Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-9S/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200743
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200743.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: ROFER s.r.o., A. XX, XXX XX
B., IČO: 47 534 443, právne zastúpený: JUDr. Lenka Janšo Choma, advokátka, C. D. X, XXX XX E. E.,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101840680/2021 zo dňa 30.09.2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101840680/2021
zo dňa 30.09.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad B. (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty
(ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2019, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly
zo dňa 02.03.2021 (ďalej len „protokol“).

2. Správca dane rozhodnutím č. 100857023/2021 zo dňa 19.05.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil
žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2019 vo výške
XX.XXX,XX eura.

3. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na to, že žalobca nepreukázal vznik nároku na
uplatnenie odpočítania DPH za nákup syra (Goldi 45 %) od dodávateľa – spoločnosti Milki Food s.r.o.,
so sídlom C. XX, XXX XX F. G., IČO: 51 202 476 (ďalej len „Milki Food, s.r.o.“) tak ako to deklaroval
na predložených faktúrach. Správca dane preverovaním zistil, že nebolo preukázané dodanie tovaru
v obchodnom reťazci H. I. J. G.. Búč – vaszig s.r.o. (do 27.01.2020 obchodné meno Nemes Fruit
s.r.o.) – Milki Food s.r.o. Dunajská Streda – žalobca. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly
zistil, že spoločnosť vazsig s.r.o., Milki Food s.r.o. boli nekontaktné, mali virtuálne sídlo, spoločnosť

vaszig s.r.o. nepredložila požadované doklady, napriek tomu, že preberala zásielky, u spoločnosti došlo
v priebehu daňovej kontroly k zmene obchodného mena (z pôvodného Nemes Fruit s.r.o,), spoločníka aj
konateľa a novým sa stal občan Rumunska. Dovtedajším konateľom spoločnosti Nemesis Fruit s.r.o. bol
občan Maďarska, ktorý nebol na adrese svojho bydliska zastihnutý, predvolanie si neprevzal. Konateľspoločnosti Nemes Fruit s.r.o. bol zároveň splnomocnený zástupca pre elektronickú komunikáciu
spoločnosti Milki Food s.r.o. v čase uskutočňovania deklarovaných obchodov. Spoločnosť H. I. J. G. na
základe výzvy správcu dane oznámila, že nikdy nebola v žiadnom obchodnom vzťahu so spoločnosťou

Nemes Fruit s.r.o. a nemá vedomosť o jej obchodnej činnosti.

4. Správca dane skonštatoval, že pokiaľ nebolo možné u deklarovaných obchodných partnerov
zúčastňujúcich sa na obchodných transakciách overiť doklady predložené žalobcom a skutočnosti v nich
uvedené, sú tieto doklady nepreukázané. Žalobca nepreukázal nárok na odpočítanie DPH podľa § 49

ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase
(ďalej len „zákon o DPH“), pretože nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru dodávateľom Milki
Food s.r.o. Žalobca teda porušil zákon o DPH tým, že si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z tovaru,
ktorý nebol dodaný tak, ako bolo deklarované na daňových dokladoch, t. j. deklarovaným dodávateľom.

5. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č.

101840680/2021 zo dňa 30.09.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 Daňového
poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

6. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 16.12.2021 a navrhol, aby súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

7. Žalobca mal za to, že správcovi dane predloženými dokladmi (faktúry, dodacie listy, objednávky,

prepravné doklady, fotodokumentácia, zmluva o skladovaní) preukázal reálne dodanie tovaru zo strany
deklarovaného dodávateľa Milki Food s.r.o. a u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu
preverovania dodávateľov Milki Food s.r.o. a Nemes Fruit s.r.o. (od 28.01.2020 – vazsig s.r.o.), pričom
žalobca na zistené skutočnosti nemal žiaden vplyv. Pri práve na odpočet DPH sa nesmie a priori
vychádzať z toho, že právo na odpočet DPH daňového subjektu je súčasťou podvodného konania

tohto daňového subjektu, resp. jeho dodávateľov alebo odoberateľov. Odoprieť právo na odpočet DPH
daňovému subjektu sa môže len na základe zavinenia, pričom toto preukazuje správca dane. Podľa
žalobcu došlo v prejednávanej veci k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu za
nedodržiavanie daňových predpisov a zákonných povinností inými daňovými subjektmi, za ktoré žalobca
nemôže niesť zodpovednosť. Záver správcu dane bol podložený len nepriamymi dôkazmi, vychádza

z nesprávneho skutkového a právneho zistenia a dokazovanie správcu dane bolo neúplné a predčasné,
s neobjektívne zisteným skutkovým stavom, ktorými spochybnil obchodné transakcie. Žalovaný taktiež
nevypočul navrhnutých svedkov. Žalobca v žalobe namietal aj neprerokovanie protokolu o výsledku
daňovej kontroly, v dôsledku čoho nebola daňová kontrola ukončená zákonným spôsobom.

8. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutie žalovaného č. 101976447/2021 zo dňa 19.10.2021, ktorým
zrušil rozhodnutie Daňového úradu B. týkajúce sa nepriznania nároku na odpočet DPH za zdaňovacie
obdobie máj 2020 a rozhodnutie žalovaného č. 102016374/2021 zo dňa 25.10.2021, ktorým zrušil
rozhodnutie Daňového úradu B. týkajúce sa nepriznania nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie
marec 2020 a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že správca dane dostatočne nepreveril deklarované

zdaniteľné obchody a nedostatočne zistil skutkový stav.

III.
Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.04.2022, v ktorom uviedol, že žalobca vo svojej
žalobe neuviedol nové skutočnosti ani nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na kontrolné
zistenia. Žalovaný zotrval na tvrdení, že nestačí len formálne zdokladovanie obchodu faktúrami, ale
je nutné preukázať reálne uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného plnenia. Vzhľadom na uvedené
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov10. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy

začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola náhodným spôsobom pridelená senátu 4S a je

vedená pod sp. zn.: NR-9S/14/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu
v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka
senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.

11. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali

z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

12. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na
nariadenom pojednávaní dňa 11.02.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a)

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len
„SSP“).

13.Podľa§493ezák.č.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníúčinnomod01.07.2023,konania
začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna

2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

14. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

15. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie

daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

16. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

17. Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku, písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej
osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba,
ktorájeňoupoverenánaprijímanietakýchtopísomností.Aknebolavmiestedoručeniaosobaoprávnená
prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde
doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne
právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

18. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

19. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľaodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

20. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie DPH môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len “SD EÚ“), ako aj Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže
splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu, alebo (iii)
došlo k zneužitiu práva (napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa

30.06.2022, sp. zn.: 3Sžfk/15/2020 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 26.10.2022, sp. zn.: 2Sžfk/49/2020).

21. Hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH sú (i) existencia
zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má

dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť
spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok
a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou
správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje
relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu

dane. Z uvedeného vyplýva, že pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH
leží dôkazné bremeno primárne na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na
správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy,
že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

22. V prejednávanej veci daňové orgány založili svoje rozhodnutia na pochybnostiach týkajúcich
sa nezrovnalosti na subdodávateľskom stupni obchodného reťazca. Z preverovania obchodného
reťazca vyplynulo, že spoločnosť H. I. J. G. nepotvrdila dodávky tovaru pre subdodávateľa Nemes
Fruit s.r.o., ktorý preto nemohol dodať tovar deklarovanému dodávateľovi Milki Food s.r.o. a preto
nemohol byť tento tovar následne dodaný žalobcovi. Správcom dane vytýkané nedostatky sa

tak týkali primárne nemožnosti zabezpečenia plnení prostredníctvom subdodávateľského subjektu
deklarovaného dodávateľa, Nemes Fruit, s.r.o., čo však v zmysle aktuálnej judikatúry SD EÚ ako aj
NSS SR samo o sebe neobstojí. Odpočítanie DPH nie je možné odmietnuť len z dôvodu, že žalobca
nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ Milki Food, s.r.o. zabezpečil dodanie prostredníctvom
subdodávateľského subjektu. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je

možné nepriznať odpočítanie DPH daňovému subjektu, iba ak by bolo v konaní preukázané, že sa
žalobca aktívne podieľal na daňovom podvode alebo vedel, alebo mal vedieť, že sú uvedené transakcie
súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný
subjektvystupujúcinapredchádzajúcomstupniuvedenéhododávateľskéhoreťazca.Takétozáveryvšak
nevyplývajú z prvostupňového ani z napadnutého rozhodnutia. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach

skonštatovali, že žalobca nepreukázal, že deklarovaný tovar bol skutočne dodaný spoločnosťou Milki
Food s.r.o. tak, ako je deklarované na daňových dokladoch, t. j. deklarovaným dodávateľom, čiže ich
pochybnosti smerovali výhradne k nepreukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.

23. Podľa rozhodnutia SD EÚ vo veci C-610/19 Vikingo Smernica Rady 2006/112/ ES z 28. novembra

2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality,
efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe
ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto
nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený

tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,
čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po
druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli

nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode.24. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane
aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri
otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode

z rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol z posudzovaných
zdaniteľných obchodov daňový únik? (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
(iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené
s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

25. S poukazom na uvedenú judikatúru SD EÚ, aj NSS SR v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo
dňa 30.06.2022 konštatoval nesprávne právne posúdenie nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok
odpočítania dane v prípade, ak záver správcu dane a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane stojí len na spochybnení subdodávateľských spoločností
deklarovaného dodávateľa žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu. NSS SR zdôraznil, že

zodpovednou inštanciou, ktorá je oprávnená podávať záväzný výklad práva Európskej únie, je SD
EÚ, ktorý svoj výklad uviedol v rozhodnutí C-610/19 Vikingo Fővállalkozó, podľa ktorého v prípade
spochybnených subdodávateľov v kontexte danej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade,
ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu na podvodnom konaní
niektoréhozosubjektovzapojenýchdoobchodnéhoreťazca,čosprávcadaneanižalovanýnepreukázali

a týmto smerom neviedli úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane, má za následok nezákonnosť
ich rozhodnutí.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd vyhodnotil ako dôvodné tvrdenie žalobcu, s poukazom
na judikatúru SD EÚ a NSS SR, že nezrovnalosti v subdodávateľskom reťazci, nekontaktnosť

subdodávateľov, nepredloženie požadovaných dokladov z ich strany, sú skutočnosti, za ktoré žalobca
nemohol niesť zodpovednosť. Pokiaľ teda daňové orgány založili svoje rozhodnutie o nepriznaní nároku
na odpočet DPH na nesplnení hmotnoprávnych podmienok z dôvodu pochybnosti o dodávke tovaru na
začiatku obchodného reťazca, vec nesprávne právne posúdili.

27. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa neprerokovania protokolu
o výsledku daňovej kontroly, čo malo mať za dôsledok, že táto nebola ukončená zákonným spôsobom.
Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyhotovil o
výsledku daňovej kontroly protokol, súčasťou ktorého bola v bode IV. výzva na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole v lehote 30 pracovných dní. Protokol bol podľa § 31 ods. 1 Daňového poriadku

zaslaný právnej zástupkyni žalobcu, ktorá ho v určenej lehote neprevzala a k protokolu sa v určenej
lehote nevyjadrila. O uvedenej skutočnosti spísal správca dane úradný záznam č. 100840142/2021 zo
dňa 17.05.2021 a následne v súlade s § 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku vydal prvostupňové
rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane.

28. Správny súd uvádza, že podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku iba v prípade, ak daňový
subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8
Daňového poriadku, správca dane dohodne s daňovým subjektom deň prerokovania pripomienok a nim
predložených dôkazov. Žalobca však žiadne pripomienky ani dôkazy na výzvu správcu nepredložil.
Pokiaľ sa žalobca žalobe v tejto súvislosti odvolával na zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

v nadväznosti na § 165 ods. 2 Daňového poriadku, správny súd uvádza, že v tomto prípade bola daňová
kontrola začatá už za účinnosti Daňového poriadku, a preto nie je možné aplikovať skôr účinný zákon
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.

29. Žalobca v závere podanej žaloby navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 191 ods.

1 písm. d) a e) SSP, avšak z obsahu žaloby a žalobných námietok vyplýva, že primárne spochybňoval
právne posúdenie veci žalovaným. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil
a vec vrátil žalovanému na nové konanie.

30. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že závery tohto rozsudku automaticky neznamenajú,
že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet DPH z predmetnej faktúry. Žalovaný, s poukazom na
právny názor správneho súdu vyslovený v tomto rozsudku, bude po vrátení veci povinný opätovne sa
zaoberať vyhodnotením splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH u žalobcu. V prípade,ak žalovaný založí svoje závery na nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH, bude
povinný tento záver následne relevantne odôvodniť s poukazom na konkrétne zistenia z daňovej
kontroly. V prípade, ak žalovaný skonštatuje, že dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočet DPH

bola skutočnosť, že žalobca neprijal dostatočne opatrenia, nepreveril si obchodných partnerov, čo
viedlo k jeho účasti na daňovom podvode v dodávateľskom reťazci, bude úlohou žalovaného, náležite
ozrejmiť skutočnosti svedčiace o tom, že v danom prípade došlo k spáchaniu daňového podvodu, jasne
a zrozumiteľným spôsobom tieto skutočnosti zadefinovať a svoje rozhodnutie odôvodniť s ohľadom
na zistené skutočnosti, ako aj na aktuálnu judikatúru NSS SR ako aj SD EÚ, ktorá identifikovala rad

okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť
správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH
(osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru).

31. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP.

32. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. a) SSP/.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).