Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100449
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100449.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a

členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej
veci žalobcu: A. B. C., bytom D. E. XX, XXX XX F., právne zastúpený: SHM PARTNERS s. r. o., so sídlom
Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 47 235 616, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4-6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Úradu pre štátnu službu č. UŠS – 3955/2005 zo dňa 31.03.2005, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie Úradu pre štátnu službu č. UŠS – 3955/2005 zo dňa 31.03.2005 z r u š
u j e a vec v r a c i a žalovanému Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania, vrátane trov
odvolacieho konania a kasačných konaní, v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Predseda Úradu pre štátnu službu (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 1474/2005 zo dňa

25.01.2005 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu,
vymenovaného do funkcie samostatný radca Úradu pre štátnu službu v stálej štátnej službe, skončí dňa
31.01.2005 podľa § 40 ods. 2 písm. b) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“).

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že podľa čl. 1
Rozhodnutia predsedu Úradu pre štátnu službu zo dňa 20.01.2005 o organizačnej zmene sa dňom

31.01.2005 zrušilo v odbore získavania a výberu štátnych zamestnancov jedno štátnozamestnanecké
miesto – samostatný radca, ktorý zabezpečoval samostatné odborné spracúvanie rozhodnutí, riadenie,
koordinovanie a usmerňovanie aktivít v oblasti získavania a výberu štátnych zamestnancov, na ktoré
bol žalobca vymenovaný. Žalovaný ďalej uviedol, že nemal vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto,
pre výkon ktorého by žalobca spĺňal kvalifikačné predpoklady, a ktoré by mohol ponúknuť žalobcovi ako
štátnemu zamestnancovi na vykonávanie štátnej služby. Žalobca bol o tejto skutočnosti oboznámený
na pohovore dňa 25.01.2005. Na základe týchto skutočností bolo rozhodnuté tak, ako bolo uvedené vo

výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.

3. Proti rozhodnutiu o skončení svojho štátnozamestnaneckého pomeru podal žalobca odvolanie,
v ktorom namietal neplatnosť skončenia svojho štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu, že munebolo ponúknuté voľné štátnozamestnanecké miesto za účelom trvalého preloženia podľa § 29 ods.
4 zákona o štátnej službe.

4. Žalovaný rozhodnutím č. UŠS – 3955/2005 zo dňa 31.03.2005 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že podľa § 138 ods. 1
písm. e) a ods. 6 zákona o štátnej službe odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že nemal odo dňa 01.02.2005 voľné

štátnozamestnanecké miesto, pre výkon ktorého by žalobca spĺňal predpoklady, a ktoré by mu mohol
ponúknuť. Na túto skutočnosť bol žalobca pri pohovore dňa 25.01.2005 upozornený. Žalovaný nemohol
žalobcovi ponúknuť voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by spĺňal kvalifikačné predpoklady
a mohol by naň byť trvale preložený. Pokiaľ išlo o novovzniknuté štátnozamestnanecké miesto
v odbore získavania a výberu štátnych zamestnancov odo dňa 01.02.2005, toto miesto nemohlo byť
žalobcovi ponúknuté, pretože na toto miesto bol stanovený osobitný kvalifikačný predpoklad – ukončené

vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore psychológia, pričom žalobca mal ukončené inžinierske
vzdelanie. Z uvedeného dôvodu nebolo objektívne možné uskutočniť odvolateľkou požadovanú ponuku
voľného miesta s následným trvalým preložením podľa § 29 ods. 4 zákona o štátnej službe. Len
pre úplnosť žalovaný dodal, že podané odvolanie nespĺňalo formálno-právne náležitosti podania.

II.
Žaloba

6. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.05.2005, doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 26.05.2005,
domáhal rozhodnutia tejto súdnej inštancie tak, že skončenie jeho štátnozamestnaneckého pomeru so

žalovanýmjeneplatné,ažejehoštátnozamestnaneckýpomernaďalejtrvá,atiež,žežalovanýjepovinný
nahradiť mu trovy konania ako aj zaplatiť mu náhradu platu.

7. Žalobca v žalobe konštatoval, že odo dňa 08.12.2003 bol zaradený do stálej štátnej služby
u žalovaného na funkciu hlavný radca – predstavený – vedúci oddelenia výberových konaní v Odbore

získavania a výberu štátnych zamestnancov. Po organizačnej zmene bol žalobca odo dňa 01.07.2004
zaradený do stálej štátnej služby u žalovaného a plnil úlohy na štátnozamestnaneckom mieste
ako samostatný radca – opis štátnozamestnaneckého miesta – samostatné odborné spracúvanie
rozhodnutí; riadenie, koordinovanie a usmerňovanie aktivít v oblasti získavania a výberu štátnych
zamestnancov.Uvedenéštátnozamestnaneckémiestobolorozhodnutímžalovanéhozodňa20.01.2005

o organizačnej zmene zrušené ku dňu 31.01.2005.

8. Dňa 25.01.2005 žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru žalobcu z dôvodu podľa § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe. V ten istý deň bol so
žalobcom za prítomnosti ďalších zamestnancov uskutočnený pohovor, na ktorom ho informovali, že

ku dňu 01.02.2025 sa vytváralo v tom istom odbore u žalovaného nové miesto odborného radcu –
psychológa, pre ktoré však žalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady.

9. Žalobca v zákonnej lehote podal dňa 02.02.2005 odvolanie proti rozhodnutiu o odvolaní (správne
však proti prvostupňovému rozhodnutiu – poznámka Správneho súdu v Bratislave), keďže s postupom

žalovaného nesúhlasil, pretože mu žalovaný neponúkol žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto.
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe žalobca
považoval za neplatné.

10. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, v zmysle ktorého bol so

žalobcom skončený štátnozamestnanecký pomer ku dňu 31.01.2005. Toto rozhodnutie bolo konečné
a nebolo možné proti nemu podať odvolanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.05.2006 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.12. K procesnej stránke veci žalovaný uviedol, že rozhodnutie žalovaného o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu bolo vydané v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého
pomeru podľa § 125 a nasl. zákona o štátnej službe. Podľa uvedených ustanovení zákona o štátnej

službe sa postupovalo aj pri vydaní rozhodnutia o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu,
ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Podľa § 144 zákona
o štátnej službe právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto
zákona boli preskúmateľné súdom, pričom zákon o štátnej službe v tomto smere odkazoval na § 244 až
§ 250k zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“

alebo„Občianskysúdnyporiadok“).Právoplatnérozhodnutiavoveciskončeniaštátnozamestnaneckého
pomeru bolo teda možné preskúmať v zmysle Občianskeho súdneho poriadku a jeho ustanovení
o správnom súdnictve. Na konanie vo veci žaloby žalobcu tak bol vecne príslušným súdom Krajský súd
v Bratislave. Žalobca preto žiadal, aby bola vec postúpená tomuto súdu.

13. K vecnej stránke veci žalovaný uviedol, že žalobcovi nebolo pred vydaním rozhodnutia o skončení

jeho štátnozamestnaneckého pomeru ponúknuté trvalé preloženie na iné štátnozamestnanecké miesto
podľa § 29 ods. 4 zákona o štátnej službe. Predpokladom postupu podľa § 29 ods. 4 zákona o štátnej
službe totiž bola existencia voľného štátnozamestnaneckého miesta, na ktoré by bolo možné žalobcu
trvale preložiť. Z dokumentu Zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest Úradu pre štátnu službu
ku dňu 25.01.2005 (ďalej len „zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest“) vyplývalo, že žalovaný

v rozhodnom čase disponoval siedmimi voľnými štátnozamestnaneckými miestami, z čoho na päť
bolo v zmysle § 15 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe dňa 19.01.2005 vyhlásené výberové
konanie. Pri obsadzovaní týchto miest preto nebol možný postup podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona
o štátnej službe. Na voľné štátnozamestnanecké miesto vo funkcii samostatný radca v kancelárii
predsedu, oddelenie legislatívno-právne, odbor štátnej služby Legislatíva, sa vyžadovalo vysokoškolské

vzdelanieprávnickéhosmeru.Navoľnéštátnozamestnaneckémiestovofunkciiodbornýradca,vodbore
získavaniaavýberuštátnychzamestnancov,odborštátnejslužbyRiadenieštátnejslužby,savyžadovalo
vzdelanie v odbore psychológia. Keďže žalobca podľa dostupných dokladov o nadobudnutom vzdelaní
nespĺňal uvedené kvalifikačné predpoklady vzdelania, ani tieto voľné štátnozamestnanecké miesta mu
nemohli byť ponúknuté na trvalé preloženie.

14. Žalovaný nemal ku dňu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta žalobcu voľné
štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by ho mohol preložiť v súlade s § 29 ods. 4 zákona o štátnej
službe. Ak žalovaný takéto miesto nemal, potom ani nemohol štátnemu zamestnancovi trvalé preloženie
ponúknuť. Žalovaný teda postupoval správne, keď na základe § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej

službe skončil štátnozamestnanecký pomer so žalobcom, ktorého miesto bolo v systemizácii zrušené,
aj keď mu nebolo z objektívnych dôvodov ponúknuté trvalé preloženie na voľné štátnozamestnanecké
miesto, keďže toto miesto neexistovalo.

IV.

Ďalšie podania a vyjadrenia účastníkov konania

15. Žalobca podaním zo dňa 06.12.2006 upravil žalobný návrh tak, že ním žiadal, aby vo veci konajúci
súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie (ďalej spolu len „rozhodnutie
žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu“) zruší a vec vráti žalovanému na

ďalšie konanie, a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi funkčný plat patriaci žalobcovi odo dňa
01.02.2005 do právoplatnosti rozsudku vydaného v predmetnej právnej veci. Žalobca ďalej uviedol, že
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívala v nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným.
Žalovaný totiž zásadne pochybil a nesprávne aplikoval § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe.

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.03.2007 zotrval na stanovisku, že žaloba nebola dôvodná,
konštatujúc, že žalobcovi nebolo pred vydaním rozhodnutia o skončení jeho štátnozamestnaneckého
pomeru ponúknuté trvalé preloženie na iné štátnozamestnanecké miesto podľa § 29 ods. 4 zákona
o štátnej službe. Predpokladom postupu podľa § 29 ods. 4 zákona o štátnej službe bola totiž existencia
voľného štátnozamestnaneckého miesta, na ktoré by bolo možné žalobcu trvale preložiť. Zo zoznamu

voľných štátnozamestnaneckých miest vyplývalo, že žalovaný v rozhodnom čase disponoval voľnými
štátnozamestnaneckými miestami v celkovom počte sedem. Na päť z nich bolo dňa 19.01.2005
vyhlásené výberové konanie a preto pri ich obsadzovaní nebol možný postup podľa § 15 ods. 1 písm. a)
zákona o štátnej službe. Na ďalšie dve voľné štátnozamestnanecké miesta žalobca nespĺňal kvalifikačnépredpoklady. Žalovaný teda nemal ku dňu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta žalobcu voľné
štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by ho mohol preložiť v súlade s § 29 ods. 4 zákona o štátnej
službe. Ak žalovaný takéto miesto nemal, nebolo možné štátnemu zamestnancovi trvalé preloženie

ponúknuť. Žalovaný postupoval správne, keď na základe § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe
skončil štátnozamestnanecký pomer so žalobcom, ktorému bolo miesto v systemizácii zrušené, aj keď
mu nebolo z objektívnych dôvodov ponúknuté trvalé preloženie na voľné štátnozamestnanecké miesto,
keďže takéto štátnozamestnanecké miesto neexistovalo. Žalovaný preto navrhol, aby vo veci konajúci
súd žalobu zamietol.

V.
Priebeh súdneho konania

17. Okresný súd Bratislava IV, ktorému bola žaloba adresovaná a doručená, prípisom zo dňa 25.11.2005
zaslal spis na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava II, a to vzhľadom na to, že odporca mal sídlo

v okrese Bratislava II.

18. Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 51C/26/2005 - 25 zo dňa 28.08.2006 postúpil vec
Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie. V odôvodnení
tohto uznesenia Okresný súd Bratislava II konštatoval, že prípadnú nápravu nezákonného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru za skutkového stavu existujúceho u žalobcu bolo možné vykonať len
v rámci konania podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o správnom súdnictve.

19. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/362/2006 - 73 zo dňa 21.07.2009 (ďalej len „rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.07.2009“) napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové

rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom vo zvyšku žalobu zamietol.
V odôvodnení tohto rozsudku Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalobcovi nebolo pred vydaním
rozhodnutia o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru ponúknuté trvalé preloženie na iné
štátnozamestnanecké miesto podľa § 29 ods. 4 zákona o štátnej službe. V administratívnom spise sa
pritom nachádzal zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest, z ktorého bolo zrejmé, že žalovaný

v rozhodnom čase disponoval siedmimi voľnými štátnozamestnaneckými miestami, z čoho na päť miest
bolo dňa 19.01.2005 vyhlásené výberové konanie. V tejto súvislosti Krajský súd v Bratislave dodal,
že služobný úrad by mal ku dňu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta navrhovať žalobcovi voľné
štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by ho mohol preložiť v súlade s § 29 ods. 4 zákona o štátnej
službe. Žalovaný nepostupoval v súlade s relevantnou právnou úpravou, pretože tak, ako to bolo

preukázané zo všetkých doložených dokladov, ale aj z vyjadrenia žalovaného, neponúkol žalobcovi
žiadne iné štátnozamestnanecké miesto podľa § 29 ods. 4 zákona o štátnej službe.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolanie žalovaného uznesením sp. zn.
6Sžo/430/2009 zo dňa 24.11.2010 (ďalej len „uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

24.11.2010“) zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.07.2009 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení tohto uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že Krajský súd
v Bratislave bez toho, aby sa zaoberal otázkou prípustnosti zmeny návrhu v zmysle ustanovenia §
95 ods. 2 OSP v spojení s § 246c OSP ako aj z pohľadu § 250b ods. 1 OSP, pokračoval v konaní
o zmenenom návrhu, i keď o zmene návrhu nerozhodol, považujúc ju zrejme len za opravu tak, ako to

označil žalobca vo svojom podaní. Týmto nesprávnym postupom Krajský súd v Bratislave zaťažil svoje
konanie vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za ďalšiu takúto vadu považoval
Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vadu časti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
21.07.2009. Vzhľadom na procesnoprávny charakter vád konania, pre ktoré došlo k zrušeniu rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.07.2009, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom štádiu

konania vecou meritórne nezaoberal.

21. Krajský súd v Bratislave po vrátení veci na ďalšie konanie uznesením č.k. 2S/362/2006 - 99 zo dňa
25.02.2016 rozhodol v zmysle § 95 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvej vety OSP tak, že pripustil
zmenu žalobného návrhu v intenciách podania žalobcu zo dňa 06.12.2006.

22. Krajský súd v Bratislave následne uznesením č.k. 2S/362/2006 - 97 zo dňa 26.02.2016 vylúčil na
samostatné konanie návrh, ktorým žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mufunkčný plat odo dňa 01.02.2005 do právoplatnosti rozsudku s tým, že vylúčený návrh po právoplatnosti
predmetného uznesenia mal byť postúpený Okresnému súdu Bratislava I.

23. Krajský súd v Bratislave následne rozsudkom č.k. 2S/362/2006 - 109 zo dňa 21.02.2017 (ďalej
len „rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.02.2017“) žalobu zamietol. V odôvodnení
tohto rozsudku Krajský súd v Bratislave konštatoval, že v prípade žalobcu došlo k zrušeniu
jeho štátnozamestnaneckého miesta ku dňu 31.01.2005. Žalovaný totiž nemal voľné iné
štátnozamestnanecké miesto, pretože podľa zoznamu voľných štátnozamestnaneckých miest bolo vo

vzťahu k voľným štátnozamestnaneckým miestam pod poradovým č. 1 až č. 5 vypísané výberové
konanie. Na štátnozamestnanecké miesta pod poradovým č. 5 a č. 6 (správne však pod poradovým č. 6
a č. 7 – poznámka Správneho súdu v Bratislave) zoznamu voľných štátnozamestnaneckých miest nemal
žalobca kvalifikačné predpoklady, keďže na prvé z týchto miest bolo potrebné vysokoškolské vzdelanie
II. stupňa právnického smeru a na druhé z týchto miest bolo potrebné vysokoškolské vzdelanie II.
stupňa v odbore psychológia. Obsadzovanie voľného štátnozamestnaneckého miesta patrilo výlučne do

kompetencie žalovaného a ten teda mohol žalobcovi ponúknuť iba voľné štátnozamestnanecké miesto,
čovdanomprípadenebolomožné,pretoževtomčaseužalovanéhonebolovoľnéštátnozamestnanecké
miesto. Preto žalovaný nemohol žalobcovi ponúknuť iné štátnozamestnanecké miesto. Keďže žalovaný
nemal voľné štátnozamestnanecké miesto, postupoval v súlade s § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej
službe.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti žalobcu rozsudkom sp. zn.
2Sžk/16/2018 zo dňa 28.05.2020 (ďalej len „rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 28.05.2020“) zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.02.2017 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.02.2017 chýbal argumentačne zrozumiteľný a jasný
výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Pri realizovaní
ponukovej povinnosti bolo potrebné skúmať možnosť žalovaného ďalej žalobcu zamestnávať, teda to, či
žalovaný disponoval s voľným štátnozamestnaneckým miestom, ktoré by mohol ponúknuť, pričom táto
možnosť sa posudzovala vždy v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na druhej strane,

ponúkané voľné štátnozamestnanecké miesta by mali byť voľné, resp. neobsadené v deň, keď sa
realizuje ponuková povinnosť.

25. Krajský súd v Bratislave po vrátení veci na ďalšie konanie rozsudkom č.k. 5S/123/2020-163 zo
dňa 28.06.2022 (ďalej len „rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.06.2022“) žalobu zamietol.

V odôvodnení tohto rozsudku Krajský súd v Bratislave konštatoval, že lehota na podanie žaloby
a vymedzenie žalobných dôvodov v súlade s § 250b ods. 1 OSP plynula žalobcovi odo dňa 27.04.2005
do dňa 27.06.2005. V tejto lehote žalobca žalobu podal, preto nebolo možné dospieť k záveru, že by
bola žaloba podaná oneskorene. Keďže však žalobca v zákonnej lehote neuplatnil v konaní žiadny
konkrétny žalobný dôvod, bolo potrebné žalobu zamietnuť. V samotnej žalobe nebol uvedený žiadny

dôvodnezákonnostinapadnutéhorozhodnutia,ktorýbybolomožnévrámcisprávnehosúdnehokonania
preskúmať a jeho dôvodnosť vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu vyhodnotiť.

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti žalobcu rozsudkom sp.
zn. 6Ssk/137/2022 zo dňa 31.01.2024 (ďalej len „rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky“) zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.06.2022 a vec vrátil Správnemu
súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozsudku Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky konštatoval, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 28.06.2022
bol arbitrárny, keďže Krajský súd v Bratislave sa nezaoberal skutočnosťou, že v odôvodnení rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.05.2020 bol vyjadrený právny názor, ktorým bol

Krajský súd v Bratislave pri svojom rozhodovaní podľa § 469 SSP viazaný. Úlohou Krajského súdu
v Bratislave bolo jasne definovať a ustáliť predmet konania, vec opätovne posúdiť v medziach podanej
správnej žaloby a následne rozhodnúť. Pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky skorším rozhodnutím
dospel k záveru, že boli splnené podmienky na začatie konania o správnej žalobe, ktorá bola spísaná
v kontexte splnenia zákonných požiadaviek vymedzených zákonom, potom postup, ktorý navrhoval

žalovaný, spočívajúci v automatickom odmietnutí kasačnej sťažnosti z dôvodu, že nebola podaná
správna žaloba so všetkými zákonnými náležitosťami, bol príliš formalistický. Ak žalobca nemohol
dosiahnuť ochranu svojich práv a právom chránených záujmov z dôvodu, že Krajský súd v Bratislave
nesprávne aplikoval ustanovenia Správneho súdneho poriadku, potom nesprávny postup Krajskéhosúdu v Bratislave bol zásahom do práva žalobcu na súdnu ochranu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nevidel dôvod pre odmietnutie správnej žaloby žalobcu.

27. Po vrátení veci na správny súd po konaní na kasačnom súde je predmetná vec vedená na správnom
súde pod sp. zn. 6S/29/2024.

28. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3

ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 03.02.2026.

VI.
Relevantné právne predpisy

29.Podľa§6ods.2písm.e)zákonaoštátnejslužbe,Úradpreštátnuslužbuvykonávavýberovékonanie
na voľné štátnozamestnanecké miesta okrem výberového konania na voľné štátnozamestnanecké
miesta v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom
bode, v siedmom bode a v ôsmom bode, ktoré vykonajú tieto služobné úrady.

30. Podľa § 12 ods. 1 zákona o štátnej službe, systemizácia podľa tohto zákona je počet
štátnozamestnaneckých miest štátnych zamestnancov v rozpočtových kapitolách a v ich rámci
v služobných úradoch alebo v skupinách služobných úradov.

31. Podľa § 12 ods. 9 zákona o štátnej službe, systemizáciu schvaľuje vláda pri prerokúvaní návrhu
zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zmeny v systemizácii po schválení zákona
o štátnom rozpočte vykoná vláda.

32. Podľa § 12 ods. 10 vety prvej zákona o štátnej službe, zmeny v systemizácii schválenej podľa

odseku 9, ktoré nezakladajú nárok na štátny rozpočet, okrem štátnozamestnaneckých miest, na ktoré
sa vzťahuje osobný plat, a s výnimkou zvýšeného počtu štátnozamestnaneckých miest v jednotlivých
rozpočtových kapitolách, schvaľuje správca rozpočtovej kapitoly.

33. Podľa § 15 ods. 1 zákona o štátnej službe, voľné štátnozamestnanecké miesta okrem miesta

predstaveného sa obsadzujú na základe určenia vedúcim úradu
a) zo štátnych zamestnancov [§ 27 písm. b) alebo k)] alebo
b) výberovým konaním, na ktorom sa môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec.

34. Podľa § 29 ods. 4 zákona o štátnej službe, štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom trvale

preložiť na vykonávanie štátnej služby v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby,
do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného úradu iného
odboru štátnej služby a v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení
opis štátnozamestnaneckého miesta.

35. Podľa § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe, v prípravnej štátnej službe, v stálej štátnej
službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj
z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta v systemizácii, ak štátny zamestnanec, ktorého
štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 4; v tom
prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak

štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada
vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2
písm. c).

36. Podľa § 144 zákona o štátnej službe, právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého

pomeru podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom.37. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

VII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

39. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú
žalobubolovmedziachžalobných námietokposúdiť,čižalovanýprivydanítohtorozhodnutiaavkonaní,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou

súdnou praxou. Správny súd bol pritom viazaný právnym názorom vyjadreným Najvyšším súdom
Slovenskejrepubliky,resp.NajvyššímsprávnymsúdomSlovenskejrepublikyvrozhodnutiach,ktorétieto
súdne inštancie v preskúmavanej právnej veci vydali.

VII./a

K viazanosti záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky

40. V nadväznosti na obsah žaloby, podania a vyjadrenia účastníkov konania správny súd v prvom
rade pripomína, že v preskúmavanej právnej veci už rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to

jednak ako odvolací súd, jednak ako kasačný súd, a tiež Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, a to
ako kasačný súd, pričom tieto súdne inštancie (ďalej spolu len „kasačný súd“) vo svojich rozhodnutiach
vyjadrili právny názor, ktorým bol správny súd v ďalšom konaní viazaný (ďalej len „právny názor
kasačného súdu vyjadrený v kasačných rozhodnutiach“).

41. V nadväznosti na normatívne ustanovenú viazanosť právnym názorom kasačného súdu vyjadreným
v jeho kasačnom rozhodnutí správny súd uvádza, že táto viazanosť je prirodzeným dôsledkom
kasačného charakteru rozhodnutia kasačného súdu. Ak by správny súd v nadväzujúcom konaní po
zrušení jeho skoršieho rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie nebol viazaný právnym názorom
kasačného súdu vyjadreným v rozhodnutí kasačného súdu, vo svojej podstate by stratilo rozhodovanie

kasačného súdu o kasačných sťažnostiach zmysel.

42. Normatívne ustanovená viazanosť správneho súdu právnym názorom kasačného súdu vyjadreným
vjehozrušujúcomrozhodnutíjeprocesnýmodrazomhierarchickéhousporiadaniasúdnejsústavy.Nejde
pritom o samoúčelnú normatívnu úpravu. Jej zmyslom je zachovávanie jednak rýchlosti a hospodárnosti

výkonu súdnictva, jednak právnej istoty účastníkov správneho súdneho konania a z nej vyplývajúcej
dôveryhodnosti rozhodovacej činnosti súdov.

43. Pri normatívne ustanovenej viazanosti správneho súdu právnym názorom kasačného súdu
vyjadreným v jeho kasačnom rozhodnutí nemožno opomenúť, že raz kasačným súdom vysloveným

právnym názorom je viazaný nielen správny súd, ale tiež aj samotný kasačný súd, pokiaľ rozhoduje
za inak nezmenených skutkových okolností v tej istej právnej veci o kasačnej sťažnosti proti novému
rozhodnutiu správneho súdu, a to aj keby sa zmenilo zloženie senátu kasačného súdu opätovne
rozhodujúceho v tej istej právnej veci. Takto normatívne ustanovená viazanosť správneho súdu právnym
názor kasačného súdu odráža finalitu rozhodnutí kasačného súdu a reflektuje požiadavku naplnenia

legitímneho očakávania, pričom prispieva k predvídateľnosti súdneho rozhodovania (porovnaj napr.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/108/2024 zo dňa 30.04.2025,
ods. 22, Kühn, Z., Kocourek, T. a kol.: Soudní řád správní. Komentář. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019,
str. 1025 - 1026).

44. Samotným záväzným právnym názorom kasačného súdu je potrebné rozumieť v zrušujúcom
rozhodnutí kasačného súdu vyjadrený záver o aplikácii a interpretácii práva, ktoré bolo alebo malo
byť použité v preskúmavanej právnej veci, a ktorým sa kasačný súd zaoberal so zreteľom na kasačné
námietky alebo ktorými sa zaoberal nad ich rámec. Správy súd je týmto právnym názorom viazaný akov rozsahu, v ktorom kasačný súd vzhliadol dôvody kasačnej sťažnosti opodstatnenými, tak aj v rozsahu,
v ktorom kasačný súd nedal sťažovateľovi za pravdu. Správnemu súdu neprináleží, aby tento právny
názor kasačného súdu hodnotil alebo aby s týmto právny názorom kasačného súdu polemizoval.

VII./b
K argumentácii účastníkov konania a k aplikovaniu záväzného právneho názoru
kasačného súdu vyjadreného v kasačných rozhodnutiach

45. Správny súd, súc viazaný záväzným právnym názorom kasačného súdu vyjadreným v kasačných
rozhodnutiach, vychádzajúc zo súdneho spisu v prvom rade ustálil, že predmetom tohto
správneho súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, t.j. preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia
v spojení s napadnutým rozhodnutím, a že žalobca v žalobe namietal nezákonnosť tohto rozhodnutia
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v nesprávnej aplikácii právnej úpravy

ustanovenej v § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe (ďalej len „žalobná námietka nesprávneho
právneho posúdenia veci“).

46. Skôr, ako by správny súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti žalobnej námietky nesprávneho právneho
posúdenia veci, považuje za potrebné poznamenať, že pri ustálení predmetnej žalobnej námietky

zohľadnil obsah v preskúmavanej právnej veci doteraz vydaných súdnych rozhodnutí. Osobitne pritom
správny súd poukazuje na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28.06.2022 žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobca v zákonom ustanovenej lehote neuplatnil v konaní žiadny konkrétny
žalobný dôvod. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky však rozsudkom sp. zn. 6Ssk/137/2022
zo dňa 31.01.2024 zrušil uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, keďže sa nezaoberal

skutočnosťou, že v zmysle skoršieho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mal jasne
definovať a ustáliť predmet konania a vec opätovne prejednať v medziach žaloby. Z rozsudku
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/137/2022 zo dňa 31.01.2024 je zrejmé,
že táto súdna inštancia sa nestotožnila so záverom Krajského súdu v Bratislave prezentovaným v jeho
rozsudku zo dňa 28.06.2022, že totiž žalobca v zákonom ustanovenej lehote neuplatnil v konaní

žiadny konkrétny žalobný dôvod. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.
2Sžk/16/2018 zo dňa 28.05.2020 konštatoval, že v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 21.02.2017 absentovali jasné a zrozumiteľné odpovede na žalobcom uplatnené námietky (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/16/2018 zo dňa 28.05.2020, ods. 47).
TakétokonštatovanieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikynevyhnutnepredpokladázávertejtosúdnej

inštancie, že žaloba žalobné námietky, ktoré by mohli byť predmetom posúdenia zo strany správneho
súdu, obsahuje. Správny súd bol v intenciách § 469 SSP povinný predmetný záver Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, resp. Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rešpektovať.

47. Po ustálení záveru, že žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nesprávnej

aplikácii právnej úpravy ustanovenej v § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe, pristúpil správny
súd k posúdeniu dôvodnosti tejto žalobnej námietky.

48. V nadväznosti na vyššie vymedzenú žalobnú námietku správny súd uvádza, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom podľa uvedenej právnej normy vyžadovalo

splnenie v nej uvedených podmienok, a to zrušenie štátnozamestnaneckého miesta v systemizácii
(i) a nesúhlas štátneho zamestnanca s trvalým preložením podľa § 29 ods. 4 zákona o štátnej
službe, t.j. v obvode toho istého alebo iného služobného úradu (ii). Na to, aby štátny zamestnanec,
ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené v systemizácii, mohol dôvodne vysloviť súhlas,
resp. nesúhlas s trvalým preložením v zmysle § 29 ods. 4 zákona o štátnej službe, muselo by

samozrejme najskôr existovať voľné štátnozamestnanecké miesto. Je potom zrejmé, že pri posudzovaní
zákonnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom podľa § 40 ods. 2 písm. b)
zákona o štátnej službe je potrebné skúmať možnosť služobného úradu ďalej štátneho zamestnanca
zamestnávať, a teda inými slovami skúmať, či služobný úrad disponoval voľným štátnozamestnaneckým
miestom, ktoré by mohol ponúknuť, pričom táto možnosť sa posudzuje vždy v čase skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru. Na druhej strane ponúkané voľné štátnozamestnanecké miesto
by malo byť voľné, resp. neobsadené v deň, kedy sa realizuje ponuková povinnosť. Nemožno
pritom opomenúť, že účelom ponukovej povinnosti je ponúknuť štátnemu zamestnancovi takú vhodnú
prácu, ktorá sa podmienkami čo najviac približuje práci, ktorú štátny zamestnanec vykonával. Pokiaľslužobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by zodpovedalo úrovni zrušeného
štátnozamestnaneckého miesta, je povinný ponúknuť dotknutému štátnemu zamestnancovi akékoľvek
voľné pracovné miesto, vrátane nižších kategórií voľných miest (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/16/2018 zo dňa 28.05.2020, ods. 45).

49. Vychádzajúc z vyššie uvedenej interpretácie relevantnej právnej úpravy správny súd skúmal, či
žalovaný disponoval voľným štátnozamestnaneckým miestom, ktoré by mohol žalobcovi ponúknuť, a ak
áno, či takéto voľné štátnozamestnanecké miesto žalobcovi aj ponúkol.

50. Správny súd zo zoznamu voľných štátnozamestnaneckých miest, ktorý je súčasťou
administratívneho spisu, zistil, že žalovaný v čase jeho vyhotovenia mal k dispozícii sedem voľných
štátnozamestnaneckých miest. Na voľné štátnozamestnanecké miesta uvedené v zozname voľných
štátnozamestnaneckých miest pod poradovým č. 1 až č. 5 bolo vypísané výberové konanie. Na
voľné štátnozamestnanecké miesta uvedené v zozname voľných štátnozamestnaneckých miest pod

poradovým č. 1 až č. 3 a č. 5 bol stanovený požadovaný predpoklad v podobe vysokoškolského
vzdelania II. stupňa. Na voľné štátnozamestnanecké miesto uvedené v zozname voľných
štátnozamestnaneckých miest pod poradovým č. 4 bol stanovený požadovaný predpoklad v podobe
úplného stredného alebo vyššieho odborného vzdelania. Ďalej bol na voľné štátnozamestnanecké
miesto uvedené v zozname voľných štátnozamestnaneckých miest pod poradovým č. 6 stanovený

požadovaný predpoklad v podobe vysokoškolského vzdelania II. stupňa právnického smeru. Na
voľné štátnozamestnanecké miesto uvedené v zozname voľných štátnozamestnaneckých miest pod
poradovým č. 7 bol stanovený požadovaný predpoklad v podobe vysokoškolského vzdelania II. stupňa
v odbore psychológia.

51. Keďže žalobca má ukončené vysokoškolské inžinierske vzdelanie, je celkom zrejmé,
že na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v zozname voľných
štátnozamestnaneckých miest pod poradovým č. 6 a č. 7 žalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady.
Žalovaný preto nebol povinný tieto voľné štátnozamestnanecké miesta ponúknuť žalobcovi.

52. Pokiaľ ide o voľné štátnozamestnanecké miesta uvedené v zozname voľných
štátnozamestnaneckých miest pod poradovým č. 1 až č. 5, vo vzťahu k nim z administratívneho spisu
s prihliadnutím k súdnemu spisu vyplýva, že tieto miesta ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia,
t.j. ku dňu 25.01.2005, ani ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, t.j. ku dňu
31.01.2005,neboliobsadené.Vovzťahuktýmtovoľnýmštátnozamestnaneckýmmiestambolovypísané

výberové konanie s tým, že žiadosti o zaradenie do výberového konania spolu s požadovanými dokladmi
mohli uchádzači podať do 02.02.2005, resp. vo vzťahu k voľnému štátnozamestnaneckému miestu
uvedenému v zozname voľných štátnozamestnaneckých miest pod poradovým č. 5 žiadosti o zaradenie
do výberového konania spolu s požadovanými dokladmi mohli uchádzači podať do 28.01.2005.

53. Žalovaný v priebehu správneho súdneho konania opakovane namietal, že predmetné voľné
štátnozamestnanecké miesta uvedené v zozname voľných štátnozamestnaneckých miest pod
poradovým č. 1 až č. 5 nebolo možné žalobcovi ponúknuť za účelom jeho trvalého preloženia podľa
§ 29 ods. 4 zákona o štátnej službe, pretože vo vzťahu k týmto voľným miestam už bolo vypísané
výberové konanie. S takouto interpretáciou relevantnej právnej úpravy však nemožno súhlasiť, keďže

nie je súladná s účelom, ktorý zákonodarca sledoval tým, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta v systemizácii podmienil nesúhlasom štátneho
zamestnanca s trvalým preložením podľa § 29 ods. 4 zákona o štátnej službe. Stanovením uvedenej
podmienky zákonodarca prejavil vôľu, aby sa voľné štátnozamestnanecké miesto obsadilo prioritne
osobou, ktorá už je v štátnozamestnaneckom pomere. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že ak bol

žalovanýoprávnenývykonávaťvýberovékonanie[§6ods.2písm.e)zákonaoštátnejslužbe],potombol
nepochybne oprávnený vyhlásené výberové konanie aj zrušiť, pokiaľ dôvodom zrušenia vyhláseného
výberového konania malo byť naplnenie zámeru zákonodarcu, aby sa voľné štátnozamestnanecké
miesto obsadilo prioritne osobou, ktorá už je v štátnozamestnaneckom pomere.

54. V nadväznosti na doposiaľ uvedené správny súd tiež poznamenáva, že výberové konanie sa
z povahy veci vypisuje na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta. Tomuto záveru ostatne
nasvedčuje aj dikcia relevantnej právnej úpravy, v zmysle ktorej „voľné štátnozamestnanecké miesta ...
sa obsadzujú ... výberovým konaním ... “ [§ 15 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe]. V čase,kedy ešte len plynie lehota na podanie žiadosti o zaradenie do výberového konania na obsadenie
voľného štátnozamestnaneckého miesta, je výberovým konaním obsadzované miesto stále voľné, resp.
neobsadené.

55. Je tak zrejmé, že ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, t.j. ku dňu 25.01.2005, kedy
mala byť zo strany žalovaného realizovaná ponuková povinnosť, mal žalovaný k dispozícii voľné
štátnozamestnanecké miesta, a to konkrétne štátnozamestnanecké miesta uvedené v zozname voľných
štátnozamestnaneckých miest pod poradovým č. 1 až č. 5. Z administratívneho spisu nijako nevyplýva,

že by žalobca nespĺňal predpoklady pre obsadenie týchto miest. Z obsahu administratívneho spisu
zároveň nevyplýva, že by žalovaný niektoré z týchto štátnozamestnaneckých miest žalobcovi ponúkol.

56. Pre úplnosť správny súd dodáva, že ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, t.j.
ku dňu 31.01.2005, mal žalovaný k dispozícii voľné prinajmenšom štyri štátnozamestnanecké miesta,
atokonkrétneštátnozamestnaneckémiestauvedenévzoznamevoľnýchštátnozamestnaneckýchmiest

pod poradovým č. 1 až č. 4. Pri týchto voľných štátnozamestnaneckých miestach ku dňu 31.01.2005
ešte plynula lehota na podanie žiadosti o zaradenie do výberového konania na obsadenie týchto voľných
štátnozamestnaneckých miest. Ako to už bolo uvedené, z administratívneho spisu nijako nevyplýva, že
by žalobca nespĺňal predpoklady pre obsadenie týchto miest. Z obsahu administratívneho spisu zároveň
nevyplýva, že by žalovaný niektoré z týchto štátnozamestnaneckých miest žalobcovi ponúkol.

57. Ak teda žalovaný rozhodol o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu bez toho, aby
mu najprv ponúkol niektoré z voľných miest, ktoré mal k dispozícii ku dňu 25.01.2005, kedy mala byť
zo strany žalovaného realizovaná ponuková povinnosť, resp. ku dňu 31.01.2005, kedy mal skončiť
štátnozamestnanecký pomer žalobcu, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

58. Na podporu vyššie prezentovaných záverov správny súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý v preskúmavanej právnej veci Krajskému súdu v Bratislave vo vzťahu k jeho
rozsudku zo dňa 21.02.2017 vytkol zjavný rozpor právnych argumentov so skutkovými okolnosťami

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/16/2018 zo dňa 28.05.2020, ods. 47).
Krajský súd v Bratislave pritom svoje právne argumenty v rozsudku zo dňa 21.02.2017 založil na tej
skutkovej okolnosti, že podľa tejto súdnej inštancie žalovaný nemal voľné štátnozamestnanecké miesto,
a preto žalovaný postupoval v súlade s § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe (rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 21.02.2017, ods. 36). Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

nasvedčuje tomu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s tým, že by žalovaný nemal
k dispozícii voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by mohol ponúknuť žalobcovi.

59. Na podporu vyššie prezentovaných záverov správny súd napokon dodáva, že Najvyšší
súd Slovenskej republiky v preskúmavanej právnej veci konštatoval, že „ ... ponúkané voľné

štátnozamestnanecké miesta by mali byť voľné, resp. neobsadené ... “ (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/16/2018 zo dňa 28.05.2020, ods. 45). Je tak zrejmé, že Najvyšší
súd Slovenskej republiky interpretuje právnu úpravu ustanovenú v § 40 ods. 2 písm. b) v spojení s §
29 ods. 4 zákona o štátnej službe tak, že štátnemu zamestnancovi má služobný úrad pri eventuálnom
skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta

v systemizácii ponúknuť „voľné, resp. neobsadené“ miesto. Inými slovami, ak mal služobný úrad pri
eventuálnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca z dôvodu zrušenia jeho
štátnozamestnaneckého miesta v systemizácii neobsadené štátnozamestnanecké miesto, bol povinný
ponúknuť ho dotknutému štátnemu zamestnancovi.

VII./c
Záver a náhrada trov konania

60. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v nesprávnej aplikácii právnej úpravy

ustanovenej v § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe, a preto ho postupom podľa § 191 ods. 1
písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému, t.j. Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, na ďalšie konanie.61. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a
s poukazom na jeho odôvodnenie bude jeho úlohou opätovne rozhodnúť o riadnom opravnom
prostriedku žalobcu podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný pritom bude dbať na náležité

odôvodnenie svojho rozhodnutia tak, aby bolo preskúmateľné, a to tak z hľadiska jeho zrozumiteľnosti
ako aj z hľadiska dostatočnosti dôvodov.

62.Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSP,podľaktoréhoúspešnémužalobcovi
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, a to vrátane

trov odvolacieho konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky a trov kasačných konaní
vedených na Najvyššom súde Slovenskej republiky a Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa
§ 175 ods. 2 SSP.

63. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.