Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123388992
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6123388992.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská
2, IČO: 35724803, zastúpená Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53255739, proti
žalovanému W. T., narodenému XX. V. XXXX, G. - W., M. XXX/XX, o zaplatenie sumy 3.246,24 eura
s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 16Csp/33/2023, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 09. októbra 2024 č. k. 7CoCsp/35/2024 - 167, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom č. k. 16Csp/33/2023-120 zo dňa
24. apríla 2024 rozhodol, že žalobu v celom rozsahu zamieta (výrok I.) a žalovanému nepriznal nárok

na náhradu trov konania (výrok II.)
1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalovaný s VÚB, a.s. dňa 01. 10. 2019 o 10:07:20
prostredníctvom GSM zariadenia podpísal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička"
reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru - VÚB
pôžička bezúčelový vo výške a mene 4.010 eur. Vrátenie úveru bolo dohodnuté v 48 anuitných splátkach
vo výške 111,40 eura, splatných vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej

anuitnej splátky s tým, že termín splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti anuitnej
splátky, ktorá pozostáva zo splátky istiny a úroku. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 31. 10.
2019. V zmluve bol dohodnutý poplatok za úver v sume 40,10 eura splatný ku dňu prvého čerpania
úveru, ďalej poplatok za I. upomienku vo výške 1,50 eura, poplatok za každú ďalšiu upomienku 4 eur a
ďalšie poplatky uvedené na strane 6 zmluvy. Lehota splatnosti úveru bola dohodnutá na 48 mesiacov. V
zmluve bola zároveň uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, a to v sume 5.387,30 eura pri

výške zľavnenej úrokovej sadzbe 14,90% a pri úrokovej sadzbe nezľavnenej 16,90%, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť bola v zmluve uvedená sumou 5.584,10 eura. Pre prvý prípad bola v zmluve
uvedená RPMN vo výške 16,60% a pre druhý prípad vo výške 18,93%. V čl. II ods. 5 písm. b) zmluvy
je uvedené, že v prípade nesplácania úveru, resp. v prípade neplnenia si dojednaných povinností je
veriteľ v súlade s podmienkami oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru z dôvodov, spôsobom
a za podmienok upravených v čl. VIII. podmienok. V tomto článku podmienok je pod písmenom a/

zakotvené oprávnenie banky požadovať vrátenie celej pohľadávky s príslušenstvom pred dátumom
konečnej splatnosti úveru dohodnutým v zmluve a vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak počas trvania
zmluvy klient dostane do omeškania s úhradou jednej anuitnej splátky počas obdobia dlhšieho ako
3 mesiace, bol na jej zaplatenie bankou písomne vyzvaný a súčasne upozornený na zámer uplatniť
právo banky vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, pričom od tohto upozornenia uplynulo viac ako 15 dní.
Z platobnej histórie vyplynulo, že k čerpaniu úveru v celej sume 4.010 eur došlo v deň uzavretia zmluvy

dňa 01. 10. 2019 a žalovaný zaplatil celkovo (do 08. 10. 2020) sumu 1.426,91 eura, z ktorej suma
56,60 eura bola započítaná na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 40,10 eura a 16,50 eura napoplatky za upomienky (3 x 4 eur +3 x 1,50 eura). Úhrady žalovaného boli použité na úhradu istiny
v rozsahu 773,26 eura a na úhradu úroku z úveru v rozsahu 594,90 eura. Z úhrad žalovaného bola
suma 2,15 eura použitá na zaplatenie sankčného úroku, keď žalovaný neplatil dohodnuté mesačné

splátky na čas. Súčet zaplatenej istiny a zmluvného úroku predstavuje 1.368,16 eura, čo pri výške
dohodnutej mesačnej splátky 111,40 eura znamená, že žalovaný zaplatil celkovo 12 splátok a časť 13.
splátky, t.j. zaplatil splátky splatné 31. 10. 2019, 30. 11. 2019, 31. 12. 2019, 31. 01. 2020, 28. 02. 2020,
31. 03. 2020, 30. 04. 2020, 31. 05. 2020, 30. 06. 2020, 31. 07. 2020, 31. 08. 2020, 30. 09. 2020 a
nezaplatil celú splátku splatnú 31. 10. 2020. S dátumom 11. 01. 2021 označeným ako „Tretia upomienka

- pokus o zmier", VÚB, a.s. vyhotovila list, ktorý podľa poštového podacieho hárku Slovenskej pošty,
a.s. odoslala ešte v ten deň doporučenou zásielkou žalovanému na adresu uvedenú v úverovej zmluve.
V uvedenom liste VÚB, a. s. žalovanému oznámila, že voči nemu eviduje pohľadávku po splatnosti
vo výške 356,45 eura, z toho istina 207,17 eura, úroky 138,79 eura, úroky z omeškania 0,99 eura a
poplatky 9,50 eura. VÚB, a. s. v liste súčasne žalovaného vyzvala na okamžité zaplatenie dlžnej sumy
s tým, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom

pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Listom zo dňa 17. 02. 2021 označeným ako
„Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom" VÚB, a. s. žalovanému oznámila,
že z dôvodu, že napriek jej predchádzajúcim upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávku banky z titulu
Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 01. 10. 2019, dnešným dňom
vyhlasujepredčasnúsplatnosťuvedenéhoúveruvrátanejehopríslušenstvasozostatkom3.458,92eura,

z toho istina 3.236,74 eura, ktorá sa počnúc zajtrajším dňom úročí úrokovou sadzbou z omeškania v
zmysle zmluvy o úvere až do jej zaplatenia, základné úroky 210,20 eura, sankčné úroky 2,48 eura,
poplatky 9,50 eura. VÚB, a.s. napokon v tomto liste žalovaného vyzvala na zaplatenie predčasne
zosplatneného úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Konštatoval, že žalobkyňa
odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrela s VÚB, a.s.,

a to rámcovú dňa 13. 11. 2020 a na konkrétnu pohľadávku dňa 28. 02. 2023, ktorej predmetom
bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Reg. č.
XXXXXXXXXXXXXXX. Nakoľko žalobkyňa žiadala priznať žalovanú pohľadávku z úveru na základe
toho, že ju predčasne zosplatnila na základe oprávnenia zakotveného v úverovej zmluve, s ohľadom
na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa sa zaoberal tým, či k tomuto zosplatneniu došlo

na základe platných právnych úkonov. V rámci predbežného právneho posúdenia vykonaného na
pojednávaníkonštatoval,ženedošlokpredčasnejsplatnostiúveruaúverjetaksplatnýpodľapodmienok
dohodnutých v úverovej zmluve, keď zosplatňovací úkon, ako aj upomienku, ktorá mu predchádzala
vyhodnotil ako neplatné právne úkony podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na toto posúdenie
mohla žalujúca strana reagovať, pokiaľ by sa pojednávania zúčastnila. Túto možnosť však nevyužila

a túto okolnosť nepovažoval za takú, pre ktorú by mal pojednávanie odročiť, keď predbežné právne
posúdenie v tomto spore vychádzalo z právnych názorov Krajského súdu v Žiline, ktoré už žalobkyni
bolo známe (v sp. zn. 6CoCsp/2/2023 vystupuje ako žalobkyňa). S poukazom na to, že v upomienke
zo dňa 11. 01. 2021 bol žalovaný upozornený na omeškanie so sumou vo výške 356,45 eura, z toho
istina 207,17 eura, úroky 138,79 eura, úroky z omeškania 0,99 eura a poplatky 9,50 eura konštatoval, že

bolo zrejmé, že omeškaná istina a úroky (z ktorých výlučne pozostávala každá anuitná mesačná splátka
úveru) spolu v sume 345,96 eura (207,17+138,79) zodpovedá viac ako trom omeškaným splátkam a
jednoznačne nemožno (z tejto samotnej upomienky) ustáliť o ktoré konkrétne splátky ide. Pokiaľ ide o
samotný obsah zosplatňovacieho úkonu, v ňom špecifikácia, s ktorou konkrétnou splátkou/splátkami sa
žalovaný dostal do omeškania a v akom rozsahu, absentuje úplne. Na základe vyššie uvedeného dospel

k záveru, že upomienku a oznámenie o vyhlásení splatnosti nemožno považovať za určité a tým platné
právne úkony podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu neboli splnené podmienky
stanovené v § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na
predčasné zosplatnenie úveru. V dôsledku toho, pohľadávka, ktorú postupovala VÚB, a.s. na žalobkyňu
splatná nebola. Nakoľko v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. VÚB, a.s. mohla postúpiť len

splatnú pohľadávku a táto podmienka splnená nebola, postúpenie je pre rozpor s uvedeným zákonným
ustanovením neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Tento záver v konečnom dôsledku znamená,
že žalobkyňa žalovanú pohľadávku nenadobudla a nie je tak v spore aktívne vecne legitimovaná.
Zároveň akcentoval, že ak by aj bolo možné vyhodnotiť vyššie uvedené úkony VÚB, a.s., ktoré vykonala
s poukazom na § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka ako platné, poukázal na závery Krajského

súdu v Žiline uvedené v rozhodnutí sp. zn. 10CoCsp/61/2022 zo dňa 30. 11. 2022, v zmysle ktorých
len podací hárok nepreukazuje doručenie zásielky a ani to, že sa zásielka dostala do dispozičnej
sféry adresáta. Argumentácia, že odosielateľ by mal disponovať buď doručenkou alebo potvrdením
o faktickom nedoručení, vrátane jeho dôvodu zodpovedá úvahám a záverom Najvyššieho súdu SRvysloveným v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/36/2020 z 15. 12. 2020, ktoré rozhodnutie bolo publikované i v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 4/2021. Pre chýbajúcu účinnosť výzvy
a následne nadväzujúceho zosplatnenia nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, čo spôsobilo

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. S ohľadom na tento záver považoval za nadbytočné
zaoberať sa otázkou dôvodnosti nároku.
1.2. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP"), s tým, že žalovaný si náhradu trov
konania neuplatnil, preto mu ju súd prvej inštancie nepriznal.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom 09. októbra 2024 č. k. 7CoCsp/35/2024
- 167 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a žalovanému nepriznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.).
2.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci
vykonal dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým

zisteniam, následne vec i správne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúcim
spôsobom odôvodnil.
2.2. Odvolací súd mal za to, že v danom prípade súd prvej inštancie dostatočným spôsobom popísal
nielen skutkové okolnosti prejednávanej veci ale i jej právne posúdenie. Na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že uvedenie splátky, pre ktorú sa dostal

spotrebiteľ do omeškania a ktorá je podkladom pre uplatnenie práva podľa § 53 ods. 9 OZ v súvislosti
s ust. § 565 OZ je významné nielen z pohľadu toho, že zaplatením tejto splátky môže žalovaný zvrátiť
okamžitú splatnosť spotrebiteľského úveru. Inak povedané pre určitosť právneho úkonu zosplatnenia
úveru vôbec nepostačuje, ak údaj o tom, ktorá konkrétna splátka predčasnú splatnosť vyvolala možno
vyvodiť z ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ. Odvolací súd akcentoval, že nie je úlohou súdu v

prípade nekonkrétnej notifikácie v zmysle § 53 ods. 9 OZ preskúmavaním platobnej histórie úverového
vzťahu, či „rozpočítavaním" dlžných súm zisťovať, pre ktorú dlžnú splátku mohol veriteľ úver zosplatniť.
2.3. Odvolateľka podľa odvolacieho súdu mylne argumentovala, že určenie od akej omeškanej splátky
sa žalovaný dostal do omeškania a od akej konkrétnej splátky si žalobkyňa uplatňuje predčasné
zosplatnenie dlhu je právnym posúdením a žalobkyňa nemá povinnosť vec právne kvalifikovať, ale len

skutkovo vymedziť. Odvolací súd sa stotožnil s názorom, že právne posúdenie veci je na súde v zmysle
zásady „iura novit curia", avšak konkretizovanie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu spotrebiteľského
úveru, je skutkovým tvrdením, a nie právnym posúdením ako sa mylne domnievala odvolateľka.
Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/99/2018, 4Cdo/7/2018, 2Cdo/111/2021.
2.4.Odvolacísúduzavrel,žezodpovedanieotázkyplatnostiupozorneniaspotrebiteľaauplatneniepráva

v zmysle § 53 ods. 9 OZ bolo rozhodujúce pre skutkové a právne posúdenie skutočnosti, či došlo k
účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedené bolo potom rozhodné aj vo vzťahu k otázke
či je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne v spore, a to z hľadiska súladu postupu žalobkyne s
podmienkami prezumovanými v ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase
postúpenia pohľadávky, pričom súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že aktívna vecná

legitimácia žalobkyne v prejednávanej veci daná nie je. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil
námietku žalobkyne ako nedôvodnú.
2.5. Vo vzťahu k preukazovaniu riadneho doručovania odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/36/2020 z 15. 12. 2020 a uviedol, že účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych
úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že

prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto
okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa
adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť
spoznať jeho obsah a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2010 z 28. 01.
2011.

2.6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovaný síce bol v odvolacom konaní úspešný, avšak odvolací súd nezistil, že by mu
v súvislosti s odvolaním podaným zo strany žalobkyne preukázateľne vznikli náklady, preto žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

3. Žalobkyňa (ďalej aj ako „dovolateľka") podala voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. c) CSP, žiadajúc, aby dovolací súd
zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Zároveň si uplatnila aj nárok na náhradu
trov dovolacieho konania.3.1. Dovolateľka namietala porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP v súvislosti
s nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu, keďže odvolací súd
podľa názoru žalobkyne svoj potvrdzujúci rozsudok odôvodnil arbitrárne, pričom vniesol do problematiky

vyhlásenia splatnosti v sporoch s prvkom spotrebiteľa nepredvídateľnosť, v dôsledku čoho došlo k
naplneniu tohto dovolacieho dôvodu. Z celého kontextu napadnutého rozhodnutia sa rozhodnutie
odvolacieho súdu javilo žalobkyni ako zmätočné, nespravodlivé a tendenčné, z ktorého vyznieva skôr
úmyselumelej„ochranyspotrebiteľa"vrovinezamietnutiažalobyzakaždúcenuavyhľadávaniadôvodov
neplatnosti právneho úkonu, než spravodlivé súdne rozhodnutie rešpektujúce (aj) práva veriteľa, vo

vzťahu ku ktorému dlžník neplní povinnosti, na ktorých plnenie sa zmluvne zaviazal.
3.2. Dovolateľka vymedzila dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP, ktorý je daný vtedy,
ak rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. V predmetnom prípade podľa dovolateľky ide o vyriešenie právnej otázky:
„či je veriteľ povinný za dodržania podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej ako ,,OZ") a § 565 OZ súčasne v podaní, ktorým toto právo uplatňuje,

resp. v podaní, ktorým upozorňuje na možné uplatnenie tohto práva v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ
uvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku hodlá pristúpiť, resp. pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
pohľadávky, t. j. či je skutkové vymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej by mohlo dôjsť (vo výzve
podľa § 53 ods. 9 OZ) / došlo (vo výzve, ktorou sa uplatňuje právo na vyhlásenie splatnosti podľa
§ 565 OZ) k uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ náležitosťou týchto

právnych úkonov, ktorej prípadné neuvedenie by spôsobovalo neplatnosť uplatnenia práva podľa §
565 OZ." Dovolateľka uviedla, že k otázke výkladu, či skutkové vymedzenia splátky, pre nesplnenie
ktorej došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ je náležitosťou
takéhoto právneho úkonu, ktorej prípadné neuvedenie by spôsobovalo neplatnosť tohto právneho
úkonu, zaujal stanovisko dovolací súd v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako

„dovolací súd" alebo „najvyšší súd") sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30. 01. 2024. Dovolací súd dospel pri
riešení vyššie vymedzenej právnej otázky k opačnému záveru a rozhodol odchýlne od rozhodnutia
sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30. 01. 2024 v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa
26. 06. 2024. Keďže dovolací súd pristupuje k výkladu ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ rozdielne,
dovolanie smeruje voči riešeniu tejto otázky ohľadne povinnosti špecifikácie splátky, pre ktorú dochádza

k zosplatneniu vo výzve v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ resp. v samotnom zosplatnení, a následne
skutočnosti či táto skutočnosť je alebo nie je podmienkou platnosti tohto úkonu. Poukázala na body 13.
a 14. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a uviedla, že sa s uvedeným právnym posúdením
v žiadnom prípade nestotožňuje, nakoľko je v rozpore s výkladom ust. § 53 ods. 9 OZ v spojitosti s
ust. § 565 OZ. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa konkretizovať splátku, pre

ktorú veriteľ hodlá zosplatniť úver (vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ) / zosplatnil úver (v úkone podľa
§ 565 OZ) a ani povinnosť konkretizovať splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní. Žalobkyňa zastáva
názor, že zo strany veriteľa nedošlo pri uplatnení práva podľa ust. § 565 OZ k porušeniu žiadnej
zákonnej povinnosti. V konaní bolo riadne preukázané, že možnosť zosplatnenia úveru bola medzi
postupcom a žalovaným dohodnutá. Žalovaný bol preukázane v omeškaní so zaplatením splátok aspoň

tri mesiace, pričom bolo zároveň preukázané, že postupca upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako
15 dní na možné uplatnenie práva v zmysle ust. § 565 OZ (podaním zo dňa 11. 01. 2021). V zmysle
vyššie uvedeného má žalobkyňa za to, že je zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru podaním zo dňa 17. 02. 2021 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 OZ
a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu (uznesenia sp. zn. 5Cdo/224/2021 z

30. 11. 2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15. 12. 2022, sp. zn. 7Cdo/26/2023 z 29. 11. 2023, sp. zn.
6Cdo/87/2023 z 31. 05. 2023, sp. zn. 1Cdo/148/2022 z 12. 07. 2023) pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa 31. 10. 2020 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu
troch mesiacov a pre ktorej nezaplatenie mohol ako jedinej vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru) a
zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného)

s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom spotrebiteľ (žalovaný) bol nesporne na toto
oprávnenie veriteľa upozornený (podaním zo dňa 11. 01. 2021). Dovolateľka uviedla, že špecifikácia
splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, by bola, prihliadnuc na citované rozhodnutia najvyššieho súdu
nadbytočná,keďžezaktuálnejrozhodovacejpraxenajvyššiehosúdujasnevyplýva,ževždymôžeísťlen
o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky, a teda veriteľ si nemôže „vybrať", pre nesplnenie ktorej

splátky toto právo uplatňuje. Dovolateľka zastávala právny názor, že zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť vo výzve pred zosplatnením ani vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti
konkrétne,ktorásplátkamimoriadnusplatnosťvyvolala,priamnaopak,najvyššísúdopredmetnejotázke
už rozhodol, a to tak, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, nie je podmienkouplatnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení ani vo výzve
podľa § 53 ods. 9 OZ konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Teda jednoducho povedané,
postupcovi, resp. žalobkyni žiadna právna norma neukladala povinnosť v podaní zo dňa 11. 01. 2021

ani v podaní zo dňa 17. 02. 2021, ktorou došlo k mimoriadnej splatnosti úveru uviesť splátku, pre ktorú k
tomuto zosplatneniu aj došlo. Ohľadne platnosti právneho úkonu poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2020, sp. zn. 4Cdo/9/2017. Obdobne vo veciach, v ktorých sa
riešilo, že pre ktorú splátku bol veriteľ oprávnený zosplatniť úver a od kedy je potrebné počítať začiatok
premlčacej doby v spotrebiteľských veciach bolo rozhodnuté aj v uzneseniach najvyššieho súdu so sp.

zn. 7Cdo/268/2020, 4Cdo/201/2022, 1Cdo/53/2021, 4Cdo/231/2021, 9Cdo/368/2021, 4Cdo/23/2021,
2Cdo/332/2021, 6Cdo/71/2022, 2Cdo/272/2021, 1Cdo/61/2022, 4Cdo/250/2021, 4Cdo/262/2021,
2Cdo/298/2021, 4Cdo/221/2022, 6Cdo/64/2021, 9Cdo/98/2022, 1Cdo/143/2022, 6Cdo/87/2023, ktoré
podľa názoru žalobkyne predstavujú ustálenú judikatúru dovolacieho súdu, a od ktorej sa vo veci
konajúce súdy odklonili napriek tomu, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia im boli známe. S
ohľadom na uvedené mala dovolateľka za to, že výklad dotknutých zákonných ustanovení v tom zmysle,

že veriteľ je povinný uviesť rozhodnú splátku v upozornení pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ a
rovnako aj v samotnom zosplatnení nemôže v žiadnom ohľade obstáť, keďže v realite by veriteľ uvádzal
v týchto právnych úkonoch rôzne splátky, pričom spotrebiteľovi by táto informácia nepriniesla vôbec
žiadnu informačnú hodnotu. Naopak, prihliadnuc k uvedenému modelovému príkladu by sa spotrebiteľ
paradoxne mohol dostať do informačnej asymetrie práve v prípade, kedy by veriteľ uviedol vo výzve

podľa § 53 ods. 9 OZ akúkoľvek omeškanú splátku, nakoľko by spotrebiteľ mohol nadobudnúť mylnú
domnienku, že uhradením len tejto splátky zabráni zosplatneniu, čo by však nemohlo nastať, nakoľko
pri úhrade (len) tejto splátky by podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ zostali zachované (spotrebiteľ by bol
naďalej v omeškaní so splácaním dlhu po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, keďže zvyšné splátky neuhradil
a zároveň bol upozornený na možné uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti). V tejto súvislosti

poukázala aj na uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 5Cdo/196/2009 zo dňa 22. 09. 2010.

4. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote

(§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech
bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k
záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,

ktorých vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí
byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania,
ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného
rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad. Ak by najvyšší
súdbezohľadunaprípadnúneprípustnosťdovolaniapristúpilkposúdeniuvecnejsprávnostirozhodnutia

odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu
toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).

7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
7.1. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu

odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

8. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Dovolateľka bola toho názoru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne a

nepredvídateľné.

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny
procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesnýchustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej
ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť

sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

10. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (ESĽP) súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých
založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentmi vznesenými stranami sporu
a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek
je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v.
Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach,

najmä pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že za porušenie práva strany
sporu na spravodlivý proces treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany
sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne
relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením

uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu
okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia, odníma možnosť náležite argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Zjavný nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia teda je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie a táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.

11. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľky tvrdiacej, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúci
je výlučne záver dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď sp. zn.
3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017, 9Cdo/213/2021). Dovolací súd preto

skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľky, že v konaní došlo k tvrdenej vade zmätočnosti,
pričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.

12. Ak dovolateľka v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietala arbitrárnosť a
nepredvídateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd opakovane

uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia v odvolacom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať
podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).

13. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí
jeden celok a v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie spätosť rozsudku odvolacieho súdu
s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Potvrdzujúci rozsudok
odvolacieho súdu by bolo možné považovať za nepredvídateľný len vtedy, ak by odvolací súd založil

rozhodnutie (hoci potvrdzujúce) na nových skutkových zisteniach alebo na aplikácii úplne inej právnej
normy, ktorú súd prvej inštancie nepoužil, pričom by odvolací súd nedal stranám sporu možnosť
vyjadriť sa k týmto novým skutkovým alebo právnym okolnostiam. K takejto situácii v preskúmavanej
veci nedošlo. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie na základe tých istých dôvodov,
ktoré uvádzal už súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožnil (bod 5., 25. a 29.

odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu). Z uvedeného dôvodu nemožno napadnutý
rozsudok považovať za nepredvídateľný.

14. K zjavnej neodôvodnenosti (arbitrárnosti) rozhodnutí všeobecných súdov ústavný súd uviedol, že je
najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných

prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). V preskúmavanej veci dovolací súd
zistil, že odvolací súd sa nielen stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako vecne správnym, alesám tiež reagoval na odvolacie námietky žalobkyne a na potvrdenie správnosti doplnil ďalšie dôvody.
Odvolací súd zdôraznil, že vo výzve na zaplatenie musí veriteľ nezameniteľne určiť konkrétnu splátku,
s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, keďže len zaplatením tejto splátky môže zvrátiť okamžitú splatnosť

úveru. Z gramatického výkladu § 53 ods. 9 OZ vyplýva, že ide vždy o jednu konkrétnu splátku, nie o
kumuláciu viacerých neuhradených splátok. Ak veriteľ túto náležitosť vo výzve neuvedie, je neplatný
nielen úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ale aj následné postúpenie pohľadávky, čo má za
následok nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu (body 8. až 24. odôvodnenia rozsudku).

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemožno považovať za
nedostatočne odôvodnený, ani za zmätočný a nekonzistentný preto dovolanie nie je prípustné. To, že
dovolateľka nesúhlasila so závermi odvolacieho súdu, nezakladá existenciu dovolacieho dôvodu vady
zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP

16. Podľa § 421 ods.1 písm. c) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

17. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
17.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §

431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

19. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP má určujúci význam vymedzenie
„právnej" otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, lebo pri jej riešení ešte nedošlo k

ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo jeho jednotlivé senáty naďalej zastávajú odlišné
(rozdielne) právne názory, čo sa prejavuje v ich rozdielnom rozhodovaní.

20. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže
ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii

a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného
ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu
z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)
splnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo
spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a

tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania
prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP
(napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva
na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti

dovolania.

21. Žalobkyňa vyvodzovala prípustnosť dovolania aj v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP,
keď podľa jej názoru bola zo strany odvolacieho súdu nesprávne právne posúdená otázka spojená svýkladom ustanovenia § 53 ods. 9 OZ (účinného v rozhodnom čase, pozn.) v spojení s § 565 OZ a
to, „či je veriteľ povinný za dodržania podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 OZ a ust. § 565 OZ ...
uvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky...", ktorá

je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu rozhodovaná rozdielne (bod 3. tohto uznesenia). Poukázala
na podľa jej názoru odlišné rozhodnutia dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 1Cdo/123/2022 a sp. zn.
5Cdo/197/2022.

22. Dovolateľkou načrtnutú rozdielnosť rozhodovania tejto otázky v prípadoch však medzičasom vyriešil

najvyšší súd v judikáte č. 34/2025, ktorého právna veta znie „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú
prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň
zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,
sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)." Podľa názoru najvyššieho
súdu bola právna otázka nastolená dovolateľkou ustálenou praxou dovolacieho súdu už vyriešená,

keďže za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a
stanoviská publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
a nie rozdielnu prax dovolacieho súdu v ojedinelých prípadoch. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd
rozhodol v súlade s právnym názorom vyjadreným v R 34/2025 (uznesenie najvyššieho súdu z 13.
februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022), hoci tento judikát bol prijatý až po jeho rozhodnutí.

23.Preúplnosťnajvyššísúdpoznamenáva,ženemaldôvodpreskúmavanúvecpredložiťnarozhodnutie
veľkému senátu, pretože pre neprípustnosť dovolacích otázok v rozhodnutiach (sp. zn. 1Cdo/123/2022
a sp. zn. 5Cdo/197/2022), na ktoré poukazovala dovolateľka meritórne nastolenú otázku neriešil. Len
na okraj a doplnkovo vyjadrené právne názory senátov najvyššieho súdu, ktoré hoci sú súčasťou

odôvodnení rozhodnutí dovolacieho súdu, nemožno považovať za záväzné právne názory, keďže neboli
dôvodom, bez vyriešenia ktorých by dané veci nebolo možné rozhodnúť (porovnaj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 13. marca 2025 sp. zn. III. ÚS 157/2025-22).

24. So zreteľom na doposiaľ uvedené dovolací súd konštatuje, že pri riešení dovolateľkou nastolenej

právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, nedošlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci resp. odklonu od rozhodovacej praxe najvyššieho súdu.

25. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou
osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa

§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími
dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

26. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené odmietol dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c) a
f) CSP.

27. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.