Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 20, 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 56Cb/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125322256
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:6125322256.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu Dogma, s.r.o., Karpatské

námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 51 226 529, zastúpeného JUDr. Dominik
Brogyányi, advokát so sídlom Martina Hamuljaka 1473/25, 026 01 Dolný Kubín 1, IČO: 56 102 011, proti
žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX C. (do 14.01.2025 podnikajúci pod
obchodným menom A. B., s miestom podnikania Turecká 1600/3, 946 51 Nesvady, IČO: 53 286 651),
zastúpenému JUDr. Claude Trelaj, advokát so sídlom M.R. Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky, IČO: 37
309 692, o zaplatenie 15 000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15 000 eur a paušálnu náhradu nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 15 000 eur z dôvodu, že
dňa 07.06.2024 uzatvoril ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom rámcovú zmluvu o dielo
a o spolupráci, na základe ktorej žalovaný pre neho vykonával dielo špecifikované v jednotlivých
objednávkach a v objednávke č. 0000124 zo dňa 30.08.2024 bola uvedená ako predmet dodania
výroba a kontrola strojov a zariadení. V rámcovej zmluve boli upravené práva a povinnosti zmluvných

strán, pričom sa každá zo zmluvných strán zaviazala zachovať mlčanlivosť o dôverných informáciách
druhej zmluvnej strany a za jej porušenie bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 3 000 eur a zároveň
sa zhotoviteľ zaviazal, že nebude kontaktovať, vstupovať do rokovania, žiadať o zdroje informácií,
klientov,oprácu,ozákazky,osubdodávkyaleboinak,uzatváraťobchodnéalebozamestnaneckévzťahy
s obchodnými partnermi objednávateľa a za porušenie tejto povinnosti bola dohodnutá zmluvná pokuta
vo výške 12 000 eur. Žalovaný však telefonicky kontaktoval konateľa spoločnosti SLAVmont s.r.o.
Tvrdošín D. D. a chcel si dohodnúť novú spoluprácu na tej istej zákazke, čím žalobcovi vznikol nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 000 eur a taktiež žalovaný ukázal majstrovi pracujúcemu pre
obchodného partnera žalobcu objednávku a zmluvu a tento ju následne poslal konateľovi spoločnosti
SLAVmont s.r.o. a v dôsledku porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách,
vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3 000 eur. Na zaplatenie uvedenej
zmluvnej pokuty bol žalovaný vyzvaný výzvou zo dňa 04.03.2025, avšak na výzvu nereagoval.

2./ V upomínacom konaní bol vo veci vydaný platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo doručiť

žalovanému do vlastných rúk a preto upomínací súd postúpil vec na ďalšie konanie tunajšiemu súdu
s poukazom na § 10 ods. 3 a § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z.3./ K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 29.09.2025 (č.l. 60) a uviedol, že podľa neho ide
o nedorozumenie, nakoľko telefónne číslo +XXXXXXXXXXXX, z ktorého žalobca predkladá dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, nepatrí jemu a ani ho nikdy nepoužíval. Ak žalobca zotrváva na svojich

tvrdeniach a chce jeho osobu spájať s predloženými dôkazmi a s tvrdeniami, že mal z predmetného
mobilného čísla uskutočniť rôzne jednania, za ktoré má žalobca ambíciu ukladať zmluvné pokuty,
navrhuje, aby súd zaviazal žalobcu na predloženie dôkazu, alebo aby sám dožiadal od operátora
potvrdenie o majiteľovi predmetného mobilného čísla. Zároveň žalovaný čestne prehlásil, že nikdy
neporušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách, ku ktorej sa zmluvne zaviazal.

4./ Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 10.10.2025 (č.l. 64) s tým, že
jeho vyjadrenie považuje za účelové, nepravdivé a bez relevantnej právnej či dôkaznej opory.
Zdôraznil, že v prípade, ak by aj predmetné telefónne číslo nebolo registrované na meno žalovaného,
neznamená to, že žalovaný neuskutočnil telefonický hovor s konateľom spoločnosti SLAVmont s.r.o.
Osoba, ktorá telefonicky kontaktovala tohto konateľa sa predstavila ako A. B. a to za účelom

priameho nadviazania obchodného vzťahu mimo rámca uzatvorenej rámcovej zmluvy so žalobcom.
Na preukázanie telefonického kontaktu navrhol vykonať dokazovanie výsluchom konateľa spoločnosti
SLAVmont s.r.o. D. D. a zároveň poukázal na to, že žalovaný pre žalobcu v tom čase vykonával práce
spolu s ďalším pracovníkom E. B. a preto je možné, že telefónne číslo, z ktorého žalovaný kontaktoval
konateľa spoločnosti SLAVmont s.r.o. patrí práve E. B.. Žalovaný síce popiera porušenie povinnosti

zachovaťmlčanlivosť,avšakžalobcamápreukázané,žeposkytolbezjehosúhlasutretímosobámobsah
rámcovej zmluvy a tiež objednávky, čím porušil čl. 9 bod 9.2 rámcovej zmluvy.

5./ Na pojednávaní dňa 16.12.2025 právny zástupca žalobcu predložil písomnú svedeckú výpoveď D.
D. a uviedol, že pokiaľ ide o rámcovú zmluvu a objednávku, tak zo záhlavia rámcovej zmluvy vyplýva,

že táto bola uzavretá podľa § 536 a § 269 ods. 2 ObZ a teda ide o zmluvný vzťah upravený Obchodným
zákonníkom. Predložená komunikácia z telefónu je komunikáciou konateľa SLAVmontu so zahraničným
partnerom a preto je aj v cudzom jazyku. Telefónne číslo uvádzané v žalobe ako aj v dokladoch by malo
patriť E. B., pretože aj s ním mal žalobca uzavretú rámcovú zmluvu a v nej bolo uvedené toto telefónne
číslo.

6./ Právny zástupca žalovaného na tom istom pojednávaní namietal písomnú svedeckú výpoveď pre
absentujúce náležitosti a zároveň uviedol, že rámcovú zmluvu považujú za neplatný právny úkon a ide
iba o zastretie zamestnaneckého pomeru. Ak by malo ísť o obchodný vzťah, tak by mala byť predložená
zostranyžalobcufaktúraodžalovaného.Vprípadeposúdeniavzťahuakopracovnoprávnehožiadal,aby

súd pristúpil k moderácii zmluvnej pokuty a to maximálne do výšky 10% zárobku žalovaného. Telefónne
číslo uvádzané žalobcom žalovaný nikdy nepoužíval a ak bolo uložené v telefóne svedka, tak ho musel
mať už predtým. Ak žalovaný predložil rámcovú zmluvu a objednávku, tak táto bola preposielaná ako
fotografia a trvajú na tom, že doklady posielala osoba, ktorá ich mala uložené v počítači.

7./ Na pojednávaní dňa 20.02.2026 štatutárny zástupca žalobcu F. G. uviedol, že od žalovaného mali
podpísanú zmluvu o spolupráci aj objednávku a PZ žalobcu dodal, že tieto dokumenty boli žalovanému
preposlané elektronicky, teda mailom a on vrátil žalobcovi späť len podpísanú poslednú stranu týchto
dokumentov a táto posledná strana je aj predložená v spise (č.l. 14). Ďalej uviedol, že na základe
zmluvy žalovaný pre nich vykonával práce, nevie presne v akom období, ale bolo to v lete 2024 a tento

zmluvný vzťah trval asi 3 mesiace. Nepracoval však až do decembra ako je uvedené v objednávke,
pretože kvôli žalovanému im bola stopnutá zákazka; žalovaný odvedené práce fakturoval a tieto mu
boli aj uhradené. Žalovaný pracoval v Debrecéne v Maďarsku v hale BMW. Pokiaľ ide o spoločnosť
SLAVmont s.r.o. Tvrdošín, tak s touto v roku 2024 spolupracovali a boli ich subdodávateľom pre akciu
v Maďarsku s tým, že pre spoločnosť SLAVmont dodávali pracovníkov. Pokiaľ ide o sms komunikáciu

predloženú so žalobou, táto im bola zaslaná konateľom SLAVmontu Rastislavom Ratulovským. V rámci
dobrých obchodných vzťahov ich kontaktoval D. D. a oznámil im, že žalovaný ich chce obísť s tým, že
chce uzavrieť zmluvný vzťah priamo so SLAVmont s.r.o. Rovnako tak ich informoval, že žalovaný ukázal
zmluvy svojmu majstrovi na pracovisku v BMW. Problémy im spôsobilo zverejnenie zmluvy, pretože
žalovaný pre nich robil za určitú hodinovú mzdu a potom zo strany BMW došlo k zníženiu odmien a preto

aj žalovanému znížili hodinovú odmenu, čo vyvolalo rozruch v BMW. Oni mali zo strany BMW prisľúbenú
prácu až do decembra ako aj ďalšie pokračovanie v zmluvnom vzťahu, ale po tomto incidente nedošlo
k ďalšiemu pokračovaniu spolupráce a teda im ušiel zisk. Mali uzavretú zmluvu s pánom E. B. v roku
2024 a tento pracoval spolu so žalovaným na tom istom pracovisku v Debrecéne.8./ Na pojednávaní bol vypočutý svedok D. D., ktorý vypovedal, že on je spoločníkom a konateľom
spoločnosti SLAVmont s.r.o. Tvrdošín, pričom pozná štatutárnych zástupcov spoločnosti Dogma s.r.o.,

keďže spolupracujú. So spoločnosťou Dogma s.r.o. sú stále v zmluvnom vzťahu a bolo tomu tak aj
v roku 2024, keď spolupracovali. V roku 2024 mali zákazku pre spoločnosť BMW a jednalo sa o revíziu
požiarnych systémov v halách; mali zmluvu so spoločnosťou z Lichtenštajnska, avšak na toto nemali
pracovníkov a preto uzavreli zmluvu so spoločnosťou Dogma s.r.o., ktorá in dodala pracovníkov. Jednalo
saoccašiestichpracovníkov.Vpriebehuroku2024hotelefonickykontaktovalA.B.aonpotomtelefónne

číslo, z ktorého ho kontaktoval poskytol štatutárnym zástupcom žalobcu. Volal mu, že nie je spokojný
s podmienkami spoločnosti Dogma a chcel túto spoločnosť obísť s tým, aby uzavrel zmluvný vzťah
priamo s ich spoločnosťou a to za vyššiu hodinovú odmenu. On mu oznámil, že takéto veci nerobia
a potom ho kontaktoval aj klient z Lichtenštajnska s tým, že toto isté skúšali aj priamo v závode,
kde ukazovali zmluvu s Dogmou a chceli teda obísť aj ich spoločnosť. Tento klient spomínal meno
A. B. a ešte jedno maďarské meno, ktoré si nezapamätal. Taktiež mu potom cez WhatsApp písal

klient z Lichtenštajnska, aby si túto situáciu riešili. On potom predmetnú správu preposlal konateľom
spoločnosti Dogma. V dôsledku tohto konania žalovaného nedošlo k ďalšej spolupráci medzi ich
spoločnosťouaspoločnosťouzLichtenštajnskaatoovplyvniloajichspoluprácusospoločnosťouDogma
s.r.o. a myslí si, že k tomuto došlo kvôli konaniu žalovaného a zrejme sa mohlo stať, že tento ich obišiel
a uzavrel zmluvu s niekým iným. Ďalšia zákazka v novom roku mala byť minimálne na 3 mesiace, ale

nevie to teraz presne vyčísliť, koľko im ušlo v dôsledku toho, že zákazku nedostali, ale je to rádovo
v desiatkach tisíc. Pokiaľ sa v komunikácií cez WhatsApp uvádza, že pred Andrém stoja dvaja chlapi,
tak sa jednalo o A. B. a toho druhého pracovníka, pričom André je vedúci v Debrecéne a jemu ukazovali
obaja zmluvy a robili vzburu. Taktiež mu boli preposlané objednávky s hodinovými sadzbami a on sa
to potom snažil urovnať; jednalo sa o objednávky, ktoré títo chalani ukazovali nadriadenému a snažili

sa tam zamestnať na priamo.
Na otázku PZ žalovaného, kto mu preposielal súbory ktoré sú vedené ako objednávka v komunikácií
WhatsApp na čl. 16 svedok uviedol, že súbory mu posielal klient z Lichtenštajnska, s ktorým komunikoval
a tieto mu poslal André teda nadriadený v Debrecíne a malo ísť o objednávku uzatvorenú s Dogmou;
tieto by ešte mohol mať v telefóne, ale musel by si to zistiť.

Na ďalšiu otázku PZ žalovaného, či vie svedok, v ktorý deň došlo k tejto komunikácií keďže na čl. 16 je
uvedený len čas a deň piatok, svedok uviedol, že si nepamätá, ale dalo by sa to dohľadať, predpokladá,
že to bolo okolo dátumu, kedy mu volal pán B..
Na otázku PZ žalovaného, akým spôsobom si overil svedok, že mu volal pán B. svedok uviedol, že to
sa nedá cez telefón overiť, avšak vedel, že taký pracovník s týmto menom je na pracovisku, a keď mu

volal klient z Lichtenštajnska tiež uviedol osobu A. B. a ďalšiu osobu a z toho teda mal za to, že mu
volal pán B..
Na otázku PZ žalovaného, či vie bližšie identifikovať osobu pána H., s ktorým mal komunikovať žalovaný
uviedol svedok, že vie iba meno H., ale nevie jeho priezvisko a s touto osobou nemal ani dôvod
komunikovať, keďže neboli v zmluvnom vzťahu, on komunikoval s klientom z Lichtenštajnska.

Na otázku PZ žalovaného, či vie identifikovať aspoň jednu osobu na základe konania, ktorej si žalobca
uplatňuje svoj nárok uviedol svedok, že je to Máté Takásc a objednávka bola predložená pánovi Adrému,
ktorý ju preposlal klientovi z Lichtenštajnska a ten ju preposlal jemu.
Na otázku PZ žalovaného, či svedkovi potvrdil André, že doklady mu predložil pán B. uviedol svedok,
že André to potvrdil klientovi z Lichtenštajnska a ten to potom preposlal jemu.

9./ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní potvrdil, že aj p. B. zaslali predžalobnú výzvu na zaplatenie
zmluvnej pokuty v sume 3 000 eur za zverejnenie zmluvy a zároveň predložil rámcovú zmluvu o dielo
a o spolupráci s E. B. uzavretú v tom istom období, ako so žalovaným a tiež aj objednávku zo
dňa 30.08.2024. V záverečnom stanovisku uviedol, že žalobca vykonaným dokazovaním preukázal

dôvodnosť podanej žaloby. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný dňa 07.06.2024 uzatvoril
so žalobcom rámcovú zmluvu o dielo a o spolupráci, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vykonávať
práce pre žalobcu za podmienok uvedených v zmluve a v objednávke. Žalovaný až doposiaľ túto
skutočnosť v konaní žiadnym spôsobom nepoprel, tvrdení žalovaného o pravosti podpisu na zmluve
resp. na objednávke považuje za účelové a špekulatívne. Žalobca v konaní preukázal svedeckou

výpoveďou D. D., ktorý je konateľ spoločnosti SLAVmont s.r.o. a screenshotom záznamu telefonického
hovoru žalovaného s konateľom spoločnosti SLAVmont, že dňa 11.09.2024 žalovaný telefonicky
kontaktoval z tel. čísla XXXX XXX XXX konateľa spoločnosti SLAVmont s.r.o. z dôvodu, že nebol
spokojnýshodinovouodmenoudohodnutousožalobcomsúmyslomdohodnúťsinovúspoluprácunatejistej zákazke so spoločnosťou SLAVmont s.r.o.. Spoločnosť Intercad s.r.o. na základe dožiadania súdu
uviedla v oznámení zo dňa 04.02.2026, že tel. číslo XXXX XXX XXX z ktorého žalovaný kontaktoval
konateľa spoločnosti SLAVmont s.r.o. je registrované na ich obchodnú spoločnosť. Spoločnosť Intercad

s.r.o. zároveň v tomto oznámení uviedla, že E. B., ktorý v tom čase vykonával práce pre žalobcu spolu
so žalovaným na pracovisku BMW Debrecén je synom manželky spoločníka D. A., teda podľa názoru
žalobcu bolo preukázané prepojenie medzi žalovaným a spoločnosťou Intercad s.r.o. ako vlastníkom tel.
čísla XXXX XXX XXX. Tým, že žalovaný dňa 11.09.2024 telefonicky kontaktoval konateľa spoločnosti
SLAVmont s.r.o. ohľadom možnej spolupráce so spol. SLAVmont s.r.o. sa dopustil porušenia čl. 10

bod 10.1 a 10.2 zmluvy, čím žalobcovi vznikol z čl. 10 bod 10.3 zmluvy nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty 12.000 eur. Z komunikácie z aplikácie WhatsApp predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaný
spolu s jeho kolegom E. B. ukázal na pracovisku BMW v Debrecéne jeho nadriadenému Andrému
zmluvuaobjednávku.Týmtokonanímsažalovanýdopustilporušeniapovinnostizachovávaťmlčanlivosť
podľa čl. 9 bod 9.2 Zmluvy, čím žalobcovi vznikol v súlade s čl. 9 bod 9.5 zmluvy nárok za zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 3.000 eur. Vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty uviedol, že táto bola riadne

dohodnutá v zmluve písomne a jej výška je určená presnou sumou. Zmluvná pokuta bola dojednaná
v súlade s platnými právnymi predpismi a jej výška zodpovedá jej funkcii a to najmä preventívnej,
sankčnej a reparačnej. Výška zmluvnej pokuty nie je v obchodnej praxi výnimočná a žalovaný bol
s týmto dojednaním pred podpisom zmluvy oboznámený. V obchodných vzťahoch je súd povinný
pri vyhodnocovaní primeranosti zmluvnej pokuty rešpektovať autonómiu vôle podnikateľov, vyhodnotiť

konkrétne okolnosti prípadu a zasiahnuť iba pri zjavne neprimeraných sankciách, k čomu však v danom
prípade nedošlo. Kvôli konaniu žalovaného prišla spoločnosť SLAVmont s.r.o. ako aj samotný žalobca
o možnosť pokračovať na projekte BMW v Debrecéne minimálne o ďalšie 3 mesiace, čím im vznikla
škoda rádovo v desiatkach tisíc eur. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a predloženým dôkazom
navrhol súdu, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi voči žalovanému právo na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10./ Právny zástupca žalovaného trval na tom, že žalovaný rámcovú zmluvu so žalobcom nepodpísal
a podpísal len objednávku. V záverečnom stanovisku navrhol žalobu zamietnuť v plnom rozsahu,
žalovanému priznať náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 100%, nakoľko nedošlo

k právne perfektnému uzavretiu zmluvy, na základe ktorej si žalobca uplatňuje nárok. Právne perfektným
uzavretím takéhoto aktu by bolo vyjadrenie vôle podpisom na právnom akte, alebo autorizovaným
elektronickým podpisom. Žalobca nebol schopný súdu predložiť originálny právny akt s vlastnoručným
podpisom žalovaného, ani právny akt s autorizovaným elektronickým podpisom žalovaného. Pritom bod
12.11 právneho aktu predloženého žalobcom toto vyžaduje. Je nesporné, že k nejakému právnemu

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo a je nesporné, že k podpisu nejakých písomností medzi
žalobcom a žalovaným došlo, nie však písomnosti, ktorá by zakladala žalobcovi jeho nárok uplatňovaný
v tomto konaní. Taktiež poukázal na dôležitý fakt, že nebolo preukázané, že by bol práve žalovaný
osobou, ktorá mala porušiť tajomstvo a sankciou chránený záujem žalobcu. Aj z výsluchu svedka
jednoznačne vyplynulo, že poukazovanie na žalovaného je len sugestívne vykonštruované a ničím

neoverené stotožňovanie osoby, len na základe toho, že jej meno si vedel ľahšie zapamätať. Taktiež
mal za to, že výška sankcií nezodpovedá výške obnosu, ktorý na základe danej zmluvy mohol žalovaný
získať, keďže sa malo jednať o trojmesačné obdobie s možnosťou zárobku okolo 2.000 eur za mesiac.
Preto pokiaľ súd sa aj rozhodne žalobcovi nárok priznať, žiadal, aby využil moderačnú zásadu pri
určovaní výšky nároku.

11./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a svedka D. D. ako aj
oboznámením sa s písomnými podaniami sporových strán a s predloženými dokladmi a správami,
pričom zistil, že dňa 07.06.2024 sporové strany uzavreli rámcovú zmluvu o dielo a o spolupráci (č.l.
6), podľa ktorej si žalobca ako objednávateľ u žalovaného ako zhotoviteľa objednal vykonávanie diela

špecifikovaného na základe jednotlivých písomných objednávok s tým, že v rámcovej zmluve boli
podrobne upravené zmluvné vzťahy medzi stranami na dobu trvania záväzkového vzťahu, pričom
zhotoviteľ sa zaviazal vykonať dielo v dobe od 10.06.2024 do 20.12.2024 podľa objednávok a presná
špecifikácia miesta vykonania diela mala byť uvedená v jednotlivých objednávkach. Objednávateľ sa
zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi za zhotovenie diela cenu vo výške 23 eur vrátane všetkých nákladov

spojených s cestou, s ubytovaním a prácou za každú pracovanú hodinu. V čl. 9 bola medzi stranami
upravená mlčanlivosť a v bode 9.1 boli špecifikované dôverné informácie na účely zmluvy a medzi nimi aj
informácie obsiahnuté v zmluve s tým, že každá zo zmluvných strán sa zaväzuje zachovávať mlčanlivosť
o dôverných informáciách druhej zmluvnej strany a podľa bodu 9.5 zmluvná strana, ktorá porušímlčanlivosť, je povinná zaplatiť druhej zmluvnej strane pokutu vo výške 3 000 eur za každé porušenie
povinnosti mlčanlivosti. V čl. 10 nazvanom „Neobchádzanie“ sa zhotoviteľ v bode 10.1 zaviazal, že
nebude kontaktovať, vstupovať do rokovania, žiadosť o zdroje informácií, klientov, o prácu, o zákazky,

o subdodávky, alebo inak uzatvárať obchodné alebo zamestnanecké vzťahy s obchodnými partnermi
objednávateľa, s poverenými osobami objednávateľa, alebo inými osobami, ktoré boli predstavené
zhotoviteľovi na účel zmluvy. Ďalšie prípady neobchádzania boli špecifikované v bode 10.2 a zároveň
v bode 10.3 bolo dohodnuté, že ak zhotoviteľ poruší nedbalým alebo úmyselným konaním vyššie
uvedené zásady a podmienky, alebo svojim konaním spôsobí ich porušenie inou stranou, zaplatí

poškodenej strane zmluvnú pokutu 12 000 eur za každé porušenie zmluvy.

12./ Na základe uzavretej rámcovej zmluvy zo dňa 07.06.2024 žalobca dňa 30.08.2024 vystavil
objednávku č. 0000124 (č.l. 11) , ktorou si u žalovaného ako zhotoviteľa objednal práce na výrobe
a kontrole strojov a zariadení s miestom výkonu práce Construction site BMW, Korut 1, Debrezen,
Maďarsko. Termín a čas nástupu do práce bol objednaný na 29.08.2024 o 07.00 hod. a termín ukončenia

práce dňom 20.12.2024, pričom objednávateľ sa zaviazal zaplatiť za zhotovenie diela cenu vo výške 17
eur za každú celú odpracovanú hodinu.

13./ Žalobca v rámci dokazovania predložil komunikáciu cez WhatsApp (č.l. 16) spolu s jej prekladom
z anglického jazyka do jazyka slovenského (č.l. 102-105) s tým, že ide o súbory poslané klientom

z Lichtenštajnska cestou Andrého (nadriadeného v Debrecíne) konateľovi SLAVmontu s.r.o. D. D. a táto
komunikácia má potvrdzovať, že Andrému bola od žalovaného predložená rámcová zmluva spolu
s objednávkou, ktoré uzatvoril so žalobcom, čím na pracovisku mali vzniknúť problémy s ostatnými
pracovníkmi a zároveň žalobca dokladoval, že žalovaný kontaktoval konateľa spoločnosti SLAVmont
s.r.o. telefonicky z telefónneho čísla +421907402563 dňa 11.09.2024, pričom hovor trval 6 minút a 6

sekúnd (č.l. 13) a taktiež predložil poslednú stranu rámcovej zmluvy o dielo a o spolupráci ako aj
objednávky zo dňa 30.08.2024 (č.l. 14) podpísané žalovaným s tým, že tieto doklady žalovaný predložil
na pracovisku v Debrecíne a následne boli preposlané konateľovi spoločnosti SLAVmont s.r.o. a tento
ich preposlal žalobcovi.

14./ Žalobca výzvou zo dňa 04.03.2025 vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
15 000 eur s poukazom na ustanovenia rámcovej zmluvy o dielo a o spolupráci zo dňa 07.06.2024
z dôvodu, že žalovaný na pracovisku ukázal majstrovi uvedenú zmluvu a objednávku č. 0000124 zo dňa
30.08.2024, čím sa dopustil porušenia čl. 9 bod 9.2 zmluvy a preto žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 3 000 eur a zároveň žalovaný tým, že oslovil spoločnosť SLAVmont s.r.o. Tvrdošín,

s ktorou chcel priamo nadviazať spoluprácu bez súhlasu klienta, dopustil sa porušenia čl. 10 bod 10.1
a 10.2 zmluvy a žalobcovi v dôsledku toho vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 000
eur.

15./ Z odpovede spoločnosti Orange Slovensko a.s. Bratislava zo dňa 18.12.2025 (č.l. 84) vyplýva, že

telefónnečísloXXXXXXXXXXpatrízákazníkoviINTERCADs.r.o.Komárno,pričomuvedenáspoločnosť
na výzvu súdu dňa 04.02.2026 oznámila (č.l. 95), že E. B. je synom manželky spoločníka D. A.
a telefónne číslo XXXXXXXXXX je vedené na obchodnú spoločnosť a je v užívaní spoločníka resp. jeho
manželky. Na pojednávaní dňa 20.02.2026 žalobca predložil rámcovú zmluvu o dielo a o spolupráci
zo dňa 07.06.2024 (č.l. 116) uzatvorenú s E. B. a zároveň objednávku zo dňa 30.08.2024 (č.l. 114)

spoukazomnato,ževtejtoobjednávkemázhotoviteľE.B.medzikontaktnýmiúdajmiuvedenételefónne
číslo +XXXXXXXXXXXX.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ods. 2 dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž
určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený
výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby
alebo jej časti.
Podľa ods. 3 cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia,

ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ods. 2, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty
alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ods. 3, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej
povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť
povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa ods. 2, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti,
na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi

účastníkmi dohodnuté.
Podľa ods. 3, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak
porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na

povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa § 301 ObZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla

neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

Podľa § 302 ObZ, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

16./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie

sumy 15 000 eur z titulu zmluvnej pokuty je dôvodná a preto jej vyhovel v celom rozsahu. Žalobca si
svoj nárok uplatnil s poukazom na rámcovú zmluvu o dielo a o spolupráci uzavretú so žalovaným dňa
07.06.2024, v ktorej bola dohodnutá zmluvná pokuta za porušenie povinnosti mlčanlivosti a rovnako tak
aj za porušenie neobchádzania žalobcu pri kontaktoch žalovaného s obchodnými partnermi žalobcu,
pričom zo strany žalovaného došlo k porušeniu týchto povinností zabezpečených zmluvnou pokutou.

17./ Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany až do posledného pojednávania nepopieral uzavretie
rámcovej zmluvy a objednávky so žalobcom a až na pojednávaní dňa 20.02.2026 jeho právny zástupca
potvrdil len podpis objednávky, ale rozporoval podpis rámcovej zmluvy, avšak súd jeho tvrdenia
považoval za irelevantné vzhľadom na vykonané dokazovanie, nakoľko žalobca spolu so žalobou

predložil poslednú stranu rámcovej zmluvy, ako aj objednávky (č.l. 14), ktoré sú podpísané žalovaným,
pričom oba právne úkony boli uzavreté dňa 07.06.2024 a štatutárny zástupca žalobcu vysvetlil v rámci
svojej výpovede, že tieto dokumenty boli žalovanému elektronicky preposlané a žalobcovi vrátil späť len
podpísanú poslednú stranu dokumentov tak, ako ju predložili súdu. Uzavretie zmluvného záväzkového
vzťahu nepopieral žalovaný ani v prvotnom vyjadrení k žalobe, pričom žalovaný disponoval podpísanou

zmluvou aj objednávkou, ktoré potom predkladal na nahliadnutie nadriadenému na svojom pracovisku,
čím z jeho strany došlo k porušeniu mlčanlivosti. Podpis rámcovej zmluvy bol predpokladom jej platnosti
a účinnosti ako to vyplýva z bodu 12.8 tejto zmluvy a keďže podľa názoru súdu žalovaný zmluvu
ako aj objednávku podpísal, tak uvedené právne úkony súd považoval za platné s tým, že z nich
môže vychádzať pri svojom rozhodovaní o nároku žalobcu. Taktiež nebolo sporné, že na základe

rámcovej zmluvy a objednávky žalovaný následne vykonával práce pre žalobcu s miestom výkonu práce
v Debrecíne v Maďarsku. Žalobca potvrdil, že žalovaný vykonával práce po dobu asi 3 mesiace a tieto
si fakturoval, pričom faktúry mu boli uhradené a k zániku zmluvného vzťahu došlo z dôvodu, že žalobcovi
bola stopnutá zákazka, na ktorej žalovaný pracoval.

18./ Z dokladov predložených sporovými stranami mal súd za nesporne preukázané, že medzi nimi bola
uzavretárámcovázmluvaodieloazároveňnazákladenejžalobcanaobjednávkužalovanéhovykonával
práce na pracovisku v Debrecíne v Maďarsku za dohodnutú hodinovú odmenu a následne si tieto práce
fakturoval. Uzavretie rámcovej zmluvy a zmluvy o dielo mal súd za preukázané predloženou rámcovouzmluvou o dielo zo strany žalobcu, pričom ako súd už vyššie uviedol mal za to, že bola podpísaná obomi
zmluvnými stranami a na základe tejto rámcovej zmluvy bola v ten istý deň vystavená objednávka, ktorú
tiež žalovaný podpísal a podľa nej vykonával práce špecifikované v objednávke na dohodnutom mieste

a za dohodnutú cenu.

19./ Rámcová zmluva nezakladá záväzkový vzťah, pohľadávky a záväzky zmluvných strán z nej teda
nevznikajú. Význam rámcovej zmluvy spočíva v tom, že strany tam, kde predpokladajú dlhodobejší
obchodný vzťah, stanovia jej prostredníctvom základné pravidlá, ktorým budú podliehať všetky

konkrétne (tzv. realizačné) zmluvy na jej základe v budúcnosti uzavreté, ak nebude v jednotlivej
realizačnej zmluve dohodnuté inak. Rámcová zmluva tak nemá iný význam (inú funkciu) než, že
stanoví zmluvné podmienky následne uzatváraných konkrétnych, realizačných zmlúv, t.j. v danom
rozsahu predurčuje ich obsah. Pri vzniku realizačnej zmluvy uzatvorenej na základe rámcovej zmluvy
sa teda v rozsahu, v ktorom strany nedohodli v realizačnej zmluve inak, stávajú pravidlá (zmluvné
podmienky) dojednané v rámcovej zmluve súčasťou obsahu realizačnej zmluvy. V rámcovej zmluve si

stanovia zmluvné strany len základné pravidlá, ktorými sa budú spravovať jednotlivé realizačné zmluvy
pri naplnení spolupráce predpokladanej rámcovou zmluvou. Zo samotnej rámcovej zmluvy zmluvným
stranám nevznikajú práva a povinnosti. Práva a povinnosti vyplývajú až z konkrétnej realizačnej
zmluvy, ktorá bola uzavretá na podklade rámcovej zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Obdo/61/2016 zo dňa 30.11.2016 – R62/2017, bod 52, 53 odôvodnenia).

20./ S poukazom na uvedené stanovisko NS SR mal súd za to, že sporové strany uzavreli rámcovú
zmluvu o dielo obsahujúcu základné pravidlá, ktorými sa budú spravovať následne jednotlivé realizačné
zmluvy, t.j. zmluvy o dielo, ktoré mali vzniknúť na základe objednávok zo strany žalovaného a uvedené
vyplýva aj z článku 2 a článku 3 rámcovej zmluvy s tým, že po jej uzavretí malo dôjsť na základe

objednávky žalobcu k uzavretiu zmluvy o dielo obsahujúcej miesto vykonávania diela, deň nástupu
na výkon diela, predpokladaný deň ukončenia diela, výšku hodinovej sadzby za vykonané práce. Na
základe rámcovej zmluvy a objednávky žalovaný nesporne pre žalobcu dohodnuté práce vykonával
a tieto si fakturoval a teda súd mal za to, že medzi sporovými stranami bola platne uzatvorená zmluva
o dielo a zmluvné záväzkové vzťahy boli podrobne upravené v rámcovej zmluve o dielo.

21./ PrávnaúpravazmluvnejpokutyvObchodnomzákonníku(§300–302)nadväzujenaprávnuúpravu
tohto inštitútu v Občianskom zákonníku (§ 544 a 545), čo znamená, že zmluvná pokuta dohodnutá
v rámci obchodnoprávneho vzťahu sa riadi relevantnými ustanoveniami tak Občianskeho zákonníka ako
aj Obchodného zákonníka. Podmienkou platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je jej písomná

forma a ďalšou podmienkou je presné špecifikovanie povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná
pokuta dohodnutá. Zabezpečený záväzok musí byť v súlade so všeobecnou podmienkou platnosti
právnych úkonov podľa § 37 ods. 1 OZ – vymedzený určite a zrozumiteľne. Právnym dôvodom vzniku
zabezpečovaného záväzku musí byť zmluva ako aj to, že zmluvná pokuta môže byť dohodnutá iba pre
prípad porušenia povinnosti. V dohode o zmluvnej pokute musí byť špecifikovaná samotná zmluvná

pokuta, teda plnenie, ktoré bude poskytnuté veriteľovi v prípade porušenia zabezpečeného záväzku zo
strany dlžníka. Zmluvná pokuta závisí od vôle zmluvných strán a strany si ju musia dohodnúť. Podľa
Obchodného zákonníka je zodpovednosť za porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou
objektívna. Zároveň je v ustanovení § 301 ObZ upravené moderačné právo súdu umožňujúce mu znížiť
zmluvnú pokutu v prípade, ak je táto neprimerane vysoká a to s prihliadnutím na hodnotu a význam

zabezpečovanej povinnosti. Znížiť zmluvnú pokutu môže súd len v prípade, ak už došlo k vzniku
práva na zmluvnú pokutu, teda k porušeniu zmluvnou pokutou zabezpečeného záväzku. Predmetom
moderačného práva súdu môže byť len výška zmluvnej pokuty. Použitie moderačného práva je zásahom
do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu, pričom zásah súdu do zmluvných
vzťahov aplikáciou § 301 ObZ je postupom výnimočným a jeho použitie je na mieste len odôvodnených

prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká.

22./ Zmluvnú pokutu je možné v zmysle § 301 ObZ znížiť iba na návrh účastníka, a to iba v konaní
o zaplatenie tejto pokuty. Nie je na ľubovôli súdu, či pokutu zníži. Ak sú pre to podmienky podľa
uvedeného ustanovenia, súd svoje moderačné oprávnenie použije. Nemôže však tak urobiť len zo

svojej iniciatívy bez toho, aby sa toho zmluvné strany v konaní domáhali (rozsudok Krajského súdu
Trnavasp.zn.32Cob/19/2022zodňa29.11.2022).Použitiemoderačnéhopráva jezásahomdozmluvnej
voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu a hoci zákonná úprava možnosť takéhoto zásahu
predpokladá, je zásah súdu do zmluvných strán aplikáciou ustanovenia § 301 ObZ postupomvýnimočným a jeho použitie je namieste len v odôvodnených prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako
neprimerane vysoká. Zákonným kritériom pre posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty je pritom hodnota
zabezpečovanej povinnosti a jej význam. Moderačné, zmierňovacie právo súdu má zmysel v tom, že súd

môže korigovať stav, ak by v dôsledku zmluvnej pokuty malo dôjsť k neúmernému obohateniu veriteľa
asúčasnekbezdôvodnémuhospodárskemupoškodeniudlžníka.Samotnémoderačnéprávosúduresp.
možnosť jeho využitia na konkrétne zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute spočíva na voľnej úvahe
konajúceho súdu, ktorý je zákonom viazaný riadiť sa hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti.
Je namieste prihliadnuť k okolnostiam konkrétneho prípadu, ako aj k dôvodom a okolnostiam, ktoré

zmluvné strany viedli k dojednaniu zmluvnej pokuty. Primeranosť zmluvnej pokuty sa tak posudzuje
v každom jednotlivom prípade zvlášť. Pri úvahách o uplatnení moderačného práva musí konajúci súd
prioritne riešiť otázku, či je dojednaná zmluvná pokuta neprimeraná, keďže len neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu možno znižovať s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak
súd dospeje k záveru o tom, že dohodnutá zmluvná pokuta je neprimeraná, je namieste posúdenie,
v akom rozsahu takúto neprimerane vysokú zmluvnú pokutu súd zníži a to s prihliadnutím na zákonom

stanovené kritériá hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti. Primeranosť či neprimeranosť výšky
zmluvnej pokuty je nevyhnutné posudzovať z hľadiska významu a hodnoty zabezpečovanej povinnosti,
teda z hľadiska, či konkrétna výška zmluvnej pokuty je vzhľadom k okolnostiam daného prípadu
primeraným alebo neprimeraným prevenčným, sankčným a odškodňovacím prostriedkom (rozsudok
Krajského súdu Žilina sp.zn. 14Cob/132/2019 zo dňa 24.10.2019).

23./ S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, rozhodnutia súdov ako aj vykonané
dokazovanie dospel súd k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute tvoriaca súčasť rámcovej zmluvy
o dielo a o spolupráci zo dňa 07.06.2024 bola medzi stranami platne uzavretá, pretože bola uzavretá
písomne a v rámcovej zmluve boli presne špecifikované povinnosti, na zabezpečenie ktorých je zmluvná

pokuta dohodnutá, keďže v čl. 9 bod 9.1 sú špecifikované informácie, ktoré sa považujú za dôverné
s tým, že podľa bodu 9.2 každá zo zmluvných strán sa zaviazala zachovávať mlčanlivosť o dôverných
informáciách a v prípade porušenia mlčanlivosti zaplatiť druhej zmluvnej strane pokutu vo výške 3 000
eur za každé porušenie (bod 9.5). Rovnako tak v čl. 10 a to v bodoch 10.1 a 10.2 boli presne
špecifikovanépovinnostižalovanéhoakozhotoviteľa,ktorémádodržiavaťaktorésatýkalikontaktovania

obchodných partnerov žalobcu a jeho obchodnej činnosti s tým, že v prípade porušenia týchto
povinností, či už nedbalým alebo úmyselným konaním je zhotoviteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu
12.000 eur za každé takéto porušenie zmluvy.

24./ Keďže súd mal za preukázané, že dojednanie zmluvnej pokuty strany realizovali písomnou

formou a zároveň v zmluve presne špecifikovali povinnosti, na zabezpečenie ktorých je zmluvná pokuta
dohodnutá, tak ďalej bolo potrebné zaoberať sa tvrdením žalobcu, že zo strany žalovaného došlo
k takému porušeniu zmluvných povinností, ktoré odôvodňujú uplatnenie zmluvnej pokuty voči nemu. V
prípade porušenia mlčanlivosti žalobca tvrdil, že žalovaný rámcovú zmluvu o dielo a o spolupráci spolu
s objednávkou ako dôverné informácie podľa čl. 9 bod 9.1 zmluvy poskytol jeho zákazníkovi tým, že

zmluvu s objednávkou zverejnil pred svojim nadriadeným a túto skutočnosť mal súd za preukázanú
jednak z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu F. G. ako aj svedka D. D. konateľa spoločnosti
SLAVmont s.r.o. Tvrdošín, ktorá je zmluvným partnerom žalobcu, pričom obaja zhodne uviedli, že
zverejnenie rámcovej zmluvy žalovaným spôsobilo problémy na pracovisku, kde žalovaný vykonával
dohodnuté práce a v dôsledku konania žalovaného nedošlo k ďalšej spolupráci medzi spoločnosťou

z Lichtenštajnska a spol. SLAVmont s.r.o. Tvrdošín a rovnako tak nedošlo k ďalšiemu pokračovaniu
spolupráce medzi touto spoločnosťou a žalobcom, čím obe spoločnosti prišli o zisk, ktorý by mali
zabezpečenývprípadetrvaniaspolupráce.Konaniežalovaného malsúdzapreukázanéajzpredloženej
SMS správy (č.l. 16), ktorej preklad bol zabezpečený žalobcom (č.l. 104) a z tohto prekladu vyplýva, že
žalovaný na svojom pracovisku zverejnil rámcovú zmluvu a spôsobil tak problémy nielen žalobcovi, ale

aj spoločnosti SLAVmont s.r.o. Tvrdošín.

25./ Pokiaľ ide o porušenie zákazu kontaktovania resp. neobchádzanie (č.l. 10 zmluvy), tak konanie
žalovaného , ktorým došlo k obchádzaniu žalobcu pri kontakte s jeho zmluvnými partnermi
mal súd za preukázané z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu F. G., ako aj svedka D. D.,

keďže svedok potvrdil, že v roku 2024 ho telefonicky kontaktoval žalovaný a telefónne číslo,
z ktorého bol kontaktovaný, následne poskytol štatutárnym zástupcom žalobcu, pričom žalovaný vyjadril
nespokojnosť s podmienkami, ktoré mal dohodnuté u žalobcu a chcel uzavrieť zmluvný vzťah priamo
so spoločnosťou SLAVmont s.r.o. a to za vyššiu hodinovú odmenu. Hovor zo strany žalovaného boluskutočnený z telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX a trval v rozsahu 6 min. a 6 sekúnd (č.l. 13),
pričom zo správy spoločnosti I. G. a.s. (č.l. 84) vyplýva, že majiteľom tohto telefónneho čísla je spol.
INTERCAD s.r.o. Komárno a uvedená spoločnosť vo svojom oznámení (č.l. 95) uviedla, že predmetné

telefónne číslo je vedené na obchodnú spoločnosť a je v užívaní spoločníka resp. jeho manželky, pričom
E. B. je synom manželky spoločníka. Žalobca dokladoval, že predmetné telefónne číslo uviedol E.
B. v objednávke zo dňa 30.08.2024 (č.l. 114) ako kontakt na neho, pričom aj s uvedenou osobou mal
žalobca zmluvný vzťah na základe rovnakej rámcovej zmluvy o dielo a o spolupráci uzavretej tiež dňa
07.06.2024(č.l.116) azpredloženýchdokladovvyplývaajskutočnosť,žeE.B.rovnakotakakožalovaný

vrátil žalobcovi podpísanú iba poslednú stranu rámcovej zmluvy a poslednú stranu objednávky. Obaja
všaknazákladetohtozmluvnéhovzťahuvykonávalirovnaképráce prežalobcuatonarovnakommieste
a v rovnakom čase a žalovaný v rámci svojej obrany najskôr uvádzal iba to, že predmetné telefónne
číslo mu nepatrí a nikdy ho nepoužíval, ale po predložení resp. zabezpečení ďalších dôkazov ohľadne
tohto telefónneho čísla sa už v rámci procesnej obrany k tomu nevyjadroval. Súd preto považoval za
preukázané, že žalovaný kontaktoval konateľa spoločnosti SLAVmont s.r.o. D. D. a požadoval uzavretie

zmluvného vzťahu priamo s jeho spoločnosťou tak, aby obišiel žalobcu a aby získal výhodnejší kontrakt.

26./ Právnyzástupcažalovanéhovrámcizáverečnéhostanoviskažiadalsúd,abyvyužilsvojmoderačné
právo a znížil zmluvnú pokutu požadovanú žalobcom, avšak bližšie nešpecifikoval dôvody tejto svojej
žiadosti a odôvodňoval ju len tým, že žalovaný mal dosahovať zárobok okolo 2 000 mesačne a to

po dobu 3 mesiacov (uvedenú skutočnosť však vôbec nedokladoval) a vôbec sa nezaoberal hodnotou
zabezpečovaného záväzku a jeho významom. Súd však po zhodnotení skutkového stavu a s
poukazom na obsah rámcovej zmluvy dospel k záveru, že v prípade porušenia mlčanlivosti nie je
možné zmluvnú pokutu vo výške 3 000 eur vyhodnotiť ako neprimerane vysokú. Poukazuje hlavne
na význam zabezpečovaného záväzku a následok jeho porušenia, keďže je nesporné, že žalovaný

porušením mlčanlivosti spôsobil problémy na svojom pracovisku, vyústením ktorých bola skutočnosť,
že nedošlo k predĺženiu záväzkových vzťahov nielen medzi spol. SLAVmont s.r.o. a jej objednávateľom,
ale aj medzi spoločnosťou SLAVmont s.r.o. a žalobcom, čím obe spoločnosti prišli o zisk rádovo
niekoľko desaťtisíc eur. S poukazom na uvedené teda nie je možné zmluvnú pokutu vo výške 3 000
eur považovať za neprimeranú a rovnako tak súd nepovažoval za neprimeranú zmluvnú pokutu vo

výške 12 000 eur za porušenie záväzku uvedeného v čl. 10 zmluvy o spolupráci, i keď hodnotu tohto
zabezpečovaného záväzku nie je možné vyčísliť vzhľadom na jeho povahu, avšak súd poukazuje na
význam zabezpečovaného záväzku, keď konanie žalovaného mohlo spôsobiť stratu kvalifikovaného
pracovníka vykonávajúceho práce pre žalobcu a v tom prípade aj problémy pri zabezpečení ďalšej
pracovnej sily a reálne v dôsledku konania žalovaného došlo k strate kontraktu s odberateľom,

čo v konečnom dôsledku vždy má za následok zhoršenie výsledkov podnikateľskej činnosti danej
spoločnosti. Podľa názoru súdu v oboch prípadoch výška zmluvnej pokuty nesmerovala k neúmernému
obohacovaniu sa žalobcu a bola primeraným prevenčným, sankčným a odškodňovacím prostriedkom,
pričom zo strany žalovaného išlo o úmyselné konanie napriek tomu, že bol oboznámený so svojim
právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu so žalobcom a preto súd nepovažoval

za dôvodné pristúpiť k zníženiu žalobcom vymáhanej zmluvnej pokuty.

27./ Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 20.02.2026 navrhol ďalšie dokazovanie (výsluch
p. H. bez bližšej špecifikácie tejto osoby, ako aj zabezpečenie informácií od neho), avšak súd vykonanie
takéhoto bližšie nešpecifikovaného dokazovania nepovažoval za dôvodné a hospodárne, keďže

skutkové okolnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej mal preukázané z dôkazov produkovaných
žalobcom resp. na základe jeho návrhu zabezpečených súdom a preto návrh na doplnenie dokazovania
zamietol.

28./ Vzhľadom k tomu, že súd mal za preukázané platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute medzi

sporovými stranami a zároveň žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení
ohľadne porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného, ktoré vyústili do uplatnenia zmluvnej
pokuty vo výške 15 000 eur, pričom súd na návrh žalovaného nepoužil moderačné právo vyplývajúce
z ust. § 301 ObZ a preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 15 000 eur ako aj paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur v zmysle § 369c ods. 1 ObZ

v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., nakoľko žalobca bol úspešný v konaní a preto má
nárok aj na paušálnu náhradu nákladov.29./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, keďže jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, priznal
náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške, o ktorej podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového

poriadku rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Nitra.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).