Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2026

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 27P/123/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724204092
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Heldáková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2026:8724204092.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XXX, zastúpený procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov – matky: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XX/XXX, F. G. H. X, I., právne zastúpená: JUDr. Mária Dideková, advokátka so sídlom Zdravotnícka
2, 058 01 Poprad, IČO: 52 866 742 a otca: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XXX, zastúpený:
K. L., nar. XX. XX. XXXX, trv. bytom C., v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok, č. k. 12P/88/2023 – 38 zo 17. 05. 2023 vo výroku II.

a to tak, že:

Maloletý A. B., nar. XX. XX. XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok
v bežných veciach.

Styk otca s maloletým s a n e u p r a v u j e .

Otec je povinný prispievaťnavýživumaloletéhoA.sumou200,-mesačne,vždydo20.dňavmesiaci
vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia rozhodnutia osobe povinnej z vyživovacej povinnosti.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka – matka maloletého sa návrhom z 7.10.2024 a doplneným 16.1.2025 domáha zmeny
úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému A. (ďalej len „maloletý“), a to zverenia maloletého

do výlučnej osobnej starostlivosti matky a určenia výživného vo výške 300,- eur mesačne bez úpravy
styku otca a maloletého.

2. Návrh odôvodnila tým, že maloletý bol podľa posledného rozhodnutia súdu zverený do spoločnej
osobnej starostlivosti oboch rodičov z dôvodu dlhodobej psychickej nepohody syna. Maloletý (takmer
17 r.), ktorý sa po rozvode rodičov a následne po odchode matky a jeho sestry zo spoločnej domácnosti
s otcom, rozhodol pôvodne zostať žiť s otcom, sa samostatným a dobrovoľným rozhodnutím dňa

02.10.2024 presťahoval z domácnosti otca do domácnosti matky, z dôvodu toho, že jeho otec a priateľka
sa k nemu správali zle. Syn prišiel k matke vo veľmi zlom psychickom stave a matke uviedol, že
„s otcom to už nevydrží a chce žiť spoločne s matkou a so svojou sestrou“. Syn matke uviedol,
že „otec mu dlhodobo bráni v styku s matkou a sestrou, že sa otec a jeho priateľka K. L. (pozn.splnomocnená zástupkyňa v tomto konaní) správajú k nemu zle, že otec na neho stále kričí, vyvíja na
neho neprimeraný nátlak, citovo ho vydiera a psychicky manipuluje“. Z uvedeného správania otca začal
mať syn dlhodobé zdravotné problémy, konkrétne tráviace spojené s bolesťami brucha a vracaním. V

súvislosti so zdravotným stavom maloletého, splnomocnená zástupkyňa otca uviedla na informatívnom
stretnutí 14.11.2024, že cit.: „Žalúdočné problémy u A. nastali, keď sa odsťahoval.... Celých 16 mesiacov
bolo všetko v poriadku a nemal žiadne zdravotné problémy a tie nastali po odchode k matke.“ Uvedené
jej tvrdenie sa nezakladá na pravde. Z listinného dôkazu „Dochádzka A. B.“, ktorý dôkaz predložil otec
vyplýva, že A. mal uvedené zdravotné problémy ešte predtým, než sa odsťahoval k matke – napr.

otec syna A. ospravedlnil dňa 24.09.2024 z vyučovania z dôvodu nevoľnosti, preto nie je pravdou, čo
tvrdí splnomocnená zástupkyňa, že A. nemal žiadne zdravotné problémy, kým žil spolu s otcom. Podľa
vyjadrenia samotného A. mal tento zdravotné potiaže dlhodobo a tieto súviseli výhradne so správaním
otca a jeho priateľky. Ohľadne správania otca sa A. osobne vyjadril pred pracovníkom ÚPSVaR v
Kežmarku, ktorý v správe uviedol, citujem zo správy ÚPSVaR zo dňa 12.11.2024: „..zo začiatku mal
otec sladké reči, potom sa mu začal menej venovať, začal sa k nemu zle správať...často si na ňom

vybíjal zlosť, keď mal zlú náladu, bol na neho slovne agresívny. Vyhrážal sa mu, že keď zomrie, bude to
jeho vina, často ho psychicky manipuloval aj s jeho priateľkou,....otcova priateľka otca veľmi ovplyvňuje,
otec keď sa na ňu hneval, vybíjal si zlosť na ňom“. Otcovo manipulatívne a autoritatívne správanie sa
prejavilo aj v tom, že otec, po odchode syna za matkou, vzal synovi notebook, kolobežku a všetky ďalšie
veci, ktoré mu otec daroval. Tento počin otca signalizuje, že otec nevníma darované veci ako prejav

citového puta k synovi, ale skôr ako nástroj na vyjadrenie moci, či potrestania syna. Niet sa potom čo
čudovať, že takýto skutok prispel k strate už aj tak naštrbenej dôvery zo strany syna. Navyše, aktuálne si
otec syna zablokoval na sociálnych sieťach, čo znamená, že ani otec nemá záujem udržiavať kontakt so
synom a nechce byť súčasťou jeho života. Otec jasne dáva najavo, že ani on nemá v úmysle udržiavať
spoločný vzťah. Celkovo synom popísané správanie otca, ako aj samotným otcom priznané odňatie

synových vecí poukazuje na narušený vzťah medzi otcom a synom, ktorý má jednoznačne negatívny
vplyv na emocionálnu pohodu dieťaťa. V súvislosti s dlhodobým bránením otca v styku s matkou a
sestrou A., tento sa osobne vyjadril pred pracovníkom ÚPSVaR v Kežmarku, ktorý uviedol, citujem zo
správy ÚPSVaR zo dňa 12.11.2024: „Otec mu zakazoval chodiť k matke, keď sa o tom otec dozvedel,
bol nahnevaný. Otcovi sa nepáčilo, že chodil so sestrou von, chcel mu obmedziť stretávanie so sestrou

a matkou“. Rovnako sa A. osobne na ÚPSVaR-e v Kežmarku vyjadril, že svoju vôľu t. j. že si želá, aby
bol zverený do osobnej starostlivosti matky a nestretával sa s otcom, môže vyjadriť na súde, nemá s tým
problém, ale osamote, bez prítomnosti otca, zároveň A. vyjadril svoj vzťah k otcovi, že má k nemu odpor.
V tomto smere je potrebné uviesť, že „dieťa nemožno nútiť k styku s rodičom proti jeho vôli“ zvlášť, ak ide
o dieťa, ktoré má takmer 17 rokov a má teda vek blízky veku dospelého, rovnako nemožno dieťa nútiť

k tomu, aby žilo s rodičom, ku ktorému má vyslovene negatívny vzťah a správanie ktorého negatívne
ovplyvňuje jeho psychiku a fyzické zdravie. Čo sa týka teda úpravy styku, matka je presvedčená, že by
bolo kontraproduktívne určiť presne rozsah styku v rozhodnutí súdu, pretože syn sa jasne vyjadril, že
s otcom sa stretávať nechce a má k nemu odpor, a teda vzhľadom na vek A. a na jeho vzťah k otcovi,
by toto súdne rozhodnutie prirodzene nebolo rešpektované zo strany takmer dospelého syna. Z tohto

dôvodu matka navrhuje styk otca so synom neupraviť a ponechať na rozhodnutí A. či vôbec a kedy sa
bude chcieť s otcom stretnúť. Uvedená navrhovaná úprava je plne v najlepšom záujme dieťaťa, pretože
je potrebné vziať do úvahy, že A. má preukázateľne zdravotné problémy iba v súvislosti s otcom, pričom
ich má aj vtedy, keď s otcom nie je v osobnom kontakte, postačuje, ak sa A. len o otcovi s niekým
rozpráva alebo ak otec po niekom inom synovi zašle nevyžiadanú správu. Pôvodne zo spomenutej

správy ÚPSVaR Kežmarok vyplývalo, že A. sa vyjadril ohľadne styku s otcom tak, že cit.: „Čo sa týka
stretávania s otcom, praje si stretávanie neupraviť, podľa dohody, má k nemu odpor, tlačí ho to proti
otcovi,možnobysnímšielnapizzu,alebodocukrárne,prespávaťunehonechce“–uvedenésazmenilo
v tom, že aktuálne A. odmieta úplne styk s otcom, teda nepripúšťa ani uvedenú situáciu, že by s otcom
išiel napr. do cukrárne. A. má tak silný psychický blok, čo sa týka otca, že tohto času je nútený chodiť na

terapie. Psychologického poradenstva sa zúčastňuje na ÚPSVaR-e v Kežmarku. Rovnako má matka,
ako aj A. za to, že otec navrhol zverenie A. do striedavej starostlivosti oboch rodičov len z dôvodu toho,
aby otca súd nezaviazal k povinnosti prispievať na výživu syna. Táto skutočnosť vyplynula ku príkladu aj
z nedávnej situácie, ktorá nastala v sobotu dňa 11.01.2025 – pri A., ktorý stál na autobusovej zastávke,
sa pristavilo vozidlo, v ktorom sedel jeho otec. Na zavolanie otca pristúpil A. k vozidlu, otec otvoril dvere

a vyčítal mu, že chce po ňom výživné a že on žiadne výživné platiť nebude. Potom otec odišiel. Krátko
na to za ním prišla priateľka otca, ktorá na A. kričala, vyčítala mu rôzne skutočnosti, najmä, že A. chce
od otca, aby mu platil výživné. Z uvedeného správania otca jasne vyplýva skutočnosť, že nemá v úmysle
prispievať A. na jeho výživu a z tohto dôvodu navrhuje zverenie A. do striedavej starostlivosti. Matka máza to, že od poslednej súdnej úpravy nastala podstatná zmena okolností, z ktorých súd vychádzal pri
vyhlásenírozsudkuvkonanívedenompodsp.zn.12P/88/2023.Vyššieuvedenéokolnostiprevažujúnad
požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Matka je presvedčená o tom, že otec prestal zabezpečovať

priaznivé podmienky pre úspešný vývoj ich maloletého syna. Navyše, preukázateľne otec opakovane,
bezdôvodne a zámerne neumožňoval matke a sestre styk s maloletým synom, ktorá skutočnosť sa
považuje za podstatnú zmenu pomerov. Rozhodnutie súdu o zverení A. do striedavej starostlivosti, resp.
o úprave styku, by bolo kontraproduktívne a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a v rozpore s jeho
právami, keďže ide o dieťa, ktoré je takmer plnoleté a nemožno ho nútiť proti jeho vôli k tomu, aby žil,

hoci aj striedavo, s otcom, ktorého správanie mu spôsobuje zdravotné a psychické problémy resp. k
styku s otcom, ku ktorému má odpor. Išlo by o násilnú zmenu prejavu vôle dieťaťa. Súd by mal uznať
právo A. vyjadriť svoj názor ako aj zohľadniť skutočnosť, že vzhľadom na svoj vek sa môže samostatne
rozhodnúť, s ktorým rodičom chce žiť a či sa s druhým rodičom, ktorému nie zverený do starostlivosti,
chcestretávať.ZosprávyÚPSVaR-uzodňa12.11.2024tiežvyplýva,žecit.:„Terazprimatkejespokojný,
chce žiť s ňou, rozumie si s jej priateľom a jeho deťmi...u matky má pokoj, aj na učenie.. cíti sa u nej

dobre, so sestrou si rozumejú, majú dobrý vzťah...súhlasí s podaným návrhom matky a chce byť zverený
do jej starostlivosti.“

3. Prílohu návrhu tvorí: rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k.: 12P/88/2023-38 z 17.5.2023, rodný
list maloletého.

4. Otec s návrhom matky nesúhlasil. Deti boli po rozvode zverené do spoločnej starostlivosti. Dňa
37.2023 sa matka odsťahovala aj s dcérou C. zo spoločnej domácnosti, o čom otec nevedel. A. ostal
s otcom. Matka sa o neho nestarala, neprispievala na jeho výchovu a ani s otcom ohľadne maloletého
nekomunikovala. S maloletým komunikovala prostredníctvom sociálnych sietí, o obsahu komunikácie

otec nemá vedomosť, synovi súkromie nenarúšal. V komunikácii ani styku s matkou synovi nikdy
nebránil. Matka mu od rozvodu nič nekúpila. Dňa 3.10.2024 sa maloletý A. odsťahoval bez vedomia
otca k matke, nedal mu k tomu žiadne vyjadrenie, pri náhodnom stretnutí v meste mu povedal len že
nevládze. Žil u matky, kde syn nemal svoj priestor ani súkromie. Počas bývania u otca neprejavoval
žiadne náznaky nespokojnosti. Má svoju izbu, zázemie a všetko, čo potrebuje. Dostával pravidelné

vreckové. Otca veľmi trápi jeho odchod a syn mu chýba. Otec súhlasí so striedavou starostlivosťou,
nesúhlasí so zverením do starostlivosti matky. Matka si dlhodobo neplnila svoje rodičovské povinnosti
v najlepšom záujme maloletého. Zverenie do starostlivosti matky by malo negatívny dopad na postoj
syna k otcovi. Navrhol ponechať v platnosti súčasnú úpravu rodičovských práv, alternatívne rozhodnúť
o zverení mal. do striedavej osobnej starostlivosti.

5. V priebehu konania súd realizoval informatívne stretnutie, počas ktorého sa nepodarilo uzatvoriť
rodičovskú dohodu.

6. V priebehu konania vykonal súd zisťovanie názoru maloletého A., z ktorého vyplýva, že maloletý,

(v čase úkonu) takmer 17 ročný chlapec si bol vedomý priebehu súdneho konania, kde sa rozhoduje
o starostlivosti o jeho osobu. Po rozvode rodičov spolu žili v domácnosti, no mama následne odišla a on
ostal žiť s otcom. Počas uvedenej doby sa s mamou a sestrou stretával minimálne, lebo otec mu kontakt
s mamou aj so sestrou zakazoval. Ak mu povedal, že ide k mame, tak automaticky odpovedal, že nikam
nejde. Ak priznal stretnutie so sestrou, reakcia otca bola výbušná a vyčítavá, synovi nadával. Otec celú

vinu hádže na sestru, že ona ho zmanipulovala k tomu, aby šiel k mame. To nie je o sestre. To je o tom,
že otec nezvláda situáciu ako sa to dialo a ten nápor, kt. na mňa aj zo školy išiel, aj z jeho strany. V škole
sa mu darí už lepšie, zo začiatku bol problém s dochádzaním, z domu chodil o pol šiestej. Otec na neho
často kričal, nakladal na neho nátlak, čo nezvládal, bol za všetko vinovatý, aj za to, čo nemohol, napr.
jeho priateľka prehrala peniaze a dostal som za to ja. Jeho priateľka točí automaty. Otec nie je prísny,

ale skôr výbušný. Mama sa skôr zaujíma o známky, zlú známku pochopí, povie, že si to opravím. Otec
len kričal a nadával mu, že je sprostý. Povedal mu, že keď on zomrie, že si to má zobrať na vinu, že
to kvôli jemu bude, lebo mu spôsobil zle. K mame chodil tajne, nepriznal sa otcovi. Od otca odišiel bez
slova v čase, keď nebol doma, otec to zistil, až keď prišiel domov a nevidel tam jeho veci. Večer mu kázal
vrátiť notebook a kolobežku, nechať si ich môže, len ak sa vráti. Mával zdravotné problémy – žalúdočné

ťažkosti, teraz ustupujú. Odkedy odišiel, s otcom sa nestretáva, stretli sa len náhodne, neboli spolu ani
na Vianoce. Občas sú spolu v kontakte cez správy, bavia sa len o hokeji. Nechcel by byť s otcom sám,
nechce sa stretávať s jeho priateľkou.7. Vo veci bolo uznesením sp. zn.: 27P/123/2024 z 25.3.2025 neodkladným opatrením otcovi
a maloletému nariadená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad v rozsahu 30 hodín.

8. Po absolvovaní poradenstva bolo možné skonštatovať, že splnilo svoj účel, vzťahy v rodine boli
stabilné, A. verbalizoval spokojnosť so starostlivosťou matky a nechce to meniť, s otcom sa chce
stretávať, navštevovať ho v domácnosti a občas tam prespávať. Otec bol obohatený o rodičovské
zručnosti, zlepšil sa vzťah medzi rodičmi maloletého, komunikujú spolu o potrebách dieťaťa.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prednesom účastníkov a listinnými
dôkazmi založenými v spise.

10. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu vrátane určenia výživného, styk nežiadala upraviť.
otec so synom vie komunikovať a dohodnúť sa na stretávaní. Od posledného pojednávania sa to

zlepšilo, pomohli sedenia u psychologičky. Syn chodieva k otcovi cez víkendy, kvôli cestovaniu spoza
Magury, nechce tam bývať. A. má problém s kolenom, chodí na ortopédiu, v piatok odpadol, robili sa mu
vyšetrenia a doktor skonštatoval, že to je z nedostatku spánku a zo stresu. Odporučil magnézium B6 a
melatonín. Podvedome asi súd spôsobil, že mal stres. Syn vedel o tom, že dnes je súd. Upravili sa mu
problémy so žalúdkom, keď chodil ku psychologičke. Matka poberá prídavky na dieťa 60 eur, uplatňuje

si daňový bonus 50 eur mesačne. Výdavky uviedla. A. má atopický ekzém. Bývajú v 3-izbovom byte,
kde má syn svoju izbu.

11. Otec trval na striedavej osobnej starostlivosti. Syn k nemu chodí, majú dobrý vzťah, nie sú žiadne
problémy. Chodí na víkendy, teraz nebol 3 týždne, lebo má brigádu. Cez prázdniny ostal celý týždeň,

bol aj cez Vianoce. Volajú si s A. a dohodnú sa. Odchádza väčšinou v pondelok do školy. Keď A. bol u
otca, tak bol chorý, asi chrípka, dostal antibiotiká. Má problémy s kolenom. Vie, že odpadol 2x. Teraz v
piatok a predtým asi rok dozadu, v apríli, nevie čo mu lekár povedal. A. povedal, že je to zo stresu. Od
posledného pojednávania sa zmenila situácia v rodine, prišiel do domácnosti bývať starší syn. Bývajú v
dome – 3 izbovom. Býva tam starší syn s priateľkou a 2 deťmi, otec s priateľkou a jej 2 synmi, ktorí sú

na internáte. Predkladá výplatné pásky, jeho mesačný príjem je 730-750 eur, iný príjem nemá. Prispieva
150 eur mesačne na výživné pre syna. Chlapcovi posiela vreckové na účet, 10-20 eur za mesiac.

12. Procesný opatrovník na pojednávaní poukázal na osobitný pohovor s A., ktorý si želá byť s matkou.
Navštevuje školu v Matejovciach. Navrhol zverenie do osobnej starostlivosti matky, zastupovanie priznať

obom rodičom, vzhľadom na vek maloletého upraviť výživné vo výške 200,- eur mesačne a styk otca
s maloletým neupravovať.

13. Matka v písomnom podaní z 12.1.2026 vyčíslila aktuálne výdavky maloletého ako: strava – 350,-
Eur, hygiena – 40,- Eur, oblečenie – 50,- Eur, lieky – 20,- Eur, cestovné do školy – 30,- Eur, cestovné k

otcovi – 20,- Eur, mobil – 42,- Eur, vreckové – 50,- Eur, stužková – 20,- Eur, nájom bytu, v ktorom býva
aj maloletý – 800,- Eur (matka uhrádza 400,- Eur, sestra mal. 400,- Eur). Svoj príjem matka uviedla vo
výške 750,- eur mesačne v čistom vrátane daňového bonusu, poberá prídavky na dieťa vo výške 60 eur
mesačne a výživné od otca vo výške 150,- eur mesačne.

14. Na základe otcom predložených výplatných pások za obdobie od 10/2024 – 12/2025 je možné
konštatovať priemerný mesačný čistý príjem otca vo výške 846,23 eur mesačne.

15. Súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o prešetrenie pomerov v domácnosti otca
ako aj matky maloletej. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie riadnej

starostlivosti o maloletého.

16. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,

účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

17. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskompri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a. úroveň starostlivosti o dieťa,

b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

19. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

20. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či

bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

21. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

22. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zistený skutkový stav si vyžaduje zmenu úpravy
rodičovských práv a povinností v otázke zverenia maloletého, ktorý už nemôže naďalej ostať v spoločnej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd v danej veci prihliadol na to, že maloletý je vo veku 17 rokov, vie
jednoznačne vyjadriť svoje pocity a túžby, deklaroval záujem žiť s matkou, no má záujem si zachovávať
kontakt s otcom, ktorý sa podarilo zlepšiť/obnoviť aj na základe intenzívnej spolupráce zúčastnených na

odbornom poradenstve. Matka má záujem, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, má
vytvorené podmienky pre syna, syn v Poprade – Matejovciach navštevuje strednú školu. Je pre syna
jednoduchšie navštevovať školu bez toho, aby musel dochádzať z Matiašoviec, čo je časovo náročné.
Syn má zároveň v Poprade brigády. Matka styku ani kontaktu syna s otcom nebráni. Otec požadoval,
aby bol syn zverený do striedavej osobnej starostlivosti, pričom mu nevadí, aby syn prišiel a odišiel

kedykoľvek to bude potrebné. Syn k otcovi chodieva nepravidelne, kontakt je avšak dobrý.

23. Zhodnotiac uvedené dôvody súd považoval za potrebné a v záujme maloletého A., rozhodnúť o jeho
zverení do osobnej starostlivosti matky. Z pohľadu súdu nie je prípustné, aby dieťa bolo zverené do
striedavejosobnejstarostlivosti,akbysatátostarostlivosťnevykonávalapravidelne.Vprípadestriedavej

osobnej starostlivosti by pravdepodobne nedošlo k určeniu vyživovacej povinnosti. V danom prípade
by mohlo dôjsť k nerovnosti, kedy by syn reálne strávil väčšinu mesiaca v domácnosti matky, ktorá by
bola vo väčšej miere zodpovedná znášať náklady spojené so starostlivosťou o maloletého. A., ktorý
o niekoľko mesiacov dosiahne vek 18 rokov, nemá záujem byť u otca v rovnakom rozsahu, ako u matky.Preferuje domácnosť matky, život v Poprade je pre neho pravdepodobne jednoduchší, nedochádza
ďaleko do školy, môže vykonávať brigády.

24.Vzhľadomnauvedenémásúdzato,ženávrhmatkynazmenuúpravyrodičovskýchprávapovinností
k maloletému a zverenie A. do jej osobnej starostlivosti je dôvodný. Matka má vytvorené vhodné
podmienky pre jeho starostlivosť, maloletý je v starostlivosti matky už viac ako rok a rozhodnutie súdu
len potvrdzuje uvedený stav a zaisťuje stabilitu výchovného prostredia pre A..

25.Právozastupovaťmaloletéhovbežnýchveciachaspravovaťjehomajetoksúdpriznalobomrodičom,
nakoľko v konaní nevzhliadol dôvod pre obmedzenie ktoréhokoľvek z rodičov na tomto čiastkovom
práve.

26. Pokiaľ ide o úpravu styku, matka netrvala na jeho precíznej úprave, nakoľko A. k otcovi chodí
dobrovoľne na základe dohody s otcom, do ktorej matka nezasahuje. Uvedené potvrdil aj otec, ktorý

uviedol, že A. k nemu chodí na základe ich dohody. Súd považoval práve túto formu rozhodnutia za
najvhodnejšie riešenie, ktoré najviac podporuje záujem maloletého pokiaľ ide o zachovanie a budovanie
rovnocenného styku a vzťahu s obomi rodičmi.

27. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

29. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

30. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

32. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

33. Maloletý je zdravý, prekonáva bežné ochorenia, má problémy s kolenom – navštevuje ortopédiu,
v minulosti mával žalúdočne problémy a zároveň má atopický ekzém.

34. V otázke výživného súd preskúmal odôvodnené potreby maloletého ako aj majetkové pomery,
možnosti a schopnosti otca, ktoré súd rozhodujúce pre zabezpečovanie vyživovacej povinnosti. Maloletý
A.mávčasevyhláseniarozsudkuviacako17rokov,navštevujestrednúškolu,kdesapripravujenasvoje
budúce povolanie. Z hľadiska finančného nie sú u maloletého dané potreby mimoriadnych výdavkov
(spojených napr. s osobitnými dietetickými nárokmi, nepriaznivým zdravotným stavom a pod.). Všetky

výdavky u maloletého, ktorému bude matka poskytovať osobnú starostlivosť, smerujú k zabezpečovaniu
potrieb maloletého tak základných: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy,
pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za mobil, stužkovú slávnosť a pod., ako aj potreby v širšej
miere prispievajúcich k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy,
záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča)

sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie
dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej
pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.35. Výdavky maloletého deklarované matkou (bližšie viď odsek 13 tohto odôvodnenia) súd považuje za
primerané.

36. Otec je zamestnaný v C.I.M.A. Slovakia s.r.o. s preukázaným priemerným čistým príjmom cca
846,23,- eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, je zdravý. V čase rozhodovania súdu prispieva
na výživu maloletého, na základe neformálnej dohody s matkou, sumou 150 eur mesačne.

37. Vychádzajúc z príjmu otca, zohľadňujúc pravidelné mesačné výdavky maloletého, ktoré súd

nepovažuje za neprimerané, poberanie príspevkov z verejných zdrojom (matka prídavky na dieťa
a zároveň daňový bonus) sa súd v plnom rozsahu stotožnil s návrhom procesného opatrovníka a určil
výšku výživného na sumu 200,- eur mesačne. Za predpokladu zverenia maloletého dieťaťa matke by
výška výživného mala predstavovať cca 24 % z príjmu povinného rodiča (cca 200 eur). Otec je povinný
prispievať uvedenou sumou výživného odo dňa doručenia rozhodnutia jeho osobe.

38. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh. Ani jeden z manželov si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.

39. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP).

41. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že

žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci ani neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie otec maloletého a procesný opatrovník maloletého
dieťať,, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového

poriadku pred súdom vzdali.

Proti tomuto rozsudku môže matka maloletého podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.