Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4326200706
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Lisyová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4326200706.1

Uznesenie

9C/9/2026

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
sp. zn.: 9C/9/2026 – 30
IČS: XXXXXXXXXX

U Z N E S E N I E

Okresný súd Levice v spore navrhovateľa: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX
G. H., právne zastúpený: JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M., advokát so sídlom Záhradnícka 27, 811 07
Bratislava, IČO: 42 358 566, proti protistrane: A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. F. X, XXX XX H.,

o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

9C/9/2026

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
sp. zn.: 9C/9/2026 – 30
IČS: XXXXXXXXXX

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Protistrane sa voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

9C/9/2026

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
sp. zn.: 9C/9/2026 – 30
IČS: 4326200706

1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa
03.03.2026 domáhal, aby súd v prospech navrhovateľa zriadil záložné právo k nehnuteľnostiama) zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. I., obec I., C. H., ako pozemok - parcela registra KN „C" parc.
č. 4019/2, ostatná plocha o výmere 210 m2, pozemok - parcela registra KN "C" parc. č. 4344/3, trvalý
trávny porast o výmere 6.805 m2, pozemok - parcela registra KN "C" parc. č. 4345/2, trvalý trávny porast

o výmere 85 m2, , zastavaná plocha a nádvorie o výmere 147 m2, vo vlastníctve žalovaného v podiele
1/1 k celku,
b) zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. J., obec J., okres H., ako pozemok - parcela registra KN „C" parc.
č. 291, orná pôda o výmere 849 m2, pozemok - parcela registra KN "E" parc. č. 6438/1, orná pôda o
výmere 1.513 m2, vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku,

c) zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. J., obec J., okres H., ako pozemok - parcela registra KN „C" parc.
č. 299, trvalý trávny porast o výmere 4.701 m2, pozemok - parcela registra KN "E" parc. č. 5783/2, trvalý
trávny porast o výmere 2.838 m2, vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku,
d) zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. J., obec Uhliská, okres H., ako pozemok - parcela registra KN „E"
parc. č. 6076/4, trvalý trávny porast o výmere 1.531 m2, vo vlastníctve žalovaného v spoluvlastníckom
podiele o veľkosti 1/2,

za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa z titulu platobného rozkazu sp. zn. 29Up/13/2026 zo
dňa 23.01.2026 vydanom Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vo výške 11.860
eura s príslušenstvom.

2. Navrhovateľ v podanom návrhu ďalej uviedol, že má voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške

11.860 eur z titulu pôžičky, ktoré mu boli poskytnuté v troch platbách, a to 10.01.2023 vo výške
10.000 eur, dňa 08.02.2024 vo výške 1.000 eur a 28.01.2025 vo výške 1.000 eur. Žalovaný do dňa
08.12.2025 vykonal 5 platieb, pričom z pôžičky 10.000 eur uhradil iba 25 eur, z pôžičky 1.000 eur zo
dňa 28.01.2025 uhradil iba 25 eur a z pôžičky vo výške 1.000 eur zo dňa 08.02.2025 uhradil iba 30 eur.
Záväzok si žalovaný nesplnil riadne a včas a zároveň odmietal pristúpiť k uznaniu dlhu. Z týchto dôvodov

navrhovateľ pristúpil dňa 01.01.2026 k podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom
konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 29Up/13/2026. Dňa 23.01.2026 bol
vydaný platobný rozkaz, na základe ktorého bola žalovanému uložená povinnosť navrhovateľovi istinu
vo výške 11.860 eur vrátane príslušenstva, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu.
Ďalej uviedol, že má dôvodnú obavu, že exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená z dôvodu,

že žalovaný v dôsledku informácie o vydaní platobného rozkazu zo dňa 23.01.2026 začne realizovať
kroky vedúce k prevodu jeho majetkových hodnôt do dispozície tretej osoby. V prípade, ak sa tak
stane exekúcia bude nevymožiteľná a pohľadávka tak nebude uspokojená. Ďalej uviedol špecifikoval
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného s tým, že tieto predstavujú základný majetok žalovaného
a iný majetok vyššej hodnoty aktuálne nevlastní. Účel navrhovateľa je zabezpečenie pohľadávky ktoré

možno dosiahnuť len zabezpečovacím opatrením, pričom jeho nariadenie neobmedzí žalovaného
žiadnym spôsobom vzhľadom na výšku pohľadávky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd za účelom
zabezpečenia pohľadávky zriadil záložné právo k špecifikovaným nehnuteľnostiam. K návrhu pripojil
listy vlastníctva č. XXXX, XXX, XXX K. XXX, platobný rozkaz sp. zn. 29Up/13/2026 zo dňa 23.01.2026
a odpor podaný žalovaným proti platobnému rozkazu.

3. Z katastra nehnuteľností navrhovateľ zistil, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX
kat. úz. I., obec I., C. H. sú v časti C – ťarchy, evidované: bez zápisu. K nehnuteľnosti na LV č. XXX
v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2 protistrany pre kat. úz. J., obec J., Okres Levice sú v časti C
– ťarchy, evidované: bez zápisu. K nehnuteľnosti na LV č. XXX pre kat. úz. J., obec J., Okres Levice sú

v časti C – ťarchy, evidované: bez tiarch. K nehnuteľnosti na LV č. XXX pre kat. úz. J., obec J., Okres
Levice sú v časti C – ťarchy, evidované: bez zápisu. K nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre kat. úz. I., obec
Pukanec, Okres Levice sú v časti C – ťarchy, evidované: bez zápisu.

4. Z predloženého odporu proti platobnému rozkazu súd zistil, že protistrana v upomínacom konaní

podala proti platobnému rozkazu odpor a poprela nárok navrhovateľa.

5. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.7. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.
11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

17. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

19. Konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou, a preto je
možné ho nariadiť iba na návrh, ktorý musí spĺňať nielen všeobecné náležitosti podania v zmysle §
127 CSP a všeobecné náležitosti žaloby v zmysle § 132 CSP, ale predovšetkým osobitné náležitosti
vyplývajúce z ustanovenia § 343 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP spočívajúce v presnom

označení predmetu, vo vzťahu ku ktorému sa žiada zriadiť záložné právo a osvedčení dôvodnej obavy
z ohrozenia exekúcie. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžaduje, aby žalobca preukázal a
osvedčil existenciu hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého má byť
záložné právo zriadené.

20. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého
účelom je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka,
ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa s cieľom zamedziť alebo minimalizovať
nebezpečenstvo, že jeho pohľadávka nebude uspokojená. Zákonnými predpokladmi na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a) návrh na zriadenie zabezpečovacieho

opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým sú veci, práva a iné majetkové hodnoty,
c) zriadením záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia sa zabezpečuje peňažná
pohľadávka, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri posudzovaní obavy zmarenia
exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu, pričom osobitnej povahe inštitútuzabezpečovacieho opatrenia zodpovedná zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri
rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd tak rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového

poriadku nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli
v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením
zabezpečovacieho opatrenia, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd
musí zároveň zohľadniť zásadu primeranosti a proporcionality zásahu do majetkových pomerov dlžníka
v súvislosti s majetkom, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, keďže nesmie vzniknúť

celkom zjavný nepomer.

21. Konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou, a preto je
možné ho nariadiť iba na návrh, ktorý musí spĺňať nielen všeobecné náležitosti podania v zmysle §
127 CSP a všeobecné náležitosti žaloby v zmysle § 132 CSP, ale predovšetkým osobitné náležitosti
vyplývajúce z ustanovenia § 343 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP spočívajúce v presnom

označení predmetu, vo vzťahu ku ktorému sa žiada zriadiť záložné právo a osvedčení dôvodnej obavy
z ohrozenia exekúcie. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžaduje, aby žalobca preukázal a
osvedčil existenciu hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého má byť
záložné právo zriadené.

22. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho
opatrenia teda súd poskytne osvedčenému nároku oprávneného účastníka ochranu, prípadne zabraňuje

ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a
teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Nariadením
zabezpečovacieho, rovnako ako je tomu pri neodkladnom opatrení, sa neprejudikujú práva a povinnosti
účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

23. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu
tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru
o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie
dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol
dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený zabezpečovacím

opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti v dôsledku obavy z ohrozenia exekúcie.

24. Súd ďalej poznamenáva, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď
nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na
exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom

na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k
sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
16Co/71/2018 zo dňa 21.06.2018). Súd zdôrazňuje, že ani samotná existencia dlhu (alebo pohľadávky)
nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho ani neodkladného opatrenia. Dôvodom na jeho
nariadenie je iba také správanie dlžníka, ktoré nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky

veriteľa takými zásahmi do svojho majetku, ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného
výkonu rozhodnutia. Súd je v každom konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný skúmať,
či okolnosti prípadu a správanie dlžníka odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie.

25. Súd preskúmal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s listinnými dôkazmi,

ktoré navrhovateľ k návrhu predložil ako aj s ostatný obsah spisového materiálu a zistil, že medzi
navrhovateľom a protistranou existuje záväzkový vzťah, ktorého dôvodnosťou sa však bude zaoberať
súd v konaní o splnenie povinnosti resp. v konaní o zaplatenie pohľadávky. Existenciu pohľadávky
mal súd preukázanú predloženým platobným rozkazom vydaným v upomínacom konaní Okresným
súdom Banská Bystrica, sp. zn.: 29Up/13/2026. Okresný súd Banská Bystrica vydal v predmetnej veci

dňa 24.05.2021 platobný rozkaz sp. zn.: 29Up/13/2026, voči ktorému bol zo strany protistrany podaný
odpor čo vo vzťahu k rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemalo
podstatný význam. Podmienku, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho
opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, mal tak súd za splnenú. Rovnako tak mal súdza preukázanú aj podmienku spôsobilého predmetu záložného práva, keď predmetom, ku ktorým
navrhovateľ navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie, sú nehnuteľnosti vo vlastníctve protistrany.

26. Vychádzajúc z podaného návrhu, skutkových tvrdení navrhovateľa a predložených listinných
dôkazov dospel súd k záveru, že navrhovateľ neosvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia v podobe zriadenia záložného práva, keď neosvedčil existenciu obavy z budúceho zmarenia
exekúcie protistranou. Navrhovateľ podľa názoru súdu neosvedčil také konanie protistrany, z ktorého
by vyplývalo, že pohľadávka navrhovateľa bude nevymožiteľná a že je daná obava, že exekúcia bude

ohrozená, keďže nepreukázal také jeho konanie, ktoré smeruje k sťaženiu alebo zmareniu budúcej
exekúcie tým, že protistrana nakladá so svojim majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje resp. že
dochádzakukvantitatívnymalebokvalitatívnymzmenámnamajetkuprotistrany,zktorýchvyplývareálny
úmysel protistrany sťažiť alebo zmariť vymoženie pohľadávky navrhovateľa. Samotná skutočnosť, že
protistrana neuhradila svoje splatné záväzky voči navrhovateľovi, nemôžu byť dostatočným dôvodom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

27. V predmetnej veci navrhovateľka uvádzala len existenciu možného rizika a obavu z možného
zbavovania sa majetku zo strany protistrany ako jej dlžníka, ktorý iný majetok nemá. V uvedenej
súvislosti, súd uvádza, že ani samotná obava zo zbavovania sa majetku či obava z dôvodu platobnej
neschopnosti dlžníka sama o sebe exekúciu neohrozuje, a preto popri existencii zročnej pohľadávky

musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a podľa možnosti tiež i uspokojivo podložiť
písomnosťami, že tu je daná aj iná skutočnosť, ktorá vyvoláva dôvodnú obavu, že dlžník dispozíciou
so svojim majetkom exekúciu zmarí. Súd na podporu správnosti poukazuje na záver formulovaný
Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 5Obo144/97 z 22. júla 1997, uverejnenom v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998, v zmysle ktorého “Existencia dlhu ešte sama osebe

nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti,
ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť
dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone
rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery“. Vo
svetle týchto teoretických východísk a interpretačných záverov právnej praxe, navrhovateľka podľa

posúdenia súdu konkrétne skutočnosti, objektívne odôvodňujúce obavu, že by prípadná exekúcia
mohla byť zmarená neuviedla a jej subjektívne tvrdenie v tomto smere, že protistrana sa z dôvodu
vedomosti o platobnom rozkaze, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť môže zmeniť svoju bonitu
(prevodom jeho majetkových hodnôt), zostalo len v rovine vyslovenej hypotézy, pravdepodobnosť
ktorej nebola podporená osvedčenými skutočnosťami. Naviac má súd zato, že nebola zo strany

navrhovateľky osvedčená ani primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu
k štyrom nehnuteľnostiam vo vlastníctve protistrany ako dlžníka, ku ktorým navrhla zriadiť záložné právo.
Súd vzhľadom k tomu, nemal preukázanú ani skutočnosť, že takéto zabezpečovacie opatrenie by bolo
primerané.

28. Súd tak po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uzatvára, že navrhovateľ
neosvedčil obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia bol ohrozený, respektíve, že by v danej veci
existovala taká nevyhnutnosť neodkladnej potreby úpravy pomerov strán, pre ktorú by bolo nevyhnutné
nariadiť zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie plní funkciu
prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazne preventívny

zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej
došlo, zabezpečovacím opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Zo slovného výkladu ustanovenia
§ 326 ods. 1 CSP (ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane) jednoznačne vyplýva, že
vydaniezabezpečovaciehoopatreniajeodôvodnenéibavtedy,akprejavvôledlžníkasmerujekrealizácií
takých (právnych) úkonov, ktoré budú mať smerovať k zmareniu budúcej exekúcie (slovné spojenie

„obava, že exekúcia bude ohrozená“).

29. Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ podľa názoru súdu neosvedčil potrebu nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, súd pre úplnosť dodáva, že pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia
je potrebné skúmať aj primeranosť zabezpečovanej pohľadávky voči veciam, právam alebo

iným majetkovým hodnotám, na ktoré má byť záložné právo zriadené. Kritérium primeranosti a
proporcionality zabezpečovacieho opatrenia musí zohľadňovať hodnotu zabezpečovanej pohľadávky
vo vzťahu k predmetu zálohu, pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k neprimeranému
zásahu do práv a právom chránených záujmov dlžníka. Súd je povinný skúmať primeranosťnavrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, ale len na základe navrhovateľom osvedčených
skutočností. V predmetnej veci je podľa názoru súdu (v dôsledku absencie tvrdenia a osvedčenia
navrhovateľom) nebola osvedčená ani primeranosť zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiach

špecifikovaným navrhovateľom, ktorých hodnotu súd nevie sám posúdiť pretože nedisponuje odbornými
vedomosťami v tejto oblasti.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností, keď právna úprava zabezpečovacieho opatrenia má
chrániť veriteľa pred takým konaním dlžníka, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k sťaženiu alebo

zmareniu budúcej exekúcie, za súčasného stavu, keď navrhovateľ podľa názoru súdu nesplnil zákonné
podmienky, ktoré sú predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže tento skutkovými
tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi neosvedčil dôvodnú existenciu obavy z budúceho
zmarenia exekúcie, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP, keďže však protistrane, ktorá bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preukázateľne žiadne
trovy konania nevznikli, súd vyslovil, že protistrane nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi
nepriznal.

Poučenie:

9C/9/2026

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
sp. zn.: 9C/9/2026 – 30
IČS: XXXXXXXXXX

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje,
je vykonateľné len čo bolo vyhotovené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.V Leviciach, dňa 05. marca 2026

Mgr. Alexandra Lisyová
s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia:
Marková Patrícia