Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sas/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100949
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šamuová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Šamuovou, v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/XX, XXX XX C. - D., právne zastúpený: Mgr. Tomáš Ješko,
advokát, Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín, IČO: 55 150 039, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 615 214 6022 0 zo dňa 18.09.2024, na
základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 615 214 6022 0 zo dňa 18.09.2024
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 615 214 6022 0 zo dňa 03.06.2024 a vec v r a c i

a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 615 214 6022 0

zo dňa 03.06.2024 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) na základe žiadosti žalobcu
o priznanie starobného dôchodku zo dňa 11.04.2024, rozhodla podľa § 65 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“) o zamietnutí jeho žiadosti o starobný dôchodok. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového
orgánu vyplýva, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 14.02.2023, ku ktorému získal 3 541 dní
dôchodkového poistenia, čo predstavuje 9 rokov a 256 dní, pričom poukázal na jeho presný rozpis
v Osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvoril prílohu rozhodnutia prvostupňového orgánu.

Dôvodom zamietnutia žiadosti podľa prvostupňového orgánu bolo nesplnenie podmienky potrebného
počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie zo dňa 13.08.2024, o ktorom
rozhodol generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. 615 214 6022 0 zo dňa 18.09.2024 (ďalej
len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
orgánu. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný zhrnul doterajší priebeh administratívneho

konania, závery prvostupňového orgánu a vyjadril sa k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré považoval
za nedôvodné z nasledovných dôvodov. Žalovaný potvrdil získanie doby dôchodkového poistenia
v osobitnom systéme dôchodkového poistenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“),kde na nárok na výsluhový dôchodok mu bolo zhodnotených 24 ukončených rokov služobného pomeru.
Nakoľko bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie

dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Podľa žalovaného pri rozhodovaní
o nároku na starobný dôchodok jednak boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového
poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených
v žiadosti o dôchodok, priložených dokladoch a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom
systému Sociálnej poisťovne, a zároveň aplikoval judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

v zmysle ktorej sa poistencom, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok, nároky podľa § 274 zákona
osociálnompoistenízozaradeniadobyslužbydoI.aleboII.kategóriefunkciízachovávajú,akimvznikne
nárok na znížený dôchodkový vek podľa § 21, § 132 alebo § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). Žalovaný má za to, že týmto poistencom je pri
určení výšky starobného dôchodku potom potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby
hodnotené na účely výsluhového dôchodku a až po takomto stanovení výšky možno sumu starobného

dôchodku krátiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach (ďalej len „Dohovor č. 128“). Keďže žalobca nezískal v služobnom pomere dobu dôchodkového
poistenia so zaradením zamestnania do II. kategórií funkcií v potrebnom rozsahu, nemal tak nárok na
znížený dôchodkový vek, a teda sa na neho nevzťahujú ani nároky podľa zákona o sociálnom poistení
a Dohovoru č. 128. Svoje odôvodnenie uzavrel konštatovaním, že po zhodnotení všetkých dôkazov

vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu osobitne a vo vzájomnej súvislosti, odvolanie nebolo
dôvodné a prvostupňový orgán postupoval správne a v súlade s preukázaným skutkovým stavom.

II.
Súdne konanie

3. Správnou žalobou zo dňa 18.11.2024, doručenou správnemu súdu prostredníctvom ním zvoleného
právneho zástupcu, elektronicky [cez Ústredný portál verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“)], dňa
19.11.2024,sažalobcadomáhaljednakzrušeniarozhodnutiažalovanéhoarozhodnutiaprvostupňového
orgánu, a zároveň mu priznať nárok na náhradu trov konania. V rámci správnej žaloby žalobca vyjadril

svoj súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania podľa § 182 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).

4. Dôvodom podania správnej žaloby (pozn. ide o obsahovo totožné námietky, aké boli obsahom
odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu) bolo podľa žalobcu vo veci zamietnutej žiadosti o starobný

dôchodok:
· nesprávne právne posúdenie (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP),
· nedostatočne zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a
· skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm.
f) SSP).

Žalobca zdôraznil, že bol v II. pracovnej kategórií od 01.03.1986 do 31.12.1999 a od 01.01.2004 do
31.07.2010 bez pracovnej kategórie, teda spolu 24 rokov a 159 dní. S poukazom na zhrnuté závery
napadnutých rozhodnutí ako aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 7So/138/2011
zo dňa 28.02.2018 a sp. zn. 10So/59/2014) a rozsudok Krajského súdu v Trnave (sp. zn. 43Sd/8/2016
zo dňa 13.02.2017) je žalobca toho názoru, že prvostupňový orgán a v nadväznosti naň aj žalovaný

vec nesprávne právne posúdili, keď neaplikovali § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a ani čl.
33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a konštatovali, že súbeh poberania výsluhového a starobného dôchodku je
vylúčený. Práve naopak cieľom zákona bolo vytvoriť stav, pri ktorom súčet výsluhového a starobného
dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma
starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania zhodnotené len vo všeobecnom

systému sociálneho poistenia. Zároveň rozhodnutie žalovaného považuje za diskriminačné a v rozpore
s rozhodovacou činnosťou Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá v obdobných prípadoch priznala starobný
dôchodok, ako aj v rozpore s rozhodovacou praxou všeobecných súdov. Žalovaný však zvolil postup,
kedy z celkovej doby poistenia odpočítal dobu, ktorá bola zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku,
a ten nie je podľa žalobcu správny, nakoľko si žalovaný zamieňa celkovú dobu poistenia s dobou

zhodnotenou.

5. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 10.01.2025, ktorým v prvom rade zhrnul
priebeh administratívneho konania a následne sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu. K rozporus rozhodovacou praxou uviedol, že ako prvostupňový orgán, tak aj žalovaný zosúladili svoju aplikačnú
prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že posúdenie nárokov
zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne

sa určí suma dôchodku v súlade s Dohovorom č. 128. Avšak právny názor v žalobcom poukázaných
rozhodnutiach nebol zovšeobecnený, a teda nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej
inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu a bola
záväzná v skutkovo obdobných prípadoch. V prípade žalobcu však nemožno aplikovať zovšeobecnený
názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nakoľko žalobca bol bývalý príslušník Zboru väzenskej

a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“), kde službu vykonával v II. kategórií funkcií a jej rozsah nespĺňa
podmienku zníženia dôchodkového veku v zmysle § 274 zákona o sociálnom poistení v spojení so
zákonom č. 100/1988 Zb. Žalovaný má tak za to, že dobu výkonu služobného pomeru nie je možné
podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom
systéme, a preto námietka zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok je
nedôvodná. Žalovaný preto navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K pojednávaniu uviedol,

že nežiada jeho nariadenie.

6. Na vyjadrenie žalovaného už žalobca nereagoval.

III.

Relevantná právna úprava

7. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

10. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo

vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

12. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

14. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

15. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie

rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie
povinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatietoobdobia
okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona
a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné
na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca

sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2
alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50
% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má
najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

18.Podľa§60ods.2zákonaosociálnompoisteníobdobiedôchodkovéhopoisteniajeajobdobievýkonu

služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

19. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

20. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

21. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného

predpisu.

22. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

23.Podľa§274ods.2zákonaosociálnompoistenísumastarobnéhodôchodku,pomernéhostarobného
dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako
suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a
zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov
uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo

sirotského dôchodku.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie
príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej
informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený

príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak

25. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo

zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

IV.Posúdenie veci správnym súdom

26. Správny súd prv, než pristúpil k meritórnemu rozhodnutiu, preskúmal splnenie procesných

podmienok podľa § 97 SSP a zistil o. i., že v danom prípade sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach (§ 199 a nasl. SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), včas [rozhodnutie
žalovaného bolo oznámené žalobcovi (skrz právneho zástupcu) dňa 02.10.2024 a správna žaloba bola
podaná elektronicky (ÚPVS) dňa 19.11.2024] (§ 181 ods. 1 SSP) a správny súd je vecne a miestne
príslušný súd na konanie o danej správnej žalobe (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP).

27. Následne správny súd preskúmal správnu žalobu, vyjadrenia účastníkov konania ako aj žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie, vrátane priebehu administratívneho
konania na základe predloženého administratívneho spisu, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených
v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP, nakoľko sa
v danom prípade jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, v prípade ktorej správny

súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi.

28. V predmetnej veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP,
v súlade s prejavenou vôľou oboch účastníkov konania, a keďže nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by
bolo nevyhnutné nariadiť pojednávanie podľa § 170 ods. 1 SSP, správny súd postupom podľa § 137 ods.

4 SSP rozsudok verejne vyhlásil, a to najmenej päť dní po tom, čo bolo oznámenie o termíne a mieste
verejného vyhlásenia rozsudku zverejnené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke.

29. Predmetom správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
(vrátane prvostupňového orgánu) vo veci posúdenia žiadosti žalobcu o starobný dôchodok, a to vo

vzťahu k určeniu obdobia dôchodkového poistenia, v ktorom nebolo zohľadnené obdobie poistenia
v osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov).

30. Z obsahu administratívneho spisu a súdneho spisu mal správny súd za preukázané nasledovné
skutočnosti:

· žalobca požiadal o starobný dôchodok na predpísanom tlačive dňa 11.04.2024,
· starobný dôchodok žiadal priznať od 14.04.2023, t. j. od dovŕšenia 62 rokov a 2 mesiacov veku podľa §
65 ods. 2 a prílohy č. 3a) a 3b) zákona o sociálnom poistení (žalobca má rok narodenia XXXX a vychoval
2 deti),
· žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.08.2010, na výpočet ktorého bola zhodnotená

doba služobného pomeru príslušníka ZVJS nasledovne:
· od 01.03.1986 do 31.12.1999 služobný pomer v II. kategórií funkcií,
· od 01.01.2000 do 31.12.2003 služobný pomer v III. pracovnej kategórií,
· od 01.01.2004 do 31.07.2010 služobný pomer bez kategórie,
čo predstavuje 24 rokov a 159 dní, z toho zhodnotených na nárok a sumu výsluhového dôchodku 24

ukončených rokov služobného pomeru,
· z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou rozhodnutia prvostupňového orgánu bolo
preukázateľne zistené, že žalobca získal od 01.09.1976 do 25.08.2006 celkovo 3 541 dní (t. j. 9 rokov
a 256 dní) dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia,
· do tohto obdobia bola započítaná:

· doba štúdia na Strednej ekonomickej škole, Banská Bystrica (od 01.09.1976 do 31.07.1980),
· doba zamestnania na Okresnej vojenskej správe, Banská Bystrica (od 01.08.1980 do 31.03.1983),
· doba zamestnania na Vyššej vojenskej správe, Banská Bystrica (od 01.04.1983 do 15.11.1983),
· doba zamestnania na Veliteľstve Východného vojenského okruhu, Trenčín (od 15.11.1983 do
28.02.1986),

· doba dobrovoľného dôchodkového poistenia (od 14.06.2006 do 25.08.2006).
· o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok bolo rozhodnuté rozhodnutím prvostupňového orgánu tak,
že jeho žiadosť bola zamietnutá, nakoľko žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia.

31. V nadväznosti na dosiaľ uvedené, tak v predmetnej veci bolo sporné či doba, ktorá bola žalobcovi
zhodnotená pre priznanie výsluhového dôchodku, má byť zhodnotená aj pre účely posúdenia nároku
žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení.32. Právna úprava v systéme sociálneho poistenia a zabezpečenia rozlišuje všeobecný systém
sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia, ktoré sú založené na hodnotení dôb
poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení

upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť,
aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku, osobitné
právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, obsahujú len úpravu, ktorá
zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu
výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov

ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia
v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní, ale vzťahuje sa len úpravu výsluhových dôchodkov,
sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových
dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca. Z uvedeného tak možno
vyvodiť záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti
zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme

sociálneho zabezpečenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný,
invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

33. V problematike konkurencie systémov sociálneho poistenia a zabezpečenia existuje pomerne
rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky, ktorá obdobné prípady detailne analyzuje, napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2013, podľa ktorého cit.: „Absolútne vylúčenie hodnotenia
doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok

horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho
poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových
dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli
poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa
napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom

systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a
tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť
je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší,
ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť
dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. ... Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na
starobnýdôchodokvovšeobecnomsystémedôchodkovéhopoisteniaajpríslušníkoviozbrojenéhozboru
alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek
hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia

vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností
potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky
dôchodku“, alebo aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa

28.10.2009 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 5/2011, z ktorého vyplýva: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia,
považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku,

primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do
doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom
stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za
službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“. Rozhodovacia prax vzťahu výsluhového a starobného
dôchodku bola jednoznačne zjednotená rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, podľa ktorého cit.: „Podľa názoru veľkého
senátu teda aj v prípade priznávania predčasných starobných dôchodkov poberateľom výsluhových
dôchodkov je potrebné do doby poistenia započítať aj dobu služby, aj keď bola zohľadnená pre priznanie
výsluhového dôchodku. Veľký senát nevzhliadol žiaden racionálny dôvod, aby premisy a záveryvyslovené najvyššími súdnymi autoritami ohľadne priznávania starobných dôchodkov poberateľom
výsluhových dôchodkov neuplatnil aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov
takýmto žiadateľom. Ako bolo vyššie uvedené, aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v

zmysle III. časti Dohovoru, má teda rovnaký charakter ako starobný dôchodok a pri jeho priznávaní majú
byť uplatnené zásadne rovnaké princípy deklarované v judikatúre o priznávaní starobných dôchodkov.
Takýmto základným princípom je i hodnotenie doby výkonu služby ako doby poistenia podľa zákona
o sociálnom poistení za súčasného krátenia výslednej starobnej dávky. Inak by došlo k nenáležitej
a neodôvodnenej diskriminácii žiadateľov o predčasný starobný dôchodok, poberajúcich výsluhový

dôchodok, oproti poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorí požiadali o starobný dôchodok.“ Hoci daná
vec sa týkala predčasného starobného dôchodku, nič to nemení na skutočnosti, že záver prijatý veľkým
senátom je v plnom rozsahu aplikovateľný aj na starobný dôchodok.

34. Z uvedených záverov je zrejmé, že hoci vnútroštátna právna úprava nereflektuje na požiadavky
stanovené v čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, je úlohou správnych súdov, aby výkladom relevantných

predpisov spôsobom konformným s Ústavou Slovenskej republiky preklenuli túto nedokonalosť tak, aby
bolo zachované právo na primerané hmotné zabezpečenie.

35. Vychádzajúc z vyššie citovaných rozhodnutí je správny súd toho názoru, že samotné priznanie
výsluhového dôchodku nevylučuje, aby doba služobného pomeru bola považovaná za obdobie

dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, keďže dôchodok z osobitného systému
poistenia má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecného systému sociálneho poistenia
charakter dávky v starobe v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Vylúčenie tohto obdobia sa
vzťahuje len na prípady, kedy sa určuje výška invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku
alebo čiastočného invalidného dôchodku v zmysle ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. Správny súd

tak nepovažoval argumentáciu žalovaného ohľadom výkladu § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení za správnu. Výklad uvedených ustanovení vo vyššie opísaných súvislostiach
konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane vo svojich rozhodnutiach (zovšeobecnené
aj vo vyššie citovanom rozsudku sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009 publikovanom v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011), a síce priznanie

výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby
(v tomto prípade služobný pomer príslušníka ZVJS) nebolo považované za obdobie dôchodkového
poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca
na starobný dôchodok a určenie jeho výšky.

36. Na predídenie vyplácania dôchodku duplicitne za to isté obdobie dôchodkového poistenia sa
pri určení výšky starobného dôchodku v prípade konkurencie týchto systémov sociálneho poistenia
a zabezpečenia, za súčasnej aplikácie čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, postupuje tak, že sa
vypočíta teoretická suma starobného dôchodku, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo
všeobecnomajosobitnomsystémesociálnehopoistenia(zabezpečenia)ataktovypočítanýdôchodoksa

bude krátiť koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby v osobitnom
systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Odlišným postupom by sa doby poistenia
poistenca stratili a neboli by zohľadnené spôsobom zodpovedajúcim zámeru zákona.

37.Správnysúdsazaoberalajnámietkoužalobcutýkajúcousavplyvunezaradeniavýkonuzamestnania
príslušníka ZVJS do zvýhodnenej I. kategórie, resp. v obmedzenom rozsahu zaradenej v II. kategórií
funkcií pre účely určenia starobného dôchodku. Aj táto námietka už bola viackrát rozoberaná v rámci
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky či Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017), v

zmysle ktorej postup podľa Dohovoru č. 128 sa nevzťahuje len na tých výsluhových dôchodcov, ktorí
vykonávali službu, zhodnotenú pre výsluhový dôchodok, zaradenú v I. alebo II. kategórií funkcií, ale
na každého bez ohľadu na zaradenie do tej-ktorej kategórie funkcií. Zároveň konštantná judikatúra
najvyšších súdnych autorít sa vzťahuje aj na príslušníkov ZVJS, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle
§ 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. označuje aj príslušník ZVJS. To znamená, že judikatúra nie je

viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. v II. kategórii
funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku, ale vo všeobecnosti z nej vyplýva
nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. A preto argumentácia žalovanéhoo nemožnosti postupu pri hodnotení doby služby príslušníka ZVJS podľa ustálenej judikatúry z dôvodu,
že žalobca síce bol zaradený len v II. kategórií funkcií, ale jej rozsah nepodmieňuje splnenie podmienky
na zníženie dôchodkového veku s použitím § 274 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 174

zákona č. 100/1988 Zb. je absolútne irelevantná, nakoľko výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej
kategórii, resp. výkon služobného pomeru vo zvýhodnenej pracovnej kategórii má vplyv na zníženie
dôchodkového veku, ale netýka sa vymedzenia dôb dôchodkového poistenia. Teda aj v tomto bode
mohol správny súd konštatovať nesprávne právne posúdenie veci žalovaným.

38. Pri posudzovaní dôvodnosti podanej správnej žaloby, správny súd neopomenul ani tvrdenie
žalovaného ohľadom zosúladenia svojej aplikačnej praxe len so zovšeobecneným názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (teda nie s tými, na ktoré poukazoval žalobca). Dané tvrdenie nepovažoval
správny súd za pravdivé, keďže s poukazom na vyššie uvedené a aj citované rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ako kasačného súdu v správnych veciach) preukázateľne vyplýva, že
žalovaný a ani prvostupňový orgán nezosúladili svoju aplikačnú prax, keďže nezohľadnili dobu výkonu

služobného pomeru príslušníka ZVJS na účely posúdenia nároku na starobný dôchodok s následným
postupom krátenia v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Vzhľadom na účel zovšeobecneného
názoru spočívajúcom v zabezpečení jednotného výkladu v obdobných veciach, ktorý však nemusí byť
uvedený len v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (resp. v súčasnosti Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky), ktoré boli zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (resp. v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky) je potom pre správny súd nejasné, akou metódou sa spravuje žalovaný
i prvostupňový orgán pri určovaní, ktorý právny názor je zovšeobecnený, a ktorý nie, najmä keď za taký
označil aj rozhodnutie, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky (t. j. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo

dňa 15.08.2012), napriek tomu sa ním neriadil. Orbiter dictum považoval správny súd za potrebné
poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013,
týkajúci sa viazanosti orgánov verejnej správy vysloveným právnym názorom, a síce o. i. aj orgán
verejnej správy je povinný zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky
v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy

účastníkov, alebo z dôvodu oficiality jeho činnosti. Pokiaľ orgán verejnej správy (ako prvostupňový orgán
takiodvolacíorgán)vosvojomkonaníarozhodovanínerešpektovalustálenúsúdnuprax,atedazáväzný
právny názor týkajúci sa započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorému
bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia s následným určením
sumy starobného dôchodku postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, v takom prípade

nie je možné rozhodnutie považovať za zákonné.

39. Hoci správny súd vzhliadol dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného i prvostupňového
rozhodnutia, zaoberal sa aj dôvodmi správnej žaloby spočívajúcich v nedostatočnom zistení skutkového
stavu a v rozpore skutkového stavu s administratívnym spisom, resp. nedostatku opory v ňom.

Opodstatnenosť týchto námietok nemal správny súd za preukázanú, nakoľko z administratívneho
spisu jednoznačne vyplýva dostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným, t. j. jednotlivé obdobia
dôchodkového poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ako aj z osobitného systému
sociálneho poistenia, kde podklady na ich zhodnotenie sú súčasťou administratívneho spisu. Teda
obdobia dôchodkového poistenia tak ako vyplývajú z Osobného listu dôchodkového poistenia sú

preukázané v administratívnom spise priloženými dokumentmi. Čo sa týka obdobia dôchodkového
poistenia, ktoré bolo zhodnotené na účely výsluhového dôchodku, a ktoré nebolo zohľadnené na účely
starobného dôchodku, to vyplýva z potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 31.10.2019, ktoré
sa rovnako nachádza v administratívnom spise. Zároveň žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval
v čom je zistený skutkový stav nedostatočný, resp. nemá oporu v administratívnom spise (resp. je

v rozpore s ním). Keďže správny súd nezistil žiaden nedostatok týkajúci sa skutkového stavu, považoval
dané námietky žalobcu za nedôvodné.

40. V kontexte vyššie uvedeného správny súd mohol konštatovať, že hoci žalovaný i prvostupňový orgán
dostatočne zistili skutkový stav, nesprávne ho právne posúdili, keď nezohľadnili obdobie dôchodkového

poistenia nadobudnuté v osobitnom systéme sociálneho poistenia na účely rozhodnutia o starobnom
dôchodku, čím bolo porušené žalobcovo ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
Správny súd tak mohol konštatovať, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie
prvostupňového orgánu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, čo svedčí o dôvodnostipodanej správnej žaloby a naplnenia dôvodu na ich zrušenie. Nakoľko je potrebné opätovné posúdenie
nároku žalobcu na starobný dôchodok, správny súd zároveň (aj bez návrhu žalobcu) vrátil vec
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

V.
Záver a rozhodnutie o trovách konania

41. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie

prvostupňového orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec
vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP (výrok I).

42. Úlohou prvostupňového orgánu tak bude opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o starobný dôchodok
v súlade s ustálenou judikatúrou vyšších súdnych autorít a zároveň toto svoje nové rozhodnutie náležite
odôvodniť. To všetko pri viazanosti právnym názorom správneho súdu formulovaným v tomto rozsudku

v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

43. Keďže žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok II).

44. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd v súlade s § 175 ods. 2 SSP, a teda po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Banskej

Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania ) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( § 449 ods. 1, 2 SSP ).

O kasačnej sťažnosti rozhodne podľa § 438 ods. 2 SSP Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V Banskej Bystrici dňa 30. marca 2026

JUDr. Monika Šamuová
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Magdaléna Morongová