Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 16Sa/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201809
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201809.4

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. C. XXXX, bytom D. XX, E.,
zastúpený advokátom JUDr. Matejom Oslackým, so sídlom advokátskej kancelárie Jarabinková 8E,
Bratislava, IČO: 53 580 842, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so
sídlom Žellova 2, Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“) doručenou Krajskému súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) dňa 8. novembra 2021, sa žalobca v znení jej doplnení doručených 12.
januára 2022, 5. mája 2022 a 7. júla 2022 domáha, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť

postupovať podľa ustanovenia § 18 ods. 1 písm. b) bod 3., § 18 ods. 2 a § 43 zákona č. 581/2004 Z. z.
o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 14. júla 2021 (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) a teda riešiť spôsobené
porušovanie poskytovania služieb súvisiacich s porušovaním poskytovania zdravotnej starostlivosti,
zisťovať ich príčiny, riadiť ich riešenie a vydávať príkazy pôvodcovi porušovania na vykonanie opatrenia
naodstránenienedostatkovalebouložiťpovinnosťprijaťopatrenianaodstráneniezistenýchnedostatkov

a nariadiť opravu osobných údajov žalobcu v Kompletnom nemocničnom informačnom systéme (ďalej
len „KNIS“) a nemocničnom systéme podľa pripojeného vzoru a to postupom podľa ustanovenia § 21
ods. 2 a podľa § 18 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
576/2004 Z. z.“).
2. Žalobca skutkovo dôvodil, že žalovaný je nečinný, pretože nedostatočne vykonal dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti – Univerzitnej nemocnice L.
Pasteura Košice (ďalej len „UNLP“), počas hospitalizácie žalobcu od 19. novembra 2018 do 23.
novembra 2018, kedy mu boli poskytované nesprávne služby súvisiace s nesprávnou zdravotnou
starostlivosťou. Žalovaný mal nedostatočne prešetriť podklady, ktoré boli žalobcovi odovzdané od UNLP
po prepustení z nemocnice. Žalobca je presvedčený, že UNLP mu počas jeho hospitalizácie vpichovala
priamo do žíl každé ráno a večer neznáme medikamenty, popri štandardnej perorálnej (tabletkovej)

liečbe súvisiacej s operačným zákrokom. Ostatní pacienti žalobcovi potvrdili, že iné medikamenty
popri perorálnej liečbe nedostávajú. Žalobca sa poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dopytoval
vysvetlenia, prečo sú mu vpichované neznáme medikamenty, keďže nemá žiadne bolesti, krvácanie
a ani žiaden opuch, na čo mu bolo oznámené, že to tak nariadil ošetrujúci lekár. Príčinu vpichovania
a o aký druh medikamentu sa jedná sa žalobca počas celej hospitalizácie nedozvedel. Žalovaný síce
uvádza, že farmakologická liečba bola podávaná štandardne lege artis, pretože s otvorenou ranou

po tonzilektómii sa vyžaduje tlmenie bolesti, náhrada tekutín, prevencia krvácania a protizápalová
liečba - toto vyjadrenie sa nezhoduje s vyššie uvedeným a s dodatočne sfalšovanou zdravotnoudokumentáciou, ktorá uvádza, že k zmene štandardnej liečby došlo na základe podnetu žalobcu, akútnej
bolesti a krvácania a to 20. novembra 2018 o 20:00, 21:42, 21:21:54, 21. novembra 2018 o 14:10,
15:24, 16:53, 19:21 a dňa 22. novembra 2018 o 7:36, 8:03, 16:59, 18:07, 19:58 a 21:57 čo je v priamom

rozpore so skutkovým stavom uvedeným v epikríze. Z uvedeného žalobca vyvodil, že jeho zdravotná
dokumentácia bola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sfalšovaná, pričom poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti uviedol a naďalej udržiava nesprávne zdravotné a osobné údaje o žalobcovi v KNIS
a nemocničnom systéme UNLP. V dôsledku uvedeného je ohrozené zdravie a život žalobcu v prípade
poskytnutia mu ďalšej zdravotnej starostlivosti vychádzajúc z nesprávnych údajov o žalobcovi v KNIS

a nemocničnom systéme UNLP. Žalobca nesúhlasí so závermi obsiahnutými v oznámení výsledku
prešetrenia podnetu zn. XXXXX/XXXX/XXX, F. XXX/XXXX, XXXXX/XXXX z 28. júla 2021 a informácii
o riešení podania zn. F. XXXX/XXXX, XXXXX/XXXX z 30. septembra 2021, a má za to, že žalovaný
je nečinný.
3. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevykonal vo svojom informačnom systéme opravu
nesprávnych údajov a to ani na základe opakovaných žiadostí, pričom úmyselne upravil - sfalšoval

zdravotnú dokumentáciu o priebehu hospitalizácie ku ktorej doplnil zavádzajúce podklady, ktoré majú
bez dostatočného šetrenia zastrieť porušovanie. Uvedené tvrdenia žalobcu preukazujú pripojené
dôkazy, a to epikríza, poučenie a písomný informovaný súhlas pacienta z 19. novembra 2018, prijímacia
správa k hospitalizácii žalobcu z 19. novembra 2018, chorobopis, lekárska správa z psychiatrického
vyšetrenia zo 14. októbra 2020, potvrdenie Sociálnej poisťovne o invalidite a miere poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť z 02. januára 2019, potvrdenie Sociálnej poisťovne o invalidite a miere
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 28. januára 2020 potvrdenie všeobecného lekára
pre dospelých vydané na žiadosť žalobcu z 28. októbra 2021 správa vypracovaná na žiadosť žalobcu
so zameraním sa na vyjadrenie k odporúčanej psychofarmakologickej liečbe v rámci ambulantnej
psychiatrickej starostlivosti vypracovaná psychiatrom dňa 4. novembra 2021. Žalovaný mal pritom

vykonať dozor iba na základe dodatočne upravenej - sfalšovanej zdravotnej dokumentácie o priebehu
hospitalizácie (dekurz z 19. novembra 2018) a nepravdivých a zavádzajúcich podkladov vydaných
po dvoch rokoch UNLP, ktoré sú v rozpore so zákonom (dodatočne vystavená správa o pooperačnom
stave žalobcu ktorá je v rozpore s prepúšťacou správou z hospitalizácie - epikrízou a ošetrovateľskou
prepúšťacou správou a nedatovaným vyjadrením G. H.).

4. Následne žalobca rozobral jednotlivo všetky pripojené dôkazy, a akým spôsobom preukazujú jeho
tvrdenia o falšovaní zdravotnej dokumentácie UNLP.
5. Keďže je žalobca v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy povinný preukázať, že orgán
verejnej správy má právnym predpisom uloženú povinnosť konať, avšak bez vážneho dôvodu nekoná
a je vo veci nečinný, žalobca poukázal na § 17 ods. 1, § 18 ods. 1 písm. b), § 18 ods. 2, § 43 ods. 1

písm. b), § 43 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 zákona č. 581/2004 z. z., z ktorých vyvodil, že žalovaný má
výlučnúkompetenciukonať,pričomjevzmysleuvedenýchustanovenípovinnýobligatórneavždykonať,
čo vyplýva z imperatívnej formy zvolených slov „...zisťuje príčiny...“, „...vydáva príkazy...“, „...nariaďuje
odstránenie nedostatkov...“. Ustanovenie § 18 ods. 1 písm. b) a § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. obsahuje
postup žalovaného, ktorý môže rozhodnúť o uložení opatrení, pričom platí, že je ex lege vždy povinný

vykonávať potrebné kroky a postupovať v zmysle ostatných citovaných ustanovení.
6. Žalobca je toho názoru, že žalovaný od 16. marca 2021 až do dňa podania žaloby neuviedol žiaden
vážny dôvod prečo nekoná podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z.. Svoju nečinnosť
sa snaží oprieť o tvrdenie, že UNLP neporušila žiadne poskytovanie služieb súvisiacich so zdravotnou
starostlivosťou. Žalovaný nikdy nevyvrátil, že nesprávne zdravotné a osobné údaje o žalobcovi sú

naďalej v evidencii zdravotníckeho systému KNIS ako následok služieb súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti počas hospitalizácie žalobcu. Tento nepriaznivý stav spôsobilo nesprávne
posúdenie celkového komplexného zdravotného stavu žalobcu počas jeho hospitalizácie a nesprávne
nasadenie medikamentov popri štandardnej liečbe súvisiacej s výkonom operačného zákroku.
7. Žalobca je toho názoru, že žalovaný ako dozorný orgán, ktorý môže vo veci konať, je povinný

využiť svoje zákonom ustanovené právomoci, dosiahnuť odstránenie negatívnych následkov udalosti a
nesmie byť ďalej pasívny aby naplnil účel a ciele výkonu dohľadu. Žalobca je aj naďalej toho názoru,
že jednoznačne došlo k naplneniu podmienok zákonnej definície nesprávneho poskytnutia zdravotnej
starostlivosti UNLP a k dodatočnej nezákonnej úprave a falšovaniu zdravotnej dokumentácie, v dôsledku
čoho musí žalovaný konať spôsobom podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z..

8. Žalobca záverom zhrnul, že počas obdobia troch rokov sa nepodarilo vyriešiť situáciu, ktorá nastala
nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti UNLP, pričom žalovaný nevyvodil voči nemu žiadne
dôsledky, nevykonal potrebné opatrenia a nezabezpečil reálne uskutočnenie nápravy, nezačal a naďalej
odmieta začať konanie napriek skutočnosti, že § 18 ods. 1 písm. b) bod 3. a § 18 ods. 2 zákona č.581/2004 Z. z. expressis verbis takúto povinnosť žalovanému ukladá. V dôsledku vedenia nesprávnych
údajov o žalobcovi v zdravotníckom systéme KNIS a nemocničnom systéme UNLP je udržiavaný
nenapravenýnegatívnystav,čímjeohrozenýživotazdraviežalobcuvprípadejehoďalšejhospitalizácie.

9. Dňa 12. januára 2022 žalobca oboznámil krajský súd, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
predĺžila lehotu na vybavenie jeho podnetu, ktorým sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu
žalovaného najmä v spojitosti s informáciou o riešení podania sp. zn. F. XXXX/XXXX, XXXXX/XXXX
z 30. septembra 2021.
10. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 5. mája 2022 žalobca doplnil do konania Upovedomenie

ospôsobevybaveniapodnetuGenerálnouprokuratúrouSlovenskejrepublikyz22.apríla2022,zktorého
vyplynulo, že podnet žalobcu bol odložený bez prijatia prokurátorského opatrenia.
11. Dňa 7. júla 2022 žalobca zaslal správnemu súdu doplnenie žaloby, v ktorej ozrejmil okolnosti
nesprávneho doručovania zásielky od UNLP z 5. novembra 2020 žalobcovi. Žalobca túto doporučenú
zásielku podanú pod podacím číslom A. neprevzal a jej prevzatie nepotvrdil jeho vlastnoručným
podpisom na doručenke. Na preukázanie svojich tvrdení predložil správnemu súdu ďalšie doporučené

zásielky zo sporného obdobia, ktoré boli žalobcovi zasielané štandardným spôsobom a ktoré riadne
prevzal. Žalobca pritom odmietal preberať zásielky od odosielateľky UNLP až dňa 5. februára 2021.
Žalobca žiada správny súd, aby neprihliadal na žiadne dôkazy predložené zo strany UNLP, ktoré nie sú
podpísané žalobcom a ktoré neobsahujú žiaden dátum vydania, pretože sú neplatné a zavádzajúce.
Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania

správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej
správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku
nečinnosti orgánu verejnej správy.
Podľa § 242 ods. 2 SSP, odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení

povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.
Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne

neoprávnenou osobou.
Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z., zriaďuje sa úrad (pozn. Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou) ako právnická osoba, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje
vykonávanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti [§ 1 písm. d) druhý bod].
Podľa § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej

starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a vedenie zdravotnej
dokumentácie a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 11)
1. ukladá sankcie,
2. podáva návrhy na uloženie sankcie,
3. ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na

odstránenie zistených nedostatkov.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z., úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou [§ 1 písm. d)] vykonáva dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi
poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 14 ods. 14 zákona č. 581/2004 Z. z., na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa

nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 43a zákona č. 581/2004 Z. z., dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa vykoná na
základe poznatkov získaných z vlastnej činnosti úradu, z kontrolnej, dohľadovej a hodnotiacej činnosti
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo na podnet podávateľa podnetu,
ktorým je osoba, ktorá sa domnieva, že boli porušené jej práva alebo právom chránené záujmy pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia, alebo jej
zákonný zástupca.Podľa § 43a ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z., úrad bezodkladne písomne oboznámi podávateľa podnetu
podľa odseku 2, osobu podľa odseku 4 písm. f), alebo splnomocneného zástupcu, a osobu, ktorej práva
alebo právom chránené záujmy mohli byť porušené,

a) so začatím výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou,
b) s odmietnutím výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou spolu s odôvodnením,
c) so zastavením výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou spolu s odôvodnením,
d) s výsledkom výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou.
Podľa § 43a ods. 10 zákona č. 581/2004 Z. z., úrad bezodkladne písomne oboznámi osobu, ktorej

práva a právom chránené záujmy mohli byť porušené alebo jej zákonného zástupcu, s výsledkom
výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý obsahuje skutočnosti zistené pri výkone dohľadu
nad zdravotnou starostlivosťou a informáciu, či sa zistilo porušenie všeobecne záväzných právnych
predpisov s uvedením konkrétnych ustanovení. Úrad oboznámi podávateľa podnetu podľa odseku 2
alebo splnomocneného zástupcu s informáciou či sa zistilo porušenie všeobecne záväzných právnych
predpisov s uvedením konkrétnych ustanovení.

Podľa§43aods.12zákonač.581/2004Z.z.,poskončenívýkonudohľadunadposkytovanímzdravotnej
starostlivosti úrad poskytne na základe písomnej žiadosti kópiu predbežného a záverečného protokolu
osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy mohli byť porušené, jej zákonnému zástupcovi
alebo splnomocnenému zástupcovi. Identifikačné údaje osôb, ktoré vykonali dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou sa nesprístupňujú.

12. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z.
z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods.
3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva

prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od
1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre
a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd teda začal konať vo všetkých
veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali
Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.

13. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná na
krajskom súde pod pridelenou spisovou značkou 4Sa/89/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto
veci príslušný správny súd. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa,
ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-4Sa/89/2021 tak, že
podanie žalobcu odmietol uznesením č. k. BA-4Sa/89/2021-75 z 8. apríla 2025 pretože žalobca napriek

výzve a poučeniu krajského súdu neodstránil vady podania tak, aby bolo možné ho vecne prejednať,
pretožesprávnemusúdunebolozrejmé,čohosasvojimpodanímdomáha.Opodanejkasačnejsťažnosti
rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Ssk/89/2025 z 30. októbra 2025
a uznesenie správneho súdu č. k. BA-4Sa/89/2021-75 z 8. apríla 2025 zrušil pričom vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru vyjadreného kasačným súdom nepostupoval správny súd

procesne správne pokiaľ podanie odmietol, pretože zo žaloby ako aj jej doplnení je zrejmé, že žalobca
namieta nečinnosť žalovaného ako dozorného orgánu, pretože ten nezačal a naďalej odmieta začať
konaniepodľa§18ods.1písm.b)bod3.a§18ods.2zákonač.581/2004Z.z.(bod26tohtouznesenia).
14. Správny súd, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
vymedzujúc predmet prieskumu, skôr ako pristúpil k vecnému vybaveniu správnej žaloby, a teda k

preskúmaniu, či je žalovaný nečinný pretože napriek podnetu žalobcu naďalej odmieta prijať opatrenia
podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z., skúmal, či neexistujú procesné prekážky,
ktoré od počiatku znemožňujú vecné prejednanie žaloby.
15. Aj keď aktívna legitimácia nemá formálne povahu procesnej podmienky konania, správny súd je
povinný ju skúmať počas celého konania. Nepreukázanie aktívnej žalobnej procesnej legitimácie má

za následok rozhodnutie o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP. Aj podľa právnej vedy
„nepodanie žaloby účastníkom konania, resp. osobou priamo dotknutou na právach alebo právom
chránených záujmoch by pritom bolo dôvodom pre rozhodnutie správneho súdu o odmietnutí žaloby
podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP“ (FEČÍK, Marián. § 245 [Žalovaný]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián,
ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,

2017, s. 1202.). Správny súd teda primárne skúmal, či žalobca má aktívnu procesnú legitimáciu na
podanie žaloby proti namietanej nečinnosti orgánu verejnej správy, a dospel k záveru, že žalobu je
potrebné odmietnuť, nakoľko bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.16.Podľa§242ods.1SSPsamožnodomáhaťodstránenianečinnostiorgánuverejnejsprávyvzačatom
administratívnom konaní. Podľa § 244 ods. 1 SSP môže byť žalobcom okrem iného fyzická osoba,
ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť neúspešne vyčerpala sťažnosť

alebo podnet prokuratúre. V zmysle § 242 ods. 2 SSP sa odstránenia nečinnosti spočívajúcej v
porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti môže domáhať len prokurátor. Z
citovaných ustanovení tak vyplýva, že predpokladom prípustnosti žaloby fyzickej osoby proti nečinnosti
je predovšetkým existencia už začatého administratívneho konania, ale tiež jej postavenie účastníka
v ňom. Samotný Správny súdny poriadok síce vymedzuje, čo je administratívnym konaním [postup

orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní správnych
aktov, § 3 ods. 1 písm. a)], no nevymedzuje, kedy je také konanie začaté, ani kto je účastníkom takého
konania. Odpoveď je teda potrebné hľadať v príslušných procesných a hmotnoprávnych predpisoch
(pozri uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/55/2024 z 31. júla
2024).
17. Za účelom ustálenia, či sú splnené podmienky podľa § 244 ods. 1 SSP determinujúce žalobcu

ako oprávnenú osobu ktorá môže úspešne iniciovať konanie na správnom súde vo veci preskúmania
namietanej nečinnosti orgánu verejnej správy, sa správny súd (s prihliadnutím na závery obsiahnuté
v uznesení Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/55/2024 z 31. júla 2024)
zameral na osvedčenie, či existuje začaté administratívne konanie v rámci ktorého by sa mohol žalovaný
dopustiť nečinnosti a následne, či je žalobca účastníkom takéhoto administratívneho konania.

18.Podľa§18písm.b)zákona§581/2004Z.z.žalovanývykonávadohľadnadposkytovanímzdravotnej
starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a vedenie zdravotnej
dokumentácie a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 11) i) ukladá sankcie, ii)
podáva návrhy na uloženie sankcie, iii) ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo
ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Podľa § 43 ods. 1 žalovaný v

rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva dohľad na diaľku nad poskytovateľmi
zdravotnej starostlivosti, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci.
19. Výkon dozoru alebo dohľadu je procesný postup orgánu verejnej správy, ktorým sa zisťuje skutkový
stav veci, ktorý sa porovnáva so stavom, ktorý predpokladá zákon a ak je zistený medzi nimi nesúlad,
organ verejnej správy tento nesúlad oznamuje dohliadanému subjektu s eventuálnym uložením sankcií

alebo opatrení, ktoré je potrebné prijať na odstránenie zistených nedostatkov. Pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak, výsledok dohľadu nezasahuje do právneho postavenia dohliadaného subjektu;
nemení sa jeho právne postavenie, a tak kontrola, dozor či dohľad nevykazuje znaky administratívneho
resp. správneho konania (§ 1 ods. 1 SP). Navyše, podľa § 43 ods. 14 zákona č. 581/2004 Z. z., sa
na výkon dohľadu nevzťahuje Správny poriadok. Výkon dohľadu teda prebieha výlučne na základe

ustanovení osobitného zákona č. 581/2004 Z. z.. K predmetnému záveru, podľa ktorého kontrolná
činnosť (resp. činnosť dohľadu či dozoru) nemá povahu správneho konania, keďže cieľom tohto postupu
nie je rozhodovať o právach alebo povinnostiach, dospela aj právna veda (pozri napríklad Košičiarová,
S. Správne právo procesné. Všeobecná časť. 2. zmenené a aktualizované vydanie. Šamorín : Heuréka,
2017, s. 108).

20. Účelom dohľadu je teda kontrola, či určitá činnosť prebehla v súlade so zákonom, pričom
s konkretizáciou na prejednávanú vec je výsledkom vykonaného dohľadu konštatovanie, či neboli alebo
boli zistené nedostatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo vedení zdravotnej dokumentácie.
Pokiaľ žalovaný dospeje k záveru, že boli zistené nedostatky, výsledok výkonu dohľadu obsahuje
skutkové a právne vymedzenie s uvedením konkrétnych ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktoré boli porušené, a s uvedením konkrétnych porušení vo vedení zdravotnej dokumentácie,
ak sa výkon dohľadu týka nesprávneho vedenia zdravotnej dokumentácie [§ 47 ods. 1 písm. e) resp.
ods. 3 písm. c) zákona č. 581/2004 Z. z.]. Tieto závery výsledku kontroly sú zaznamenané v písomnom
protokole (či už predbežnom alebo záverečnom) vyhotovenom žalovaným. Ustanovenie § 47 ods.
1 písm. g) a ods. 5 uvedeného zákona pripúšťa, aby protokol obsahoval aj ďalšie tzv. fakultatívne

náležitosti a to opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo povinnosť dohliadaného subjektu
prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin, pričom uloženie takýchto opatrení je
na voľnom uvážení žalovaného („...ak úrad určil takéto opatrenia.“). Protokol však v zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe nie je individuálnym správnym aktom (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/34/2019 zo dňa 24. februára 2021, rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/30/2017 zo dňa 10. apríla 2018)), ktorým by dohliadajúci orgán
zakladal, menil alebo zrušoval práva alebo povinnosti dohliadanej osoby. Protokol má predbežnú
povahu, zachytáva skutkový stav v podobe výkonu kontroly a sám o sebe nie je spôsobilým predmetom
prieskumu v správnom súdnictve. Súdna prax však pripustila, že pokiaľ orgán vykonávajúci dohľaduloží dohliadanému subjektu v dôsledku zistených nedostatkov v protokole určité opatrenia alebo uloží
povinnosť prijať určité opatrenia, je potrebné s prihliadnutím na osobitosti danej veci skúmať, či sú
takéto opatrenia spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov dohliadaného

subjektu, pričom nemôže byť prieskum takéhoto opatrenia v správnom súdnictve, hoci uloženého
v protokole, bez ďalšieho vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku (pozri
uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 19SVs/2/2022 zo 4. decembra 2023).
Iba v rozsahu prislúchajúcemu a predchádzajúcemu vydaniu tohto konkrétneho opatrenia uloženého
dohliadanému subjektu by bolo možné považovať aj výkon dohľadu rezultujúci do vypracovania

protokolu za administratívne konanie sui generis.
21. Správny súd teda uzatvára, že za určitých okolností, hoci zákon výkon dohľadu priamo
a výslovne nepovažuje za administratívne konanie, pokiaľ je jeho výsledkom protokol obsahujúci
okrem obligatórnych náležitostí podľa § 47 zákona č. 581/2004 Z. z. aj konkrétne opatrenie, môže byť
spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva na podklade správnej žaloby podanej
dohliadaným subjektom, ktorého práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti ako jediného môžu

byť takýmto opatrením priamo dotknuté. Žalobca však v danom prípade namietal, že žalovaný žiadne
opatrenie ako predpokladá ustanovenie § 18 ods. 1 písm. b) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z. nevydal,
v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k zásahu do práv UNLP. Žalobca tvrdil, že malo dôjsť k zásahu do
jeho práv, pretože žalovaný neodstránil a naďalej odmieta odstrániť protiprávny stav v podobe vedenia
nesprávnych zdravotných a osobných údajov o žalobcovi v evidencii zdravotníckeho systému KNIS

ako následok služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti počas hospitalizácie žalobcu.
22. Správny súd je toho názoru, že nie je náležité zachádzať do úvah, či by mohol byť protokol
neobsahujúci žiadne opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov adresované dohliadanému
subjektu spôsobilým predmetom prieskumu práve z dôvodu, že sa podávateľ podnetu nedomohol
nápravy v podobe vydania určitého opatrenia, ani do úvah, či by v uvedenom dôsledku nadobudol výkon

dohľadu povahu administratívneho konania, ktorého je žalobca účastníkom. Vykonaním či nevykonaním
dohľadu (v rámci ktorého možno opatrenia uložiť) nie je priamo dotknuté právne postavenie osoby, ktorá
podala podnet na vykonanie dozoru. V prípade výkonu dozoru procedurálne práva patria dozorovanej
osobe, nie podávateľovi podnetu. V prípade, že orgán verejnej správy, príslušný na vybavenie podnetu
alebo sťažnosti, zistí porušenie zákona, zabezpečí nápravu prostredníctvom právnych prostriedkov

ktorýmidisponuje,aotejtoskutočnostivyrozumieosobu,ktorásťažnosťalebopodnetpodala.Podávateľ
podnetu nemá právny nárok, aby na základe jeho podnetu boli vykonané úkony, ktorých sa domáha
(viď napríklad Košičiarová, S. Správne právo procesné. Všeobecná časť. 2. zmenené a aktualizované
vydanie. Šamorín : Heuréka, 2017, s. 110-113)
23. Žalovaný vykoná dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, o. i. na podnet podávateľa podnetu, pričom

výkon dohľadu začína dňom uvedeným v poverení vydanom podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004
Z. z.. Podávateľ podnetu je síce iniciátorom vykonania dohľadu, avšak dohľad zo strany žalovaného
voči dohliadanému subjektu (pokiaľ je podnet perfektný čo do náležitostí podľa § 43a ods. 4 zákona
č. 581/2004 Z. z.) ďalej prebieha bez jeho akejkoľvek súčinnosti alebo účasti. Hoci ustanovenie § 43a
ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z. počíta s určitým oboznamovaním podávateľa podnetu žalovaným, to je

vykonané iba v taxatívne vymedzenom rozsahu bez možnosti akokoľvek ovplyvňovať priebeh výkonu
dohľadu alebo jeho závery zo strany podávateľa podnetu. Na rozdiel od dohliadaného subjektu nemá
podávateľ podnetu ani oprávnenie vyjadrovať k priebehu dohľadu (k podnetu) alebo podávať námietky
voči výsledku výkonu dohľadu uvedenému v predbežnom protokole. Napokon, kópia protokolu (resp.
predbežného protokolu, ak boli podané námietky zo strany dohliadaného subjektu) o výkone dohľadu,

ktorý o. i. obsahuje výsledok výkonu dohľadu, môže byť podľa § 43a ods. 12 zákona č. 581/2004 Z. z.
zaslaný podávateľovi podnetu až po skončení dohľadu a na základe jeho písomnej žiadosti. V tomto
čase sú už výsledky vykonaného dohľadu nemenné, a podávateľovi podnetu doručením kópie podnetu
nevznikajú žiadne oprávnenia podávať proti výsledkom dohľadu námietky alebo iné opravné prostriedky.
Zaslanie oznámenia o výsledku výkonu dohľadu [§ 43a ods. 9 písm. d) zákona č. 581/2004 Z. z.] plní

len určitú následnú notifikačnú funkciu.
24. Keďže prípadné opatrenia podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z. môžu
byť uložené iba v rámci protokolu (§ 47 ods. 1 písm. g) a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z.), ktorý je
vyhotovovaný v závere dohľadu, ktorého žalobca nie je účastný, a kópia protokolu mu môže byť na
základe žiadosti doručená až po skončení dohľadu, správny súd konštatuje, že nemá akýkoľvek dosah

ako prípadný účastník na domáhanie sa uloženia týchto opatrení. Prípadné vyhodnocovanie podmienok
na ukladanie opatrení podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z. nie je samostatným
administratívnym konaním vykonávaným mimo výkonu procesu dohľadu podľa § 43 a nasl. uvedeného
zákona.25. Správny súd na tomto mieste poukazuje na rozhodovaciu prax súdov (napr. uznesenie Správneho
súdu v Bratislave č. k. BA-17Sa/2/2024-83 z 10. júna 2024 na ktoré závermi nadviazal Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 7Ssk/55/2024 z 31. júla 2024 v rámci rozhodovania o

kasačnej sťažnosti), podľa ktorej ani prípadné ukladanie sankcií podľa § 50 a nasl. zákona č. 581/2004
Z. z. (ktoré už prebieha v režime riadneho administratívneho konania) nie je konaním, v ktorom by
mohol vystupovať podávateľ podnetu ako účastník konania a preto rovnako nemôže byť oprávnenou
osobou na podanie žaloby proti nečinnosti. Takouto osobou môže byť podľa § 244 ods. 2 SSP iba
prokurátor. V tu prejednávanej veci bol žalobca navyše zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej

republikydňa22.apríla2022upovedomený,žesajednáovýkondohľadu,ktorýniejeukončenývydaním
správneho aktu, ktorým by sa autoritatívne rozhodovalo o právach a právom chránených záujmoch
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy a teda nejedná sa o administratívne konanie.
26. Správny súd vychádzajúc zo všeobecných východísk charakteru kontroly, dozoru resp. dohľadu
uvedených vyššie dospel k záveru, že neexistuje začaté administratívne konanie, ktorého by bol žalobca
ako podávateľ podnetu na vykonanie dohľadu podľa § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z. účastníkom,

v dôsledku čoho mu nezostalo nič iné, ako odmietnuť žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako
podanú zjavne neoprávnenou osobou postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.
27. Záverom správny súd upriamuje pozornosť, že na tunajšom súde bola riešená obdobná vec žalobcu
v konaní vedenom pod sp. zn. BA-7Sa/40/2021 (ktoré je právoplatne skončené zamietnutím žaloby),
v rámci ktorého sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti voči Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej

republiky, práve aj v súvislosti so žiadosťou adresovanou UNLP, aby vymazala nesprávne údaje vedené
v jeho zdravotnej dokumentácii. Z odôvodnenia uznesenia č. k. BA-7Sa/40/2021-186 zo 16. októbra
2025 vyplýva, že jeho zdravotné a osobné údaje v KNIS boli zo strany UNLP opravné podľa vzoru
poskytnutého žalobcom, avšak žalobca sa aj ďalej domáhal oznámenia mena osoby ktorá nesprávne
zaznamenala údaje o jeho osobe do KNIS a vyvodenia (disciplinárnej) zodpovednosti. Správny súd

je toho názoru, že práve v uvedenom konaní resp. prostredníctvom žiadosti o opravu jeho údajov
v zdravotnej dokumentácii adresovanej UNLP, nie Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky,
(postupom podľa § 21 zákona č. 576/2004 Z. z.) sa mohol domôcť (a napokon aj domohol) ako účastník
administratívneho konania nápravy, ktorú by priamo pocítil na jeho právach a právom chránených
záujmoch.

28. Hoci je to žalobca, ktorý v dôsledku podania žaloby ako zjavne neoprávnená osoba procesne zavinil
jej odmietnutie, a postupom podľa ustanovenia § 171 ods. 1 SSP by mal správny súd po správnosti
priznať trovy konania (aj toho kasačného) žalovanému, ten trovy konania nežiadal priznať, pričom
správny súd nezistil ani dôvody podľa § 168 SSP, na základe ktorých by mohol žalovaný priznanie
dôvodne vynaložených trov spravodlivo žiadať. Správny súd s odkazom na uvedené zistenie rozhodol

o trovách konania tak, že právo na ich náhradu žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
SSP)
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.