Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. marec 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121201713
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8121201713.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803 právne zastúpený:
Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO:
53255739proti žalovanému1.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXXX/X,XXXXXD.protižalovanému
2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. právne zastúpení: Advokátska kancelária
JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o., so sídlom na Dominikánskom nám. 11, 040 01 Košice, IČO: 36 863
408 o zaplatenie 114 833,95 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Žalobu zamieta.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v „Produktových obchodných podmienkach pre hypotekárne
a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s.“ v znení účinnom od 01.01.2017 v časti 8. Prípady
porušenia a ich následky, bod 8.1. v znení:
Za prípad porušenia sa považuje:

a) Omeškanie Dlžníka so splácaním Pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace,
Ak nastane niektorý z uvedených Prípadov porušenia Banka môže:
a) Vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky Banky a požadovať splatenie Pohľadávky banky v lehote,
ktorú banka oznámi v Oznámení o mimoriadnej splatnosti
je neprijateľná a teda neplatná.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť každému zo žalovaných náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3
dní odo dňa rozhodnutia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 26.02.2021 sa žalobca domáhal na žalovaných spoločného a nerozdielneho
zaplatenia istiny 114 833,95 Eur, zmluvných úrokov vyčíslených k 04.02.2021 vo výške 14 951,57 Eur,
úrokov z omeškania vyčíslených k 04.02.2021 vo výške 13 523,92 Eur, 4,79% ročného úroky zo sumy
114 833,95 Eur od 05.02.2021 do zaplatenia a 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 129 785,52 Eur
od 05.02.2021 do zaplatenia.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13.12.2010 poskytol A.
F., E. F. a D. C. ako dlžníkom splátkový úver na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti v celkovej

výške 120 600 Eur s dohodnutou fixnou výškou úrokovej sadzby na obdobie 5 rokov vo výške 5,89%
ročne.1.2. Pôvodní dlžníci sa zaviazali od prvého čerpania úveru do 31.12.2010 zaplatiť prvú splátku vo výške
378,72 Eur k poslednému dňu mesiaca 12/2010 od 15.01.2011 sa zaviazali splácať úver v 348 splátkach
po 641,51 Eur splatný vždy k 15.dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.12.2039.

1.3. Pohľadávka žalobcu bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXX, k.ú. B., okres G. v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej
zmluvy zo dňa 13.12.2010.
1.4. Na základe zmluvy o postúpení práv a povinnosti zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 22.11.2013
došlokpostúpeniuprávazáväzkovzozmluvyoúverezpôvodnéhodlžníkaD.C.nažalovanéhov1.rade

a žalovanú v 2.rade, ktorí sa na základe uvedeného stali zaviazanými spoločne a nerozdielne s A. F.
a E. F. k plneniu záväzkov zo zmluvy o úvere.
1.5. Dlžníci svoj dlh zo zmluvy o úvere spočiatku splácali riadne, väčšinou s omeškaním a na viackrát.
Kvýraznémuzhoršeniuplatobnejdisciplínydlžníkovdošloodmesiaca10/2016,keďsplácalipohľadávku
voči žalobcovi v sumách nižších ako zmluvne dohodnutých. Občasnými vyššími úhradami priebežne
doplácali omeškaný dlh. Dňa 02.04.2019 realizovali žalovaní poslednú úhradu dlhu vo výške 20 Eur.

1.6.Zdôvoduriadnehonesplácaniazmluvnedohodnutýchsplátokposkytnutéhoúverudlžníkmi,žalobca
ich písomným podaním zo dňa 01.10.2018 vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy zaplatili celú
sumu omeškaného dlhu, ktorý ku dňu 01.10.2018 dosiahol výšku 3 635,33 Eur s tým, že pokiaľ uvedená
suma v určenej lehote nebude zaplatená, žalobca môže pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
pohľadávky a dražbe založených nehnuteľností.

1.7. Keďže k zaplateniu omeškaného dlhu zo strany dlžníkov nedošlo, Slovenská sporiteľňa ku dňu
27.11.2018 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky a to písomným podaním zo dňa 22.11.2018.
Súčasne ich vyzvala, aby celú splatnú pohľadávku vo výške 118 747,71 Eur zaplatili v lehote do 15 dní od
prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti pohľadávky boli doručené dlžníkom a žalovaným nasledovne - A. F. dňa 27.12.2018, E. F. dňa

27.12.2018, žalovanému 1. rade dňa 18.12.2018 a žalovanému v 2. rade dňa 05.12.2018. Pokiaľ ide
o predčasné zosplatnenie úveru pôvodný žalobca tak urobil postupom podľa bodu 8.1. Produktových
obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. účinných od
01.01.2015, podľa ktorých za prípad porušenia sa považuje okrem iných aj omeškanie dlžníka so
splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace.

2. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaných, tí sa k predmetu konania prvýkrát vyjadrili podaním zo dňa
12.04.2021 (č.l.111), v ktorom uviedli, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasia. Podstata ich obrany
spočívala v tom, že boli uvedení do omylu tým, že boli ubezpečovaní, že sa na miesto D. C. stanú
ručiteľmi z predmetného záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy. Až doručením žaloby zistili, že

zmluva, ktorú podpísali bola akýmsi inominátnym kontraktom znamenajúcim, že sa nestali ručiteľmi
v úverovom vzťahu manželov F. H. G. G., ale stali sa priamo dlžníkmi namiesto D. C..

3. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich
súdny spis, keďže iné dôkazy súdu predložené alebo navrhnuté na vykonanie neboli a z týchto dôkazov

s prihliadnutím na ďalšie vyjadrenia strán sporu vyplynulo nasledujúce:
3.1. Dňa 13.12.2010 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a A. F., E. F. a D. C. ako
dlžníkmi uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, podľa ktorej dlžníkom bol poskytnutý úver vo výške
120 600 Eur s tým, že spracovateľský poplatok bol 999 Eur, poplatok za správu úveru 3,49 Eur mesačne
a úver sa mal splácať tak, že od prvého čerpania do 31.12.2010 sa mala zaplatiť suma 378,72 Eur

a následne od 15.01.2011 sa mala platiť suma 641,51 Eur s počtom splátok 348 a konečnou splatnosťou
úveru 15.12.2039. Splácanie malo byť progresívne.
3.2. Spolu s úverovou zmluvou bola uzatvorená dňa 13.12.2010 aj zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam s mandátnou zmluvou, kde predmetom zálohu sa stali nehnuteľnosti vo vlastníctve
manželov F..

3.3. Následne dňa 22.11.2013 bola uzatvorená „Zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy
o splátkovom úvere č. 0660337960“ a to medzi veriteľom Slovenskou sporiteľnou, a.s., medzi dlžníkmi
manželmi F. spolu s postupujúcim dlžníkom D. C. a žalovanými 1. a 2., ktorí sa namiesto D. C. stali
dlžníkmi v tomto úverovom vzťahu.
3.4. V rámci procesného útoku žalobca súdu predložil výzvu zo dňa 01.10.2018, podľa ktorej banka

oznamuje jednotlivým dlžníkom, že ku dňu 01.10.2018 je tu omeškanie so splácaním pohľadávky vo
výške 3635,35 Eur a ak dlžná suma nebude uhradená do 15 dní od doručenia tejto výzvy, banka je
oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.3.5. Žalobca rovnako predložil „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 28.11.2018
doručované jednotlivým dlžníkom, ktorým im oznamuje, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu
8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej

sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 01.01.2015 a teda omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky
o viac ako 3 mesiace a z uvedeného dôvodu Slovenská sporiteľňa ku dňu 27.11.2018 vyhlasuje
mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Pohľadávka zo zmluvy predstavovala výšku 118 747,71
Eur.
3.6. Slovenská sporiteľňa vyčíslili svoju pohľadávku ku dňu 04.02.2021 (č.l.36) na celkovú sumu

143 809,44 Eur. Rovnako žalobca súdu predložil platobnú históriu (č.l.37-50), ktorá však bez komentára
Slovenskej sporiteľne nebola zrozumiteľná.
3.7. Žalobca súdu rovnako bez bližšieho zdôvodnenia predložil Všeobecné obchodné podmienky
(č.l.59-79), Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne (č.l.80-84), Obchodné podmienky
G. G., H. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom
(č.l.85-92) a Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľni

v znení účinnom od 01.01.2017 (č.l.93-97).
3.8. Pokiaľ ide o Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej
sporiteľne, na základe ktorých sa postupovalo pri predčasnom splatení úveru, súd na pojednávaní
oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že bod 8 ods. 8.1. hodlá vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

3.9. Výzvou zo dňa 23.03.2021 (č.l.106) súd vyzval žalobcu, aby mu predložil rozpis všetkých splátok
úveru na istinu, úroky a poplatky, prehľadnú platobnú históriu s uvedením jednotlivých splátok, platbami
dlžníkov a ich započítaním na jednotlivé splátky uviedol akú sumu úrokov by žalovaní zaplatili pri
riadnom splácaní úveru do jeho konečnej splatnosti a preukázal výpočet úrokov z omeškania aj
bez dlžnej omeškanej istiny a nie aj zo zmluvných úrokov, pretože súd hodlal vychádzať zo zákazu

anatocizmu.
3.10. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním na č.l. 116, v ktorom uviedol prehľad úhrad zo
strany dlžníkov, z ktorého vyplýva, že od 01.01.2011 do 02.04.2019 bola z ich strany zaplatená suma
59 576,16 Eur. Zároveň sa k výzve žalobca vyjadril podaním zo dňa 20.04.2021 (č.l.117-118), v ktorom
uviedol, že keďže žalovaní počas trvania zmluvného vzťahu nepožiadali žalobcu o výpis z účtu vo

forme amortizačnej tabuľky, tak z uvedeného dôvodu žalobca nedisponuje vypracovaným splátkovým
kalendárom s rozpisom splátok úveru na istinu, úroky a poplatky. To však neznamená, že v rámci
nastaveného bankového informačného systému nebol tento splátkový kalendár v súlade s platným
zákonom nastavený.
K tomu súd uvádza, že má za to, že splátkový kalendár Slovenská sporiteľňa k dispozícii mala, pretože

ho mať musela, keďže inak by nevedela akým spôsobom a na úhradu akých splátok má započítavať
jednotlivé platby dlžníkov. Tu súd konštatuje aj na základe skúseností z iných konaní, kde je banková
alebo iná finančná inštitúcia dožiadaná o preukázanie výšky uplatnenej pohľadávky do tzv. posledného
centu, nechuť týchto finančných inštitúcií k tomu pristúpiť a umožniť súdu a prípadne aj žalovanej strane
preveriť splatnosť tohto vyúčtovania. Odvolávanie sa na certifikovaný bankový systém nepostačuje,

pretože tento spracováva údaje do neho vložené konkrétnym pracovníkom finančnej inštitúcie a pokiaľ
tento nevloží údaje správne ani výsledok z tohto bankového informačného systému nemôže byť správny.
Finančné inštitúcie stále žijú v akejsi bubline spočívajúcej v tom, že nimi predložená pohľadávka má
prezumpciu správnosti a cítia sa urazené, ak ich súd dožiada o jej preukázanie ako už bolo uvedené
vyššie, spôsobom umožňujúcich výšku tejto pohľadávky preveriť do tzv. posledného centu.

3.11. Na základe uvedeného vyjadrenia žalobcu Slovenskej sporiteľne, a.s. súd v snahe dodržať
zásady fair procesu a vyhnúť sa prekvapivému rozhodnutiu znova výzvou zo dňa 27.04.2021 (č.l.120)
jednak oznámil žalobcovi, že vzhľadom na doteraz predložené doklady nemá ním uplatnený nárok
za preukázaný a zároveň ho požiadal a) o zaslanie rozpisu všetkých splátok úveru na istinu, úroky
a poplatky, b) o zaslanie prehľadnej platobnej histórie s uvedením jednotlivých splátok, platieb dlžníkov

a ich započítaním na jednotlivé splátky, c) o špecifikáciu čo predstavuje dlžná istina 114 833,95 Eur (čistá
istina, poplatky ako poistné a pod.), d) o preukázanie aká suma bola započítaná na úroky a poplatky
a ako bola vypočítaná, keďže spolu táto suma mala výšku 53 272,24 Eur, pričom pri riadnom trvaní
zmluvného vzťahu do 15.12.2039 mala byť na úrokoch zaplatená suma 85 085,40 Eur a súdu sa tak
suma započítaná na úhradu úrokov javí ako neprimerane vysoká, e) o špecifikáciu aké položky zahŕňala

výzva zo dňa 01.10.2018 v omeškanej sume 3 635,33 Eur.
3.12. K výzve súdu sa žalobca Slovenská sporiteľňa vyjadrila podaním zo dňa 18.05.2021 (č.l.134-135),
v ktorom uviedla, že vypracovaným splátkovým kalendárom nedisponuje.3.13. K vyjadreniu žalovaných k žalobe žalobca uviedol, že toto považuje za irelevantné, keďže nikde
v celom texte podpísanej zmluvy o postúpenie práv a povinností sa nenachádza slovo „ručiteľ alebo
ručenie“ a preto žalovaní žiadnym spôsobom nemohli byť presvedčení o tom, že sa stávajú ručiteľmi.

K tejto časti vyjadrenia súd dodáva, že s ním súhlasí.
Pokiaľideodlžníkmizaplatenúsumu53272,24Eur,tábolazapočítanánaúrokyvrozsahu50805,78Eur
a na poplatky v rozsahu 2 466,46 Eur. Žalobca upozornil, že splácanie úveru malo mať tzv. progresívny
charakter, pričom pri definícií toho, čo tento pojem znamená neodkázal na nejaký zmluvný dokument,
ale na internetovú stránku nehnuteľnosti.sk. Vychádzajúc z tohto progresívneho splácania prvá splátka

splatná dňa 15.01.2011 mala mať výšku 641,51 Eur a posledná splátka splatná dňa 01.03.2039 výšku
1 116,86 Eur.
Pokiaľideosumuvovýške3635,33Euruvedenúvtzv.upozorňujúcejvýzvezodňa01.10.2018zahŕňala
v sebe časť nezaplatenej mesačnej anuitnej splátky za mesiac máj 2018 vo výške 390,92 Eur, štyri
celé omeškané nezaplatené anuitné mesačné splátky za obdobie od 15.06.2018 do 15.09.2018 a úroky
z omeškania vo výške 296,85 Eur. Výška mesačnej anuitnej splátky od 01.03.2018 bola 736,89 Eur.

4. Podaním zo dňa 16.08.2021 (č.l.148) do konania vstúpilo Občianske združenie - Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov s tým, že s ich vstupom žalovaní súhlasili. Tým sa však účasť tohto občianskeho
združenia v konaní skončila, pretože k veci samej z ich strany nebolo podané žiadne vyjadrenie
a nezúčastnili sa ani pojednávania.

5. Uznesením č.k. 9Csp/33/2021-155 zo dňa 31.01.2022 súd konanie prerušil do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 5Odk/724/2019, teda konkurzného
konania vedeného proti dlžníkovi A. F. a to z dôvodu, že predmetom konkurznej podstaty sa stali aj
nehnuteľnosti manželov F., ktoré mali byť speňažené a použité na úhradu pohľadávky žalobcu ako

jediný relevantný majetok. Keďže následne došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky zo Slovenskej
sporiteľne, a.s. na EOS KSI Slovensko, s.r.o. a zároveň k vyňatiu nehnuteľností vo vlastníctve
žalovaných dlžníkov F. z konkurznej podstaty nebol, dôvod ďalej zotrvávať na prerušenom konaní, preto
súd v konaní o žalobe voči žalovaným 1. a 2. pokračoval.
6. K predmetu konania sa žalovaní ďalej vyjadrili podaním zo dňa 11.11.2024 (č.l.207), kde poukázali

na ustanovenia týkajúce sa skúmania bonity dlžníka podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Tu však treba uviesť, že predmetný úver do kategórie spotrebiteľských úverov nespadal, aj keď išlo
ospotrebiteľskúzmluvuvširšomzmysleanapriektomu,žesúdsačiastočnezaoberalotázkouskúmania
bonity žalovaných nemohol z toho prípadne urobiť záver umožňujúci § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z..

7. Ako už bolo skôr uvedené, z dôvodu postúpenia uplatnenej pohľadávky zmluvou zo dňa 21.03.2024,
súd uznesením č.k. 9Csp/33/2021-228 zo dňa 20.11.2024 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že
namiesto Slovenskej sporiteľne, a.s. sa žalobcom stála spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.

8. Na pojednávaní konanom dňa 06.02.2025 zo strany právneho zástupcu žalovaných boli predložené

doklady o tom, že došlo k predaju nehnuteľností vo vlastníctve dlžníkov F., avšak prítomný zástupca
žalobcu nevedel, či a v akom rozsahu bola suma získaná vydražením už vyplatená a použitá na
úhradu pohľadávky, ktorá bola predmetom konania a preto nevedel, či a prípadne v akom rozsahu
je potrebné žalobu zobrať späť. Navrhol odročenie pojednávania s čím však súd nesúhlasil, pretože
uvedenú skutočnosť mal mať žalobca vyriešenú už pred predmetným pojednávaním.

9. V prejednávanej veci aj keď nešlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z., išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods.1 OZ (Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.).

10. Podľa § 298 C.s.p.
(1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
(2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej
zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo muna základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo

v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Podľa OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy žalovanými
§53ods.1-Spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
§ 53 ods.5 - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Predčasné zosplatnenie úveru

12. Predpokladom platného predčasného zosplatnenia úveru je predovšetkým dohoda o takejto
možnostipodľa§565OZ-Akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Aby teda veriteľ k takémuto predčasnému zosplatneniu úveru mohol pristúpiť je ďalej nevyhnutné, aby

predmetná dohoda bola platná. V prejednávanej veci tomu tak nie je.
12.1. K zosplatneniu malo dôjsť na základe dohody, ktorá bola obsahom „Produktových obchodných
podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s.“ v znení účinnom od
01.01.2017 (prijaté s účinnosťou od 01.01.2017).

13. Súd si je vedomý, že zmluva sa môže skladať aj z viacerých listín, vrátane rôznych súčastí ako
obchodné podmienky a pod. Zároveň však má za to, že najprísnejšia sankcia dlžníka (spotrebiteľa) –
predčasné zosplatnenie - a jej podmienky by mali byť zvýraznené a dané spotrebiteľovi na vedomie
nesporným spôsobom. V prejednávanej veci je to zdupľované ešte tým, že v čase uzavretia ako úverovej
zmluvy tak aj zmluvy o pristúpení, zmluvný dokument podľa ktorého sa postupovalo pri predčasnom

zosplatnení, neexistoval. Bolo teda povinnosťou veriteľa na uvedený zmluvný dokument a zvlášť na jeho
časťtýkajúcusapredčasnéhozosplatneniažalovanýchupozorniť.Takýtopostupžalobcaanilennetvrdil.

14. Otázka závažnosti dôvodov pre predčasné zosplatnenie úveru bola predmetom rozhodovania
Súdneho dvora EÚ vo veci C – 598/21, pričom tento uviedol:

76 Tým, že článok 3 ods. 1 smernice 93/13 odkazuje na pojmy „[dobrá viera]“ a „značná nerovnováha“
v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, len abstraktne
definuje prvky, ktoré pripisujú zmluvnej podmienke, ktorá nebola individuálne dohodnutá, nekalú povahu
(rozsudok z 26. januára 2017, Banco Primus, C-421/14, EU:C:2017:60, bod 58 a citovaná judikatúra).
77 Na účely určenia, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach

strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy
uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto
zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej
miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie
zakotvené v platnom vnútroštátnom práve (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2013, Aziz,

C-415/11, EU:C:2013:164, bod 68).
81 Súdny dvor opakovane rozhodol, že na účely určenia, či zmluvná podmienka o predčasnej
splatnosti hypotekárneho úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, je
relevantná najmä otázka, či právo predajcu alebo dodávateľa požadovať splatenie celého úveru je
podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci predmetného zmluvného vzťahu

podstatná, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne
závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, či toto právo predstavuje odchýlku od
právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných ustanovení, a či
vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto
podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru (pozri v tomto zmysle rozsudok

z 26. januára 2017, Banco Primus, C-421/14, EU:C:2017:60, bod 66 a citovanú judikatúru).
82 Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd pri posudzovaní prípadnej nekalej povahy zmluvnej
podmienky musí najmä preskúmať proporcionalitu práva priznaného veriteľovi požadovať na základe
tejto podmienky všetky dlžné sumy, čo znamená, že tento súd zohľadní najmä závažnosť nesplneniazmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, akými sú výška nezaplatených splátok vo vzťahu k celkovej
výške úveru a k dĺžke trvania zmluvy.
83 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že kritériá stanovené v rozsudku z 26. januára 2017,

Banco Primus (C-421/14, EU:C:2017:60), na posúdenie nekalej povahy zmluvnej podmienky týkajúcej
sa splatnosti celého dlhu z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníka v určitej obmedzenej lehote
nie sú kumulatívne ani alternatívne, ani taxatívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2022,
Caisse régionale de Crédit mutuel de Loire-Atlantique et du Centre Ouest, C-600/21, EU:C:2022:970,
body 30 a 31).

84 Z toho vyplýva, že súdne preskúmanie proporcionality tejto podmienky sa musí prípadne vykonať
na základe dodatočných kritérií. Vzhľadom na účinky, ktoré môže mať klauzula o predčasnej splatnosti
vložená do zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenom nehnuteľnosťou slúžiacou ako rodinné
obydlie, o akú ide vo veci samej, vnútroštátny súd pri posudzovaní nekalej povahy práva, ktoré táto
klauzula priznáva veriteľovi, musí vo svojom preskúmaní prípadnej zmluvnej nerovnováhy spôsobenej
uvedenou klauzulou zohľadniť okolnosť, že jej uplatnenie môže prípadne viesť k tomu, že veriteľ bude

vymáhať sumy dlžné na základe tejto klauzuly predajom tejto nehnuteľnosti v mimosúdnom konaní.
85 Z tohto hľadiska je tento súd pri svojom posúdení prostriedkov umožňujúcich spotrebiteľovi
odvrátiť účinky splatnosti všetkých súm dlžných na základe zmluvy o úvere povinný zohľadniť dôsledky
vysťahovania spotrebiteľa a jeho rodiny z obydlia, v ktorom majú hlavné bydlisko. V práve Únie
predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny

súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil dôležitosť toho,
aby tento súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie
protiprávneho exekučného konania týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je
prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie účinnosti ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri
v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2014, Farkas, C-34/13, EU:C:2014:2189, body 63 až 66).

86 Ak by na základe vyššie uvedených kritérií vnútroštátny súd v rámci svojho posúdenia
nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti konštatoval, že v prejednávanej veci právo priznané
banke VÚB požadovať predčasné splatenie celého zostatku dlhu vyplývajúceho z predmetnej zmluvy
o úvere, zabezpečeného rodinným obydlím žalobcov vo veci samej, umožňuje tomuto predajcovi alebo
dodávateľovi vykonať toto právo bez toho, aby musel zohľadniť závažnosť nesplnenia povinnosti zo

strany spotrebiteľov vo vzťahu k poskytnutej sume a dĺžke trvania úveru, toto konštatovanie by tento súd
mohlo viesť k tomu, že by musel uznať túto klauzulu za nekalú, keďže s ohľadom na všetky okolnosti,
za ktorých bola táto zmluva uzavretá a o ktorých mohol predajca alebo dodávateľ vedieť v čase jej
uzavretia, spôsobila značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľov napriek požiadavke dobrej viery.
87 Pokiaľ sa v dôsledku tejto analýzy vyhlási klauzula za nekalú, prináleží tomuto súdu, aby

vylúčil jej uplatnenie tak, aby už nevyvolávala záväzné účinky voči spotrebiteľovi, pokiaľ proti tomu
tento spotrebiteľ nenamieta (rozsudok zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria,
C-224/19 a C-259/19, EU:C:2020:578, bod 50).
Podľa rozhodnutia SdEÚ zn. C – 415/11: Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,
že:

– pojem „značná nerovnováha“ k škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy
vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými
stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo
zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa
zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska

prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu
nekalých podmienok,
– na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery – neoficiálny
preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne
a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po

individuálnom dojednaní.

15. Sporná zmluvná podmienka (ktorá nie je v OZ zakotvená ani ako dispozitívne právne ustanovenie
a teda pri jej nedojednaní stranami zmluvy k predčasnej splatnosti dôjsť nemôže, teda bez jej dojednania
je postavenie spotrebiteľa lepšie) uvádza, že za prípad porušenia, ktorý môže viesť k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru patrí omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3
mesiace. Toto ustanovenie teda normuje iba dĺžku omeškania 3 mesiace (dĺžka trvania zmluvy 348
mesiacov – 0,86%). Predmetné ustanovenie však vôbec neberie do úvahy výšku dlžnej sumy a teda táto
môže byť aj minimálna, napr. 1 €. Na uvedenej zmluvnej podmienke nič nemení ani ustanovenie § 53ods.9 OZ (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.). Keďže

predmetná zmluvná podmienka neberie ohľad na skutočnosť akou je výška nezaplatených splátok vo
vzťahu k celkovej výške úveru, tak v zmysle citovaného rozsudku SdEÚ má súd uvedenú podmienku za
neprijateľnú z dôvodu hrubej nevyváženosti v neprospech spotrebiteľa. Pre tento záver nie je podstatné
za akých okolností ju veriteľ aplikoval ale podstatné jej jej znenie (C – 212/20: Súdny dvor totiž rozhodol,
že s cieľom zabezpečiť odradzujúci účinok článku 7 smernice 93/13 nemôžu právomoci vnútroštátneho

súdu, ktorý konštatuje existenciu nekalej zmluvnej podmienky v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice,
závisieť od skutočného uplatňovania tejto podmienky).
Súd tak robí záver, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a preto postupom podľa §
92 ods.8 zákona o bankách (Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak

klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo
pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka
zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého

základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi
poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou
zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.) nemohlo
dôjsť k postúpeniu celej pohľadávky. Pri tomto závere súd v rámci právnej argumentácie poukazuje na
rozhodnutie KS v Trnave sp. zn. 25CoCsp/30/2020: 33. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, odvolací

súd uzatvára, že pokiaľ predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu žalovanej
pohľadávky voči žalovanému, ktorá bola v čase postúpenia sčasti nesplatná, stalo sa tak v rozpore s ust.
cit. § 92 ods. 8 ZoB, v dôsledku čoho pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, bolo
postúpenie absolútne neplatné. Ako to uzavrel súd prvej inštancie, žalobca sa potom nestal veriteľom
ním žalovanej pohľadávky, v dôsledku čoho nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, čo muselo mať

za následok zamietnutie zvyšnej časti žaloby, ktorá ešte ostala predmetom konania.
16. Keďže žalobcovi v prejednávanej veci nesvedčí aktívna vecná legitimácia, musel súd žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

17. Už len na okraj súd uvádza, že k rovnakému záveru by dospel aj pri platnosti zmluvnej podmienky

o predčasnom zosplatnení, keďže neplatným by bol samotný proces predčasného zosplatnenia
odporujúci výkladu rozhodujúcich právnych ustanovení tak ako bol podaný NS SR.
Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024:
16. V uznesení z 25. januára 2024 sp. zn. 5Cdo/2/2024 dovolací súd uviedol, že v spotrebiteľských
vzťahoch môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr

po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V prípade, ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v
tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil

celý dlh.
17. V uznesení z 26. júna 2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022 dovolací súd v súvislosti s úpravou režimu
straty výhody splátok uviedol - V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne
splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovoapredčasnemôžezosplatniťcelýdlh.Identifikáciasplátkyjepotrebnázdôvoduidentifikácie
prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej
sumyzabránizosplatneniuúveru(m.m.2Cdo/149/2021).Jetopodstatnáinformácianajmävsituáciách,pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie,
pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba
dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v

dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.
19. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd konštatuje, že napadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu
odustálenejrozhodovacejpraxedovolaciehosúdupririešení(ne)platnostiúkonovveriteľarealizovaných
v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, preto namietané nesprávne právne posúdenie
nebolo dôvodné. Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie

neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť
zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení s
§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách,

v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne
v spore.
Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn 5Cdo/197/2022:
12.2. Z ustanovenia § 565 veta druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie
nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť

až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). V
prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením
§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby
už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva)
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.

12.3. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale
i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách,
pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie,
pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba

dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a
v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Tieto skutočnosti neboli rozhodnutiami súdov
nižších inštancií vzaté do úvahy.
18.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
18.1. Žalovaní v konaní plne úspešní majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% každý voči
neúspešnému žalobcovi.

19. Žalobca navrhoval prerušiť konanie z dôvodu, že nie je zrejmé aké procesné kroky pôvodní vlastníci
nehnuteľností, resp. konkurzný správca v dražobnom konaní zaujmú. Návrh žalobcu nezodpovedá
žiadnemu z dôvodov prerušenia konania uvedených v § 162 – § 164 C.s.p. Zo súdom zaujatého
právneho názoru uvedeného vyššie zároveň vyplýva, že zamietnutie žaloby nebolo viazané na úhradu

dlhu žalobcovi manželmi F., preto o to viac dôvod na prerušenie konania daný nie je.

Poučenie:

Proti výroku I. odvolanie prípustné nie je (§ 357 písm. n/ C.s.p. a contrario).
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.