Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 86Cb/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124427464
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Gabrišová Lendvorská
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124427464.5

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: I. D., bytom M. XXX, XXX XX G. nad G., právne zastúpený:
Momentum legal s.r.o., so sídlom Bazová 6A, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 586, proti žalovanému:
Dostupné bývanie s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 112 A, 821 04 Bratislava, IČO: 50 847 465, o
zaplatenie 8.689,81 EUR s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručený súdu dňa 17.04.2025,

zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 8.689,81 EUR s príslušenstvom a trovami konania, titulom Zmluvy o úpise
dlhopisov DB Development/2022CZK (ďalej aj ako „zmluva“), ktorú uzatvorili strany sporu dňa
01.12.2018.

2. Návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 16.04.2025 (ďalej aj ako „návrh“),
doručeným súdu dňa 17.04.2025 (č.l. 86), sa žalobca domáhal aby súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech žalobcu, k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným
v petite návrhu, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, za účelom zabezpečenia pohľadávku žalobcu voči
žalovanému vo výške 8.691,71 EUR s príslušenstvom. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že voči žalovanému eviduje pohľadávku vo výške 8.691,71 EUR,
ktorá je predmetom tohto konania a ktorá zo strany žalovaného nebola uhradená. Žalobca zistil,
že voči žalovanému odo dňa 19.02.2025 je Finančnou správou evidovaný dlh na dani v celkovej
výške 11.243,90 EUR. Podľa aktuálne dostupných informácii z katastra nehnuteľností je žalovaný
vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú.D., okres XXX zapísaných na O. (ďalej aj ako
„nehnuteľnosti“). Uvedené nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom banky a súčasne záložným

právomzaúčelomzabezpečeniapeňažnejpohľadávkynazákladeuzneseniaOkresnéhosúduDunajská
Streda č.k. 20C/36/2023, ktoré pravdepodobne zabezpečuje uspokojenie obdobnej pohľadávky ako má
žalobca. Tieto skutočnosti odôvodňujú žalobcovu obavu z toho, že exekúcia žalovaného za účelom
uspokojenia žalobcovej pohľadávky nebude úspešná. Na základe uvedeného je potrebné a aktuálne aj
možné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, nakoľko v opačnom prípade môže prísť k scudzeniu
nehnuteľnosti, čo by vytvorilo nezvratný stav, kedy by v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci

samej došlo k podstatnému zhoršeniu jeho právneho postavenia. Žalobca poukázal na to, že je potrebné
obmedziťdispozičnéprávožalovanéhoknakladaniusjehomajetkom,nakoľkovopačnomprípademôže
dôjsť k prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnosti a následnému vynaloženiu získaných finančných
prostriedkov na iný účel ako uspokojenie veriteľov. Zabezpečovacie opatrenie nepredstavuje reálny
zásah do práv žalovaného. Žalovaný má záväzky voči daňovému úradu, je tu tak dôvodná obava z
predlženia žalovaného. Navyše, podľa žalobcu existuje predpoklad, že žalovaný v najbližšej dobe tieto

nehnuteľnosti zaťaží, predá alebo sa stanú predmetom exekúcie skôr, než bude o žalobcovom nároku
právoplatne rozhodnuté.3. Súd sa oboznámil so skutočnosťami, ktoré žalobca v návrhu uvádzal (tvrdil) ako aj s listinami, ktoré
žalobca spolu s návrhom súdu predložil a na ktoré sa odvolával a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca má voči žalovanému pohľadávku vo výške 8.691,71 EUR, ktorá vyplýva zo zmluvy a ktorá

je predmetom konania pred tunajším súdom vo veci samej. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. Y., zapísaných na LV č. XXX, na ktorých je zriadené záložné právo v prospech
banky a záložné právo zriadené Okresným súdom Dunajská Streda č.k. 20C/36/2023 (súd dodáva, že
výpis z F. mu zo strany žalobcu predložený nebol, vychádzal preto z tvrdení žalobcu tak, ako ich uviedol
v návrhu). Žalovaný má dlh voči Finančnej správe vo výške 11.243,90 EUR.

4. Podľa § 324 ods. 1, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

8. Nakoľko sa ustanovenia o neodkladnom opatrení použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie,
je pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia
osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Zabezpečovacie opatrenie nie je možné nariadiť len na
základe domnienky a fikcie bez toho, aby bola náležite osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva

na majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo
už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné riziko neuspokojenia tejto
pohľadávky.Zhľadiskaosvedčeniarelevantnýchskutočnostíbymalnavrhovateľsúduposkytnúťdôkazy,
ktoré dostatočne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov - hrozbu zmarenia exekúcie. Súd na
účely vysvetlenia pojmu „osvedčenie relevantných skutočností“ poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR, sp. zn.: 1 Cdo 147/2011: „Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“
9. Samotná existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho

(prípadne neodkladného) opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že
by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť takýmto dôvodom jeho konanie,
ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo konanie
ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

10. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť
zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to osobitne vo vzťahu k výške
pohľadávky, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak
nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi hodnotou pohľadávky a majetku, na ktorý sa má zriadiť
záložné právo.

11. Zhrnúc vyššie uvedené, zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda
sú: návrh strany, spôsobilý predmet záložného práva (ktorým môžu byť veci a práva a iné majetkové
hodnoty), existencia peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
12. Súd posudzoval pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zákonné
predpoklady pre jeho nariadenie a mal za osvedčené, že na nehnuteľnosti je možné zriadiť záložné

právo, t.j. tieto nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom záložného práva. Žalobca osvedčil aj existenciu
pohľadávky, t.j. skutočnosť, že voči žalovanému eviduje pohľadávku (súd skúma len existenciu
pohľadávky ako takú, nie je oprávnenosť, či dôvodnosť, pretože uvedené je predmetom konania vo veci
samej). Súd sa následne zaoberal aj existenciou obavy zo zmarenia budúcej exekúcie a túto nemal za
osvedčenú.

13. Žalobca pri osvedčení obavy zo zmarenia budúcej exekúcie argumentoval tým, že existuje
predpoklad, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného budú predané, zaťažené, alebo sa stanú
predmetom exekúcie, ako aj tým, že ak by došlo k prevodu uvedených nehnuteľností, žalovaný by
vynaložil získané finančné prostriedky za ich prevod na iný účel, než na úhradu svojich záväzkov.Súd konštatuje, že obava žalobcu z možného znemožnenia výkonu exekúcie zo strany žalovaného je
založená len na domnienke žalobcu, t.j. nebola kvalifikovane osvedčená.
14. Žalobca len konštatoval, že existuje predpoklad, že uvedené nehnuteľnosti budú predané, zaťažené

alebo sa stanú predmetom exekúcie. Súd nemal za osvedčené, že by toto tvrdenie žalobcu bolo
založené na faktických úkonoch žalovaného. Žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by
reálne mala obava žalobcu vyplývať a z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaný sa správa takým
spôsobom, že svoje nehnuteľnosti predáva, pričom výťažok z predaja používa na iný (žalobcom však
bližšie nekonkretizovaný) účel, než na úhradu svojich záväzkov, ďalej z ktorého by bolo zrejmé, že

nehnuteľnosti zaťažuje, alebo sa inak uvedeného majetku zbavuje.
Súd nemal zo skutkových tvrdení žalobcu za osvedčené, že by žalovaný vykonával faktické alebo
právne úkony, ktorými by sa svojho majetku zbavoval, či inak sťažoval a maril výkon budúcej
(potenciálnej) exekúcie. Splnenie tejto podmienky je však jednou z obligatórnych podmienok pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko nebolo osvedčené, že by žalovaný svoj majetok
ponúkal na predaj, predal, disponoval s týmto majetkom iným spôsobom, či ho zaťažoval s tým

následkom, že by malo dôjsť k zníženiu hodnoty jeho majetku, neboli splnené podmienky za ktorých by
sa dalo konštatovať, že existuje reálna hrozba zmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie.
15. Súd pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení musí prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahu
do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k výške pohľadávky, na zabezpečenie ktorej sa má zriadiť
záložné právo. Súd dospel k záveru, že primeranosť tohto zásahu nemôže posúdiť, nakoľko žalobca

nepredložil súdu žiadne listiny, prípadne neosvedčil iné skutočnosti, z ktorých by súd mohol posúdiť,
či navrhovaný rozsahu záložného práva a samotná hodnota nehnuteľností, ktoré majú byť záložným
právom zaťažené, sú úmerné vo vzťahu k výške pohľadávky.
16. Súd preto vyhodnotil žalobcom tvrdené skutočnosti tak, že tento neosvedčil obavu zo zmarenia,
či sťaženia budúcej exekúcie ako ani primeranosť navrhovaného zásahu, t.j. navrhovaného rozsahu

záložného práva k výške tvrdenej pohľadávky, a preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol.
17. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Nakoľko bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný po začatí konania vo veci

samej, súd bude podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania, rozhodovať až v rozhodnutí
vo veci samej, t.j. v rozhodnutí ktorým sa konanie vo veci samej končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. d) CSP podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doučenia, dvojmo na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).