Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100579
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100579.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava I, so sídlom Kvetná
13, 820 05 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Staré Mesto, so sídlom Vajanské
nábrežie 3, 814 21 Bratislava 1, v konaní o súlade Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti
Bratislava–StaréMestoč.4/2023zodňa04.04.2023ododržiavaníčistotyaporiadkunaúzemímestskej
časti Bratislava – Staré Mesto so zákonom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y s l o v u j e nesúlad § 2 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f), g), h), i) Všeobecne záväzného
nariadenia mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 4/2023 zo dňa 04.04.2023 o dodržiavaní čistoty a
poriadku na území mestskej časti Bratislava – Staré Mesto s § 4 ods. 4, § 4 ods. 5 písm. a) bod 2 a §
6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, § 22 ods. 1 písm.
l), § 47 ods. 1 písm. c), d), g) a § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, § 13 písm. a), § 115 ods. 1 písm. c), písm. d) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 4b ods. 1, § 6 ods. 1, § 22c ods. 1 písm.
c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov,
§ 51 ods. 2, § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov v jeho súvislosti s § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh súdneho konania

1. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava – Staré Mesto prijalo Všeobecne záväzné nariadenie

mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 4/2023 zo dňa 04.04.2023 o dodržiavaní čistoty a poriadku
na území mestskej časti Bratislava – Staré Mesto (ďalej len „VZN č. 4/2023“), ktoré bolo vyhlásené
na úradnej tabuli dňa 06.04.2023 a účinnosť nadobudlo pätnástym dňom od jeho vyvesenia, t. j.
01.05.2023. Protestom prokurátora č. Pd48/23/1101-04 zo dňa 16.08.2023 prokurátorka Okresnej
prokuratúry Bratislava I navrhla, aby žalovaný zrušil § 2 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f), g), h), i) VZN
č. 4/2023 z dôvodu, že tieto sú v rozpore s § 4 ods. 4, § 4 ods. 5 písm. a) bod 2 a § 6 ods. 1 zákona č.

369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“),
§ 22 ods. 1 písm. l), § 47 ods. 1 písm. c), d), g) a § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), § 13 písm. a), § 115 ods. 1 písm.
c), písm. d) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“), § 4b ods. 1, § 6 ods. 1, § 22c ods. 1 písm. c)
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „cestný zákon“), § 51 ods. 2, § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) v
jeho súvislosti s § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch.

2. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava-Staré Mesto uznesením č. 130/2023 prijatom na 10.
zasadnutí Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Staré Mesto dňa 12.12.2023 nevyhovelo
protestu prokurátorky zo dňa 16.08.2023 proti VZN č. 4/2023. Z dôvodovej správy k tomuto uzneseniu
vyplýva, že pri tvorbe napadnutého ustanovenia sa jednalo prioritne o stanovenie zákazu znečisťovať
verejné priestranstvo, ktorý je definovaný v § 2 ods. 2 VZN č. 4/2023.

3. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.04.2024 sa žalobca domáhal vyslovenia nesúladu § 2
ods.2 VZNč.4/2023zodňa04.04.2023(ďalejlen„napadnutéustanovenia“)s§4ods.4,§4ods.5písm.
a) bod 2 a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, § 22 ods. 1 písm. l), § 47 ods. 1 písm. c), d), g) a § 50
ods. 1 zákona o priestupkoch, § 13 písm. a), § 115 ods. 1 písm. c), písm. d) zákona o odpadoch, § 4b ods.
1, § 6 ods. 1, § 22c ods. 1 písm. c) cestného zákona, § 51 ods. 2, § 137 ods. 1 zákona o cestnej premávke

v jeho súvislosti s § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch. Podľa žalobcu napadnuté ustanovenia
dotvárajú priestupkové právo a spôsobujú neprípustnú duplicitnú a duálnu sankcionovateľnosť za to isté
konanie, a teda takáto úprava je v rozpore s princípom právneho poriadku Slovenskej republiky a zásady
ne bis i idem (zákazu dvojitého trestania v tej istej veci).

4. Žalovaný stanovil v § 2 ods. 2 VZN č. 4/2023 na verejnom priestranstve zákaz odkladať a odhadzovať
odpadky (obaly z tovaru, nedopalky z cigariet, žuvačky, vrecia s domovým odpadom a pod.) na miesta,
ktoré nie sú na to určené; zákaz vysypať jedlá a vylievať nápoje; zákaz vylievať tekutiny, vyklepávať
prach, vyhadzovať odpadky z okien a balkónov; zákaz znečisťovať prostredie unikajúcim motorovým
olejom, pohonnými látkami alebo prepravovaným nákladom; zákaz umývať alebo čistiť motorové

vozidlo; zákaz maľovať, striekať, lepiť a iným spôsobom umiestňovať texty a obrazce; zákaz vykonávať
osobnú potrebu a hygienu; zákaz premiestňovať a znehodnocovať alebo poškodzovať zariadenia; zákaz
vykonávať akúkoľvek činnosť smerujúcu k znečisteniu alebo narušeniu poriadku.

5. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu 5Svzn/1/2015 zo dňa 29.11.2016, podľa ktorého

(skrátene) „je však potrebné zdôrazniť, že obecnému zastupiteľstvu prislúcha podľa § 6 ods. 1 a 2
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení rešpektovať zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy, nie ich v celku alebo v pozmenenej podobe preberať do vlastných nariadení. Takáto forma
transpozície spôsobuje nežiadúcu konkurenciu právnych predpisov, pretože zákon č. 282/2002 Z. z. a
napadnuté VZN upravujú rovnaké oblasti spoločenských vzťahov. Tým, že štát ako jediná zvrchovaná

autorita oprávnená prostredníctvom svojich orgánov prijímať zákony a ďalšie všeobecné záväzné
právne predpisy normatívne upraví a reguluje konkrétnu sféru spoločenských vzťahov, prejavuje svoju
vôľu na rešpektovaní právnych noriem ich adresátmi, a to v autentickom stave, t.j. tak, ako sú
zverejnené v Zbierke zákonov SR. Akékoľvek pozmeňovanie a prispôsobovanie týchto právnych noriem
podzákonnými právnymi predpismi vedie k neprípustnému zasahovaniu do právomoci orgánov štátu.

Existencia právnej úpravy určitej oblasti spoločenských vzťahov zákonom znamená, že zákonodarca
si ´tuto oblasť právnej úpravy vyhradil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že samotným účelom
vydávania VZN nie je vydanie predpisu vo forme VZN s obsahom zákonných ustanovení. Vydávaním
nariadení obsahujúcich text zákonných ustanovení sa vytvára nežiadúci stav, keď pri zmene zákona
dochádza k nesúladu nariadenia so zákonom, z ktorého boli príslušné ustanovenia prevzaté.“ Podľa

žalobcu je nezákonnosť napadnutého ustanovenia najvýraznejšia v mechanizme ukladania sankcií,
keďže orgány samosprávy si môžu v konkrétnych prípadoch fakticky „vybrať“, podľa akej právnej normy
budú postupovať, čo môže mať negatívny dopad na adresátov právnych noriem, pričom takýto postup
môže taktiež viesť k ohrozeniu právnej istoty, legitímnych očakávaní, a zároveň, osoba za rovnaké
konanie môže byť postihnutá dvakrát.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.05.2024 uviedol, že v zmysle § 4 ods. 3 písm. h) zákona o
obecnom zriadení a nadväzujúceho § 7a ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990
Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov má právomoc
určovať všeobecne záväzným nariadením dodržiavanie čistoty a poriadku na území mestskej časti

Bratislava – Staré Mesto. Na základe uvedeného zákonného splnomocnenia prijal žalovaný všeobecne
záväzné nariadenie, ktorým miestne zastupiteľstvo upravilo dodržiavanie čistoty a poriadku tak, že
v ňom boli upravené zákazy, príkazy, či povinnosti v súvislosti s udržiavaním čistoty a ochranou verejnej
zelene. Z § 4 ods. 5 písm. a) zákona o obecnom zriadení je zrejmé, že zákonodarca mal v úmysleexplicitne vyjadriť právomoc obce regulovať pravidlá na udržiavanie čistoty a ochranu verejnej zelene
všeobecne záväzným nariadením a zakotvil právomoc obce určovať zákazy súvisiace s ochranou
verejného poriadku, ktoré zavádza VZN č. 4/2023.

7. Žalovaný vo vyjadrení taktiež poukazuje na to, že obec zodpovedá za činnosti uskutočňované v
jej územnom obvode, a tieto činnosti je nutné vnímať z hľadiska zabezpečovania ochrany životného
prostredia, čistoty v obci a ochrany verejnej zelene, a z hľadiska vzájomných súvislostí pri ich
zabezpečovaní. Ďalej podľa žalovaného obec popri plnení samosprávnych úloh spočívajúcich v

starostlivosti o čistotu v obci a verejnú zeleň zároveň vykonáva aj ďalšie kompetencie, najmä stanovuje
podmienky na reguláciu rôznych reklamných zariadení na verejnom priestranstve (podľa § 4 ods. 5 písm.
a)bod2zákonaoobecnomzriadení)achránizdravépodmienkyazdravýspôsobživota(podľa§4ods.3
písm.h)zákonaoobecnomzriadení).Žalovanýzdôrazňuje,žeakmáobecniesťzodpovednosťzavýkon
samosprávnych funkcií uplatňovaných na jej území, musí disponovať dostatočnými právnymi nástrojmi
na ich plnenie. V nadväznosti na to sa žalovaný domnieva, že vzhľadom na osobitné splnomocnenie

obecnej normotvorby podľa § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení je zavádzanie zákazov,
príkazov alebo povinností všeobecne záväzným nariadením v súlade s právnymi predpismi vyššej
právnej sily, a v danom prípade konkrétne s § 4 ods. 3 písm. h) a § 4 ods. 5 písm. a) bod 2 zákona
o obecnom zriadení.

8. Z povahy všeobecne záväzného nariadenia ako normatívneho právneho aktu je zrejmé, že upravuje
určitý druh spoločenských vzťahov a je adresované subjektom určitého druhu a neurčitého počtu a
predstavuje súbor právnych noriem. Vzhľadom na normatívnu povahu všeobecne záväzného nariadenia
nemožno vylúčiť, že sa ním budú jeho adresátom ukladať nielen práva, ale aj povinnosti. Žalovaný trvá
na tom, že VZN č. 4/2023 je v súlade s § 4 ods. 3 písm. h) a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, a

preto vo veci navrhuje zamietnuť návrh podľa § 250zfa ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov.

9. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný sa k podanej žalobe po právnej stránke vecne nevyjadril, keď v
zásade iba poukázal na § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení a všeobecne rozviedol podstatu

všeobecne záväzného nariadenia. Žalobca preto v plnom rozsahu odkázal na žalobu a v nej rozvedenú
skutkovú a právnu argumentáciu, na základe ktorej považuje povinnosti uložené v § 2 ods. 2 písm. a),
b), c), d), e), f), g), h), i) VZN mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 4/2023 zo dňa 04.04.2023 za
rozporné so zákonom.

10. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania predložené neboli.

II.
Aplikované právne predpisy

11. Podľa § 2 ods. 2 VZN č. 4/2023, na verejnom priestranstve sa zakazuje:
a) odkladať a odhadzovať odpadky (obaly z tovaru, nedopalky z cigariet, žuvačky, vrecia s domovým
odpadom a pod.) na miesta, ktoré na to nie sú určené,
b) vysypať jedla a vylievať nápoje,
c) vylievať tekutiny, vyklepávať prach, vyhadzovať odpadky z okien a balkónov,

d) znečisťovať prostredie unikajúcim motorovým olejom, pohonnými latkami alebo prepravovaným
nákladom,
e) umývať a čistiť motorové vozidlo,
f) maľovať, striekať, lepiť a iným spôsobom umiestňovať texty a obrazce,
g) vykonávať osobnú potrebu a hygienu,

h) premiestňovať, znehodnocovať alebo poškodzovať zariadenia,
i) vykonávať akúkoľvek činnosť smerujúcu k znečisteniu alebo narušeniu poriadku.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky
úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť

upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba
alebo fyzická osoba.13. Podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy najmä
zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným
stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia,

zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu
verejnú dopravu.

14. Podľa § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy najmä utvára
a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie,

ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú
činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport.

15. Podľa § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje,
že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávy obce.

16. Podľa § 4 ods. 5 písm. a) bod 2 zákona o obecnom zriadení, obec vo veciach územnej samosprávy
ustanoví nariadením pravidlá na udržiavanie čistoty v obci a ochranu verejnej zelene [odsek 3 písm. g].

17. Podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať
nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a

medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli
ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

18. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto iným konaním ako sa uvádza v § 22 ods. 1 písmená a) až k), poruší

všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

19. Podľa § 47 ods. 1 písm. c), d), g) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto a)
vzbudí verejné pohoršenie, b) znečistí verejné priestranstvo verejne prístupný objekt alebo znečistí
verejnoprospešné zariadenie plagátovou výzdobou, komerčnými a reklamnými oznamami alebo

zanedbá povinnosť upratovania verejného priestranstva, c) poškodí alebo neoprávnene zaberie verejné
priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo verejnoprospešné zariadenie.

20. Podľa § 50 zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom
majetku alebo sa o takéto konanie pokúsi

a) krádežou,
b) spreneverou,
c) podvodom,
d) zatajením veci alebo
e) poškodením veci z takého majetku.

21. Podľa § 39 ods. 11 vodného zákona, umývať motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách
alebo odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky alebo
mazivá mohli vniknúť do povrchových vôd a do podzemných vôd, je zakázané.

22. Podľa § 77 písm. f) vodného zákona, priestupku na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných
stavieb sa dopustí ten, kto umýva motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo v
odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky mohli vniknúť
do povrchových vôd alebo do podzemných vôd (§ 39 ods. 11).

23. Podľa § 13 písm. a), písm. a) zákona o odpadoch, zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom
mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom.

24. Podľa § 115 ods. 1 písm. c), e) zákona o odpadoch, priestupku sa dopustí ten, kto podľa písmena
c) uloží odpad na iné miesto než na miesto určené obcou [§ 13 písm. a)].

25. Podľa § 4b ods. 1 cestného zákona, miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice,
parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do
siete miestnych ciest.26. Podľa § 6 ods. 1 cestného zákona, premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné
predpisy, v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na

ktoré sú určené. Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno – technickému stavu
pozemnej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

27. Podľa § 22c ods. 1 písm. c) cestného zákona, priestupku na úseku pozemných komunikácií sa
dopustí ten, kto znečistí alebo poškodí diaľnicu, cestu alebo miestnu cestu tak, že spôsobí alebo môže

spôsobiť chybu v zjazdnosti alebo v schodnosti pozemnej komunikácie.

28. Podľa § 51 ods. 2 zákona o cestnej premávke, náklad musí byť na vozidle riadne umiestnený,
rozložený a upevnený, aby neohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, neznečisťoval a
nepoškodzoval cestu ani jej okolie, nespôsoboval nadmerný hluk, neznečisťoval ovzdušie a nezakrýval
svetlomety a svietidlá vozidla, odrazové sklá, tabuľku s evidenčným číslom a vyznačenie najvyššej

povolenej rýchlosti.

29. Podľa § 137 ods. 1 zákona cestnej premávke, porušenie povinností ustanovených týmto zákonom
sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky.

30. Podľa § 357 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súd poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecného
záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach
územnej samosprávy.

31. Podľa § 367 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením
vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, alebo niektorého jeho ustanovenia. Vo
výroku uvedie označenie žalovaného, označenie a deň prijatia všeobecne záväzného nariadenia,
skutočnosť, či vyslovuje nesúlad celého všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého

jeho ustanovenia a ustanovenie zákona alebo iného všeobecného právneho predpisu, s ktorým nie je
všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie v súlade.

32. Podľa § 367 ods. 2 SSP, ak správny súd rozhodne podľa odseku 1, dňom nadobudnutia
právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho

ustanovenie účinnosť.

33. Podľa § 367 ods. 3 SSP, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktoré vydali všeobecne
záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
správneho súdu podľa odseku 1 uviesť všeobecne záväzné nariadenie vydané vo veciach územnej

samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej správy do súladu so zákonom,
nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy; inak všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie
po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1
strácajú platnosť.

III.
Právne posúdenie správny súdom

34. Správny súd uvádza, že z § 357 ods. 1 písm. a) SSP v spojení s § 45 ods. 4 SSP vyplýva, že

prokurátor sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce,
mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja, vydaného vo veciach územnej samosprávy so
zákonom, pričom procesnou podmienkou prípustnosti takejto žaloby je podľa § 359 ods. 1 SSP
skutočnosť, že prokurátor proti napadnutému všeobecne záväznému nariadeniu podal protest, ktorému
nebolo vyhovené. V posudzovanej veci miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava – Staré Mesto

dňa04.04.2023prijaloVZNč.4/2023,ktorénadobudloúčinnosťdňa01.05.2023;žalobcapopreskúmaní
jeho zákonnosti podal dňa 16.08.2023 protest prokurátora proti § 2 ods. 2 písm. a) až i) uvedeného
nariadenia, pričom žalovaný oznámením zo dňa 22.01.2024 žalobcovi oznámil, že protestu nevyhovel.
Za tohto procesného stavu sa žalobca podanou žalobou domáha, aby správny súd posúdil, či prijatímnapadnutých ustanovení § 2 ods. 2 písm. a) až i) VZN č. 4/2023 žalovaný neprekročil rámec svojej
normotvornej pôsobnosti pri výkone územnej samosprávy a či tým nespôsobil nesúlad napadnutých
ustanovení so zákonom.

35. Podstata žalobného návrhu smeruje k preskúmaniu zákonnosti zákazov formulovaných v § 2 ods. 2
písm. a) až i) VZN č. 4/2023 (t. j. zákaz odhadzovania odpadkov mimo určených miest, vylievania tekutín
a vyklepávania prachu, znečisťovania prostredia unikajúcimi látkami, umývania motorových vozidiel,
maľovania a lepenia textov a obrazcov, vykonávania osobnej potreby, poškodzovania zariadení a iných

činností smerujúcich k znečisteniu alebo narušeniu poriadku), a to z hľadiska toho, či tieto zákazy
nepredstavujú neprípustnú duplicitu a konkurenciu s už existujúcou zákonnou úpravou v osobitných
predpisoch, ktoré rovnaké alebo obsahovo zhodné konania upravujú ako priestupky alebo iné správne
delikty a zároveň ustanovujú aj sankčný mechanizmus. Zamýšľaným cieľom žaloby je dosiahnuť
autoritatívne vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení VZN so zákonom, odstrániť stav, v ktorom
by v aplikačnej praxi mohlo dochádzať k súbežnej (resp. alternatívnej) sankcionovateľnosti totožného

konania podľa VZN a podľa osobitných zákonov, a tým predísť rozšíreniu sankčných oprávnení mestskej
časti nad rámec zákonného splnomocnenia a z toho vyplývajúcemu ohrozeniu právnej istoty adresátov
právnych noriem.

36. Žalovaný svoju právomoc vydať VZN obsahujúce napadnuté ustanovenia odôvodnil § 4 ods. 4, §

4 ods. 5 písm. a) bod 2 a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, teda tým, že vo veciach územnej
samosprávy má právo nariadením ustanoviť pravidlá, na udržiavanie čistoty v obci a ochranu verejnej
zelene na území mestskej časti. Podstatou pre posúdenie dôvodnosti žaloby je potom zistenie, či
žalovaný bol v rámci tohto svojho práva oprávnený zavádzať zákazy, príkazy, či povinnosti súvisiace s
udržiavaním čistoty v obci a ochrany zelene.

Všeobecné východiská

37. Podľa čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky je obec oprávnená vydávať všeobecne záväzné nariadenia
vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona.

Ústavodarcatýmtoustanovenímpriznalobciamsamosprávnunormotvornúpôsobnosťakosúčasťpráva
na územnú samosprávu, ktorá sa následne konkretizuje v zákone o obecnom zriadení, najmä v § 4
(vymedzeniepôsobnostiobce)av§6ods.1(právomocobcevydávaťnariadenia).Zuvedenéhovyplýva,
že ak zákonodarca určitú oblasť spoločenských vzťahov zveril do samostatnej pôsobnosti obce a obec
v jej rámci sleduje legitímny cieľ správy miestnych vecí verejných, obec môže túto oblasť regulovať

aj formou všeobecne záväzného nariadenia; to platí aj pri nariadeniach vydávaných na podklade
ustanovení zákona o obecnom zriadení (napr. v zmysle § 4 ods. 5 písm. a) bodu 5 zákona o obecnom
zriadení.), ktoré spadajú do rámca ústavou predvídanej samosprávnej normotvorby.

38. Z hľadiska obsahu je potrebné zdôrazniť, že všeobecne záväzné nariadenie je normatívny právny

akt, ktorým obec stanovuje záväzné pravidlá správania sa adresátov spravidla vo forme príkazov,
zákazov alebo oprávnení. Normotvorná činnosť obce však nie je neobmedzená: podľa čl. 13 ods. 1
písm. a) Ústavy Slovenskej republiky možno povinnosti ukladať zákonom alebo na základe zákona,
v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, pričom nariadenie podľa § 6 ods. 1
zákona o obecnom zriadení nesmie byť v rozpore so zákonmi. V tejto súvislosti správny súd poukazuje

na ustálené závery Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález sp. zn. I. ÚS 53/00 zo dňa
25.04.2002), podľa ktorých obec pri výkone samostatnej pôsobnosti zásadne nepotrebuje osobitné
zákonné splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného nariadenia, ak sa pohybuje v medziach
ústavou a zákonmi vymedzenej samosprávnej pôsobnosti; súčasne však platí, že všeobecne záväzné
nariadenie nemôže ukladať povinnosti svojvoľne, mimo tohto rámca, ani zasahovať do oblasti, ktorú si

zákonodarca vyhradil na úpravu zákonom.

39. Súčasne je potrebné uviesť, že výpočet samosprávnych funkcií obce uvedený v § 4 ods. 3
zákona o obecnom zriadení je potrebné interpretovať reštriktívne tak, že do samosprávnej pôsobnosti
obce patria iba tie záležitosti, ktoré sa svojou povahou dotýkajú územných samosprávnych celkov

(miestnych záujmov obyvateľstva), za ktoré môžu obce niesť samostatne aj zodpovednosť, pokiaľ nie
sú zákonom zverené iným orgánom ako výkon štátnej správy. Samosprávu obce zákon o obecnom
zriadení vymedzuje v § 4 ods. 1, podľa ktorého obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony
súvisiace so správou obce a jej majetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje štátu alebo inejprávnickej osobe alebo fyzickej osobe, a demonštratívnym spôsobom v § 4 ods. 3, pod ktorého písm. g)
je zahrnutá aj samosprávna funkcia, o ktorú sa opiera napadnuté VZN (k tomu pozri nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/2000 zo dňa 18.10.2001).

40. Zákonodarca v citovanej právnej úprave ustanovenej v právnej norme § 4 ods. 3 zákona o obecnom
zriadení zveruje do právomoci obce pri výkone samosprávy celý rad oprávnení na zabezpečenie
chodu života v jej obvode. Obec pri výkone samosprávy je oprávnená schvaľovať všeobecne záväzné
nariadenia na zabezpečenie jej úloh najmä v oblastiach v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 4 ods.

3, avšak aj v iných oblastiach v pôsobnosti obce, ak zákon neustanovuje, že obec v rámci zákonom
zverenej pôsobnosti koná a rozhoduje ako orgán štátnej správy a pokiaľ obec plní úlohy štátnej správy je
oprávnená schvaľovať nariadenia len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach. Nariadenia
obce však vždy musia byť v súlade Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a
medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli
ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 8Usam/1/2017 zo dňa 12.12.2018).

41. Pri regulácii miestnych záležitostí, osobitne v oblasti verejného poriadku, je nevyhnutné, aby obec
pri tvorbe všeobecne záväzného nariadenia dôsledne porovnala predmet a cieľ zamýšľanej úpravy s
existujúcou zákonnou reguláciou, a to tak, aby sa vyhla nežiadúcej konkurencii právnych predpisov

a neprekročila medze svojej pôsobnosti. Možnosť ustanoviť zákaz alebo obmedzenie určitej činnosti
je potrebné posudzovať reštriktívne a viazať ju na miestne podmienky, t. j. na činnosti, ktoré sú v
konkrétnom prostredí spôsobilé narušiť verejný poriadok; zároveň má byť taký zákaz alebo obmedzenie
vymedzené konkrétnym miestom a časom a musí byť odvodené zo zákona a sledovať účel, ktorý
zákon v danej oblasti predpokladá. Regulácia vo všeobecne záväznom nariadení musí byť zároveň

primeraná (proporcionálna) – povinnosti a obmedzenia možno ukladať len v najmenšom možnom
rozsahu potrebnom na dosiahnutie sledovaného cieľa, aby priestor pre uplatnenie práv a slobôd
adresátov zostal čo najširší.

S prihliadnutím na prejednávanú vec

42. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný v § 2 ods. 2 VZN č. 4/2023 upravil
na verejnom priestranstve súbor zákazov (resp. príkazov implicitne vyplývajúcich zo zákazu určitých
konaní), ktorých deklarovaným účelom je zabezpečenie čistoty a poriadku na území mestskej časti,
a to najmä zákaz odkladať a odhadzovať odpadky mimo určených miest, vysypávať jedlá a vylievať

nápoje, vylievať tekutiny či vyhadzovať odpad z okien a balkónov, znečisťovať prostredie unikajúcimi
prevádzkovými kvapalinami alebo nákladom, umývať a čistiť motorové vozidlo, maľovať alebo lepiť texty
a obrazce, vykonávať osobnú potrebu, poškodzovať zariadenia a vykonávať inú činnosť smerujúcu k
znečisteniu alebo narušeniu poriadku. Z obsahu týchto zákazov je zároveň zrejmé, že ide o reguláciu
konaní, ktoré sú už v značnej miere normatívne pokryté osobitnými právnymi predpismi, najmä v

zákone o priestupkoch v § 47 ods. 1 písm. c) a d) a § 50 ods. 1 (porušenia proti verejnému poriadku
a proti majetku), v zákone o odpadoch v § 13 písm. a) a § 115 ods. 1 písm. c), e) (nakladanie s
odpadmi a sankcionovanie jeho protiprávneho uloženia), v § 39 ods. 11 a § 77 písm. f) vodného
zákona (zákaz umývania vozidiel na miestach ohrozujúcich vody), v § 6 ods. 1 a § 22c ods. 1 cestného
zákona (užívanie a znečisťovanie pozemných komunikácií) a v § 51 ods. 2 a § 137 ods. 1 zákona

o cestnej premávke (povinnosti pri preprave nákladu a ochrana cestnej infraštruktúry), pričom tieto
predpisy nielenže definujú jednotlivé protiprávne konania, ale spravidla zároveň upravujú aj režim ich
prejednávania a sankcionovania. V takto vymedzenom kontexte preto jadro sporu spočíva v posúdení,
či žalovaný prijatím predmetných zákazov v § 2 ods. 2 VZN č. 4/2023 nevytvoril normatívnu duplicitu vo
vzťahu k už existujúcej zákonnej úprave, a tým aj potenciálny priestor pre paralelnú (resp. alternatívnu)

sankcionovateľnosť totožného konania, ktorý je z pohľadu zákonného rámca obecnej normotvorby
problematický.

43. Správny súd po preskúmaní obsahu § 2 ods. 2 VZN č. 4/2023 dospel k záveru, že jednotlivé zákazy v
písmenách a) až i) vo svojej podstate preberajú (resp. opätovne normujú) skutkovo totožné alebo veľmi

blízke okruhy konaní, ktoré sú už upravené a sankcionované osobitnými právnymi predpismi. Správny
súd uvádza:- zákaz podľa § 2 ods. 2 písm. a) (odkladanie a odhadzovanie odpadu mimo určených miest) zodpovedá
zákazu v § 13 písm. a) zákona o odpadoch a jeho porušenie zakladá priestupok podľa § 115 ods. 1
písm. c) tohto zákona;

- zákazy podľa písm. b), c), g) a i) (vylievanie, vyhadzovanie, znečisťovanie a vykonávanie osobnej
potreby) obsahovo nadväzujú na priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. c) a
d) zákona o priestupkoch; zákaz podľa písm. d) (znečisťovanie prostredia unikajúcimi prevádzkovými
kvapalinami alebo nákladom) korešponduje so zákonnými povinnosťami účastníkov cestnej premávky,
najmä s § 51 ods. 2 zákona o cestnej premávke, pričom znečisťovanie alebo poškodzovanie komunikácií

je samostatne sankcionované aj podľa cestného zákona (napr. § 6 ods. 1 a § 22c ods. 1 písm. c));
- zákaz podľa písm. e) (umývanie a čistenie motorového vozidla) je výslovne zakázaný v § 39 ods. 11
vodného zákona a priestupkovo postihnuteľný podľa § 77 písm. f) tohto zákona;
- zákaz podľa písm. f) (maľovať, striekať, lepiť a inak umiestňovať texty a obrazce) je obsahovo pokrytý
skutkovou podstatou § 47 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch (znečistenie verejného priestranstva
plagátovou výzdobou, komerčnými a reklamnými oznamami); a napokon

- zákaz podľa písm. h) (poškodzovanie zariadení) sa prekrýva minimálne s priestupkom proti majetku
podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, prípadne môže v závislosti od intenzity naplniť aj znaky
trestnoprávnej ochrany majetku.

V súhrne teda § 2 ods. 2 VZN č. 4/2023 predstavuje duplicitnú (konkurenčnú) reguláciu rovnakých

spoločenských vzťahov, ktoré už zákonodarca upravil v zákonoch, vrátane ich sankčných následkov.

44. Na uvedené nadväzuje záver, že takto koncipovaná „transpozícia“ zákonných povinností
do všeobecne záväzného nariadenia je z hľadiska princípov obecnej normotvorby neudržateľná.
Všeobecne záväzné nariadenie je síce normatívnym aktom obce vo veciach územnej samosprávy,

avšak nesmie vytvárať paralelnú právnu úpravu tam, kde zákon už konkrétnu oblasť komplexne
upravil a vyhradil si ju pre právnu reguláciu štátom; inak dochádza k nežiadúcej konkurencii právnych
predpisov, ktorá oslabuje právnu istotu adresátov a zvyšuje riziko rozporu všeobecne záväzného
nariadenia so zákonom, najmä pri neskoršej zmene zákonnej úpravy. Tento právny názor je v súlade
s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svzn/1/2015 zo dňa 29.11.2016, podľa

ktorého obecnému zastupiteľstvu prislúcha podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o obecnom zriadení rešpektovať
zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, nie ich v celku alebo v pozmenenej podobe preberať
do vlastných nariadení, keďže takýto postup spôsobuje nežiaducu konkurenciu právnych predpisov a
predstavuje neprípustné zasahovanie do právomoci orgánov štátu normatívne regulovať danú oblasť
spoločenských vzťahov.

45. Osobitne významné je, že pri takto nastavenej duplicite nevzniká iba formálna „nadbytočnosť“
úpravy, ale aj praktické riziko alternatívnej (a v hraničných situáciách aj duplicitnej) sankcionovateľnosti
toho istého skutku podľa rôznych právnych režimov. Práve na tento dôsledok judikatúra v rozhodnutí
sp. zn. 5Svzn/1/2015 výslovne upozorňuje: ak nie je z textu všeobecne záväzného nariadenia zrejmé,

že ide o citáciu zákonného ustanovenia, vytvára sa stav, v ktorom adresát môže nadobudnúť dojem,
že povinnosť ukladá „priamo všeobecne záväzné nariadenie“, hoci jej obsah a sankcie už upravuje
zákon; pri zmene zákona sa potom všeobecne záväzné nariadenie bez korešpondujúcej novelizácie
môže dostať do priameho rozporu so zákonom. Správny súd preto uzatvára, že všeobecne záväzné
nariadenie nemá slúžiť na reprodukciu alebo „prepisovanie“ zákonných zákazov a povinností, ale na

normatívnu konkretizáciu tam, kde na to existuje zákonné splnomocnenie a kde obec upravuje miestne
pomery spôsobom, ktorý nevytvára konkurenciu zákonnej úprave. V posudzovanom prípade však § 2
ods. 2 VZN č. 4/2023 v prevažnej časti opätovne reguluje konania už normované osobitnými zákonmi,
čím žalovaný prekročil rámec prípustnej normotvorby a založil právne nežiaducu duplicitu úpravy.

46. Vyššie uvedené podľa názoru správneho súdu potvrdzuje aj samotné VZN č. 4/2023, ktoré v § 3
ods. 2 upravuje, že daným nariadením nie sú dotknuté povinnosti fyzických a právnických osôb podľa
osobitných právnych predpisov alebo § 4, kedy žalovaný upravil, že (i) mestská časť môže právnickej
osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá poruší toto nariadenie, uložiť pokutu podľa
osobitnéhopredpisua(ii)porušenietohtonariadeniafyzickouosobousaposudzujeakopriestupokpodľa

zákona o priestupkoch. Žalovaný tak zákazy upravené vo VZN č. 4/2023 priamo prepojil s príslušnými
právnymi predpismi, kedy tieto navzájom poprepájal, pričom tak vytvoril zjavnú duplicitu a modifikáciu
právnej normy.K argumentácii žalovaného

47. Neušlo pozornosti správneho súdu, že v dôvodovej správe k výpisu z uznesenia 10. zasadnutia

Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, konaného dňa 12.12.2023, na ktorom
nebolo vyhovené protestu prokurátora, žalovaný, resp. miestne zastupiteľstvo konštatovalo nasledovné:
(i) ak by žalovaný nemal vo VZN podrobnejšie upravené zákazy vo vzťahu k zaobchádzaniu fyzických
osôb s niektorými druhmi odpadov, bol by taký priestupok, akým je napr. odhodenie nedopalku z cigarety
alebo žuvačky prakticky neriešiteľný, (ii) v prípade absencie zákazu vo VZN by každý jeden drobný

priestupok musel byť riešený obcou v rámci preneseného výkonu štátnej správy prostredníctvom
správneho konania, (iii) najdostupnejším riešením je, ak je zákaz upravený v záväznom VZN a v tejto
súvislosti dáva obci v rámci samosprávnej funkcie oprávnenie riešiť a sankcionovať takýto priestupok
priamo na mieste – uvedené riešenie je komfortné ako z hľadiska rýchlosti, tak aj z hľadiska úspornosti,
pretože týmto riešením sa predíde zdĺhavému a nákladnému konaniu. Žalovaný uviedol, že v prípade,
ak zákon poruší návštevník mestskej časti, je nemožné, aby sa táto osoba dostavila z miesta svojho

bydliska, a to aj zo zahraničia. Jedná sa tak o administratívnu záťaž a zároveň poukázal aj na praktickú
časť problematiky.

48. Aj napriek tomu, že správny súd rozumie podstate a účelu argumentov žalovaného, resp. miestneho
zastupiteľstva, tieto argumenty však nemôžu z právneho hľadiska obstáť. Snaha o jednoduchšie,

organizačne menej náročnejšie a praktickejšie riešenie nemôže byť v rozpore s platnou právnou normou
a tým, že si žalovaný modifikuje zákonné ustanovenia za týmto účelom. Žalovaným proklamované
skutočnosti je totižto možné riešiť výlučne cestou zmeny príslušnej zákonnej normy a nie jej modifikáciou
prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia. De lege ferenda je tak potrebné, ak by žalovaný
stále potreboval zjednodušiť procesy, aby do tejto fázy vstúpil aj zákonodarca, ktorý novelizuje príslušné

právne normy. Uvedené však nemôže vykonávať obec prostredníctvom podzákonnej normy tak, ako to
bolo v prípade VZN č. 4/2023.

49. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že jeho oprávnenie vychádza z § 4 ods. 3 písm. h)
zákona o obecnom zriadení. Zároveň odkázal na oprávnenia podľa § 4 ods. 5 písm. a) bod 2 zákona

o obecnom zriadení. Správny súd však uvádza, že ani spomenuté ustanovenia neodôvodňujú to, aby
žalovaný upravil príkazy a zákazy tak, ako to vykonal vo vzťahu k napadnutým ustanoveniam VZN č.
4/2023.

50. Je síce pravdou, že zákon o obecnom zriadení v § 4 ods. 3 písm. h) a písm. g) (ako naň odkazuje

§ 4 ods. 5 písm. a) bod 2 zákona o obecnom zriadení) upravuje, že obec môže pri výkone samosprávy
vykonávať zákonom vymedzené úlohy, avšak správny súd zastáva názor, že tieto je potrebné vykladať
prísne reštriktívne (aj s odkazom na citovanú judikatúru vyššie).

51. Správny súd má za to, že § 4 ods. 3 písm. g) zákona o obecnom zriadení (na ktoré odkazuje § 4

ods. 5 písm. a) bod 2 zákona o obecnom zriadení) upravuje, že obec zabezpečuje verejnoprospešné
služby, pričom tieto sú následne demonštratívne vymenované ako „najmä“ - nakladanie s komunálnym
odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene
a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými
vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu. Toto oprávnenie obce však nemožno chápať ako

oprávnenie, ktorým sa môžu ukladať príkazy alebo zákazy prostredníctvom všeobecne záväzného
nariadenia tak, ako to žalovaný uviedol. Účel danej normy spočíva v tom, že obec zabezpečuje
verejnoprospešné služby, avšak v tom smere, že vytvára vhodné podmienky na to, aby sa nakladalo
s komunálnym a drobným stavebným odpadom (napr. určením stanovísk na odpadové kontajnery,
určenie miest a času na nakladanie s týmto odpadom a pod.), zabezpečuje správu a údržbu

verejnej zelene a verejného osvetlenia (napr. pravidelným kosením verejnej zelene, pravidelná kontrola
verejného osvetlenia), zabezpečuje udržiavanie čistoty v obci (napr. pravidelné čistenie ciest a pod.).
Jedná sa tak o právnu normu, ktorá upravuje oprávnenie obce – zabezpečovanie verejnoprospešných
služieb z jej strany, nie však ukladanie zákazov a príkazov. S prihliadnutím na VZN č. 4/2023 je uvedené
správne vymedzené v § 2 ods. 3 až ods. 11, kde obec vytvorila práve podmienky na verejnoprospešné

služby (napr. upravila udržiavanie zariadení tak, aby svojim stavom nenarúšali vzhľad mestskej časti,
upravila umiestnenie zberných nádob na komunálny odpad, upravila užívanie pozemku a iné) – práve
uvedené časti VZN č. 4/2023 spĺňajú účel § 4 ods. 5 písm. a) bod 2 zákona o obecnom zriadení, podľaktorého obec vo veciach územnej samosprávy ustanoví nariadením pravidlá na udržiavanie čistoty v
obci a ochranu verejnej zelene [odsek 3 písm. g].

52. Vyššie uvedené obdobne platí aj pri aplikácii § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení,
podľa ktorého obec pri výkone samosprávy najmä utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob
života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie
zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú
kultúru a šport. Jedná sa znova o oprávnenie, kedy obec vytvára podmienky tak, aby sa naplnila

daná norma – udržuje čistotu obce, vytvára možnosti pre obyvateľov – športoviská a pod., vytvára
podmienky pre možnosti zdravotnej starostlivosti, vzdelávanie (vo vzťahu napr. k školám a pod.).
Uvedené ustanovenie však neupravuje možnosti obce ukladať príkazy alebo zákazy.

53. Správny súd opakovane uvádza, že možnosť ustanoviť zákaz alebo obmedzenie určitej činnosti
je potrebné posudzovať reštriktívne a viazať ju na miestne podmienky, pričom si však obec nemôže

dotvárať / modifikovať už existujúce zákonné ustanovenia.

Záverom

54. S prihliadnutím na uvedené argumenty správny súd dospel k záveru, že žalovaný prekročil pri vydaní

VZN č. 4/2023 v časti napadnutých ustanovení zákonné zmocnenie. Žaloba bola podaná dôvodne, a
preto v zmysle § 367 ods. 1 SSP správny súd vyslovil nesúlad napadnutých častí VZN č. 4/2023 s
ustanoveniami príslušných právnych predpisov. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu
stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie účinnosť (§ 367 ods. 2
SSP). Žalovaný je povinný do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia uviesť

napadnuté ustanovenia VZN č. 4/2023 vydané vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom;
inak napadnuté ustanovenia VZN po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia
správneho súdu strácajú platnosť (§ 367 ods. 3 SSP).

55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznal náhradu trov konania, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 SSP), ktorá musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu na Správny súd v Bratislave
(§ 443 ods. 1 SSP a § 444 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,

ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a za
kých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný
návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
je žalovaným Centrum právnej pomoci.