Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 12Sas/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100261
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Michalom Magurom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský,
advokát, so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul.
29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
2. mája 2025 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.
marca 2025 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 12. marca 2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) priznala žalobcovi starobný dôchodok v sume

420,90 eur mesačne. Žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 27. januára 2025 a k tomuto dňu získal
7 991 dní, teda 21 rokov a 326 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na
starobný dôchodok.

2. O odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej aj „žalovaná“) rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. mája 2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaná rovnako ako prvostupňový orgán konštatovala,

že žalobca k 27. januáru 2025, čo je deň dovŕšenia dôchodkového veku, získal 21 rokov a 326 dní
obdobia dôchodkového poistenia.

3. Žiadosti žalobcu o zhodnotenie doby služby na nárok na starobný dôchodok nevyhovela. Poukázala
na § 60 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon
o sociálnom poistení“), z ktorých vyplýva, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorá zakladá
nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné toto obdobie hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia

podľavšeobecnýchpredpisovosociálnompoistení.Žalobcovibolazhodnotenádobatrvaniaslužobného
pomeru colníka v rozsahu 25 rokov a 311 dní. Zamestnanie colníka však nebolo zaradené do I. ani II.
pracovnej kategórie a žalobca tak nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, a ani
dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa zosúladila svojuaplikačnú prax so všeobecným názorom najvyššieho súdu tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov
zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú v zvýhodnenej pracovnej kategórii a následne určí
aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V žalobcovej situácii však takýto

postup neprichádza do úvahy, nakoľko nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu
služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, pričom tento mu bol aj priznaný. V súlade
s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový
dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok.

II.
Správna žaloba, stanoviská

4. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199

a násl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zo dňa 7. mája 2025. Žalobca
konštatoval, že právny názor žalovanej nemá oporu v čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a je v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou. Žalobca ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku dosiahol dobu
dôchodkového poistenia v rozsahu 47 rokov a 272 dní, nie 21 rokov a 326 dní tak, ako uvádza žalovaná.
Právny názor žalovanej nepodporuje žiadny právny predpis a bol opakovane odmietnutý súdmi. Žalobca

poukázal na viaceré rozsudky súdnych autorít, z ktorých vyplýva, že výsledkom rozhodovacej činnosti
žalovanej aj prvostupňového orgánu sú arbitrárne rozhodnutia, pretože skutkové zistenia a právne
závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaná opiera svoje rozhodnutie,
rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe. Záver
žalovanej, že ak nebol žalobca v období trvania služobného pomeru zradený do I. alebo II. kategórie

funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, pri ktorom mu bola hodnotená doba v služobnom pomere,
nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok a
určovanie výšky starobného dôchodku nepovažuje za správny. Záverom žalobca navrhol, aby správny
súd napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému
orgánu na ďalšie konanie.

5. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila dňa 10. júna 2025. S námietkami žalobcu nesúhlasí
a považuje ich sa nedôvodné. Žalobcovi bola na účely výsluhového dôchodku zohľadnená doba trvania
služobného pomeru, teda výkonu vojenskej služby od 29. marca 1983 do 28. marca 1985 a doba trvania
služobnéhopomeruvcolnejspráveod1.augusta1992do31.mája2016,spoluvrozsahu25rokova311

dní. Vzhľadom na to, že žalobca získal tieto doby poistenia v osobitnom systéme, tak sa tieto obdobia
nepovažujú za obdobie dôchodkového poistenia a teda nemôžu byť zhodnotené na účely starobného
dôchodku.

6. Výkon zamestnania colníka však nebol zaradený do zvýhodnenej kategórie funkcií, preto nie je možné

príslušnú dobu výkonu služby hodnotiť na nárok na starobný dôchodok a jeho výšku vo všeobecnom
systémeaaniaplikovaťčl.33ods.2Dohovoruč.128.Žalovanámázato,žeobarozhodnutiasúzákonné
a správne, a žiada, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril dňa 4. júla 2025. Žalobca sa naďalej pridržiava svojich

tvrdení uvedených v správnej žalobe.

8. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30. marca 2026, na ktoré sa dostavil právny
zástupca žalobcu a poverená zástupkyňa žalovanej. Právny zástupca žalobcu stručne zopakoval
žalobnú argumentáciu s tým, že vo výsledku mal žalovaný priznať žalobcovi starobný dôchodok

so započítaním obdobia služobného pomeru. Poverená zástupkyňa žalovanej zotrvala na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia a navrhla správnu žalobu zamietnuť.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov9. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

10. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

11. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov“) pod pojmom policajt
sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru,
Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru
väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej aj
„Dohovor“), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore
a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou
rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú

dávku.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

14. Správny súd konajúci prioritne podľa ustanovení § 199 a nasl. SSP preskúmal správnu žalobu
a konštatoval, že je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou včas.

15. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaná potvrdila prvostupňové
rozhodnutie. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok v sume 420,90 eur
mesačne. Žalovaná však odmietla zohľadniť dobu výkonu služobného pomeru, za ktorý bol žalobcovi
priznaný výsluhový dôchodok na účely nároku na starobný dôchodok.

16. Z obsahu administratívneho ako aj súdneho spisu vyplýva, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek, teda
63 rokov a 2 kalendárnych mesiacov, dňa 27. januára 2025. Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok,
na výpočet ktorého mu bola zhodnotená doba výkonu vojenskej služby od 29. marca 1983 do 28. marca
1985 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 1. augusta 1992 do 31. mája 2016, spolu
v rozsahu 25 rokov a 311 dní. Vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia žalobca získal 21 rokov

a 326 dní obdobia dôchodkového poistenia.

17. Spornou je otázka, či má byť doba, ktorá bola žalobcovi zhodnotená pre priznanie výsluhového
dôchodku, zohľadnená ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku žalobcu na
priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.

18. V danej problematike existuje pomerne obsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorá obdobne prípady detailne analyzuje. Z množstva judikatúry správny súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. apríla 2017, v ktorom cituje
z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2012 zo dňa 15. augusta 2012,

ktorýkonštatovalnasledovné:„Zprávnychúprav,týkajúcichsasociálnehopoisteniaalebozabezpečenia
rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný
systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe
hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky

podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne
zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zák. č. 328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme
sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia
a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby).
Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov,

sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to
aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových
dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené
len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo
všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,

zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona
o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby
v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný
starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania
týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii

poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec.

Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na
výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.

Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ pri posudzovaní
vzniku nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia
(bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca
nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by

malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia
ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa).

Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali
dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme

všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v
zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá

z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme,
následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v
osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby
poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov

osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.“

19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby doba služobného
pomeru nebola považovaná za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.
Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady, kedy sa určuje výška invalidného výsluhového

dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v zmysle ustanovení zákona
č. 328/2002 Z.z.

20. Správny súd vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, ktorá nezohľadnenie obdobia trvania služobného
pomeru žalobcu odôvodnila tým, že zamestnanie žalobcu nebolo zaradené do zvýhodnenej

pracovnej kategórie, opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9So/127/2015 zo dňa 26. apríla 2017, z ktorého vyplýva, že „Z citovaného rozsudku ani z ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov,
ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkonslužby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže
navrhovateľ ku dňu XX.XX.XXXX, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový
vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného

v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto
obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne
postupovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“ Uvedené pritom možno aplikovať aj na prípad žalobcu.

21. Takáto argumentácia žalovanej je v zmysle vyššie uvedenej judikatúry vo vzťahu k prejednávanej

veci absolútne irelevantná. Výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon
služobného pomeru vo zvýhodnenej pracovnej kategórii má vplyv na zníženie dôchodkového veku a
určenie sumy starobného dôchodku, a netýka sa vymedzenia dôb dôchodkového poistenia.

22. Správny súd má s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že je potrebné vypočítať teoretickú
sumu starobného dôchodku žalobcu, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo všeobecnom aj

osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a takto vypočítaný dôchodok krátiť v zmysle
čl. 33 ods. 2 Dohovoru koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia (delenec), a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby
v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Odlišným postupom by sa doby
poistenia poistenca stratili a neboli by zohľadnené spôsobom zodpovedajúcim zámeru zákona.

23. S ohľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že prvostupňový orgán ani žalovaná
nepostupovali v súlade so zákonom, nakoľko obdobie dôchodkového poistenia nadobudnuté
v osobitnom systéme sociálneho poistenia nezohľadnili pre účely nároku na starobný dôchodok.

24. Správny súd tak dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie nie
sú v súlade so zákonom, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 191 ods.
1 písm. c) SSP. Z tohto dôvodu správny súd oba rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu
na ďalšie konanie v súlade s § 191 ods. 4 SSP.

25. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového orgánu opätovne posúdiť nárok žalobcu na
starobný dôchodok v súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít a zároveň bude povinný
toto rozhodnutie náležite odôvodniť.

26. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods.
2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od

doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.