Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125205841
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125205841.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu 1/: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, žalobcu 2/:
D. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, obidvaja v zast.: RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., IČO: 53
191 030, so sídlom Halenárska 18A, 917 01 Trnava, proti žalovanému 1/: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
XXX XX G. XXX, proti žalovanému 2/: H. A., nar. X.XX.XXXX, XXX XX C. I. C. XXX, proti žalovanému
3/: G. J., nar. XX.X.XXXX, I. D. XXXX/X, XXX XX K., proti žalovanému 4/: C. L., v zast.: Slovenský

pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 811 04 Bratislava, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje zmier medzi žalobcami a žalovanými v nasledovnom znení:

I. Súd určuje, že do dedičstva po poručiteľovi neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX,
zomrelom dňa XX.XX.XXXX, patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území C., obec C.,

okres K., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vedenom katastrálnym odborom M. N. K. ako – pozemok
parc. O. P. Q. XXXX/X záhrada o výmere X.XXX m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.7.2025 domáha voči žalovaným určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres K., zapísaná na liste
vlastníctvač.XXXvedenomkatastrálnymodboromM.N.D.R.-pozemokparc.CP.Q.XXXX/X,záhrada
o výmere X XXX m2 a nahradiť trovy konania.

2. Dňa 17.03.2026 zaslal právny zástupca žalobcov tunajšiemu súdu Dohodu o mimosúdnom urovnaní
o vzájomných právach a povinnostiach zo dňa 13.03.2026 uzatvorenú medzi žalobcami a žalovanými

1/ až 3/ a Návrh na schválenie súdneho zmieru zo dňa 17.03.2026. Slovenský pozemkový fond ako
zástupca žalovaného 4/ v podaní zo dňa 25.03.2026 uviedol, že súhlasí s ukončením súdneho konania
schválením zmieru zo strany súdu v znení formulovanom žalobcami v návrhu na schválenie súdneho
zmieru zo 17.03.2026, ktorý bol zo strany žalobcov doručený SPF spolu s dohodou o mimosúdnom
urovnaní uzavretou medzi žalobcami a žalovanými 1/ až 3/ z 13.03.2026.

3. Podľa článku 7 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“) platí, že: „základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k
zmierlivému vyriešeniu sporu.“

4. Podľa § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O
uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.5. Podľa § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje;
neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

6. Zmier predstavuje surogát (náhradu) rozsudku súdu. Sporové strany tak vylúčili autoritatívny výrok
súdu a nahradili ho svojou autonómiou vôle, ktorú je súd zásadne povinný rešpektovať, ak je v súlade
s hmotným právom. Základom zmieru je hmotnoprávna dohoda sporových strán, pričom účinky zmieru
ako procesného inštitútu sa prejavujú v civilnom sporovom konaní v takej podobe, že zmier predstavuje
surogát rozsudku. Prevalentne, dominantne je zmier zmluvou a nie procesným úkonom strán. Súd je

vprípadeuzatvoreniazmierupostavenýdoinejprocesnejroviny.Priuzatváranízmierusúdmusískúmať,
či uzatvorený zmier nie je v rozpore s hmotným právom (Števček, M.: Všeobecné ustanovenia, Úkony
strán, § 148, str. 557 a 558. In.: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540
str., ISBN: 978-80-7400-629-6.).

7. Zákonodarca uložil v § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku súdu povinnosť, neschváliť zmier, na
ktorom sa strany sporu síce mohli dohodnúť, avšak by bol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, teda s hmotným právom. Pri rozhodovaní o schválení zmieru súd nie je povinný zisťovať
skutkový stav veci v takom rozsahu, ako je to pri rozsudku, teda pri autoritatívnom rozhodnutí súdu. Ak
by strana sporu žiadala schváliť zmier, ktorý by nebol vykonateľný alebo by odporoval hmotnému právu,

súd takýmto textom zmieru nie je viazaný a nemôže ho schváliť (bližšie pozri: IVANČO, M., IVANKO,
D. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2026, str. 332, ISBN:
978-80-7699-054-8.)

8. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „ak sa právna vec nedá prejednať a

rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci.“

9. Podľa čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „ak takého ustanovenia niet, súd prejedná

a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.“

10. Podľa čl. 17 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“

11. Podľa § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „pojednávanie nie je potrebné nariaďovať,

ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.“

12. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.“

13. Nakoľko žalobca a žalovaní v predloženom zmieri uviedli, že z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti

konania netrvajú na nariadení pojednávania a súhlasia so schválením zmieru bez nariadenia
pojednávania, súd vo veci pojednávanie v súlade s § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku
v spojení s článkom 4 a 17 Civilného sporového poriadku nenariadil. Civilný sporový poriadok priamo
nerieši situáciu, kedy žalobca a žalovaný požiadajú súd o schválenie súdneho zmieru bez nariadenia
pojednávania. Z uvedeného dôvodu súd aplikoval ustanovenia článkov 4 a 17 Civilného sporového

poriadku a dospel k právnemu záveru, že súdny zmier je možné schváliť aj bez nariadenia pojednávania.
Opačný výklad by znamenal podľa právneho názoru súdu vznik situácie ad absurdum, kedy by nebolo
možné schváliť medzi stranami sporu súdny zmier v situácii, keď sa strany sporu rozhodnú zhodne
navrhnúť súdu aplikáciu ustanovenia § 177 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku. Na základevýkladu rozumného zákonodarcu a v záujme rýchlosti a hospodárnosti civilného sporového konania súd
pristúpil k schváleniu zmieru bez nariadenia pojednávania.

14. Po preskúmaní navrhovaného zmieru medzi žalobcom a žalovanými súd pristúpil k jeho
navrhovanému schváleniu vo forme uznesenia. Po podrobnom preskúmaní obsahu zmieru medzi
žalobcomažalovanýmiakoneznámymivlastníkmisúdkonštatuje,žetaktokoncipovanýzmierzhľadiska
obsahu je plne súladný s hmotným právom. Takto koncipovaný zmier nie je v rozpore s hmotným právom
a súčasne predstavuje spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi žalobcom a žalovanými. Z uvedeného

dôvodu súd zmier medzi sporovými stranami schválil vo forme uznesenia.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.