Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tomáš Novák
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Cb/40/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125371047
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:6125371047.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Doprastav,
a.s., Bratislava-Ružinov, Drieňová 27, IČO: 31 333 320 v konaní právne zastúpený: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanej: Obec
A., A., A. XX, IČO: 00 328 014, v konaní právne zastúpený: JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so
sídlom Hlavná 89, 080 01, Prešov, o zaplatenie 37.095,52 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu z upomínacieho súdu dňa 19.09.2025 domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 37.095,52 €, s príslušenstvom.
2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanou ako objednávateľom
došlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo č. zhotoviteľa A./XX zo dňa 25. 04. 2022, účinnej od 27.04.2022
v znení jej dodatkov (ďalej len „ZoD“), a to v súvislosti so stavbou „Záborské, miestne komunikácie a
chodníky“ (ďalej len „dielo“ a/alebo „stavba“). V zmysle Čl. 3. bodu 3. a 4. ZoD sa žalobca a žalovaná
dohodli, že v prípade zmeny cenových vstupov pristúpi žalovaná k úprave ceny v nadväznosti na celkovú
medziročnú infláciu. K úprave ceny v zmysle valorizačného indexu pristúpila žalovaná na základe
dodatku č. 1 k ZoD zo dňa 11.10.2023. Rovnako došlo k zmene ceny diela aj na základe dodatku č. 2 k
ZoD zo dňa 20.12.2024, a to z dôvodu naviac resp. menej prác. V kontexte uvedeného žalobca dodal, že
zástupkyňa žalovaná na osobnom rokovaní so žalobcom pôvodne potvrdila dohodnutú výšku indexácie
aj za rok 2024, ktorá mala byť predmetom dodatku č. 3 k ZoD, avšak neskôr bola zástupcami žalovanej
táto ústna dohoda negovaná. Žalobcom navrhovaná výška indexácie za rok 2024 bola nižšia, na akú by
mal nárok pri použití vzorca na výpočet indexácie. Žalobca však vzhľadom na korektné obchodné vzťahy
požadoval výšku valorizačného indexu, ako bol tento dohodnutý a schválený za rok 2023 (pozn. 9,50
%). K zmene ceny diela z dôvodu dohodnutej indexačnej doložky (valorizácie) došlo zo strany žalovanej
dodatkom č. 1 k ZoD, čím táto potvrdila relevantnosť vyššie citovaného článku ZoD. Za popísaných
okolností sa žalobca domnieva, že ak sa žalovaná počas plnenia ZoD riadila daným ustanovením a
následne po odovzdaní (prevzatí) diela toto ustanovenie odmietla akceptovať (teda prepočet ceny diela
v zmysle indexačnej doložky), ide o účelové konanie z jej strany, ktoré je v priamom rozpore s princípmi
poctivého obchodného styku.3. V súvislosti s predmetným súdnym sporom žalobca oslovil znalca z odboru stavebníctva (odvetvie:
Odhad hodnoty stavebných prác), aby stanovil metodiku a postup výpočtu a určil výšku valorizačného
indexu stavebných prác a materiálov, v zmysle čoho predložil súkromný znalecký posudok č. 1/2025 zo
dňa 28.05.2025 (ďalej len „znalecký posudok“).
4. Žalobca realizoval pre žalovanú stavebné práce na diele v súlade s ZoD, pričom v súvislosti s
odovzdaním diela žiadal žalovanú o navýšenie položiek zmluvného rozpočtu v zmysle indexačnej
doložky upravenej v Čl. 3. bodoch 3. a 4. ZoD. Napriek prvotnému prísľubu schválenia výšky indexačnej
doložky v zmysle predloženého návrhu dodatku č. 3 k ZoD, nedošlo k jeho uzatvoreniu z dôvodov na
strane žalovanej. Týmto návrhom sa žalobca domáha zaplatenia upravenej ceny diela o indexačnú
doložku, vyčíslenú použitím metodiky, ako je uvedená v znaleckom posudku.
5.NazákladeindexačnejdoložkyupravenejvČl.3bode3.a4.ZoDdošlokúpravecenydielanazáklade
dodatku č. 1 ZoD. K odovzdaniu diela došlo 19.12.2024, ako to vyplýva z „Preberacieho protokolu o
odovzdaní a prevzatí verejnej práce“ (ďalej len „preberací protokol“), kde sa (okrem iného) uvádza, že
žalobca zrealizoval dielo „v primeranej kvalite požadovanej objednávateľom. Na stavbe boli realizované
skúšky kvality v zmysle schváleného kontrolného skúšobného plánu, ktorých výsledky sú súčasťou
preberacieho konania. Akosť vyhovuje technickým normám“. Keďže bolo žalobcovi sľúbené, že dôjde k
podpísaniu návrhu dodatku č. 3 k ZoD, ktorým malo dôjsť k navýšeniu zostatku ceny diela o dohodnutú
výšku valorizačného indexu (pozn. priaznivú pre žalovanú), žalobca v dobrej viere odovzdal žalovanej
dielo a následne listom zo dňa 19.12.2024 predložil návrh dodatku č. 3. Zjavne z dôvodu prevzatia diela
žalovanou, táto už viac nemala záujem zmluvne upraviť cenu diela, čo vyústilo do prijatia uznesenia
zástupcami žalovanej, ktorým bola zmena ceny diela zamietnutá, čo žalobca považuje za porušenie
ZoD a zásady poctivého obchodného styku vyjadrenej v § 265 Obchodného zákonníka. Žalovaná sa v
súvislosti s odmietnutím uzatvorenia dodatku č. 3 k ZoD a úprave ceny diela o predbežne dohodnutú
indexáciu odvoláva listom zo dňa 13.02.2025 na zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a na zásady
hospodárenia a nakladania s majetkom obce, avšak uvedený postoj je len účelový, najmä vzhľadom
na už uzatvorený dodatok č. 1 k ZoD. Ak sa snaží žalovaná navodiť dojem, že uzatvorením dodatku č.
3 k ZoD by došlo k nehospodárnemu nakladaniu s majetkom obce, potom podľa danej argumentácie
potvrdzuje, že uzatvorením dodatku č. 1 konala žalovaná v rozpore so zákonom o obecnom zriadení.
6. Žalovaná tak bez náležitého objasnenia odmietla aplikovať prísl. ustanovenia ZoD, ktorými mala byť
cena diela upravená, a to v zmysle zaužívanej metodiky, ktorú si zmluvné strany požadovanej kvalite a
rozsahu. Žalovaná tak nemá žiadny zjavný dôvod, pre ktorý odmieta aplikovať ňou navrhované znenie
ZoD upravujúce indexačnú doložku, o to viac, že tento postup pred riadnym odovzdaním diela už v
danom zmluvnom vzťahu uplatnila.
7. Nakoľko neexistuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by predpisoval postup a metodiku
oceňovania stavebných prác a materiálov, a teda ani indexácie cien stavebných prác a materiálov,
žalobca si dal pre účely tohto konania vyhotoviť znalecký posudok, ktorého predmetom bolo stanoviť
metodiku a postup výpočtu a určiť výšku valorizačného indexu pre indexáciu stavebných prác
a materiálov zmluvným zhotoviteľom stavby. Znalkyňa pri určení postupu a metodiky oceňovania
stavebných prác a materiálov vychádzala z metodických usmernení Ministerstva dopravy Slovenskej
republiky a z Úradu pre verejné obstarávanie, zo zaužívaných postupov a informácií zverejňovaných.
Štatistickým útvarom SR, Ministerstvom dopravy SR, Ministerstvom informatizácie regionálneho rozvoja
a investícii SR a všeobecne obvyklými spôsobmi cenotvorby a controllingu stavby zvolených na základe
jej najlepších odborných znalostí a schopností. Na základe podkladov predložených žalobcom znalkyňa
navrhla vhodnú metódu indexácie stavebných prác a materiálov za rok 2024, t.j. určila priemer z
vypočítaných indexov stanovujúci výšku indexu na 1,1549. Uvedený priemer predstavuje index úpravy
ceny diela o 15,49 %, čo predstavuje žalobcov nárok uplatnený touto žalobou vo výške istiny 37.095,52
€ (pozn. ak by žalovaná prijala žalobcom navrhovanú výšku indexu 9,50 %, upravená cena diela by
predstavovala len sumu 22.750,64 €). Keďže spolu so žalobou bol predložený súkromný znalecký
posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je
vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, má sa podľa žalobcu pri vykonávaní
tohto dôkazu postupovať akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca (§ 209 ods. 2
CSP).8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že: žalobca a žalovaná sa v čl. 3. bode
3. a 4. ZoD dohodli, že v prípade cenových vstupov pristúpi žalovaná k úprave ceny v nadväznosti na
celkovú medziročnú infláciu; žalovaná v priebehu realizácie prác na diele pristúpila k úprave ceny diela
uplatnením valorizačného indexu na základe dodatku č. 1, preukázateľne došlo k aktivácii čl. 3. bodu 3.
a 4. ZoD, na základe ústneho dohovoru žalovaná prisľúbila úpravu zostávajúcej ceny diela o dohodnutú
indexáciu, no po riadnom odovzdaní diela žalobcom sa účelovo odvoláva na zásady hospodárenia a
nakladania s majetkom obce v zmysle zákon č. 369/1990 Zb obecnom zriadení, žalobca má nárok
zmenu ceny diela o valorizačný index 1,1549 vypočítaný znalkyňou v zmysle predloženého znaleckého
posudku, čo predstavuje žalovanú sumu 37.095,52 €.
9. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v spore predžalobnou výzvou zo dňa 28.7.2025
ešte vyzval žalovanú na zaplatenie istiny, príslušenstva a náhrady trov konania (výzvu si prevzala
30.07.2025), avšak žalovaná na túto výzvu nereagovala v stanovenej lehote piatich (5) dní od doručenia
výzvy, ani ku dňu podania žaloby.
10. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žalovaný nárok neuznala ani čo do dôvodu ani čo do výšky.
Žalobu považuje za nedôvodnú a popiera skutkové a právne tvrdenia žalobcu v celom rozsahu, k čomu
uviedla nasledovné: podaným návrhom sa žalobca domáha zaplatenia sumy 37.095,52 € s prísl. titulom
nejakého údajného nároku na navýšenie ceny diela a povinnosti žalovanej uzavretie Dodatku č. 3 k
Zmluve o dielo, a to v zmysle súkromného znaleckého posudku žalobcu, v ktorom znalec navrhol ako
vhodnú metódu indexácie stavebných prác a materiálov za rok 2024 výšku indexu úpravy ceny diela
o 15,49%, čo predstavuje žalobcov nárok vo výške uvedenej istiny. Žalovaná v prvom rade poukázala
na to, že v zmysle Zmluvy o dielo č. 250422, číslo zhotoviteľa A./XX zo dňa 25.04.2022 účinnej od
27.04.2022 na stavbu „Záborské, miestne komunikácie a chodníky“ čl. 3 cena bola v bode 1 a 2 a 3
dohodnutá cena diela ako cena pevná a konečná. Podľa čl. 3 bod 4 zmluvy o dielo č. XXXXXX zo dňa
25.04.2022 „V prípade zmeny cenových vstupov (devalvácia a podobne), objednávateľ pristúpi k úprave
ceny až po prekročení preukázateľnej celkovej ročnej inflácie o viac ako 8 %, ktorej výška je vyhlasovaná
štatistickým úradom Slovenskej republiky /§ 18 ods. 6 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO").“ Podľa bodu
4 čl. 3 citovanej zmluvy je teda navýšenie ceny diela možné len tak, že v prípade zmeny cenových
vstupov objednávateľ pristúpi k úprave ceny až po prekročení preukázateľnej celkovej ročnej inflácie o
viac ako 8%, ktorej výška je vyhlasovaná Štatistickým úradom SR. Objednávateľom bola žalovaná a
táto nepristúpila k úprave ceny diela z relevantného dôvodu, a tým bol fakt, že preukázateľná celková
ročná inflácia neprekročila viac ako 8%. V zmysle Potvrdenia o miere inflácie v SR vydanom Štatistickým
úradom SR predstavuje miera inflácie v roku 2024 oproti predchádzajúcemu roku v priemere 2,8%. S
poukazom na uvedené je zrejmé, že na navýšenie ceny diela podľa bodu 4 čl. 3 citovanej zmluvy o
dielo nemá žalobca nárok, nakoľko ročná inflácia vyhlasovaná Štatistickým úradom SR neprekročila
8%. Súkromný znalecký posudok žalobcu je preto právne i fakticky irelevantný, nakoľko v zmluve sa
zmluvné strany jednoznačne dohodli, že navýšenie ceny diela je možné len ak prekročí miera ročnej
inflácie viac ako 8%, avšak miera ročnej inflácie vyhlasovaná Štatistickým úradom SR, nie stanovená
súkromným znaleckým posudkom nejakého znalca. Rovnako sú právne i skutkovo irelevantné tvrdenia
žalobcu o tom, že došlo k uzavretiu dodatku č. 1 a dodatku č. 2 k zmluve o dielo. Rovnako je irelevantné,
že na osobnom rokovaní žalobca navrhoval výšku indexáciu za rok 2024 nižšiu, na akú by mal nárok pri
použití vzorca na výpočet indexácie. Žalovaná nerozumie, aký vzorec chce žalobca aplikovať a najmä
z akého právneho titulu, keď strany sporu sú viazané zmluvou o dielo a podľa bodu 4 čl. 3 tejto zmluvy
bolo jednoznačne dohodnuté, že k zvýšeniu ceny diela pristúpi žalobca len a len v prípade, že miera
ročnej inflácie, ktorú vyhlasuje Štatistický úrad SR, prekročí 8%. Žiadne vzorce žalobcu ani ponuka
jeho výpočtov na valorizáciu nie sú v tomto prípade podstatné. Podstatný je len výpočet Štatistického
úradu SR a ním stanovená miera ročnej inflácie, ktorá za rok 2024 predstavovala 2,8%. Žalovaná
poukazuje na to, že tvrdenie žalobcu o uzavretí dodatku č. 1 k zmluve o dielo je zmätočné a nekorektné,
nakoľko Dodatok č. 1 k zmluve o dielo bol podľa čl. 1 uzavretý z dôvodu, že „Podľa čl. 3 bod 3 a
4 ZoD sa zmluvné strany vzájomne dohodli na uplatňovaní inflačného nárastu cien vychádzajúceho
z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky a uplatnenie sa vzťahuje na tie objemy prác, ktoré
neboli k 01.06.2023 zrealizované a fakturované.“ Podľa čl. 3 bod 3 citovanej zmluvy o dielo zo dňa
25.04.2022 „Cena za stavebné dielo je stanovená ako cena maximálna a konečná bez možnosti jej
zmeny, najneskôr však do 31.05.2023, v rozsahu prác podľa predloženého výkazu výmer – rozpočtu a
sú v nej zahrnuté všetky náklady, dodávky a práce zhotoviteľa spojené s vykonaním diela podľa čl. 1.,
2. a 3. tejto zmluvy. Po uvedenom dátume sa zmluvné strany môžu dohodnúť na uplatňovaní inflačnéhonárastu cien formou zmeny zmluvy (dodatku) v súlade s výmerom č. R-3/1996 MF SR a opatrením
č. R-12/1999 MF SR, ŠÚ SR v cenových správach pre stavebníctvo v príslušnom kvartály, a to iba
na položky z rozpočtu, ktoré ešte neboli realizované. Pri prípadnej zmene sadzby DPH je oprávnený
zhotoviteľ upraviť fakturačnú cenu s DPH, platnú v čase fakturácie o novú výšku DPH.“ Dodatok č. 1 bol
teda uzavretý oprávnene, nakoľko sa ním riešili iba položky z rozpočtu, ktoré ešte neboli realizované.
Rovnako je potrebné poukázať na to, že miera inflácie v roku 2023 bola v priemere 10,5%, čo znamená,
že žalobca mal nárok na uzavretie dodatku č. 1 v zmysle čl. 3 bod 4 citovanej zmluvy o dielo zo dňa
25.04.2022, pričom na základe vzájomných rokovaní starostka žalovaného dohodla v prospech obce
dohodla zníženie navýšenia z 10,5% stanovených Štatistickým úradom SR na 9,5%. Rovnako žalovaná
poukazuje na to, že tvrdenie žalobcu o uzavretí dodatku č. 2 k zmluve o dielo je zmätočné a nekorektné,
nakoľko Dodatok č. 2 bol uzavretý z dôvodu tzv. naviac prác a nie z dôvodu valorizácie a inflačnej
doložky, pričom sa jednalo o naviac práce ešte nezrealizované. Podľa č. 1 dodatku č. 2 k zmluve o
dielo zo dňa 18.12.2024 „Zmluvné strany sa dohodli na zmene ceny diela, a to z dôvodu naviac prác vo
výške 73.223 € bez DPH a na odpočte zazmluvnených nezrealizovaných prác vo výške 182.731,29 €
bez DPH.“ Išlo teda o navýšenie diela o cenu naviac prác a nie o mieru inflácie. Žalovaná poukázala aj
na to, že ani bod 3 čl. 3 pôvodnej citovanej zmluvy o dielo zo dňa 25.04.2022 neumožňuje navýšenie
ceny diela požadované žalobcom návrhom na vydanie platobného rozkazu. Podľa čl. 3 bod 3 citovanej
zmluvy o dielo zo dňa 25.04.2022 „Cena za stavebné dielo je stanovená ako cena maximálna a konečná
bez možnosti jej zmeny, najneskôr však do 31.05.2023, v rozsahu prác podľa predloženého výkazu
výmer – rozpočtu a sú v nej zahrnuté všetky náklady, dodávky a práce zhotoviteľa spojené s vykonaním
diela podľa čl. 1., 2. a 3. tejto zmluvy. Po uvedenom dátume sa zmluvné strany môžu dohodnúť na
uplatňovanie inflačného nárastu cien formou zmeny zmluvy (dodatku) v súlade s výmerom č. R-3/1996
MF SR a opatrením č. R-12/1999 MF SR, ŠÚ SR v cenových správach pre stavebníctvo v príslušnom
kvartály, a to iba na položky z rozpočtu, ktoré ešte neboli realizované. Pri prípadnej zmene sadzby
DPH je oprávnený zhotoviteľ upraviť fakturačnú cenu s DPH, platnú v čase fakturácie o novú výšku
DPH.“ Z citovaného bodu zmluvy o dielo je zrejmé, že strany sporu sa môžu dohodnúť na uplatňovaní
inflačného nárastu cien formou zmeny zmluvy, avšak toto ustanovenie zmluvy o dielo platí iba na položky
z rozpočtu, ktoré ešte neboli realizované. V prípade žalobcom požadovaného navýšenia ceny diela o
žalovanú sumu však nejde o položky z rozpočtu ktoré ešte neboli realizované, nakoľko ako sám uviedol
žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu v bode 11 k odovzdaniu diela došlo 19.12.2024 ako
to vyplýva z Preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce. Žalovaná ďalej poukázala
na to, že tento bod 3 čl. 3 zmluvy o dielo sa vzťahuje na situáciu, kedy sa strany sporu mohli dohodnúť
na uplatňovaní inflačného nárastu cien formou dodatku k zmluve, avšak v prejednávanom prípade je
zrejmé, že žalovaná sa nedohodla so žalobcom na uplatňovaní nárastu cien formou dodatku č. 3,
nakoľko bod 3 čl. 3 zmluvy o dielo sa nevzťahoval na takúto situáciu a podľa bodu 4 čl. 3 zmluvy o
dielo, ktorý sa vzťahuje na žalobcom žalovanú situáciu, miera inflácie stanovená Štatistickým úradom
SR dosiahla len 2,8% a neprekročila 8%. S poukazom na uvedené žalobca nemá nárok na navýšenie
ceny diela o ním žalovanú indexáciu alebo valorizáciu, a už vôbec nie o nejakú indexačnú doložku
vyčíslenú použitím metodiky uvedenej v jeho súkromnom znaleckom posudku. Preto navrhla žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán, oboznámením žaloby, výsluchom svedka B.
C., súkromného znaleckého posudku 1/2025 zo dňa 28.05.2025, preberacieho protokolu o odovzdaní a
prevzatíverejnejprácezodňa19.12.2024,návrhudodatkuč.3(valorizačnýindex),výzvynauzatvorenie
dodatku k zmluve o dielo – odpoveď zo dňa 13.02.2025, potvrdenia o miere inflácie Štatistického úradu
SR, dodatku č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 11.10.2023, potvrdenia Štatistického úradu SR za rok 2023,
dodatku č. 2 k zmluve o dielo zo dňa 18.12.2024, ostatného spisového materiálu a zistil skutkový stav
vyplývajúci z prednesu žalovanej.
12. Žalobca v priebehu konania prostredníctvom právneho zástupcu okrem už uvedených skutočností
uviedol, že žalovaná nesprávne interpretuje predmetnú zmluvu o dielo. Síce je pravdou, že sa v čl.
3. bod 3. zmluvy uvádza cena diela ako maximálna a konečná, no samotná zmluva v čl. 3. bode 3.
a 4. obsahuje mechanizmy, ktoré umožňujú zmenu ceny diela, a to aj z dôvodu valorizácie: „Cena
za stavebné dielo je stanovená ako cena maximálna a konečná bez možnosti jej zmeny, najneskôr
však do 31.05.2023 ... Po uvedenom dátume sa zmluvné strany môžu dohodnúť na uplatňovanie
inflačného nárastu ...“). Nemožno preto tvrdiť, že cena diela je absolútne nemenná. Už uzavretím
Dodatku č. 1 ( predmetom ktorého bola dohoda strán o uplatnení inflačného nárastu cien) a Dodatku
č. 2 (predmetom ktorého, bola dohoda strán na zmene ceny diela, z dôvodu naviac prác + 73.223,26€ a odpočtu nerealizovaných prác vo výške menej práce – 182.731,29 €) zmluvné strany prejavili
vôľu uplatňovať mechanizmus úpravy ceny v závislosti od cenového vývoja a inflačných ukazovateľov,
či naviac prác. Žalobca zdôrazňuje, že podstatou indexačnej doložky nebolo mechanické prevzatie
priemernej inflácie, ale zohľadnenie skutočných cenových vstupov ovplyvňujúcich stavebné práce. Túto
metodiku potvrdzuje aj odborné stanovisko znalkyne – súkromný znalecký posudok č. 1/2025, ktorý
bol vyhotovený na základe metodických usmernení rezortných orgánov a zaužívaných postupov v
stavebnej praxi. Je preto irelevantné, že štatistická miera inflácie za rok 2024 bola 2,8 %, keďže táto
hodnota nereflektuje reálne zvýšenie cien stavebných materiálov a prác, ktoré preukázateľne narástli v
podstatne vyššej miere a navyše inflácia zverejňovaná Štatistickým úradom je „medziročná“, nie ročná.
Medziročná inflácia znamená, že sa porovnáva cenová hladina v danom mesiaci s cenovou hladinou
v rovnakom mesiaci pred rokom (t. j. porovnanie s rovnakým mesiacom 2023) a z týchto 12 hodnôt sa
spraví aritmetický priemer. To nie je to isté ako „ročná inflácia“ v presnom zmysle (t. j. priemer cenovej
hladiny v celom roku 2024 vs. priemer v celom roku 2023). Súkromný znalecký posudok žalobcu nie je
„irelevantný“, ako tvrdí žalovaná, ale predstavuje kvalifikovaný odborný podklad na určenie primeranej
výšky indexácie stavebných prác a materiálov. Znalec vychádzal z objektívnych dát a aplikoval bežnú
metodiku používanú v stavebnej praxi. Podľa žalobcu žalovaná zľahčuje význam uzavretých dodatkov
a za týmto účelom si prispôsobuje argumentáciu. Dodatok č. 1 bol uzavretý práve z dôvodu valorizácie
cien v dôsledku inflácie. Dodatok č. 2 síce riešil najmä naviac práce, ale opäť potvrdzuje, že cena diela
nebola absolútne nemenná a že žalovaná akceptoval potrebu úprav pôvodnej zmluvy. Návrh Dodatku
č. 3 mal rovnako upravovať valorizáciu cien v dôsledku inflácie, avšak napriek prvotnému prísľubu zo
strany žalovanej tento dodatok nebol uzatvorený, pričom následne po zrealizovaní všetkých prác na
diele a jeho odovzdania žalovaná odmietol predmetný návrh Dodatku č. 3 podpísať, čo žalobca považuje
za špekulatívne a v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalovaná napadá závery znalca iba
svojím subjektívnym tvrdením, bez toho, aby predložila akýkoľvek relevantný dôkaz (napr. iný znalecký
posudok), ktorý by spochybňoval odborné zistenia znalca. Je potrebné zdôrazniť, že subjektívny výklad
žalovanej nemôže nahradiť odborné znalecké posúdenie a nemá z právneho ani dôkazného hľadiska
porovnateľnú váhu. Znalecký posudok preto predstavuje kľúčový dôkaz, ktorým žalobca preukazuje
oprávnenosť svojho nároku. Z uvedeného dôvodu žalobca nepovažuje tvrdenia žalovanej za právne
ani skutkovo relevantné. Argumentácia žalovanej je podľa žalobcu účelová, vychádza z nesprávneho
výkladu zmluvy a neberie do úvahy doterajšiu prax strán ani reálny vývoj cien v stavebníctve.
13. Žalovaná s uvedenou argumentáciou nesúhlasila, zdôrazňujúc, že nerozumie prečo žalobca
tvrdošijne stále opakuje nejakú vymyslenú indexáciu, keď v zmluve o dielo bolo jednoznačne zmluvnými
stranami dohodnuté, že úprava ceny je viazaná len a len na celkovú ročnú infláciu vyhlasovanú
štatistickým úradom SR, nie znaleckým posudkom ani iným mechanizmom. Pokiaľ by zmluvné strany
chceli viazať úpravu ceny na nárast cien stavebných materiálov stanovených znaleckým posudkom,
boli by také dojednanie zakotvili do zmluvy o dielo. Preto namietla ako nedôvodné návrhy žalobcu
na výsluchy ním označených svedkov ako aj znalkyne, nakoľko rozhodnutie súdu závisí výlučne od
vyriešenia otázky právnej, a to právneho posúdenia a výkladu čl. 3 bod 4 zmluvy o dielo, ktorý musí byť
jednoznačne v prospech argumentácie žalovaného. Žalobca pritom sám vo svojom vyjadrení uznal, že
právna argumentácia žalovaného o maximálnej a konečnej cene bola pravdivá a správna. Je potrebné
uviesť, že v zmysle § 546 a nasl. Obchodného zákonníka pri zmluve o dielo môže byť cena dohodnutá
ako pevná (maximálna, konečná), cena podľa rozpočtu alebo cena stanovená odhadom. Cena pevná
môže byť samozrejme menená so súhlasom zmluvných strán dodatkami. Aj v tomto prípade bolo
dohodnutá možnosť zmeny ceny o naviac práce alebo o mieru infláciu. Konkrétne boli zmluvnými
stranami dohodnuté dve situácie, za ktorých mohli zmluvné strany pristúpiť k uzavretiu dodatku o zmene
ceny diela, a to podľa čl. 3 bod 3 zmluvy o dielo a podľa čl. 3 bod 4 zmluvy o dielo. Podľa čl. 3 bod 3
citovanej zmluvy o dielo zo dňa 25.04.2022 „Cena za stavebné dielo je stanovená ako cena maximálna
a konečná bez možnosti jej zmeny, najneskôr však do 31.05.2023, v rozsahu prác podľa predloženého
výkazu výmer - rozpočtu a sú v nej zahrnuté všetky náklady, dodávky a práce zhotoviteľa spojené
s vykonaním diela podľa čl. 1., 2. a 3. tejto zmluvy. Po uvedenom dátume sa zmluvné strany môžu
dohodnúť na uplatňovanie inflačného nárastu cien formou zmeny zmluvy (dodatku) v súlade s výmerom
č. R-3/1996 MF SR a opatrením č. R-12/1999 M F SR, ŠÚ SR v cenových správach pre stavebníctvo v
príslušnom kvartály, a to iba na položky z rozpočtu, ktoré ešte neboli realizované. Pri prípadnej zmene
sadzby DPH je oprávnený zhotoviteľ upraviť fakturačnú cenu s DPH, platnú v čase fakturácie o novú
výšku DPH." Z čl. 3 bod 3 zmluvy o dielo je zrejmé, že strany sporu sa môžu dohodnúť na uplatňovaní
inflačného nárastu cien formou zmeny zmluvy, avšak toto ustanovenie zmluvy o dielo platí iba na
položky z rozpočtu, ktoré ešte neboli realizované. Vzhľadom na to, že boli určité položky rozpočtu eštenezrealizované, zmluvné strany pristúpili k uzavretiu dodatku č. 1 k zmluve o dielo oprávnene a to len na
tie položky z rozpočtu, ktoré ešte neboli realizované. Miera inflácie v roku 2023 stanovená Štatistickým
úradom SR bola v priemere 10,5%, čo znamená, že žalobca mal nárok na uzavretie dodatku č. 1 aj v
zmysle čl. 3 bod 4 citovanej zmluvy o dielo zo dňa 25.04.2022, pričom na základe vzájomných rokovaní
starostka žalovaného dohodla v prospech obce dohodla zníženie navýšenia z 10,5% stanovených
Štatistickým úradom SR na 9,5%. Samotný text dodatku č. 1 obsahuje znenie : „Podľa čl. 3 bod 3 a 4 ZoD
sa zmluvné strany vzájomne dohodli na uplatňovaní inflačného nárastu cien vychádzajúceho z údajov
Štatistického úradu Slovenskej republiky a uplatnenie sa vzťahuje na tie objem v prác, ktoré neboli k
01.06.2023 zrealizované a fakturované. Dodatok č. 2 bol uzavretý z dôvodu tzv. naviac prác a nie z
dôvodu valorizácie a inflačnej doložky, pričom sa jednalo o naviac práce ešte nezrealizované. Podľa č. 1
dodatku č. 2 k zmluve o dielo zo dňa 18.12.2024 „Zmluvné strany sa dohodli na zmene ceny diela, a to z
dôvodu naviac prác vo výške 73.223,26 € bez DPH a na odpočte zazmluvnených nezrealizovaných prác
vo výške 182.731,29 € bez DPH." Išlo teda o navýšenie diela o cenu naviac prác a nie o mieru inflácie.
V prípade žalobcom požadovaného navýšenia ceny diela o žalovanú sumu 37.095,52 € však nejde o
položky z rozpočtu ktoré ešte neboli realizované, nakoľko ako sám uviedol žalobca v návrhu na vydanie
platobného rozkazu v bode 11 k odovzdaniu diela došlo 19.12.2024, ako to vyplýva z Preberacieho
protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce. Podľa čl. 3 bod 4 zmluvy o dielo č. 250422 zo dňa
25.04.2022 „1/ prípade zmeny cenových vstupov (devalvácia a podobne), objednávateľ pristúpi k úprave
ceny až po prekročení preukázateľnej celkovej ročnej inflácie o viac ako 8 %, ktorej výška je vyhlasovaná
štatistickým úradom Slovenskej republiky /§ 18 ods. 6 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO")." Podľa bodu
4 čl. 3 citovanej zmluvy je teda navýšenie ceny diela možné len tak, že v prípade zmeny cenových
vstupov objednávateľ pristúpi k úprave ceny až po prekročení preukázateľnej celkovej ročnej inflácie
o viac ako 8%, ktorej výška je vyhlasovaná Štatistickým úradom SR. Objednávateľom bol žalovaná a
tento nepristúpil k úprave ceny diela z relevantného dôvodu, a tým bol fakt, že preukázateľná celková
ročná inflácia neprekročila viac ako 8%. V zmysle Potvrdenia o miere inflácie v SR vydanom Štatistickým
úradom SR predstavuje miera inflácie v roku 2024 oproti predchádzajúcemu roku v priemere 2,8%.
S poukazom na uvedené je zrejmé, že na navýšenie ceny diela podľa čl. 3 od 4 citovanej zmluvy o
dielo nemá žalobca nárok, nakoľko ročná inflácia vyhlasovaná Štatistickým úradom SR neprekročila 8%.
Žalovaná poukázal na to, že opakovaná argumentácia žalobcu o tom, ako sa vypočítava medziročná
infláciaporovnanímhladinycienvdanommesiacishladinoucienvminulomrokuaotom,akojeznalecký
posudok kvalifikovaný, ako vychádza zo správne metodiky ako aj vychádzal z metodických usmernení
ministerstiev, je v tomto prípade právne irelevantná. Táto argumentácia žalobcu by bola relevantná len
vtedy, keby si zmluvné strany dohodli v základnej zmluve o dielo napríklad text, že v prípade zmeny
cenových vstupov (devalvácia a podobne), objednávateľ pristúpi k úprave ceny na základe znalcom
určenej miery inflácie. V takom prípade by sa žalovaná nemohol brániť navýšeniu ceny diela. Ale strany
sporu si jednoznačne dohodli text zmluvy, že k úprave ceny diela dôjde až po prekročení preukázateľnej
celkovej ročnej inflácie o viac ako 8 %, ktorej výška je vyhlasovaná štatistickým úradom Slovenskej
republiky /§ 18 ods. 6 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO"). Dokonca samotná zmluva o dielo v čl. 3 bod
4 obsahuje odkaz na ust. § 18 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého alinea druha
„Ak koncesná zmluva neupravuje indexáciu ceny na účely výpočtu hodnoty zmeny podľa odsekov 3
a 5 sa zohľadní priemerná miera inflácie dosiahnutá v predchádzajúcom kalendárnom roku potvrdená
Štatistickým úradom Slovenskej republiky." S poukazom na uvedené je jednoznačne preukázané, že
vôľou zmluvných strán bolo viazať úpravu ceny diela na mieru ročnej inflácie stanovenú Štatistickým
úradom SR a nie znaleckým posudkom. Vyplýva to jednak explicitne zo znenia čl. 3 bod 4 zmluvy ako
aj z odkazu v čl. 3 bod 4 na ust. § 18 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, ktorým taktiež odkazuje na
mieru inflácie potvrdenú Štatistickým úradom SR. Akékoľvek argumenty žalobcu o tom, či malo dôjsť k
uzavretiu dodatku č. 3 alebo nie, sú preto podľa žalovanej právne irelevantné, nakoľko žalobca nemal
nárok na navýšenie ceny diela ani na uzavretie dodatku č. 3 k zmluve o dielo, a preto žalovaná správne
nepristúpila k uzavretiu tohto dodatku, súc viazaná zákonom o rozpočtových pravidlách, zákonom o
verejnom obstarávaní a zásadou starostlivosti odborného hospodára o verejné finančné prostriedky
obce.
14. K okolnostiam zmluvného vzťahu sa v konaní vyjadrila aj štatutárna zástupkyňa žalovaného
(starostka obce) D. B., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že predmetnú zmluvu o dielo uzatvorili v roku
2022 na základe verejného obstarávania a na základe vysvetlenia zástupcu verejného obstarávateľa
pána D., kde jednoznačným spôsobom bola vysvetlená formulácia inflačnej doložky, podľa čoho ajpostupovali. Tento výklad vychádzal aj z informácií získaných od zástupcov iných obcí a iných subjektov
v podobných prípadoch. Preto nesúhlasila s výkladom inflačnej doložky zo strany žalobcu. Vo vzťahu
k okolnostiam uzavretia Dodatku č. 1 uviedla, že to navrhla žalovaná obec a nie žalobca, pričom
vychádzali zo znenia zmluvy a z údajov štatistického úradu, pričom v danom prípade vznikol zmluvný
nárok na dohodnuté navýšenie ceny diela, keďže v tom čase miera ročnej inflácie prekračovala sadzbu
10,5 %, nie ako to bolo v prípade ďalších dodatkov. V rámci komunikácie zároveň zástupcov žalobcu
informovala, že ako starostka obce nemá právomoc o ich nárokoch rozhodnúť, nakoľko o tom musí
rozhodnúť zastupiteľstvo obce, ktoré sa k tomu jednoznačne nesúhlasne vyjadrilo. K údajnému prísľubu,
na ktorý poukázal žalobca uviedla, že bol celý čas podmienený splnením podmienok, vyplývajúcich zo
zmluvy, odkazujúcichnaročnúmieruinflácie.Akopritomsúčasnezistila,vžalobcompožadovanomčase
bola ročná sadzba inflácie okolo 3 %, ku koncu roka znížila na 2,8, teda neboli splnené podmienky na
uzavretie takéhoto dodatku. K tvrdeniu žalobcu, že reakciou na jeho výzvu bola nesúhlasné stanovisko
žalovanej, v ktorom sama obec požiadala o vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie výpočtu
ceny alebo miery inflácie uviedla, že poslanci obce ju poverili požiadať nie o vyhotovenie ale iba
o doručenie znaleckého posudku, ktorý im však bol doručený až v mesiaci január nasledujúceho roku, a
aj preto to nebolo možné zohľadniť pri zmluvnom vzťahu. So zástupcami žalobcu sa stretli niekoľkokrát
a to aj za prítomnosti poslancov obce a kontrolóra, ani v jednom prípade nedošlo k odsúhlaseniu nároku
žalobcu, pričom vždy odkazovali na obsah zmluvy a na kritériá, ktoré neboli splnené.
15. Svedok B. C. ako vedúci organizačnej zložky žalobcu vo svojej výpovedi poukázal na to, že od
začiatku zmluvného vzťahu so žalovanou upozorňovali starostku obce, že pri financovaní bude potrebné
zohľadniť aj indexáciu cien, teda údaje vyplývajúce z inflačných kritérií štatistického úradu. Preto ponúkli
žalovanej niekedy v roku 2022 indexáciu približne v rozsahu 15,2 %, ktorá nebola akceptovaná. Vrátili
sa k tomu neskôr, v roku 2023, kde ponúkli indexáciu v rozsahu 9,5 %, na základe oficiálnych údajov,
pričom opakovane upozorňovali, že na cenách sa vzhľadom na to časový rozsah od podpisu zmluvy
až do realizácie prejavuje indexácia, čo je potrebné zohľadniť. Indexácia cien mala zohľadňovať všetky
kritériá, nielen z hľadiska ceny materiálov, ale aj všetky okolnosti. Vo vzťahu k návrhu dodatku č. 3
uviedol, že dňa 19.12.2023 obci odovzdali návrh dodatku a o mesiac im prišlo nesúhlasné stanovisko. V
tom čase dokončovali obrubníky, pričom materiál sa musel kupovať za nové ceny, ovplyvnené infláciou.
Znenie predmetnej zmluvy o dielo mu bolo z titulu pracovnej pozície známe, vrátane článku 3 bod 4, ktorý
nepovažovali za rozporuplný. Mali za to, že je dostatočne zrejmé, že sa pri fakturácii bude zohľadňovať
indexácia, aj keď v tomto článku zmluvy bol odkaz na celkovú ročnú infláciu vyhlasovanú Štatistickým
úradom Slovenskej republiky. Pritom aj starostka obce im emailom zaslala návrh dňa 21.08.2023, akým
spôsobom by mala byť vypočítaná inflačná doložka, teda mal za to, že si ju vysvetľujú rovnakým
spôsobom.
16. Podľa § 536 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy
zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve
dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu
uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
17. Podľa § 546 ods. l Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
18. Podľa § 548 ods. l Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.
19. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
20. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) sú strany
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoju tvrdenia dôkazmi.21. Podľa § 149 ods. 1 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
22. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
23. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
24. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
25. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti.
26. Podľa ustanovenia § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
27. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
28. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 37.095,52 € s príslušenstvom titulom nároku
na nezaplatenú cenu diela, po navýšení položiek zmluvného rozpočtu v zmysle indexačnej doložky
upravenej v Čl. 3. bodoch 3. a 4. ZoD., vyčíslenú použitím metodiky, ako je uvedená v znaleckom
posudku.
29. Z nesporných skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami
konania ako podnikateľmi došlo v zmysle ustanovenia § 536 a nasl. Obch. zák. k uzavretiu Zmluvy o
dielo č. Z1/2022/025/14 zo dňa 25. 04. 2022, v súvislosti so stavbou „Záborské, miestne komunikácie a
chodníky“ na základe ktorej realizoval žalobca pre žalovanú dohodnuté dielo.
30. V Čl. 3 bod 1 Zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že cena za stavebné dielo je stanovená ako
cenamaximálnaakonečnábezmožnostijejzmeny,najneskôrvšakdo31.05.2023,vrozsahuprácpodľa
predloženého výkazu výmer - rozpočtu a sú v nej zahrnuté všetky náklady, dodávky a práce zhotoviteľa
spojenésvykonanímdielapodľačl.1..2.a3.tejtozmluvy.Pouvedenomdátumesazmluvnéstranymôžu
dohodnúť na uplatňovanie inflačného nárastu cien formou zmeny zmluvy (dodatku) v súlade s výmerom
č. R-3/1996 MF SR a opatrením č. R-12/1999 MF SR, ŠÚ SR v cenových správach pre stavebníctvo v
príslušnom kvartály, a to iba na položky z rozpočtu, ktoré ešte neboli realizované. Pri prípadnej zmene
sadzby DPH je oprávnený zhotoviteľ upraviť fakturačnú cenu s DPH, platnú v čase fakturácie o novú
výšku DPH. V bode 2 bolo dohodnuté, že v prípade zmeny cenových vstupov (devalvácia a podobne),
objednávateľ pristúpi k úprave ceny až po prekročení preukázateľnej celkovej ročnej inflácie o viac
ako 8 %, ktorej výška je vyhlasovaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky /§ 18 ods. 6 zákona č.
343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZVO“)/. V bode 5 sa strany dohodli, že na akúkoľvek zmenu zmluvy je potrebný
súhlas oboch zmluvných strán formou zmeny zmluvy (dodatku) k tejto zmluve o dielo a v bode 6, že
jednotkové ceny, uvedené v ocenenom výkaze výmer, sú pre tú istú položku stavebnej práce a dodávky
rovnaké pre celé dielo.
31. Dodatkom č. 1 k Zmluve o dielo sa zmluvné strany podľa Článku 3. bod 3 a 4 ZoD vzájomne
dohodli na uplatňovaní inflačného nárastu cien vychádzajúceho z údajov Štatistického úradu Slovenskej
republiky a uplatnenie sa vzťahuje na tie objemy prác, ktoré neboli k 01.06.2023 zrealizované a
fakturované. Zmluvné strany sa dohodli, že za plnenia poskytnuté a fakturované v období od 1.6.2023
do 31.12.2023 má Zhotoviteľ nárok na fakturáciu úpravy cien o Index na výšenia vo výške 9,5% z
každej mesačnej fakturácie, ktorá bude vystavená v uvádzanom období. Predmetná indexácia sa bude
vypočítavať z fakturovanej čiastky a bude uvádzaná jednou položkou na vystavenej faktúre. Index
navýšenia za obdobie od 1.6.2023 do dňa nadobudnutia účinnosti Dodatku č. 1 bude taktiež dopočítaný
a vyfakturovaný v najbližšom fakturačnom mesiaci zo strany Zhotoviteľa.32. Dodatkom č. 2 k Zmluve o dielo sa zmluvné strany dohodli na zmene ceny diela, a to z dôvodu
naviac prác vo výške 73.223,26 € bez DPH a na odpočte zazmluvnených nezrealizovaných prác vo
výške 182.731,29 € bez DPH.
33. S návrhom dodatku č. 3 žalovaná nesúhlasila pre nesplnenie dohodnutých zmluvných podmienok,
ako je to vyššie uvedené.
34. V súvislosti s plnením podľa zmluvy vystavil žalobca žalovanej faktúry, ktoré žalovaná zaplatila
riadne a včas.
35. Zo skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania vyplýva, že podmienky na uplatňovanie
inflačného nárastu cien formou zmeny zmluvy (dodatku) v prípade žalobcom navrhovaného dodatku
č. 3 nenastali, nakoľko k prekročeniu preukázateľnej celkovej ročnej inflácie o viac ako 8 %, ktorej
výška je vyhlasovaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky nedošlo, keďže podľa predloženého
potvrdenia o miere inflácie v SR vydanom Štatistickým úradom SR predstavovala miera inflácie v roku
2024 oproti predchádzajúcemu roku v priemere 2,8%. Cena diela bola pritom stranami dohodnutá ako
cena maximálna a konečná bez možnosti jej zmeny, okrem podmienok uvedených v čl. 3 bod 4 zmluvy
aza súhlasuobochzmluvnýchstránformouzmenyzmluvy(dodatku)kzmluveodielo,ksplneniuktorých
nedošlo. Ani údajný ústny prísľub starostky žalovanej obce, ktorý poprela nepreukazuje naplnenie
podmienky súhlasu oboch zmluvných strán so zmenou ceny diela, pričom nebolo ani preukázané, že by
s tým súhlasilo zastupiteľstvo obce. Naopak opakovane bolo v rámci procesnej obrany poukazované na
nesúhlas žalovanej s nárokom žalobcu pre nesplnenie kritérií, čo žalobca napriek svojmu tvrdeniu ničím
nevyvrátil. V dôsledku uvedeného preto súd vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok ako nedôvodný.
36. Na prijatý záver nemá vplyv ani argumentácia žalobcu, nakoľko k uzavretiu Dodatku č. 1
preukázateľne došlo v súlade s čl. 3 bod 4 zmluvy, vychádzajúc z v tom čase stanovenej miery inflácie
vyhlasovanej Štatistickým úradom SR a k uzavretiu Dodatku č. 2 došlo v súvislosti s prácami ešte
nezrealizovanými k 01.06.2023 a teda nie pre mieru inflácie. Taktiež žalobcom predložený znalecký
posudok, určujúci požadovanú mieru inflácie nemá vplyv na prijatý právny záver, keďže ak nebol daný
základ nároku pre nesplnenie zmluvných podmienok, výpočet jeho výšky, hoci aj znaleckým posudkom
je právne irelevantný. V tejto súvislosti ani všeobecný návrh žalobcu na doplnenie dokazovania
výsluchom zástupcov zastupiteľstva obce, ktorí mali byť prítomní pri jednaniach so zástupcami žalobcu
nemal vplyv pre prijatie skutkového a právneho záveru súdu o nepreukázaní žalovaného nároku, ku
ktorému súd už na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel, preto ho zamietol.
37. Povinnosťou sporovej strany v civilnom sporovom konaní v zmysle princípu formálnej pravdy je
opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa
§ 185 CSP môže prvostupňový súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám
rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, teda najmä tie, ktoré vedú k meritórnemu rozhodnutiu
súdu a to v súvislosti so záverom ku ktorému súd už na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel.
Keďže žalobca ani v jednom zo svojich prednesov skutkové tvrdenia žalovanej týkajúce sa sporu
relevantne nespochybnil, tieto sa považujú za nesporné (§151 CSP), pričom žalobca iné dôkazy
preukazujúce dôvodnosť jeho nároku ani neoznačil.
38. Po vyhodnotení dokazovania preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
41. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, žalovaná bola
v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:
Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.