Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 17Sas/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101519
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101519.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., A., nar. XX. XXXX XXXX, bytom D. XXXX/
XX, XXX XX E., právne zastúpeného JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, advokátkou so sídlom Na
Priekope 174/13, 010 01 Žilina, IČO: 51814544, proti žalovanej: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s.,
so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, o správnej žalobe v sociálnych veciach,
o preskúmanie Odpovede žalovanej z 22. júla 2025 k odvolaniu týkajúceho sa Oznámenia o zamietnutí

návrhu na zdravotnú starostlivosť č. F., takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave p o s t u p u j e vec Mestskému súdu Bratislava IV.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 1. októbra 2025 domáhal zrušenia Odpovede žalovanej z 22. júla 2025
kodvolaniutýkajúcehosaOznámeniaozamietnutínávrhunazdravotnústarostlivosťč.F.akoajzrušenia
Oznámenia o zamietnutí návrhu na zdravotnú starostlivosť č. F. z 10. júna 2025 a vrátenia veci orgánu

verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

2. Žalovaná vo vyjadrení z 5. decembra 2025 okrem iného prezentovala názor, že pri schvaľovaní
úhrad liekov v rámci tzv. výnimkového režimu nie je splnená podmienka, aby výkon verejnej moci bol
zdravotným poisťovniam výslovne zverený právnym predpisom. Z uvedeného dôvodu sa zdravotná
poisťovňa pri schvaľovaní úhrad liekov v rámci tzv. výnimkového režimu nepovažuje a ani nemôže

považovať za orgán verejnej správy a Stanovisko a ani Oznámenie nepredstavujú individuálne správne
akty, ktoré by podliehali súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva.

3. Senát Najvyššieho správneho súdu SR uznesením zo dňa 26. júna 2025, sp. zn. 7Ssk/86/2024,
postúpil obdobnú vec veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu SR z dôvodu, že predkladajúci senát
mal odlišný právny názor na otázku postavenia zdravotnej poisťovne pri vydávaní súhlasu s osobitnou

úhradou zdravotnej starostlivosti (lieku), ako bol vyslovený v obdobnom rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR. Postupujúci senát je toho názoru, že žalovaná pri vydávaní stanoviska o ne/súhlase s úhradou lieku,
ktorýniejezaradenývzoznamekategorizovanýchliekovpodľa§88ods.9a10zákonač.363/2011Z.z.,
niejeorgánomverejnejsprávypodľa§4písm.d)SSP,apretoňouvydanýprávnyaktniejeindividuálnym
správnym aktom v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) alebo c) SSP a nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci
správneho súdnictva podľa § 6 ods. 1 a 2 SSP.

4. Vo veci, postúpenej veľkému senátu, vedenej na Najvyššom správnom súde SR pod sp. zn.
19SVs/3/2025, Najvyšší správny súd SR uznesením, sp. zn. 19SVs/3/2025 zo dňa 18.02.2026
rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 17Sas/10/2023-148 zo dňa 14.08.2024, zrušil a
vec postúpil Mestskému súdu Bratislava IV. V odôvodnení uvedeného uznesenia Najvyšší správny súd
SR uviedol: „26. Ustanovenia § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. sa rovnako ako ustanovenia zákona č.

577/2004Z. z. týkajú úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, avšak v tomto prípade vo forme
úhrady za lieky, ktoré nie sú povinne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia podľa predošlýchustanovení zákona č. 363/2011 Z. z. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, táto úhrada je tiež svojou
povahou (striktne regulovaným, ale predsa) hospodárením zdravotnej poisťovne so svojím majetkom
získaným z vybraného a prerozdeleného poistného, ktoré zdravotná poisťovňa štandardne realizuje

v súkromnoprávnych vzťahoch. Ustanovenie § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. tak nezveruje zdravotnej
poisťovni ako právnickej osobe vrchnostenské rozhodovanie vo vzťahu k jej zmluvným partnerom
(poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) a nepriamo vo vzťahu k jej poistencom, pretože právo
ovplyvňovať ich právnu sféru v súlade s kritériami (kvázi jej vnútorným predpisom) je už súčasťou jej
autonómie pri hospodárení s jej majetkom. 30. Ustanovenia § 88 ods. 7 a nasl. Zákona č. 363/2011

Z. z. dovoľujú zdravotnej poisťovni, aby v ojedinelých prípadoch súhlasila s osobitnou úhradou,
vrátane úhrady nekategorizovaného lieku. Poisťovňa tak urobí na základe vlastného posúdenia, na
základe zhodnotenia vlastných kritérií, na základe svojich možností a dostupných zdrojov. Rovnako
ako rozhoduje o úhrade zvyšnej zdravotnej starostlivosti (vrátane kategorizovaných liekov), rovnako
rozhoduje aj o úhrade liekov nekategorizovaných. Podľa obdobných kritérií zdravotné poisťovne
vydávajú aj súhlasy na úhradu príspevkov alebo doplatkov za lieky podľa odsekov 1 až 6 § 88

(taktiež ako súčasť ich hospodárenia so svojím majetkom). 31...Nie je zrejmé, prečo by aplikácia
takto autonómne určených kritérií v individuálnych veciach mala byť výkonom verejnej správy (teda
vrchnostenskou činnosťou). Zjednodušene povedané, ak zákonodarca samotné definovanie kritérií
relevantných pre schválenie úhrady lieku nezaradeného v príslušnom zozname nechal úplne mimo
normatívnej regulácie, resp. verejnomocenskej ingerencie, potom nie je dôvodné pripustiť záver, že

samotná implementácia týchto kritérií (t. j. posudzovanie toho, či konkrétny žiadateľ príslušné kritériá
spĺňa), je správnym konaním a že výsledkom tohto posudzovania je verejnomocenský akt. 37. Veľký
senát prijal záver, že právna úprava § 88 ods. 9 a 10 zák. č. 363/2011 Z. z. nedeleguje na zdravotnú
poisťovňu verejnomocenské (vrchnostenské) oprávnenia v rámci výkonu verejnej správy a zdravotná
poisťovňa vyslovuje súhlas alebo nesúhlas s úhradou nekategorizovaného lieku ako právnická osoba

súkromnoprávnym aktom. Keďže žalovaná pri vydávaní stanovísk nevystupuje ako orgán verejnej
správy, nemôže ísť ani o výsledok jej rozhodovacej činnosti ako orgánu verejnej správy a teda o
rozhodnutie či opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. b), resp. c) SSP.38. Pre
úplnosť, čo sa týka konania na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 10/2025 vo veci návrhu verejného
ochrancu práv o súlade § 88 ods. 9 v časti pred prvou bodkočiarkou v spojení s § 88 ods. 11a 9 v

časti za prvou bodkočiarkou a § 88 ods. 18 v spojení s § 98j ods. 1 z. č. 363/2011 Z. z. s Ústavou,
Medzinárodným paktom OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Dohovorom Rady
Európy o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny a
spojenéhokonaniasp.zn.PL.ÚS1/2025,práveargumentyverejnéhoochrancuprávohľadnevytvárania
kritérií na úhradu výnimkového lieku bez explicitne zakotvenej právotvornej kompetencie zdravotných

poisťovní podporujú tu vyslovený právny názor, pretože pokiaľ sú zdravotné poisťovne subjektami
súkromného práva, nič nebráni každej poisťovni autonómne si nastaviť konkrétne - hoci aj rozdielne -
kritériá bez toho, aby sa stali súčasťou právneho poriadku. 39. Na základe uvedeného nie je správny
právny názor, z ktorého vychádza napadnutý rozsudok, že preskúmavané stanoviská sú individuálnymi
správnymiaktamivydanýmiorgánomverejnejsprávy.Veľkýsenátsastotožnilsosťažnostnounámietkou

žalovanej, že pri vydávaní stanoviska o ne/súhlase s úhradou lieku, ktorý nie je zaradený v zozname
kategorizovaných liekov podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č.363/2011 Z. z., nekonala ako orgán verejnej
správy podľa § 4 SSP, preto ňou vydané právne akty nie sú rozhodnutiami v zmysle § 3 ods. 1 písm. b)
SSP alebo opatreniami podľa písmena c) tohto ustanovenia. Naopak, tieto akty sú súkromnoprávnymi
aktami pri hospodárení zdravotnej poisťovne, ktorého súčasťou je aj úhrada zdravotnej starostlivosti

(vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok), podobne ako napr. oznámenia poisťovne o ne/poskytnutí
poistného plnenia. Prerokúvaná vec je teda súkromnoprávnou vecou, ktorá je v zmysle § 7 písm. d) SSP
vylúčená zo súdneho prieskumu, na jej prejednanie je v zmysle § 3 CSP daná právomoc súdu v civilnom
procese, a preto právomoc správneho súdu podľa §6 SSP nebola daná.“

5. Podľa čl. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“) spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje
nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

6. Podľa § 2 CSP podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný

mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.8. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie:

a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.

12. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,

c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,

právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy.

13.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 18 ods. 2 SSP ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný,
postúpi vec uznesením príslušnému súdu alebo správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci

vyšším správnym súdom viazaný.

15. Podľa § 466 ods. 3 prvá veta SSP právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty
najvyššieho správneho súdu záväzný.

16. Správny súd pred meritórnym prerokovaním veci skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
správny súd konať a rozhodnúť a dospel k záveru, že spor medzi stranami sporu v danom prípade je
súkromnoprávnym sporom, v ktorom je daná právomoc a vecná príslušnosť civilného súdu podľa § 3
a čl. 1 CSP, a nie správneho súdu v správnom súdnictve podľa § 6 a § 2 SSP s odkazom na § 2 CSP.
Rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR je pre súdy (precedenčne) záväzné (viď

napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 6Ssk/123/2023 zo dňa 20.12.2023).

17. Na závere, že na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu je daná právomoc civilného súdu,
nemôže nič zmeniť ani to, že žalobca sa domáha zrušenia „rozhodnutí“ žalovanej, čo zodpovedá
predmetu prieskumu v správnom súdnom konaní. Pri skúmaní právomoci na prejednanie a rozhodnutie

určitej právnej veci totiž nie je možné vychádzať len zo žalobného návrhu. Žalobný návrh má pri
ustálení charakteru práv a povinností tvoriacich obsah právneho vzťahu, z ktorého vyplýva žalobcom
uplatnený nárok, nepochybne zásadné miesto. Pri ustálení charakteru týchto práv a povinností je však
potrebné prihliadať aj na ostatné časti žaloby, a teda charakter predmetných práv a povinností jepotrebné ustáliť vychádzajúc z celkového obsahu žaloby. Inými slovami, žalobný návrh nemožno vnímať
izolovane bez prihliadnutia k ostatným častiam žaloby, resp. bez prihliadnutia k celkovému obsahu
žaloby (porovnaj napr. uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/10/2021 zo dňa 08.12.2021, ods. 11).
V predmetnej právnej veci je pritom z celkového obsahu žaloby zrejmé, že žalobca sa domáha úhrady
registrovaného lieku nezaradeného v zozname kategorizovaných liekov, pričom ako bolo uvedené
vyššie, tento spor vyplýva zo súkromnoprávneho vzťahu.

18. Právo na súdnu ochranu nemožno vykladať tak, že by sa žalobca mohol v akomkoľvek
konaní domáhať akéhokoľvek petitu žaloby či návrhu. Naopak, od žalobcu možno požadovať, aby
svoj petit prispôsobil typu konania, ktoré zodpovedá procesnej úprave pre ten orgán, ktorý má
právomoc o príslušnom spore alebo veci rozhodovať (porovnaj napr. uznesenie kompetenčného senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1KO/10/2021 zo dňa 08.12.2021, ods. 16).

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd v súlade s § 18 ods. 2 SSP vec postúpil
príslušnému civilnému súdu. Vecne príslušný je okresný súd (§ 12 ods. 1 CSP v spojení s § 25 SSP),
ktorého postavenie má aj mestský súd (§ 5 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.). Pri miestnej príslušnosti
správny súd vychádzal z toho, že všeobecným súdom žalovanej (§ 13 CSP) podľa jej sídla (§ 15 ods.

1 CSP) je Mestský súd Bratislava IV (§ 12 ods. 2 CSP).

20. Pre úplnosť správny súdu uvádza, že z dôvodu zistenej nepríslušnosti na prerokovanie a rozhodnutie
veci ako aj z dôvodu odpadnutia dôvodu, pre ktorý žiadala žalovaná konanie prerušiť (t.j. do rozhodnutia
Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu v konaní vedenom na Najvyššom správnom súde SR pod

sp. zn. 19SVs/3/2025), správny súd procesne nerozhodol o návrhu žalovanej na prerušenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná [§ 439 ods. 2 písm. d) SSP].