Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100758
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0723100758.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): O. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Š. P. XX/XX, XXX XX L. - D. C., zastúpeného advokátom: JUDr. Viktorom Mlynekom, Štúrova
43, 949 01 Nitra , IČO: 53 109 538, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy
a pozemných komunikácií, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších
účastníkov konania: 1/ MH INVEST, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného
advokátom: JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, IČO: 308 45 238, 2/

Slovenská správa ciest, Dúbravská cesta 1152/3, 841 04 Bratislava, IČO: 00 003 328, 3/ SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Karloveská 2, Bratislava, IČO: 36 022 047, 4/ Mesto
Nitra, Štefánikova trieda 60, 950 06 Nitra, IČO: 00 308 307, 5/ Obec Lužianky, Rastislavova 266,
951 41 Lužianky IČO: 34 003 517, a 6/ Obec Zbehy, Zbehy 69, 951 42 Zbehy, IČO: 00 308 668, v
konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OUNR-
OCDPK-2019/029704 z 13.6.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho
súdu v Bratislave č. k. 3S/30/2024-521 z 25.1.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie
1.MestoNitraakostavebnýúradrozhodnutímč.UHA-DUaI-15106/2018-014-Ing.Dáz24.10.2018(ďalej
aj „prvostupňové rozhodnutie“) vydalo povolenie na predčasné užívanie stavby pred odovzdaním a
prevzatím všetkých dodávok stavby do 15.10.2019 pri stavbe „Príprava strategického parku Nitra“ v
rozsahu objektov: SO 101-Účelová komunikácia, II. úsek, SO 102-Veľká okružná križovatka „D“ vetva
V1, V2, okruh OK, SO 103-Veľká okružná križovatka „D“ vetva V3,V4,BYP2, SO 104-Komunikácia medzi

križovatkou „D“ a Strategický park - parking, SO 105-Účelová komunikácia medzi križovatkou „D“ a
„G“, obchvaty, SO 109-vjazd - BUS a VIP parking („C“), SO 122-Účelová komunikácia od križovatky
„N“ po Strategický park, SO 123-Účelová komunikácia od križovatky „M“ po Strategický park, SO 124-
Účelová komunikácia od križovatky „O“ po Strategický park, SO 129-Parkovisko a komunikácie pre
osobné autá (parking Strategický park) I. fáza, SO 142-Chodníky a nástupištia pri VIP vjazde, SO 150-
Poľné cesty a zjazdy pre SVP, SO 211-Podjazd pre cyklistov a chodcov, SO 204-Most na komunikácii
(obchvat v km 1,150 nad okružnou križovatkou „D“, SO 205-Most na komunikácii „D-G“ nad potokom

Dobrotka, SO 254-Oporné múry pri VIP vjazde, SO 301-PHS pri ÚK medzi križovatkou „D“ a „B“, SO
302-PHS pri BYP2 okružnej križovatky „D“, SO304-PHS pri ÚK vedľa parkoviska strategického parku, a
stavby „Príprava strategického parku Fáza 2“ objekty SO 131-Parkovsko a komunikácie pre osobné autá
(parking Strategický park) II. fáza, katastrálne územia B., K., C., X. a stavby - „Príprava strategickéhoparku Nitra - fáza 2“, SO 131-Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking strategického parku)
II. fáza, k. ú K..
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 8.11.2018.

3. O podanom odvolaní rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií
podľa § 3 ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v spojení
so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a v súlade s § 32, § 46 a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2019/029704 z 13.6.2019 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“)

tak, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že vo výrokovej
časti na strane 18, do časti IV: Ďalšie podmienky zapísal bod 2 v nasledovnom znení: Podmienky a
požiadavky dotknutých orgánov vyplývajúce z doručených stanovísk a rozhodnutia:
- Slovenský vodohospodársky podnik, stanovisko číslo: CS SVP OZ PN 7408/2018/2 z 28.9.2018.
- Inšpektorát práce Nitra, záväzné stanovisko číslo: INA-132-17-2.2/ZS-C22,C23-18 BOZP II./
- BEZ/2018/5570 z 2.10.2018.

- Regionálny úrad verejného zdravotníctva, rozhodnutie číslo: HZP/A/2018/02782 z 23.10.2018,
právoplatné dňa 9.11.2018.
Ostatné časti napadnutého rozhodnutia zostávajú nezmenené.
4. Žalovaný v odvolacom rozhodnutí uviedol, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania
a stavebný úrad nemal povinnosť sa s jeho námietkami vysporiadať. Poukázal na okruh účastníkov

kolaudačného konania podľa § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon). V súlade s § 140c ods. 8 stavebného zákona zároveň preskúmal odvolanie
žalobcu, a to v rozsahu, v akom namietal nesúlad povolenia na užívanie s obsahom rozhodnutia podľa
osobitného predpisu.
II. Konanie pred krajským súdom

5. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) všeobecnú správnu žalobu (ďalej len
„žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.
6. Dňa 19.5.2021 krajský súd vyhlásil rozsudok č. k. 11S/104/2019-309, ktorým zrušil rozhodnutie
žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie
konanie. Krajský súd zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom

rozsahu a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.
7. Krajský súd v odôvodnení rozsudku č. k. 11S/104/2019-309 uviedol, že v súlade s § 77 stavebného
zákona kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie, teda mesto Nitra.
Mesto Nitra rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona a podľa § 3a ods.
4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorý určuje pôsobnosť štátnej

cestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje pôsobnosť
príslušných obcí. Krajský súd pri posudzovaní námietok žalobcu vychádzal z toho, že žalobca podal
žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP (bod 63 odôvodnenia napadnutého
rozsudku). Rozhodol, že žalobca, ktorý bol účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti
„Automotive Nitra project“, čo v konaní nebolo sporné, mal byť účastníkom všetkých povoľovacích

konaní ex lege podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o EIA“), a teda i konania o povolení
časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby. Dospel k záveru, že na posúdenie účastníctva
žalobcu v kolaudačnom konaní bolo potrebné postupovať podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona,
ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom

konaní - správnemu poriadku. Doplnil však, že pokiaľ správne orgány pri zisťovaní okruhu účastníkov
kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods. 1 stavebného zákona, ich postup nemožno
považovať za súladný so zákonom, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho
konaniasúúčastníkmivšetkýchnáslednýchpovoľovacíchkonaní,tedaikolaudačnéhokonania.Uzavrel,
že napriek tomu, že pri vydaní stavebného povolenia správne orgány so žalobcom ako s účastníkom

konania konali, v kolaudačnom konaní vymedzili účastníctvo len v súlade s § 78 ods. 1 stavebného
zákona a neprihliadli na to, že účastníkmi konania aj v tomto povoľovacom konaní sú ex lege účastníci
zisťovacieho konania, ktoré tomuto povoľovaciemu konaniu predchádzalo v súlade so zákonom o EIA.
III. Prvé kasačné konanie
8. Proti rozsudku krajského súdu č. k. 11S/104/2019-309 z 19.5.2021 podali kasačnú sťažnosť žalovaný

a ďalší účastník 1/.
9. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 1Svk/17/2021 z 21.7.2023 rozsudok krajského súdu č. k.
11S/104/2019-309 z 19.5.2021 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave (ďalej
len „Správny súd“).10. Meritom rozhodovania bolo posúdenie dvoch sťažnostných bodov a to, či:
i. rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby
podľa § 83 stavebného zákona, ktorého platnosť už uplynula, predstavuje spôsobilý predmet správneho

súdneho prieskumu,
ii. zainteresovanej verejnosti patrí postavenie účastníka kolaudačného konania, ktorého povahu má
aj konanie o povolení predčasného užívania stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok
stavby podľa § 83 stavebného zákona.
11. Kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP s odkazom na skorší rozsudok kasačného súdu sp. zn.

3Svk/21/2021 z 30.11.2022 dospel k záveru, že:
-rozhodnutiežalovanéhoaprvostupňovérozhodnutie,ktorýmibolopovolenépredčasnéužívaniestavby
pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby podľa § 83 stavebného zákona, predstavovali
aj po uplynutí doby platnosti spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu, v dôsledku čoho nebola
preukázaná dôvodnosť sťažnostného bodu (i) kasačných sťažností sťažovateľov a teda ani nesprávne
právne posúdenie zo strany krajského súdu.

- žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti nesvedčalo postavenie účastníka kolaudačného konania,
resp. konania o povolení predčasného užívania stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok
stavby podľa § 83 stavebného zákona, čím bola preukázaná dôvodnosť sťažnostného bodu (ii)
kasačných sťažností sťažovateľov a teda aj nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu.
IV. Konanie pred Správnym súdom

12. Po vrátení veci Správnemu súdu rozhodol tento vo veci rozsudkom č. k. 3S/30/2024-521 z 25.1.2024
(ďalej aj „napadnutý rozsudok“) tak, že (I.) návrhy ďalšieho účastníka 1/ a žalovaného na prerušenie
konania zamietol, (II.) žalobu zamietol, (III) žalovanému právo na náhradu trov konania vrátane trov
kasačného konania voči žalobcovi nepriznal, (IV.) ďalšiemu účastníkovi konania 1/ právo na náhradu
trov konania vrátane trov kasačného konania voči žalobcovi priznal v plnom rozsahu a (V.) ďalšiemu

účastníkovi konania 2/ a ostatným pribratým účastníkom konania právo na náhradu trov konania vrátane
trov kasačného konania voči žalobcovi nepriznal.
13. Správny súd odôvodnil napadnutý rozsudok predovšetkým tým, že:
- s odkazom na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022 skonštatoval, že žalobca
ako zainteresovaná verejnosť nebol účastníkom kolaudačného konania, resp. konania o predčasnom

užívaní stavby,
- v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom
kolaudačného (a aj povoľovacieho) konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s
obsahomrozhodnutiapodľazákonaoEIA(§140cods.10stavebnéhozákona).Čižežalobcavpostavení
zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného (povoľovacieho)

konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať žalobu
proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP),
- v súlade s § 3a ods. 4, 5 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
rozhodovalo o stavebnom povolení správne mesto Nitra, ktoré vykonáva pôsobnosť špeciálneho
stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy,

- nezistil porušenie § 32 ods. 2 stavebného zákona, pričom v tomto smere poukázal na závery týkajúce
sa obdobnej veci vyplývajúce z rozsudku kasačného súdu sp. zn. 10Sžk/20/2021 z 17.02.2023 (odseky
39 a 40),
- ako nedôvodnú posúdil aj námietku, že stavba strategického parku a ani žiadna príprava strategického
parku neboli predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania.

Stavebnému konaniu totiž predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3- 2015/031851-017-F36 z 8.10.2015, v zmysle ktorého sa
navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícii
a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o EIA. Uvedené

rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných
prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 z 14.12.2015.
Rovnaký záver bol pritom pri totožnom žalobnom bode zaujatý aj kasačným súdom v rozsudku sp. zn.
1Sžk/48/2020 z 16.2.2022 (odseky 46 a 47), rozsudku sp. zn. 10Sžk/40/2020 z 23.2.2022 (odsek 50) a
rozsudku sp. zn. 1Sžk/38/2020 z 24.09.2021 (odsek 53),

- za nedôvodnú považoval i námietku ohľadom dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu
I/64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A. Táto námietka bola len všeobecná a z jej obsahu
nebolo možné zistiť, akým spôsobom by riešenie dopravnej situácie malo mať negatívny vplyv naživotné prostredie. Naviac, riešenie napojenia úseku cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A nebolo
predmetom rozhodnutia žalovaného,
- sa nestotožnil ani so žalobcom tvrdením porušením § 33 ods. 2 správneho poriadku a Aarhuského

dohovoru.
V. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
14. Proti rozsudku Správneho súdu č. k. 3S/30/2024-521 z 25.1.2024 podal včas kasačnú sťažnosť
žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, teda pre porušenie práva
na spravodlivý proces a pre nesprávne právne posúdenie veci.

15. Sťažovateľ svoju kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že:
- podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA mu patrí postavenie účastníka konania aj vo vzťahu ku kolaudačnému
konaniu. Kolaudačné konanie je predsa vedené vo vzťahu k tej ktorej stavbe, ktorá bola predmetnom
procesuEIA,ktoréhosasťažovateľzúčastnil,čižejednoznačnemábyťúčastníkomvšetkýchnásledných
povoľovacích konaní, tzn. aj kolaudačného konania. Čiže zákon o EIA mu jednoznačne umožnil byť
účastníkom konania automaticky vo všetkých povoľovacích konaniach, vrátane kolaudačného konania,

keďže sa jedná o konanie končiace rozhodnutím na povolenie užívania stavby, z čoho aj z názvu
takéhoto rozhodnutia vyplýva, že sa jedná o povoľovacie konanie,
- všeobecným stavebným úradom vo veciach významných investícii je okresný úrad v sídle kraja
teda konkrétne Okresný úrad Nitra a nie mesto Nitra. S prihliadnutím na zachovanie účelu zákona,
je zrejmé, že § 117b stavebného zákona je vo vzťahu nadradenosti k § 120 stavebného zákona,

ktorý by sa aplikoval len v prípade, ak by sa jednalo o špeciálnu stavbu, ktorá by nebola významnou
investíciou. Vecne príslušný na rozhodovanie o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu preto nemal
byť žalovaný, ale príslušné ministerstvo,
- došlo k porušeniu § 32 ods. 2 stavebného zákona, z ktorého vyplýva pre stavebný úrad možnosť konať
bez územného rozhodnutia v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, avšak iba za predpokladu,

že priestorové usporiadanie územia ako aj jeho funkčné využitie vyplýva z platného územného plánu
obce alebo zóny. V žiadnom prípade však nie je postačujúce zdôvodnenie, že územné rozhodnutie
sa nevyžaduje len z dôvodu strategickej investície, hoci sa na ňu vydalo osvedčenie o významnej
investícii, pričom bez akéhokoľvek logického, zákonného a rozumného odôvodnenia a naopak s cieľom
odôvodnenie takejto skutočnosti zamlčať, zahmliť alebo inak arbitrárne sa k tomu postaviť. To že

strategická investícia - strategický park nie je v platnom územnom pláne mesta vôbec riešená, je
podstatnou okolnosťou, keďže je nutné splniť podmienku podľa § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona.
Ak sa strategický park v územnom pláne vôbec nerieši, nie je možné splniť jednu zo základných úloh
a to zistiť, či nedochádza k ohrozeniu verejných záujmov chránených týmto zákonom a osobitnými
predpismi alebo neprimeranému obmedzeniu či ohrozeniu práv a oprávnených záujmov účastníkov a

teda predmetné rozhodnutie je vydané v rozpore s § 32 ods. 1 správneho poriadku,
- v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA a preto je nutné ustáliť
nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci. V zmysle platnej legislatívy je v prípade
realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a
to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne je nutné prihliadnuť na ustanovenie § 38 ods. 3

zákona o EIA, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného
stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá
podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Teda orgány verejnej správy pochybili, keď nepostupovali
podľa § 38 ods. 9 zákona o EIA, resp. § 140c ods. 6 stavebného zákona, keďže bolo nutné prerušiť
konanie do rozhodnutia o vyhodnotení vplyvov na životné prostredie,

- úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a
kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál Strategického
parku, ako aj závod Jaguár Land Rover. S poukazom na rozhodnutie ministra životného prostredia
Slovenskej republiky č. 2930/2017-9.2 (1/2017- rozkl.) z 13.1.2017 skonštatoval, že neboli dodržané
podmienky pre vydávanie stavebných povolení na stavby, ktoré majú tvoriť súčasť navrhovanej činnosti

v zmysle nového zámeru. Z daného rozhodnutia ministra pritom vyplýva, že dopravné napojenie malo
byť vyriešené v čase pred podaním návrhu na povoľovacie rozhodnutie,
- Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.
z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií, osvedčenia pre stavbu: „Vybudovanie
strategického parku“ pod č. 20801/2015-1000-33509 z 13.7.2015 a pod č. 2080/2015-1000-35613 zo

dňa 22.7.2015, pre spoločnosť MH Invest s.r.o., pričom 100 % podiel v tejto spoločnosti má Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky. V predmetných osvedčeniach boli zahrnuté aj sťažovateľove
stavebné pozemky, o čom správne orgány vedeli a vedeli teda, že sa sťažovateľa tieto osvedčeniapriamo dotýkajú a mal byť známym účastníkom takéhoto konania a preto celý proces vydávania daného
osvedčenia, resp. osvedčení bol nezákonný,
- došlo k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože sťažovateľovi nebola daná možnosť vyjadriť

sa k podkladom rozhodnutia,
- Správny súd sa nijako nevysporiadal s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru, ako medzinárodnej
zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi.
16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili žalovaný a ďalší účastník 1/, ktorí sa stotožnili s napadnutým
rozsudkom, zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť.

VI. Druhé kasačné konanie a právny názor kasačného súdu
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný senát“) po tom,
čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), žalobcom ako
oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP),
má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov
a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k

záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
18. Podobne ako Správny súd aj kasačný senát musí úvodom konštatovať, že vo svojej rozhodovacej
činnosti viackrát rozhodoval o kasačných sťažnostiach proti rozhodnutiam krajského súdu vydaným na
podklade všeobecných správnych žalôb sťažovateľa, pričom sťažnostné body uplatnené sťažovateľom
v posudzovanej kasačnej sťažnosti už boli aj predmetom rozhodovania zo strany kasačného súdu. Z

uvedeného dôvodu preto kasačný senát rešpektujúc svoju judikatúru bude v zmysle § 464 ods. 1 SSP
v určitom rozsahu odkazovať na svoje predchádzajúce rozhodnutia majúce povahu ustálenej praxe
kasačného súdu.
a) K účastníctvu zainteresovanej verejnosti v kolaudačnom konaní
19. Otázka účastníctva zainteresovanej verejnosti v kolaudačnom konaní bola judikatórne riešená v

rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022 (Zb.
NSS č. 71/2024). Kasačný senát sa so závermi tohto rozsudku stotožňuje a poukazuje na ne:
„30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so
zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods.
1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú

účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.
31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo
jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva
z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom

„zainteresovaná verejnosť“)
32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods.
2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred
dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla

dotýkať.
33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť,
ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne
ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov,
ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej

verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného
zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a
stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie
účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú
stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená

(účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom
prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu
dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade
s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods.
1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.

34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za
„povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto
sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného
zákona.35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie §
24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa
životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom

procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)
ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na
životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl.
11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť
zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im

musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.
36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo
súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná
do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo
orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem
„projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného

prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené
definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje
tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb
alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1
ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod

24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2
smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta
prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv
na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31).
37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu

vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo
zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA,
realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do
krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).
38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej

praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné
spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov
meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr.
stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu
nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli

súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú
do stavby či krajiny.
39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie
alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona,
ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým

sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia
prácčizásahovmeniacichfyzickýstavstaviebalebodotknutejkrajiny.Naopak,rozhodnutieoumiestnení
stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú,
keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o
zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj

kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s §
78 ods. 2 stavebného zákona).
40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom
konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také
povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako

aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie
povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej
krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka
kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako
účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností

preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.
41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa
ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo
podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúladpovolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto
ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že
žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného

konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu
žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“
20. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel kasačný senát k záveru, že sťažovateľovi
ako zainteresovanej verejnosti nesvedčalo postavenie účastníka kolaudačného konania, resp. konania
o povolení predčasného užívania stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby

podľa § 83 stavebného zákona. Keďže Správny súd a žalovaný posúdili vec obdobne, nebola zistená
opodstatnenosť tohto sťažnostného bodu.
b) K určeniu stavebného úradu
21. Otázka určenia stavebného úradu bola judikatórne riešená v rozsudku Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/13/2022 z 21.11.2023, s ktorého závermi dopadajúcimi aj na súdenú
vec sa kasačný senát stotožňuje a odkazuje na ne:

„27.Ohľadomnamietanejvecnejnepríslušnostisprávnehoorgánuprvéhostupňaa?zároveňžalovaného
kasačný súd uvádza, že túto námietku sťažovateľa nepovažoval za dôvodnú.
28. Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona účinného v?čase vydávania preskúmavaných rozhodnutí
stavebným úradom je obec. Podľa § 117b Stavebného zákona ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice
a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného

predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania
obvodný úrad v sídle kraja. Následne § 120 Stavebného zákona upravuje tzv. špeciálne stavebné
úrady, ktoré okrem iných povoľujú stavbu aj o?pozemných komunikácií, ktorá je predmetom konania v?
prejednávanom prípade.
29. Ustanovenie § 117 a?nasl. Stavebného zákona (aj ustanovenie § 117b) upravujú všeobecnú vecnú

príslušnosť úradov na rozhodovanie v?stavebnom konaní, pričom ustanovenie § 117b Stavebného
zákona je potrebné považovať za špeciálnu úpravu k?všeobecnému ustanoveniu § 117 Stavebného
zákona z?dôvodu verejného významu takéhoto druhu stavieb.
30. Naopak, ustanovenie § 120 Stavebného zákona je ustanovením špeciálnym ku všetkým
predchádzajúcim ustanoveniam (§ 117 až § 119 Stavebného zákona), a?to z?dôvodu kauzálnej

príslušnosti jednotlivých špeciálnych stavebných úradov rozhodujúcich o?stavbách v?oblastiach
špecializovanej štátnej správy. Táto kauzálna príslušnosť má teda prednosť aj pred výnimkou
ustanovenou v § 117b Stavebného zákona, a?preto správne orgány rozhodujúce v?prejednávanej veci
postupovali správne, keď svoju príslušnosť odvodili z?ustanovení cestného zákona.
31.V?súladesozáveromsprávnehosúdukasačnýsúdkonštatuje,žeustanovenie§3aods.?4cestného

zákona taxatívne upravuje, že pre miestne komunikácie a?účelové komunikácie vykonáva pôsobnosť
špeciálneho stavebného úradu obec. Z?toho dôvodu správny súd správne ustálil, že príslušným konať
v?prvom stupni bolo mesto Nitra a?o?odvolaní potom rozhodoval žalovaný.“
22. Obdobne nakoniec posúdil danú otázku Najvyšší správny súd Slovenskej republiky aj v rozsudku
sp. zn. 1Svk/18/2022 z 28.4.2024.

23. To znamená, že mesto Nitra bolo oprávnené vydať kolaudačné rozhodnutie a o odvolaní žalobcu
proti nemu bol oprávnený rozhodnúť žalovaný. Aj tento sťažnostný bod bol preto nedôvodný.
c) K porušeniu § 32 ods. 2 stavebného zákona
24. Otázka porušenia § 32 ods. 2 stavebného konania bola už v judikatúre kasačného súdu riešená
mnohokrátatopriamovovzťahuksťažovateľoviavobdobnýchveciach.Kasačnýsenátsipreto„vyberá“

rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/16/2022 z 28.3.2024, v zmysle
ktorého:
„19. Z?právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že
na?umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie, ak (splnenie podmienok)
priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v?rozpore s?ich umiestnením a?

(kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z?územného plánu zóny.
20. Kasačný súd sa v?súvislosti s?touto námietkou v plnom rozsahu stotožňuje so?závermi krajského
súdu a tiež v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28.9.2022, týkajúci sa vo svojej podstate rovnakých účastníkov
konania v?obdobnej právnej veci, v?ktorom kasačný súd uviedol: „...Toto?ustanovenie však podľa

kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne
obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia.
Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia
strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je vúzemnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa?nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického
parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v
žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ

poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú
výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie
na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd
sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods.?2 stavebného zákona sa
nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že

z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého
územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia,
bytová výstavba a pod. Preto?sa?dá?povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú
výrobu (hoci?podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje
požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky
uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že

jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie
preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale
len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“
21. Pre úplnosť kasačný súd uvádza aj právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
vyjadrený v rozsudku sp. zn. 10Sžk/20/2021 z 17.2.2023 „(39) ... V zmysle § 32 ods. 2 stavebného

zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje nielen na umiestnenie strategického parku, ale ani na
prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej
investícii (podľa § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z.), ak priestorové usporiadanie územia a
funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce
alebo z územného plánu zóny. Prípravou územia sú podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. činnosti

nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, vrátane výstavby alebo pokračovania
výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení a iných obdobných prípravných činností.“
22. V uvedenej právnej veci je teda zrejmé, že stavby, ktoré sa?realizujú v rámci stavebného
povolenia, sú umiestnené v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Ohraničenie
plochy strategického parku vyplýva z citovaného osvedčenia o významnej investícii a priestorového

usporiadania strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného
povolenia na prvý stavebný objekt areálu.
23. Na zdôraznenie správnosti vyslovených záverov kasačný súd poukazuje na uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 416/2022-21 z 17.8.2022 ako?aj?č.k.?II.?ÚS 201/2022-19 z
10.5.2022 a?č.k. I. ÚS 333/2022-14 z 9.6.2022, v?ktorých sa ústavný súd zaoberal ústavnou sťažnosťou

(totožného) sťažovateľa, namietajúceho porušenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, základných
práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods.?1?a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkami Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky vydanými v?podobných veciach. Rovnako ako aj v?prejednávanom prípade, kasačný súd

posudzoval zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa stavieb v?rámci strategického parku
a?to na podklade sťažovateľom vznesených sťažnostných bodov, ktoré sú obdobné s tými, ktoré
sťažovateľ uplatnil aj v?prejednávanej veci. Ústavný súd Slovenskej republiky bol toho názoru, že
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky neporušil jeho práva, keď postupoval v?medziach svojej
právomoci a?nedopustil sa takého výkladu a aplikácie príslušných právnych predpisov, ktorými by poprel

ich účel a?význam.“
d) K nevykonaniu zisťovacieho konania
25. Pokiaľ sťažovateľ v tomto sťažnostnom bode namietal to, že v rámci strategického parku neprebehlo
zisťovacie konanie v zmysle zákona o EIA, kasačný senát poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/41/2021 z 21.7.2023, podľa ktorého:

„29. Kasačný súd mal z?administratívneho spisu za preukázané, že stavebnému konaniu v?tejto veci
predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o?životné prostredie,
oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal?dňa 8.10.2015 rozhodnutie
č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v?zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra
Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení

zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Uvedené rozhodnutie bolo
potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania sťažovateľa) rozhodnutím Okresného
úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-
OOP4-2015/045777 z 14.12.2015. Následne dňa 1.7.2021 rozsudkom Krajského súdu v?Nitre v konanívedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa, čo?znamená, že rozhodnutie
vydané v?zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre?správne orgány konajúce v stavebnom
konaní, ako i pre (správne) súdy. Z uvedeného je zrejmé, že stavený úrad a ani žalovaný nemohli len

na základe začatého posudzovania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ dôjsť k
záveru o sťažovateľom namietanej neaktuálnosti rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní a keďže boli
viazaní týmito rozhodnutiami, neboli oprávnení stavebné konanie prerušiť z dôvodu začatia konania o
predbežnej otázke podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že správne
súdy nemohli už v rámci správneho súdneho konania v tejto veci preskúmavať zákonnosť skôr vydaných

rozhodnutí správnych orgánov vydaných v zisťovacom konaní, pretože tieto predstavovali samostatný
predmet prieskumu, pričom predmetom prieskumu v tomto prípade bolo výlučne (vyššie označené)
rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.“
26. Na základe uvedeného vyhodnotil kasačný senát aj tento sťažnostný bod ako nedôvodný.

e) K neriešeniu dopravného napojenia
27. Pri posúdení sťažnostného bodu týkajúceho sa napojenia cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu
R1A kasačný senát poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sžk/13/2021 z 27.7.2023, body 49 a 50, riešiaci identické námietky toho istého sťažovateľa, podľa
ktorého:

„49. Podľa § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona v záväzných podmienkach uskutočňovania
stavby sa podľa potreby ďalej určí podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z
hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné
komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne
jej premiestnenia.

50. Aj v uvedenom prípade kasačný súd považuje námietky sťažovateľa za nedôvodné, keď požiadavky
uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona nie sú povinnými náležitosťami, ale stavebný úrad
ich určuje podľa potreby. Vzhľadom na to, že v rámci posudzovania povolenia zmeny stavby pred jej
dokončením nešlo o napojenie na pozemnej komunikácie a predmetom tohto stavebného povolenia,
ani projektovej dokumentácie nebolo dopravné riešenie, správny orgán prvého stupňa, rovnako ako

žalovaný, nevzhliadli potrebu vo?svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia stavby na pozemné
komunikácie, čo?vo?svojich rozhodnutiach i zdôvodnili. Rovnako uvedenú námietku riadne odôvodnil
aj?správny súd.“
28. K uvedenému kasačný senát dodáva, že predmetom posúdenia boli stavby špecifikované v
stavebnom povolení. Každá stavba pritom môže potenciálne zvýšiť intenzitu dopravy v danej oblasti.

To však automaticky neznamená, že uvedené vedie nutne k rozporu s?verejným záujmom podľa §
62 ods. 4 stavebného zákona. Navyše v zmysle § 1 ods. 2 písm. c) zákona?č. 175/1999 Z. z. o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
účinného v rozhodnej dobe, resp. de lege lata účinného § 3 ods. 2 písm. e) zákona č. 371/2021 Z.
z. o významných investíciách, je každá investícia podľa daných normatívnych ustanovení investíciou

vo?verejnom záujme (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Svk/16/2022 z 28.3.2024). Potreba dopravného riešenia aj vo vzťahu k rozhodnutiam, na ktoré
odkazuje sťažovateľ, sa ale týka celého areálu strategického parku a nevzťahuje sa priamo na v súdenej
veci preskúmané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Aj tento sťažnostný
bod preto je podľa kasačného senátu neopodstatnený.

f) K zákonnosti osvedčenia
29. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nezákonnosť osvedčení vydaných Ministerstvom
hospodárstva Slovenskej republiky pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku“ pod č.
20801/2015-1000-33509 z 13.7.2015 a pod č. 2080/2015-1000-35613 z 22.7.2015, tak takýto
sťažnostnýbodpredstavujeneprípustnúnovotu(§441SSP),naktorúkasačnýsenátnemoholprihliadať,

pretože v žalobných bodoch takáto námietka nebola obsiahnutá. Zákaz novôt v kasačnej sťažnosti
priamo súvisí aj s otázkou viazanosti rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 SSP.
Keďže sa však v súdenej veci jedná o konanie, v ktorom je kasačný senát viazaný sťažnostnými bodmi,
nemohol na predmetnú novotu prihliadnuť.
g) K porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku

30. K sťažnostnému bodu, podľa ktorého sa sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k podkladu
rozhodnutia a tým nebol dodržaný § 33 ods. 2 správneho poriadku, kasačný senát zhodne so Správnym
súdomuvádza,žedotknutáverejnosťmápostavenieúčastníkavpovoľovacomkonanílenknavrhovanej
činnosti, ktorá je presne definovaná v § 3 písm. f) zákona o EIA ako „realizácia stavieb alebo inýzásahdoprírodnéhoprostrediaalebodokrajinymeniacifyzickéaspektylokality“.Kolaudačnýmkonaním
a povolením nie je realizácia stavieb, ktorá by menila fyzické aspekty lokality, a teda sťažovateľ
nemal postavenie účastníka konania v kolaudačnom konaní, pokiaľ ho odvodzoval od § 24 ods. 2

zákona o EIA. Keďže právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia patrí podľa § 33 ods. 2 správneho
poriadkulenúčastníkovikonaniaazúčastnenejosobe,pričomsťažovateľovitakétoprocesnépostavenie
nesvedčalo, nemohol byť v namietanom rozsahu dotknutý na svojich procesných právach. Dôvodnosť
tohto sťažnostného bodu preto kasačný súd nezistil.
h) K porušeniu Aarhuského dohovoru

31. Sťažovateľ v?kasačnej sťažnosti ako i v žalobe namietal nevysporiadanie sa s?potrebou aplikácie
Aarhurského dohovoru. Tento sťažnostný bod však sťažovateľ nijakým relevantným spôsobom
nezdôvodnil, nekonkretizoval a?ani nešpecifikoval, v?čom spočíva. Všeobecná námietka, že čl. 9 ods.
3 Aarhuského dohovoru je potrebné vykladať v materiálnej a nie formálnej rovine ako samostatný
sťažnostný bod nemôže obstáť. Aarhuský dohovor predstavuje interpretačný princíp pre aplikáciu
vnútroštátneho práva, pričom podľa názoru kasačného senátu tento bol v napadnutom rozsudku zo

strany Správneho súdu dodržaný.
VII. Záver
32.Nazákladevyššieuvedenéhokasačnýsenátdospelkzáveru,ženebolinaplnenésťažnostnédôvody
spočívajúce porušení práva sťažovateľa na spravodlivý proces a v nesprávnom právnom posúdení veci
podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako

nedôvodnú zamietol.
33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný senát podľa § 467 ods. 1 a 175 ods. 1 SSP
tak, že účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal a to:
- sťažovateľovi s odkazom na § 167 ods. 1 SSP a contrario z dôvodu jeho neúspechu v konaní,
- žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože mu zo zákona (vo všeobecnosti) nepatrí

(§ 168 SSP) a kasačný súd nezistil prítomnosť výnimočných dôvodov pre opačný postup,
-ďalšímúčastníkomkonanianepriznalnároknanáhradutrovkonania,pretožeimnebolauloženážiadna
povinnosť (§ 169 SSP).
34. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.