Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223201451
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4223201451.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci oprávneného z vyživovacej
povinnosti (ďalej len "oprávnený"): A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. B. D. XXX, D., zastúpený Kanisová
& Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti osobe, ktorá
je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len „povinný“): E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX,

o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, na odvolanie oprávneného a odvolanie
povinného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 17.01.2024, č.k. 12Pc/17/2023-283, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zo dňa 17.01.2024, č.k. 12Pc/17/2023-283 vo výroku

I. uložil povinnému E. F. B. povinnosť prispievať na výživu oprávneného A. B. mesačne vo výške
600 eur od 11.5.2023, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám oprávneného. Zaostalé
splatnévýživnénaoprávnenéhozaobdobieod11.5.2023 do31.12.2023vovýške4.606,35 eurzaviazal
povinného z vyživovacej povinnosti zaplatiť v 36 mesačných splátkach sumou 127,95 eur, spolu s
bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia. II. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. III. Žiadnemu z účastníkov

nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní
o návrhu oprávneného prihliadol na to, že povinný je spoločníkom v troch obchodných spoločnostiach
disponujúcich majetkom v zmysle účtovnej závierky vo výške viac ako 2 milióny eur, predmetom
podnikania povinného je cestovný ruch a ubytovacie zariadenia. Majúc za preukázané, že vo vlastníctve

spoločností povinného sú dva penzióny, chatová oblasť (12 chát), ako aj ďalšie nehnuteľnosti, či už v
obci F. alebo meste D., uzavrel, že potenciál podnikania je daný nadštandardne vysoko. Neprihliadal
na argumenty povinného o jeho podmienečnom odsúdení, a že jeho rodina žije z priemerného príjmu
cca 1.000 eur, pretože jeho podnikanie poznačilo covidové obdobie. Uviedol, že v konaní o určenie
výživného súd nie je viazaný výlučne preukázaným príjmom, ale skúma aj potencionalitu príjmu na
strane povinného. Považoval za otázne, prečo nie je majetkový potenciál povinného v plnej miere

využívaný, resp. prečo drží majetok v takejto hodnote vo svojom vlastníctve, keď z toho neplynú
primerané zisky. Poukázal na to, že ak uplynulé roky boli v oblasti cestovného ruchu poznačené
covidovou pandémiou, je všeobecne známe, že aktuálne tomu už tak nie je. Prihliadol na povinným
deklarovanú pomerne nadštandardne nastavenú životnú úroveň, absolvované dovolenky v priemere
dve ročne (v Japonsku, Filipínach, Grécku, Egypte, Rakúsku – Alpy). Zohľadnil, že maloletá dcéra
povinného je vlastníčkou nehnuteľnosti, bytu na Nádvorí Európy v D., ktorej potenciál rodina nevyužíva,

neprenajíma ju, čím sa ukracuje o ďalší príjem. Konštatoval, že aj výpovede povinného na otázky
ohľadom podnikania a príjmov, na ktoré odpovedal nepriamo, resp. odpovediam sa snažil vyhnúť,vzbudili dôvodné podozrenie o snahe skutočné príjmy a možnosti zatajiť. Mal preukázané, že životná
úroveň povinného je vysoká a ak podnikanie nerozvíja v rámci jeho možností a ukracuje sa o väčšie
príjmy, je na mieste aplikovať princíp potencionality príjmu a vychádzať z potencionálneho príjmu,

ktorý by pri vynaložení adekvátnej snahy mohol dosahovať. Povinným deklarovaný životný štandard
jeho rodiny považoval za rozporný s tvrdením, že rodina žije z priemerného mesačného príjmu cca
1.000 eur, náklady na stravu hradia za pomoci svokry, ktorá mala financovať aj poslednú dovolenku
povinného v Japonsku. Dané tvrdenia povinného vyhodnotil ako účelové s cieľom vykresliť svoju životnú
úroveň na čo najnižšiu. Pri určení základu na určenie výživného nevychádzal výlučne z predložených

výplatných pások povinného a účtovných závierok jeho spoločností vykazujúcich stratu, ale životnú
úroveň a majetkové možnosti posúdil komplexne zohľadniac všetky majetkové statky vo vlastníctve
povinného, jeho detí alebo jeho spoločností, skutočnosť, že v jeho vlastníctve sú tri osobné motorové
vozidlá, ktoré využíva matka povinného, povinný spolu s manželkou a zamestnanci jeho spoločnosti,
a aplikoval princíp potencionality príjmu dospejúc k názoru, že povinný sa svojím správaním účelovo
vzdáva vyššieho príjmu, resp. svoj skutočný príjem zatajuje. Mal preukázané, že vyživovacia povinnosť

povinného voči oprávnenému naďalej trvá, keďže sa pripravuje na svoje budúce povolanie dennou
formou vysokoškolského štúdia v Sombathely v Maďarsku, v dôsledku čoho má zvýšené výdavky na
štúdiumabývanievMaďarsku.Prihliadolnato,žeplnoletýžijetohočasusámvD.,vnehnuteľnosti,ktorá
je vo vlastníctve jeho matky, ktorá hradí aktuálne výdavky na túto nehnuteľnosť. Pravidelné mesačné
výdavky plnoletého ustálil vo výške 553 eur a ďalšie výdavky primerané jeho veku. Konštatoval,

že v priebehu posledných 12 mesiacov mal oprávnený zvýšené výdavky v súvislosti s prijímacími
pohovormi na vysokú školu, absolvovaním autoškoly, na čo mu povinný žiadnym spôsobom neprispel.
V čase, kedy bol plnoletý v starostlivosti povinného, tento s ním nezdieľal spoločnú domácnosť, žil
oddelene a zo svojich úspor si zabezpečoval svoje životné potreby. Dospel k záveru, že v možnostiach a
schopnostiachpovinnéhojeprispievaťnavýživuoprávneného600eurmesačne,čímbudúzabezpečené

jeho bežné mesačné výdavky, po započítaní podielu na výžive zo strany jeho matky, pričom pri tejto
sume zostane povinnému finančný priestor aj na pokrytie jeho mimoriadnych výdavkov a záľub a
bude zabezpečená rovnaká životná úroveň s jeho otcom. Určené výživné neohrozí nastavený životný
štandard v rodine povinného, na ktorom má oprávnený právo sa podieľať, hoci nežije so svojím otcom
v spoločnej domácnosti. V súčasnosti je oprávnený odkázaný výlučne na finančnú pomoc svojej matky,

ktorá mu poskytla bývanie a hradí všetky jeho aktuálne výdavky. Táto finančná zodpovednosť nemôže
byť prenesená výlučne na jedného rodiča, musia sa na nej podieľať obaja, keď rodič, ktorého majetkové
možnosti sú lepšie, znáša väčšiu časť tejto finančnej zodpovednosti za svoje dieťa. Výživné určil vo
výške 600 eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 11.5.2023. Nakoľko navrhovateľ žiadal určiť výživné
v sume 1.000 eur mesačne, návrh vo zvyšnej časti zamietol. Určením výživného spätne od podania

návrhu, t.j. od 11.5.2023, vznikol povinnému dlh na výživnom za obdobie od 11.5.2023 do 31.12.2024
vo výške 4.606,35 eur (za mesiac máj 21 dní x 19,35 eur = 406,35 eur + 7 x 600 eur za mesiace jún
až december 2023), ktorý mu umožnil zaplatiť v 36-tich mesačných splátkach vo výške 127,95 eur
pod hrozbou straty výhody splátok. Vo vzťahu k návrhu oprávneného na priznanie mu náhrady trov
konania, vrátane trov právneho zastúpenia poukázal na ust. § 52 CMP. Uviedol, že v zmysle § 53 CMP

v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať
náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak
to možno spravodlivo požadovať. V ostatných konania súd môže priznať náhradu trov konania aj vtedy,
ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Konštatoval, že predmetom konania
je určenie výživného na plnoleté dieťa, pričom navrhovateľ žiadal priznať výživné vo výške 1.000 eur.

S prihliadnutím na predmet konania, jeho výsledok a po vyhodnotení, že nemožno konštatovať úspech
na strane navrhovateľa ani povinného, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky v zmysle § 55
CMP na priznanie nároku na náhradu trov konania ani na jednej strane.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie povinný navrhujúc napadnutý rozsudok zmeniť

na plnenie vyživovacej povinnosti v naturálnej forme, čo znamená zaplatenie konkrétnych potrieb
oprávnenému, bezplatné ubytovanie, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, zaplatenie
internátu,poskytovaniestravy,nákupoblečenia.Alternatívnenavrholurčiťfinančnéplnenievovýške150
eur mesačne, ktorá suma je 25% z celkových možností podľa všetkých predkladaných transparentných
dôkazov, keď povinný aktuálne i perspektívne do dôchodku má osobne plánovateľné možnosti na svoje

štyri deti maximálne vo výške 600 eur mesačne a navrhol rozdeliť v rovnakom podiel na deti. Mal za to,
že spravodlivé rozhodnutie nemôže obmedzovať alebo znevýhodniť potreby jeho troch maloletých detí.
Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP. Napádané rozhodnutie považoval za vecne
nesprávne. Namietal, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, keď nevyzval oprávneného na doloženiejeho podania na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky s prílohami a prepismi zvukových
záznamov z pohovorov s ním v čase maloletosti. Nesúhlasil s názorom súdu, ktorý nepripustil navrhnutý
spôsob naturálneho plnenia výživného, zabezpečením a poskytovaním stravy, ubytovania, nákupom

oblečenia, hradenia telefónnych nákladov prospech oprávneného, keď Zákon o rodine pripúšťa rôzne
druhy vyživovacej povinnosti, s ohľadom na záujem dieťaťa a na pomery, možnosti, schopnosti oboch
rodičov. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, na ktorej sa
má dieťa právo podieľať, avšak matka je lepšie zabezpečený rodič, poskytla plnoletému po jeho
odsťahovaní sa z otcovej garážovej jednotky, 4-izbový dom, kde má trvalý pobyt, žije v ňom sám, a

matka ako zamestnanec Úradu vlády Slovenskej republiky dosahuje príjem 1.770 eur netto mesačne.
Uviedol, že zarábal mesačne v priemere v roku 2022 1.130 eur, v roku 2023 1.088,50 eur, od januára
2024 do 1.000 eur, vrátane mzdy z nájomného za jednopodlažnú budovu obchodu a služieb o výmere
108 m2, krčma s automatmi, súp. č. XXX s dvorom a záhradou o výmere celkom 273 m3 v D. v podiele 1,
pričom budova nikdy nemala charakter kasína a činnosť hazardných hier, neprevádzkoval kasíno-herňu.
Vyslovil názor, že rozsudok obsahuje v odôvodnení zmätočné skutočnosti, pretože dlhodobé príjmy

z nájmu tohto objektu do 275 eur mesačne sú súčasťou daňových priznaní. Od roku 2017 do roku 2020
jeho príjmy činili od 1.100 do 1.475 eur, bol zamestnaný v dvoch obchodných spoločnostiach, ale trend
je negatívny a vyhliadka nulová, keďže má 56 rokov, absolvoval operáciu, od 24.1.2024 bol pracovne
neschopný a v rokoch 2020 až 2021 dlhodobo poberal nemocenské dávky z dôvodu práceneschopnosti.
Uviedol,žepreposúdeniemožnostíaschopností povinnéhorodičaniesúrozhodujúceibajehoskutočné

zárobkové pomery, ale jeho zárobkové možnosti dané aj fyzickým stavom. Jeho finančné možnosti
v porovnaní s matkou plnoletého sú neporovnateľné, pretože má tri ďalšie maloleté deti. Namietal, že
súd nesprávne vyhodnotil jeho životnú úroveň ako nadštandardnú vo vzťahu k absolvovaniu dvoch
dovoleniek ročne, keď nepripustil a nedeklaroval fakt, že profesionálne dlhodobo pracoval v aktívnom
aj pasívnom cestovnom ruchu a preto na uvedené dovolenky minul zlomok finančných prostriedkov

ako klienti obvykle. Potvrdil, že s rodinou absolvuje ročne v priemere dve dovolenky, ide o destinácie
ako Japonsko, Filipíny, Grécko, Egypt, Rakúsko – Alpy. Na pojednávaní dňa 08.11.2023 nič nezamlčal
a uviedol, že týždennú dovolenku (odlet 18.10.2023) do Šanghaja financovala jeho svokra pôvodne
pre svoju dcéru a vnučku, pomáhala aj pri výchove detí 2 až 4 mesiace v roku. Táto cesta nebola
dovolenkou, len sprevádzal dcéru namiesto matky, ktorá mala zdravotné problémy. Cestu do Okinawy

financoval z dôvodu ortopedicko-zdravotnej diagnostiky v rehabilitačnej časti Karate-centra pri Nahe,
pričom zdravotne ťažkosti už nemá. Svoju životnú úroveň neprezentoval ako nadštandardnú. Nesúhlasil
s názorom, že potenciál podnikania v regióne F. je daný nadštandardne vysoko, ide o ekonomicko-
regionálnu neznalosť, v tomto regióne sú najnižšie ceny pri predaji, resp. realizácii prevádzkových
nehnuteľností cestovného ruchu v súčasnosti na Slovensku. Nesúhlasil s charakteristikou jeho vysokého

nadštandardu, pretože užíva firemné osobné motorové vozidlo zn. Honda Legend, rok výroby 2010,
zakúpené v roku 2015 za cenu 11.800 eur, v aktuálnej hodnote niekoľko tisíc eur a ako fyzická
osoba nevlastní žiadne vozidlo. Jeho manželka, ako zamestnanec používa firemné osobné motorové
vozidlo zn. Toyota CHR, rok výroky 2017, a ani ona ako fyzická osoba nevlastní žiadne vozidlo. Býva
štandardne 6–7 mesiacov na adrese trvalého pobytu v F. (LV č. XXX) a z dôvodu návštevy škôl 3

maloletých detí a z úsporných dôvodov počas zimných mesiacov býva prechodne v D. na adrese B.
D. XX, ktorá nehnuteľnosť je v rámci predmetu ubytovacej činnosti vo vlastníctve spoločnosti F. G.. V
priemere 4-krát týždenne používa na prepravu do práce bicykel zn. Author v hodnote 700 eur. Jeho
celkový úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov a z prenájmu nehnuteľností v roku 2021 činil
9.107 eur, mesačne v priemere 759 eur, pričom 4,5 mesiacov poberal v roku 2021 nemocenské dávky

z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, v roku 2022 mal celkový úhrn príjmov od zamestnávateľov
a z prenájmu nehnuteľností 13.560 eur mesačne, v priemere 1.130 eur; v roku 2023 spolu 13.062
eur mesačne, v priemere 1.088,50 eur. Nesúhlasil s názorom, že pri dokázateľných štandardných
príjmoch mu zostane finančný priestor na pokrytie výdavkov a minimálnych záľub v prípade platenia
likvidačného výživného, tak aby bola zabezpečovaná rovnaká úroveň. Napadnutý rozsudok považoval

za nesplniteľný a rozporný so Zákonom o rodine. Nefajčí, nepije (príležitostne pivo), nevenuje sa
drahým záľubám, koníčkom, autám, neoblieka sa luxusne, nie je zberateľom ničoho drahého, nezaoberá
sa nadštandardnými športami a neužíva omamné a psychotropné látky. Nesúhlasil s názorom, že
sa ukracuje o príjem z 2,5 izbového bytu na Nádvorí Európy v D., ktorý je vo vlastníctve jeho 14,5
ročnej dcéry, a ktorý nikdy nevlastnil. Maloletá nadobudla byt darom od starých rodičov, v roku 2023 sa

spoločne dohodli, že do jej dospelosti z dôvodu neželanej amortizácie zostane byt prázdny, čo neplatí
v prípade potreby rodinných príslušníkov. Súd nespochybnil preukazované účtenky o rozmarných
nákupoch oprávneného (vysoká spotreba napr. energetických nápojov, dvojnásobný nákup vankúšov
a paplónov, darčekových kariet pre neznáme osoby, All Inclusive liečebných pobytoch v GrandhoteliPermon), ktoré nie sú základom štandardnej životosprávy a nesvedčili o ich vierohodnosti. Namietal
nesprávny zápočet cestovného do nákladov oprávneného vo výške 553 eur (32 eur, vlakový lístok 48 eur
D. - Szombathely), miestenka mesačne 24 eur), keďže cestovanie vo vlaku v Maďarsku s preukazom

zahraničného Maďara je bezplatné, na cestovanie rýchlikom Inter-City na trase Gyôr-Szombathely
netreba miestenku, teda cestovné náklady do školy sú nulové. Namietal, že súd dospel na základe
hypotetických tvrdení oprávneného k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené. Súd nebral do úvahy, že
oprávnený potvrdil, že povinného nenavštevuje, netelefonuje s ním, ignoruje jeho aj s rodinou, nejaví

záujem o ich životné ťažkosti, radosti, o kontakt so súrodencami, okrem dvoch sms správ na sviatky,
inú formu komunikácie nevyužíva, pozvania na rodinné oslavy odmieta. Poprel, že by ho oprávnený
žiadal o poskytnutie financií, avšak viackrát nereagoval na ním ponúkanú pomoc. Súd nevyhodnotil
fakt nečinnosti, ekonomicko-trhovej bezcennosti a irelevantného finančného stavu pre neho v dvoch
nefunkčných spoločnostiach, v ktorých mal zastúpenie, a to D. F., G., IČO: 35 928 956 v likvidácii,
bez likvidačných zostatkov, bez majetku, na všetkých účtoch k 01.03.2024 je stav nula eur, spoločnosť

má ukončenú likvidáciu a je pred výmazom a F., G., IČO: 44 939 035, ktorá spoločnosť je od roku
2020 bez aktivity, tržieb, pohľadávok, záväzkov a bez zamestnancov. Súd neobozretne analyzoval
trend ekonomického vývoja jedinej funkčnej spoločnosti, jej majetok a tržby, v ktorej mal zastúpenie i
zamestnanie: F. G., a to majetok spoločnosti spolu trend 2021 - 2023: 1.123.836 eur (r. 2022) pokles o
- 16,4 %, 790.767 eur (r. 2023) pokles o - 29,6 %, a čisté tržby z predaja služieb a vlastných výrobkov

spoločnosti spolu 125.018 eur (r. 2022) pokles o - 27,5 %, 88.827 eur (r. 2023) pokles o 29 %. Súd
nesprávne spočítal a vykázal, že je spoločníkom v troch obchodných spoločnostiach, ktoré disponujú
majetkom v zmysle účtovnej závierky vo výške viac ako 2 milióny eur, pričom v skutočnosti k 31.12.2022
podľa účtovných závierok bol kumulovaný majetok spolu týchto troch spoločnosti celkom vo výške
1.145.035 eur [z čoho: F. G. vo výške 1.123.836 eur; D. F., G. v likvidácii, 8.812 eur; F., G., 12.387

eur], - k 31.12.2023 podľa účtovných závierok predstavoval kumulovaný majetok týchto spoločností
celkom 806.199 eur, z toho F. G., 790.767 eur; D. F., G. H. I., 3.177 eur; F., G., 12.255 eur. Súd
opačne analyzoval záporný trend ekonomického vývoja podnikania v cestovnom ruchu jeho jedinej
funkčnej spoločnosti (F. G.), a nesprávne charakterizoval potenciál jeho podnikania. Dlhodobá kríza
cestovného ruchu má viac faktorov, než zredukovať jeho poznačenosť covidovou pandémiou, ktorú

skutočnosť potvrdia čísla vyťaženosti sezónnych zariadení a hodnoty z účtovných uzávierok F. G. z
rokov 2022 až 2023. Objektívne ako fyzická osoba nedrží žiaden majetok s vysokým potenciálom a
nebola preukázaná jeho nadštandardná životná úroveň. Súd mylne aplikoval princíp potencionality
príjmu, vzdanie sa príjmu a nesprávne vyhodnotil, že skutočný príjem zatajoval, vzhľadom na jeho
životné ciele, životosprávu, morálne princípy, transparentnosť vo finančných konaniach, dodržiavanie

právnychpredpisovazákonovvpodnikaní,keďobeprávnefunkčnéspoločnostisručenímobmedzeným
a všetky tržby v týchto spoločnostiach sú finančne realizované cez bankové služby. Na vyžiadania, výzvy
a otázky súdu týkajúce sa finančných, majetkových a iných záležitostí bez zamlčania a jednoznačne
odpovedal.Odpovedalajnaotázkyprávnehozástupcuoprávnenéhoakokonateľvoveciach,ktoréniesú
v rozsahu obchodného tajomstva obchodnej spoločnosti, ako napr. kúpno-predajné zmluvy a ich obsah.

Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nepochopil jeho
starostlivosť a obavu o oprávneného, a argument, že ľahké peniaze kazia človeka a stane sa lenivým
a neporiadnym. Súd konštatoval a oprávnený aj uznal, že po dovŕšení 18 rokov minul za pár mesiacov
všetky svoje úspory vo výške 5.400 eur, na ktorých platenie bol v roku 2010 zaviazaný. Oprávnený bol
priamym svedkom jeho ťažkého obdobia v rokoch 2020-2023, kedy mal zdravotné problémy, ťažkosti s

pohybovým ústrojenstvom, platničkami, covidom a mal ekonomické a finančne problémy. Jeho rodina
žije v štandardných pomeroch, rodinný rozpočet majú vyrovnaný a úspory nemal. Rešpektuje trvanie
vyživovacej povinnosti a, že pri určení výživného na dieťa sa prihliada záujem dieťaťa, na pomery,
možnosti, schopnosti oboch rodičov a na životnú úroveň rodiča. Napadnuté rozhodnutie považoval za
likvidačné vzhľadom na každodenný rozpočet jeho rodiny s tromi maloletými deťmi a diskriminačné

voči ostatným maloletým. V rodinnom rozpočte má pre svoje deti celkom 550 až 600 eur mesačne,
manželka a starí rodičia prispievajú pomocou a v naturálnej forme. Pri štandardných príjmoch mu
nezostane žiadny finančný priestor na štandardné pokrytie nákladov a jeho výdavkov. Svoje skutočné
príjmy preukázal, predložil podklady o svojich majetkových pomeroch a umožnil súdu zistiť potrebné
podklady na správne rozhodnutie podľa § 63 Zákona o rodine. Podľa Zákona o rodine rodičia môžu

vyživovaciu povinnosť plniť aj v naturálnej forme, t.j. zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov,
výdavky poistné, poskytovanie stravy, pričom za výživné nepovažoval príležitostné plnenia a výdavky
poskytnutépri osobnomstykusdieťaťom,t.j.platbyzanákupy,reštaurácie,lístokdokinaapod.Takýmto
spôsobom a s ekonomickou pomocou jeho starých rodičov dokáže oprávnenému zaistiť harmonickýživot a uspokojivé a kvalitné naturálne plnenie s hradením telefónnych nákladov, poskytovaním stravy,
zaplatením konkrétnych potrieb, bezplatným ubytovaním a pod.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a určiť povinnému výživné na oprávneného vo výške
1.000 eur mesačne počnúc dňom 11.05.2023. Zaostalé splatné výživné na oprávneného za obdobie
od 11.05.2023 žiadal uložiť povinnému zaplatiť do troch dní odo dňa doručenia rozsudku. Odvolaním
napadol aj výrok o trovách konania a žiadal, aby mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP a ust.
§ 62 ods. 1 CMP. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny, založený na nesprávnom právnom
posúdení veci a nesprávnych skutkových zisteniach. Mal za to, že súd nedostatočne odôvodnil zistené
skutočnosti, nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, na základe čoho určil výživné v sume 600 eur, ktoré
nie je primerané odôvodneným potrebám oprávneného, ani možnostiam a schopnostiam povinného,

jeho majetkovým pomerom a životnej úrovni, na ktorej má právo sa podieľať. Nesúhlasil s úhradou
zročného výživného formou 36 mesačných splátok, o ktoré povinný nepožiadal, pričom z vykonaného
dokazovania vyplýva jeho schopnosť zaplatiť zaostalé splatné výživné jednorazovo. Povinný neuviedol
dôvody na povolenie splátok a v súčasnosti neexistujú relevantné dôvody pre takýmto spôsobom
odloženie vykonateľnosti rozhodnutia a splnenie povinnosti splatiť zročné výživné. Povinný mu od

marca 2023 nezaplatil žiadne výživné, neposkytol žiadne vecné plnenia, k plneniu nepristúpil ani na
základe opakovanej výzvy a ani napriek jeho prísľubu, že tak učiní. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa
17.01.2024 o náhodnom stretnutí s povinným, ktorého prosil, aby mu dal peniaze (na skúšky, maturity,
prijímacie pohovory), ktoré mu poskytla nakoniec matka. Povinný si bol počas doby od podania návrhu
vedomý existencie jeho vyživovacej povinnosti, ktorú dobrovoľne neplní a nereagoval na jeho žiadosti

o poskytnutie výživného. Namietal, že súd, vzhľadom na neprimerané zvýhodnenie ostatných členov
rodiny povinného a jeho majetkové pomery, rozhodol v rozpore so zákonom a arbitrárne, o splátkach
zročného výživného, čím nedôvodne zasiahol do jeho práv. Z odôvodnenia postupu súdu po vyhlásení
rozsudku dňa 17.01.2024 uvedeného na zvukovom zázname z pojednávania je zrejmé, že automaticky
rozrátal zročné výživné na 36 splátok, ktorých výšku pripočítal k bežnému výživnému majúc za

to, že sa navyšuje výška bežného výživného a ignoroval, že povinný si doposiaľ neplnil vyživovaciu
povinnosť ani čiastočne, čo použil v jeho prospech. Takýto postup vyhodnotil ako neakceptovateľný
a popierajúci zákonom ustanovenú vyživovaciu povinnosť, jej opodstatnenie a účel. Namietal, že súd
neprihliadol na viacero ním reprezentovaných a vyčíslených nákladov v priemere sumou 1.200 eur,
opomenul prihliadnuť, napr. na cestovné náklady k matke do J. K. - 5 eur na jednosmernú cestu vlakom,

náklady na stravu 150 eur na týždeň v Szombathelyi a 50 eur jeden víkend v D., spolu 200 eur/
týždeň (800 eur mesačne), ktoré preukázal. Súd nesprávne sumarizoval aj ostatné náklady, napr.
náklady na dom, ktorý hradí jeho matka, správne vo výške 124 eur mesačne (72 eur plyn, 32 eur
elektrina, 20 eur voda mesačne), náklady na telefón mesačne 28,80 eur a poplatok za komunálny
odpad 31 eur ročne. V rámci výsluchu uviedol, že zo zdravotných dôvodov potrebuje bicykel, chcel

by chodiť plávať, pričom svoje vyjadrenie ani nemohol dokončiť, keď bol súdom usmernený, že
nejde o reálne náklady. Povinný mu neplatil výživné, nemal možnosť sa podieľať na jeho životnej
úrovni, viaceré náklady si nemohol dovoliť (a ani ich započítať do bežných výdavkov) a bol neprávom
znevýhodnený. V súčasnosti si nemôže dovoliť ostatné výdavky, napr. stolový počítač, rôzne programy,
klávesnicu, myš, tlačiareň, zdravotné úbory, zdravotnícku obuv a iné veci a potreby, ktoré potrebuje k

svojmu štúdiu, ktoré mu matka nedokáže uspokojiť, keď je nútená sama znášať jeho náklady po dobu
jedného roka. Predložil tri lekárske správy preukazujúce potrebu užívania liekov, plávania, posilňovania
svalstva a potvrdzujúce jeho náklady. K odôvodneným potrebám a ich nároku vo vzťahu k posúdeniu
životnej úrovne rodiča poukázal na ustálenú judikatúru, Nález Ústavného súdu ČR, spis. zn. II. ÚS
2121/14 zo dňa 30.09.2014. Nesúhlasil s názorom, že je schopný dosahovať určitý príjem, keď žiadny

všeobecne záväzný právny predpis neukladá oprávnenému z výživného povinnosť pracovať v čase
jeho sústavnej prípravy na budúce povolanie formou denného štúdia v zahraničí, zákon túto povinnosť
ukladá rodičom. Aktuálne má veľa študijných povinností a nástupom do práce by bolo ohrozené jeho
štúdium, čo by bolo s ohľadom na pomery povinného, nespravodlivé. Dodal, že v čase letných prázdnin
bude musieť absolvovať povinnú zdravotnícku prax. Doposiaľ si počas prázdnin privyrábal brigádnicky

u povinného (podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne v spoločnosti D. – F. G., bol prihlásený od 30.06.2021
do 28.08.2021 a od 11.06.2022 do 31.08.2022), svojou prácou prispieval k životnej úrovni jeho rodiny,
prácu vykonával na jeho pokyn aj v priebehu školského roka na úkor prípravy do školy. Povinný v tom
čase poberal prídavky na deti, z ktorých mu pokryl stravu v škole a iné prípadné výdavky. Nesúhlasils názorom súdu (uvedený na zvukovom zázname), že od opustenia spoločnej domácnosti s otcom
náklady na prijímacie skúšky, jazykové skúšky a maturity hradil výlučne z úspor a za pomoci matky.
Predmetné náklady znášala matka, nakoľko úsporami povinného v tom čase už nedisponoval a tieto

bol nútený minúť na bežné náklady. Povinný bol zaviazaný na tvorbu úspor rozsudkom Okresného
súdu Komárno sp. zn. 11P/286/2007, po dosiahnutí plnoletosti v januári 2022 matka na neho prepísala
sporiaci účet, úspory činili 5.400 eur a tieto bol nútený minúť od januára do novembra 2022. V tom čase
žilvnehnuteľnostiachspol.F.G.(k.ú.D.,LVč.XXXX),vgarážovejjednotkealebovhoteliB.,nemalkľúče
od domu povinného a keď odcestovali, nemal peniaze a prístup k jedlu. Úspory míňal na zveľaďovanie

majetku spoločnosti F. G., opravil strechu na garážovej jednotke a musel si hradiť náklady na ošatenie,
obuv, kúpu vitamínov, zubný strojček a denne si zabezpečoval základné životné potreby s poukazom
na predložené výpisy z účtu za rok 2022. Nesúhlasil s postupom súdu podľa Metodiky Ministerstva
spravodlivostiSR,ktorámáodporúčacícharakteranemožnojubezďalšiehopoužívaťnavšetkyprípady.
Tabuľka vychádza z príjmov povinného, nezohľadňuje jeho majetkové pomery, ktoré môžu mať vplyv na
životnú úroveň a nemusí byť použiteľná v prípade preukázaných nadštandardných príjmov rodiča. Musí

byť rešpektované, že potreby dieťaťa vekom všeobecne neustále rastú. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplýva z akej výšky príjmu súd vychádzal, avšak podľa bodu 10. odôvodnenia rozsudku
pravdepodobne príjem povinného ustálil z 20-násobku životného minima s prihliadnutím na jeho ostatné
majetkové pomery a možnosti. Súhlasil s aplikáciou § 63 Zákona o rodine s odkazom na odôvodnenie
rozsudku, z ktorého je zrejmé, že povinný sa vyhýbal zodpovedať na položené otázky týkajúce sa

podnikania a svojim správaním sa účelovo vzdáva vyššieho príjmu, resp. svoj skutočný príjem zatajuje.
Súd sa v rozhodnutí zaoberal majetkovými pomermi povinného, keď vychádzal z majetkov spoločností
povinného vo výške viac ako 2 milióny eur, a to majetok prostredníctvom obchodnej spol. F. G. ako
vlastníka rodinného domu, garáže s bytovou jednotkou a zastavaných plôch a nádvorí (LV č. XXXX,
D.), zakúpené v roku 2019, bez udania kúpnej ceny povinným, ktorý si ju nepamätal, (odhadovaná cena

podľa ponuky 600.000 eur), ktorú nehnuteľnosť obýva polovicu roka, náklady uhrádza spol. F. G.. Podľa
výpisu z listu vlastníctva zo dňa 10.03.2023 boli nehnuteľnosti zaťažené úverom v prospech G. L. M.
N. B. M., avšak podľa výpisu zo dňa 17.01.2024 bol úver v časti tiarch z listu vlastníctva vymazaný,
takže v roku 2023 splatila spoločnosť ďalší úver zrejme vo výške 245.450 eur, teda zostatok úveru
podľa daňového priznania spol. F. za rok 2022. Záložné právo nebolo zriadené na inej nehnuteľnosti

vo vlastníctve povinného, prípadne spoločnosti. Spol. F., G. dokázala zaplatiť za roky 2022 a 2023
úvery vo výške 355.000 eur, preto nie je zrejmé, z čoho vyplývajú zistenia súdu, podľa ktorých mal
mať povinný daňové nedoplatky, ktorá skutočnosť nevyplýva ani z vyjadrenia povinného a zo žiadneho
dôkazu. Namietal, že súd nebral zreteľ na vyjadrenie povinného na pojednávaní dňa 17.1.2024, že
splatil tri úvery. Ak jednoosobová s.r.o. dokázala za dva roky splatiť úver vo výške 355.000 eur (z toho v

roku 2023 vo výške 245.450 eur), uvedené treba pripočítať k možnostiam a schopnostiam povinného a
k potencionalite jeho príjmov. Podľa LV č. XXX, k.ú. F. vlastní povinný prostredníctvom obchodnej spol.
F. G.. Penzión B., súp.č. XXX, s kapacitou ubytovania 32 osôb ( 8x2-lôžková izba, 2x 4-lôžková izba a 2x
4-lôžkový apartmán) podľa dostupných informácií s celoročným ubytovaním. Povinný na pojednávaní
dňa 17.01.2024 uviedol, že cez zimnú a jarnú sezónu je menej hostí, cez letnú sezónu je viac hostí,

stalo sa, že sa musel odsťahovať z Hotela B. a presťahovať sa alebo ísť do D. z dôvodu nedostatku
miesta pre neho, pritom obsadenosť ubytovania nebola v konaní bližšie zistená. Daná spoločnosť je
ďalej vlastníkom Rekreačnej chaty, súp.č. XX M. XX nachádzajúcej sa v termálnom kúpalisku v F., ktorú
povinný, podľa jeho udania neprenajíma, ale platí náklady, pričom neboli zohľadnené ani potenciálne
príjmy predmetnej nehnuteľnosti, hoci ich zárobková schopnosť je vysoká a cena nájmu narástla. Podľa

LV č. XXX parc.č. 4245/172 je v prospech spol. F. G. zapísaný pozemok o výmere 79 m2, k.ú. F., na
ktorom stojí rekreačná chata, súp.č. XXX vo vlastníctve Nitrianskeho samosprávneho kraja (LV XXX
F.), pričom podľa výpovede povinného, nepoberá za tento pozemok žiadne nájomné a poskytuje ho
zadarmo.Idetedaopotenciálnypríjempovinného,resp.spoločnosti,ktorýtrebazohľadniť.Zpredloženej
internetovej stránky je zrejmé, že ide o 12 apartmánov (počet lôžok 48+24), cena jednej chaty je určená

na týždeň bez prísteliek a stravy v sume 756 eur a v hlavnej sezóne 995 eur. Dieťa do 10 rokov na
prístelke stojí 119,25 eur a v strede hlavnej sezóny 149,25 eur na týždeň, v strede hlavnej sezóny pre
dospelého prístelka je ponúkaná za 199 eur na týždeň. Prenajatie jednej prístelky pre dospelú osobu činí
796 eur mesačne, avšak oprávnený si nemôže z určeného výživného dovoliť ani prístelku v ubytovacích
kapacitách vo vlastníctve svojho otca. Vlastníctvom povinného je tiež administratívna budova so súp.č.

XXX (LV č. XXX k.ú. F.), na ktorej má s rodinou evidovaný trvalý pobyt, žije v nej polroka - počas sezóny,
a vo výpovedi potvrdil, že náklady na túto nehnuteľnosť hradí spol. F. G., ktorá platí aj bežné náklady
života povinného a jeho rodiny. Ornú pôdu o výmere 28 620 m2, parc. č. 4252/2 uvedenú na tomto
liste vlastníctva, podľa jeho vedomostí, povinný prenajíma O. M., O. XXX, XXX XX O. za nájomné 100eur/hektár ročne, čo činí 286 eur ročne. Pozemok je územným plánom Obce F. určený na zastavanie,
jeho hodnota v roku 2016 podľa znaleckého posudku Ing. Aleny Šagátovej č.110/2016 činila 2,99 eur/
m2, t.j. spolu cca 85.500 eur, a podľa potvrdenia Obce F. je pozemok určený na západný rozvoj areálu

kúpaliska s potrebnou infraštruktúrou, t.j. rekreačných a turistických zariadení, čo navyšuje jeho trhovú
cenu. Predmetný znalecký posudok bol súdu predložený na pojednávaní dňa 17.01.2024, avšak súd
tento dôkaz zamietol, čím došlo k porušeniu zásady materiálnej pravdy. Penzión D. (LV č. XXX) ako
stavba so súp.č. XXX, popis stavby: rekreačná chata, má ubytovacie kapacity v areáli Termálneho
kúpaliska v F. 6x2-lôžková izba s prístelkami a 1x4-lôžkový apartmán s prístelkami, cena 2-lôžkovej izby

s dvomi prístelkami na týždeň v strede hlavnej sezóny predstavuje spolu 1.060,80 eur (2x312 eur +
2x218,40 eur). Podľa LV č. XXXX je povinný vlastníkom v podiele 1 reštaurácie v prestavbe, súp.č.
XXX a pozemkov v k.ú. D., v nehnuteľnosti sa nachádza prevádzka Kasína a herne Doping casino,
pričom z nájmu nehnuteľností dosahuje príjem 275 eur, ktorá suma sa javí ako neprimeraná. Poukázal
na rozpor tvrdení povinného s jeho daňovým priznaním ako fyzickej osoby za rok 2022, kde uvádza
príjem z nájmov spolu 2.250 eur, avšak len nájom herne a kasína (275 eur x 12 mesiacov) by mal

predstavovať minimálne 3.300 eur. Podľa LV č. XX, k.ú. D., súp. č. XXX sú maloleté deti povinného
B., B. a O. vlastníkmi (v podiele 24/30) rodinného domu, ktorý nadobudli darom od rodičov povinného.
Z LV č. XXXXX k.ú. D. vyplýva, že vo vlastníctve maloletej dcéry povinného B. je 3-izbový byt na
Nádvorí Európy v D., ktorý je luxusne zariadený, podľa výpovede povinného byt darovala maloletej jej
matka v roku 2018, ktorá ho nadobudla v roku 2017. Z danej nehnuteľnosti mala spol. F. G., príjem

do roku 2022 vo výške 1.500 až 1.600 eur, byt ponúkala na prenájom cez portál Booking manželka
povinného a podľa vyjadrenia povinného v súčasnosti byt neprenajíma, dôvod neudal. Uviedol, že
v súčasnosti sú 3-izbové zariadené byty na Nádvorí Európy v D. ponúkané cez portál Booking za 1
noc/2 osoby v sume od 86 do 128 eur. Poukázal na to, že povinný neodôvodnil prečo jeho domácnosť
nemá príjem z prenájmu rodinného domu, súp.č. XXX, keď ide tiež o potenciálny príjem, možnosti a

schopnosti a majetkové pomery povinného, ktoré je potrebné pri rozhodovaní zohľadniť. Poukázal na
to, že povinný prostredníctvom spol. F. G. vlastní 4 motorové vozidlá zn.: FIAT SCUDO, rok v. 2022,
Citroen C3 rok v. 2018, Honda Legend rok v. 2011, Toyota CHR rok v. 2017, s čím súvisia náklady
na prevádzku a využitie. Povinný prezentuje príjem jeho a jeho manželky len podľa výplatných lístkov
v priemere 600 eur mesačne a z predložených mzdových listov vyplýva, že pracoval v mesiacoch

január až jún 2023 iba 4 hodiny denne a jeho manželka hodinu denne. Považoval za nesporné,
že v danom prípade nebola naplnená potencionalita príjmov povinného, ani jeho manželky, pričom k
možnostiam, schopnostiam a potencionálnemu príjmu povinného treba započítať aj odmenu za výkon
funkcie riaditeľa a konateľa v spol. Kúpele F. G. do konca roku 2022, a následne aj ako likvidátora,
a tiež príjem z výkonu funkcie konateľa obchodnej spol. F., G.. K dovolenkám povinného uviedol, že

tieto v rozsudku nie sú konkretizované, pričom išlo o dovolenky, Rhodos v sume 6.000 eur (14 dní),
Egypt, ktorú absolvoval s povinným týždeň (od 21.12.2021 do 21.01.2022), za cenu od 700 eur/osoba,
Filipíny (2 týždne) v sume 800 eur/osoba (podľa tvrdení povinného), čo sa minimálne s ohľadom na cenu
leteniek javí ako nepravdepodobné, Rakúsko – lyžovačky, na lyžovačke v Mariazell bol s povinným
a rodinou na 4-5 dní, bývali v dvoch hotelových izbách so stravou, poplatkami za vlek a pohonnými

hmotami, čo v priemere činilo cca 2.500 eur. Povinným vyčíslené náklady na dovolenky považoval za
neprimerané, keď podľa jeho informácií, povinný absolvoval lyžovačky niekoľkokrát ročne, raz mesačne
sa zúčastňuje víkendových pobytov v kúpeľných mestách na Slovensku a v Maďarsku. Namietal, že
v konaní nebolo preukázané tvrdenie povinného, že dovolenka v Japonsku bola hradená jeho svokrou.
Dal do pozornosti, že účastníci konania dovolenky popisujú súhlasne, bližšie ich konkretizujú a povinný

žiadne z jeho tvrdení nerozporoval, ani nepoprel. Povinný mesačne platí Kapitálové životné poistenie
pre svoje deti (okrem oprávneného), Farbička v Allianz Slovenskej poisťovni na obdobie od 30.08.2010
do 25.08.2034 v sume 29,70 eur mesačne a dňa 17.01.2024 potvrdil, že ročne platí aj Životné poistenie
AMSLICO AIG Life poisťovňa a.s. od 18.11.1999 do 18.11.2024 vo výške 1.231,63 eur a každých 5
rokov je mu vyplácaná suma 4.000 eur. Z vyjadrenia povinného dňa 11.6.2009 v konaní vedenom na

Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 7C/191/2007 vyplynulo, že v jeho roku narodenia (oprávneného),
dňa 28.08.2004 s dobou plnenia do 28.8.2022 uzavrel s Union poisťovňa a.s. Kapitálové životné a
úrazové poistenie MLADOSŤ v prospech oprávneného vo výške 901 Sk/ mesiac, č.účtu XXXXXXXXXX/
XXXX, č. zmluvy 68369, vo výške 29,91 eur/mesiac s celkovým hodnotením ku koncu poistnej zmluvy
v roku 2022: 200000 Sk t.j. 6.638,78 eur. Z vyjadrenia povinného je zrejmé, že poistenie v ČSOB

poisťovni pretransformoval do úspor vo výške 5.400 eur a poistenie v Union poisťovni bolo ukončené
a zrušené, bez uvedenia vyplatenej sumy. Kapitálové poistenie povinný zrušil dňa 27.05.2000 pred
dobouukončenia(27.08.2022)abolamuvyplatenásuma5.511,88eur,ktorúvšakneodovzdal.Poukázal
na pripojenú komunikáciu oprávneného s poisťovňou a z nej vyplývajúce skutočnosti ohľadom odkupnejhodnoty poistenia. Povinný tiež potvrdil, že pre seba a maloleté deti platí kapitálového životného
poistenia. Zdôraznil, že oproti ostatným deťom povinného, ktorým zabezpečuje poistenie, sporenie
a nadštandardnú životnú úroveň, je neprimerane znevýhodnený. Vyslovil názor, že pri posudzovaní

možností a schopností povinného mali byť zohľadnené aj úspory. K štúdiu v konaní vypovedal, že nie je
samoplatca, do 20 rokov po ukončení vysokej školy bude musieť rovnaký čas ako študuje, odpracovať v
Maďarsku alebo uhradiť školné vo výške 300.000 HUF na semester (810 eur), a keďže by chcel naďalej
žiť a pracovať na Slovensku, bude si musieť šetriť, ak by chcel školné splatiť. Jeho výpoveď bola zo
strany súdu prerušená z dôvodu, že nesúvisí s konaním, čo rozporoval. Dal do pozornosti jeho emailovú

komunikáciu ohľadom študijných poplatkov s vysokou školou, ktorú navštevuje. Mal za to, že povinný
by pri jeho majetkových pomeroch dokázal školné bez problémov uhradiť. Považoval za nesporné, že
pomery povinného sú mimoriadne nadštandardné, čo súd naznačuje v bode 10. odôvodnenia rozsudku,
ktorúskutočnosťvšakdostatočnenezohľadnil.Namietal arbitrárnosťnapadnutéhorozsudku,pretože ak
nebol príjem povinného ustálený súdom, mal vychádzať z predpokladu príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona
o rodine v spojení s preukázanými majetkovými pomermi povinného. V takom prípade súdom uvedená

judikovaná výška výživného v rozsahu 15 % príjmov rodiča by presahovala určené výživné vo výške
600 eur. K napadnutému výroku o trovách konania uviedol, že tieto mu vznikali a vznikajú ďalšie náklady
na uplatňovanie jeho práva, ktoré by nebol nútený znášať v prípade plnenia si vyživovacej povinnosti
povinným. Považoval za spravodlivé, vzhľadom na okolnosti prípadu, pri rozhodovaní o trovách konania
použiť ust. § 55 CMP.

5. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že v konaní preukázal a preukáže súdu
skutočné príjmy a tržby spoločností, s poukazom na predložené podklady na zhodnotenie majetkových
pomerov s tým, že súdu maximálne umožní sprístupnením údajov aj ďalších skutočností potrebných
pre rozhodnutie. Nesúhlasil s tvrdeniami ohľadom dovoleniek, keď na Rhodose boli v septembri 2021 za

cenu spolu 1.095 eur, bývali v prenajatom byte/apartmáne a 5 nocí v hoteli a oprávnený trávil dovolenku
s nimi (za apartmán zaplatili 420 eur a za hotel 675 eur). Náklady na lyžovačku, ktorú absolvovali
bez manželky a maloletej dcéry činili 588 eur a poplatky za vlek do 200 eur. V rokoch 2020 až 2024
sa nezúčastnil lyžovačky v Alpách ani na Slovensku a neabsolvoval víkendové pobyty v kúpeľných
mestách na Slovensku a v Maďarsku. Na Okinawe bol len s dcérou za cenu 450 eur, išlo o ortopedicko-

zdravotnú diagnostiku a pomoc v rehabilitačnej časti Karate-centra pri Nahe. Nesúhlasil s tvrdeniami
ohľadom určenia všeobecnej hodnoty ornej pôdy, k.ú. F., na základe objednávku matky oprávneného
(v tom čase ešte v BSM rodičov navrhovateľa o celkovej výmere 57 241 m2, na cenu 2,99 EUR/m2),
aktuálne po rozdelení BSM o výmere 28 620 m2 v jeho 1 vlastníctve, ktorá je z hľadiska trhovej ceny
za ornú pôdu v extraviláne vysoko nereálna. Dňa 26.06.2016 bol vypracovaný iný Znalecký posudok

č. 07/2016, podľa ktorého všeobecná hodnota daného pozemku, parc. č. 4252/2 činí 25.169 eur, t.j.
0,44 EUR/m2. Svoju časť po rozdelení BSM, t.j. 1 uvedeného pozemku matka predala v roku 2021
za zlomok, tretinu ceny prezentovanej vyššej ceny oprávneným. Uviedol, že zostatková orná pôda
o výmere 28620m2, ktorej je vlastníkom, bude raz dedičstvom jeho potomkov. Spochybnil tvrdenia, že
je vlastníkom troch obchodných spoločností a disponuje majetkom vo výške viac ako dva milióny, ktorý je

2,5-násobne zveličený s poukazom na účtovné závierky spol. F. G., F., G. H. I. a F. D. G., pričom v spol.
D. F. G. H. I. bol ukončený k 1.3.2024 likvidačný proces a všetky účtovné hodnoty sú nulové. Uviedol,
že Obchodný zákonník rieši právnu úpravu obchodných spoločností, pričom zahmlievanie a tvrdenia
oprávneného svedčia o neznalosti skutočností v tejto sfére alebo o snahe atakovať jeho spoločnosti.
Bez dôkazov na povinného nie je správny dopyt na uplatnenie princípu potencionality príjmu zo strany

oprávneného a jeho následná analytika, pretože svojím správaním sa účelovo nevzdával vyššieho
príjmu a skutočný príjem nezatajoval. Okrem životného poistenia AMSLICO AIG UFE č./V.S.: XXXXXXX,
uzavreté dňa 18.11.1999 do 18.11.2024, z ktorého má každých 5 rokov vyplatenú sumu 4.000 eur a
dožitím, ukončením tohto životného poistenia v novembri 2024 mu bude vyplatená sumu 4.000 eur,
vlastné úspory nemá. Svojím maloletým deťom naďalej platí životné poistenie. V ostatnom zotrval na

svojich tvrdeniach.

6. V podaní zo dňa 29.04.2024 oprávnený prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu považoval
za nepravdivé tvrdenia povinného o jeho príjme a skromnom živote bez úspor, nakoľko s povinným žil
a má vedomosť o spôsobe jeho života. Za účelové vyhodnotil konanie povinného, ktorý k odvolaniu

predložil daňové priznania z jeho príjmov ako fyzickej osoby a jednoosobových spol. F. G. a F.–D. G.,
účtovné závierky obchodných spoločností, v ktorých je spoločníkom, avšak na základe jeho vyhýbavých
vyjadrení možno predpokladať, že účelovo nepredložil účtovné závierky spol. F. G.. Poukázal na to,
že účtovná závierka spol. F. G. za rok 2023 potvrdzuje splatenie úveru vo výške 245.450 eur vroku 2023 pre G. L. M. N. B. M., v prospech ktorej bolo záložné právo vymazané (LV č. XXXX, k.ú.
D.). Poznamenal, že na základe splatenia bankového úveru spol. F. G. v roku 2022 vo výške 109.000
eur a v roku 2023 vo výške 245.450 eur, t.j. celkovo viac ako 350.000 eur v priebehu dvoch rokov,

kedy sa údajne podnikaniu povinného nedarilo, sa povinný zbavil tiarch na nehnuteľnostiach, ktoré sú
vo vlastníctve obchodných spoločností, ako aj jemu blízkych osôb. Zo žiadnej skutočnosti, tvrdenia,
či dôkazu predloženého povinným nevplýva, že by bol nútený k splateniu úveru na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. D., išlo o jeho dobrovoľné rozhodnutie splatiť úver vo vysoko
nadštandardnej sume. Povinný opisuje svoje majetkové pomery na úkor platenia výživného, pričom

vynakladá mimoriadne výdavky na svoj majetok, resp. majetok spoločnosti. Mal za to, že na takého
konanie povinného je v rámci aplikácie ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine potrebné prihliadať a náklady/
výdavky zohľadniť pri určovaní finančných možností povinného. Poukázal na to, že nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, k.ú. D. boli spol. F. G. zakúpené v roku 2019, avšak kúpna cena zostáva
neznámou, hoci povinný bol na ňu dopytovaný (túto možno odhadovať bez podkladov na cca 600.000
eur). Tieto nehnuteľnosti boli po kúpe zrekonštruované, povinný ich obýva s rodinou polovicu roka a

náklady spojené s jej užívaním hradí spol. F. G. (podľa vyjadrení povinného). Skutočnosť, že by si
povinný nehnuteľnosti od jeho spoločnosti prenajímal nevyplýva zo žiadnej skutočnosti, išlo by však
opäť len o príjem v prospech povinného. Za nepravdivé označil vyjadrenie povinného, že nechcel
zatajovať svoje príjmy, resp. majetkové pomery (napr. cenu za predaj Penziónu P. K. v roku 2022).
Spochybnil tvrdenie povinného ohľadom prevádzkovania herne v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na

adrese O. Q. X, D. (LV č. XXXX, k.ú. D.), keď z verejne prístupného Facebookového účtu podniku
R. club je zrejmé, že prevádzka (herňa/kasíno) sa nachádza v tejto nehnuteľnosti, prevádzkovateľom
podniku je obchodná spoločnosť Q. G., ktorá má nehnuteľnosť zapísanú v živnostenskom registri ako
prevádzkareň. Povinný v konaní neidentifikoval nájomcu, ktorý nehnuteľnosť užíva, nepodložil príjem
z nájmu, a len vo výpovedi uviedol výšku nájmu 275 eur mesačne, čo nekorešponduje s daňovými

priznaniami povinného ako fyzickej osoby za rok 2022 a rok 2023. Spochybnil a za zahmlievanie
zo strany povinného považoval aj príjmy z prenájmu penziónu Korzika, ktoré sú v podstate príjmom
povinného ako fyzickej osoby a ktoré má možnosť optimalizovať, pričom povinný nepredložil dokument
o transferových cenách týkajúci sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV XXX pre k.ú. F.. Aj
v tomto prípade ide o potencionálne príjmy povinného, na ktoré je potrebné prihliadať. Ak by povinný mal

záujem byť vo svojich tvrdeniach transparentný, mal možnosť doložiť doklady o majetkových pomeroch,
absolvovaných dovolenkách (o úhradách ubytovania a leteniek). Považoval za otázne, z čoho povinný
financoval dovolenky, keď z predložených dokladov je zjavné, že z príjmu jeho a manželky, platby
za dovolenky nemohli byť hradené. Podľa jeho mienky, dovolenky mohli byť financované obchodnou
spoločnosťou F. G., ktorej predmetom činnosti je aj prevádzkovanie cestovnej agentúry. Mal za to,

že hlavná kniha a peňažný denník obchodnej spoločnosti F. G. by mal obsahovať faktúry a náklady,
ktoré by poskytli obraz o nákladoch, investíciách spoločnosti, účtoch, financovaní vozidiel, ubytovacích
kapacitách a nákladoch rodiny (s poukazom na Metodiku Ministerstva spravodlivosti SR). Ak by mal
povinný záujem na preukázaní jeho príjmov, predložil by súdu predmetné dokumenty. V tomto kontexte
poukázal na ustálenú súdnu prax, napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 13.06.2017 sp. zn.

11CoP/15/2017. K predloženým dôkazom, a to podaniu adresovanému MS SR z 18.11.2020, Písomnej
svedeckej výpovede a Trestnému rozkazu uviedol, že sa k nim nemieni vyjadrovať, pretože nesúvisia
s predmetom konania. Zo strany povinného však ide o jeho prejav k nemu a dôkaz správania sa, ktoré
zneužíval na svoje záujmy. Keďže povinný po doručení vykonateľného rozsudku odmietal platiť výživné,
bol nútený iniciovať exekučné konanie a následne mu zaplatil zaostalé výživné vo výške cca 7.000

eur. Ak povinný žije s jeho rodinou v majetkových pomeroch, ako prezentuje, nedokázal by vykonať
obdobnú platbu. Nesúhlasil s tvrdením, že jeho matka nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, keď toho
času mala vyživovaciu povinnosť voči jeho sestre H. S., študentke lekárskej fakulty UK v Bratislave. V
súvislosti s cestovaním uviedol, že si zakupuje miestenky do vlaku (cestuje s batožinou), avšak nejde
o také výdavky, ktoré by spochybňovali jeho právo na určenie výživného v súdom určenej výške, resp.

vyššej, a ani o skutočnosť, ktorá by spochybňovala jeho právo podieľať sa na životnej úrovni otca.
Povinný síce poukazuje na nízky príjem rodiny a zlé majetkové pomery, avšak tieto jeho tvrdenia priamo
vyvracajú dôkazy založené v súdnom spise. Na príjmy povinného nemožno prihliadať, nezodpovedajú
ani tvrdeniam ohľadne výdavkov, keď podľa dokladov predložených povinným spoločne s manželkou
dosahujú príjem cca 7.300 eur ročne (mzdy z vlastnej obchodnej spoločnosti), čo nezodpovedá spôsobu

vedenia ich života, ani bežnej potencionalite príjmov osôb v ich postavení. Povinný nepodložil žiadne
zo svojich tvrdení, nie je zrejmé ani to, z akých financií a akým spôsobom sú hradené náklady na
bežné potreby jeho domácnosti a rodinné dovolenky. Tiež nie je zrejmé za akú odmenu povinný
likvidoval spol. D. G., ktorej spoločníkom sú aj ďalší dvaja spoločníci, vrátane Obce F.. Povinný v rámcisvojich podaní, v ktorých navrhuje určiť výživné vo výške 150 eur, účelovo opomína skutočnosť, že
ako fyzická osoba alebo prostredníctvom obchodných spoločností, ktorých je spoločníkom, disponuje
nadštandardným majetkom v podobe nehnuteľného majetku, spolu v účtovnej hodnote spoločnosti

presahujúcej 2 milióny eur, t.j. trhovej ešte ďaleko vyššej (všetky nehnuteľnosti sú v súčasnosti bez
tiarch) odhliadnuc od ďalších spomenutých nehnuteľností s vysokým príjmovým potencionálom, na ktoré
skutočnosti je v rámci určovania výšky výživného nevyhnutné prihliadať. K životnej úrovni povinného sa
doposiaľ nepribližoval, pričom účelom jeho návrhu bolo dosiahnuť svoje práva ako dieťaťa v zmysle
Zákona o rodine. V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 a zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

8.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

9. Pojem "procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že
sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť

súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu
(účastníkovi konania ) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na
konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012),
vrátane práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem "procesný postup" súdu

treba takto vykladať aj za účinnosti CSP.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie
je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieouplatnenejžalobe(návrhu).Zodôvodneniarozhodnutiasúduvšak

musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to,
že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý
proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri
posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah

odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv
účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný
súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom
vysvetliť,akoaprípadneprečosaurčitounámietkounezaoberal.Aktaksúdnepostupuje,porušujeprávo
účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie konštatoval, že vyživovacia
povinnosť povinného voči oprávnenému, ktorý sa pripravuje na svoje budúce povolanie dennou formou
vysokoškolského štúdia v Maďarsku (Sombathely), trvá. Prihliadal na zvýšené výdavky oprávneného na

štúdium a bývanie v Maďarsku, ktorý toho času žije sám v D., v nehnuteľnosti jeho matky, aktuálne
výdavky na nehnuteľnosť hradí matka. Pravidelné mesačné výdavky oprávneného ustálil vo výške 553
eur s tým, že má aj ďalšie výdavky primerané jeho veku a v posledných 12-tich mesiacoch mal zvýšené
výdavky v súvislosti s prijímacími pohovormi na vysokú školu a autoškolu. Zohľadnil, že aj v čase,keď bol oprávnený ako plnoletý v starostlivosti povinného, tento s ním nezdieľal spoločnú domácnosť,
žil oddelene a zo svojich úspor si zabezpečoval svoje životné potreby. Uzavrel, že je v možnostiach
a schopnostiach povinného prispievať na výživu oprávneného vo výške 600 eur mesačne, čím budú

zabezpečené jeho bežné mesačné výdavky, po započítaní podielu na výžive zo strany jeho matky,
pričom povinnému zostane finančný priestor aj na pokrytie jeho mimoriadnych výdavkov a záľub tak,
aby bola zabezpečená rovnaká životná úroveň s jeho otcom. Konštatoval, že takáto výška výživného
neohrozí nastavený životný štandard v rodine povinného, na ktorom má oprávnený, ktorý s povinným
nežije v spoločnej domácnosti, právo sa podieľať. Výživné určil od podania návrhu, t.j. od 11.5.2023

a vo zvyšku návrh zamietol. V ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil dôvody vedúce ho k rozhodnutiu vo
vzťahu k povinnému, jeho príjmom, majetkových pomerom s uplatnením pravdepodobne aj princípu
potencionality príjmov.

12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

16. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných
potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej
ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné
je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby,
spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62

ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí, v tomto prípade na plnoleté študujúce dieťa, ako aj na zárobkové možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. V posudzovanom prípade zo stručného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné ustáliť,

či súd prvej inštancie na uvedené zákonné kritériá prihliadal, či vôbec a akým spôsobom ich vyhodnotil,
z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností v otázke určenia výživného vychádzal,
či a s akým výsledkom sa vôbec zaoberal relevantnými otázkami nastolenými vo vzťahu k určeniu
výšky výživného na plnoletého a to vo vzťahu k zárobkovým a majetkovým pomerom najmä na
strane povinného (avšak aj s ohľadom na príjmy, pomery a plnenia poskytované plnoletému matkou),

k otázke výšky jeho životnej úrovne a najmä k rozsahu odôvodnených potrieb plnoletého. Súd pri
rozhodovaníovýške vyživovacejpovinnostipovinnéhorodičanemôžerezignovaťnadôslednéustálenie
rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, resp. oprávneného plnoletého študujúceho dieťaťa, ktoré
majú predstavovať vyčíslenie všetkých jeho pravidelných a nepravidelných výdavkov, aby odôvodnenépotreby plnoletého boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (podiel
nákladov na bývanie, náklady na stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, náklady súvisiace so
školskou dochádzkou, cestovné náklady a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba

zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, prípadne iné nevyhnutné náklady. Následne musí tieto
posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov so
zohľadnením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a až napokon pristúpiť k určeniu
miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch dieťaťa bude podieľať povinný rodič (pri zohľadnení jeho
zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností

a ich výšky a pod.). Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej
inštancie týmito podstatnými skutočnosťami nezaoberal, nevyhodnocoval ich a rozhodnutie odôvodnil
vo vzťahu k plnoletému len stručnou konštatáciou (citovanou v odseku 11. tohto rozsudku) a vo vzťahu
k povinnému stručným hodnotením (v bode 10. odôvodnenia), ním prijaté rozhodnutie týkajúce sa
vyživovacej povinnosti otca voči plnoletému, opierajúce sa o ust. § 62, § 75 Zákona o rodine, sú
nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Odvolací súd udáva, že z obsahu rozsudku súdu

prvej inštancie vyplýva vyjadrenie oprávneného vo vzťahu k jeho nákladom, pričom v časti odôvodnenia
a hodnotenia nákladov plnoletého súd síce ustálil jeho pravidelné mesačné náklady sumou 553 eur,
ktoré však nešpecifikoval, teda nie je zrejmé, ktoré náklady boli preukázané, ktoré uznal a ktoré zohľadnil
a dôvody, pre ktoré niektoré z nákladov neuznal. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený má
aj ďalšie výdavky, ktorých výšku žiadnym spôsobom neustálil a ani ich nekonkretizoval, keď aj takéto

náklady je potrebné preukázať, posúdiť, vyhodnotiť, zadefinovať a ustáliť tak, aby v súhrne bolo zjavné
aká je suma celkových nákladov na odôvodnené potreby plnoletého (po zohľadnení, ktoré z nich boli
v konaní preukázané). V danom prípade súd prvej inštancie ustálil náklady na plnoletého vo výške
553 eur s tým, že má aj ďalšie výdavky, výživné určil vo výške 600 eur mesačne, a z rozhodnutia
nevyplýva ako k tejto sume dospel a nie je zrejmé, na ktorých nákladoch a v akej výške sa bude podieľať

matka, ktorá ako rodič má tiež vyživovaciu povinnosť k svojmu plnoletému študujúcemu dieťaťu a ktorá
podľa všeobecného konštatovania súdu hradí všetky aktuálne výdavky plnoletého (bez ich výpočtu).
Nie je teda zrejmé, z akej sumy predstavujúcej úhrady výdavkov na plnoleté dieťa súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o určení výživného vychádzal a ako ju vyhodnotil vo vzťahu k príjmom, pomerom
a schopnostiam a možnostiam rodičov. Konajúci súd týmto postupom odoprel účastníkom konania

možnosť skutkovo a právne argumentovať proti záverom prijatým v napadnutom rozhodnutí, čoho
následkom je úvaha odvolacieho súdu o absolútne nedostatočnom objasnení skutkového a právneho
základu rozhodnutia v tejto jeho časti, ktorý vzhľadom na jeho nedostatočné odôvodnenie (nespĺňa
podmienky ust. § 220 ods. 2 CSP) je nepreskúmateľný. Odvolací súd tiež konštatuje, že v čase podania
návrhu bol plnoletý študentom strednej školy a v priebehu konania nastúpil na štúdium na vysokej škole

(v zahraničí), pričom v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine má nárok na priznanie výživného od
podania návrhu, avšak z napadnutého rozsudku nevyplýva, či a ako posudzoval a hodnotil náklady na
odôvodnené potreby plnoletého za obdobie stredoškolského štúdia a náklady počas vysokoškolského
štúdia. Pokiaľ ide o pomery na strane povinného rodiča, treba uviesť, že z odôvodnenia napadnutého
rozsudku (bod 10.) vyplýva, že pri rozhodovaní prihliadal na potenciál podnikania povinného, ktorý

posúdil ako vysoko nadštandardný s ohľadom na majetok, ktorým disponujú obchodné spoločnosti,
ktorých je spoločníkom a vo vzťahu k príjmom z podnikania konštatoval snahu povinného zahmlievať
azamlčaťsvojeskutočnépríjmyamožnosti.Zospisujezrejmé,žesúdprirozhodovanínemalkdispozícii
všetkypodkladypreposúdeniepríjmuobchodnýchspoločností,ktorýchjeoteckonateľomaspoločníkom
(naviac ak je jediným konateľom a spoločníkom), t.j. kompletné daňové priznania všetkých obchodných

spoločností za rok 2022 a 2023 a prípadne účtovné závierky, daňové priznanie otca ako fyzickej osoby
za rok 2023, príjmy z výkonu funkcie konateľa, spoločníka a likvidátora a nezaoberal sa ani splatením
bankových úverov spoločností, ktorých výška nemôže zostať bez povšimnutia. V neposlednom rade
odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva ani posúdenie námietok povinného vo
vzťahu k správaniu plnoletého (t.j. posúdenie dobrých mravov).

19. K odvolacím námietkam oprávneného vo vzťahu k výroku o zročnom výživnom odvolací súd
udáva, že v prípade, ak súd rozhoduje o zročnom výživnom musí zohľadniť, že použitie možnosti
zaviazať povinného plniť v splátkach, ktorých výška a podmienky zročnosti musia byť presne určené,
je výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami

najmä na strane povinného (§ 232 ods. 3, 4 CSP). Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému priznať
výhodu splátok bude najmä výška uloženej peňažnej povinnosti, platobná schopnosť povinného, v
konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, a pod.. Vzhľadom na charakter predmetu tohto konania
nie je účelom takéhoto postupu to, aby oprávneného, t.j. plnoletému študujúcemu dieťaťu boli splátkyzročného výživného, na plnenie ktorých mu vznikol nárok za minulé obdobie, vyplácané neprimerane
dlhé obdobie. V napadnutom rozhodnutí, v ktorom súd prvej inštancie uložil povinnému povinnosť
zaplatiť zaostalé splatné výživné, t.j. zročné výživné za obdobie od 11.05.2023 do 31.12.2023 v 36

mesačných splátkach vo výške 127,95 eur popri bežnom výživnom, plne absentuje vysvetlenie
dôvodov vedúcich súd k poskytnutiu možnosti povinnému platiť dlh na výživnom za minulé obdobie v
určených splátkach, v tomto prípade však znamenajúcich splácanie dlhu na výživnom troch rokov. Treba
zdôrazniť, že výživné je spotrebného charakteru a jeho účelom je zabezpečiť výživu v tomto prípade
plnoletého dieťaťa, ktoré nie je schopné sa živiť a počas denného vysokoškolského štúdia vykonávať

prácu. Odvolací súd ako dôvodné vyhodnotil aj námietky oprávneného týkajúce sa skutočnosti, že
povinný o umožnenie splátok zročného výživného ani nežiadal.

20. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo pri rozhodovaní o výživnom na oprávnené plnoleté dieťa zistiť
skutočný stav veci, teda vykonať dokazovanie aj vo vzťahu k nákladom na jeho odôvodnené potreby,
príjmom, výdavkom a pomerom rodičov za obdobie od podania návrhu. Z odôvodnenia rozsudku

súdu prvej inštancie nie je zrejmé akými úvahami sa riadil pri rozhodnutí o určení výšky výživného, keď
náklady na plnoletého riadne neustálil, ich výšku nešpecifikoval a nevyhodnotil náležite pomery na
strane plnoletého a otca vrátane príspevkov, ktoré plnoletému poskytuje matka titulom výživného.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. CSP

musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho
závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne
a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné

otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a
ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V posudzovanom prípade
súd prvej inštancie nedostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, keď neustálil výšku
priemerných mesačných odôvodnených výdavkov plnoletého, neuviedol, ktoré výdavky prezentované
plnoletým považoval za dôvodné a ktoré prípadne uznal iba čiastočne a z akých dôvodov, z rozhodnutia

nevyplýva podiel matky na finančnom zabezpečení potrieb plnoletého dieťaťa. Odvolací súd dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov bez ustálenia nákladov na
odôvodnenépotrebyplnoletéhoabezvykonanianáležitéhodokazovaniaaznehovyplývajúcichzáverov
nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zák. č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku, odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

23. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľný, nespĺňajúci zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 CSP, nakoľko v ňom
absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie o určení výšky výživného na
plnoletého založil. Na základe uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/,
c/ CSP zrušil (vrátane závislého výroku o trovách konania), pretože súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné vyvodiť správnosť jeho
skutkového odôvodnenia a naň nadväzujúceho právneho posúdenia veci a podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

24. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu oprávneného na
určenie výživného, doplní dokazovanie vo vzťahu k nákladom oprávneného na zabezpečenie
jeho odôvodnených potrieb, t.j. aj nákladov hradeným na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
(lekárskou správou preukazujúcou zvýšené výdavky plnoletého na lieky a výživu), jednorazových

mimoriadnych platieb, a zaktualizuje všetky náklady oprávneného nielen v rámci výsluchu, ale aj
doložením a preukázaním realizácie ich úhrady, tieto vyhodnotí, ustáli ich výšku, uvedie, ktoré náklady
vyčíslené a preukázané považoval za dôvodné (aj v súvislosti so štúdiom na strednej škole a vysokej
škole) vrátane ich konkretizácie, na ktoré prihliadal a ktoré neuznal (uvedie dôvody), komplexneobjasní a zhodnotí schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, jeho príjem, príjem jeho
manželky, rodinné pomery a životnú úroveň, posúdi pomer príspevkov na dieťa zo strany každého
z rodičov. Doplní dokazovanie výsluchmi účastníkov konania a tiež vo vyššie naznačenom smere

(bod 19. a 20. tohto rozhodnutia), zabezpečí doklady o príjme povinného (vrátane príjmov konateľa,
spoločníka a likvidátora) za rok 2023 až 2025 (daňové priznania podávané povinným ako fyzickou
osobou a obchodnými spoločnosťami, ktorých je spoločníkom a účtovné závierky všetkých obchodných
spoločností), doklady o príjme manželky povinného od júla 2023 doposiaľ, aktualizuje aj náklady
povinného do nového rozhodnutia (povinného vyzve na preukázanie ich výšky), vysporiada sa so

životnou úrovňou povinného, s pomermi na jeho strane, s rozsahom výkonu jeho práce aj vo vzťahu
kjehoschopnostiamamožnostiam, náležitezistískutočnýstavveci(§35CMP).Súčasnesavysporiada
so všetkými námietkami oprávneného a povinného, ktoré sú tiež obsahom podaných odvolaní. Pri
rozhodovaní o výživnom zohľadní aj životnú úroveň povinného a príspevky oprávnenému poskytované
matkou. Opätovne rozhodne o návrhu oprávneného na určenie výživného, v ktorom rozhodnutí tiež
ustáli výšku zročného výživného aj vo vzťahu k plneniam zo strany povinného. Vykoná ďalšie na vec

vzťahujúce sa dokazovanie za celé posudzované obdobie v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP (najmä
ust. § 204 CSP), účastníkom konania sa umožní vyjadriť k dôkazom (§ 182 CSP) a vo veci rozhodne.
Svoje rozhodnutie riadne zdôvodní v zmysle § 220 ods. 2 CSP, tzn. uvedie v ňom stručný a jasný výklad
o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov
a posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti povinného určenej podľa hmotnoprávnych ustanovení

Zákona o rodine, vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán
týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k určeniu výšky výživného (t.j. rozsahu
odôvodnenýchpotrieboprávnenéhoamajetkovýchafinančnýchpomerovnastraneotca) avpísomnom
odôvodnení rozhodnutia uvedie, z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností pri určení
výšky výživného vychádzal, ktoré skutočnosti (aj vo vzťahu k oprávnenému) považoval za preukázané

a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo prípadne
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Odôvodnenie rozhodnutia vrátane jeho právneho posúdenia sa
vzťahujeajnačasťtýkajúcusazročnéhovýživného(vprípade,akbudepriznané)avprípadeumožnenia
povinnému toto splácať, je potrebné odôvodniť postup podľa § 322 ods. 4 CSP. Neodôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť, ktorým postupom súd prvej inštancie

znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

25. Po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi v

zmysle vyššie spomenutých zásad a vo veci nanovo rozhodne s tým, že je viazaný vyššie uvedeným
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho
písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP, tzn. v ňom uvedie jasný výklad
o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil, ako ustálil náklady na
odôvodnené potreby plnoletého, uvedie z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností pri

hodnotení predmetu konania vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy.

26. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 389

ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania
a v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).