Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520206740
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1520206740.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu P. C., narodeného XX. F. XXXX, G. republika, X.
1, G. XXXX/X, právne zastúpeným Advokátskou kanceláriou Miroslav Zaťko s.r.o., IČO: 53950798,
Hruštín, Hrnčiarka 527/26, v mene ktorej koná konateľ Mgr. Miroslav Zaťko, LL.M., proti žalovanej
International Investment Platform, o.c.p., a.s., IČO: 35771801, Bratislava, Einsteinova 24, právne
zastúpenou advokátskou kanceláriou CLS Čavojský & Partners, s.r.o., IČO: 36854972, Bratislava,

Zochova 6-8, o zaplatenie 50.000 CZK s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV
pod sp. zn. B5-12Csp/221/2020 o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 15.
augusta 2024 sp. zn. 7CoCsp/16/2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 15. augusta 2024 sp. zn. 7CoCsp/16/2024 z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom z 09. novembra 2023 č. k.
B5-12Csp/221/2020 - 159 rozhodol, že žalobu zamieta (výrok I.) a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
1.1. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP"). Keďže žalovaná
mala v konaní plný úspech, súd prvej inštancie jej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd") uznesením z 15. augusta 2024 č. k.
7CoCsp/16/2024-243 odvolanie žalobcu odmietol (výrok I.) a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.).
2.1. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním, ktoré podal v zákonom stanovej lehote.

Odvolanie dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a vymedzil
otázku, či súd prvej inštancie rozhodoval podľa správneho práva. Dodal, že podrobné odôvodnenia podá
v lehote do 31. decembra 2023. Podaním zo dňa 21. decembra 2023 (daným na poštovú prepravu
dňa 22. decembra 2023) žalobca odvolanie doplnil o podrobné odôvodnenie. Žalovaná poukázala na
absentujúce náležitosti odvolania a oneskorene podané doplnenie odvolania zo strany žalobcu, na čo

žalobca reagoval ďalším podaním tak, že poukázal na inštitút tzv. blanketného podania a mal za to, že v
odvolaní boli odvolacie dôvody riadne uvedené a ďalšie podanie ich len špecifikovalo. Odvolací súd mal
z obsahu súdneho spisu za preukázané, že odvolaním napadnutý rozsudok bol žalobcovi doručený dňa
30. novembra 2023, lehota na podanie odvolania mu začala plynúť dňa 01. decembra 2023 a uplynula
mu dňom 15. decembra 2023.
2.2. Odvolací súd uviedol, že viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi znamená, že na iné

pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v zmysle § 365 CSP dôvodom na podanie
odvolania, ale neboli uplatnené v odvolaní, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadaťnemôže, aj keby takéto porušenia zistil (vynímajúc vady týkajúce sa procesných podmienok). Uvedenie
odvolacích dôvodov (t. j. z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne) je zároveň zákonnou
obsahovou náležitosťou odvolania. Za splnenie povinnosti odvolateľa uviesť odvolacie dôvody však

nemožnopovažovaťibaodkaznajednotlivéustanovenia§365CSP,bezichkonkretizácieaobsahového
vymedzenia, t. j. bez uvedenia, prečo je ten ktorý odvolací dôvod naplnený. Žalobca v podanom odvolaní
neuviedol, k akým nesprávnym skutkovým záverom dospel súd prvej inštancie a z akých dôvodov dospel
nesprávneho právnemu posúdeniu. Vo vzťahu k doplneniu odvolania, v rámci ktorého žalobca uviedol
podrobné odôvodenie odvolacích dôvodov, odvolací súd konštatoval, že uvedené doplnenie nebolo

podané v rámci lehoty na podanie odvolanie a preto na uvedené podanie odvolací súd neprihliadol.
V súvislosti s uvedeným, odvolací súd odkázal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyzodňa08.novembra2023sp.zn.1VCdo/2/2023,vktoromNajvyššísúdSlovenskej
republiky vyslovil: „V ustanovení § 373 ods. 1 CSP je vyslovene uvedený zákonný príkaz in fine, podľa
ktorého platí, že v prípade absencie odvolacích dôvodov v odvolaní súd odvolateľa na ich doplnenia
nevyzýva. Dôvody odvolania tak môže odvolateľ doplniť skutočne len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania."
2.3. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne
konkrétne tvrdenia, umožňujúce odvolaciemu súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie a na doplnenie
odvolania nemohol prihliadnuť. Zároveň konštatoval, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne
vadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok.Keďževodvolaníabsentovalazákonomstanovenávšeobecná

náležitosť podania (odvolacie dôvody) a odvolanie tak nemá náležitosti ustanovené v § 363 CSP, súd
na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva, odvolanie v súlade s § 386 písm. d) CSP odvolací súd
odmietol.
2.4. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle čl. 4., § 256 CSP a žalovanej priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ") podal voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP.
3.1.Dovolateľvsúvislostisdovolacímdôvodompodľa§420písm.f)CSPuviedol,žesúdprvejinštancie,
ako aj odvolací súd nesprávnym procesným postupom porušili jeho právo na spravodlivý proces.

Nesprávny procesný postup vzhliadol v absencii poučenia dovolateľa ako spotrebiteľa a cudzieho
štátneho príslušníka súdom prvej inštancie (i) o plynutí procesných lehôt, (ii) možnosti požiadať o
odpustenie zmeškania lehoty a (iii) o náležitostiach odvolania, konkrétne v tom, že odvolacie dôvody je
nutné uviesť ako konkrétne vady konania a nestačí uviesť len ich zákonné pomenovanie. Tiež namietal
nesprávny procesný postup odvolacieho súdu spočívajúci v tom, že porušil povinnosť zaoberať sa

odvolacím dôvodom a síce, vadou, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa nesprávneho rozhodného
práva. Počas plynutia zákonnej lehoty na odvolanie bol dovolateľ dvakrát hospitalizovaný v nemocnici,
prvýkrát od 08. decembra 2023 do 11. decembra 2023, druhýkrát od 11. decembra 2023 do 14.
decembra 2023. Argumentoval, že prakticky polovicu zákonnej lehoty na odvolanie (od 30. novembra
2023 do 14. decembra 2023) bol hospitalizovaný. V dôsledku absencie poučenia súdom si nebol

vedomý toho, že hospitalizácia predstavuje ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý môže byť zmeškanie
lehoty odpustené. Tvrdil, že vzhľadom na skutočnosť, že sa mu nedarilo zabezpečiť si advokáta,
podal odvolanie len s nevyhnutnými zákonnými náležitosťami, aby stihol zákonnú lehotu na odvolanie
uvedenú v poučení napadnutého rozsudku. Dovolateľ následne oslovil JUDr. Q. F., ktorá konala ako jeho
občiansky splnomocnenec, no prakticky až po uplynutí lehoty na odvolanie. S jej pomocou dovolateľ

doplnil odvolanie vo forme doplnenia odvolania, ktoré bolo podané na prepravu dňa 22. decembra 2023,
teda siedmy deň po odpadnutí prekážky - skončení hospitalizácie. V doplnení odvolania dovolateľ súd
nepožiadal o odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie, hoci všetky zákonné podmienky v zmysle § 122
CSP na to boli splnené. Uvedené dôvodil tým, že ho súd prvej inštancie nepoučil o možnosti požiadať
o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. Dovolateľ však mal za to, že už odvolanie, ktoré

podal včas, spĺňalo všetky zákonné náležitosti a jeho doplnením ho chcel bližšie špecifikovať. Súd
prvej inštancie tak pri plnení poučovacej povinnosti podľa § 292 CSP voči dovolateľovi postupoval
formalisticky, keď sa spoliehal len na v praxi používané formuláre a vzory poučení. Pri poučení súd
nereflektoval, že je osobou bez právnického vzdelania a navyše cudzí štátny príslušník. Ďalej mal za
to, že skutočnosť, že odvolací súd odmietol odvolanie bez toho, aby sa zaoberal v ňom uvedeným

odvolacím dôvodom, predstavuje vadu odvolacieho konania zakladajúcu dovolací dôvod podľa § 420
písm. f) CSP.
3.2. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu v podstatnom uviedla, že k porušeniu práva na spravodlivý proces
nemohlo dôjsť, keďže už počas lehoty na podanie odvolania bol žalobca zastúpený advokátom. Z plnej

moci JUDr. F. vyplýva, že zastúpenie prevzala ako advokát a nie ako občiansky splnomocniteľ. Ak mal
právny zástupca žalobcu za to, že existuje dôvod na podanie návrhu na zmeškanie lehoty na podanie
odvolania, na túto skutočnosť mal poukázať v podaní zo dňa 21. decembra 2023 a tieto skutočnosti aj
preukázať.Žalovanádodala,žeprávnemuzástupcovižalobcumuselobyťzobsahupoučeniavrozsudku
zrejmé, aké sú náležitosti odvolania, avšak tieto podľa informácií žalovanej vôbec neboli špecifikované.

Navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol a priznal žalovanej voči dovolateľovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd" alebo „najvyšší súd") ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§

424 CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že
dovolanie žalobcu je prípustné a zároveň aj dôvodné, rozhodnutie odvolacieho súdu je preto potrebné
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá

aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie
prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti
tomu-ktorémurozhodnutiuodvolaciehosúduprípustné,nemožnotakérozhodnutie(úspešne)napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

7. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP (a inak aj podľa ďalších písmen
rovnakého paragrafu) nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady
zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že
k takejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017 a 8Cdo/73/2017). Úlohou dovolacieho

súdu aj v tomto prípade bolo preto preskúmať opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní
pred odvolacím súdom došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti
dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným

dovolacím dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd
(§ 442 CSP).

11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej

strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne

konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranoupráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom

svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

12. Namietaná vada zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP mala podľa dovolateľa spočívať v
nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu. Naznačený nesprávny

procesný postup dovolateľ konkretizoval poukázaním na absenciu poučenia žalobcu ako spotrebiteľa a
cudzieho štátneho príslušníka súdom prvej inštancie o plynutí procesných lehôt, o možnosti požiadať o
odpustenie zmeškania lehoty a náležitostiach odvolania, konkrétne odvolacích dôvodov a tiež porušenie
povinnosti odvolacieho súdu zaoberať sa odvolacím dôvodom - vadou spočívajúcou v tom, že súd
prvej inštancie rozhodoval podľa nesprávneho rozhodného práva. Dovolateľ uviedol, že odvolací súd
jeho odvolanie odmietol z dôvodu, že neobsahuje odvolacie dôvody a na doplnenie odvolania odmietol

prihliadnuť z dôvodu, že bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Neprihliadnutie na
doplnenie odvolateľa podľa dovolateľa odvolaciemu súdu nemožno vyčítať, keďže postupoval v súlade
s ustálenou judikatúrou, avšak v tomto prípade mal dovolateľa na oneskorené podanie doplnenie
ospravedlniteľný dôvod, ktorým bola jeho hospitalizácia. Dovolateľ o odpustenie zmeškania lehoty
nepožiadal, dôvodiac tým, že o uvedenej možnosti nebol poučený súdom prvej inštancie v rámci

poučenia. Podľa dovolateľa zároveň odvolací súd pochybil, keď opomenul prihliadnuť na odvolací dôvod
-aplikáciunesprávnehorozhodnéhoprávasúdomprvejinštancie,ktorýbolvýslovneuvedenývodvolaní.

13. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

14. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

15. Dôvody, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

16. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve

odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

17. Z obsahu súdneho spisu má dovolací súd za preukázané, že dovolateľovi bol rozsudok súdu prvej
inštancie doručený dňa 30. novembra 2023 (č. l. 171) a odvolanie bolo súdu doručené dňa 14. decembra

2023 (č. l. 175), predmetné odvolanie žalobcu bolo v zmysle § 362 ods. 1 CSP tak podané včas. Na
tomto mieste dovolací súd poznamenáva, že v rámci odvolania žalobca avizoval podrobné odôvodnenie
odvolania v lehote do 31. decembra 2023. Ďalším podaním žalobcu zo dňa 21. decembra 2023 (daným
na poštovú prepravu dňa 22. decembra 2023) bolo odvolanie doplnené o podrobné odôvodnenie (č.
l. 177). Najvyšší súd konštatuje, že odvolací súd v zmysle ustanovenia § 365 ods. 3 CSP postupoval

správne, keď vyslovil, že na toto doplnenie odvolania nemôže prihliadnuť, keďže lehota na podanie
odvolania (ako aj na lehota na jeho zmeny a doplnenia) uplynula v súlade s § 362 ods. 1 CSP dňa 15.
decembra 2023.

18. Na tomto mieste považuje najvyšší súd za potrebné akcentovať, že je vo všeobecnosti neprípustné,

aby si strana sporu určovala lehotu na vykonanie procesného úkonu. V tomto smere dovolací súd
poukazuje na zákonné a súdom stanovené lehoty a súvislosti s nimi zdôrazňuje princíp hospodárnosti a
zákonnej koncentrácie civilného sporového konania, rovnosti strán sporu a právnej istoty (strany sporu
si nemôžu sami určovať, každá i prípadne v inej dĺžke, lehotu na podanie odvolania alebo na doplnenie
dôvodov tohto opravného prostriedku.)

19. Dovolateľ namietal aj porušenie poučovacej povinnosti súdu prvej inštancie, ktorá podľa dovolateľa
viedla k tomu, že bol vylúčený z odvolania ako procesného úkonu, vzhľadom na to, že nebolpoučený o možnosti požiadať o odpustenie lehoty na podanie odvolania z ospravedlniteľného dôvodu
(hospitalizácia).

20. Podľa § 122 CSP súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník
zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať
do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

21.Príkladomospravedlniteľnéhodôvoduvzmysle§122CSPjenáhleochoreniealebonepredvídateľná

pracovná cesta. Včasnosť podania žiadosti o odpustenie lehoty preukazuje navrhovateľ a o žiadosti
rozhoduje súd uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné bez ohľadu na to, ako súd rozhodol
(pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 434). I keď hospitalizáciu možno
bezpochyby subsumovať pod ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty, dovolaciemu súdu nie je z
obsahu súdneho spisu známe, že by žalobca predmetné právo využil, čo napokon aj sám dovolateľ

konštatoval v dovolaní. Dovolateľ dôvodil, že o možnosti podať žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty,
nemal vedomosť v dôsledku absencie poučenia zo strany súdu prvej inštancie. V súvislosti s touto
námietkou najvyšší súd považuje za nevyhnuté zdôrazniť, že procesný inštitút odpustenia zmeškania
lehoty je zákonom garantovaná možnosť, no súd v poučení v rámci písomného rozsudku nemá
povinnosť túto možnosť uvádzať. Zákon súdu ukladá povinnosť, aby v písomnom vyhotovení rozsudku

poučil strany sporu (len) o štyroch skutočnostiach: o lehote na podanie odvolania; o tom, na ktorý súd sa
odvolanie podáva; o náležitostiach odvolania a o možnosti exekúcie. Dovolateľ tiež namietal, že si súd
prvej inštancie nedostatočne splnil poučovaciu povinnosť v zmysle § 292 CSP. K uvedenému dovolací
súd po preštudovaní súdneho spisu v stručnosti uvádza, že súd prvej inštancie si poučovaciu povinnosť
v súlade s § 292 CSP splnil (č. l. 25) a žalobcu v postavení spotrebiteľa riadne poučil.

22. Ďalej dovolateľ namietal, že odvolací súd opomenul prihliadnuť na odvolací dôvod - aplikácia
nesprávneho rozhodného práva súdom prvej inštancie a to aj napriek skutočnosti, že tento odvolací
dôvod dovolateľ výslovne uviedol v odvolaní. Najvyšší súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že v
odvolaní (podanom včas v rámci lehoty na podanie odvolania) žalobca ako dôvody odvolania vymedzil,

že (i) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a formuloval otázku, či súd prvej
inštancie rozhodoval podľa správneho práva (č. l. 175). Odvolací súd v bode 17. odôvodnenia svojho
uznesenia uviedol, že odvolateľ neuviedol, k akým nesprávnym skutkovým záverom dospel súd prvej
inštancie z akých dôvodov dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu.

23. Najvyšší súd v prejednávanej veci poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 8. novembra 2023 so sp. zn. 1VCdo/2/2023 (ďalej len ,,Veľký senát"), ktorý
vyslovil právny názor v otázke posudzovania tzv. blanketového odvolania a zjednotil judikatúru
samotného najvyššieho súdu. Veľký senát vyslovil, že odvolacie dôvody v sporovom konaní je potrebné

uviesť, prípadne ich doplniť v lehote na podanie odvolania. Zároveň vyslovil, že aj v prípade tzv.
blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie
preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP). Právne názory Veľkého
senátu majú pre senáty najvyššieho súdu záväzný charakter v zmysle § 48 ods. 3 CSP.

24. Z uvedeného právneho záveru Veľkého senátu vyplýva, že zo strany odvolacieho súdu bude vždy
jeho povinnosťou v zmysle uvedeného zákonného imperatívu, zduplikovaného v § 380 ods. 2 CSP aj
v prípade tzv. blanketového odvolania skúmať procesné podmienky, tak ako to má dané ustanovenia
na mysli.

25. Vec prejednávajúci senát najvyššieho súdu, v súlade s právnym názorom vysloveným Veľkým
senátom v uznesení sp. zn. 1VCdo/2/2023 (R 61/2023), konštatuje, že odvolací súd pri identifikácii tzv.
blanketového odvolania nepostupoval v zmysle uvedeného, nepreskúmal z úradnej moci rozhodnutie
súdu prvej inštancie v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP). Dovolací súd
tak dospel k záveru, že vzhľadom na nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, došlo k naplneniu

uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.

26. Najvyšší súd nad rámec uvedeného ešte dodáva, že ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa
§ 380 ods. 2 CSP nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí.Podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo
výroku vecne správne. V danom prípade však nedochádza k vecnému prieskumu výroku rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ale procesných vád v zmysle § 380 ods. 2 CSP vzhľadom na existenciu tzv.

blanketového odvolania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu akým spôsobom má odvolací
súd rozhodnúť v uvedenom prípade. Veľký senát vyslovil názor, že ak odvolací súd v zmysle prieskumu
podľa § 380 ods. 2 CSP nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí podľa § 387 ods. 1 CSP, za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. 1 CSP,
keď toto ustanovenie upravuje postup - spôsob rozhodnutia, najbližšie posudzovanej veci, a použitie

tohto ustanovenia zároveň zodpovedá účelu a zmyslu uvedeného § 380 ods. 2 CSP vykonať prieskum
procesných vád z úradnej moci odvolacieho súdu aj pri tzv. blanketových odvolaniach.

27. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí

(§ 450 CSP). Najvyšší súd v zmysle týchto ustanovení zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vrátil mu
vec na ďalšie konanie.

28. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie

a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o
trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.