Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 3S/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100249
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100249.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členiek senátu

JUDr. Ing. Lenky Figulovej, a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.
XXXXXXXXXXXX,bytomC.D.XX,XXXXXE.,právnezastúpený:JUDr.IvanVanko,advokát,sosídlom
Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Prešov, so sídlom Kúpeľná 663/6, 080 01 Prešov, za účasti: 1/ F. G. H., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom I.
XX, XXX XX J., 2/ H. H. G., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., 3/ H. K., nar. XX. XXXX
XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., ďalší účastníci konania 2) a 3) právne zastúpené: JUDr. Lýdia Figura
Molnárová, advokátka, so sídlom Hlavná 145/167, Valaliky, 4/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom

Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31364501, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 04401/2025-15.1.2./06104 zo dňa 7. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ a 4/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Mesto Bardejov rozhodnutím č. ŽP 1122/2024 zo dňa 21.08.2024 (ďalej aj „stavebný úrad“ a
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj „stavebný zákon") nariadil žalobcovi odstrániť
nepovolenú stavbu „Rodinný dom - stavebné úpravy, prístavba a nadstavba“ na pozemku CKN 3024/3,

objekt so súpisným č. 291 a na časti pozemku CKN 3025 v k.ú. E.. V rámci podmienok pre odstránenie
stavby stavebný úrad spresnil, že predmetom odstránenia budú novo zrealizované stavebné práce
na pozemku CKN 3024/3, pričom tieto konštrukcie vymenoval a tiež časť terasy vrátane základových
konštrukcií na pozemku CKN 3025.
2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 04401/2025-15.1.2./06104 zo dňa 07.02.2025 tak, že odvolanie zamietol podľa § 59 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“) a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia najmä vyplynulo, že žalobca podal dňa 22.01.2019 na
stavebnom úrade žiadosť o vydanie stavebného povolenia na dotknutú stavbu. Stavebný úrad vydal
dňa 28.09.2020 rozhodnutie, ktorým dodatočne povolil stavbu s tým, že uvedená stavba bola v minulostirodinným domom bez obytného podkrovia s prístavbou sypanca, pod ktorým sa nachádza kamenná
pivnicaavminulostibolobývanýavyužívanýakorodinnýdom.Stavebnýúradpritomdospelkzáveru,že
stavebné úpravy - prístavba a nadstavba nie sú v rozpore so záujmami v oblasti územného plánovania,

starostlivosti o životné prostredie a jednotnej technickej politiky. Na základe odvolania účastníkov
konania bolo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby zrušené a vec bola vrátená stavebnému úradu
na ďalšie konanie, pričom bolo potrebné zabezpečiť záväzné stanoviská dotknutých orgánov, súhlas
príslušného orgánu ochrany ovzdušia na povolenie malého zdroja znečisťovania ovzdušia, vysporiadať
sasotázkouexistencievjazduaprístupukstavbeaskutočnosťou,žeúčastníčkykonaniapodalinávrhna

súdnaodstráneniestavby.Následnestavebnýúradrozhodnutímzodňa28.06.2023nariadilodstránenie
stavby s odôvodnením, že žalobca nepredložil v určenej lehote požadované doklady, a to stanovisko
príslušného cestného správneho orgánu, ktoré by preukázalo súlad stavby s verejným záujmom. Na
základe odvolania žalobcu následne odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 14.12.2023 zrušil v poradí
druhé rozhodnutie stavebného úradu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní stavebný úrad
oboznámil účastníkov konania s obsahom nesúhlasného záväzného stanoviska mesta Bardejov, odboru

rozvoja mesta, oddelenia komunálnych činností a dopravy, referátu dopravy, ako cestného správneho
orgánu č. KČaD-4832/2023 zo dňa 04.07.2023. Voči záverom cestného správneho orgánu predniesol
svojenámietkyžalobca,ktorýpoukázalnato,žeprístupkrodinnémudomujezabezpečenýcezpozemok
CKN č. 3021/1, 3022, k. ú. E. a parkovanie je zabezpečené na vlastnom pozemku CKN č. 3021/1,
3021/3, k. ú. E. v priestoroch garáže v existujúcom rodinnom dome žalobcu. Následne stavebný úrad

prerušil konanie a vyžiadal si od cestného správneho orgánu stanovisko k námietkam žalobcu. Cestný
správny orgán stanoviskom č. KČaD-4013/2024 zo dňa 28.02.2024 potvrdil svoje pôvodné stanovisko.
Následne Okresný úrad Bardejov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako nadriadený
orgán cestného správneho orgánu potvrdením č. OU-BJ-OCDPK-2024/004929-003 zo dňa 19.04.2024
potvrdil stanovisko cestného správneho orgánu zo dňa 04.07.2023. Následne stavebný úrad vyzval

žalobcu, aby v stanovenej lehote oznámil, akú lehotu navrhuje na odstránenie stavby.
4. Žalobca žiadosťou zo dňa 21.05.2024 požiadal stavebný úrad o poskytnutie primeranej lehoty na
predloženie projektu statickej dopravy a stanovísk dotknutých orgánov. Stavebný úrad výzvou zo dňa
03.06.2024 vyzval žalobcu, aby v lehote 30 dní doplnil svoju žiadosť o projekt statickej dopravy s
výjazdom na pozemok a o rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy a iné opatrenia dotknutých

orgánov. Žalobca dňa 28.06.2024 predložil stavebnému úradu projekt statickej dopravy a oznámil, že po
získaní stanovísk dotknutých orgánov, tieto doručí. Dňa 31.07.2024 bolo stavebnému úradu doručené
vyjadrenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bardejove zo dňa 30.07.2024 o tom, že tento
orgán nie je oprávnený vydávať záväzné stanovisko do stavebného konania. Následne stavebný úrad
pristúpil k vydaniu prvostupňového rozhodnutia.

5. V rámci napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na nesúhlasné záväzné stanovisko cestného
správneho orgánu, naň nadväzujúce potvrdenie cestného správneho orgánu a tiež nadriadeného
orgánu a uviedol, že obsah záväzného stanoviska je pre stavebný úrad záväzný a je podkladom pre
vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom na jeho podklade sa v danom prípade preukázal rozpor
nepovolenej stavby s verejným záujmom. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca napriek výzve zo dňa

03.06.2024nepredložilstavebnémuúradudokladyvurčenejlehoteaanivpriebehuodvolaciehokonania
nepreukázal najmä súhlas cestného správneho orgánu vo vzťahu k dopravnému napojeniu, vjazdu a
prístupu k stavbe. Predloženie projektu statickej dopravy nemá v danom prípade vplyv na meritum
veci s tým, že týmto podkladom nie je zhojený rozpor stavby s verejným záujmom. Žalovaný zdôraznil,
že stavebný úrad žalobcovi výzvou zo dňa 03.06.2024, napriek potvrdenému zápornému záväznému

stanoviskucestnéhosprávnehoorgánu,umožnilzvrátiťvýsledokkonaniaododatočnompovolenístavby
v jeho prospech, k čomu zo strany žalobcu nedošlo.
6. Následne žalovaný poukázal na ustanovenie § 25 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správnyporiadok),vzmyslektoréhoakmáúčastníkkonanianiečovykonaťosobne,musísprávnyorgán
doručiť písomnosť nielen jeho zástupcovi, ale aj tomuto účastníkovi konania. Z predloženého spisového

materiálu pritom vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručené len splnomocnenému zástupcovi
žalobcu. Predmetnú procesnú vadu odstránil žalovaný doručením napadnutého rozhodnutia (odvolaní)
aj žalobcovi. Poznamenal, že predmetná vada nemá vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia,
nakoľko žalobca sa o jeho obsahu dozvedel prostredníctvom splnomocneného zástupcu a podal proti
nemu riadny opravný prostriedok.

7. Žalovaný zdôraznil, že predmetom nariadeného odstránenia stavby sú výlučne novo zrealizované
stavebné práce, ktoré stavebný úrad vo výroku prvostupňového rozhodnutia podrobne špecifikoval a
zároveň sú vyznačené v grafickej prílohe predmetného rozhodnutia.8. Vo vzťahu k odstráneniu asanovanej časti terasy žalovaný uviedol, že porovnaním výkresu č. 13
predloženej projektovej dokumentácie - starý stav a výkresu č. 2 - pôdorys základov žalovaný zistil,
že namietaná terasa je navrhovaná ako súčasť rodinného domu, a teda nejde o udržiavacie práce, pri

ktorých sa nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie.

II.
Správna žaloba, stanoviská,

konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba

9. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“) na Správnom súde v Košiciach. Navrhol,

aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil stavebnému
úradu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal úplnú náhradu trov konania.
10. V podanej správnej žalobe najmä uviedol, že
- orgány verejnej správy v preskúmavaných rozhodnutiach nevenujú pozornosť špecifikácii rozporu
stavby žalobcu s verejným záujmom iba stručne odkazujú na stanovisko cestného správneho orgánu,

čo má za následok nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia;
- žalobca nebol ohľadne stanovísk, ktoré požadoval cestný správny orgán nečinný, písomne žiadal
orgány, ktoré mal osloviť, avšak v dôsledku ich nečinnosti, resp. v prípade Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bardejov bolo stanovisko doručené až 26.08.2024, tieto ani nemohol predložiť
cestnému správnemu orgánu (napríklad stanovisko Slovenskej správy ciest získal právny zástupca

žalobcu až po siedmich mesiacoch od zaslania žiadosti);
- cestný správny orgán, ktorý vydal nesúhlasné stanovisko k stavbe žalobcu, vydal kladné stanovisko k
prevádzke ambulancie, nachádzajúcej sa o štyri domy ďalej ako dom žalobcu, pričom ani v uvedenom
prípade nie je vyriešená statická doprava a pacienti navštevujúci ambulanciu parkujú na mestskej
komunikácii a blokujú dopravu;

- obchodná spoločnosť VÁHOPROJEKT, s.r.o. Prešov v máji 2024 vypracovala pre žalobcu „Vyznačenie
parkovacích miest“, z čoho je zrejmé, že žalobca má pre potreby parkovania svojho motorového vozidla
zabezpečené vyhradené parkovacie miesto, čo žalovaný nevzal do úvahy;
- žalobca poukázal na rozhodnutie Mesta Bardejov č: ŽP 3937/2019 zo dňa 28.09.2020 o dodatočnom
povolení stavby „Rodinný dom - stavebné úpravy, prístavba a novostavba“ na pozemku CKN 3024/3,

súpisné č. 291 a na pozemku CKN 3025 v k. ú. E., ku ktorým má žalobca vlastnícke právo vyplývajúce
z LV č. XXXX;
- žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci;
- žalobca poukázal na „rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 24. apríla 2012 vo veci

Yordanova a spoločnosť vs. Bulharsko (sťažnosť 25446/06)“, zo záverov ktorého najmä vyplynulo, že aj
v prípade neoprávnenej a nepovolenej stavby je vzhľadom na okolnosti prípadu rozhodnúť v prospech
osôb, ktoré konali protiprávne a zasiahli tak do vlastníckeho práva vlastníka pozemku a ohrozili verejný
záujem. Takéto osoby sú tiež nositeľmi práv, a to najmä práva na rešpektovanie rodinného, súkromného
života a práva na obydlie, aj keď je nelegálne získané.

B. Vyjadrenie žalovaného
11. Vo vyjadrení zo dňa 03.11.2022 stavebníci uviedli, že sa stotožňujú s rozhodnutiami orgánov verejnej
správy, pričom najmä uviedli, že námietka nesúladu rozhodnutí s územným plánom je nedôvodná,

keďže podmienka maximálnej miery zastavania pozemku a funkčnej plochy v rozsahu 10% bola do
územného plánu premietnutá až dodatkom č. X/XXXX, ktorý nadobudol účinnosť dňa 14.07.2022,
teda po vydaní preskúmavaného rozhodnutia. Rovnako považovali za nedôvodnú námietku ohľadom
opravy rozhodnutia a tak stavebné povolenie ako aj preskúmavané rozhodnutie považujú za riadne
odôvodnené, procesne a vecne správne, a všetky ostatné tvrdenia žalobcov považujú za všeobecné a

neopodstatnené. Z uvedených dôvodov navrhujú rozhodnutia potvrdiť.
12. Vo vyjadrení zo dňa 30.07.2025 žalovaný navrhol zamietnuť správnu žalobu a vo vzťahu k žalobnej
argumentácii najmä uviedol, že- žalovaný sa s rozporom stavby s verejným záujmom v dostatočnej miere vysporiadal uvedením,
že vplyv na okolitú zástavbu sa posudzuje na základe vyjadrení dotknutých orgánov, ktoré sa k
projektovej dokumentácii vyjadrujú práve s nimi sledovaných hľadísk podľa osobitných predpisov, za

účelom ochrany verejných záujmov;
- žalovaný poukázal na nesúhlasné záväzné stanovisko cestného správneho orgánu, na ktorom cestný
správny orgán aj naďalej zotrval z dôvodu, že žalobca nepreukázal nové skutočnosti preukazujúce
pripojenie stavby;
- žalobca nepreukázal, že stavba má vyhovujúce dopravné napojenie, ani rozptylovú, odstavnú a

parkovaciu plochu, čím nie je zabezpečený bezpečný prístup a príchod k stavbe;
- odvolací správny orgán nie je povinný dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania, a
preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neporušuje základné právo žalobcu na spravodlivý proces;
- predmetom posudzovania stavebného úradu bola výlučne stavba žalobcu;

- žalovaný sa so žalobcom predloženou projektovou dokumentáciu, označenou ako „Vyznačenie
parkovacích miest č. 06/2024“ vysporiadal na str. 8 napadnutého rozhodnutia;
- správne orgány sa oboznámili s obsahom predloženej projektovej dokumentácie a z jej obsahu nemali
za preukázané, že by bol týmto zhojený rozpor stavby s verejným záujmom.

Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom
13. Vo vyjadrení zo dňa 07.01.2026 ďalšie účastníčky konania 2/ a 3/ najmä uviedli, že
- žalobca nemá aktívnu procesnú a vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby, keďže v
administratívnom konaní vystupuje ako účastník konania stavebník A. B., nar. XX.XX.XXXX a správnu
žalobu podal žalobca A. B., nar. XX.XX.XXXX, teda odlišná osoba;

- žaloba smeruje voči orgánu verejnej správy, ktorý nemá pasívnu procesnú legitimáciu, keďže nemá
právnu subjektivitu a nie je oprávnený konať, a rozhodovať;
- žalobca nemohol napadnuté rozhodnutie prevziať, nebol účastníkom konania o dodatočnom povolení
stavby;
- napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy považujú za zákonné;

- žalobca bol počas celého obdobia realizácie stavby nedobromyseľný, pričom poukázali na rozhodnutie
Mesta Bardejov o okamžitom zastavení prác na stavbe s okamžitou platnosťou zo dňa 27.05.2019, na
uznesenie Okresného súdu Bardejov č.k. 8C/9/2021-129 zo dňa 09.08.2021 a uznesenie Krajského
súdu v Prešove č. k. 20Co/21/2021-123 zo dňa 22.06.2021;
- žalobca pôvodný rodinný dom odstránil definitívne dňa 04.04.2019 okrem torza jednej obvodovej steny,

bez búracieho povolenia, čím stavba ako vec v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka prestala byť
vecou užívania schopnou;
- ani pôvodný dom nemal dopravné napojenie;
- stavebný úrad mal povinnosť odstrániť stavbu podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, pričom nejedná
sa o diskrečnú úvahu správneho orgánu, keďže prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe

záporného záväzného stanoviska cestného správneho orgánu;
- dôkazné bremeno pri preukazovaní skutočností v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona je na
vlastníkovi stavby;
- prístup po pozemku parc. KN-C č. 3021/1, 3021/2, 3022 a 3024/3, k. ú. E. k stavbe nie je v zmysle §
7 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. kapacitne vyhovujúci, čo je dôvod pre ktorý stavebný úrad nevydá

kolaudačné rozhodnutie v zmysle § 81b písm. c) stavebného zákona;
- súčasne bolo potrebné zabezpečiť súhlas príslušného orgánu ochrany ovzdušia na povolenie malého
zdroja znečisťovania ovzdušia, ktorý v stavebnom konaní zabezpečený nebol;
- konanie o dodatočnom povolení stavby začalo Oznámením č. ŽP 3937/2019 zo dňa 24.10.2019
a je nemysliteľné, aby sa stavebník obhajoval nedodržaním lehoty na predloženie požadovaných

dokladov zo strany štátnych orgánov, pričom stavebný úrad opakovane vyzýval stavebníka na
predloženie záväzných stanovísk dotknutých orgánov a časovo neúmerne stavebníkovi predlžoval
lehotu na predloženie záväzných stanovísk, čo stavebník nerešpektoval, v stavebnej činnosti pokračoval
a nepovolenú stavbu v decembri 2023 dokončil, a v súčasnosti ju aj obýva bez právoplatného
kolaudačného povolenia;

- pre danú lokalitu v územnom pláne mesta Bardejov sú povolené stavby bungalovov s obytným
podkrovím, čo nepovolená stavba nie je – keďže ide o dvojpodlažnú budovu s obytným podkrovím;
- stavebný úrad neprimerane zvýhodňoval žalobcu, ktorý vedome a i napriek zákazom pokračoval na
stavbe, a túto dokončil;- na jednej strane žalobca predkladá ako prílohu k správnej žalobe projekt statickej dopravy s tým, že
má vyriešené podmienky na umiestnenie parkovacích a odstavných plôch, a na druhej strane uvádza,
že k riešeniu požadovaných stojísk bráni ochranné pásmo železnice;

- argument odlišným prístupom stavebného úradu k iným stavbám v dotknutej lokalite neobstojí, pretože
rozhodnutie o odstránení nepovolenej stavby sa týka výlučne žalobcu a nie ostatných stavieb a ich
vlastníkov na ulici Pod lipkou v Bardejove;
- rozhodnutia sú jasné, zrozumiteľné, vychádzajú z preukázaného skutkového stavu, sú dostatočne
odôvodnené a sú v súlade s postupom uvedeným v ustanovení § 88a ods. 2 stavebného zákona;

- žalobca tvrdí, že má pre potreby parkovania vozidla zabezpečené vyhradené miesto pre adresu C. D.
11, XXX XX Bardejov avšak takáto adresa neexistuje;
- v projekte statickej dopravy je rozpor označení rodinného domu, pre ktorý majú byť parkovacie miesta
vyhradené, keďže na jednom mieste sa uvádza „...rodinný dom na adrese Pod lipou 11“ a na inom
mieste sa uvádza „...rodinný dom na adrese Pod lipou 12“, pričom ani jedna z adries neexistuje;
- žalobca má na ulici Pod lipkou adresu trvalého bydliska na čísle 292/12 a rodinný dom číslo 11 na

danej ulici nie je;
- žalobca v rodinnom dome číslo 12 (súpisné číslo 292 na parcele C KN 3021/3, k.ú. E.) má zriadený
obchod v prerobenej pôvodnej garáži (kde v rámci priebehu stavebného konania klamlivo poukazoval na
parkovanie vo vlastnej garáži ako zabezpečenie parkovania pre svoj dom), pričom k prestavbe garáže
na nebytový priestor obchodu došlo ešte v roku 2010/2012;

- rozhodnutie Mesta Bardejov č.: ŽP 3937/2019 zo dňa 28.09.2020 o dodatočnom povolení stavby bolo
zrušené Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, Odbor výstavby a bytovej politiky, Oddelenia štátnej
stavebnej správy č. L./XXXXXX-XXX zo dňa 18.03.2021, na základe čoho žalobca nedisponuje žiadnym
právoplatným dodatočným stavebným povolením;
- rozhodnutie ESĽP, na ktoré žalobca poukázal je v tu súdenej veci neaplikovateľné, keďže žalobca je

vlastníkom viacerých nehnuteľností a aj rodinného domu M. N. XXX/XX O. P. C. D. XX A. E., na parcele
Q. I. N. XXXX/X čím jeho právo na rešpektovanie rodinného, súkromného života a právo na obydlie sú
zachované.

14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.01.2026 najmä uviedol, že k oneskoreniu žalobcu s predložením

potrebných stanovísk došlo prevažne z dôvodu, že stavebný úrad nepožadoval od žalobcu všetky tieto
stanoviská okamžite , ale na ich predloženie vyzýval žalobcu postupne. V niektorých prípadoch bolo
oneskoreniežalobcuzapríčinenénečinnosťoudotknutéhoorgánu.Zároveňuviedol,žeďalšieúčastníčky
konania 2/ a 3/ podali návrh na súd až pol roka od doručenia výzvy zo strany stavebného úradu bez toho,
aby stavebný úrad predĺžil stanovenú 40 dňovú lehotu. Ďalej uviedol, že stavba neohrozuje bezpečnosť

okolitých nehnuteľností, ani nie je znemožnený prístup hasičov. Rovnako stavba nezasahuje do majetku
ďalších účastníčok konania.
15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.01.2026 najmä uviedol, že tvrdenie žalobcu o obštrukciách
ďalších účastníčok konania je zavádzajúce, keďže dodatočné povolenie stavby nebolo vydané najmä
s poukazom na obsah nesúhlasného záväzného stanoviska cestného správneho orgánu. Stavebný

úrad postupoval v súlade s § 140b ods. 5 stavebného zákona pri posudzovaní námietok žalobcu proti
obsahunesúhlasnéhozáväznéhostanoviska.Súčasneznapadnutéhorozhodnutiavyplýva,žežalovaný
(rovnako ako stavebný úrad) sa s predloženým projektom vysporiadal. Záverom zotrval na svojom
návrhu.
16. Vo vyjadrení zo dňa 06.02.2026 žalobca najmä uviedol, že disponuje stanoviskom dopravného

statika, podľa ktorého je možné zabezpečiť parkovanie na pozemku krstného otca žalobcu, približne 200
m od domu, resp. pred jeho vlastným domom. Súčasne poukázal na ust. § 84 ods. 7 písm. b) zákona
č. 25/2025 Z.z.
17. Vo vyjadrení zo dňa 09.02.2026 ďalšie účastníčky konania 2/ a 3/ stručne zopakovali svoju pôvodnú
argumentáciu a zotrvali na svojich návrhoch.

18. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok
verejne vyhlásil dňa 26.02.2026.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov19. Podľa § 32 ods. 1 S.s.p., účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon
neustanovuje inak.
20. Podľa § 32 ods. 2 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon

neustanovuje inak.
21. Podľa § 35 ods. 1 S.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti,
orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.
22. Podľa § 35 ods. 2 S.s.p., účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu,
v akom má spôsobilosť na právne úkony. Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej

správy.
23. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
24. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

25. Podľa § 183 S.s.p., žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší
žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
26. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená
bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie o odstránení
stavby pričom je povinný posúdiť možnosť preskúmania spôsobilosti stavby na užívanie, ak je stavba

dokončená, alebo možnosť dodatočného povolenia stavby. Stavebný úrad vyzve vlastníka stavby, aby
v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 60 dní, predložil žiadosť o preskúmanie spôsobilosti
stavby na užívanie spolu s dokladmi podľa § 140d alebo žiadosť o dodatočné povolenie stavby a
doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto
zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba

začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad
stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených
v stavebnom konaní.
27. Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby žiadosť o dodatočné povolenie stavby a
požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s

verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
28. Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže
rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o
dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
29. Podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov

chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok,
vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu
ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane
prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej
bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych
hraníc, o pozemných komunikáciách, o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pri umiestňovaní
reklamných stavieb, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o
energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný
úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky
podľa osobitných predpisov.
30. Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy

chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu31. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna
žalobabolapodanáoprávnenouosobouavčas,preskúmalžalobounapadnutérozhodnutieakoajobsah
administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je

nedôvodná.
32. Predmetom preskúmania v tomto konaní je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým stavebný úrad podľa § 88a ods. 2
stavebného zákona nariadil žalobcovi odstrániť nepovolenú stavbu „Rodinný dom - stavebné úpravy,
prístavba a nadstavba“ na pozemku CKN 3024/3, objekt so súpisným č. 291 a na časti pozemku CKN

3025 v k.ú. E.. V rámci podmienok pre odstránenie stavby stavebný úrad spresnil, že predmetom
odstránenia budú novo zrealizované stavebné práce na pozemku CKN 3024/3, pričom tieto konštrukcie
vymenoval a tiež časť terasy vrátane základových konštrukcií na pozemku CKN 3025.
33. Úprava stavebného konania je založená na zásade, že každá stavba pred začatím jej realizácie
musí byť predmetom posúdenia orgánom štátnej správy. Preto stavebný zákon upravuje, že stavby a ich
zmeny, ako aj udržiavacie práce na stavbách sa môžu vykonávať len na základe stavebného povolenia

alebo ohlásenia stavebnému úradu. Podmienkou posudzovania je aj predloženie požadovaných
dokladov, preukazujúcich aj splnenie technických podmienok pre realizáciu a následné užívanie stavby.
34. Na túto úpravu logicky nadväzuje aj postup stavebných úradov po zistení existencie nepovolených
stavieb, t. j. stavieb postavených bez stavebného povolenia podľa § 88a stavebného zákona. Účelom
konania o dodatočnom povolení stavby je, dodatočné zhojenie obídenia správneho konania, účelom

ktoréhoboloskúmaniepodmienok,ktorézákonvyžadujeprezhotoveniekonkrétnejstavbyajejnásledná
legalizácia. Z cit. § 88a ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že konanie o dodatočnom povolení stavby
ako celok slúži na rozhodnutie o tom, či stavba (tak ako je postavená, resp. ako sa ešte má dokončiť)
nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými uvedeným zákonom. Preto § 88a ods. 5 Stavebného
zákona ustanovuje, že ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými

záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení
stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa judikatúry je účelom konania o dodatočnom
povolení stavby následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo
stany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie
je v rozpore s verejnými záujmami (porov. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 125/2010, judikát

R 101/2012; odvtedy stála judikatúra).
35. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného
ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je
v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a najmä s cieľmi a zámermi územného
plánovania, ako aj predloženie všetkých požadovaných dokladov.

36. Právna úprava konania o dodatočnom povolení stavby v § 88a Stavebného zákona obsahuje
úpravu postupu stavebného úradu ako aj postupu, najmä povinností stavebníka nepovolenej stavby.
Povinnosť predložiť požadované listiny a preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby (stavby
uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením alebo bez takéhoto povolenia) nie je v rozpore s
verejnými záujmami, spočíva na stavebníkovi, keďže on sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby

na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné
doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce.
37. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne
záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod.
Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy.

Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným
využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie
je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126
Stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov
podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté,

kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod. Stavebný úrad
v tomto prípade rozhoduje na základe vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov (§ 126 Stavebného
zákona).
38. Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný
správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako

záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán
v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými
stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci (§ 140b ods. 1 Stavebného zákona). Postavenie dotknutého
orgánu v konaniach podľa stavebného zákona (vyplývajúce z citovaných ustanovení stavebnéhozákona) mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako účastníkom konania najmä s ohľadom na skutočnosť,
že dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o
jeho právnych povinnostiach. Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská

týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva
z osobitného predpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému, jedná sa o
určitý všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3Sžo/16/2014 z 03.03.2015).
39. V danom prípade sa k stavbe vyjadrilo najmä Mesto Bardejov, odbor rozvoja mesta, oddelenie

komunálnych činností a dopravy, referátu dopravy (cestný správny orgán), a to v nesúhlasnom
záväznom stanovisku č. KČaD-4832/2023 zo dňa 04.07.2023. Z predmetného stanoviska vyplýva,
že cestný správny orgán vychádzal z vyjadrenia príslušného dopravného inšpektorátu č.ORPZ-BJ-
ODI1-46-113/2023 zo dňa 29.05.2023, z ktorého okrem iného vyplynulo, že projektová dokumentácia
z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky neobsahuje časť Doprava, v ktorej by bolo
navrhnuté riešenie dopravného napojenia v súvislosti s jeho jednoznačným situovaním, technickým

riešením dopravného napojenia, a zároveň preukázaním vytvorenia dostatočných spevnených plôch
pre statickú dopravu. Z predmetného vyjadrenia ďalej vyplynulo, že stavba musí mať kapacitne
vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie, pripojenie musí
svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania
stavby a bezpečného, a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa

druhu a účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup
požiarnejtechniky.Dopravnýinšpektoráttakskonštatoval,ževovecisavyjadrípopredloženíprojektovej
dokumentácie, v ktorej budú zapracované pripomienky inšpektorátu. Následne cestný správny orgán
uviedol, že žalobca nedoložil doklad o „inom práve k pozemku“ CKN 3021/2 v k.ú. E.. Na základe
uvedeného cestný správny orgán konštatoval, že žalobca nepreukázal pripojenie stavby na pozemnú

komunikáciu v zmysle § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky MŽP SR č. 532/2022 Z.z., ani rozptylovú, odstavnú a
parkovaciu plochu podľa § 8 ods. 1 až 3 vyššie uvedenej vyhlášky, čím nezabezpečil bezpečný prístup
a príchod k stavbe, a preto nebolo možné vydať súhlasné záväzné stanovisko pre vydanie rozhodnutia
o dodatočnom povolení stavby. Z predmetného záväzného stanoviska tak vyplývajú konkrétne dôvody
jeho vydania. Na základe námietok žalobcu cestný správny orgán stanoviskom č. KČaD-4013/2024 zo

dňa 28.02.2024 potvrdil svoje pôvodné stanovisko. Následne Okresný úrad Bardejov, odbor cestnej
dopravy a pozemných komunikácií, ako nadriadený orgán cestného správneho orgánu potvrdením č.
OU-BJ-OCDPK-2024/004929-003 zo dňa 19.04.2024 potvrdil stanovisko cestného správneho orgánu
zo dňa 04.07.2023.
40. Správny súd zdôrazňuje, že dôvodom nariadenia odstránenia stavby v zmysle § 88a Stavebného

zákona bolo vyššie uvedené nesúhlasné stanovisko cestného správneho orgánu, z ktorého priamo
vyplýva, že dodatočné povolenie stavby je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným
zákonom (v tomto prípade záujmy na úseku miestnych a účelových ciest podľa § 126 ods. 1 a 2 a §
140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona). Na predloženie príslušných stanovísk bol pritom žalobca
opakovane vyzvaný s upozornením na následky nevyhovenia výzve, pričom lehota na predkladanie

stanovísk mu bola predĺžená. V tejto súvislosti navyše neobstojí námietka žalobcu o tom, že je to
nečinnosť dotknutých orgánov v procese vydávania stanovísk, pre ktorú bolo nariadené odstránenie
stavby, keďže stavebný úrad rozhodol na základe vydaného nesúhlasného záväzného stanoviska,
pričomsúčasnepostupovalprocesnesprávne,keďvsúlades§140bods.5Stavebnéhozákona(vznení
účinnom pre tu súdenú vec) konanie prerušil a vyžiadal si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam

žalobcu, a následne po potvrdení stanoviska cestným správnym orgánom vyžiadal potvrdenie, resp.
zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom cestného správneho orgánu
(Okresný úrad Bardejov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií). Ako už bolo zmienené
vyššie, závery cestného správneho orgánu boli v rámci tohto postupu potvrdené.
41. Rovnako v tejto súvislosti neobstojí predloženie projektu statickej dopravy stavebnému úradu. Na

posúdenie súladu predloženej projektovej dokumentácie s verejným záujmom na úseku miestnych
a účelových ciest je príslušný už vyššie uvedený cestný správny orgán podľa § 3 ods. 2 zákona č.
135/1961 Zb., a to na podklade stanoviska Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bardejove,
okresného dopravného inšpektorátu a stanoviska správcu miestnej cesty.
42. Na tomto mieste sa správnemu súdu žiada upriamiť pozornosť žalobcu na zásadu, ktorá platila

už v rímskom práve „vigilantubis iura scripta sunt“, t. j. práva patria bdelým (pozorným, ostražitým,
opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí
svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej
spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inakich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci pod sp. zn. 5Sžf/65/2011). To platí obdobne aj o využívaní
zákonných procesných možností, vrátane možnosti doložiť správnym orgánom požadované doklady

pre vydanie z pohľadu účastníka správneho konania priaznivého rozhodnutia. Žalobca podal žiadosť
o dodatočné povolenie stavby dňa 22.01.2019, pričom k vydaniu v poradí posledného (a tu, popri
rozhodnutí žalovaného, preskúmavaného) rozhodnutia stavebného úradu došlo dňa 21.08.2024. Ako
už súd vyššie poznamenal, povinnosť predložiť požadované listiny a preukázať, že ďalšia existencia
nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na stavebníkovi, keďže on sa

dopustil porušenia zákona. Skutočnosť, že žalobca, ktorý konal v rozpore so zákonom, keď zrealizoval
stavbu bez stavebného povolenia a ani v priebehu päť a pol roka trvajúceho konania nebol schopný
preukázať súlad nepovolenej stavby s verejnými záujmami, čo napokon dospelo k vydaniu rozhodnutia
o povinnosti stavbu odstrániť, podľa názoru správneho súdu nemožno pripísať nečinnosti orgánov
verejnej správy, ale nezodpovednému prístupu žalobcu vo vzťahu k dodržiavaniu stavebného zákona
a z neho vyplývajúceho zákazu uskutočňovať stavby bez stavebného povolenia (§ 54) a povinností

vlastníka nepovolenej stavby v procese jej legalizácie (§ 88a).
43. Stavebný úrad poskytol žalobcovi dostatočný priestor na preukázanie splnenia podmienok pre
dodatočné povolenie stavby. Navyše, stavebný úrad je povinný postupovať v súlade so zákonom a jeho
povinnosťou je prihliadať nielen na záujmy žalobcu, ale aj na verejný záujem.
44. Žalobca v tejto súvislosti namieta nedostatky odôvodnení rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré

majú spočívať v absencii špecifikácie rozporu stavby žalobcu s verejným záujmom, pričom orgány
verejnej správy iba stručne odkazujú na stanovisko cestného správneho orgánu.
45. Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona je obsah záväzného stanoviska dotknutého orgánu,
uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi pre stavebný úrad záväzný. V danom prípade je
nepochybné, že cestný správny orgán a jemu nadriadený orgán vyjadrili svoje nesúhlasné stanovisko

a nakoľko žalobca iné stanovisko preukazujúce opak nepredložil, stavebný úrad rozhodol o odstránení
stavby a žalovaný aj za použitia § 126 ods. 1 Stavebného zákona uvedené rozhodnutie potvrdil.
Námietky žalobcu sú aj v tomto smere bezdôvodné, keďže špecifikácia rozporu stavby s verejným
záujmom (dopravné napojenie, vjazd a prístup k stavbe) je obsiahnutá tak v záväznom stanovisku
cestného správneho orgánu zo dňa 04.07.2023, v jeho potvrdzujúcom stanovisku zo dňa 28.02.2024

ako aj v potvrdení nadriadeného orgánu zo dňa 19.04.2024.
46. Rovnako je predmetný rozpor špecifikovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného
(strana 8) a obdobne tiež v prvostupňovom rozhodnutí, kde stavebný úrad konštatoval, že žalobca
nepreukázal, že stavba má vyhovujúce dopravné napojenie, ani rozptylovú, odstavnú a parkovaciu
plochu, čím nezabezpečil bezpečný prístup k stavbe. Je pritom nepochybné na základe akých podkladov

orgány verejnej správy k predmetným záverom dospeli. Preto správny súd hodnotil uvedenú námietku
žalobcu ako nedôvodnú. Preskúmavané rozhodnutia obsahujú zrozumiteľné odôvodnenie, z ktorého
vyplýva s verejným záujmom, v ktorej oblasti je stavba žalobcu v rozpore.
47. Je nepochybne potrebné vo verejnom záujme regulovať výstavbu v záujme zachovania všeobecne
uznávaných hodnôt ako aj v záujme práv ostatných účastníkov. Ako aj ústavný súd uviedol, dodatočné

povolenie neoprávnenej stavby by mohlo byť chápané ako precedens a byť návodom pre ostatných ako
obísť zákon. Stavebník nepovolenej stavby by v žiadnom prípade nemal mať viacej práv, resp. by nemal
mať menej povinností ako stavebník, ktorý vykonáva stavbu na základe právoplatného stavebného
povolenia.
48. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku, ktorou žalobca brojil proti rozdielnej rozhodovacej

praxi žalovaného, resp. stavebného úradu. Jednou zo zásad správneho konania je zásada materiálnej
rovnosti podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku. V zmysle tohto ustanovenia sú správne orgány povinné
dbať, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely. Táto zásada vyplýva z ustálenej praxe Súdneho dvora Európskej únie, kde platí, že rovnaké
prípady, za rovnakých podmienok, je potrebné posudzovať rovnako. Podstata tejto zásady spočíva

v tom, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony skutkovo
zhodných alebo podobných prípadov. Táto zásada, tak pred správnym orgánom, ako aj správnym
súdom, sa má implementovať spôsobom, že účastník v konaní pred správnym súdom, v súdnom
prieskume, by mal preukazovať existenciu ustálenej rozhodovacej praxe správneho orgánu, resp.
odklonu rozhodnutia správneho orgánu od vlastnej rozhodovacej praxe správneho orgánu.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalovaný a stavebný úrad
neporušili § 3 ods. 5 správneho poriadku, keďže žalobca v konaní neidentifikoval ďalšie rozhodnutie
stavebného úradu, resp. žalovaného, ktoré by napĺňali uvedené zákonné kritériá. Žalobca v predmetnom
prípade netvrdí, že by v rozhodovaní žalovaného a stavebného úradu vznikali v obdobných prípadochneodôvodnené rozdiely ale uvádza, že k rozdielnemu posudzovaniu dochádza u cestného správneho
orgánu, pričom však o takejto skutočnosti súdu nepredložil žiadny dôkaz.
50. Pokiaľ sa žalobca odvolával na aplikáciu záverov, vyplývajúcich z rozhodnutia Európskeho súdu pre

ľudské práva zo dňa 24. apríla 2012 vo veci Yordanova a ostatní proti Bulharsku, sťažnosť 25446/06,
s jeho závermi sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje a chápe, že odstránením stavby, do ktorej
žalobca vložil nemalé prostriedky, mu vznikne majetková strata. Táto skutočnosť však nemôže prevážiť
nad okolnosťami ako nedobromyseľnosť, protiprávnosť jeho konania a nelegálnosť stavby postavenej v
rozpore s verejným záujmom. Žalobcovi bola poskytnutá možnosť zlegalizovať stavbu a vyhnúť sa tak

jej odstráneniu. Nepriaznivé dôsledky v podobe odstránenia stavby bez ďalšieho neoprávňuje žalobcu
konať v rozpore so zákonom, záujmami verejnosti a vlastníkov okolitých stavieb a pozemkov. Rovnako
tieto dôsledky, vzhľadom na počínanie žalobcu nie sú titulom pre upustenie od ochrany verejných
záujmov.
51.Súčasnesprávnysúdvyhodnotilakonepodstatnýpoukazžalobcunaust.§84ods.7písm.b)zákona
č. 25/2025 Z.z., v zmysle ktorého sa doterajšie predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 sa použijú

na konanie o dodatočnom povolení stavby vrátane vydávania záväzných stanovísk pre tieto konania,
ak stavba nespĺňa podmienky, aby ju bolo možné považovať za stavbu postavenú v súlade s platnými
predpismi podľa doterajších predpisov, ani podmienky na preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie
podľa doterajších predpisov alebo podľa písmena a) a vlastník tejto stavby podá žiadosť o dodatočné
povolenie stavby od 1. apríla 2025 do 31. marca 2029. Predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť

01.04.2025, pričom preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 07.02.2025. Súčasne
správny súd dodáva, že žalobca nepodal návrh na dodatočné povolenie stavby po 31.03.2025. Aplikácia
predmetného ustanovenia v tu súdenej veci je vylúčená.
52. Ďalšie účastníčky konania 2/ a 3/ namietali, že žaloba smeruje voči orgánu verejnej správy,
ktorý nemá pasívnu procesnú legitimáciu, keďže nemá právnu subjektivitu a nie je oprávnený

konať, a rozhodovať, pričom súčasne žalobu podáva osoba, ktorá nemá aktívnu žalobnú legitimáciu.
Z uvedených dôvodov navrhli, aby správny súd správnu žalobu odmietol. Podľa § 180 ods. 1
S.s.p. je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku. Žalovaný
orgán verejnej správy je určený priamo zákonom v závislosti od predmetu prieskumu označeného
žalobcom. Zo súdneho spisu, súčasťou ktorého je aj administratívny spis, jednoznačne vyplýva, že v tu

prejednávanej veci vydal napadnuté rozhodnutie Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Prešov, so sídlom: Kúpeľná 663/6, 080 01 Prešov ako odvolací správny orgán. Je nesporné, že správnu
žalobu podal žalobca proti rozhodnutiu Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Prešov.
53. Podľa § 4a písm. a) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný
poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.03.2025, Regionálny
úrad pre územné plánovanie a výstavbu vykonáva štátnu stavebnú správu v druhom stupni vo veciach, v
ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad. Z hľadiska správneho súdneho
konania je podstatné, či orgán, ktorý je označený za žalovaného, je orgánom verejnej správy (§ 4 S.s.p.)
a či disponuje procesnou subjektivitou, a spôsobilosťou podľa § 35 ods. 1 a 2 S.s.p. Tzv. administratívna

procesná subjektivita v správnom súdnom konaní predstavuje výnimku z inak jej všeobecnej korelácie
s právnou subjektivitou, pretože je odvodená od pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať,
a rozhodovať v administratívnom konaní. Preto v prípade, ak sa rozhodnutie Regionálneho úradu pre
územné plánovanie a výstavbu stane predmetom správneho súdneho prieskumu, Regionálny úrad pre
územné plánovanie a výstavbu má ako orgán verejnej správy (podľa § 4 písm. a/ S.s.p.) tak procesnú

subjektivitu, ako aj procesnú spôsobilosť (podľa § 35 ods. 1 a 2 S.s.p.). S odkazom na § 180 ods. 1
posledná veta S.s.p. Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov má v tomto správnom
súdnom konaní postavenie žalovaného (§ 32 ods. 1 a 2 S.s.p.).
54. Nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu bola namietaná z dôvodu, že v administratívnom
konaní vystupoval ako účastník konania stavebník A. B., nar. XX.XX.XXXX a správnu žalobu podal

žalobca A. B., nar. XX.XX.XXXX, teda (vzhľadom na odlišný dátum narodenia) odlišná osoba. Lustráciou
v registri obyvateľov správny súd zistil, že vyššie uvedená osoba s dátumom narodenia XX.XX.XXXX
neexistuje, pričom na žalobcom označenej adrese C. D. XX, XXX XX E. je na trvalý pobyt prihlásená
osoba: A. B., nar. XX.XX.XXXX. Uvedenie nesprávneho dátumu narodenia v správnej žalobe vyhodnotil
správny súd ako zrejmý omyl osoby vyhotovujúcej správnu žalobu (o nesústredenosti pri vyhotovení

správnej žaloby svedčí tiež uvedenie identifikačného čísla osoby – IČO Sociálnej poisťovne v označení
žalovaného), ktorý nemá za následok nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu.

V.Záver

55. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba nie

je opodstatnená, nakoľko napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím boli vydané na
základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, bol použitý správny výklad príslušných ustanovení
stavebného zákona, pričom orgány verejnej správny postupovali zákonne. Správny súd preto správnu
žalobu podľa § 190 S.s.p. zamietol.
56. Podľa § 168 S.s.p., žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči

žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo
požadovať.Orgánuštátnejsprávyvšaknáhradutrovprávnehozastúpeniamožnopriznaťlenvýnimočne.
57. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. O trovách konania pred správnym súdom rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p. v spojení s §
175 ods. 1, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému

žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,
správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.
59. O náhrade trov ďalších účastníkov konania správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, v zmysle
ktorého ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa
na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný,

právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny
súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na
náhradu ďalších trov konania. Správny súd však v správnom súdnom konaní nevzhliadol takú okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vznik nároku ďalšieho účastníka na náhradu trov konania. Správny súd pre
úplnosť dodáva, že nemožno automaticky vnímať výzvu na vyjadrenie ďalšiemu účastníkovi konania

za povinnosť (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžk/1/2021 zo
dňa 28. marca 2022). Výzvy adresované ďalším účastníkom konania nemali verejnomocenskú povahu
ukladania povinností súdom, išlo o prípisy, v ktorých bol ďalší účastník konania upovedomovaný o
tom, že sa k doručovaným písomnostiam môže vyjadriť s poučením o tom, že v prípade nedoručenia
vyjadrenia bude súd konať bez jeho vyjadrenia, vo výzvach nebol poučený napr. o hrozbe poriadkovej

pokutyzaneposkytnutievyjadreniaakopovinnostiuloženejsúdomapod.Zpovahyvýzievnavyjadrenie,
ktoré boli ďalším účastníkom doručované v rámci konania, vyplýva, že tieto nie je možné považovať
za výzvu na realizáciu povinnosti uloženej súdom v pravom zmysle slova, keď tieto predstavujú skôr
akýsi formálny predpoklad pre realizáciu ich procesných práv - ako ďalšieho účastníka konania - v rámci
správneho súdneho konania (viď uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Svk/20/2024 zo dňa 11.12.2024).
60. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom

Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostaljeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že

správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.