Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724204925
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8724204925.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členiek senátu JUDr.
Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletých D. C.,
nar. X.XX.XXXX a K. C., nar. X.X.XXXX, obe trvale bytom Y.. J. Č.. XXX/XX, T., N.. Y., obe zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., deti rodičov - povinnej matky P.. P.
C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y.. J. Č.. XXX/XX, T., N.. Y., právne zastúpenej: Hudzík & Partners

s.r.o., advokátska kancelária, Mnoheľova č. 830/15, Poprad a oprávneného otca R. C., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom V. C. Č.. XXX/X, K. J., N.. K. R., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom,
Garbiarska č. 695, Liptovský Mikuláš, v konaní o návrhu oprávneného otca na nariadenie výkonu
rozhodnutia rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 8.2.2024 pod sp. zn. 15P/37/2023,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.2.2024, o odvolaní oprávneného otca proti
rozhodnutiu Okresného súdu Poprad č.k. 28Em/1/2025-87 zo dňa 29.7.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku I.

II. Mení uznesenie vo výroku II. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zastavil konanie o návrhu oprávneného otca na výkon
právoplatného rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 15P/37/2023 zo dňa 8.2.2024,
právoplatného a vykonateľného dňa 14.2.2024, o schválení rodičovskej dohody o úprave styku otca
s maloletými deťmi v tam určenom rozsahu. Aplikujúc ustanovenia § 376 a § 390 ods.1 zákona č.
161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok,vyhlásiacvýkonrozhodnutiazaneprípustný,prvoinštančný
súd v dôvodoch konštatoval, že v priebehu konania bolo preukázané, že matka v súčasnosti rešpektuje

rozhodnutie súdu a umožňuje otcovi styk s maloletými deťmi v súlade s právoplatným rozhodnutím, nie
je možné tak v konaní pokračovať a výkon rozhodnutia nie je potrebné nariaďovať. Súčasne, na základe
návrhu povinnej matky, súd prvej inštancie priznal povinnej matke náhradu trov konania voči otcovi ako
oprávnenému podľa § 391 CMP s tým, že o výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol
tak, v znení dôvodov, vzhľadom na správanie sa otca, ktorý svojím osobným postojom primárne vyvolal
predmetné súdne konanie.

2. Proti uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený otec z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Nesúhlasí s dôvodom zastavenia konania s tým, že nie je pravdou,
že by výkon rozhodnutia bol neprípustný. V čase podania návrhu bol podaný návrh dôvodný, keďže
matka opakovane bránila otcovi v styku s maloletými deťmi. Až po podaní návrhu sa správanie matky
zmenilo a matka umožnila styk otca s maloletými. Na základe toho otec podal dňa 21.7.2025 späťvzatie

návrhu (na výkon rozhodnutia) pre zmenu postoja matky a jej týmto spôsobom vynútené rešpektovanie
súdneho rozhodnutia, omylom odoslané inému adresátovi než Okresnému súdu Poprad (konkrétneOkresnému úradu Poprad). Následná neúčasť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na pojednávaní
dňa 29.7.2025 tak nebola dôsledkom pasivity, spoliehal sa na zrušenie termínu pojednávania z dôvodu
späťvzatia návrhu a na následné zastavenie tohto konania na základe späťvzatia. Ďalej odvolateľ

namietal vadu rozhodnutia v nedostatočnom odôvodnení v časti priznania nároku matky na náhradu
trov konania. Postup súdu pri odôvodnení nároku na náhradu trov, keď skopíroval vyjadrenie matky,
považuje odvolateľ za nesprávny, arbitrárny a vymyká sa aj zákonnej úprave nároku na náhradu trov
v rodinnoprávnych veciach podľa Civilného mimosporového poriadku. Argumentácia súdu o správaní
sa otca v tejto časti je podľa odvolateľa absurdnejšia, keď v predchádzajúcej časti odôvodnenia súd

uvádza, že matka skutočne nerešpektovala právoplatné rozhodnutie súdu svojvoľne, čo nepopierala ani
samotná matka. V čase začatia konania tak bol návrh dôvodný a jediný zákonný postup, ako sa zo strany
otca domôcť styku. Až pod ťarchou tohto konania došlo k zmene postoja matky. Nebolo právom matky
svojvoľne ignorovať rozhodnutie súdu a brániť otcovi v styku. V takejto situácii, keď príčinou podania
návrhu bolo práve protiprávne konanie matky, hoci mala viaceré iné legálne možnosti, je argumentácia
súdu v rozpore so všetkými zistenými skutočnosťami. Matka nepreukázala tvrdenie o tom, že by otec

požíval omamné a psychotropné látky, že by sa správal nevhodne alebo uplatňoval tvrdšie výchovné
opatrenia, ktoré ani nekonkretizovala. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu
zrušil a rozhodol tak, že návrh navrhovateľky zamietne a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

3. Povinná matka vo vyjadrení k odvolaniu namietala, že oprávnený otec ako strana, ktorá disponovala
s návrhom, mal možnosť upovedomiť súd, že neexistujú dôvody na realizáciu výkonu rozhodnutia a
zabrániť vzniku trov súdneho konania. Uviedla, že rešpektovala rozhodnutie odvolacieho súdu a v
najbližší termín po doručení právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu deti otcovi riadne odovzdala
s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Poprad č.k. 28P/66/2024-81 zo dňa 16.12.2024 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 23CoP/6/2025-15 zo dňa 13.2.2025, právoplatným dňom
12.3.2025. Povinná matka namietala, že skutočnosť, že sa oprávnený otec a jeho právny zástupca
v dôsledku omylu (v spojení s nedoručením späťvzatia návrhu) spoliehali na odročenie pojednávania,
nemôže akokoľvek finančne zaťažovať ju, ktorá sa so svojim právnym zástupcom pojednávania riadne
zúčastnila. Zdôraznila, že najmenej od 1.11.2024 najmenej do rozhodnutia odvolacieho súdu podľa

matky pretrvávala obava z opakovaného protiprávneho konania otca (domnelá jazda pod vplyvom
omamných látok) a ohrozenia života a zdravia maloletých detí. Pretože otec vyvolal konanie a trval na
pokračovaní aj po rozhodnutí odvolacieho súdu, hoci sa obnovil v najbližší piatok jeho styk s deťmi,
navrhla odvolaciemu súdu potvrdenie rozhodnutia v celom rozsahu a priznanie jej plnej náhrady trov
konania.

4. K tvrdeniam vo vyjadrení odvolateľ vyslovil nesúhlas a v rámci pre toto konanie relevantných
skutočností uviedol, že povinná matka mu bránila styku s deťmi od podania návrhu 21.11.2024,
resp. 15.11.2024 do rozhodnutia o neodkladnom opatrení dňa 16.12.2024, pričom sama návrh
podala až 26.11.2024 a hoci argumentovala zdravotným stavom detí, styk neumožnila realizovať ani

29.11.-1.12.2024 a 13.-15.12.2024. O dôvodoch odmietania sa dozvedel až z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, voči čomu sa musel brániť a opätovne mu vznikli náklady pre účelové konanie
matky a jej právneho zástupcu. Potvrdil aktuálne prebiehajúci styk s deťmi. Keďže matka bezdôvodne
bránila v styku od 8.2.2024 návrh na výkon rozhodnutia v čase podania považuje za dôvodný.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3
ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa
zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a zistil, že rozhodnutie vo výroku I. je vecne správne a odvolanie proti výroku II. je odôvodnené. Súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, pokiaľ ide o výrok I. napadnutého

uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.

6. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je nepochybné zistenie, že povinný
z rodičov dobrovoľne neplní povinnosti uložené vykonateľným exekučným titulom. Podrobnosti výkonu
rozhodnutia vo veciach maloletých v zmysle § 392 CMP ustanovuje Vyhláška Ministerstva Spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z. Povinnosťou súdu je teda zisťovať, či sa povinný rodič, v danom
prípade matka maloletých detí, podrobuje rozhodnutiu alebo či existujú dôvody, pre ktoré rozhodnutie
nie je možné vykonať, čo súd prvej inštancie preskúmal za pomoci kolízneho opatrovníka a skutočný
stav nesporne vyplýva aj z vyjadrení rodičov maloletých detí.7. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že aktuálne (v čase rozhodovania) povinná matka plní
rozhodnutie súdu, realizovanie styku s maloletými deťmi potvrdil aj oprávnený otec, preto sa predmetný

výkon rozhodnutia stal neprípustným, nariadenie tohto nie je dôvodné a súd predmetné konanie vecne
správne zastavil. Odvolací súd preto napadnuté uznesenia vo výroku I. v zmysle § 2 ods. 1 CMP v
spojení s § 387 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) potvrdil.

8. Súčasne je zrejmé, že od doby nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu (t.j. rozsudku

Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 15P/37/2023 zo dňa 8.2.2024) dňom 14.2.2024 do
doby podania návrhu na výkon predmetného rozhodnutia oprávneným otcom dňa 21.11.2024 k
realizovaniu styku oprávneného otca s maloletými deťmi nedochádzalo a to až do apríla 2025, čo nie
je možné akceptovať, vzhľadom na právo detí na rovnocenný styk s oboma rodičmi a právoplatné
autoritatívne rozhodnutie o danej úprave schválením dohody rodičov súdom (s výnimkou obdobia
nariadenia predbežne vykonateľného neodkladného opatrenia o zákaze styku dňa 16.12.2024 do zmeny

rozhodnutia odvolacím súdom rozhodnutím právoplatným dňom 12.3.2025). Možno tak konštatovať
formálne splnené podmienky na podanie návrhu na predmetný výkon rozhodnutia.

9. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

11. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

12. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku v zásade platí, že každý z účastníkov si
platí vzniknuté trovy konania sám. Vyplýva to z ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku,
ktoré vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak Civilný

mimosporový poriadok neustanovuje inak. Ide o generálnu klauzulu, ktorá zdôrazňuje výnimočnosť
uplatňovania nároku na náhradu trov konania. Prelomenie tejto zásady umožňuje len vo výnimočných
prípadoch zákonné ustanovenie § 55 Civilného mimosporového poriadku vtedy, ak je to s ohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé. Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania
môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však pre aplikáciu § 55

Civilného mimosporového poriadku nie je predpokladom úspech v konaní a ani spôsob skončenia
konania. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí z 31. júla 2008 v konaní vedenom pod sp. zn.
IV. ÚS 147/08, pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné prihliadnuť aj na spravodlivé riešenie
vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu
súdnictva. Súčasne platí, že podľa CMP rozhoduje súd v meritórnom rozhodnutí nielen o základe nároku

nanáhradutrovkonania,aleajojehovýške.Dôvodomjeskôrvýnimočnosťakopravidelnosťpriznávania
nároku na náhradu trov konania v mimosporových konaniach. (JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD., LL.M.,
Rekodifikácia civilného procesného práva: Trovy konania a ich náhrada. Bulletin SAK Ročník XXII).

13. Odvolacísúduvádza,žepreaplikáciuvýnimkyustanovenia§55Civilnéhomimosporovéhoporiadku

platí, že súd musí skúmať okolnosti, na základe ktorých došlo nielen ku skončeniu konania, ale musí
skúmať aj okolnosti, ktoré viedli oprávneného k podaniu samotného návrhu. Podaním návrhu na súd
prvej inštancie oprávnený otec realizoval svoje právo na súdnu ochranu a odvolací súd konštatuje
v úvodnej fáze dôvodnosť návrhu. Zastavenie konania nie je samo o sebe dôvodom na postup
podľa § 55 CMP (či už na základe späťvzatia návrhu alebo postupom podľa § 390 CMP). Odvolací

súd súčasne poukazuje na charakter predmetného nesporového konania, ktorého v zmysle princípu
ochrany verejného záujmu verejný záujem predstavuje záujem maloletých detí. V danom prípade neboli
preukázané dôvody pre priznanie trov konania povinnej matke a to ani z dôvodov hodných osobitného
zreteľa a odvolací súd také nezistil ani v konaní odvolacom. Preto vyhodnotil odvolanie oprávneného
otca v časti proti výroku II napadnutého uznesenia ako dôvodné a tento výrok zmenil postupom podľa

§ 388 CSP.

14. Obdobne o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, t.j. všeobecného
pravidla rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP. V danomprípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení CMP. Uplatnený nárok oprávnenej
matky maloletého dieťaťa na náhradu trov konania nie je daný, keďže v prejednávanej veci absentujú
dôvody na použitie moderačného práva súdu za stavu, že oprávnenej matke vznikli trovy predmetného

konania, právneho zastúpenia, v dôsledku nerešpektovania autoritatívneho rozhodnutia súdu. Tento
model správania účastníka, zvlášť v tak citlivej veci, akou je starostlivosť o maloleté deti, smeruje
jednoznačne najmä proti záujmom detí v rozsahu rešpektovania ich práva rovnocenne na oboch rodičov,
ale tiež zaťažuje a finančne navyšuje výdavky druhých účastníkov, tiež štátu.

15. Obiter dictum odvolací súd vo všeobecnosti pro futuro konštatuje vo vzťahu k tomuto výroku
napadnutého uznesenia nesprávnu aplikáciu špeciálneho ustanovenia, upravujúceho rozhodovanie
súdu o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP, keď vecne správne má dôjsť nielen k
rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania, ale súčasne aj určeniu výšky uplatnených trov v rozsahu
priznania (rozdielne oproti CSP).

16. Nedá odvolaciemu súdu napokon nepoukázať na nesprávne uplatnenú výšku odmeny za úkony
právneho zastúpenia zo strany advokátskej kancelárie (v znení špecifikácie a vyčíslenia trov konania
zo dňa 15.10.2025), bez zohľadnenia, že v danej veci ide o konanie o výkon rozhodnutia, kde patrí
advokátovi odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny (t.j. 1/2 z 114,15 Eur)
podľa § 11 ods.1 cit. vyhlášky vzhľadom na ustanovenie § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.

z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).