Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Svk/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101287
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0723101287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa,

LL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Peter Mach, PhD., v právnej
veci žalobcu: H.. J. A., bytom H. 7, L. nad L., nar. XX. C. XXXX, zastúpeného: JUDr. Martin Žaťko,
advokát, so sídlom Trenčianska cesta 603, Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
číslo spisu: 8716/2023-420, číslo záznamu: 20278/2023 zo dňa 25. septembra 2023, konajúc o kasačnej
sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 2S/38/2023-78 zo dňa 6. augusta

2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca žalovaného ako povinnú osobu postupom podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom

prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o slobodnom prístupe k informáciám" alebo aj ,,infozákon")
požiadal o sprístupnenie nasledovných informácií:
„1. Kompletný zoznam konaní, v ktorých Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR má
pred akýmkoľvek súdom v Slovenskej republike (celá sústava všeobecných súdov + Ústavný súd
Slovenskej republiky) postavenie žalobcu alebo žalovaného alebo akékoľvek iné procesné postavenie
(napr. intervenient) a konanie nebolo ku dňu podania tejto žiadosti právoplatne ukončené?

2. V zozname podľa bodu 1 žiadosti žiadame uviesť minimálne údaje:
a) označenie konkrétneho súdu, na ktorom konanie prebieha,
b) spisovú značku konania prebiehajúceho na súde,
c) konkrétne procesné postavenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v konaní
(žalobca, žalobca, intervenient alebo iné)
d) označenie oblasti ktorej sa konanie týka (civilné, obchodné, správne, pracovné alebo iné)
e) uvedenie štádia konkrétneho súdneho konania (štádium na prvostupňovom súde alebo štádium na

odvolacom súde)
f) uvedenie špecifikácie veci (ako napr. o zaplatenie peňažnej sumy, o neplatnosť skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo iné)."2. Žalovaný žiadosti žalobcu nevyhovel. V rozhodnutí číslo spisu: 7931/2023-100, číslo záznamu:
16485/2023 zo dňa 27.07.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie") s odkazom na § 11 ods. 1 písm. d)
zákona o slobodnom prístupe k informáciám konštatoval, že informácie požadované žalobcom je možné

považovať za údaje podliehajúce obmedzeniu sprístupnenia, keď za rozhodovaciu činnosť súdu možno
považovať informácie nachádzajúce sa v súdnom spise. Zároveň uviedol, že požadované informácie
nemá podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám k dispozícii, nakoľko žalobcom
požadovaná štruktúra informácií by vyžadovala vytvorenie osobitnej databázy.

3. O rozklade podanom žalobcom voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol minister
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky preskúmavaným rozhodnutím číslo spisu:
8716/2023-420, číslo záznamu: 20278/2023 zo dňa 25.09.2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie")
tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil
s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Konštatoval, že prvostupňový orgán prvostupňové
rozhodnutie riadne odôvodnil a citoval príslušnú judikatúru na vec sa vzťahujúcu. Vyjadril presvedčenie,

že žiaden právny predpis neukladá žalovanému viesť evidenciu súdnych konaní, v ktorých žalovaný
vystupuje ako aktívne alebo pasívne legitimovaná osoba súdneho sporu, prípadne v inom právnom
postavení. Požadované informácie vyhodnotil ako informácie, ktoré žalovaný ako povinná osoba nemá
k dispozícii.

II.
Konanie pred správnym súdom

4. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia aj
prvostupňového rozhodnutia. Žalobca navrhol preskúmavané i prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie. Taktiež sa domáhal náhrady trov konania.

5. Žalobca argumentoval, že žalovaný informácie o jeho účasti v súdnych konaniach označil ako
údaje ,,zo súdneho spisu" alebo informácie týkajúce sa ,,rozhodovania súdov", čomu tendenčne
prispôsobil svoje rozhodnutia. Má za to, že požadované informácie nespadajú pod údaje zo súdneho

spisu a za absurdné považoval to, že žalovaný nedisponuje informáciami o súdnych konaniach, ktorých
jeúčastníkom.Žalovanýsipodľanázoružalobcunemôževyberať,ktoréinformácieodmietnesprístupniť,
keďže na ich nesprístupnenie musia byť splnené dôvody vymedzené v § 8 až § 13 zákona o slobodnom
prístupe k informáciám, k čomu v uvedenom prípade nedošlo. Tvrdenie žalovaného, že konanie žalobcu
možno považovať za šikanózne, žalobca vyhodnotil ako účelové. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením

žalovaného o tom, že mu žiaden predpis neukladá povinnosť viesť evidenciu súdnych konaní, pričom
žalobca ani netvrdil, že takáto povinnosť existuje. Skutočnosť, že takáto evidencia nie je vedená, podľa
žalobcu neznamená, že žalovaný týmito informáciami nedisponuje.

6. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd") napadnutým rozsudkom č. k. 2S/38/2023-78 zo

dňa 06.08.2025 (ďalej aj „napadnutý rozsudok") preskúmavané rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie
postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
v účinnom znení (ďalej aj „SSP") zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi voči
žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

7. Správny súd s poukazom na ustálený právny názor o tom, čo tvorí obsah pojmu ,,rozhodovacia
činnosť" v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého
do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov pri zachovaní princípov ochrany
osobných údajov fyzických osôb, vyvodil, že žalobcom požadované informácie nespadajú pod pojem
rozhodovacia činnosť súdov, ale sa jedná o informácie týkajúce sa rozhodovania súdu. Zo strany

žalovaného tak podľa správneho súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súčasne sa
správny súd stotožnil so žalobcom v tvrdení, že okrem nesprávneho právneho posúdenia veci sú
napadnuté rozhodnutia aj nepreskúmateľné, pretože žalovaný sa obmedzil len na citáciu ním vybranej
judikatúry bez toho, aby skúmal, či možno niektorú informáciu sprístupniť.

8. S odkazom na to, že povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti
a nie dôvody, ako žiadosti nevyhovieť, správny súd argumetoval, že bolo najschodnejším riešením, aby
žalovaný v postavení povinnej osoby posúdil jednotlivé čiastkové informácie, ktoré žalobca požadoval,
tieto vyhodnotil v kontexte možného obmedzenia sprístupnenia podľa zákona o slobode informácií ahľadal spôsoby čo najmenšieho zásahu do práva žalobcu na informácie. V prípade, keď však žalovaný
všeobecným spôsobom odkáže na citovanú judikatúru, bez toho, aby sa čo i len v náznakoch snažil o
minimalizáciu obmedzenia prístupu k požadovaným informáciám, nemožno toto konanie a rozhodovanie

podľa správneho súdu označiť za preskúmateľné.

9. K námietke, že žalovaný nedisponuje požadovanými informáciami, tieto neeviduje a nemá ich k
dispozícii, bolo by potrebné fyzicky ich vyhľadať, zhromaždiť a prípadne anonymizovať a spracovať
do určitej databázy, správny súd uviedol, že z § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám

vyplýva, že povinná osoba je povinná poskytovať len informácie, ktoré má k dispozícii. Je pravdou,
že zákon neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľa informácie,
ktoré v momente podania žiadosti neexistujú a zákon jej ani neukladá povinnosť spracovávať už
existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp.
nové informácie. Na strane druhej však mechanické zhromaždenie informácií z viacerých dokumentov
nemožno automaticky považovať za vytvorenie novej informácie. To, že informácie nemá žalovaný v

žiadnom automatizovanom alebo neautomatizovanom systéme neznamená podľa správneho súdu, že
ichreálnenemá.Akichvdispozíciimá,alevinejforme(anejdeosituáciupodľa§8-12zákonavspojení
s čl. 4 Nariadenia č. 1049/2001), je žalovaný povinný ich sprístupniť, pričom nie je viazaný požadovaným
„formátom" informácie. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžik/2/2019 zo dňa 14.11.2019.

10. V danej súvislosti správny súd poukázal na to, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám
neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti vytvárať informácie, ktoré v momente podania
tejto žiadosti ešte neexistujú, a býva zložité rozlíšiť medzi situáciou, kedy ide iba o vyhľadanie a
zhromaždenie požadovaných informácií, a kedy už ide o vytvorenie kvalitatívne novej informácie. Možno

preto podľa správneho súdu súhlasiť s názorom, že rozlíšenie oboch situácií treba hľadať v miere
„intelektuálnej náročnosti" činnosti, ktorá je nutná pre prípravu odpovede na žiadosť o informácie. O
vytvorenie novej informácie sa nejedná, ak k príprave odpovede na žiadosť o informácie stačí iba
mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby nachádzajú a ktoré musia byť
vyhľadané v rôznych dokumentoch. Aby bolo možné konštatovať, že ide o vytvorenie novej informácie,

musí ísť o ďalšie kvalitatívne spracovávanie týchto vyhľadaných a zhromaždených údajov. V tomto
správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/161/2015 zo
dňa 23.08.2017.

11. Žalovaný uviedol, že požadovanými informáciami disponuje, ale nemá ich v jednotnej evidencii.

Ako však podľa správneho súdu vyplýva z vyššie citovanej a ustálenej judikatúry, záver žalovaného o
neexistencii evidencie a nutnosti vytvorenia databázy neobstojí. Absencia takejto evidencie za stavu,
kedy povinná osoba požadovanými informáciami disponuje, nebola podľa názoru správneho súdu
dôvodom na nesprístupnenie požadovaných informácií.

III.
Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu

12.Protinapadnutémurozsudkupodalžalovaný(ďalejaj„sťažovateľ")kasačnúsťažnosťzdôvodupodľa

§ 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia) a podľa
§ 440 ods. 1 písm. h ) SSP (správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu).
Sťažovateľ navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že kasačný súd žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zamietne, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec správnemu súdu vráti
na ďalšie konanie.

13. Sťažovateľ sa vo všeobecnosti nestotožnil s argumentáciou správneho súdu uvedenou v
napadnutom rozsudku, keď správny súd pri rozhodovaní vo veci samej nevzal do úvahy argumenty
žalovaného týkajúce sa dôvodov nevyhovenia žiadosti žalobcu zo dňa 18.07.2023, pre ktoré na
základe spoľahlivo a riadne zisteného skutkového stavu vydali správne orgány napadnuté rozhodnutia.

Zopakoval, že žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií nevyhovel z dôvodu, že informácie
požadované žiadateľom je možné považovať za údaje podliehajúce obmedzeniu sprístupnenia podľa §
11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám a súčasne, že informácie požadovanéžalobcom nemá podľa § 3 ods. 1 k dispozícii, nakoľko žiadateľom požadovaná štruktúra informácií by
vyžadovala vytvorenie osobitnej databázy.

14. Sťažovateľ nestotožnil s vyhodnotením správneho súdu v tom, čo tvorí obsah pojmu ,,rozhodovacia
činnosť" v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, keď správny súd podľa sťažovateľa
nesprávnevyhodnotil,žedotohtopojmunepatriaevidenčnéinformáciezosúdnychregistrov-informácie
požadované žalobcom (informácie, týkajúce sa (i) označenia súdu, na ktorom konanie prebieha, (ii)
spisovú značku konaní, (iii) procesné postavenie žalovaného, (iv) označenie oblasti, (v) štádia súdneho

konania a (vi) špecifikácia veci) sú podľa sťažovateľa práve takýmito informáciami. Sťažovateľ má
rovnako za to, že požadovaná štruktúra informácií by vyžadovala vytvorenie osobitnej databázy.
Infozákon upravuje sprístupňovanie len tých informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii v už
existujúcej, evidovanej a dokumentovanej forme a neukladá povinnej osobe povinnosť spracovávať
informácie týkajúce sa prebiehajúcich súdnych sporov, ktorých je žalovaný účastníkom a ktoré sa
netýkajú priamo rozhodovacej činnosti žalovaného, a v momente podania žiadosti ešte neexistovali

v žiadateľom očakávanej forme. Povinná osoba taktiež nemusí vykonávať operácie súvisiace so
spracovávaním už existujúcich informácií takým spôsobom, že ich bude vyhľadávať, usporadúvať
a spracovávať podľa žiadateľom stanovených kritérií, v ktorej súvislosti poukázal sťažovateľ na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/190/2008, 8Sži/2/2010, čl. 5 ods. 1 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady č. 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora. V súvislosti s

povinnosťou poskytnúť informácie pravdivé a úplné sťažovateľ poukázal na to, že napr. informáciu o
postúpení spisu/odvolania odvolaciemu orgánu by si musela povinná osoba vyhľadať v elektronickom
spise, resp. dopytovať súdy v jednotlivých súdnych konaniach. Sťažovateľ by musel vytvoriť kvalitatívne
iný dokument ako kompiláciu všetkých fragmentových, žalobcom požadovaných informácií a je podľa
jehonázoruprávnenespochybniteľné,žeúdajepožadovanéžalobcomniejemožnévytvoriťmechanicky

bez toho, aby musel vykonať ďalšie ,,nemechanické" spracovávanie.

15. Správny súd sa v danom prípade uspokojil s formálnym gramatickým výkladom predmetného
ustanovenia zákona č.211/2000 Z. z. bez toho, aby sa zaoberal jeho materiálnou stránkou, t. j. obsahom.
Podľa sťažovateľa vyvstáva otázka, aký zmysel má ochrana údajov a informácií o prebiehajúcich

súdnych konaniach v rámci rozhodovacej činnosti súdov, ak konajúci súd argumentuje, že identické
údaje, vylúčené zo sprístupňovania informácií podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z., má
sprístupniť žalovaný alebo iná povinná osoba ako účastník týchto súdnych konaní. Inak povedané, ak
žiadateľ požiada o sprístupnenie údajov o prebiehajúcich súdnych konaniach súd, tento ich v súlade
s § 11 ods. 1 písm. d) infozákona odmietne sprístupniť, avšak ak žiadateľ (v danom prípade žalobca

a jeho spriaznené osoby) požiada o sprístupnenie identických údajov povinnú osobu ako účastníka
týchto súdnych konaní, je táto povinná osoba v intenciách argumentácie správneho súdu povinná ich
sprístupniť.

16. Sťažovateľ argumentuje odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu zotrvávajúc

na svojom právnom názore, že poskytnutie informácie v rozsahu a podobe ako požadoval žalobca by
bolo nad rámec zákonnej povinnosti povinnej osoby. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp zn.
10Sžik/1/2019 zo dňa 19.06.2019, rozsudok sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2009, rozsudok sp. zn.
8Sži/2/2010 zo dňa 09.12.2010, rozsudok sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 12.03.2014 a sp. zn. 5Sži/3/2011
zo dňa 15.12.2011, v zmysle ktorých zo zákona č. 211/2000 Z. z. nevyplýva povinnému subjektu

vyhľadávať, získavať, zhromažďovať, vyhodnocovať alebo dokonca spracovávať materiály žiadateľom o
informáciu, ak sa táto v ich pôvodnej podobe v jeho dokumentácii nenachádza. Pozornosť súdu upriamil
i na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžik/3/2020 zo dňa 26.05.2021, rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžik/2/2020 zo
dňa 28.09.2022, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 96/2010-14 a predovšetkým
rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Svk/6/2024 zo dňa 27.06.2024, s ktorým sa sťažovateľ v

plnej miere stotožňuje a zastáva názor, že informácie, týkajúce sa (i) označenia súdu, na ktorom konanie
prebieha, (ii) spisovú značku konaní, (iii) procesné postavenie žalovaného, (iv) označenie oblasti, (v)
štádia súdneho konania a (vi) špecifikácia veci podľa žalobcom (žiadateľom) požadovaných kritérií, už
spadajú mimo rámca zákona č. 211/2000 Z. z.

17. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 26.09.2025, rozsudok správneho súdu
považuje za správny, zákonný a spravodlivý.IV.
Právne posúdenie veci kasačným súdom

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal napadnutý rozsudok
správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 440 ods. 1, 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1
SSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, po neverejnej porade senátu
jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

19. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

20. Predmetom prieskumu kasačného súdu je napadnutý rozsudok správneho súdu, ktorým správny

súd zrušil preskúmavané rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie. Podstatou argumentácie správneho súdu vo vzťahu k dôvodu
nesprístupnenia informácií žalovaným z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe
k informáciám je, že žalobcom požadované informácie nespadajú pod pojem rozhodovacia činnosť
súdov, a zároveň nepreskúmateľnosť preskúmavaného rozhodnutia v uvedenej časti. Vo vzťahu k

dôvodu nesprístupnenia informácií podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám správny
súd argumentuje nesprávnym právnym posúdením žalovaného, ktorý nesprístupnenie odôvodňuje
neexistenciou jednotnej databázy a nutnosťou jej vytvorenia. Je potrebné tiež zodpovedať otázku, ?či
sa správny súd pri svojom rozhodovaní neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

21. V súvislosti s prejednávanou vecou dáva kasačný súd do pozornosti, že rozhodovacia prax
súdov vo všeobecnosti vyžaduje zabezpečenie materiálneho prístupu k informáciám. Obmedzenie
sprístupnenia informácie povinnou osobou je nutné vykladať vždy reštriktívne a uplatňovať ho je
možné len vo výnimočných prípadoch, ktoré zákon výslovne uvádza. Pri nesprístupnení informácie
nepostačuje len splnenie formálnej podmienky, odkaz na príslušnú právnu normu, ale odôvodnenie

rozhodnutia orgánu verejnej moci o nesprístupnení informácií musí implikovať logickú, právnu a
presvedčivú argumentáciu, aby priemernému adresátovi bola poskytnutá možnosť pochopiť, na základe
akých konkrétnych okolností a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem
uplatnených na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k
myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa

03.11.2009, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011).
Kasačný súd sa stotožňuje so záverom správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie týmto kritériám
nevyhovelo.

22. Kľúčovou otázkou vyplývajúcou z námietok vznesených žalovaným v kasačnej sťažnosti sa javí

posúdenie, či žalobcova žiadosť o sprístupnenie informácií znela na vytvorenie novej informácie,
vyžadujúcej vytvorenie novej, osobitnej databázy v situácii, keď medzi účastníkmi nie je sporné (a
vyplýva to i priamo z tvrdení žalovaného), že žalovaný informáciami, i keď nie v žiadanej podobe,
disponuje.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám účinného v čase vybavovania žiadosti
každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k
informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových
stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov
právnych predpisov, a na vytváranie názorov.

24. Kasačný súd v zhode so správnym súdom konštatuje, že ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o
slobodnom prístupe k informáciám garantuje žiadateľom o informácie prístup len k tým informáciám,
ktoré majú povinné osoby k dispozícii, povinná osoba nemá povinnosť vytvárať kvalitatívne nové
informácie podľa kritérií žiadateľa a v praxi je náročné rozlíšiť, či ide len o mechanické zhromaždenie

už existujúcich informácií na účely sprístupnenia alebo o vytváranie kvalitatívne novej informácie
(zahŕňajúce usporiadanie informácií podľa presných kritérií špecifikovaných žiadateľom, teda vytvorenie
kvalitatívne nového dokumentu). Správne správny súd s odkazom na aktuálnu judikatúru kasačného
súdu vyhodnotil, že k vytvoreniu novej informácie nedochádza, ak k príprave odpovede na žiadosťo informácie stačí iba mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby
nachádzajú a ktoré musia byť iba vyhľadané v rôznych dokumentoch.

25. Kasačný súd v rozsudku sp. zn. 8Svk/26/2025 z 25.09.2025 uviedol: ,,Pokiaľ by sa na základe
žiadosti zo strany povinnej osoby žiadalo nielen mechanické vyhľadávanie a zhromažďovanie údajov,
ktoré mala povinná osoba k dispozícii, ale vyžadovalo by sa aj ich kvalifikované spracovanie, pre
ktoré by bol príznačný určitý vyšší stupeň intelektuálnej náročnosti potrebnej pri príprave odpovedi
na žiadosť (majúcej podobu napríklad štúdia či analýzy), išlo by o vytvorenie novej informácie, ktorej

sprístupnenie možno odmietnuť z dôvodu, že takúto informáciu nemá povinná osoba k dispozícii. O
vytvorenie novej informácie pôjde teda iba vtedy, ak k vytvoreniu odpovede na žiadosť nepostačuje
obyčajné mechanické vyhľadávanie a zhromaždenie údajov, ktoré má povinný subjekt k dispozícii a
ktoré sú predmetom príslušnej žiadosti, a súčasne je nevyhnutné s takýmito údajmi uskutočňovať
ďalšie (napríklad analytické) spracovanie nad rámec jednoduchého „vtelenia" do odpovede na príslušnú
žiadosť. O vytvorenie novej informácie však nepôjde v prípade, kedy v súvislosti s vybavením

príslušnej žiadosti sa vyžaduje iba vyhľadávanie vo viacerých dokumentoch či spisoch (viď rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/6/2024 zo dňa 27. júna 2024)."

26. Žalobca žiadal informácie, ktorými žalovaný podľa vlastného vyjadrenia disponuje, nepožadoval
vypracovanie analýzy, rozboru či stanoviska, nežiadal vyhľadané údaje kvalitatívne posudzovať či triediť,

zároveň sprístupnenie žiadaných informácií nevyžaduje žiadnu intelektuálnu či tvorivú činnosť povinnej
osoby, len jej mechanické vyhľadanie. Skutočnosť, že v informačnom systéme žalovaného takéto
informácie nie sú priamo vedené ako samostatná položka, nemá a nemôže mať vplyv na sprístupnenie
požadovanej informácie, a povinná osoba môže túto dohľadať. Kasačný súd k argumentácii sťažovateľa
poukazuje taktiež na to, že informácie o stave súdnych konaní sú na základe infožiadostí štandardne

sprístupňované súdmi ako povinnými osobami, pričom ani v súdnych registroch nemusí byť vyslovene
zaznamenaný stav konania a tento je možné zistiť len priamo vyhľadaním v súdnom spise (napr.
rozsudok kasačného súdu sp. zn. 1Sžik/3/2021 z 29.09.2022).

27. Odhliadnuc od uvedeného platí, že v prípade, že vyhľadávanie požadovaných informácií je spojené

s časovou náročnosťou, riešením tejto situácie nie je nesprístupnenie informácií z dôvodu, že ich nemá
povinná osoba k dispozícii. V prípade časovej náročnosti vyhľadania informácie zákonodarca upravil
inštitút predĺženia lehoty na sprístupnenie informácie podľa § 17 ods. 2 písm. b) infozákona. Infozákon
zároveň umožňuje povinnej osobe dohodnúť so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie (§ 16
ods. 1 infozákona), ktorý by mohol byť pre ňu časovo menej náročný.

28. Dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia je podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku
správneho súdu vo vzťahu k dôvodu nesprístupnenia informácií podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom
prístupe k informáciám nesprávne právne posúdenie žalovaného argumentujúceho neexistenciou
jednotnej databázy a nutnosťou jej vytvorenia. Tento záver správneho súdu sťažovateľ svojou

sťažnostnou argumentáciou odkazujúcou na príslušné zákonné ustanovenia a judikatúru relevantne
nespochybnil. Zároveň záver správneho súdu obstojí i v kontexte najnovšej rozhodovacej činnosti
kasačnéhosúdu(bod25tohtorozsudku).Keďžesťažovateľsvojousťažnostnouargumentácioukasačný
súd nepresvedčil o nesprávnosti záverov správneho súdu, príslušnú sťažnostnú námietku kasačný súd
vyhodnotil ako nedôvodnú.

29. Rovnako nesprávne právne posúdenie správny súd identifikoval i vo vzťahu k dôvodu
nesprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Kasačný súd uvádza, že sťažnostná námietka sťažovateľa v tejto súvislosti je iba všeobecná a veľmi
stručná.

30. K dôvodu nesprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe
k informáciám kasačný súd rovnako ako správny súd pripomína, že jeho účelom je zabezpečenie
ochrany pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu a orgánov činných v
trestnom konaní a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve resp. výkone činnosti

orgánov činných v trestnom konaní. Naopak však povinné osoby sprístupňujú informáciu o výsledku
ich rozhodovacej činnosti, teda procesné alebo meritórne rozhodnutie, ktoré má za následok koniec
konania, čím je zachovaná verejná kontrola (rozsudok kasačného súdu sp. zn. 4Sžik/3/2020, zo dňa
14.12.2021). Podľa komentárovej literatúry do obsahu pojmu rozhodovacia činnosť nepatria evidenčnéinformácie zo súdnych registrov a za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu by nemali
byť považované ani informácie organizačno-technickej povahy, ktoré sa týkajú prejednávania alebo
rozhodovania konkrétneho sporu, alebo inej právnej veci, ako napríklad informácie o tom, či bol podaný

návrh na začatie konania (ak nie je poskytnutie informácie v rozpore s právom chránenými záujmami),
informácie, kedy a kde sa bude konať pojednávanie, či bolo pojednávanie odročené, či je rozhodnutie
právoplatné, alebo či bol proti rozhodnutiu podaný opravný prostriedok. (IKRÉNYI, Peter, IKRÉNYI, Ivan.
§ 11 [Ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám]. In: IKRÉNYI, Peter, BAKO, Martin a kol. Zákon o
slobodnom prístupe k informáciám. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 299, marg. č. 5.).

31. K obdobným záverom poukazuje kasačný súd i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 830/2016 z 02.02.2017, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky k žiadosti o sprístupnenie
konkrétne identifikovateľných spisových čísiel rozsudkov krajského súdu uviedol, že: „10.3 ... to, že
krajský súd nevedie evidenciu súdnych rozhodnutí podľa formy rozhodovania, t. j. podľa paragrafov a
zákonov, ešte neznamená, že krajský súd nemá interný elektronický register podaní a rozhodnutí, resp.

vhodný interný počítačový softvér, v rámci ktorého je možné dohľadať konkrétnu rozhodovaciu činnosť
konkrétnych senátov krajského súdu. Krajský súd mohol a mal sťažovateľovi ako žiadateľovi objasniť,
či takýmito elektronickými prostriedkami disponuje, či ich v prípade kladnej odpovede využil pri snahe
vyhovieť žiadosti sťažovateľa a s akým výsledkom."

32. Závery správneho súdu, že informácie, týkajúce sa (i) označenia súdu, na ktorom konanie
prebieha, (ii) spisovej značky konaní, (iii) procesného postavenia žalovaného, (iv) označenia oblasti, (v)
štádia súdneho konania a (vi) špecifikácie veci nie sú rozhodovacou činnosťou súdov, ale informácie
evidenčného charakteru, preto podľa kasačného súdu obstoja a sťažovateľ kasačný súd svojou
argumentáciou o opaku nepresvedčil.

33. Rovnako za situácie, že sťažovateľ sa obmedzil len na citáciu ním vybranej judikatúry, a
to bez toho aby sa venoval posúdeniu konkrétnych žalobcom požadovaných informácii, obstoja
i závery správneho súdu k nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia a prvostupňového
rozhodnutie. Podľa rozhodovacej praxe kasačného súdu odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej

moci o nesprístupnení informácií musí implikovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, aby
priemernému adresátovi bola poskytnutá možnosť pochopiť, na základe akých konkrétnych okolností
a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem uplatnených na skutkový
stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo
výrokovej časti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03.11.2009 a nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011). Sťažovateľ taktiež
súvisiace právne posúdenie správneho súdu k nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia a
prvostupňového rozhodnutia relevantnou právnou argumentáciou nespochybnil.

34. Napokon, ak sťažovateľ argumentoval odklonom od rozhodovacej praxe súdov, kasačný súd

v prvom rade poukazuje na to, že tento dôvod prípustnosti kasačnej sťažnosti sa viaže k judikatúre
kasačného súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo strany správneho súdu, a to v tom, že správny súd v
obdobnej právnej veci zaujal iný právny záver, než aký v obdobnej právnej veci zaujal kasačný súd.
Sťažovateľ preto musí v kasačnej sťažnosti presne uviesť právne posúdenie uvedené v rozhodnutí
kasačného súdu, ktoré nerešpektoval správny súd vo svojom rozhodnutí v obdobnej právnej veci, čo

sťažovateľ relevantne učinil vo vzťahu k rozhodnutiu sp. zn. 6Svk/6/2024 zo dňa 27.06.2024. Sťažovateľ
síce poukázal i na viaceré iné rozhodnutia kasačného súdu a citoval z nich, sťažovateľ však presne
nešpecifikoval konkrétny právny záver, ktorý by bol pri aplikácii na konkrétnu súdenú vec v rozpore so
závermi správneho súdu uvedenými v napadnutom rozsudku.

35. Rozsudok kasačného súdu sp. zn. 6Svk/6/2024 zo dňa 27.06.2024, na ktorý sťažovateľ primárne
poukazoval vo viacerých bodoch kasačnej sťažnosti, a odklon od ktorého osobitne zmieňoval, sa týkal
odlišnej situácie, keď povinná osoba požadované informácie nemala k dispozícii a musela by podľa
oprávnenou osobou konkrétne stanovených kritérií žiadané informácie v originálnej podobe v jeho
dokumentácii sa nenachádzajúce vytvoriť. Konkrétne, z jednoduchej evidencie sporov by povinná osoba

bez zisťovania obsahu jednotlivých spisov nedokázala zistiť požadovanú informáciu o tom, či v tom
ktorom spore je predmetom ,,právny vzťah založený na základe vydržania postupom podľa § 63 zákona
č. 323/1992 Zb.". V súdenej veci sťažovateľ kasačný súd nepresvedčil, že by žalobca žiadal obdobný
typ informácií vyžadujúcich potrebu detailného štúdia jednotlivých spisov.36. Sťažnostnú argumentáciu sťažovateľa vo vzťahu k odklonu od rozhodovacej praxe súdov preto
kasačný súd za dôvodnú taktiež nepovažuje.

V.
Záver a trovy konania

37. Kasačný súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje

žiadne právne relevantné sťažnostné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku správneho súdu. Preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa postupom podľa § 461
SSP zamietol.

38. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1. SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania,

keďže v kasačnom konaní bol úspešný.

39. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.