Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100812
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD. v právnej veci žalobkyne: R fruit s. r. o., so sídlom: Námestie Martina Benku 16, 811 07 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 028 200, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o.,
so sídlom: Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102142168/2024 zo dňa 31. júla 2024, o kasačnej
sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 6Sf/71/2024-136 zo dňa 28.

mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „správca
dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo aj „daň“) za
zdaňovacie obdobie september 2021. O výsledku daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie

správca dane vyhotovil protokol č. 102337074/2023 zo dňa 13. septembra 2023 (ďalej len „protokol“).
2. Prvostupňový orgán na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a doplneného dokazovania
vo vyrubovacom konaní vydal prvostupňové rozhodnutie č. 101182499/2024 zo dňa 18. apríla 2024
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobkyni vyrubil rozdiel dane v sume 87.862,64 eur za
zdaňovacie obdobie september 2021.
3. V spornom zdaňovacom období správca dane neuznal žalobkyni uplatnené právo na odpočítanie
dane v súvislosti s dodávateľskými faktúrami od spoločnosti D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT

VENTURE s.r.o. (SK) za dodanie ovocia a zeleniny. Urobil tak z dôvodu, že mal za preukázané, že
žalobkyňa sa vedome podieľala na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
4. Žalovaný rozhodnutím č. 102142168/2024 zo dňa 31. júla 2024 (ďalej len „žalované rozhodnutie“
alebo „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
5. Žalovaný dal do pozornosti zistenia správcu dane, že žalobkyňa bola zahrnutá do obchodného
reťazca obchodujúceho s ovocím a zeleninou, kde španielske, talianske a poľské spoločnosti dodávali
cez spoločnosť CEVOM, s.r.o. (CZ), dodávateľskú spoločnosť D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE

JOINT VENTURE s.r.o. (SK) tovary žalobkyni priamo do jej skladov. Spoločnosť D&D DEUTSCHE-
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK) deklarovala v dotknutom zdaňovacom období ďalších
dodávateľov GLOBAL SYNERGY s.r.o. a Eko Speed s.r.o., ktorí boli nekontaktní a dodania od nichsprávca dane a žalovaný považovali za fiktívne, len za účelom zníženia daňovej povinnosti a vytvárajúce
daňový únik v dotknutom obchodnom reťazci.
6. Žalovaný dal do pozornosti, že správcovi dane sa v predmetnom konaní nepodarilo vypočuť konateľku

spoločnosti D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK), Mgr. Vieru Fábryovú, preto
použil jej výpoveď z daňovej kontroly vykonávanej práve v dodávateľskej spoločnosti. Táto vypovedala,
že obchodovala so spoločnosťou CEVOM, s.r.o. (CZ) od februára 2021 do januára 2022. Objednávky
ovocia a zeleniny mal riešiť konateľ spoločnosti CEVOM s.r.o., pán Vladimír Maniaček, a to priamo s
konateľom žalobkyne. Tento tiež vystavoval faktúry pre žalobkyňu spolu s pani Laurou Nagyovou, jeho

priateľkou. Pán Maniaček mal tiež dispozičné právo k dodávateľskej spoločnosti. Tovar bol doručovaný
priamo do skladov žalobkyne, konateľka dodávateľskej spoločnosti s ním neprišla do kontaktu.
7. Spoločnosť CEVOM s.r.o. bola rovnako nekontaktná, nepredložila prostredníctvom MVI vyžiadané
doklady. V súhrnných hláseniach DPH vykázala pre odberateľa D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE
JOINT VENTURE s.r.o. (SK) trojstranným obchodom dodanie tovaru. Správca dane vypočul pána
Vladimíra Maniačka, ktorý potvrdil spoluprácu so spoločnosťou D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE

JOINT VENTURE s.r.o. (SK). Uviedol, že čo sa týka dodávok ovocia a zeleniny, dohadoval obchody
s dodávateľmi aj odberateľmi. Potvrdil, že pozná pani Fábryovú, pričom dodávky tovarov prebiehali
najskôrcezspoločnosťAntonyGroups.r.o.aneskôrsospoločnosťouD&DDEUTSCHE-SLOVAKISCHE
JOINT VENTURE s.r.o. (SK). Išlo len o zmenu firmy, princíp zostal rovnaký. Spoločnosť CEVOM s.r.o.
objednávala a hradila prepravu tovaru. Potvrdil tiež, že pozná pána Raymonda Geöreögha, konateľa

žalobkyne.
8. Žalovaný tiež dal do pozornosti, že správca dane vypočul dňa 4. apríla 2023 konateľa žalobkyne, ktorý
potvrdil spoluprácu so spoločnosťou D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK),
stretnutiesjejkonateľkou,ato,žespoluprácuiniciovalkonateľspoločnostiCEVOMs.r.o.,pánManiaček.
Uviedol tiež, že pána Maniačka pozná asi 20 rokov, že bol zamestnancom v spoločnosti CEVOM s.r.o.,

mal dispozičné právo na účet spoločnosti CEVOM s.r.o. a videl aj toky peňazí. Vypovedal, že pozná pani
L., ktorá je jeho nevlastná sestra a bola zamestnankyňou v jeho predchádzajúcej spoločnosti J.G. Fruit
s.r.o., a že pozná pani M., partnerku pána Maniačka.
9. Žalovaný poukázal aj na to, že správca dane vykonal MVI k zahraničným dodávateľom ovocia
a zeleniny pre spoločnosť CEVOM s.r.o. Žiadna z týchto zahraničných spoločností nepoznala

spoločnosť D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK), dodávky boli realizované
pre spoločnosť CEVOM s.r.o.
10. Správca dane nahliadol aj do daňových spisov spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o., v ktorej je konateľom
tiež Raymond Geöreögh. Rozhodnutiami Daňového úradu Bratislava č. 101559565/2020 zo dňa 9.
októbra 2020 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 100560652/2021 zo dňa 9. apríla 2021 boli tejto

spoločnosti vyrubené rozdiely dane. Táto spoločnosť pritom nakupovala ovocie a zeleninu rovnako cez
nekontaktné slovenské spoločnosti, cez českú spoločnosť CEVOM s.r.o. a jej zahraničných dodávateľov,
aby tento tovar ďalej dodávala tuzemským odberateľom. Išlo teda o rovnaký model obchodovania, ako
v predmetnom prípade žalobkyne.
11. Žalovaný konštatoval, že správcom dane bolo preukázané, že bol vytvorený podvodný reťazec

za účelom znižovania daňovej povinnosti žalobkyne. K daňovému úniku došlo na strane spoločnosti
D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK), ktorá si kompenzovala daň uvedenú
na sporných faktúrach deklarovaním nepreukázaných odpočítaní dane na vstupe za fiktívne plnenia
cez spoločnosti GLOBAL SYNERGY s.r.o. a Eko Speed s.r.o. Žalobkyňa je s týmto daňovým únikom
spojená, keďže od dotknutého dodávateľa nakupovala ovocie a zeleninu, ktoré predávala ďalej

svojim odberateľom. Odpočítaním dane od faktúry vystavených spoločnosťou D&D DEUTSCHE-
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK) si nakoniec podstatne znížila svoju vlastnú daňovú
povinnosť.
12. Z hľadiska vedomostnej stránky žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa bola významný obchodník
s ovocím a zeleninou. Pokračovala v činnosti predchádzajúcej spoločnosti J.G. Fruit s.r.o., ktorá

pokračovala v zabehnutej činnosti spoločnosti GEŐREŐGH FRUIT spol. s r.o., ktorej zamestnancom bol
aj pán Vladimír Maniaček. Ten sa neskôr stal konateľom spoločnosti CEVOM s.r.o. s virtuálnym sídlom
v Českej republike. Tovar, ktorý pôvodne nakúpila spoločnosť CEVOM s.r.o., bol dodaný do skladov
žalobkyne.PodľavykonanéhodokazovaniadoobchodnýchvzťahovsospoločnosťouD&DDEUTSCHE-
SLOVAKISCHEJOINTVENTUREs.r.o.(SK)vstúpilažalobkyňanazákladeodporúčaniapánaVladimíra

Maniačka. Dodávateľská spoločnosť sa pritom na obchode nepodieľala, faktúry v mene predmetnej
spoločnosti vystavoval pán Maniaček. Mal tiež dispozičné právo k účtom predmetnej spoločnosti.
Aj konateľka spoločnosti D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK) uviedla, že
dodávky ovocia a zeleniny riešil konateľ spoločnosti CEVOM s.r.o. priamo s konateľom žalobkyne.Navyše išlo o rovnaký obchodný model ako s iným dodávateľom žalobkyne v iných zdaňovacích
obdobiach - so spoločnosťou Antony Group, s.r.o.
13. Podľa žalovaného si žalobkyňa bola vedomá, že ak by nakúpila tovar priamo od zahraničných

obchodných partnerov, musela by odviesť daň na výstupe pri nadobudnutí tovaru z iného členského
štátu a pri následnom predaji uplatniť daň na výstupe. Musela si byť teda vedomá, že aj jej dodávateľ mal
rovnakú povinnosť, pričom túto si riadne neplnil. Hoci žalobkyňa poznala dodávateľov ovocia a zeleniny
v krajinách Európskej únie, uprednostnila a prijímala doklady od dodávateľa, o ktorom podľa žalovaného
mala a mohla vedieť, že ide o subjekt, ktorý celkom nepochybne nemôže dosiahnuť zisk z takto

realizovaných obchodných transakcií bez toho, aby boli poznačené podvodom. Žalobkyňa nepreukázala
pritom žiadne protiopatrenia, ktoré by prijala za účelom, aby predchádzala svojmu zapojeniu do
podvodného obchodného reťazca. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobkyňa obchodovala so
spoločnosťou, ktorej konateľka nebola daného obchodného odboru znalá, a to na základe odporúčania
pána Maniačeka. Konateľ žalobkyne, spoločnosti CEVOM, s.r.o. a konateľka dodávateľa sa pritom
vzájomne poznali, pričom konateľ žalobkyne disponoval informáciami o pôvode tovaru, jeho preprave a

o dodávateľoch spoločnosti CEVOM, s.r.o. Bol tiež zamestnancom spoločnosti CEVOM, s.r.o. s právom
disponovať jej finančnými prostriedkami.
14. Ďalšie procesné námietky žalobkyne a námietky týkajúce sa vykonávania dokazovania považoval
žalovaný za neopodstatnené.

II.
Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
15. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Správny súd v Banskej Bystrici
(ďalej len „správny súd“) a žiadala, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

16. Žalobkyňa namietala, že počas daňovej kontroly riadne preukázala reálne uskutočnenie
preverovaných obchodov, a teda uniesla svoje dôkazné bremeno. Spochybnená zo strany orgánov
finančnej správy nebola ani reálna existencia plnenia. Právo na odpočítanie dane však nebolo žalobkyni
uznané len z dôvodu, že správca dane mal podozrenie, že mohla participovať na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom. Žalobkyni však podľa jej názoru nebolo preukázané, že do takéhoto

obchodného reťazca bola zapojená vedome. Pokiaľ orgány finančnej správy poukazovali na podozrivé
správanie spoločností CEVOM s.r.o. (CZ) a D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o.
(SK), tak žalobkyni podľa jej názoru nemožno vyčítať konanie iných subjektov, za ktorých nezodpovedá,
ani to, či disponovali tieto subjekty účtovnou dokumentáciou, či ju predložili a pod. Ani to, že sa konatelia
jednotlivých spoločností a žalobkyne poznali, nemôže byť vyhodnotená tak, že konali podvodne. Takto

nemôže byť vyhodnotená ani skutočnosť, že zamestnanci žalobkyne komunikovali s dodávateľmi z
Talianska. Nebolo pritom preukázané, že by žalobkyňa prijímala dodávky ovocia a zeleniny priamo od
spoločnosti CEVOM s.r.o.
17. Ďalej žalobkyňa namietala (i) prekročenie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly z dôvodu
zneužitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly zo strany správcu dane, (ii) nedostatok náležitostí

protokolu, (iii) že bola v konaní využitá výpoveď pána Maniačeka zo dňa 13. apríla 2023, avšak nie USB-
nosič, ktorý predložil dňa 3. mája 2023, (iv) že výsluchy pani Viery Fábryovej sa týkali iných daňových
období, nie septembra 2021 a správca dane nevyužil všetky možnosti, aby zabezpečil výsluch svedkyne
aj v tejto veci, (v) orgány finančnej správy bezdôvodne odmietali návrhy žalobkyne na vykonanie
dokazovania a (vi) použili v daňovom konaní výsluchy svedkov z iných daňových konaní, iných daňových

subjektov, pričom tieto boli získané v konaniach, kde sa k nim žalobkyňa nemohla vyjadrovať, navrhovať
svedkov a pod. a (vii) ostatne tiež namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného.
18.Správnysúdrozsudkomč.k.6Sf/71/2024-136zodňa28.mája2025(ďalejlen„napadnutýrozsudok“)
zamietol správnu žalobu žalobkyne.
19. K podstate predmetného prípadu správny súd uviedol, že právo na odpočítanie dane bolo

sťažovateľke nepriznané z dôvodu jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom,
o ktorom mala žalobkyňa vedieť a neprijala všetky opatrenia, ktoré bolo od nej možné požadovať, aby
takejto účasti predchádzala. Argumentácia sťažovateľky o reálnosti (skutočnom zrealizovaní) obchodu
preto žiadnym spôsobom podľa správneho súdu nespochybňuje identifikovaný dôvod nepriznania
daňových oprávnení.

20. Správny súd sa stotožnil s orgánmi finančnej správy v tom, že daňový únik vznikol u dodávateľa
žalobkyne spoločnosti D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK), ktorá daň z
pridanej hodnoty neodviedla, lebo si ju ponížila cez fiktívne obchody s nekontaktnými obchodnými
partnermi GLOBAL SYNERGY s.r.o. a Eko Speed s.r.o. Rovnako sa stotožnil so záverom orgánovfinančnej správy, že spoločnosť D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK) bola do
obchodných vzťahov medzi žalobkyňou a spoločnosťou CEVOM s.r.o. (CZ) vložená účelovo - za účelom
neoprávneného získania daňového zvýhodnenia. Tomuto záveru nasvedčuje tiež to, že predmetná

dodávateľská spoločnosť nemala splnenú oznamovaciu povinnosť na príslušnom orgáne veterinárnej a
potravinovej správy ako dodávateľ potravín, že jej bola zrušená registrácia pre DPH, je nekontaktná a od
18. októbra 2021 je jej konateľom občan Bulharska. Správny súd dodal, že podľa ustálenej rozhodovacej
činnosti Súdneho dvora Európskej únie môže dôjsť k daňovému podvodu aj na inom stupni obchodného
reťazca ako u žalobkyne. Nie je podľa správneho súdu dôvodná argumentácia žalobkyne, že jej boli

neoprávnene vyčítané pochybenia na strane jej subdodávateľov.
21. Podľa názoru správneho súdu je tiež preukázané, že obchody žalobkyne boli s daňovým podvodom
spojené, keďže daňový únik bol zistený u priameho dodávateľa žalobkyne vo vzťahu k dodaniam tovarov
pre žalobkyňu.
22. Orgány finančnej správy tiež podľa názoru správneho súdu správne aplikovali vedomostný test
- teda preukázali, že žalobkyňa o daňovom podvode vedela alebo mala vedieť. Rozhodujúce pritom

bolo, že jediný konateľ žalobkyne vykonával zhodné typy obchodov so zhodným tovarom a s rovnakými
dodávateľmi aj ako konateľ inej spoločnosti J.G. Fruit s.r.o., ktorá deklarovala zhodné typy obchodov
s obdobným daňovým únikom. Podstatné tiež bolo personálne prepojenie - že konateľ žalobkyne bol
zamestnancom spoločnosti CEVOM s.r.o., za spoločnosť CEVOM s.r.o. vystupovali tiež osoby, ktoré
boli zamestnancami žalobkyne. Žalobkyňa tak disponovala vedomosťami o prebiehajúcich obchodoch,

keďže poznala svojho subdodávateľa (spoločnosť CEVOM s.r.o.). V tomto kontexte možno podľa
správneho súdu pričítať žalobkyni minimálne nevedomú nedbanlivosť vo vzťahu k tomu, že sa
svojimi obchodmi zapojí do podvodného reťazca. Žalobkyňa pritom neprijala všetky opatrenia, ktoré
od nej bolo možné požadovať, aby predchádzala svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom. Je totiž zrejmé z výsluchu konateľa žalobkyne, že táto si vybrala spoločnosť D&D

DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. (SK) ako dodávateľa na základe odporúčania
konateľa spoločnosti CEVOM s.r.o., pričom nepreverovala výkon podnikania, sídlo a ani prevádzku
odporučeného dodávateľa.
23. Aj ďalšie námietky žalobkyne považoval správny súd za nedôvodné. Správny súd konštatoval,
že daňová kontrola bola ukončená v zákonnej lehote, nezistil pritom zneužitie inštitútu prerušenia

daňovej kontroly zo strany správcu dane. Čo sa týka výpovede pána Maniačeka zo dňa 13. apríla
2023, správny súd konštatoval, že jej obsah bol použiteľný v tejto daňovej veci. Vo vzťahu k dokladom,
ktoré priložil na USB pán Maniaček s podaním dňa 3. mája 2023, správny súd uviedol, že orgány
finančnej správy tieto doklady zohľadnili, pričom žalobkyňa neuvádzala aké konkrétne okolnosti mali
tieto doklady preukazovať a aký mali význam pre rozhodnutie. Navyše, išlo o doklady (faktúry a CMR-

doklady), ktoré teoreticky mohli preukazovať uskutočnenie zdaniteľných obchodov, avšak to v tejto veci
nebolo sporné. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v predmetnej veci správca dane nevykonal výsluch pani
Fábryovej a bol v tomto smere pasívny, s týmto sa správny súd nestotožnil. Dal do pozornosti, že v rámci
daňovej kontroly správca dane neúspešne predvolal svedkyňu, požiadal o jej predvedenie a dal preveriť
polícii jej pobyt. Vo vyrubovacom konaní opätovne svedkyňu predvolal a požiadal o jej predvedenie.

Tieto úkony boli neúspešné. Za tejto situácie nemožno správcovi dane vyčítať, že by nevykonal všetky
potrebné úkony pre zabezpečenie výsluchu svedkyne, pričom keď tieto neboli úspešné, mohol použiť
ako dôkaz jej výsluch z inej daňovej kontroly k dotknutým obchodom. Použitie výsluchov svedkov z iných
daňových kontrol je pritom legálne s odkazom na § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“). Žalobkyňa

pritom nenamietala, že sa s takýmito dôkazmi nemohla oboznámiť či vyjadrovať sa k nim. Námietku
nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného považoval správny súd za nedôvodnú a príliš všeobecnú,
keď žalobkyňa neuviedla, s ktorými odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal.
III.
Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

24. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z
dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.
25. Podľa názoru sťažovateľky je napadnutý rozsudok správneho súdu nedostatočne odôvodnený a

vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď sa správny súd len stotožnil so závermi
orgánov finančnej správy, avšak nevenoval náležitú pozornosť zdôvodneniu, prečo mala sťažovateľka
vedieť o svojom zapojení do obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Sťažovateľka
pritom poskytla orgánom finančnej správy všetky potrebné dôkazy a súčinnosť, pričom reálneprijatie zdaniteľného plnenia nebolo sporné. Sťažovateľka teda uniesla dôkazné bremeno súvisiace s
preukázaním materiálnej existencie preverovaných zdaniteľných obchodov.
26. Sťažovateľka zastáva názor, že jej nebolo preukázané, že vedela alebo mohla a mala vedieť, že

sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Nebolo totiž preukázané, že
by sťažovateľka prijímala plnenia od spoločnosti CEVOM s.r.o., s touto ani priamo neobchodovala.
Sťažovateľke bola nesprávne a nespravodlivo pričítaná zodpovednosť za konanie jej obchodných
partnerov, ktoré nemohla predpokladať a ani ovplyvniť. Sťažovateľka nemala žiadnu indíciu o
nespoľahlivosti svojho obchodného partnera, tohto si preverovala v bežne verejne dostupných

registroch. Podstatná bola najmä skutočnosť, že dodával riadne a včas objednaný tovar. Pri tomto type
obchodnej komodity podľa názoru sťažovateľky nie je možné vykonať tzv. due dilligence. Sťažovateľka
v čase uzatvárania zdaniteľných obchodov nevedela a ani nemohla vedieť o nepoctivom - podvodnom
budúcom konaní jej obchodných partnerov.
27. Podľa názoru sťažovateľky správny súd nesprávne uvádza, že bola spojená s nedovoleným
daňovým únikom na strane jej dodávateľa. V daňovom konaní totiž nebolo preukázané, že bola

do podvodného konania zapojená. Navyše protokol z daňovej kontroly je nezákonný, keďže nebol
žalobkyni doručený v jednoročnej lehote, nemá predpísané náležitosti. Správca dane a žalovaný pritom
vyvodzovali svoje zistenia z podkladov, ktoré boli zabezpečené v iných zdaňovacích obdobiach v roku
2021, prípadne u úplne iných daňových subjektov - napr. v prípade J.G. Fruit, s.r.o.
28.OdklonodustálenejrozhodovacejčinnostividísťažovateľkanajmävodkloneodrozhodnutíSúdneho

dvora Európskej únie C-285/11 zo dňa 6. decembra 2012, C-80/2011 a C-142/2011 zo dňa 21. júna
2012 a C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, podľa ktorých možno právo na odpočítanie dane odmietnuť,
len ak sa na základe objektívnych okolností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar,
zakladajúci právo na odpočítanie od dane, vedela alebo mala vedieť, že týmto nadobudnutím tovaru
sa zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa, ktorý

na vstupe alebo výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Zastáva tiež názor,
že s týmito rozhodnutiami a ako ani s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011, sp. zn. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28. mája 2015, sp. zn. 4Sžf/4/2015 zo
dňa 10. septembra 2015 a sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa 1. decembra 2016 sa správca dane, žalovaný
nevysporiadali a tento postup odobril aj správny súd.

29. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom,
ktorýpovažovalzazákonný.Odkázalnasvojevyjadreniekusprávnejžalobeanavrholkasačnúsťažnosť
ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Posúdenie kasačného súdu

30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
31. Kľúčovou právnou otázkou v predmetnej veci bolo, či správny súd, žalovaný a správca náležite

posúdili otázku subjektívnej - vedomostnej stránky účasti sťažovateľky na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom ako dôvodu pre nepriznanie uplatneného práva na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o DPH“) v spojení s § 3 ods. 6 Daňového poriadku.
32. Daňovým podvodom na účely daňového konania možno rozumieť zavinené „protiprávne konanie

subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním podstatných
skutočností relevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu daňovej
povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu a obohateniu osoby páchajúcej
daňový podvod“ (RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky.
Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95). Dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH alebo oslobodenia od

dane nie je len uskutočnenie daňového podvodu, ale aj účasť na ňom. „Právo na odpočítanie dane
sa odoprie, nielen ak zdaniteľná osoba spácha daňový podvod sama, ale aj vtedy, keď sa preukáže,
že zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané alebo poskytnuté tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá
právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že nadobudnutím týchto tovarov alebo služieb sa
zúčastňovala na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu na DPH, alebo ho prinajmenšom uľahčila. Takáto

zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za subjekt, ktorý sa podieľa na
daňovom podvode alebo ho uľahčuje, bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z ďalšieho predaja
tovaru alebo z používania služieb v rámci zdaniteľných transakcií, ktoré uskutočnila na výstupe (pozri
v tomto zmysle uznesenie zo 14. apríla 2021, Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20, EU:C:2021:266, body22 a 23, ako aj rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, body 46 a 47, ako aj
citovanú judikatúru)“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21
zo dňa 24. novembra 2022, bod 25). Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva

na úseku DPH sú konštruované na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva
na úseku daní vtedy, ak daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie)
mal vedomosť o svojej účasti na podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak to v dôsledku toho,
že pri preverovaní svojho obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou.
„[S] režimom práva na odpočítanie dane stanoveným smernicou 2006/112 nie je zlučiteľné odopretie

uvedeného práva zdaniteľnej osobe, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknutá transakcia bola
súčasťoupodvoduspáchanéhododávateľomalebožeinátransakcia,ktorájesúčasťoureťazcadodávok
pred alebo po transakcii vykonanej uvedenou zdaniteľnou osobou, bola predmetom podvodu v oblasti
DPH. Zavedenie systému objektívnej zodpovednosti by totiž išlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na
ochranu nárokov štátnej pokladnice (uznesenie zo 14. apríla 2021, Finanzamt Wilmersdorf, C-108/20,
EU:C:2021:266, bod 25, a rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod

49)“ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21 zo dňa 24.
novembra 2022, bod 26).
33. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia
práva na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na
posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel,

C-439/04 zo dňa 6. júla 2006. Odborná literatúra (napr. RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie
práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje
do štyroch otázok, ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne
zodpovedané kladne:
· Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?

· Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
· Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
· Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?

34. Kasačný súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych
podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo
účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo
dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych

podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto
právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade
preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový
orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,

bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Rovnako platí, že pri
preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie
od dane) dobrá viera daňového subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie v spojených veciach SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27. júna 2018), v
prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití práva zo strany daňových orgánov je tomu

naopak.
35. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu
je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej

únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a
C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,

bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de
facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a
tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; voveci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft,
C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie
a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať

rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre
dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že
sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).
36. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného

podnikateľa, teda toho, či daňový subjekt mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom (nedbanlivostná účasť na daňovom podvode z hľadiska
daňového práva), sú relevantné najmä dva aspekty. Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov,
ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného
obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým
aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či

obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa
zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, body 58 a 59,
sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 54).
37. Pri vyhodnocovaní nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom

je pritom potrebné brať do úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie,
ktoré daňový subjekt prijal, aby predchádzal jeho zapojeniu do podvodného obchodného reťazca
(rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla
2024, bod 55).
38. Súc viazaný sťažnostnými bodmi kasačnej sťažnosti sťažovateľky (§ 453 ods. 2 prvá veta SSP)

kasačný súd konštatuje, že sa v rámci svojho posúdenia sústredil len na sťažovateľkou spochybnenú
vedomostnú stránku jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
39. Čo sa týka vedomostného testu, kasačný súd sa zhoduje so sťažovateľkou v tom, že z verejne
dostupných registrov nevyplývali také informácie, ktoré by indikovali nedôveryhodnosť jej deklarovaného
obchodného partnera. Tieto skutočnosti však v predmetnej veci neboli rozhodujúce. Kasačný súd sa totiž

stotožňuje so správnym súdom a orgánmi finančnej správy v tom, že sťažovateľka zlyhala z hľadiska
skúmania a zohľadňovania konkrétnych okolností a podmienok obchodnej spolupráce, ktoré u nej mohli
a mali vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým
podvodom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, body 58 a 59, sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024,

bod 54).
40. V predmetnej veci ide najmä o okolnosť, že do obchodného reťazca medzi českou spoločnosťou
CEVOM s.r.o. (sprostredkovateľ kúpy zahraničného ovocia a zeleniny) a sťažovateľku (vnútroštátny
predajca ovocia a zeleniny) bola vložená spoločnosť D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT
VENTURE s.r.o., ktorá sa predmetných obchodov aktívne nezúčastňovala, žiadnym spôsobom

neparticipovala na zabezpečovaní či dovoze tovaru a z realizovaných obchodov (okrem daňového
úniku) nemala žiadnu pridanú hodnotu. Túto skutočnosť potvrdila aj výpoveď konateľky dodávateľskej
spoločnosti Mgr. Viery Fábryovej (bod 6 tohto rozsudku).
41. Pokiaľ sťažovateľka kontruje, že ide o skutočnosť, o ktorej nemohla mať vedomosť (a to aj s
ohľadom, že sa týkala subdodávateľov jej dodávateľa), kasačný súd sa s týmito tvrdeniami sťažovateľky

nestotožňuje. Kasačný súd, v zhode so správnym súdom a orgánmi finančnej správy, poukazuje
na skutočnosť, že celý obchodný reťazec a spochybnené obchody podľa vykonaného dokazovania
dohadovali priamo konateľ sťažovateľky s konateľom spoločnosti CEVOM, s.r.o. (body 6 až 8 tohto
rozsudku). Museli mať preto vedomosť o zložení celého obchodného reťazca. Konateľ sťažovateľky
bol pritom aj zamestnancom spoločnosti CEVOM, s.r.o., s dispozičným právom k účtu spoločnosti,

je dlhoročným známym konateľa spoločnosti CEVOM, s.r.o. a konateľ spoločnosti CEVOM, s.r.o.
mal dispozičné oprávnenia k účtom spoločnosti D&D DEUTSCHE-SLOVAKISCHE JOINT VENTURE
s.r.o. (body 7, 8 a 12 tohto rozsudku). Významné personálne prepojenia pritom podľa ustálenej
rozhodovacej činnosti kasačného súdu môžu byť dôkazom vedomosti daňového subjektu o svojej účasti
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/49/2024 zo dňa 26. marca 2025, bod 59).
42. Kasačný súd z hľadiska vedomostnej stránky považoval tiež za relevantné, že sťažovateľka
uzatvárala opakovane obdobnú obchodnú spoluprácu (obdobne konštruovaný obchodný reťazec) s tým
istým cieľom, s tými istými osobami, avšak prostredníctvom iných spoločnosti - aj prostredníctvomAntony Group, s.r.o. (body 7 a 12 tohto rozsudku; k relevancii viď rozhodnutie sp. zn. 8Sfk/49/2024 zo
dňa 26. marca 2025, body 60 a 61). Ako správne poznamenal aj správny súd, relevantnou z hľadiska
vedomostnej stránky bola tiež okolnosť, že konateľ sťažovateľky bol aj konateľom spoločnosti J. G.

Fruit, s.r.o., ktorej boli v kontexte obdobných obchodných reťazcov pri dodávkach ovocia od spoločnosti
CEVOM, s.r.o. (CZ) neuznané odpočítania dane a vyrubený rozdiel dane. Správca dane a žalovaný
pritom tieto rozhodnutia označili a je zrejmé, že boli vydané pred sporným zdaňovacím obdobím (bod
10 tohto rozsudku). Kasačný súd pritom už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že systematické
okolnosti (obchodovanie s určitým tovarom, v obdobných obchodných schémach, naprieč viacerými

rokmi a sankcionované nepriznaním práva na odpočítanie dane), pokiaľ boli daňovému subjektu známe
v čase uzatvárania sporného obchodu, môžu byť tou skutočnosťou, ktorá ma aktivovať primeranú
obozretnosť v súvislosti s ďalšou obchodnou činnosťou s dotknutými obchodnými partnermi (mutatis
mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/11/2022 zo dňa
30. mája 2024, bod 73).
43. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že správca dane a žalovaný náležite preukázali,

že sťažovateľka minimálne mohla vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom. Sťažovateľka pritom nepreukázala žiadne osobitné protiopatrenia,
ktoré by takémuto jej zapojeniu v predmetnej veci mali predchádzať. Správca dane a ani žalovaný
pritom nezaťažili sťažovateľku neprimeraným dôkazným bremenom a ani nevyčítali sťažovateľke také
podstatné okolnosti, o ktorých nevedela alebo nemohla vedieť.

44. Čo sa týka ďalších procesných námietok sťažovateľky, k namietanej dĺžke daňovej kontroly kasačný
súd uvádza, že daňová kontrola bola začatá dňa 27.januára 2022, následne bola prerušená od 11.
apríla 2022 do 04. augusta 2022, potom od 24. augusta 2022 do 09. novembra 2022, od 23.novembra
2022 do 17. januára 2023, a následne od 22.mája 2023 do 13. júla 2023 a ukončená bola doručením
daňového protokolu 19. septembra 2023. Keďže doby prerušenia daňovej kontroly sa do jej celkovej

dĺžky nezapočítavajú, kasačnému súdu nie je zrejmé, ako sťažovateľka dospela k tomu názoru, že
maximálna dĺžka daňovej kontroly bola prekročená. V tomto smere sťažovateľka ani nepredkladá žiadnu
argumentáciu. Táto jej námietka je preto nedôvodná.
45. Rovnako nedôvodná bola námietka sťažovateľky smerujúca k neprípustnosti zohľadňovania
informácií a dôkazov z iných daňových konaní. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v tejto súvislosti

už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sfk/22/2023 zo dňa 25. apríla 2024, body 111 až 113):
„111. V zhode so správnym súdom aj kasačný súd nespochybňuje, že ako dôkaz v daňovom konaní
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods.

4 Daňového poriadku). V daňovom konaní tak možno využívať aj dôkazy získané v iných daňových
či odlišných konaniach alebo v prebiehajúcich trestných konaniach, ktorých účastníkom nevyhnutne
nebol daňový subjekt - žalobkyňa (mutatis mutandis rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci
WebMindLicenses Kft., C-419/14 zo dňa 17. decembra 2015, bod 90).
112. Aj toto použitie však má svoje limity, (i) dotknutá osoba má právo byť oboznámená s dôkazmi,

ktoré sa voči nej použijú a má právo sa k nim účinne vyjadriť, (ii) na žiadosť má tiež dotknutá osoba
právo sa oboznámiť v celosti s dôkazmi získanými v súvisiacich konaniach, na ktorých správca dane
plánuje založiť svoje rozhodnutie (ak nie sú dané dôvody pre obmedzenie tohto prístupu) a (iii) orgány
konajúce v hlavnom konaní (poťažmo súd) musia mať možnosť overiť zákonnosť získania a použitia
takýchto dôkazov z iných konaní ako aj prípadných zistení v správnych rozhodnutiach vydaných proti

dodávateľom daňového subjektu a kľúčových pre rozhodnutie veci daňového subjektu (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci GlencoreAgriculture Hungary Kft., C-189/18 zo dňa 19. októbra
2019).
113. Kasačný súd dáva do pozornosti, že aj dôkaz získaný z iného konania, má stále povahu dôkazu,
ktorý aj z hľadiska svojho obsahu podlieha hodnoteniu dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Hoci

je hodnotenie dôkazov primárne na úvahe správcu dane a sťažovateľa, aj títo sa musia pri hodnotení
dôkazov vyvarovať svojvôle (bod 79 tohto rozsudku).“
46. V súlade s už uvedeným kasačný súd konštatuje, že dôkazy a vyjadrenia z iných daňových konaní
sú v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku relevantným dôkazom (aj keď v inom konaní sťažovateľke
nebolo umožnené klásť pri výsluchu svedka otázky), ktorý je použiteľný v daňovom konaní a podlieha

hodnoteniu dôkazov. Keďže sťažovateľka okrem procesnej neprípustnosti takéhoto dokazovania
nevzniesla v kasačnej sťažnosti žiadne ďalšie relevantné námietky (neumožnenie oboznámenia sa
s takouto informáciou z iného daňového konania, nevyhovenie jej žiadosti na oboznámenie sa sinformáciou z iného daňového konania v celom rozsahu bez relevantných dôvodov a pod.), kasačný súd
aj túto jej námietku posúdil ako nedôvodnú.
47. Pokiaľ sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti rozsiahlo cituje state rozhodovacej činnosti

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky či Súdneho dvora Európskej únie, aj tieto boli na predmetnú
vec neaplikovateľné. Buď išlo o rozhodovaciu činnosť týkajúcu sa otázky hmotnoprávnych podmienok
uplatnenéhoprávanaodpočítaniedanealebovšeobecnýchvýchodísktýkajúcichsadaňovéhopodvodu.
Kasačnému súdu nie je z kasačnej sťažnosti zrejmé, ako mal sťažovateľkou citované judikáty správny
súd porušiť a ani kasačný súd takéto porušenie neidentifikoval.

48. Pre úplnosť kasačný súd dáva do pozornosti, že už rozhodoval v obdobnej veci sťažovateľky a
žalovaného, ktorá sa týkala obdobných obchodných reťazcov sťažovateľky, len s iným vnútroštátnym
dodávateľom (avšak s rovnakým zahraničným). Aj v tejto veci rozhodnutím sp. zn. 2Sfk/18/2025 zo dňa
30. januára 2026 kasačnú sťažnosť sťažovateľky zamietol.
V.
Záver

49. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho
posúdenia veci, súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu a dostatočne
odôvodnený. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
50. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,

keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.