Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/137/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221010707
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7221010707.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka, PhD. a sudcov

JUDr. Jána Slovinského a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. februára 2026,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C. D., pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr.zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského
súdu Košice zo dňa 02.10.2025 sp.zn. K2-4T/34/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por., § 373 ods. 2, § 56 ods. 2 Tr.zák. u k l a d á obžalovanému A. B. C. D.,
nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., F. A. XX, peňažný trest vo výške 1000,- (jedentisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch)
mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. B. C. D. za vinného z prečinu ohovárania
podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr.zák., na tom skutkovom

základe, že:

v úmysle pomstiť sa svojmu bývalému nadriadenému, poškodenému B. B. G. za to, že jeho pričinením
bol presunutý na inú pozíciu v rámci Policajného zboru, dňa 30.12.2019 prostredníctvom pobočky
H. I., J. v OC A., K. XX, L. odoslal anonymný list na adresu M. I., H. C. J. N., I. XX, E., v ktorom
uviedol nepravdivé informácie vzbudzujúce obavu, že deti poškodeného sú z jeho strany v ohrození,
keďže označil poškodeného ako osobu, ktorá zavinila smrť svojej manželky, vediac, že tá v skutočnosti

spáchala samovraždu, nepodložene a účelovo naznačil, že vyšetrovanie tejto udalosti si mal poškodený
vybaviť vo svoj prospech, dodal, že sa poškodený o svoje deti nestará, jeho syn nerozpráva a má
psychické problémy, čo bolo v rozpore so skutočným stavom, týmto listom sa obvinený snažil iniciovať
konanie zo strany uvedeného úradu vedúce k negatívnemu zásahu do rodičovských práv poškodeného,
pričom v dôsledku tohto listu M. I., H. C. J. N. E. vykonal šetrenie v domácnosti poškodeného, u
jeho rodičov, susedov, v školských zariadeniach maloletých detí a u ich ošetrujúcej pediatričky, teda
obvinený sa svojím konaním snažil narušiť rodinné vzťahy poškodeného, značnou mierou ohroziť

vážnosť poškodeného u spoluobčanov, ním oznámené informácie boli spôsobilé poškodiť poškodeného
v služobnom pomere vo funkcii riaditeľa odboru C., L. E. J., I. I. D. a spôsobili poškodenému ujmu aj
tým, že ho vystavili oživovaniu traumatizujúcej udalosti.Za to obžalovanému A. B. C. D. mestský súd uložil podľa § 373 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody vo
výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr.zák. výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v
trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný, a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu B. B. O. (obhajca v 2.rade) uviedol,

že po vyhlásenom rozsudku súdu prvej inštancie na hlavnom pojednávaní (HP) 2.10.2025, ktoré začalo
o 13,15 hod. a v zmysle nedôsledne vyplnenej zápisnice o HP a procesne nedostačujúcom oboznámení
s obsahom doposiaľ vykonaného dokazovania, vytýka súdu nezodpovedný prístup k vyplňovaniu
zápisnice o HP.

Pretože došlo k zmene samosudcu, má za to, že treba aplikovať ustanovenie § 277 ods. 5, ostatná veta,

pretože vykonané HP pani sudkyňou B. B. C. bolo odročené pred skutočne dlhou dobou. Samosudkyňa
po oboznámení listinných dôkazov pristúpila bez poučenia obžalovaného k doplneniu výsluchu. Položila
otázku: Uveďte z akého dôvodu, keďže sa doznávate k autorstvu tohto písaného anonymu ste sa hneď
pod tento list nepodpísal? Odpoveď obžalovaného bola pre sudkyňu jasná iba v časti, že sa obával, že
by mohol prísť o prácu. To čo bolo všeobecne určitá odpoveď, len pre znalých mien skupiny ľudí, ktorí

nastúpili na L. a ktorí si osvojili pravidlá, ktoré mali platiť v tejto skupine. Sudkyňu zrejme nezaujímalo,
že pri priznanom podaní na správny orgán, ktorému je povinný každý občan podať oznámenie, ak by
mal podozrenie alebo presvedčenie, že je ohrozená výchova, zdravie detí a sú porušované práva detí
v zmysle Deklarácie práv detí. V záverečnej reči pán krajský prokurátor A. P. stručne a jasne predniesol,
že na spáchanie ohovárania podľa § 373 ods. 1, 2 písm. b) Tr.zák. postačí oznámenie nepravdivého

údaju. Za oznámenia možno jednoznačne považovať zaslanie anonymného listu na úrad. Prokurátor
domýšľal, ale nedomyslel, že takéto podanie vyvolá následok smerujúci k objasneniu pomerov v rodine
„poškodeného“, u spoluobčanov (to už je špekuláciou), prípadne aj v zamestnaní, teda, že negatívne
zasiahne do sfér, v ktorých je spôsobilé vyvolať následok predpokladaný v skutkovej vete trestného činu
ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr.zák. Ochranca zákonnosti viazaný postupom podľa § 2 ods. 10 Tr.por.

odmietanázoryastanoviskáobhajobyapoukazujenazáverečnúreč,predvporadíprvýmodsudzujúcim
rozsudkom, zo dňa 30.5.2024, ktorý bol vyhlásený ešte B. B. C., ktorý bol zrušený odvolacím rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach, na NZ senátu pod č. 6To/111/2024-459 dňa 20.3.2025 podľa § 321 ods. 1
písm. b) Tr.por. Teda preto, že bol výrok rozsudku nejasný a nebol dostatočne ustálený skutkový stav
veci.

Senát odvolacieho súdu skutočne v rozsahu 11 strán vyčerpávajúcim spôsobom odcitoval takmer všetky
prednesené obhajobné námietky uplatnené už v zázname o preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa
11.6.2021, v ktorom ešte obhajkyňa obvineného B. J. B. na strane 3 záznamu namietala, že obžaloba
bola prijatá súdom bez možnej relevantnej, zákonu zodpovedajúcej argumentácii o vyhodnotení

dôkazov, ktorým prokurátor veril a ktoré bez argumentu považoval za nepravdivé. Nebolo možné
odôvodniť obžalobu aj rozsudok súdu I. stupňa, ktorý bol naviac bez vyjadrenia sa a prednesu
záverečnej reči a konečného návrhu vyhlásený v neprítomnosti obžalovaného, obhajcu a ustanovení
nezákonného náhradného obhajcu, ktorý samozrejme ani procesne byť odvolacím súdom akceptovaný.
Bolo jednoznačne povedané, že na ustanovenie náhradného obhajcu neboli splnené ani vecné a právne

dôvody. Toto záväzné stanovisko, ním viazaný súd po vrátení veci až trestuhodne negoval. V konaní kde
nie je režim povinnej obhajoby súd bude na škodu výdavkovej časti štátneho rozpočtu platiť odmenu za
právne služby (povinnú obhajobu), pričom náhradný obhajca bez nazerania do spisu a bez akejkoľvek
znalosti veci samej obdrží odmenu, ktorá by mala byť zosobnená obom sudkyniam.

Pretože odvolací rozsudok v odôvodnení nenaplnil svoje zákonné povinnosti a súd vôbec nekonal
v zmysle ústavy v čl. 46 ods. 2 ostatná veta, bol obhajca 2. presvedčený, že odvolací súd mal nariadiť
verejné zasadnutie a riadiť sa nadradenou normou Trestnému poriadku v zmysle čl. 7 ods. 4, ods.
5, čl. 154c Ústavy SR a teda Dohovorom na ochranu ľudských práv a základných slobôd podľa čl. 6
ods. 1 veta prvá (Dohovor). Odvolací súd musel verejne a spravodlivo vykonať doplnenie dokazovania

a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. vypočuť pracovníčku M., ktorá porušením mlčanlivosti prerušila príčinnú
súvislosť medzi podaním podnetu na vykonanie správneho konania a proti zvyklostiam a povinnostiam
pri porušení mlčanlivosti „zverejnila“ obsah podnetu, ktorý inak práva znalý „poškodený“ zneužil na
podanie trestného oznámenia.Nebolo možné napraviť porušenie zákona v konaní pred súdom I. stupňa ani konanie na odvolacom
súde podaním dovolania, lebo vec bola síce právoplatne skončená, ale vec nebola meritórne ukončená

a v takom prípade dovolanie prípustné nie je.

Odvolací súd námietky síce deklaroval, ale o žiadnej nerozhodol. Vyhodnotil podanie z pohľadu
zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch a konkrétne skutkovú podstatu § 49 ods. 1 písm. c), d)
citovaného zákona. Teda, ak bol vyhodnotený uvedený údaj ako nepravdivý a prednesený bol, aspoň

v eventuálnom úmysle, nebol a nikdy nebude spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť „ohováraného“
u spoluobčanov. Všetko čo bolo v anonyme (nepodpísanom, iba preto, že sa občan, ktorý si plnil
občiansku a zákonnú povinnosť obával o stratu zamestnania) napísané nemohlo „poškodeného“
poškodiť a ani ho nepoškodilo. Bol povýšený, stal sa jednotkou na L. C. a po presťahovaní sa z miesta
kdektragédiidošlozaložilnovúrodinu.Detiponeskutočnejstratematkybolirodinouotcadetíochránené
od fyzických a psychických následkov.

Správny orgán mohol a pri tak tragickej udalosti aj mal urobiť v zmysle zásady oficiality, samozrejme
formou udalosti primeranou, šetrne zistiť, či rodina po smrti matky nepotrebuje pri objektívnej vyťaženosti
otca pomoc zo strany orgánu na to vytvoreného. Samozrejme ak by boli „chodbové“ reči pravdivé a deti
by potrebovali intervenciu štátu bolo by irelevantné, či podnet podávajúca osoba sledovala z tohto

podania nejakú neidentifikovanú výhodu alebo naopak odňatím detí, by sa im predsa pomohlo. Nebol
zásah potrebný a zo správ – úkonov správneho konania vykonané s odstupom času deti boli v dobrej
až vynikajúcej kondícii (staršie dieťa, dcéra je premiantka triedy a chytrý škôlkar nepotrebuje žiadnu
intervenciu).

Práve obsah trestného oznámenia a opakované výpovede „poškodeného“ B. B. G. boli predpokladom,
že šetrenie potvrdia výsledky objektívne a vyvrátia podozrenia, že o deti nie je riadne a dobre postarané.
Obžalovanýopakuje,dcérajepremiantkatriedyasynjevosvojichprejavochnadpriemeromspolužiakov
v predškolskom zariadení. Možno aj nový vzťah a založenie si novej rodiny tomuto výsledku pomohli
a úplne jednoznačne klebety a „chodbové reči“ boli v pochybnostiach vyvrátené. Neboli preukázané

žiadne psychické poškodenia po tragickej smrti matky a vada reči a použitie plienok boli ozaj iba nič
neznamenajúce klebety.

Trestné oznámenie je vyprodukované na základe subjektívneho prežívania otca detí, ktorý vždy ak sa
dá hľadá súvis s prácou, ktorá úplne prirodzene nesie aj prejavy proti osobnostným právam „politika“.

Podanie trestného oznámenia, uplatnení trestného práva osobou, ktorá si osobuje právo, znalej
osoby, ovplyvnené osobnou antipatiou proti bývalému kolegovi, na ktorého preradení bola angažovaná
ministerka vnútra Q. H. a oznamovateľ s preradením D. vraj nemal nič spoločného. Keďže povýšený
riaditeľ exaktne neutrpel v zamestnaní a možné mohlo byť narušenie rodinných vzťahov, prípadne
vzťahov so sudkov rovnakého priezviska. Sám funkcionár polície, riaditeľ L. – C. C. výpovedi vylúčil,

že by k nejakému následku po ním zverejnenom liste vôbec došlo. Treba otvorene a jasne povedať,
že trestné oznámenie nebolo odmietnuté iba preto, že ho podával oznamovateľ na pošte, ktorému si
príslušník inšpekcie ministra, prokurátor a ani sudkyňa netrúfli povedať, že trestné oznámenie musí byť
odmietnuté. Vyšetrovateľ priznal, že konal na pokyn riaditeľa L.. Samozrejme nemohol priznať, že by
u iného oznamovateľa toto trestné oznámenie odmietol. Nejde totiž o nepravdivý údaj, ale o preverenie

možnoajklebety,ktorávšaknijako,nieznačnoumierounemohlaohroziťvtedynedotknuteľnéhoveľkého
šéfa. Ako mu mohla byť znížená vážnosť keď kariérne sa vyšplhal na tak vysoký post? Ani len u susedov
sa vzťahy nenarušili, pretože objektívne sa preukázalo, že „chodbové reči“ – klebety sa ani náznakom
nepotvrdili.

Uvažovali aj o možnosti, či doručenie listu nemohlo mať za následok vážnu ujmu na psychike
„poškodeného“. B. B. G. bol a zrejme je silnou osobnosťou a veľmi rýchlo riešil prežitú tragickú udalosť
premyslene a radikálne, v záujme a v prospech detí urobil opatrenie, aby z centra drámy odsťahovaním
sa ich ochránil. Deti objektívne chránil a to sa mu podarilo za pomoci starých rodičov a sestry.

V trestnej veci bolo začaté trestné stíhanie, podané B. B. 19.2.2020, pre trestný čin ohovárania
a oznamovateľom bolo oznámené, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobných práv, ktoré
občianskynepomenoval,aleihneďtvrdil,žebolanaplnenáskutkovápodstatatrestnéhočinuohovárania.
Už v úvode oznamuje, že je zaradený do funkcie riaditeľa L. a tým oznamuje, že označený D. mupodanímanonymnéhopodnetunasprávnyorgánnijakoneublížilvzamestnaní,kdevkariérnompostupe
postúpil. Porušenie práv a zadosťučinenie nežiadal, ale vraj porušenie občianskych a osobnostných
práv v rozpore s ULTIMA RATIO riešil trestným právom.

1.)Priznal, že mu bolo 15.1.2020 p. A. oznámené isté šetrenie vo veci starostlivosti o dve maloleté deti –
B. (XXXX) a O. (XXXX). Dňa 17.1.2020 sa dostavil na úrad (M.) a pani mu predložila anonym a zrejme na
úrade urobila riaditeľovi L. – C. kópiu, ktorú samozrejme nemal dôvod a právo dostať. Zrejme ako policajt
za vyhotovenie kópie listiny nezaplatil. List a jeho prepis priložil k podanému trestnému oznámeniu.

Päťstranové trestné oznámenie, plus prílohy sa odvolateľovi, bývalému predsedovi trestného súdu na
KS BA javí ako pokyn na postup vo vyšetrovaní. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1 Tr.por.
je podaný návrh na strane 5 aspoň v nariadení grafologického posudku, kedy porovnávací materiál
FO-„poškodený“ dodá z útvaru PZ na hrane so zneužitím právomocí verejného činiteľa. Teda výrok
uznesenia UIS-56/OISV-2020 zo dňa 9.3.2020 podľa § 199 ods. 1 Tr.por. vypracovaný A.. B. G. vzácne
korešponduje s pokynom B. B. G., nazvaným ako trestné oznámenie. Tak ako je zaužívané a v podstate

zatajované, nie je priložená doručenka o doručení uznesenia o začatí trestného stíhania o doručení
uznesenia (do 48 hodín) PROKURÁTOROVI (?) NIET ani oznámenia oznamovateľovi a „poškodenému“
a teda porušený bol § 199 ods. 1 Tr.por.

2.)Zo správy M. E. zo dňa 24.4.2020, ktorú spracovala A. P. H., ktorá potvrdila, že o deti je vzorne

postarané a miera ohrozenia maloletých detí je bez ohrozenia. Podpísal riaditeľ I.. I. A.. To ale z pohľadu
vyššieho princípu mravného aj právneho nestačilo, že maloleté deti nie sú v nebezpečí a že exponovaný
otec pri svojej neskutočnej vyťaženosti sa o deti postaral. Niekto mal záujem na presadení trestného
oznámenia a je viac ako jasné G. podával pokyny vyšetrovateľovi inšpekcie aby bol D. postavený pred
súd. Možno iba prejav narcizmu tlačil G. dokázať, že trestné oznámenie podal správne. Možno si chcel

zabezpečiť, že odsúdený policajt môže zostať v službe. Je úplne jedno, čo bolo motívom na potrestanie
bývalého dobre hodnoteného kolegu, otvorené zostalo, či nedošlo ku krivému obvineniu a prečo G.
neakceptoval zásadu ultima rátio.

3.)Teda spoluobčania, už traja v režime mlčanlivosti vykonali kontrolu na základe listu podozrivého D.,

vedia, že preverované klebety a „chodbové“ reči sa ukázali ako nepravdivé a aj pri tragédii, ktorú deti
prežili,ichotecablízkarodinaochrániliodohrozenia,ktorétakétodramatické,tragickéudalostispravidla
deťom prinášajú a im škodia.

4.)Vznesené obvinenie vydal vyšetrovateľ 5.10.2020, obsahom úplne zhodne ako bolo uvedené vo

výroku uznesenia o začatí vo veci, vrátane doručenia prokurátorovi a oznamovateľovi a „poškodenému“.
Lehota v trvaní 7 mesiacov sa javí byť ako priestor na činnosti, ktoré zákonnosť a spravodlivý postup R.
– M. Q. H. značne spochybňujú. Samotné odôvodnenie uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré obhajobu
neguje a žiadnu námietku ani len nevyvracia. Odôvodnenie je totožné s výkladom skutkovej podstaty
prednesené riaditeľom L., E. si A. Q. služby nedovolil vytknúť ani len jednu jedinú spochybňujúcu úvahu.

Ani takú, čo sa aj právne nevzdelanému vyšetrovateľovi (inžinierovi) nezdala relevantná. Prokurátor E.
E. a potencionálny personálny vzťah cez bývalú manželku, ale hlavne to, že riaditeľ L. povedal, že ide
o ohováranie, predsa prokurátor nemôže spochybniť. Hovorí sa, že na takéto skúmanie zákonnosti musí
mať prokurátor „gule“. Prokurátor dokonca dodnes stanovisko a neudržateľný názor drží. Prokurátor
sa od počiatku nesprával ako nestranný a nezaujatý. Javil sa byť vykonávateľom želanie riaditeľa L..

Správal sa ale zásadne v rozpore s ustanovením čl. 149 Ústavy. Oprávnené zákonné záujmy a práva
FO – obvineného a obžalovaného B. C. D. boli porušené. Nevyužité právomoci prokurátora v zmysle
§ 230 Tr.por., hlavne nezrušenie nezákonných rozhodnutí policajta podľa § 230 ods. 1 písm. e) Tr.por.
ho prinútilo pokračovať v presadzovaní nezákonných výkladov skutkovej podstaty, aj v čase keď je
oznamovateľ historicky mimo právomocí titulom riaditeľa L. C.. Prokurátor je dnes v štádiu, ktoré nikdy

neriešil. Mal by totiž od podanej obžaloby podľa § 239 ods. 2 Tr.por. odstúpiť. Už nie pod tlakom
a hrozbou, ktorá vznikla v kauze víchrica na súde v S.. Len už záujem o odposluchy prokurátorov v E.
ani iné zneužitia inštitútov V. hlavy Tr.por.

5.)Záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu bol vyhotovený 11.6.2021. Zdravecký, už ako civil na

výsluhovom dôchodku, bol oslovený L. S. M. dňa 29.3.2021. Pozvaný bol pod legendou § 29 zák. č.
215/2004 Z.z. na bezpečnostný pohovor. Aj po upovedomení úradom zo dňa 15.4.2021 bolo stanovisko
Zdraveckého a obhajcu 2. také, že s poukazom na Nález ÚS SR č.l. ÚS 248/07, R 39/2008 z 3.júla 2008
sa D. bez doprovodu B. O. na bezpečnostnom pohovore nezúčastní. L. radšej pohovor zrušil.6.)Podaný podnet na preskúmanie zákonnosti prokurátora zo dňa 6.2.2021 v zmysle Príkazu GP SR
IV/1 Spr 317/19/1000-35, por.č. 11/2019 v zbierke dodnes nebol v lehote čl. IV dôsledne vybavený.

7.)Podaná obžaloba KP Košice 2Kv 15/20/8800-39 zo dňa 1.7.2021 bola v rozpore s ustanovením § 241
ods. 1 Tr.por. preskúmaná tak, že si sudkyňa bývalého Okresného súdu v Košiciach nedovolila obžalobu
odmietnuť, pre porušenie práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces, vedený verejne nestranným
a nezávislým súdom a sudcom. Zastaviť trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 Tr.por., že skutok nie je

trestným činom, že nie je naplnená skutková podstata ohovárania v ods. 1 a o pomste a ods. 2 môže
hovoriť, aj to iba špekulatívne B. G.. Ad eventum, že zanikla trestnosť skutku, priestupku podľa § 49 ods.
1 písm. c), príp. d) zák. o priestupkoch s poukazom na § 20 je priestupok premlčaný a teda nedá sa
vec postúpiť. Súd vytýčil HP a v roku 2022. Začala anabáza, kedy sudkyňa odročovala pojednávanie,
lebo nebola dôsledná pri preskúmaní podanej veci prokurátorom na súd a preto, že si riadne hlavné
pojednávanie nepripravila. Je nepochopiteľné, že súd stereotypne a neaktuálne vyzýva, aby obžalovaný

bez meškania písomne oznámil súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. To že obhajca
2. trval iba na výsluchu svedkyne z M., ktorá zverejnila, napriek mlčanlivosti anonymný list riaditeľovi L.
– C. B. B. G., ktorý návrh mal aj odôvodnenie. Sudkyňa na návrh obhajoby nereagovala a odročovala
pojednávanie za účelom vykonania dôkazov, ktoré už flagrantne prerušený kauzálny nexus nemohli
zvrátiť. Tam kde nie je príčinná súvislosť predsa nie vina možná.

8.)Sudkyňa B. B. C. zrazu zmenila postup v konaní na postup bez zbytočných prieťahov a naplnení
práva na ukončenie veci v primeranej lehote. Ten skutočne neskorý zákonný postup dostal prednosť nad
dodržaním práva na zákonný a spravodlivý proces. OPATRENIE K2-4T/34/2021-385 zo dňa 5.3.2024
v konaní o prečine svedčí tomu, že súd nemieni akceptovať obhajcu 1. B. A. B. a obhajcu 2. ani

neoslovuje lebo tento sa súdu v dobrom slova zmysle vyhráža sťažnosťou na ÚS SR. Tomuto obhajcovi
o zámere, ani o ustanovení náhradného obhajcu vo veci, kde neexistuje právny dôvod na ustanovenie
náhradného obhajcu nedá ani správu.

Súd odôvodňuje ustanovenie náhradného obhajcu tým, že B. B. na určený termín 27.2.2024 sa

nedostaví lebo súdu už v decembri 2023 oznamoval plánovanú a zaplatenú dovolenku. Súd napriek
oznámeniu HP nariadil. Pri dovtedajšom odročovaní pojednávaní nenapadlo obhajcu 2, aby vycestoval
z S. do E. a aby klientovi D. robil neprimerané trovy konania, ktoré aj podľa, nie nestranného a nie
nezaujatého prokurátora mohlo skončiť s podmienkou a možno aj ním alternatívne navrhovaným
peňažným trestom. To že náhradný obhajca má rovnaké práva aj povinnosti, ako ustanovený alebo

zvolený obhajca je nesporne pravda. To, že ani do spisu nenazrie je tiež pravda. Naostatok počas
pojednávania vstane a opustí pojednávaciu miestnosť pre kolíziu s iným pojednávaním, už post
náhradného obhajcu úplne dehonestuje.

9.)Obžalovaný B. C. D. mal a má zvolených dvoch obhajcov. Ak sa obhajca 1. ospravedlňoval za

neúčasť na 26.3.2024 a súd chcel zabrániť permanentne trvajúcemu konaniu so zbytočnými prieťahmi
a porušovaniu Ústavy SR, Listiny na ochranu práv a základných slobôd a Dohovoru musel iniciovať
a predvolať na HP obhajcu 2. B. B. O.. Vec bola pertraktovaná v odvolacom konaní, samozrejme nie
úplne dostačujúcej skutkovej šírke (obhajca 2. B. O. nebol ani spomenutý). Odvolací súd však záver
urobil správny a jednoznačný. Neboli splnené procesné podmienky na to, aby bol náhradný obhajca

ustanovený. Treba doplniť, že postupom súdu došlo k porušeniu práva na obhajobu. Aj preto nemohol
byť napadnutý rozsudok potvrdený.

10.)Odvolací súd musel rozhodovať o tom, že doplní dokazovanie, aby dostál návrhom obhajoby a aby
po doplnení dokazovanie rozhodol vo veci sám. Nedošlo k nariadeniu VZ, aby odvolací súd odstránil

porušenia práva na spravodlivý proces a aby vykonal dôkaz o odovzdaní kópie listu B. G., ktorým zo
správneho konania bol nezákonne a neoprávnene zverejnený dokument, ktorý podľa zástupcu štátu
a ochrancu zákonom chránených oprávnených záujmov Slovenskej republiky v rozpore s výkladom
čl. 14 ods. 4 Ústavy proti podstate a zmyslu ochrany práv „riaditeľa L., otca dvoch detí o ktorých bol
presvedčený, že akákoľvek previerka, či kontrola nemôže potvrdiť klebety a „chodbové reči“, pretože

starostlivosť bola taká, že deti obdivuhodne a objektívne dosahovali lepšie výsledky ako deti, ktoré tak
dramatickú traumu nikdy neprežili.11.)Po smrti matky vysťahovanie rodiny z domu, kde sa stala dráma sa ukázalo ako kľúčovým
rozhodnutím, ktorým bolo v konečnom dôsledku ohrozenie detí v celej škále eliminované. „Poškodený“
povýšil, stal sa riaditeľom, ochránil deti a zabezpečil pre ne spoľahlivú opateru a je jedno, či sestra , teta

detí zmenila pracovisko aby získala 400 eur navyše, či z práce utekala alebo mala „upravený“ služobný
režim. Je úplne bez významu, či jednotlivé skutočnosti boli zo strany pisateľa anonymu chápané ako
pravdivé alebo naopak ako nepravdivé, pokiaľ pisateľ v záujme detí chcel preveriť a potvrdiť alebo
vyvrátiť, či deti potrebujú intervenciu odbornej pomoci alebo naopak ide o klebety naviac nepravdivé
a deťom žiadne zdravotné ani psychické poruchy, či choroby nehrozia.

Po zmene samosudkyne na HP 21.8.2025 sa JUDr. Lenka Saloková predstavila a neuposlúchla záväzný
právny názor odvolacieho súdu na str. 14, 4 odsek rozhodnutia 6To/111/2024 a náhradného obhajcu B.
Q. A. opatrením nezrušila. Zavinila zaplatenie trov obhajoby za úkon, ktorý si v podstate sudkyňa B. B.
C. výslovne vymyslela.

Na HP sudkyňa podľa § 277a Tr.por. požiadala o súhlas so zmenou „novej“ samosudkyne B. T. H..
Obžalovaný vyhlásil, že súhlasí so zmenou senátu, ale nepredniesol odkaz obhajcu 2., že obžalovaný
žiada iba prečítať, opakuje prečítať podstatný obsah zápisníc, ktoré boli vyhotovené sudkyňou –
predchodkyňou v čase dávno minulom podľa § 277 ods. 5 Tr.por. Jediné, čo bolo podľa obhajcu 2. B. O.
potrebné verejne a spravodlivo vykonať bolo treba PREČÍTAŤ výpoveď svedkyne M., ktorá vyhotovila

a dala do rúk list napísaný B. D.. T. sa dostal do rúk riaditeľovi L., bez pávneho dôvodu a po porušení
mlčanlivosti ale aj zvyklosti. „Poškodený“, ktorý tento list zverejnil, len týmto zverejnením ohrozil svoju
vážnosť u nadriadeného a kolegov. Je úplne bez významu, prečo tak urobil. Obhajca 1. evidentne
v záujme vec skončiť, upustil od podaného návrhu na výsluch svedkyne hoci jej výpoveď na pojednávaní
prečítaná nebola. To, že súd mohol podľa § 2 ods. 11 Tr.por. doplniť dôkaz aj bez návrhu je jedna

skutočnosť, ale to, že súd musel postupovať po súhlase so zmenou, nie pri odročenom HP ale ako
oboznamovanie sa so spisom a vykonanými dôkazmi. Súd správne, keď mal za to, že treba vykonať
dokazovanie prečítal výpoveď obžalovaného (čl. 19 a čl. 262), hoci ochranca zákonnosti pri zmene
senátu nepotreboval „staré“, už zabudnuté úkony oživiť v pamäti. Aj to je prejav, ktorý neguje právomoci
prokurátora v zmysle čl. 149 Ústavy.

Obsah výsluchu po spomenutých preraďovaniach, odchode zo zboru, po pozvánke na Národný
bezpečnostný úrad, rozhodnutie bez zvoleného obhajcu pri náhradnom obhajcovi, ktorý žiaľ nemal
možnosť do spisu nahliadnuť má obhajoba s potvrdením spravodlivého procesu vážne pochybnosti.
Priebeh výsluchu D. bol výsluchom pre vykonanie úkonu. Položené otázky boli ľudsky zaujímavé, ale do

koncepcie naplnenia alebo naopak nenaplnenia skutkovej podstaty prečinu ohovárania, ani skutkovej
podstaty priestupku nijako neboli využiteľné. Dokonca náhradný obhajca daj najavo, že tam nemá čo
robiť a porúčal sa na iné pojednávanie. Dopočutý bol aj B. B. G., ktorý výpoveďou sa snažil šetrenie
pomerov v záujme a ochrane maloletých detí dostať do polohy, že riaditeľ, vyšší dôstojník, nositeľ
veliteľských a disciplinárnych právomocí pracuje pod tlakom a v strehu, kedy kto a akým spôsobom

zaútočí na funkciu, osobu, ktorá je objektívne možným a predpokladaným bodom útokov, dokonca bez
toho,ževýkonslužbyvykonávavsúladesozákonom,Ústavou,medzinárodnýmizmluvamiastatusovým
zákonom č. 73/1998 Z.z.

Prejednanie veci na už Mestskom súde v Košiciach neprinieslo vecne, materiálne nič, čo by mohlo

podporiť, navyše vykonané dokazovanie pre posúdenie skutku inak, ako bolo vyhodnotené odvolacím
súdom.Pochybnostianenaplnenieskutkovéhostavuadôkazy,ktorésúdvykonalnedovoliaurobiťzáver,
že listom, anonymným listom na správny orgán u ktorého platí mlčanlivosť sa odstránili. Obhajoba pri
až konšpiračných úkonoch súdov, NBÚ a nekritickom postoji ochrancu práv a oprávnených záujmov SR
aj v ostatnej záverečnej reči nedovolí obhajobe inak, len trvať na jedine možno zrušení odsudzujúceho

rozsudku.

Podané odvolanie do zápisnice obžalovaným za prítomnosti obhajcu 1. je doplnené obhajcom 2. v lehote
určenej zákonne, správne, rázne a nekompromisne.

1.) Odvolanie je podľa § 306 Tr.por. prípustné a má odkladný účinok.
2.) Odvolanie podáva osoba oprávnená, lebo výrok napadnutého rozsudku sa jej dotýka.
3.) Odvolanie bolo podané do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení a stručnom odôvodnení
odsudzujúceho rozsudku. Obhajca 1. nevyužil právo stručne a jasne do zápisnice o HP zdôvodniťprečo odvolanie obžalovaný podáva. Žiaľ nebol využitý postup podľa § 310 ods. 1 Tr.por. Bolo
by zaprotokolované, že odvolanie sa podáva proti výrokom Mestského súdu v Košiciach sp.zn.
K2-4T/34/2021, vyhláseného samosudkyňou B. T. H. a odvolaním je napadnutý výrok o vine a výrok

o vine. Odvolaním obhajoba vytýka súdu, že podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr.por. sudkyňa B. B.
C. viedla súdne konanie a rozhodla rozsudkom pri zásadných porušeniach ustanovení Trestného
poriadku, v dôsledku čoho bol obžalovaný zbavený práva na obhajobu. Toto pochybenie bolo dôvodom
zrušujúceho uznesenia 6To/111/2024-459, aj keď niet poznatku, že by odvolací súd skúmal v zmysle
citovaného ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.por. správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo.

Niet ani zmienky o podaniach obhajoby pri oboznamovaní s vyšetrovacím spisom dňa 11.6.2021
a podaním obhajkyne B. J. B. na GP SR na postup podľa § 363 ods. 1 Tr.por. zo dňa 4.2.2021 a B.
O. zo dňa 6.2.2021 na preskúmanie zákonnosti v predsúdnom konaní v zmysle Príkazu GP SR IV/1
Spr. 317/19/1000-35.
4.) Odvolací súd uznesením zo dňa 20.3.2025 zrušil rozsudok I. stupňa z dôvodu ustanovenia § 321
ods. 1 písm. b) Tr.por. kedy jediným dôvodom na zrušenie rozsudku bolo odôvodnenie výroku o vine

a porušenie základných zásad odôvodňovania rozhodnutia.
5.) Pochybnosti o zistení skutočného stavu veci spočívali iba vo vyhodnotení dôkazov, ktoré boli
vyhodnotené v neprospech obžalovaného. Dôkazy však boli vykonané. Bolo treba dôkazy hodnotiť
jednotlivo a v súhrne, ako celku a vyhodnotiť vykonané dôkazy v zmysle odôvodnenia odvolacieho súdu
na str. 13-14. V zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr.por. však doplňovať dokazovanie potrebné nie je.

Je skutkovo jasné a nikým a ničím nie je spochybnené, že „poškodený“ dostal do rúk kópiu anonymu
napísaného a priznaného B. C. D., ktorý mal vraj byť spôsobilý do značnej miery poškodiť a viď skutkovú
vetu § 373 ods. 1 Tr.zák.
6.) Do zápisnice o HP po vyhlásenom rozsudku malo byť do zápisnice o HP nadiktované zásadné
porušenie Trestného zákona, tak ako to upravuje § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. Nech by bol

akceptovateľný návrh prokurátora, čo akceptovateľný byť nemohol a ani nebol, že k zverejneniu
úmyselne nepravdivých údajov, aby znížil vážnosť u občanov občanom alebo aby pisateľ získal výhody,
došlo doručením anonymu do podateľne štátneho správneho orgánu, predsa nemožno brať vážne. Veď
takýto skutok by bol priestupkom podľa § 49 písm. c), d) Zákona o priestupkoch.
7.) Pretože u funkcionára, riaditeľa L. je kritika možná v inej sile a intenzite. Prokurátor v obžalobe

ani v oboch záverečných rečiach pred odsudzujúcimi rozsudkami akosi opomenul vysporiadať sa
s obligatórnou podmienkou pre uznanie viny. Akosi sa vytratila právna podmienka, že tvrdenia v liste
boli spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť u spoluobčanov atď.? Oni neboli spôsobilé vôbec a nie
značnou mierou ohroziť objekt skutkovej podstaty prečinu ohovárania. Už aj pre nedostatok naplnenia
pojmu značnou mierou predsa nemôže byť obžalovaný uznaný vinným.

8.) Nebola skutková podstata prečinu naplnená. Vážnosť následku bol objektívne nulový. I. G., ako sa
hovorí „nebol mu na hlave ani vlások skrivený“.
9.) O náhrade škody rozhodnuté nebolo a nebolo preto čo odôvodňovať.

AkskutočneprokurátorakodozoraakoochrancaústavnýchoprávnenýchzáujmovFOaštátuvzmysle§

239 ods. 2 Tr.por. per analogiam, aj po podanom a odôvodnenom odvolaní, ešte na súde I. stupňa môže
(korektný prokurátor) zohľadniť prednesený dôvod odvolania a jednotlivé dôvody odvolania a uzná, že
naplnená skutková podstata prečinu nie je. Má reálnu možnosť prejaviť svoj postoj a od obžaloby podľa
§ 239 ods. 2 Tr.por. odstúpi.

Aj závažnosť prednesených „neprávd“ nedosahuje závažnosť aj s poukazom na postavenie „politika“
apretooprečinpodľa§10ods.2Tr.zák.nejde.Obhajobaprostredníctvomobhajcu2.B.O.navrhuje,aby
odvolací súd na verejnom zasadnutí (čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru) eventuálne doplnil dokazovanie
výsluchomsvedkazM.vzmysle§277ods.5Tr.por.odstránilpochybeniesúduvkonanípredvyhlásením
napadnutého rozhodnutia.

Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), d) Tr.por. zrušil výrok napadnutého rozsudku v celom rozsahu (aj bez
prípadného doplnenia dokazovania na VZ) a aby podľa § 322 ods. 3 Tr.por. Krajský súd v Košiciach
rozhodol sám:

1.) Podľa § 285 písm. b) Tr.por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože skutok uvedený vo
výroku napadnutého rozsudku Mestského súdu Košice nie je trestným činom.
2.) Podľa § 285 písm. g) Tr.por. súd oslobodzuje obž. spod obžaloby KP Košice 2Kv 15/20/8800-39
zo dňa 1.7.2021 pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák., pretože prokurátorv zmysle čl. 149 Ústavy podľa § 239 ods. 2 odstúpil od obžaloby. (Obžalovaný verí, že sa prokurátor
vzmuží a vykoná tak potrebnú sebareflexiu).
II. Aby odvolací súd na verejnom zasadnutí konanom v senáte vyhlásil rozsudok a aby predseda senátu

svoje rozhodnutie stručne, jasne, presvedčivo a s odkazom na zákon, ústavu, Dohovor a Listinu, pri
naplnení obsahu čl. 13 ods. 4 Ústavy, s poukazom na konkrétne ustanovenia zákona odôvodnil jediné
možné oslobodzujúce rozhodnutie, pokiaľ si odvolací súd zachoval nezávislosť, nestrannosť a štipku
spravodlivosti.
III. Odvolací súd odôvodní rozhodnutie aj uvedením pomeru hlasov členov trojčlenného senátu.

Predseda senátu poučí účastníkov o opravnom prostriedku a odkladnom účinku právoplatného
rozhodnutia.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu B. A. B. uviedol, že
trestného činu ohovárania stanoveného obžalobou sa dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj,

ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní,
v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu z osobitného motívu, ktorým
mala byť podľa obžaloby a súdu pomsta.

Je potrebné konštatovať, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by akokoľvek bola

naplnená skutková podstata trestného činu ohovárania, čo i len v prvom odseku.

Súd napriek zneniu skutkovej vety obžaloby, ktorá nemá v mnohých častiach žiaden súvis so skutkovou
podstatou trestného činu ohovárania, vyhodnocoval vykonané dôkazy tendenčne, ba dokonca absolútne
nelogicky v rozpore s dôkazmi a alibisticky.

V úvahe súdu, ktorou sa zaoberal pri vyhodnocovaní dôkazov absentujú dôležité skutočnosti, ktoré súd
buďanineuviedolvodôvodnenírozsudkualebosanimivôbecnezaoberal,hocihovrozsudkuspomenul.

Rozsudok je nepreskúmateľný, pretože nie je zrejmé, ako vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo

vzájomnej súvislosti, ktoré dôkazy boli vzaté do úvahy a ktoré nie.

Jednoduché konštatácie súdu o vine obžalovaného tak nie sú presvedčivé a už vôbec nie
preskúmateľné.

Súd nedôvodne tvrdí, že obžalovaný skombinoval smrť manželky s informáciami o nedostatočnej
starostlivosti o deti poškodeného, pričom on len poukazoval na nezrovnalosti, ktoré vyplynuli.

Obžalovaný má zato, že nielen rozsudok, ale i obžaloba sú vzhľadom na vykonané dokazovanie
nedôvodné.

V obžalobnom návrhu sa uvádza, že obžalovaný mal spáchať prečin ohovárania z osobitného motívu
pomsty, ktorý je v napádanom rozsudku vysvetlený tak, že obžalovaný v čase podania podnetu
na M. A. vedieť, že poškodený mal mať vplyv na jeho preloženie, teda mal byť preukázaný motív
jeho nezákonného konania, čo je však vyvrátené rozsudkom Správneho súdu v Bratislave, na ktorý

však konajúci súd nebral absolútne zreteľ. Z uvedeného pohľadu je posudzovanie súdu jednoznačne
arbitrárne.

V tejto súvislosti je k motívu pomsty možné uviesť, že v čase, keď bol podaný podnet na M., obžalovaný
mal už informáciu, že za jeho premiestnením z L. bolo rozhodnutie vtedajšej A. C. H., nie poškodeného,

preto motív pomsty ako osobitný kvalifikačný znak je nutné vylúčiť. Uvedené potvrdzuje už spomínaný
právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod spis.značkou 6S/30/2020, doložený do trestného
spisu. Teda tvrdenie súdu nie je v súlade s vykonaným dokazovaním.

V samotnej skutkovej vete, ktorí je obsiahnutá v rozsudku sú uvádzané skutočnosti, ktoré ani neboli

predmetom dokazovania.Trestného činu ohovárania sa v zmysle TZ dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je
spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní,
narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.

Podstatou trestného činu je oznámenie vedome nepravdivého údaju, teda takého, ktorý je v rozpore
so skutočnosťou, o ktorom musí oznamovateľ vedieť, avšak musí značnou mierou ohroziť vážnosť
ohováraného u spoluobčanov.

Obžalovaný poukazuje na judikát NS ČR zo dňa 21.8.2003 pod sp.zn. 28Cdo 1234/2002 v zmysle
záverov ktorého platí, že „ak zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené za takých okolností, pri
ktorých nehrozilo zverejnenie a mohla sa teda znížiť vážnosť fyzickej osoby, keď bola prednesená zo
strany pôvodcu zásahu voči subjektu postihnutému zásahom bez prítomnosti ďalších osôb, ide o zásah
nespôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ.“

Vtejtosúvislostiokamžitejepotrebnépoukázaťnaskutočnosťvtomtokonaní,ato,žebolpodanýpodnet
na orgán verejnej správy, ktorý bol kompetentný riešiť situáciu. Zároveň v zmysle právnych predpisov
vzťahujúcich sa na konanie orgánu verejnej správy sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti.

Najpodstatnejšou skutočnosťou, ktorú súd ani len v rozsudku nespomenul, je prvá výpoveď

poškodeného pred súdom, ktorý sám uviedol, že pracovníčka úradu mu dala prečítať obsah podania
a sám tieto skutočnosti uvádzal v rodine, v práci, pred priateľmi alebo inými osobami, ktoré by sa za
žiadnych okolností nemohli dozvedieť obsah podania adresovaného M..

Na margo opätovnej výpovede poškodeného pred súdom je potrebné len dodať, že jeho výpoveď bola

výrazne korigovaná snahou vykresliť osobu obžalovaného a konanie ako protizákonné a poškodzujúce,
k čomu viedli i otázky súdu.

Avšak nie je možné odignorovať, že sám poškodený vyvolal situáciu, že o podozreniach uvedených
v anonyme sa dozvedeli aj iné osoby, okrem pracovníčky M., ktorá je zaviazaná povinnosťou mlčanlivosti

v zmysle § 96 zákona č. 305/200 Z.z. a sama porušila svoju zákonnú povinnosť.

Z aplikačnej praxe je známe, že vo všeobecnosti ujma spočívajúca v znížení dôstojnosti alebo vážnosti
fyzickejosobyvznačnejmierevznikávdôsledkuneoprávnenýchzásahovuskutočnenýchvhromadných
informačných prostriedkoch, nie takýmto spôsobom.

Opätovne vychádzajúc i z judikatúry súdov, anonymné podania zaslané štátnym orgánom nemajú ani
len charakter oznámenia nepravdivého údaju v zmysle § 373 ods. 1 TZ, nakoľko ide o prejav, ktorý
svojim obsahom, formou a cieľom sa považuje za upozornenie, prípadne podnet na prešetrenie určitých
okolností a tento prejav bol adresovaný správnemu orgánu, ktorý bol danú vec oprávnený riešiť, čo

vyplýva i z výpovede obžalovaného.

Uvedeným tvrdeniam dáva za pravdu i judikatúra, z ktorej vyplýva, že: „neoprávneným zásahom do práv
chránených ustanoveniami § 11 a nasl. OZ nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu, formy a cieľa možno
považovať za upozornenia, podnety na riešenie alebo žiadosti na objasnenie a prešetrenie určitých

okolností, ak boli prednesené pred správnym orgánom pred správnym orgánom, ktorý je oprávnený vec
riešiť“ (rozsudok NS ČR z 9.4.2002 spis.zn.: 28Cdo 1863/2001).

Pokiaľ by sám poškodený si nevyhotovil kópiu anonymu, tento by ostal súčasťou spisu orgánu verejnej
správy.

Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva pretrhnutie príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom,
nakoľko, ako už bolo uvedené, pracovníčka porušila zákonné povinnosti a poškodený obsah listu
oznámil všetkým osobám.

Je potrebné zopakovať, že nebola absolútne naplnená dikcia zákona pri znakoch skutkovej podstaty.

Takéto oznámenie, hoci anonymné tak nemôže naplniť podmienky zásahu spôsobilého narušiť alebo
ohroziť práva poškodeného chránené ustanoveniami § 11 OZ, takže nie je možné, aby akýmkoľvekspôsobom naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu ohovárania v prvom odseku, teda
v základnej skutkovej podstate, nie to ešte v skutkovej podstate kvalifikovanej.

Vzhľadom na povinnosť rešpektovať princíp Ultima ratio, pokiaľ konaniu subjektu neprikladajú váhu
samotné normy civilného práva, nie je možné uvedené riešiť normami trestného práva. Uvedenú
skutočnosť odignorovali OČTK na čele s dozorujúcim prokurátorom a následne súd prvého stupňa, ktorý
v záujme odsúdiť obžalovaného v zmysle obžaloby aplikovala normy trestného práva extenzívne až
neúnosným a nezákonným spôsobom.

Tu obžalovaný poukazuje na vyhodnotenie Úradu inšpekčnej služby – útvaru inšpekcie, odboru boja
proti korupcii a organizovanej kriminalite zo dňa 21.12.2020, kde sa uvádza, že nie je preukázané, že
obsah anonymného oznámenia nieslo znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomocí
verejného činiteľa alebo iného trestného činu alebo iného disciplinárneho alebo iného konania, teda
nemalo žiaden vplyv na osobu poškodeného.

Obžalovaný naviac zdôrazňuje, že v tomto trestnom konaní sa posudzuje trestnosť podania na M., nie
na iný (aj keď opäť príslušný) orgán.

Z judikatúry vyplýva, že je neprípustné, ak sa občianskoprávne vzťahy riešia na úkor jedného

z účastníkov prostriedkami trestného práva, čo je zjavne aj tento prípad, nakoľko sa poškodený sám
priznal, že pôvodne ani nechcel podať trestné oznámenie, ale urobil tak až potom, ako mu bola doručená
predžalobná výzva, ktorú mu obžalovaný zaslal.

Nadôvažok je potrebné spomenúť, že poškodený sa žiadnym spôsobom nebránil ani v civilnom konaní,

hoci, ako to sám uviedol, to povedal aj svojmu právnemu zástupcovi.

Z uvedeného tak môže vyplývať i záver, že poškodený sa chcel s využitím svojho postavenia riaditeľa L.
postarať prostredníctvom svojich kontaktov o to, aby bol obžalovaný „riešený“ prostredníctvom trestných
noriem, čo sa mu zjavne i podarilo, hoci v rozpore s princípmi právneho systému.

Po subjektívnej stránke tohto trestného činu musí ísť o úmysel konajúcej osoby uviesť nepravdivý údaj,
pričom táto osoba musí vedieť, že údaj, ktorý oznamuje je údaj nepravdivý.

Vykonanými dôkazmi je možné však jednoznačne vyvrátiť, že v čase, keď informácie, ktoré obžalovaný

poskytol M., boli vzhľadom na to, akým spôsobom sa obžalovaný o nich dozvedel a množstvo ľudí, ktoré
ich prezentovalo, viac ako pravdepodobné. Tomuto nasvedčovali aj indície, ktoré súviseli s okolnosťami
tragickej smrti manželky poškodeného. Na základe uvedeného teda nie je a nebolo v danom čase
možné, aby boli takéto informácie zjavne nepravdivé, čo vyvracia tvrdenia súdu.

Prokuratúra spolu so súdom prvého stupňa sa snaží vyslovene zúžiť a vyňať čiastkové informácie
tak, aby zapadali do skutkovej podstaty trestného činu ohovárania s osobitným motívom, pričom širšie
okolnosti deja absolútne neberú do úvahy.

Obžalovaný podotýka, že i súd uviedol, že všetky vypočuté svedkyne potvrdili skutočnosť, že

o poškodenom, resp. o jeho sestre sa viedli „reči“ v súvislosti so starostlivosťou o deti poškodeného,
o preložení svedkyne B. na L. z dôvodu starostlivosti o deti, pričom ju označovali za „opatrovateľku“.
Tieto skutočnosti súd takisto odignoroval.

Podľa skutkovej podstaty je zároveň nutné, aby poskytovaný nepravdivý údaj bol spôsobilý značnou

mierou ohroziť vážnosť ohováraného u občanov. Z celého dokazovania, ale najmä zo samotného
výsluchu poškodeného a jeho sestry vyplynuli nasledovné skutočnosti:

- poškodený sám informoval rôzne osoby (ako sám uviedol, len blízke osoby) o tom, že bol na neho
podaný anonym

- poškodenému nevyplývala zo žiadnych predpisov informovať nadriadeného o vykonávanej kontrole M.
- M. anonymný podnet nepostúpil žiadnej inej osobe ako poškodenému, pričom i v tomto prípade konal
v rozpore s právnymi predpismi
- sám poškodený nemal pocit, aby M. postupoval neštandardne pri preverovaní podania- informácie obsiahnuté v podaní, okrem príslušného M. neboli poskytnuté inej osobe
- poškodený podal trestné oznámenie nie potom, ako sa o ňom dozvedel, ale až po obžalovaného
predžalobnej výzve, čo nemalo nič so starostlivosťou o maloleté deti, ale iba využil svoj vplyv, čo potvrdil

aj vyšetrovateľ G. na prvom výsluchu, že vyšetroval na pokyn riaditeľa F. C.
- poškodený vec neriešil žiadnym spôsobom, okrem podania trestného oznámenia s nepravdivými
údajmi

V neposlednom rade, je potrebné poukázať na skutočnosť, že prokuratúra pristupuje vyslovene odlišne

k poškodenému a obvinenému, nakoľko stíha človeka, ktorý je chránený zákonom SR pri svojom
postupe, avšak absolútne nerieši fabulácie poškodeného, ktorý vo svojom trestnom oznámení uvádzal
klamstvá a tieto prezentoval i na pojednávaní s cieľom navodiť dojem, že obžalovaný konal z motívu
pomsty, avšak prezentované skutočnosti sa absolútne nepreukázali. Išlo o tvrdenia, že obžalovaný bol
členom organizovanej skupiny, že obžalovaný bol „človek“ N. E. ako v tom čase veľmi vplyvného ministra
vnútra SR, že nebol na detektore lži, ako aj o výjazdovom zasadaní vlády v A. v roku 2013, ktoré sa

ani len neuskutočnilo.

Na rozdiel od poškodeného, toho času obžalovaný už nebol verejným činiteľom, ktorý by mal rozšírenú
toleranciu na verejnú kritiku verejných činiteľov, kde i v zmysle judikatúry ESĽP poškodený patrí, aj
s ohľadom na to, že sa mu venovala „pozornosť“ vo veci starostlivosti o deti, rodinný život, samovraždu

manželky služobnou zbraňou k osobám, ktoré musia zniesť väčší záujem o ich osobu.

Medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu musí byť príčinná súvislosť. Z vykonaného
dokazovania je jednoznačne zrejmé, že len a len poškodený poskytoval informácie, ktoré sú predmetom
podania, svojej rodine a svojim blízkym priateľom a kolegom. Z uvedeného je zrejmé, že príčinná

súvislosť bola pretrhnutá a teda ani v tomto bode nie je naplnená skutková podstata trestného činu a to aj
s poukazom na nezákonné konanie pracovníčky ÚPSVaR, ktorá sama poskytla podanie poškodenému.

Obžalovaný si dovoľuje upriamiť pozornosť na listinné dôkazy predložené obhajobou a to najmä
na podanie M. Q. H., E. vyhodnotil jeho postavenie ako oznamovateľa protispoločenskej činnosti

v zmysle zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti v súvislosti
s konaním o prepustenie zo služobného pomeru a následne na list Q. I. E., ktorý ako jediný vecne
a miestne príslušný orgán verejnej správy jednoznačne posúdil jeho postavenie ako oznamovateľa
protispoločenskej činnosti.

Zuvedenéhojemožnévyvodiťjednoznačnýzáver,žeobžalovanýjestíhanýzakonanie,ktoréjevsúlade
so zákonom a ktorému poskytuje orgán verejnej moci a právny predpis SR ochranu, teda ide o okolnosť,
ktorá vylučuje trestnosť skutku.

Z jeho podania jednoznačne explicitne vyplýva, že žiada prešetriť niektoré skutočnosti, o ktorých sa

dozvedel, žiadna formulácia nie je v podaní uvedená ako jednoznačný záver, preto nemožno uvádzať,
že ide o nepravdivý údaj. V opačnom prípade by bolo možné stíhať každú osobu, ktorá podá akékoľvek
oznámenie orgánom verejnej moci bez ohľadu na formuláciu.

Podanie bolo zaslané na kompetentný úrad v domnení, že ide o pravdivé informácie, informácie

obžalovaný nepodával žiadnej inej osobe, tieto poskytoval sám poškodený, bola mu poskytnutá ochrana
ako oznamovateľovi protispoločenskej činnosti, znaky skutkovej podstaty neboli naplnené.

V neposlednom rade je potrebné, že súd sa nedôvodne zaoberal situáciou okolo smrti manželky
poškodeného s tým, že mal k uvedenému konaniu výhrady. Nedôvodne však tvrdí, že obžalovaný sa

tým nemohol zaoberať, čo z kontextu rozsudku vyplýva, ako priťažujúca okolnosť ako aj podnety na
iné kompetentné orgány. Sám súd však na strane 11 rozsudku, hovorí, že „Z podania ... vyplývajú opäť
podozrenia....“ Z daného vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že i súd má zato, že z vyjadrení vyplývajú
podozrenia, nie konštatácie, teda súd nesprávne aplikuje normy právnych predpisov.

Rozsudok je nepreskúmateľný a nezákonný, s poukazom na vykonané dokazovanie je možné
konštatovať, že skutok, súdiac ho z akéhokoľvek pohľadu, nie je a nemôže byť trestným činom a preto
obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd ho oslobodil spod obžaloby, alternatívne zrušil napádaný
rozsudok a vec vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor a uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za zákonný a vecne správny. Jeho odsudzujúci výrok má podklad v odôvodnení, obsahujúcom všetky

náležitosti v zmysle § 168 ods. 1 Tr.por., v ktorom súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por.
vyhodnotil všetky dôkazy a podstatné okolnosti jednotlivo i v ich súhrne, na základe čoho dospel k
presvedčivému záveru o vine obžalovaného a uložil zákonný a primeraný trest. V odôvodnení adekvátne
reagoval aj na obhajobnú argumentáciu, prezentovanú v rámci hlavného pojednávania, ktorá sa v
prevažnej časti premietla aj do odvolacích námietok.

V nadväznosti na odôvodnenie napadnutého rozsudku možno v reakcii na jednotlivé odvolacie námietky
obžalovaného doplniť, prípadne zvýrazniť nasledovné.

I. Námietky k znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty
Obžalovaný okrem iného namieta najmä to, že list adresoval orgánu kompetentnému na riešenie

situácie, ktorý je zároveň viazaný mlčanlivosťou. Zvýrazňuje, že v podaní len žiadal prešetriť niektoré
skutočnosti a neuvádzal jednoznačné závery. Podľa neho sám poškodený vyvolal situáciu, že sa o
podozreniach uvedených v anonyme dozvedeli aj iné osoby. Anonymné podanie zaslané štátnemu
orgánu nemá podľa neho ani len charakter oznámenia nepravdivého údaju v zmysle § 373 ods. 1 Tr.zák.

Skutočnosť, že obžalovaný adresoval anonymné podanie orgánu verejnej moci, sama osebe nevylučuje
jeho trestnú zodpovednosť, pokiaľ obsah tohto podania pozostával z vedome nepravdivých a účelových
tvrdení, ktoré boli objektívne spôsobilé vyvolať zásah do osobnostných a rodinných práv poškodeného.

Ani povinnosť mlčanlivosti orgánu verejnej moci, ktorému bolo podanie adresované, nemá vplyv na

naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu ohovárania, ak je z povahy veci zrejmé, že
oznámenie nepravdivého údaja tretej osobe je spôsobilé vyvolať predvídateľné preverovanie a následný
zásah do práv dotknutej osoby.

Nie je rozhodujúce ani to, či sa nepravdivý údaj rozšíril priamo verejnosti (zverejnil), ale postačuje jeho

oznámenie tretiemu subjektu, ktorý je oprávnený a povinný na základe takéhoto oznámenia konať. V
prejednávanej veci bol takýmto subjektom M. I., H. C. J. N., u ktorého bolo vykonanie šetrenia nielen
objektívne predvídateľným dôsledkom anonymného podania, ale aj výsledkom, ktorý obžalovaný svojim
podaním výslovne sledoval, pričom k tomuto zásahu do súkromného a rodinného života poškodeného
aj reálne došlo.

V tejto súvislosti nie je náležitý ani poukaz obžalovaného na civilnoprávnu judikatúru súdov iného štátu.

Poukaz na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 28 Cdo 1234/2002 je neadekvátny, keďže ide o rozhodnutie
z oblasti civilného práva, riešiace ochranu osobnosti v situácii priamej komunikácie medzi pôvodcom

zásahu a dotknutou osobou bez účasti tretích osôb a rizika ďalšieho šírenia. V prejednávanej veci však
obžalovaný adresoval nepravdivé tvrdenia orgánu verejnej moci, ktorého zákonnou povinnosťou je ich
preverenie, čo viedlo k reálnemu zásahu do rodinného a spoločenského života poškodeného. Skutkové
aj právne okolnosti sú preto neporovnateľné.

Relevanciu pre špecifiká tejto trestnej veci nemá ani poukaz na rozsudok NS ČR sp.zn. 28 Cdo
1863/2001, takisto z oblasti civilného práva. To, či ide o upozornenie, podnet alebo žiadosť je v zmysle
uvedeného rozhodnutia potrebné posudzovať vzhľadom na jeho obsah, formu a cieľ. Pokiaľ ide o obsah,
je nepochybné, že sa musí jednať o obsah pravdivý alebo aspoň v dobrej viere považovaný za pravdivý.
Podformumožnosubsumovaťpožiadavkunavecnosťaprimeranosťpodania,súčasnejevšakvylúčená

šikana. Cieľom podania zjavne nemôže byt' pomsta alebo diskreditácia. Uvedené rozhodnutie preto
chráni len také podania správnemu orgánu, ktoré podľa obsahu, formy a cieľa predstavujú legitímny
podnetnapreverenieveci.Tátoochranaodpadá,akjepodanienepravdivéalebobezfaktickéhozákladu,
je podané šikanóznym spôsobom alebo sleduje nelegitímny účel. V prejednávanej veci obžalovaný
uvádzal nepravdivé a dehonestujúce tvrdenia, anonymne a s preukázaným pomstychtivým motívom,

pričom cieľom bolo vyvolať zásah do osobnostných a rodičovských práv poškodeného. Takéto konanie
nemožno považovať za chránený podnet, ale za zneužitie práva podať oznámenie.Povedané inak, ak by bolo možné poskytnúť ochranu aj anonymnému podaniu obsahujúcemu
nepravdivé tvrdenia o hrozbe pre deti zo strany otca, ktorý mal zaviniť smrť ich matky a zanedbáva ich
starostlivosť, stačilo by každé diskreditačné konanie maskovať ako „podnet na preverenie” adresovaný

orgánu verejnej moci, čím by sa trestný čin ohovárania stal fakticky neaplikovateľným.

K obrannej námietke obžalovaného, že v anonymnom podaní len žiadal preverenie určitých skutočností
a neuvádzal žiadne jednoznačné závery, je potrebné dodať, že pre posúdenie naplnenia znaku
oznámenia nepravdivého údaja nie je rozhodujúca formálna štylizácia podania, ale jeho materiálny

obsah a kontext. Aj podanie formálne označené ako podnet na preverenie môže obsahovať oznámenie
nepravdivých skutkových tvrdení, pokiaľ autor uvádza alebo sugestívne naznačuje konkrétne okolnosti
spôsobilé poškodiť vážnosť inej osoby. V prejednávanej veci anonymné podanie neobsahovalo
len neutrálne otázky, ale prezentovalo súbor konkrétnych tvrdení a náznakov týkajúcich sa smrti
manželky poškodeného a jeho starostlivosti o maloleté deti, ktoré boli adresované orgánu verejnej
moci oprávnenému zasiahnuť do rodičovských práv. Skutočnosť, že obžalovaný tieto tvrdenia formálne

prezentoval ako podozrenia, nemôže vylúčiť ich povahu ako oznámenia nepravdivého údaja v zmysle
§ 373 Tr.zák.

Opodstatnenie nemá ani argumentácia, spočívajúca v pretrhnutí príčinnej súvislosti medzi konaním
obžalovaného a následkom predpokladaným predmetným trestným činom v dôsledku konania

poškodeného.

Trestný čin ohovárania podľa § 373 Tr.zák. je dokonaný už samotným oznámením nepravdivého
údaja tretej osobe. Následné správanie poškodeného, ktoré predstavovalo reakciu na už spôsobený
zásah spočívajúci v začatí preverovania na základe anonymného podania, a ktoré zjavne smerovalo

k zmierneniu jeho následkov (napr. príprava osôb, ktoré mohli citlivo vnímať predvídateľné šetrenia
vo veci starostlivosti o maloleté deti), nemôže byť považované za novú, nezávislú príčinu vzniku
ujmy a nepretrháva príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom. Takéto správanie
poškodeného preto nemá žiadny vplyv na trestnú zodpovednosť obžalovaného.

II. Námietky k znakom subjektívnej stránky skutkovei podstaty
V rámci odvolania obžalovaný namieta, že bol v domnení pravdivosti informácií obsiahnutých v
anonymnom podaní. Zároveň však v odvolaní uvádza, že vykonanými dôkazmi je možné však
jednoznačne vyvrátiť, že v čase, keď informácie, ktoré poskytol M., S. vzhľadom na to, akým spôsobom
sa o nich dozvedel a množstvo ľudí, ktoré ich prezentovalo, viac ako pravdepodobné." Už samotná

táto argumentácia je vnútorne rozporná, keďže obžalovaný tým fakticky popiera existenciu dôvodu
domnievať sa o pravdivosti ním prezentovaných informácií.

Obrana obžalovaného, podľa ktorej sa domnieval, že informácie uvedené v anonymnom podaní sú
pravdivé,nemôžeobstáť.Obžalovanýsámuvádza,ževychádzalvýlučneztzv.„chodbovýchrečí“,avšak

žiadnyzosvedkovvkonanínepotvrdil,žeobsahomtýchtoneoverenýchrečíbolikonkrétneskutočnosti,z
ktorých by bolo možné vyvodiť také tvrdenia a sugestívne náznaky, ktoré obsiahol v anonymnom podaní.
Zároveň obžalovaný nemal akúkoľvek osobnú vedomosť, o ktorú by mohol oprieť spochybňovanie
riadnej starostlivosti poškodeného o jeho maloleté deti alebo tvrdenia o ich nepriaznivom zdravotnom
či psychickom stave.

Naopak, z vlastných pozorovaní obžalovaného vyplynuli skutočnosti, ktoré tvrdenia obsiahnuté v
anonymnompodanískôrvyvracalinežpodporovali-obžalovanýsámuviedol,ženasynovipoškodeného
nepozoroval žiadne známky negatívnych následkov a jeho „zásadným" zistením bolo len to, že nebohá
matka deti kočíkovala častejšie, čo samo osebe nijako nesvedčí o zanedbávaní starostlivosti. Rovnako

obžalovaný nemal z čoho vyvodzovať ani to, že sestra poškodeného opúšťala pracovisko za účelom
starostlivosti o jeho deti.

Z porovnania s predchádzajúcimi podaniami obžalovaného voči kompetentným orgánom zároveň
vyplýva, že v týchto prípadoch disponoval podstatne kvalitnejším a bezprostredným zdrojom informácií,

či už z vlastnej skúsenosti alebo z priamej komunikácie s dotknutými osobami. V prejednávanej veci
však obžalovaný napriek absencii overených poznatkov a napriek vlastným zisteniam, ktoré tvrdenia
obsiahnuté v anonymnom podaní nepodporovali, oprel svoje podanie o nepreukázané indície a klebetya na ich základe formuloval tvrdenia a náznaky, ktoré poškodeného vykresľovali v jednoznačne
negatívnom svetle a boli spôsobilé vyvolať zásah orgánu verejnej moci do jeho rodinného života.

Osobitne je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný v čase svojho pôsobenia ako operatívny príslušník I. D.
disponoval znalosťami a skúsenosťami s prácou s informáciami, indíciami a ich preverovaním, vrátane
schopnosti rozlišovať medzi overenými poznatkami a neoverenými dohadmi. O to viac si musel byt'
vedomý, že formulovanie ani v minimálnej miere neverifikovaných, prípadne aj zavádzajúcich závažných
tvrdení a náznakov, najmä ak smerujú k zásahu do rodinného života inej osoby, je spôsobilé vyvolať

vážne následky. Od osoby s takouto profesionálnou skúsenosťou nemožno akceptovať obranu založenú
na nekritickom preberaní klebiet ako dôvod domnievať sa o pravdivosti závažných tvrdení.

Zistené skutočnosti v celkovom kontexte nasvedčujú tomu, že obžalovaný nemal záujem objektívne
preveriť relevantné informácie, ale uspokojil sa s neoverenými domnienkami, ktoré zapadali do ním
vytváraného negatívneho obrazu o poškodenom. Vyhľadával svedkov, ktorí by v negatívnom svetle voči

poškodenému verejne prehovorili o okolnostiach samovraždy. Oslovoval policajtov, ktorí mohli byť v
uvedenej trestnej veci činní a mohli by mu uviesť informácie o pochybeniach v objasňovaní uvedeného
skutku. To následne obžalovaný využíval pri písaní anonymných listov, do ktorých potom pridával
informácie o reorganizácii L. E. J. I. I. D., ktorou bol nepriaznivo a podľa neho nespravodlivo dotknutý.
Obžalovaný tak cieľavedome vyhľadával informácie použiteľné na diskreditáciu poškodeného, keďže

jeho pričinením bol v rámci uvedenej reorganizácie prevedený na nižšiu pozíciu. Zistené informácie
potom vykladal a dával do súvislostí tak, aby vytvorili negatívny obraz o poškodenom. Preukázaná
a dlhodobo sledovaná snaha uškodiť poškodenému v spojení s vyššie uvedenými skutočnosťami
jednoznačne svedčí o tom, že obžalovaný nesledoval prezentáciu pravdivých informácií, ale ciel'
poškodeného diskreditovať a vyvolať voči nemu negatívny zásah.

III. Námietky ku kvalifikačnému znaku skutkovei podstaty
Opodstatnenie nemá ani námietka, na základe ktorej sa obžalovaný dožaduje, aby bol vylúčený
motív pomsty ako osobitný kvalifikačný znak, pričom poukazuje, že za jeho premiestnením bolo
rozhodnutie vtedajšej ministerky vnútra Slovenskej republiky, ktoré malo byť zrušené neskorším súdnym

rozhodnutím.

Skutočnosť, že poškodený mal v relevantnom čase aj podľa predstáv obžalovaného dosah a vplyv
nato, aby obžalovaný zotrval na svojej pracovnej pozícii totiž vyplýva z výpovede poškodeného, ale aj
z výpovede obžalovaného. Obžalovaný dokonca na otázku, či prosil, aby poškodený prehodnotil jeho

preloženie, uviedol, že bol s poškodeným na osobnom stretnutí, na ktorom pochopil, že nepochodí.
Ak by nevnímal vplyv poškodeného v tomto smere, nemal by dôvod ho v tejto súvislosti ani osloviť.
Pre posúdenie motívu pomsty nemá význam ani neskoršie zrušenie personálneho rozkazu, na základe
ktorého došlo k preloženiu obžalovaného, keďže tento motív sa viaže na subjektívne presvedčenie
obžalovaného o pričinení sa poškodeného o jeho preloženie v čase konania, a nie na objektívnu

správnosť alebo zákonnosť následných personálnych rozhodnutí.

IV. Námietky týkajúce sa okolnosti vylučujúcej protiprávnosť a materiálnei stránky
trestného činu
Napokon nemožno súhlasiť ani s argumentáciou obžalovaného poukazujúcou na princíp ultima ratio,

absenciu civilnoprávnej obrany, načasovanie podania trestného oznámenia až po doručení predžalobnej
výzvy, ani s tvrdením o vylúčení trestnosti skutku z dôvodu konania v súlade so zákonom.

Pri posudzovaní zásady ultima ratio je potrebné vychádzať zo závažnosti konania obžalovaného a jeho
reálnych následkov. Po prežití nepochybne traumatizujúcej udalosti - samovraždy manželky v roku 2018,

poškodený ako pozostalý rodič dvoch detí, musel pre nich sám zabezpečiť dostatočnú starostlivosť. To
sa mu aj podľa podkladov v tejto trestnej veci darilo, a to aj popri výkone vysokej funkcie v rámci I. D..
Za tejto situácie vykonal M. I. H. C. J. N. U., v ktorom preveroval, či je poškodený hrozbou pre svoje
deti, pričom bol poškodený konfrontovaný s obsahom vyššie uvedeného anonymného listu. Šetrenie
bolo následne uskutočnené aj v jeho domácnosti, u starých rodičov, u susedov, v školských zariadeniach

a u pediatričky. Takýto postup nepochybne predstavoval zásah do súkromného a rodinného života
poškodeného a viedol aj k opätovnému oživovaniu traumatizujúcich udalostí spojených so smrťou jeho
manželky, čím mu bola spôsobená aj iná vážna ujma.Zásada ultima ratio nebráni uplatneniu trestnoprávnej zodpovednosti v prípadoch, keď intenzita zásahu
doprávinejosobypresahujerámecbežnéhoobčianskoprávnehosporu.Vprejednávanejvecianonymné
podanie smerovalo k orgánu verejnej moci oprávnenému zasiahnuť do rodičovských práv a viedlo k

reálnemu preverovaniu, čím došlo k závažnému zásahu do jeho súkromného a rodinného života a k
oživovaniu traumatizujúcej udalosti.

Prenaplnenieskutkovejpodstatystíhanéhoprečinupritompostačujenaplneniejednéhozalternatívnych
následkov a v tejto veci možno dokonca hovoriť o naplnení viacerých.

Spôsob vykonania činu bol mimoriadne závažný tým, že obžalovaný anonymne adresoval nepravdivé
a dehonestujúce tvrdenia orgánu verejnej moci oprávnenému zasiahnuť do rodičovských práv, čím
maximalizoval riziko zásahu do najintímnejšej sféry života poškodeného.

Okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, sú osobitne významné tým, že poškodený sa nachádzal v

zraniteľnej životnej situácii ako osamelý rodič po tragickej smrti manželky, pričom obžalovaný tieto
okolnosti poznal a napriek tomu ich využil ako nástroj diskreditácie.

Miera zavinenia obžalovaného dosahuje vysoký stupeň, keďže nepravdivé tvrdenia formuloval bez ich
overenia, resp. aj v rozpore s vlastnými zisteniami, opierajúc sa výlučne o nepreukázané klebety, a

to napriek svojim profesionálnym skúsenostiam s prácou s informáciami, ktoré mu umožňovali rozlíšiť
medzi indíciami a overenými skutkovými zisteniami.

Pohnútka obžalovaného bola motivovaná osobnou nevraživosťou a snahou uškodiť poškodenému v
súvislosti s jeho presvedčením o pričinení sa poškodeného o jeho pracovné preloženie, čo výrazne

zvyšuje spoločenskú škodlivosť konania (motív pomsty).

Uvedené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti jednoznačne vylučujú záver o nepatrnej závažnosti činu
a potvrdzujú, že ide o konanie, ktoré vzhľadom na svoju intenzitu, následky a pohnútku páchateľa
opodstatňuje uplatnenie trestnoprávnej zodpovednosti, ktoré je v tomto prípade v súlade so zásadou

ultima ratio.

Argumentácia obžalovaného založená na načasovaní trestného oznámenia poškodeného a na absencii
civilnoprávnej obrany takisto nemôže obstáť. Trestný čin ohovárania bol dokonaný už oznámením
nepravdivých údajov tretej osobe a následné procesné rozhodnutia poškodeného nemajú vplyv na

naplnenie jeho znakov. Zásah do súkromného a rodinného života poškodeného dosiahol intenzitu,
ktorá odôvodňuje trestnoprávny postih, pričom právny poriadok nevyžaduje, aby sa poškodený najprv
domáhal ochrany v civilnom konaní.

Napokon nemôže obstáť ani obrana obžalovaného založená na tvrdení, že jeho konanie predstavovalo

výkon práva podať podnet orgánu verejnej moci. Výkon práva vylučuje protiprávnosť len vtedy, ak je
vykonaný v súlade s jeho účelom, v dobrej viere a bez zneužitia. V prejednávanej veci však obžalovaný
chcel na základe nepravdivých informácií diskreditovať poškodeného, preto takéto konanie nemožno
považovať za legitímny výkon práva, ale za jeho zneužitie, ktoré ochranu právnym poriadkom nepožíva.
Okolnosť vylučujúca protiprávnosť preto v danom prípade takisto neprichádza do úvahy.

Na základe vyššie uvedené prokurátor navrhuje, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného v zmysle §
319 Tr.por. zamietol, pretože nie je dôvodné.

K vyjadreniu prokurátora na odvolanie obžalovaného sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom

svojho obhajcu B. O. J. uviedol, že mu nedá zareagovať na zásadnú nesprávnu právnu skutočnosť,
ktorú prokurátor A. A. P. zverejňuje v podaní na súd.

V odôvodnení prokurátor tvrdí, že nie je rozhodujúce ani to, či sa nepravdivý údaj rozšíril priamo
verejnosti (zverejnil), ale postačuje jeho oznámenie tretiemu subjektu, ktorý je oprávnený a povinný na

základe takéhoto oznámenia konať.

Aby bolo odvolateľovi jasné, že tretím subjektom nemôže byť správny orgán konajúci zo zákona.Viď ustanovenie zákona č. 372/1990 Zb., v aktuálnom znení v § 49 ods. 1 písm. c): úmyselne uvedie
nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom za účelom získania neoprávnenie výhody.

M. B. nepochybne štátnym správnym orgánom. Koná podľa zákona a nie je oprávnený podanie hodnotiť
a zisťovať, či obsah podania je spôsobilý značnou mierou ohroziť na právach toho kto je účastníkom
správneho konania.

Teda je nad slnko jasné, že anonymný list, nech zjavne nesprávny alebo neúplný môže byť postihnutý

správny orgánom ako priestupok. Nikdy (mimo osoby majúcej „neskutočnú moc“ vo funkcii riaditeľa L. –
C.) nikto nesmie byť oslovený správnym orgánom inak ako, že začína správne konanie. Nikdy, hlavne
u asociálov a porušovateľov občianskeho spolunažívania, čo nie je tento prípad, oznamovateľ pred
účastníkom správneho konania je anonymný, aj keď nie je na podaní anonymom.

Porušenie povinnosti, porušenie mlčanlivosti je prerušením príčinnej súvislosti a D. nikdy nesmie byť pri

štipke zákonnosti a spravodlivosti uznaný vinným.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. a zistil nasledovné:

Vkonaní,ktorépredchádzalonapadnutémurozsudkupostupovalmestský súdvsúladesustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre

rozhodnutie o odsúdení obžalovaného, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr.por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. mestský súd
jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové

zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal
a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú osobné a rodinné pomery obžalovaného.

Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvovzťahu
ku výroku o vine a keďže sa so závermi mestského súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné

v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor

a právny záver mestského súdu.

Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred mestským súdom, nakoľko mestský súd toto
hodnotenie v napadnutom rozsudku vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť už
spomínané z tohto napadnutého rozsudku a síce, že nie je sporné, že pisateľom anonymného listu

bol obžalovaný B. C. D., o čom svedčí nielen jeho priznanie, ale aj znalecký posudok z odboru
písmoznalectvo.

Pokiaľ sa jedná o obsah anonymného listu adresovaného M. I. H. C. J. N., podľa názoru súdu
je nepochybné, že pisateľ listu uviedol vedome nepravdivé údaje, ktorými sa snažil narušiť osobné

a pracovné vzťahy poškodeného. Bolo by fakt nad rámec opakovanie dôsledného odôvodnenia
mestského súdu z napadnutého rozsudku, kde mestský súd detailne odôvodňuje a chronologicky
na základe vykonaných dôkazov poukazuje na jednotlivé anonymné vyjadrenia obžalovaným a jeho
nepravdivých údajov na str. 15 a nasl. napadnutého rozsudku.

Je nutné konštatovať, že pre posúdenie naplnenia znakov oznámenia nepravdivého údaju nie je
rozhodujúca formálna štylizácia podania, ale jeho materiálny obsah. Aj podanie formálne označené
ako podnet na preverenie môže obsahovať oznámenie nepravdivých skutkových tvrdení, pokiaľ autor
uvádza alebo sugestívne naznačuje konkrétne okolnosti spôsobilé poškodiť vážnosť inej osoby.Aj v prejednávanej veci anonymné podanie obžalovaného neobsahovalo len neutrálne otázky, ale
prezentovalo súbor konkrétnych tvrdení a náznakov týkajúcich sa smrti manželky poškodeného a jeho
starostlivosti o maloleté deti, ktoré boli adresované orgánu verejnej moci oprávnenému zasiahnuť do

rodičovských práv.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 4 Tdo 47/2013 vyplýva, že
musí ísť o nepravdivý údaj, pričom v trestnom konaní je nevyhnutné dokázať jeho nepravdivosť, čo
sa v danom prípade aj podarilo. Nepravdivý údaj je taký, ktorý nezodpovedá skutočnosti. Môže sa

týkať jednak konania ovládanej osoby, jednak aj jej vlastnosti názorov a presvedčenia. Otázku značnej
miery treba hodnotiť podľa okolností prípadu s prihliadnutím na spoločenské postavenie dotknutej
osoby, najmä charakterové a mravné vlastnosti, na povahu oznámenia údaja, okolností, oznámenia
atď. Prax sa vyvinula tak, že stačí nepriamy úmysel, teda uzrozumenie páchateľa s tým, že údaj, ktorý
o inom oznamuje, je nepravdivý a že tento údaj je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u
spoluobčanov.

Je potrebné súhlasiť aj s názorom dozorového prokurátora, ktorý okrem iného uviedol, že obžalovaný
v čase svojho pôsobenia ako operatívny príslušník Policajného zboru disponoval znalosťami a
skúsenosťami s prácou s informáciami, indíciami a ich preverovaní, vrátane schopnosti rozlišovať medzi
overenými poznatkami a neoverenými dohadmi. O to viac si musel byť vedomý, že formulovanie ani

v minimálnej miere nie verifikovaný, prípadne aj zavádzajúcich závažných tvrdení a náznakov, najmä
ak smerujú k zásahu do rodinného života inej osoby, je spôsobilé vyvolať vážne následky. Od osoby s
takouto profesionálnou skúsenosťou nemožno akceptovať obranu založenú na nekritickom preberaní
klebiet ako dôvod domnievať sa o pravdivosti závažných tvrdení.

Správne podľa názoru krajského súdu mestský súd vyhodnotil aj to, že aj ďalšie konanie obžalovaného
a to písomný podnet na A. C. V. anonymy, ktoré písal na rôzne inštitúcie očierňujúce poškodeného a
spochybňujúce vyšetrovanie jeho manželky, ktoré údajné pochybenia neboli následným vyšetrovaním
inšpekciou nijako preukázané, vyznievajú ako pomsta poškodenému za jeho presun na iné pracovisko
a ako snaha získať akýkoľvek negatívny dôkaz o poškodenom, pričom obžalovaný nekonal v dobrej

viere, ale naopak z jeho konania a vyjadrení vyplýva ukrivdenie za to, že bol preradený na nižšiu pozíciu
a to práve pričinením poškodeného.

So závermi prvostupňového súdu sa odvolací súd teda úplne stotožňuje v otázke nepravdivosti
jednotlivých údajov písaných obžalovaným v anonymných listoch, pričom je nepochybné, že obžalovaný

napríklad vedel aj o výsledkoch vyšetrovania /manželky poškodeného - jej samovraždy/, ako aj o ďalších
nepravdivých skutočnostiach uvádzaných anonymných listov obžalovaným. V tomto smere krajský súd
nemôže mestskému súdu nič vytknúť a tieto skutočnosti považuje za plne preukázané vykonaným
dokazovaním.

Obdobne sa odvolací súd stotožňuje aj so závermi mestského súdu v otázke kvalifikačného znaku
konania obžalovaného a síce konal z osobitného motívu - z pomsty, mestský súd uvedený kvalifikačný
znak dôsledne takisto rozoberá vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti súd
správne poukazuje na výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní, že má priamy dosah na to, že
obžalovaný ostane alebo nie po reorganizácii na pôvodnom pracovisku. Snaha obžalovaného poškodiť

B. G. bola zrejmá a vyplývajúca z toho, že obžalovaný naňho písal niekoľko anonymných listov rôznym
adresátom a je nepochybné, že týmto konaním obžalovaného musel byť poškodený a jeho rodina
opätovne konfrontovaný udalosťami, ktoré jeho rodinu postihli.

Aby bolo možné prihliadať na pomstu v zmysle osobitného motívu ako kvalifikačného znaku podľa § 140

písm. b) Tr.zák., musí ísť o pomstu ako negatívnu emóciu voči nejakej konkrétnej osobe alebo viacerým
konkrétnym osobám ako reakciu na nejakú udalosť alebo okolnosť, pričom táto emócia nevyplýva z
morálne ospravedlniteľného citového rozpoloženia, ktorá je vo všeobecnosti spoločnosťou vnímaná
ako pochopiteľná. Pomsta je páchateľova reakcia o nejakú udalosť alebo okolnosť priamo súvisiacu
s obeťou. Je to forma určitej odplaty páchateľa voči poškodenému. V danom prípade podľa názoru

odvolacieho súdu obžalovaný konal z pomsty voči poškodenému ako reakciu na konkrétnu udalosť a
to rozhodnutie poškodeného. Skutočnosť, že poškodený mal v relevantnom čase aj podľa predstáv
obžalovaného dosah a vplyv na to, aby obžalovaný zotrval na svojej pracovnej pozícii, totiž vyplýva
z výpovede poškodeného, ale aj z výpovede obžalovaného. Pohnútka obžalovaného bola motivovanáosobnou snahou poškodiť poškodenému v súvislosti s jeho presvedčením o pričinení sa poškodeného
o jeho pracovné preloženie, čo výrazne zvyšuje spoločenskú škodlivosť konania.

Po vykonanom dokazovaní na mestskom súde na základe zásad o ukladaní trestu a jeho výmery
mestský súd uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s
podmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobuvtrvanídvanástichmesiacov.Uobžalovanéhoideoosobu,
ktorá nemá žiaden záznam v registri trestov, jeho skutok ktorý bol spáchaný v roku 2019, pričom
obžalovaný spĺňa všetky atribúty alternatívneho trestu z hľadiska restoratívnej justície výhodnejšieho

trestu, preto odvolací súd uložil obžalovanému peňažný trest pri splnení všetkých zákonných podmienok
vo výmere 1000,- eur s tým, že v zmysle § 57 ods. 3 Tr.zák. mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody
vo výmere dvoch mesiacov. Takýto trest aj za splnenia všetkých podmienok je trestom zákonným, ktorý
je plnohodnotne spôsobilý naplniť tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu.

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.