Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 32Sas/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624203532
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:5624203532.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej

veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - Staré Mesto, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 725 701 7757 0 zo dňa 11.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.03.2024 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293gb ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) priznala
žalobcovi nárok na invalidný dôchodok od 08.01.2024 v sume 338,10 Eur mesačne.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal o prehodnotenie výšky
invalidného dôchodku a obdobia, od ktorého mu bol nárok priznaný. Žalobca nesúhlasil s mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % z dôvodu, že sa ledva drží na nohách.
Nedokáže si nič zarobiť. Žalobca poukázal aj na ďalšie zdravotné postihnutia – problémy s chrbticou,
krvácanie z nosa, pravá noha.

3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím
č. č. 725 701 7757 0 zo dňa 11.06.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods. 2
Zákona o sociálnom poistení prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že žalobcovi od 01.08.2023 priznal

invalidný dôchdok v sume 343 Eur mesačne a od 01.01.2024 zvýšil žalobcovi invalidný dôchodok
na sumu 355,40 Eur mesačne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe
podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom žalovaného
dňa 29.04.2024, ktorý zotrval na svojom posudkovom závere, odvolaniu nevyhovel a preto predložil
kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi so sídlom v Prešove. Posudkový lekár so sídlom
v Prešove, opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 04.06.2024 a uviedol: „Účastníčka konania
Bola dňa 08. januára 2024 v pobočke Sociálnej poisťovne uznaná za invalidnú, s mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, od 08. januára 2024, na následky úrazu. Momentálne
je posudzovaná v neprítomnosti, na základe doložených odborných lekárskych nálezov, súlade s § 153
ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, na základe druhostupňového odvolacieho
konania, nakoľko nesúhlasí s dátumom vzniku invalidity a poukazuje na to, že trpí aj bolesťami chrbtice,bolí aj druhá noha a bola ošetrená pre krvácanie z nosa. Dňa 30. januára 2022 utrpela účastníčka
konania dislokovaná trimaleorálnu zlomeninu ľavého členka (zlomenina oboch členkov - vnútorného
aj vonkajšieho, so súčasnou zlomeninou fibuly - ihlice), s posunom, s neúspešnou repozíciou v januári

vo februári 2022, s odporučením operačnej revízie a liečby, ktorú účastníci konania opakovane odmietla.
V klinickom obraze pretrváva naďalej výrazný opuch členka, z hypotrofiou (úbytkom svalov predkolenia),
s výrazne limitovanými a ťažko obmedzenými pohybmi v ľavom členku, zo zvažovaným operačným
znehybnením (dezou) ľavého členka, čo podmieňuje invaliditu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45%, od 01. augusta 2023, legislatívnou úpravou prílohy č. 4 k zákonov č. 461/2003

Z.z. v znení zákona 273/2023 Z.z. Po dôkladnom preštudovaní zdravotnej dokumentácie a na základe
vyššie uvedeného sa druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia
so sídlom v Prešove stotožnil s posúdením prvostupňového posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky, ktorý zaradil rozhodujúce zdravotné ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu
461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov do kapitoly XV, oddiel G, položky 53, písmena b), s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hornej hranici percentuálneho rozpätia od 30 %

do 45 %, ale zmenil dátum vzniku od 01. augusta 2023, nakoľko novo dokladovanými vyšetreniami je
popisované subluxačné postavenie a deformita členka, z progredujúcou deformitou talu (členkovej kosti)
odmája2022,bezdokladovanéhozlepšenia,čovšakpodľaprílohyč.4kzákonuč.461/2003Z.z.vznení
neskorších predpisov podmieňovalo do 31. júla 2023 iba 40 % mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Čo sa týka námietok účastníčky konania v odvolaní smerovaných k bolestiam druhej

nohy, s opuchom liečení v roku 2016, bez dopadu na chôdzu (ktorá bola symetrická, bez obmedzení)
aj pri udávaných bolestiach chrbtice, pri ľahkej skolióze chrbtice popisované v novembri 2017,
ale bez zníženia medzistavcových priestorov, bez prejavov dráždenia nervov a svalov, momentálne
bez liečby a krvácanie z nosa, či konečníka pri hemoroidoch, bez dokázaných porúch zrážanlivosti krvi
(hematologické vyšetrenie z apríla 2012) nemajú vplyv na pracovné zaradenie a preto nepodmieňujú

zvyšovanie základnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, podľa § 71 ods. 8 záka
č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z.“ Súčasťou napadnutého rozhodnutia je odborný
posudok o invalidite zo dňa 04.06.2024, o ktorý sa žalovaný vo svojom rozhodnutí oprel. Žalovaný ďalej
konštatoval, že žalobca ku dňu invalidity, k 01. augustu 2023, dovŕšil 51 rokov veku. Žalobca splnil
aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí so začiatkom invalidity od 01. augusta 2023,
na jej s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40%. Žalobca ďalej uviedol, že mal
úraz, ktorý sa mu stal 30. januára. Žalobca bol dočasne pracovne neschopný od 31. januára
2022 do 11.04.2024, pričom práceschopná bola od 12.04.2024. Určená mu bola diagnóza S 82.21
bimaleolárna zlomenina. Žalobca na to, aby mohol chodiť potrebuje 2 druhy obväzov a barle.

Žalobca uviedol, že všetky kosti ľavej nohy v oblasti členka boli poškodené. Žalobca namietol,
že posudok o invalidite neobsahuje meno, podpis a odtlačok pečiatky posudkového lekára, čo spôsobuje
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol.

7. Úvodom vyjadrenia žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania. K správnej žalobe žalovaný

uviedol, že s námietkami žalobcu nesúhlasí a považuje ich za nedôvodné. Podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite zo dňa 04.06.2024, podľa ktorého je
žalobca invalidným lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom žalovaného určená na 45 % v porovnaní

so zdravou fyzickou osobou od 01.08.2023. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu boli zhodnotené
všetky odborné lekárske nálezy, ktoré mal posudkový lekár žalovaného k dispozícii. Subjektívne
presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia,jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré
je v sociálnych veciach zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkový lekár
svoje posudkové stanovisko náležite zdôvodnil v súlade s aktuálne zistenými zdravotnými ťažkosťami

žalobcu a v súlade s posudkovými zákonnými kritériami. Žalovaný k námietke žalobcu, že odborný
posudok o invalidite neobsahuje meno, podpis a odtlačok pečiatky žalovaný uviedol, že daný nedostatok
nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko lekársky posudok nie je rozhodnutím,
ktoré mu zákon predpisuje obsahovo a formálne náležitosti, ale je podkladom a neoddeliteľnou
súčasťou rozhodnutia. K námietke žalobcu týkajúcej sa vzniku invalidity žalovaný uviedol, že posudkový

lekár žalovaného určil dátum vzniku invalidity k 01.08.2023, nakoľko do 31.07.2023 rozhodujúce
zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %,
preto považuje vznesenú námietku za nedôvodnú. V ostatnom žalovaný poukázal na skutkové a právne
dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí.

Replika žalobcu

8. Žalobca v replike uviedol, že sa mu neuvádza zarábať a preto musí byť niekde chyba. Žalobca
má tú nohu a on musí najlepšie vedieť, či niečo zvládne alebo nie. Podľa žalobcu sa nedá liečiť
podľa nejakej tabuľky či nariadenia a vyjadril názor, že na tú istú diagnózu sa nedá použiť ten
istý liek, či rovnaké liečba. Žalobca uviedol, že nedokáže doniesť ani väčší nákup, pričom na to,

aby mohol nejako chodiť, stále potrebuje obväzy na obidve nohy ortézy a ešte musí mať aj 2
barle - podpazušné. Bez uvedených pomôcok je žalobca nechodiaci človek. Žalobca ďalej uviedol,
že z vyjadrenia žalovaného sa nedozvedel, kto a kedy mal dať posúdiť jeho zdravotný stav, pričom
naďalej nie je spokojný s vyjadrením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

9. Žalovaný sa k podanej replike nevyjadril.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

10.Predmetomsúdnehoprieskumuboloposúdeniezákonnostinapadnutéhorozhodnutiaakoajkonania

žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj
nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy
správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali
o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP.
Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol.
Rozsudok bol dňa 30.03.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného
vyhotoveniarozsudkubezodôvodnenianaúradnejtabulisúduanawebovejstránkesúdu,pričommiesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené
viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP)

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

17. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa § 190 SSP: ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19.Podľa§70ods.1Zákonaosociálnompoistení:poistenecmánároknainvalidnýdôchodok,aksastal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

21. Podľa § 71 ods. 4 písm. a) a b) Zákona o sociálnom poistení : pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie
zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie
ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom
sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy
na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

22. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

23. Podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, Kapitola XV – Choroby podporného a pohybového

aparátu, oddiel G – postihnutie končatín, položka 53 Stav po zlomeninevonkajšieho a vnútorného členka
písm. b) - zhojená v nepriaznivom postavení s porušenou funkciou pohybu v končatine so stanovenou
mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 30-45.

24. Podľa § 153 ods. 1 psím b) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť pri výkone

sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

25. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť
dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

26. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o

to poistenec alebo poškodený požiada.

27. Podľa § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

28. Podľa § 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

29. Podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzickýchosôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

30. Podľa § 196 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania, fyzická osoba alebo právnická
osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.

31. Podľa § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy

na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

32. Podľa § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

33. Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. Podľa § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
celom rozsahu.

35. Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

36. Podľa § 218 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie

v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

37. Podľa § 218a Zákona o sociálnom poistení : na konanie o odvolaní sa použijú primerane
ustanovenia § 172 až 213.

38. Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa vypláca z invalidného poistenia. Účelom
invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťzdôvodudlhodobéhonepriaznivéhozdravotnéhostavu,aksplnilzákonnépodmienky
pre priznanie uvedenej dávky podľa Zákona o sociálnom poistení.

39. Žalobca sa správnou žalobou domáhal podrobiť súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie,
ktorým žalovaný žalobcovi priznal nárok na invalidný dôchodok, pričom žalovaný stanovil mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu na základe lekárskeho posudku na 45 % a vznik
invalidity určil k 01.08.2023, na základe čoho napadnutým rozhodnutím priznal žalobcovi od 01.08.2023
invalidný dôchodok v sume 343,00 Eur mesačne a od 01.01.2024 zvýšil invalidný dôchodok na sumu

355,40 Eur mesačne. Žalobca v podanej žalobe namietal, že nesúhlasí s výškou percentuálnej miery
funkčnej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zároveň ani nesúhlasí s dátumom vzniku
invalidity.

40. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového

pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné
odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov
posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v
zmysle § 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení s tým, že konkrétne
túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár

sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver
posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotnéhostavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového
lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho
odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe

ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd
odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy
v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver
ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Práve preto, že odborný posudok o invalidite zo dňa 04.06.2024

je podkladom rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný
a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa
posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec
relevantnými skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej
osoby, prihliadne pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery
náležite odôvodní.

41. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že proti prvostupňovému rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že nesúhlasil s určením miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a zároveň nesúhlasil s dátumom vzniku invalidity. Posudkový lekár
po podaní odvolania opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu, pričom v odbornom posudku zo dňa

04.06.2024 určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie inú depresívnu epizódu podľa prílohy č. 4
k Zákonu o sociálnom poistení, kapitola XV. Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G –
postihnutie končatín, položka 53 – stav po zlomenine vonkajšieho a vnútorného členka, písm. b) zhojená
v nepriaznivom postavení s porušenou funkciou pohybu v končatine, s určením miery poklesu 45%,
pričom za ostatné zdravotné postihnutia určil zvýšenie percentuálnej miery o 10 %. Následne predložil

odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu orgánu – generálnemu riaditeľovi žalovaného, ktorý o odvolaní
žalobcu rozhodol napadnutým rozhodnutím. Podkladom napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky
posudok zo dňa 04.06.2023.

42. V odbornom posudku zo dňa 04.06.2023 sa posudkový lekár na základe podaného odvolania posúdil

zdravotný stav žalobcu, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil dislokovanú bimaleólárnu
zlomeninu ľavej nohy podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, podľa kapitoly XV. Choroby
podporného a pohybového aparátu, oddiel G – postihnutie končatín, položka 53 – stav po zlomenine
vonkajšieho a vnútorného členka, písm. b) zhojená v nepriaznivom postavení s porušenou funkciou
pohybu v končatine, s určením miery poklesu 45%, z možného rozsahu 30% - 45 %. Takto rozhodujúce

zdravotné postihnutie bolo určené od 01.08.2023. Posudkový lekár zároveň konštatoval, že na základe
predložených správ bola u žalobcu zistené subluxačné postavenie a deformita členka s progredujúcou
deformitou talu (členkovej kosti) od mája 2022 (pozn. súdu – lekárska správa zo dňa 11.05.2022
z Úrazovej ambulancie Univerzitnej nemocnice Martin). Posudkový lekár ďalej uviedol, že podľa platnej
právnej úpravy v čase konštatovania existencie diagnózy žalobcu, t.j. v máji 2022, predstavovala

maximálne miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za uvedenú diagnózu 40 %.
K ostatným zdravotným problémom, ktoré žalobca uviedol v odvolaní- bolesti druhej nohy, bolesti
chrbtice, či krvácanie z nosa, s poukazom na závery lekárskych nálezov posudkový lekár konštatoval,
že tieto nemajú vplyv na pracovné zaradenie žalobcu a preto nepodmieňujú zvyšovanie základnej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

43. Takto formulované závery posudkového lekára uvedené v odbornom lekárskom posudku zo
dňa 04.06.2024, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia, považuje správny súd sa dostatočne
odôvodnené, pričom správny súd neskúmal správnosť medicínskych otázok. Správny súd skúmal, či
závery prezentované v predmetnom odbornom lekárskom posudku sú dostatočne odôvodnené, pričom

súd dospel k záveru, že táto podmienka bola splnená. Posudkový lekár žalovaného v odbornom lekársku
posudku zo dňa 04.06.2024 vyvrátil aj pochybnosti, ktoré vzišli z odborného lekárskeho posudku zo
dňa 08.01.2024, keď prehodnotil určený vznik invalidity ku dňu 01.08.2023. Správny súd dodáva, že
posudkový lekár nevybočil zo zákonného rozsahu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, keď túto určil v maximálnom rozsahu 45 % z možného rámca 30% - 45% od 01.08.2023 (resp.

30% - 40% do 31.07.2023).

44. Určené rozhodujúce zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
ako aj dátum vzniku invalidity neodporujú skutkovému stavu, ktorý vyplýva z administratívneho spisu,preto správny súd nevzhliadol zákonný nedostatok napadnutého rozhodnutia v zmysle uvedených
námietok.

45. Správny súd tak námietku žalobcu, ohľadom nesprávne určenej miery schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, ako aj námietku okamihu vzniku invalidity, považoval za nedôvodné.

46. K námietke nesprávne určenej miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť správny súd uvádza,
že pri nároku na priznanie invalidného dôchodku posudzuje zdravotný stavy, resp. zostatkový pracovný

potenciál, posudkový lekár sociálneho poistenia. Ten je povinný na základe subjektívnych pocitov
žiadateľa o nárok invalidného dôchodku v spojení s objektívnymi odbornými lekárskymi nálezmi ustáliť
diagnózu, prípadne diagnózy žiadateľa a na tom základe určiť rozhodujúce zdravotné postihnutie.
Na základe takto určeného rozhodujúceho zdravotného postihnutia následne posudkový lekár určí
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je pre to ktoré zdravotné postihnutie
určená prílohou č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení v percentách. Uvedené percento vyjadruje mieru

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo vzťahu k zdravej fyzickej osobe. V prípade
žalobcu posudkový lekár dostatočne odôvodnil určenie rozhodujúce zdravotného postihnutia, keď
žalobcovi na základe zlomeniny zo dňa 30.01.2022 bola diagnostikované subluxačné postavenie
a deformita členka s progredujúcou deformitou talu (členkovej kosti), na základe čoho určil mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Správny súd tak posúdil vznesenú námietku žalobcu

ako nedôvodnú.

47. Žalobca vzniesol aj námietku vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity, kedy trval na tom, že zdravotné
problémy mal aj pred 01.08.2023. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že táto nie je dôvodná.
Konanie posudkového lekára, a teda aj samotného žalovaného, bolo v tomto ohľade ústretové voči

žalobcovi, keďže žalobcovi bolo prvý krát rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovené lekárskym
vyšetrením zo dňa 11.05.2022. Keby posudkový lekár určil invaliditu k uvedenému dátumu, resp. aj
k skoršiemu dátumu do dňa 31.07.2023, podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení účinnej
v tom čase, by predstavovala maximálna percentuálna miera zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť pre dané zdravotné postihnutie 40 %. Keďže na vznik invalidity sa vyžaduje, aby pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok bola jeho miera schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť znížená o viac ako 40%, stanovením skoršieho vzniku invalidity ako pred dátumom
01.08.2023, kedy bola legislatívne zvýšená horná percentuálna hranica pre dané zdravotné postihnutie,
by prakticky znamenalo, že žalobca by nebol invalidným a nevznikol by mu nárok na invalidný dôchodok.

48. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj nad rámec rozsahu žalobných
bodov, pričom v napadnutom rozhodnutí ani v postupe žalovaného nenašiel také nedostatky, ktoré
by odôvodňovali nezákonnosť napadnutého rozhodnutie. Správny súd konštatuje, že posúdením
napadnutého rozhodnutia a konania, ktorému predchádzalo, dospel k záveru, že žalovaný správne
postupoval a rozhodol vo veci žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Žalovaný správne a dostatočne

zdôvodnil určenie rozhodujúce zdravotného postihnutia ako aj určenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň žalovaný dostatočným spôsobom odôvodnil dátum vzniku
invalidity.

49. Záverom správny súd uvádza, že situáciu žalobcu, z hľadiska zdravotného stavu ako aj životnej

situácie vníma citlivo, ale zároveň je potrebné konštatovať, že správny súd je pri súdnom prieskume
limitovaný zákonom, ktorý musí rešpektovať. Samotný správny súd nie je oprávnený rozhodovať
o priznaní nároku na invalidný dôchodok, správny súd len posudzuje, či napadnuté rozhodnutie, resp.
prvostupňové rozhodnutie je v súlade so zákonom.

50. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je
dôvodná, preto ju podľa 190 SSP zamietol.

51. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný

úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci
bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny súd
nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168
SSP a contrario)Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník

konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol

na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.