Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Michal Magur
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 3S/7/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200201
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:8023200201.4
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D.,
2/ E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 3/ G. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/
XX, D., 4/ A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, D., 4a/ G. D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXXX/XX, D., 5/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, H. K., 5a/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/X, D. X/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., 7/ G. N. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. B. XXXX/XXX, F., 8/ G. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXXX/XXX, F., 9/ G. A. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 10/ N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 11/ I. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, D. - G., 12/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, D.
- G., 13/ G. E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXXXX D., 14/ E. L. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXXXX D., 15/ H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 16/ E. D. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 17/ P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., žalobcovia 1/
až 17/ okrem žalobcu 4b/ právne zastúpení: G. M. K., advokátom, so sídlom Námestie sv. Egídia 78,
Poprad proti žalovanému: Mesto Poprad, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. X, D., právne zastúpenému:
Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, so sídlom Murgašova 86/1, Poprad, za účasti ďalšieho účastníka
konania: SENIORPARK n.o., so sídlom Kvetnica 424, Poprad, IČO: 42 092 230, právne zastúpeného:
Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, IČO:
44 250 029, v konaní o žalobe opomenutého účastníka, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobcom p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania
vrátane trov kasačných konaní.
II. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania vrátane trov kasačných konaní n e
p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Prešove dňa 04.01.2019 sa žalobcovia 1/ až 17/
(ďalej aj žalobcovia) domáhali, aby správny súd uznesením podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „S.s.p.“) uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcom ako
opomenutým účastníkom opatrenie žalovaného zo dňa 28.02.2017 označené ako „Určenie použitia
trvalých dopravných značiek a dopravných zariadení“ č. 1866/2031/2017, alternatívne, aby uvedené
opatrenie zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), g) S.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi bytov, spoločných časti, spoločných
zariadení a príslušenstva bytového domu Stará obytná súpis. č. XXX, orientačné č. XX, a podieloví
vlastníci pozemku - parcely reg. Q. č. XXXX, na ktorej je bytový dom postavený, t.j. nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. D.. Pozemok bezprostredne susedí s pozemkom – parcelou č.
XXXX/XX zapísanou na LV č. XXXX, kat. úz. D., na ktorom sa nachádza účelová komunikácia, ktorú
žalobcovia využívajú na prístup k bytovému domu a ku ktorej majú právo užívania zodpovedajúce
vecnému bremenu zriadenému v ich prospech. Určenie dopravných značiek a dopravných zariadenívyššie uvedeným opatrením žalovaného podľa žalobcov zasahuje do ich práva užívať predmetnú
účelovú komunikáciu.
2. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 20.01.2022 č. k. 6S/1/2019-97 konanie o správnej žalobe
opomenutého účastníka podľa § 98 ods. 1 a § 99 písm. b) S.s.p. zastavil z dôvodu existencie nedostatku
procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť (oneskorené podanie žaloby), a o trovách
konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Proti cit. uzneseniu žalobcovia
1/ až 17/ podali dňa 02.03.2022 kasačnú sťažnosť.
3. Najvyšší správy súd uznesením zo dňa 24.01.2023 sp. zn. 6Svk/20/2022 právoplatným 06.04.2023
uznesenie pôvodného správneho súdu zo dňa 20.01.2022 sp. zn. 6S/1/2019-97 zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správny súd nesprávne právne vec
posúdil a konal s účastníkom, ktorý nemal procesnú subjektivitu (žalobkyňa 4/ M. H.).
4. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach.
5.Nazákladevýzvysprávnehosúduzodňa03.10.2024žalovanýsprávnemusúduoznámil,žeopatrenie
č. 1866/2031/2017 zo dňa 28.02.2017 bolo zrušené opatrením č. 11159/4017/2022 zo dňa 17.03.2022,
ktoré zároveň doručil súdu ako prílohu. Z opatrenia zo dňa 17.03.2022 vyplynulo, že žalovaný pristúpil
k zrušeniu opatrenia zo dňa 28.02.2017 (ktorého doručenia sa žalobcovia domáhali) z dôvodu doručenia
rozsudkov Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/13/2017 zo dňa 13.03.2020 a Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 5Co/37/2020 zo dňa 30.09.2021, v zmysle ktorých bolo právoplatne rozhodnuté o určení
existencie práva užívania zodpovedajúcemu vecnému bremenu k pozemku KN-C parc. č. XXXX/XX, k.
ú. D. v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Stará obytná súp. č. XXX,
orientačné č. 23, stojaceho na pozemku KN-C parc. č. XXXX k. ú. D.. Vzhľadom na citované rozsudky
žalovaný považoval opatrenie zo dňa 28.02.2017 za nevykonateľné.
6. Správny súd uznesením č.k. PO-6S/21/2023-103 zo dňa 17.12.2024 zastavil podľa § 99 písm.
g) S.s.p., keďže odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti predmetnému uzneseniu podali žalobcovia kasačnú
sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“)
uznesením sp. zn. 6Svk/10/2025 zo dňa 18.12.2025 tak, že uznesenie Správneho súdu v Košiciach
č.k. PO-6S/21/2023-103 zo dňa 17.12.2024 zrušil v časti II. a III. výroku o trovách konania a vec vrátil
správnemu súdu na ďalšie konanie.
7. V ďalšom konaní Správny súd v Košiciach pristúpil k rozhodnutiu o náhrade trov konania vrátane trov
kasačného konania v súlade s právnym názorom kasačného súdu.
8. Podľa § 171 ods. 1 S.s.p., ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
9. V správnom súdnom konaní platí všeobecná zásada, že žiaden z účastníkov konania nemá právo
na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené podľa ust. § 99 S.s.p. Z tejto všeobecnej zásady
existuje výnimka zakotvená v ust. § 171 ods. 1 S.s.p. a to, ak účastník konania procesne zavinil
zastavenie konania.
10. V tomto prípade pojem procesné zavinenie podľa ustanovenia § 171 S.s.p. „treba aplikovať a
posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie inštitútom procesného
práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po
začatí súdneho konania. Pojem zavinenie je potrebné vyhodnocovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti,
ktorou je správanie sa účastníka konania vedúce k skončeniu súdneho konania, dôsledkom ktorého je
vznik trov druhého účastníka konania. Pokiaľ jeden z účastníkov konania zaviní, že konanie muselo
byť zastavené, teda o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté s dôsledkom jednoznačného záveru
dôvodnosti podanej žaloby, zásadne mu vzniká povinnosť nahradiť druhému účastníkovi vzniknuté trovy
konania.Ustanovenie§171ods.1SSPjevovzťahušpeciálnymustanovenímkustanoveniu§170písm.
b)SSP,podľaktoréhožiadenzúčastníkovkonanianemáprávonanáhradutrovkonania,akkonaniebolo
zastavené.“ (Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 12.09.2023, sp. zn. 4Svk/25/2023).
11. Správny súd sa zaoberal prípadnou aplikáciou § 171 ods. 1 S.s.p., pričom dospel k záveru,
že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Podstatnou bola skutočnosť, že žalobcovia podali
správnu žalobu v postavení opomenutých účastníkov podľa § 179 S.s.p., ktorou sa domáhali doručenia
opatrenia č. 1866/2031/2017 z 28.02.2017 vydaného žalovaným označené ako ,,Určenie použitia
trvalých dopravných značiek a dopravných zariadení.“ Po podaní žaloby žalovaný vydaním opatreniač. 11159/4017/2022 zo dňa 17.03.2022 zrušil opatrenie, ktorého doručenia sa žalobcovia domáhali, a
to z dôvodu, že sa stalo nevykonateľným s prihliadnutím na rozsudky Okresného súdu v Poprade a
Krajského súdu v Prešove. Nie je teda sporné, že dôvodom zastavenia konania bolo zrušenie opatrenia
č. 1866/2031/2017 z 28.02.2017 žalovaným. S poukazom na závery kasačného súdu v uznesení sp. zn.
6Svk/10/2025 zo dňa 18.12.2025 „je potrebné tento úkon žalovaného s odkazom na princíp materiálnej
spravodlivosti podradiť pod ,,zavinenie žalovaného“. Rozhodujúce v danom prípade je, že k zastaveniu
konania nedošlo ,,bezpríčinne“ ani z dôvodu, ktorý by bol procesne neutrálne prisúditeľný všetkým
účastníkom konania, ale príčinou bolo procesne relevantné konanie žalovaného. Žalobcom, ktorí museli
trovy vynaložiť na uplatnenie a ochranu svojho procesného postavenia, nemôže byť dané na ujmu, ak
takýmto spôsobom odpadol dôvod konania.“
12. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodol o trovách konania podľa § 171 ods. 1 S.s.p. tak, že
žalobcom priznal náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý procesne zavinil zastavenie konania.
Keďže rozhodnutie o práve na náhradu trov kasačných konaní (v ktorých došlo k zrušeniu pôvodného
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, resp. rozhodnutia Správneho súdu v Košiciach v časti II. a III.
výroku o trovách konania, a vráteniu veci na ďalšie konanie) je závislé od výsledku konania pred
správnym súdom, o trovách kasačných konaní súd rozhodol tak, že žalobcom priznal ich náhradu voči
žalovanému.
13. Podľa § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Pokiaľ ide o náhradu trov ďalšieho účastníka konania, v preskúmavanej veci neboli splnené
podmienky na aplikovanie ustanovenia § 171 ods. 1 S.s.p., ktoré nemôže byť vykladané izolovane, ale
vždy v súvislosti s ustanoveniami zákona, ktoré mu predchádzajú. O povinnosti nahradiť žalovaným
trovy konania ďalším účastníkom konania je možné rozhodnúť, len ak sú splnené podmienky, za ktorých
je možné im ich priznať.
15. Ďalší účastník konania má v súlade s § 169 právo na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti
s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže
správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. „... v prípade náhrady trov konania
ďalšieho účastníka konania je v zásade princíp úspechu v konaní irelevantný, keď režim náhrady trov
konania ďalšieho účastníka konania je koncipovaný na iných právnych premisách ako je tomu v prípade
účastníkov konania (žalobca a žalovaný). Vychádzajúc zo znenia právnej úpravy je v prípade ďalšieho
účastníka konania relevantné jedine to, či nastala (aspoň) jedna z nasledovných dvoch skutočností: a)
či ďalšiemu účastníkovi konania vznikli trovy na tom právnom základe, že plnil povinnosť uloženú mu
súdom a ak áno, tak mu patrí náhrada trov za tieto úkony a/alebo b) či na priznanie náhrady ďalších
trov konania (na návrh) existuje osobitný dôvod.“ Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Svk/20/2024.
16. Zo súdneho spisu je zrejmé, že ďalšiemu účastníkovi konania v priebehu konania nevznikli
trovy konania, ktoré by sa viazali na plnenie povinnosti uloženej mu súdom. Doručenie správnej
žaloby, prípadne iného podania účastníka konania ďalšiemu účastníkovi konania zo strany súdu a
upovedomenie ďalšieho účastníka konania o možnosti vyjadriť sa k nemu, nie je možné bez ďalšieho
považovať za povinnosť uloženú súdom. Ide o úkon súdu umožňujúci ďalšiemu účastníkovi konania
realizovať jeho procesné právo v tom zmysle, že je upovedomený o predmetnom úkone a zároveň mu je
daná možnosť prezentovať vo vzťahu k súdu vlastnú argumentáciu k tej, ktorá je uvedená v doručenom
podaní. Ďalšiemu účastníkovi konania bola uznesením č.k. 6S/1/2019-24 zo dňa 30.01.2019 doručená
správna žaloba, a zároveň bol vyzvaný, aby sa ako ďalší účastník konania vyjadril k žalobe žalobcu.
Ďalšiemu účastníkovi konania boli prípismi zo dňa 29.03.2022 a zo dňa 26.02.2025 doručené kasačné
sťažnosti s tým, aby sa k nim vyjadril. Nebola mu zo strany správneho súdu uložená povinnosť sa
vyjadriť. Zároveň bol účastník poučený o tom, že prípadné nedoručenie vyjadrenia neznamená, že súd
v konaní nemôže ďalej konať, ale práve naopak, že pokiaľ sa v lehote nevyjadrí, správny súd môže vo
veci konať ďalej. Vo výzvach, resp. v uznesení nebolo uvedené poučenie o hrozbe poriadkovej pokuty
za neposkytnutie vyjadrenia ako povinnosti uloženej súdom. Z povahy výziev na vyjadrenie, ktoré boli
v rámci konania ďalšiemu účastníkovi konania doručené vyplýva, že tieto nie je možné považovať za
výzvy na realizáciu povinností uložených súdom v pravom zmysle slova, keďže prestavujú skôr formálny
predpoklad pre realizáciu jeho procesných práv, ako ďalšieho účastníka konania, v rámci správneho
súdneho konania. Podľa rozhodnutia najvyššieho správneho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí za rok 2024 pod č. 87/2024: „Citované ustanovenie tak predovšetkým nepriznáva ďalšiemu
účastníkovi právo na náhradu trov podľa zásady jeho úspechu, ale obmedzuje ich zásadne na trovy
vyvolané povinnosťou, ktorú správny súd uložil. Dôvodom takejto úpravy je predovšetkým bránenie
tomu, aby ďalší účastníci vstupovali do konania len preto, aby im neskôr boli priznané trovy (porov.dôvodová správa k vládnemu návrhu Správneho súdneho poriadku, Národná rada Slovenskej republiky,
VI. volebné obdobie, tlač 1335). Druhá veta ustanovenia § 169 SSP však ako výnimku z tejto zásady
dovoľuje priznať akékoľvek trovy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo znenia tejto vety je
zrejmé, že zákon tieto dôvody ani príkladmo neuvádza, ale ani neobmedzuje. Zo vzájomného vzťahu
oboch týchto viet tak možno ako zásadu dovodiť, že dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže byť
každýúspechďalšiehoúčastníkavkonaní,pretožeprávetomumábrániťprváveta.“Zvyššieuvedených
dôvodov správny súd nezistil, že by ďalšiemu účastníkovi konania patrila náhrada trov za úkony, v rámci
ktorých by plnil povinnosti uložené mu súdom.
17.Správnysúdnevzhliadolanižiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nazákladektorýchbymalmať
ďalší účastník právo na náhradu trov konania. Právna veta vyššie citovaného rozhodnutia č. 87/2024
znie:„Odôvodhodnýosobitnéhozreteľavzmysle§169ods.2druhejvetySprávnehosúdnehoporiadku,
kvôli ktorému možno ďalšiemu účastníkovi priznať náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti, môže ísť
vtedy, ak ďalší účastník ako jediný podá kasačnú sťažnosť a na jej základe kasačný súd zruší rozsudok
správneho súdu, a ten následne novým rozsudkom rozhodne v prospech tohto ďalšieho účastníka.
Takisto taký dôvod môže existovať vo vzťahu k trovám konania o kasačnej sťažnosti, ktorou žalobca
napadol výlučne výrok rozsudku správneho súdu o priznaní náhrady trov ďalšiemu účastníkovi.“ V
prejednávanejvecivšaktakétoaniinédôvodyhodnéosobitnéhozreteľanebadať,nakoľkoďalšíúčastník
sa len vyjadril k správnej žalobe a ku kasačným sťažnostiam po tom, čo mu bola umožnená takáto
možnosť, nie povinnosť.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v
Košiciach v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.