Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, July 26, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/97/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121211172
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4121211172.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Štefánikova tr. 88, Nitra, deti rodičov – matky: D.
E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, G., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Lenka Takáčová,

LL.M., advokátka so sídlom Mariánska 1359/4, Nitra – Staré Mesto, IČO: 42 335 922, a otca: D. E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, G., o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi a o zvýšenie
výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. 11P/215/2021-707
zo dňa 13.02.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti v prvom, druhom a treťom
odseku, ako aj v závislom poslednom odseku z r u š u j e a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c

i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie:
- zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k. 24P/266/2018-65 zo dňa 31.01.2019, v časti vyživovacej
povinnosti otca na maloleté deti tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti B.: A., nar.
XX.XX.XXXX, zvýšil zo sumy 100 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne od 01.10.2021 a C., nar.

XX.XX.XXXX, zvýšil z doterajšej sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 01.10.2021, ktoré
výživné je otec detí povinný platiť k rukám matky detí vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred,
- zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.10.2021
do 31.01.2023 predstavuje sumu 2 650 eur, povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 240 eur
spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku,

- zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.10.2021
do 31.01.2023 predstavuje sumu 1 800 eur, povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 220 eur
spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku,
- zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k. 24P/266/2018-65 zo dňa 31.01.2019, v časti styku otca
s maloletým dieťaťom tak, že otec dieťaťa sa bude stretávať s maloletým C. B., nar. XX.XX.XXXX,

každý párny víkend v príslušnom kalendárnom roku od soboty 12.00 hod. do bezprostredne nasledujúcej
nedele 16.00 hod,
- matke dieťaťa uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
- matka dieťaťa uložil povinnosť maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať
otcovi dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od otca dieťaťa
späť.

-otcoviuložilpovinnosťdieťaťavurčenomčasepredmiestombydliskadieťaťaprevziaťodmatkydieťaťa
a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať matke späť- zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/266/2018-65 zo dňa 31.1.2019 v časti styku otca s
maloletým dieťaťom tak, že styk otca s maloletou A. B., nar. XX.X.XXXX sa neupravuje,
- žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil § 25 ods. 1, 2, 3 a 4, § 26, § 36 ods.
1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods.1, § 75 ods.1, 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 z. č. 36/2005
Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil tým, že z vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi a na zvýšenie výživného

na maloleté deti bol podaný dôvodne. Čo sa týka stavu, že pôvodné súdne rozhodnutie bolo v časti
úpravy styku s maloletou A. zmenené tak, že styk otca s maloletou A. nie je upravený, súd prvej
inštancie mal za to, že uvedené je v najlepšom záujme maloletej A., ktorá sa po negatívnom incidente
odmieta s otcom stretávať. Súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že maloletá A. je počas
pracovných dní ubytovaná na internáte v Piešťanoch, a tiež na jej vek, kedy je schopná samostatne
vyjadriť svoju vôľu, resp. nevôľu stretávať sa s otcom, pričom v uvedenom stave existuje do budúcnosti

možnosť zlepšenia vzťahov otca s maloletou dcérou a zároveň nastavenia styku v rámci vzájomnej
dohody rodičov a maloletej. V súvislosti so zúžením styku otca s maloletým C. na každý párny víkend v
príslušnom kalendárnom roku od soboty 12.00 hod. do bezprostredne nasledujúcej nedele 16.00 hod.
súd prvej inštancie uviedol, že takto nastavený styk je najvhodnejší a je v najlepšom záujme maloletého
dieťaťa s prihliadnutím na zdravotný stav maloletého dieťaťa a nutnosť nastavenia pravidelného režimu

v plnení školských povinností a trávení voľného času, čomu tak počas styku otca s maloletým C. nebolo,
otec nezabezpečoval adekvátnu starostlivosť o maloleté deti.

3. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal určením výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti,
vykonal rozsiahle dokazovanie, podrobne zisťoval príjmy a odôvodnené výdavky na stranách rodičov,

ako aj detí a skúmal zmenu pomerov účastníkov konania v čase od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom. Došlo k takej zmene pomerov, ktorá zakladá priestor na zmenu
pôvodnej úpravy. K zmene pomerov došlo na strane matky maloletých detí, ktorej pribudla vyživovacia
povinnosť na maloletého syna I., ktorý sa narodil dňa XX.XX.XXXX z jej partnerského vzťahu, z
čoho vyplýva zvýšenie výdavkov na strane matky. Matka sa so svojím partnerom a maloletými deťmi

presťahovali do 4-izbého bytu, ktorý zakúpili matka so svojím partnerom a v súvislosti s tým sa im
zvýšili výdavky na bývanie, pribudla splátka hypotéky v sume 719,34 eur mesačne. K zmene pomerov
došlo aj na strane maloletej A., ktorá v mesiaci september 2022 nastúpila do 1. ročníka na strednej
škole, a to na Hotelovú akadémiu Ľudovíta Wintera v Piešťanoch, kde je počas školského týždňa
ubytovaná na internáte s poplatkom 40 eur mesačne, strava pre maloletú je približne 80 eur mesačne,

príspevok na varenie 30 eur mesačne, vreckové 10 - 20 eur mesačne. Na začiatku školského roka bolo
potrebné maloletej zakúpiť pomôcky ako rovnošata, kuchárske oblečenie, ISIC karta do školy, zdravotný
preukaz. Z uvedeného vyplynulo, že výdavky na maloletú A. sa od času poslednej úpravy preukázateľne
zvýšili. Na maloletého C. sú zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom, obe maloleté
deti navštevujú záujmové krúžky, ktoré sú spoplatnené, resp. vyžadujú zakúpenie potrebných vecí a

ochranných pomôcok, a pozitívne prispievajú k zdravému vývinu maloletých detí.

4. Otec maloletých detí je v súčasnosti obžalovaný z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby,
väzba mu bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka, z ktorého vyjadrenia mal
súd prvej inštancie za to, že sa na stretnutia viackrát nedostavil, nepodrobuje sa skúške na zistenie

prítomnosti požívania alkoholický nápojov v krvi, nakoľko nikdy nie je zastihnutý na adrese trvalého, ani
prechodného pobytu, a mobilný telefón nedvíha, viackrát bol upozornený na dodržiavanie stanovených
termínov. Čo sa týka pomerov na strane otca maloletých detí, v období mesiacov apríl – júl 2021
otcov priemerný mesačný príjem predstavoval 153,20 eur, v mesiaci september 2022 jeho čistá
mzda predstavovala 218,28 eur. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni otec maloletých detí v období

od augusta 2021 do augusta 2022 nedosiahol žiadny príjem zo zamestnania, pričom v období od
januára 2017 do decembra 2018, t.j. v období dvoch kalendárnych rokov bol otcov priemerný mesačný
vymeriavací základ v sume 1 229,51 eur u zamestnávateľa C. F.. V období od 12.10.2018 do 17.10.2018
bol otec hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, liečil sa pre adaptačnú poruchu,
zmiešanú poruchu osobnosti, toxikologické vyšetrenie bolo pozitívne na drogy, prepustený bol z dôvodu

nespolupráce. V období jún 2020 – jún 2021 bol otec maloletých detí vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, vyradený bol pre nespoluprácu s úradom. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni otec
maloletých v súčasnosti nie je evidovaný u žiadneho zamestnávateľa. Z vyjadrení otca mal súd prvej
inštancie za to, že v súčasnosti nie je v aktívnej zdravotnej starostlivosti psychológa či psychiatra, zčoho možno usudzovať, že zdravotné, konkrétne psychické problémy, pre ktoré otec maloletých detí
ukončil svoje pracovné pôsobenie v IT sektore, u neho ďalej nepretrvávajú a je schopný zamestnať sa
v uvedenej prípadne v obdobnej oblasti, kde pracoval v minulosti 15 rokov a bol schopný dosahovať

podstatne vyšší príjem zo zamestnania ako je tomu doteraz. Otec má vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa ako inžinier ekonómie. S prihliadnutím na predchádzajúce pracovné zaradenia je zrejmé, že na
jeho strane je prítomný potenciál na dosahovanie podstatne vyššieho príjmu.

5. Na základe vyššieho uvedeného súd prvej inštancie rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť

otca na maloletú A. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne a u maloletého C. zo sumy
100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne. Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletú A. za
obdobie od 1.10.2021 do 31.1.2023 predstavuje sumu 2 650 eur, súd prvej inštancie povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach po 240 eur spolu s bežným výživným. Na maloletého C. zročné výživné
predstavuje sumu 1 800 eur, ktorú otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 220 eur spolu s
bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto

rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie v časti výrokov o zvýšení vyživovacej
povinnosti na obe maloleté deti, ako aj v časti výrokov o zročnom výživnom na obe maloleté deti,
ktoré odôvodnil § 365 ods. l písm. b/, f/ a h/ z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„ Civilný sporový poriadok ”) a § 62 ods. l z. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„ Civilný mimosporový poriadok ”). Nesúhlasí s výrokmi napadnutého rozsudku o zvýšení výživného na
obe maloleté deti a závislými výrokmi o zročnom výživnom, v tejto napadnutej časti považuje rozsudok
súdu prvej inštancie za nesprávny, nespravodlivý, nepresvedčivý a nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov, a to pokiaľ ide o výšku zvýšenia výživného na obe maloleté detí, počiatok zvýšenia výživného

na obe maloleté deti, ako aj o výpočet zročného výživného na obe maloleté deti. Navrhol, aby odvolací
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného pre maloleté deti A. a
C. a určení zročného výživného otcovi na obe maloleté deti ako aj výroku o náhrade trov konania
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti nespĺňa kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Matkamaloletýchpodalanávrhnazvýšenievýživnéhovpodstatepo2,5rokuodprávoplatnostirozsudku
o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom (rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k.
24P/266/2018-65 z 31.01.2019). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, prečo súd
prvej inštancie zvýšil výživné na obe maloleté deti odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu, t. j. od
1.10.2021, v tejto časti je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Pre stanovenie doby (počiatku) zmeny

rozhodnutia o výživnom nie je totiž dôležité to, kedy bol podaný návrh na zvýšenie výživného, ale kedy
došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom a súd musí túto
zmenu pomerov zistiť na základe výsledkov vykonaného dokazovania a v odôvodnení rozhodnutia sa
musí s touto otázkou vysporiadať. Tým, že súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil počiatok zvýšenia
výživného na obe maloleté deti, svojím nesprávnym procesným postupom porušil procesné práva jeho

ako otca v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Pokiaľ ide o samotné zvýšenie výživného na obe maloleté deti, a to pre maloletú A. zo sumy 100 eur
mesačnenasumu250eurmesačne,t.j.o150%,anamaloletéhoC.zosumy100eurmesačnenasumu
200 eur mesačne, t. j. o 100 % oproti predchádzajúcemu rozsudku o určení výživného, s tým nesúhlasí

vôbec, rozsudok považuje za nespravodlivý a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pre ktoré súd
prvej inštancie pristúpil k takejto zmene, samotnú výšku zvýšeného výživného neodôvodnil a nesprávne
porovnal pomery na strane rodičov maloletých detí, a predovšetkým povinného otca. Súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku v počte 12 strán realizoval vyhodnotenie skutkového stavu na poldruha strany,
nevysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti

považovalzapreukázané,aktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakoichvyhodnotilaakovecprávne
posúdil. Nestačí len citácia Zákona o rodine uvedená v odsekoch 15. až 29. odôvodnenia napadnutého
rozsudku na necelých dvoch stranách odôvodnenia rozsudku a jednostranové odôvodnenie zmeny
pomerov, a to na jeho strane v troch vetách s nasledujúcom záverom: ,, Na základe vyššie uvedeného
súd rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. zo sumy 100 eur mesačne na

sumu 250 eur mesačne a u maloletého C. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne.“

8. Súd prvej inštancie uviedol, že v čase poslednej úpravy, t.j. 31.01.2019, bol otec dlhodobo
práceneschopný, mal psychické problémy a jeho príjem tvorili nemocenské dávky v rozsahu 966 - 988eur mesačne a príjem matky maloletých detí bol približne 600 eur v čistom. Pokiaľ súd prvej inštancie
v odseku 31. odôvodnenia rozsudku k jeho pomerom uvádza, že v období od januára 2017 do decembra
2018, t.j. v období dvoch kalendárnych rokov bol jeho priemerný vymeriavací základ v sume 1 229,51

eura, pričom v tomto období pracoval u zamestnávateľa C. F., a tiež, že bol v období od 12.10.2018
do 17.102018 hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, kde sa liečil pre adaptačnú
poruchu, zmiešanú poruchu osobnosti, a že v súčasnosti nie je evidovaný u žiadneho zamestnávateľa,
ani nie je v aktívnej zdravotnej starostlivosti psychológa či psychiatra, z čoho možno usudzovať, že
zdravotné, konkrétne psychické problémy, pre ktoré ukončil svoje pracovné pôsobenie v IT sektore uňho

ďalej nepretrvávajú, a že je schopný sa zamestnať v uvedenej prípadne obdobnej oblasti, kde pracoval
v minulosti 15 rokov, kde bol schopný dosahovať podstatne vyšší príjem zo zamestnania, ako je tomu
doteraz, s týmto záverom nesúhlasí, pretože ani v súčasnosti nie je jeho zdravotný stav dobrý a z
hľadiska jeho potenciálneho príjmu vzhľadom na jeho zdravotný stav, keďže ešte máva depresie, ani
nie je objektívne možné skutočne dosiahnuť súdom prvej inštancie bližšie ani neuvedený potenciálny
príjem. Napriek svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu sa snaží nájsť si zamestnanie a na budúci

týždeň má ísť na pohovor pred prijatím do zamestnania vo firme J. J. J..

9. Pri stanovení výšky výživného na obe maloleté deti súd prvej inštancie vôbec neuviedol, akou
sumou by sa aj matka maloletých detí mala podieľať na úhrade odôvodnených potrieb detí zo svojho
príjmu, ktorý je vyšší než v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom a pozostáva z

materskej dávky vo výške 731,70 eur mesačne a z rodičovského príspevku 60 eur mesačne, teda jej
príjem predstavuje 791,70 eur mesačne. Bez ohľadu na to, že matke pribudla vyživovacia povinnosť k
maloletému dieťaťu I., čím sa u nej zmenili pomery, však k tomuto dieťaťu má vyživovaciu povinnosť aj
otec tohto dieťaťa, ktorého príjem si súd prvej inštancie zrejme ani nevyžiadal a vychádzal iba z tvrdenia
matkymaloletýchdetí,žepríjemjejpartneraK.J.,sktorýmžijevspoločnejdomácnosti,jepribližne1200

eur v čistom. Súd prvej inštancie si zrejme nevyžiadal ani správu o jeho zárobku od jeho zamestnávateľa
L. M. J.. Súd prvej inštancie ani riadne neuviedol komplex odôvodnených potrieb oboch maloletých detí,
teda aké sú ich pravidelné mesačné výdavky na pokrytie ich životných nákladov a v akej miere by sa
matka mala podieľať výžive maloletých popri rodinných prídavkoch, ktoré sú štátnou sociálnou dávkou,
ktorou štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatrených detí, a tiež na čiastočnú úhradu školských

potrieb ako podporu plnenia školských povinností. Uvedené možno kvalifikovať ako nesprávne zistený
skutočný stav veci majúci za následok nesprávne právne posúdenie.

10. V danej veci súd prvej inštancie vôbec neuviedol ako je časť výživy oboch maloletých detí krytá
prídavkami na deti, ktorých výška od 01.01.2023 je 60 eur mesačne na každé dieťa, v roku 2022 to

bolo 25,88 eur mesačne na každé dieťa a v roku 2021 to bolo 25,50 eur na každé dieťa. Súd prvej
inštancie tak nezistil riadne skutočný stav veci. Ani zročné výživné nie je vyčíslené správne, pretože
zročné výživné bolo vyčíslené na každé z detí za 16 mesiacov (3 mesiace od 01.10. do 31.12.2021,
12 mesiacov od 01.01.2022 do 31.12.2022 a 1 mesiac od 01.01. do 31.01.2023). Vzhľadom na to, že
výživné za uvedené obdobie 16 mesiacov bolo riadne uhradené v sumách po 100 eur mesačne na každé

dieťa, a ak súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletú A. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 250
eur mesačne, potom zročné výživné za uvedené obdobie malo byť určené sumou 2 400 eur (250 - 100
= 150 x 16 mesiacov), nie 2 650 eur. Obdobne ak súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletého C.
zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, potom zročné výživné za obdobie od 31.10.2021
do 31.01.2023 predstavuje sumu 1 600 eur (200 – 100 x 16) a nie sumu 1 800 eur.

11. Za absolútne nesprávne nespravodlivé a likvidačné považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie
o povolení splátok nesprávne uvedeného zročného výživného na obe maloleté deti, a to pre maloletú
A. v sume 240 eur mesačne spolu s bežným výživným 250 eur mesačne a pre maloletého C. v sume
220 eur mesačne spolu s bežným výživným 200 eur mesačne, čo spolu predstavuje sumu 910 eur

mesačne. Táto suma 910 eur sa približne rovná sume, z ktorej Okresný súd Nitra vychádzal ako z jeho
príjmu - nemocenských dávok v rozsahu súm 966-988 eur mesačne - pri určení výživného v pôvodnom
rozsudku zo dňa 31.01.2019 č.k. 241)/266/2018-65. Aj v tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné
a nezodpovedajúce jeho pomerom.

12. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie považuje za
neopodstatnené, odvolacie dôvody za neexistujúce, výrok rozsudku považuje za vecne správny a
spravodlivý, pretože súd prvej inštancie riadne vykonal rozsiahle dokazovanie v súlade s ust. §§
132, 182, 185 a nasl. v spojení s ust. § 316 Civilného sporového poriadku, umožnil stranám sporu,aby sa k vykonanému dokazovaniu vyjadrili, dostatočne zistil skutkový stav, vykonal aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci konania. Pri vyhodnocovaní dôkazov neporušil ust. §§ 191 až 194 Civilného
sporového poriadku, zachoval právnu istotu, keď pri rozhodovaní vychádzal z ustálenej rozhodovacej

praxe najvyšších súdnych autorít, aplikoval správne právne normy a správne interpretoval aj ich obsah
a súčasne na zistený skutkový stav správne aplikoval právne normy, a teda otec sa snaží iba vyhnúť
plneniu svojej zákonnej povinnosti voči deťom. Otec nepoprel žiadne z jej skutkových tvrdení, a teda
skutkové tvrdenia sú nesporné (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku), riadne preukázala aktuálne
príjmy a výdavky. Takmer všetky dôkazy počas konania predložila alebo ich zaobstaral súd prvej

inštancie ex offo, pričom otec sa ku konaniu staval laxne a svoje tvrdenia nepreukázal. Otec nemá
psychiatrické,anipsychologicképroblémy,akosatosnažilpočassúdnehokonaniapodsunúťaopätovne
to uvádza v odvolaní, pretože svoje tvrdenia nepreukázal, a dokonca bolo počas súdneho konania
preukázané, že klame, keď tvrdí, že navštevuje psychológa/psychiatra. U otca je diagnostikovaná
narcistická porucha osobnosti a nadužívanie psychotropných a návykových látok, rovnako bol liečený na
psychiatrii vo Veľkom Záluží z dôvodu požívania psychotropných a návykových látok a pre nespoluprácu

ho doslova z psychiatrie vyhodili. V psychiatrickej liečebni otcovi diagnostikovali – adaptačnú poruchu,
emočne instabilná porucha osobnosti – impulzívny typ, abúzia THC, metamfetamínu. Čiže otec má
problém s drogami a nie s depresiou. Z vyjadrenia probačnej úradníčky vyplýva, že sa otec nepodrobuje
skúške na zistenie prítomnosti požívania alkoholických nápojov v krvi, nakoľko nikdy nie je zastihnutý na
adrese trvalého ani prechodného pobytu, mobil policajnej hliadke nedvíha. Vzorky moču na prítomnosť

omamných a psychotropných látok si nosí do laboratória na vyšetrenie sám. Z tohto dôvodu laboratórium
nezodpovedá za pravdivosť výsledku (dôkazy v spise). Úrad práce sociálnych vecí a rodiny vyradil otca
z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce (dôkaz viď v spise). Aktuálna situácia
na pracovnom trhu je taká, že nepracuje len ten kto nechce.

13. Poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax krajských súdov, vychádzajúcej z rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018 a Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn.
5Cdo/14/2021, keď princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity - Krajský súd v Trnave
24CoP/12/2020, Krajský súd v Košiciach 7CoP/181/2019, Krajský súd v Prešove 2CoP/28/2017, Krajský
súd v Žiline 5CoP/52/2019. Keďže zo strany otca nebol popretý jej príjem, nie je potrebné zisťovať

príjem jej partnera (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Vzhľadom na výšku výživného je
preukázané v akej výške sa podieľal a podľa rozsudku má podieľať otec na výživnom svojich detí a
vo všetkom ostatnom, že sa podieľa ona a jej partner podľa výšky ich príjmu. Vzhľadom na výšku
príspevku na deti je zrejmé v akej výške sa táto štátna sociálna dávka podieľa na výžive deťom. Otec
doposiaľ prispieval na výživné spolu mesačne 200 eur a všetko ostatné zabezpečovala nielen zo svojho

príjmu, ale aj pre deti zabezpečoval v podstate cudzí človek, jej partner, ktorý platí deťom strechu nad
hlavou, stravu, bývanie, krúžky, atď. Formalisticky prístup k obsahu rozsudku, ktorého sa dožaduje
otec, nie je dôvodný a je dostatočne odôvodnený. Otec sa svojím prístupom k súdnemu konaniu, t.j.
nezúčastňovaním sa súdnych pojednávaní bez ospravedlnenia a nepredkladaním dôkazov, ktoré súd
prvej inštancie požadoval, maril priebeh súdneho konania a znemožňoval tak deťom riadny a efektívny

prístup k uplatňovaniu ich práv. Z obsahu odvolania je možné vyčítať, že otec je nadpriemerne znalý
svojich práv a povinností ostatných, vyžaduje od súdu prvej inštancie prísne formalistický prístup k
obsahu rozsudku, ale ako je zrejmé z jeho správania v priebehu súdneho konania, toto ale na jeho
vlastné požiadavky nereflektuje a správanie neprispôsobuje svojím povinnostiam voči deťom alebo
súdu. Návrh na zvýšenie výživného podala 3 roky od podania prvého návrhu, nakoľko považovala

dostatočne dlhé obdobie na vyriešenie údajných zdravotných problémov otca a nájdenie si adekvátneho
zamestnania. V tom čase otec svoje časté meškania na styk pred deťmi ospravedlňoval tým, že bol
dlhšie v práci. Z tohto dôvodu nadobudla presvedčenie, že je otec riadne zamestnaný.

14. V čase podania návrhu C. začal navštevovať druhý stupeň základnej školy, pripravoval sa na

prijímacieskúškyna8.ročnégymnáziumaA.9.ročníkZŠapripravovalanaprijímacieskúškynastrednú
školu. V súčasnosti A. navštevuje 1. ročník strednej školy, je ubytovaná na internáte. Syn navštevuje 6.
ročník ZŠ. V čase podania návrhu a pretrvávajúcej pandémie Covid 19 boli deti prevažnú časť školského
roka na dištančnom vyučovaní, z tohto dôvodu sa jej enormne zvýšili náklady na stravu, hygienické a
čistiace prostriedky, ochranné prostriedky a vitamíny. Otec ju svojím konaním roky privádzal do finančnej

tiesne. Výživné na deti neplatí vopred do 15. dňa v zmysle Zákona o rodine a ako mu to uložil pôvodný
rozsudok, ale platí ich minimálne mesiac pozadu a neskôr. Finančné prostriedky na zabezpečenie detí
si musela požičiavať, či už v banke alebo od rodinných príslušníkov, finančne jej pomáha aj jej partner.
Dňa 25.05.2023 zahájila rodičovskú dovolenku a jej príjem sa jej zníži na sumu 412 eur zo sumy 768 eur(materská), rozdiel 356 eur. Vykonáva celodennú osobnú starostlivosť o najmladšie tretie dieťa, ktoré
má len 7 mesiacov. Vzhľadom na útly vek dieťaťa, nie je od nej možné spravodlivo požadovať, aby sa
zamestnala, keďže si dieťa v tomto veku vyžaduje nepretržitú starostlivosť. Z uvedeného vyplýva, že

skutkový stav oproti rozsudku sa opätovne ku dňu vydania rozhodnutia odvolacieho súdu zmení a odo
dňa 25.05.2023 žiada o zvýšenie výživného o ďalších 100 eur/dieťa/mesiac.

15. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca vyplynulo, že súd prvej inštancie bral ohľad na
potreby maloletých detí, rovnako aj na majetkové pomery rodičov, a preto považuje rozhodnutie súdu

prvej inštancie vo všetkých bodoch v najlepšom záujme maloletých detí a navrhuje, aby odvolací súd
potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

16. Matka vo vyjadrení zo dňa 14.6.2023 uviedla, že po doručení jej vyjadrenia k odvolaniu otca nastali
nasledovné skutočnosti: v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod. sp. zn. 4T/17/2022
proti otcovi ako obžalovanému, otec dňa 25.5.2023 na hlavnom pojednávaní uviedol, že odchádza

pracovať do cudziny - spis 4T/17/2022, ktorý navrhuje pripojiť. Otec sa následne vyhlásenia rozsudku
nezúčastnil, pričom bol odsúdený za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Otec jej dňa
01.06.2023 doručil sms, v ktorej uviedol, že nepríde na styk so synom, pretože je na brigáde v zahraničí.
Oec naďalej neplatí výživné riadne a včas v zmysle Zákona o rodine napriek jej výzvam.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného sporového poriadku),
po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), oprávnenou osobou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného
mimosporovéhoporiadku),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné(§355ods.1Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363

Civilného sporového poriadku), a že odvolateľ, otec použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného sporového poriadku), s
prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového
poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku).

18. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bola zmena úpravy styku a zvýšenie
výživného otcovi pre maloleté deti.

19. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca u A. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 250 eur

mesačne od 1.10.2021 a u C. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 1.10.2021, ako
aj zročné výživné.

20. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.22. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

23. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

24. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.(1) Na účely tohto zákona
sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len
„účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.(2)

25. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

26. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

27. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

28. Podľa § 231 Civilného sporového poriadku rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné
dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď

nastala podstatná zmena pomerov.

29. Podľa § 232 ods. 4 Civilného mimosporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

30. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a

rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/04).

31. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu,
ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho

charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná či na
strane oprávneného dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie, resp.
zníženie výživného.

32. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, a preto je súd

povinný podrobne skúmať pomery na strane účastníkov konania v čase pôvodného rozhodnutia o
výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu je predovšetkým podrobne porovnať
zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej
úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa vsúvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a
inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb musí súd preukazovať ich aktuálne
schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného

rozhodovania. Taktiež zisťuje, či došlo k zmene pomerov v súvislosti s počtom vyživovacích povinností,
osobných pomerov, zdravotného stavu. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko
zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým
sa navonok prezentuje.

33. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv
na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch
účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase ostatnej úpravy. Musia byť spoľahlivo zistené
okolnostirozhodujúceprepôvodnestanovenévýživnéaokolnostirozhodujúceprestanovenievýživného
v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave.

34. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým
výrokom s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia síce vyplýva konštatovanie súdu prvej inštancie, že došlo
k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ako aj matky, avšak správne otec namietal,
že rozsudok súdu prvej inštancie nie je preskúmateľný z dôvodu, že súd prvej inštancie neustálil

a nezdôvodnil, kedy malo dôjsť k podstatnej zmene pomerov u každého maloletého dieťaťa a u
matky odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie síce uviedol, že zvýšil výživné na obe
maloleté deti odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu, t. j. od 01.10.2021, avšak neuviedol na základe
akej skutočnosti k uvedenému záveru dospel, resp. neuviedol, v ktorom časovom okamihu mal za
preukázané (a akými dôkazmi), že pomery na strane maloletých a matky už boli k 01.10.2021 podstatne

zmenené, čím bolo dôvodným zvýšenie výživného. Správne tiež otec namietal, že z odôvodnenia
rozsudku nevyplýva, z akého potenciálneho príjmu otca súd prvej inštancie pri zvýšení výživného
vychádzal. Ani vykonané dokazovanie o pomeroch otca nezodpovedá tomu, aby na jeho základe
mohol byť súdom prvej inštancie vyslovený záver o zvýšení výživného. Súd prvej inštancie sa totiž
nedostatočne sústredil na zistenie aktuálneho, za danej situácie potenciálneho príjmu otca, keď jeho

výšku vôbec neustálil, len stroho skonštatoval, že na jeho strane je prítomný potenciál na dosahovanie
podstatne vyššieho príjmu bez toho, aby uviedol jeho konkrétnu výšku (napr. zistenú a preukázanú
z ponúk práce na internetových portáloch ponúkajúcich zamestnanie). Z uvedeného potom vyplýva, že
súdprvejinštancienevykonaldokazovanievdostatočnomrozsahu,vdôsledkučohobolonutnéstotožniť
sa s argumentáciou otca namietajúcim nepreskúmateľnosť napadnutej časti rozsudku. Z obsahu spisu

v prejednávanej veci tak nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie posudzoval vec dôsledne, a že by
tomu dostatočne prispôsobil i postup pri dokazovaní.

35. Odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie síce správne zohľadnil skutočnosť, že otec bol vyradený
pre nespoluprácu s úradom, v súčasnosti nie je evidovaný u žiadneho zamestnávateľa, nie je v

aktívnej zdravotnej starostlivosti psychológa či psychiatra, na jeho strane je preto prítomný potenciál
na dosahovanie podstatne vyššieho príjmu, avšak v ďalšom už nevykonal dostatočné dokazovanie za
účelom zistenia skutočného stavu veci vo vzťahu k zisťovaniu schopností, možností a majetkových
pomerov otca, pretože neuviedol konkrétnu výšku tohto potenciálneho príjmu. Nie je potom zrejmé, z
akého, hoci i potenciálneho príjmu otca, súd prvej inštancie vychádzal všeobecne uvádzajúc, že otec je

schopný dosahovať taký príjem, aby maloletým deťom platil zvýšené mesačné výživné.

36. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež dopĺňa, že pri uplatnení princípu potenciality príjmov povinného
rodiča, v predmetnej veci otca, súd neprihliada na skutočné, faktické príjmy tohto rodiča, ktoré dosahuje
v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré

by povinný rodič potenciálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp
sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný rodič svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká
zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a
tým aj k strate možností platiť výživné. Potencialita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s

právnou normou situáciu, keď povinný rodič nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté deti
zabezpečil, aby mali uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s ich výživou, a aj potreby, ktoré nie
sú základné, ktoré sú nad ich rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku apotrebám maloletých. S prihliadnutím na uvedené mal odvolací súd za to, že odvolacie námietky otca
maloletých detí sú aj v tejto časti opodstatnené.

37. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality
a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci
dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. S poukazom na

vyššie uvedené súd prvej inštancie náležitým nezisťovaním všetkých relevantných okolností, potrebných
pre posúdenie podstatnej zmeny pomerov na strane otca, nevykonal dokazovanie v uvedenom rozsahu
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti
daného prípadu. Odvolací súd preto s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového
poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvýšenia výživného a v závislých výrokoch o
zročnom výživnom, o zmene pôvodného rozhodnutia o výživnom, ako i o náhrade trov konania, zrušil

a vec mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

38. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude doplniť dokazovanie za účelom zistenia majetkových

pomerov otca a jeho príjmových pomerov, prípadne potenciálnych, a to s prihliadnutím na jeho
vzdelanie, povolanie, prax, zdravotný stav. Vzhľadom na uplynulý čas súd prvej inštancie opätovne
zistí zárobkové a majetkové pomery matky a spolužijúcich osôb (s ktorými vedie spoločnú domácnosť
a sú zárobkovo činné), aj spolužijúcich osôb otca, za rozhodné obdobie (všetko minimálne rok pred
podaním návrhu až do dňa opätovného rozhodovania súdu prvej inštancie), tiež zistí a ustáli výdavky

účastníkov konania najmä maloletých detí za rozhodné obdobie a posúdi ich opodstatnenosť, zistí
počet vyživovacích povinností matky a otca. Všetky skutočnosti je potrebné aktualizovať ku dňu nového
rozhodnutia. Následne bude povinnosťou súdu prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania
komplexne vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného
v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného

sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty otca,
zároveň aj nové skutkové okolnosti uvedené matkou vzhľadom na jej ďalší návrh na zvýšenie výživného
pre maloleté deti od 23.05.2023, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení, a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné v každom jednotlivom výroku
náležite odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom súd prvej

inštancie riadne odôvodní aj rozhodnutie v časti výpočtu výšky zročného výživného na každé maloleté
dieťa a v časti povolenia otcovi splatiť dlh na zročnom výživnom splátkami, ak k takýmto záverom
dospeje.

39. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania pred súdom prvej

inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).