Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 7, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010428
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5624010428.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 7.

7. 2025 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. C. D. E. F. G. , nar. XX. X. XXXX v G., trvale bytom H. XXX/XX, B. I. G.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
dňa 22. 3. 2023 v čase okolo 23.00 hod. pred vchodom do bytového domu na adrese A. H. XXXX/X
A. G., počas hádky s bývalou priateľkou J. K., nar. XX. X. XXXX, bytom K., L. XXX/XX, ju chytil oboma
rukami za plecia a sotil, v dôsledku čoho spadla na ľavý bok, následne sa postavila a po prejdení cca
20 metrov ju na križovatke pri budove Gymnázia v Ružomberku znovu chytil oboma rukami za plecia
a sotil na zem, pričom spadla na ľavý bok, čím spôsobil poškodenej ľahké zranenie podvrtnutie ľavého
kolena s natiahnutím bočného väzu s potrebnou dobou liečby a obmedzením v obvyklom spôsobe života

v trvaní 5 týždňov,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona (v znení účinnom od 6. 8. 2024)

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona (v znení účinnom od 6. 8. 2024).

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 364 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden)
rok a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodeným J.
K., nar. XX. X. XXXX v G., trvale bytom K., L. XXX/XX, vo výške 912,80 eur, Sociálnej poisťovni, pobočka
Martin, so sídlom Námestie SNP 4, Martin, IČO: 30 807 484, vo výške 2.964,80 eur a Union zdravotnej
poisťovni, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, vo výške 313,63 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd o d k a z u j e poškodenú J. K., nar. XX. X. XXXX v G., trvale bytom
K., L. XXX/XX, so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Ružomberok podala dňa 31. 5. 2024 obžalobu na A. B., stíhaného
za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, v súbehu s prečinom výtržníctva podľa §

364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Nevyužil právo na odopretie výpovede a k veci vypovedal. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní
vypovedal o podstatných okolnostiach zhodne ako v prípravnom konaní. Vo svojej výpovedi uviedol, že

dňa 22. 3. 2023 prišla poškodená pred byt rodičov obžalovaného, pri ktorých sa v tom čase obžalovaný
nachádzal. Potom ako obžalovaný otvoril dvere, poškodená spustila krik a nadávky, pričom začala do
tohovstupovaťajjehomama.Poškodenázačalafackaťobžalovaného.Obžalovanýsasnažilpoškodenú
vyviesť von, aby nekričala a šiel s ňou dolu. Poškodená ako vyšla von, sú tam dva schodíky a ona
spadla na zem cez schodíky. Pomohol jej postaviť sa. Počas toho boli celý čas z jej strany nadávky

a krik. Obžalovaný poškodenú nesotil na zem, ona spadla sama. Poškodená krívala, obaja išli spolu
do nemocnice, pričom ju obžalovaný podopieral, pretože ju bolela noha. V marci 2023 z pohľadu
obžalovaného vzťah medzi ním a poškodenou trval, ale už to mali nahnuté. Na otázku, z akého dôvodu
v ten deň poškodená prišla ku nemu, uviedol, že zavesil na sociálnu sieť odkaz na sexzoznamke,
na základe čoho sa jej začali ozývať chlapi. V čase, keď prišla v inkriminovaný deň poškodená za

ním, odkaz na sexzoznamke trval. V priebehu dvoch hodín to zrušil. Nevedel sa vyjadriť, čo bolo
príčinou pádu poškodenej, či sa pošmykla, podvrtla. Videl, že spadla na chodník, ktorý sa nachádza
za dvomi schodíkmi pred vchodom bytovky. Vtedy sa jej nepozeral na nohy. Hneď ako spadla, tak
ju zodvihol. Nepamätal si presnú časť tela, na ktorú padla. Nevedel uviesť, či krívala na pravú alebo
ľavú nohu. Nevedel sa vyjadriť, či sa jej stav zhoršoval, krívala celú cestu. Počas toho, ako išli od

domu rodičov až do nemocnice, nedošlo medzi nimi k žiadnemu fyzickému kontaktu. Počas toho, ako
poškodenú doprevádzal do nemocnice, určite si nenadávali, pravdepodobne mohlo dôjsť k zvýšeniu
hlasu v rámci výmeny názorov, pretože sa rozprávali o osobných záležitostiach. V čase, kedy sa
nachádzala poškodená u lekára, obžalovaný bol vo vestibule na urgente pred dverami do ambulancie.
Obžalovaný po oboznámení s obsahom sms komunikácie zo dňa 23. 3. v čase o 02.25 a 06.03 hod.

(na č. l. 147) uviedol, že napísal do sms správy, že ho to mrzí, pretože sa poškodenej stal úraz a išlo
o človeka, na ktorom mu záležalo. Podľa obžalovaného oznámenie poškodenej na jeho osobu v tejto
veci je účelové. Chcela mu škodiť, a to z toho dôvodu, že sa nerozviedol. Na otázku, či má poškodená aj
iný dôvod mu poškodiť odpovedal, že raz jej poškodil motorové vozidlo, pretože bola tehotná, mala mať
v aute tehotenský preukaz, ktorý tam nenašiel. Zavolal políciu sám na seba. Nakoniec z toho nebolo

nič, pretože poškodená stiahla oznámenie. Následne mal telefonát od cudzej osoby, že jej mal poškodiť
zámok, pravdepodobne jej to povedala poškodená. Tiež sa stal incident, kedy poškodená prišla za
ním do bydliska v Lučenci a pred jeho manželkou mu povedala, že buď pôjde s ňou, alebo ostane
s manželkou.

Svedkyňa - poškodená J. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstatných okolnostiach zhodne
ako v prípravnom konaní. Vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný jej dňa 22.03.2023 otvoril účet na
sexzoznamke, na základe čoho jej začali vyvolávať cudzí chlapi. Nahnevalo ju to, tak sa rozhodla ísť
večer v čase asi o 22.30 hod., kedy prišla ku bytovke jeho rodičov na ulici Vavra Šrobára v Ružomberku.
Obžalovaný jej otvoril dvere do bytu, kde bývajú jeho rodičia. Svedkyňa požiadala obžalovaného, aby jej

zrušil účet na pokeci, načo jej obžalovaný povedal, aby bola ticho a má počkať s tým, že to prekonzultujúniekde inde. Svedkyňa s tým nesúhlasila a žiadala, aby to pred ňou hneď zrušil. Obžalovaný sa jej
smial do tváre a začal krútiť, že už si nepamätá heslo, na čo svedkyňa začala kričať. Následne mala
výmenu názorov s matkou obžalovaného. Keď obžalovaný videl, že medzi nimi sa to začína hrotiť,

začal svedkyňu tlačiť k výťahu, aby šla preč s tým, že sa potom porozprávajú. Svedkyňu to nahnevalo,
tak mu vylepila jednu facku. Po tom ako vyšli von z bytovky, kde sú dva nízke schody, zišli na zem,
začali sa hádať, svedkyňa mu uviedla, že ako si ju dovolila napadnúť jeho matka, že to oznámi na
políciu. Obžalovaný chytil nervy a chytil ju oboma rukami za plecia a zasotil dozadu, pričom jej hovoril,
že má byť ticho. Svedkyňa spadla na zem na ľavý bok. Keď prešli asi 20 metrov, znova sa hádali

a asi pri gymnáziu mu povedala, že napadnutie zo strany jeho matky bude riešiť cez políciu. Nato
ju on znova chytil za plecia a zasotil ju, pričom znovu padla na tú istú stranu na ľavý bok. Účet na
Pokeci jej obžalovaný vytvoril už predtým, asi dva alebo tri mesiace dozadu. K prvému soteniu zo strany
obžalovaného došlo pred vchodom bytovky, kde bývajú jeho rodičia. Miesto, kde po sotení padla, bol
rovný povrch, bol to chodníkový asfalt. Bezprostredne predtým ako ju sotil, stáli oproti sebe. Chytil ju
za plecia a sotil ju, spadla na ľavú stranu, ruku aj nohu, vtedy pocítila bolesť v kolene. Chvíľu ležala,

lebo sa nemohla postaviť. Obžalovaný sa jej snažil vtedy pomôcť, čo odmietla. Následne medzi nimi
prebiehala komunikácia, hádali sa. Keď sa nachádzali pri gymnáziu, znova sa hádali. Znova ju chytil za
plecia a sotil ju a spadla na tú istú stranu tela. Vtedy tiež stáli oproti sebe. Na otázku, z akého dôvodu
neprivolala políciu uviedla, že keď to chcela urobiť, tak sa jej obžalovaný snažil vytrhnúť telefón z ruky.
Ku zraneniu, ktoré sa jej stalo uviedla, že to bola hrozná bolesť, krívala celú cestu až do nemocnice.

Lekárovi nepovedala príčinu jej zranenia, pretože dvere do ambulancie boli otvorené. Obžalovaný by
to počul a ona sa bála jeho reakcie. Keď boli na urgente a vyšla sestrička, povedala jej, že spadla,
potom ako vstúpila do ambulancie k lekárovi, dvere sa zatvorili. Obžalovaného sa bála preto, lebo
predtým sa stal taký incident, kedy jej rozbil okno na aute, nevedela presne povedať kedy to bolo, mohlo
to byť 2 – 3 mesiace. Na otázku, aby bližšie objasnila, prečo sa bála povedať pri lekárovi skutočnú

príčinu jej zranenia uviedla, že pred týmto skutkom sa jej stal incident, pri ktorom prišla za ňou do
práce manželka obžalovaného, urobila jej tam hanbu, rozprávala, že deťom kradne otca, následne ju
kontaktoval aj obžalovaný, s tým, či chce, aby jej urobil bordel v Hubovej, alebo v práci. Vtedy mala
strach z obžalovaného, nikdy nevie, ako sa môže zachovať. Pred týmto incidentom sa obžalovaný
snažil vyhľadávať jej prítomnosť aj prostredníctvom kolegov. Počas toho ako vychádzala z bytovky von,

nedošlokžiadnemuzakolísaniu,aleboinémuincidentunaschodoch,ktorésúpredbytovkou.Predtýmto
incidentom nemala žiadne problémy s dotknutým kolenom, nebola v tomto smere liečená. Na druhý
deň sa nemohla pohnúť, preto išla do nemocnice. Ťahali jej vodu z kolena, ostala práceneschopná. PN
trvala asi 3 mesiace, do toho chodila na rehabilitácie, nosila ortézu. Kvôli tomu musela prerušiť štúdium
na vysokej škole. Prišla o výplatu v zamestnaní a daňový bonus. Polícii poskytla výpis z sms správ

obžalovaného, to sú správy, ktoré jej posielal obžalovaný v deň incidentu.

Znalec J. M. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v písomnom znaleckom posudku.
Vo výpovedi uviedol, že poškodená dňa 22. 3. 2023 utrpela zranenie a to podvrtnutie ľavého kolena
s natiahnutím vnútorného bočného väzu alebo vonkajšieho bočného väzu, uvedené zranenie má

charakter ľahkého zranenia. Nedá sa jednoznačne vyjadriť či išlo o natiahnutie vnútorného alebo
vonkajšieho bočného väzu. Natiahnutie väzu sa diagnostikuje len na základe klinického vyšetrenia
kolena lekárom. Pri prvom vyšetrení poškodenej na ambulancii urgentného príjmu dňa 23. 3. 2023 lekár
udával u poškodenej bolestivosť ľavého kolena v oblasti vonkajšieho bočného väzu a v diagnostickom
závere udával stav po podvrtnutí ľavého kolena s natiahnutím vonkajšieho bočného väzu. Pri všetkých

následných kontrolách na traumatologickej ambulancii všetci vyšetrujúci lekári uvádzali u poškodenej
v objektívnom náleze na ľavom kolene dotykovú bolestivosť vnútorného bočného väzu. Z hľadiska
poškodenej čo sa týka spôsobu, priebehu a dĺžky liečby a obmedzenia v obvyklom spôsobe života
je v konečnom dôsledku jedno, či išlo o natiahnutie vnútorného alebo vonkajšieho bočného väzu. Pri
magnetickej rezonancii bolo u poškodenej vyslovené len podozrenie na čiastočné roztrhnutie predného

skríženého väzu. Vzhľadom k spôsobu a priebehu liečby sa dá jednoznačne vyjadriť, že nešlo o
jeho roztrhnutie alebo iné poranenie. Taktiež na magnetickej rezonancii sa uvádzalo pomliaždenie
oboch kĺbových výbežkov stehennej a holennej kosti vľavo, bez poškodenia iných mäkkých tkanív
kolenného kĺbu, napríklad meniskov alebo väzov. Toto nie je klinická diagnóza, ale nález zistený pri
magnetickej rezonancii kolena a súvisí s podvrtnutím kolenného kĺbu. Podvrtnutie ľavého kolena s

natiahnutím vnútorného alebo vonkajšieho bočného väzu vzniklo pôsobením nepriameho tupého násilia
na oblasť ľavého kolenného kĺbu v dôsledku prudkej, náhlej a nekoordinovanej rotácie nohy (chodidla) a
predkolenia a navonok alebo dovnútra pri súčasnej rotácii hornej časti tela naopak ako nohy (chodidla) a
predkolenia.Ktomutomohlodôjsťvdôsledkuprudkéhodošliapnutiachodidlomľavejdolnejkončatinynatvrdý povrch s následným prudkým vytočením ľavého predkolenia navonok alebo dovnútra pri súčasnej
rotácii stehna a hornej časti tela naopak ako predkolenia. K tomuto mohlo dôjsť, napríklad pri behu,
pri chôdzi, pri pošmyknutí sa, prípade, pri zlom došliapnutí na rovnej ploche alebo dvoch nerovnakých

povrchoch napríklad chodník - cesta, schod – chodník, schod - vchod. Zranenie vzniklo pôsobením
násilia strednej intenzity. Ku mechanizmu vzniku zranenia uviedol, že zranenie mohlo byť spôsobené
tak, ako to uviedla vo svojej výpovedi poškodená. Zranenie sa mohlo prejavovať tak, ako to opísala
poškodená.Nevedelsapresnevyjadriť,čizraneniebolospôsobenépriprvompáde,alebodruhompáde,
ale mohlo byť spôsobené aj pri prvom páde, keď poškodená vypovedala, že pocítila bolesť v kolene.

Znalec bol oboznámený s obsahom výpovede obžalovaného, pričom podľa znalca k podvrtnutiu ľavého
kolena mohlo dôjsť aj tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi obžalovaný. Na základe klinického nálezu
sa nedá zodpovedne povedať, že poškodená spadla sama od seba, alebo tento jej pád niekto zavinil.
K tomuto zraneniu mohlo dôjsť aj bez zavinenia inej osoby, aj zavinením druhou osobou. Doba liečenia
u poškodenej trvala od 23. 3. do 12. 6. 2023. Vzhľadom ku rozsahu zranenia, charakteru zranenia,
priebehu a spôsobu liečby je v tomto konkrétnom prípade adekvátna a primeraná dĺžka doby liečenia a

práceneschopnosti v trvaní 5 týždňov. Poškodená bola v súvislosti s utrpeným zranením obmedzená v
obvyklom spôsobe života nutnosťou vyšetrenia, ošetrenia a kontroly na ambulancii urgentného príjmu,
nutnosťou opakovaných kontrol na traumatologickej ambulancii a nutnosťou opakovaných kontrol u
svojho obvodného lekára. Počas prvých 4-5 týždňov od úrazu pociťovala bolesti ľavého kolena, ktoré
neboli intenzívne a len mierne sa zvýrazňovali pri vstávaní, pri chôdzi, pri pohybe v ľavom kolennom

kĺbe, pri dotyku a pri akejkoľvek fyzickej námahe a postupne v priebehu liečby mali klesajúcu intenzitu.
Počas celej doby liečenia poškodená nemohla vykonávať činnosti a voľnočasové aktivity spojené s
väčšou fyzickou námahou (napríklad práca okolo domu, väčšie upratovanie, dvíhanie a prenášanie
ťažších predmetov), ale počas celej doby liečenia mohla v plnej miere vykonávať činnosti spojené
s každodennými potrebami (napríklad osobná hygiena, obliekanie sa) a činnosti spojené s menšou

fyzickou námahou (napríklad nakupovanie, príprava stravy), bola pri ich plne sebestačná nebola
odkázaná na pomoc druhej osoby.

Súčasťouspisu(č.l.3až65)jeajpriestupkovýspispodč.ORPZ-RK-OPP3-P-155/2023,vrámciktorého
bol súdený skutok objasňovaný pôvodne ako podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu.Dňa23.3.2023J.K.podalaoznámenieopriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniu.
V zázname o podaní oznámenia je uvedený skutkový základ identicky ako pri výsluchu poškodenej
v trestnom konaní.

Podľa správy bola J. K. vyšetrená v ambulancii urgentného príjmu v Ústrednej vojenskej nemocnici

Ružomberok dňa 23. 3. 2023 v čase o 01.38 hod. V časti anamnéza je uvedené, že pred jednou hodinou
si podvrtla ľavé koleno, nič iné si neudrela. Dňa 24. 3. 2023 bola vyšetrená v ambulancii všeobecnej
lekárky J. B., podľa jej správy je v časti TO (terajšie ochorenie) uvedené, že prišla s nálezom zo
včerajšieho ošetrenia na URG príjme, kde bola ošetrená pre podvrtnutie ľavého kolena. Anamnesticky
úraz vznikol počas hádky a fyzického napadnutia druhom (A. B.) v noci 22. 3. 2023/23. 3. 2023 – bola

ním sotená na zem, pri páde na ľavý bok si podvrtla ľavé koleno. V časti Odporučenie je uvedené,
že včera pri vyšetrení neuvedený údaj o fyzickom napadnutí zo stresu a obáv o následky (zo strany
napadnutého). Pri vyšetreniach poškodenej v traumatologickej ambulancii je v anamnéze uvedené, že
ide o kontrolu po podvrtnutí ľavého kolena po napadnutí.

Súčasťou spisu je aj SMS komunikácia z telefónneho čísla XXXXXXXXXX. Dňa 23. 3. v čase o 2.25 hod.
bola z uvedeného telefónneho čísla zaslaná SMS správa v nasledovnom znení: „hneď ráno vymažem
Tvoj messenger, FB aj pokec Veľmi tak veľmi ma to mrzí Prepáč a odpusť ak môžeš Milujem ťa Dobrú
noc J.“ Dňa 23. 3. v čase o 6.03 hod. bola z uvedeného telefónneho čísla zaslaná SMS správa v
nasledovnom znení: „dobré ráno Svietila si namodro Ako nozicka bolí? Tisíc krát prepáč Videl som tvoje

krásne chodidielka a hladil po kolienku Chýbaš mi“.

Rozkazom Okresného úradu Ružomberok, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 15. 11. 2023 č.
OU-RK-OVVS-2023/009869 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, že

1. dňa 22. 3. 2023 v čase od 16.50 hod. do 22.16 hod. v Ružomberku z telefónneho čísla XXXXXXXXXX
poslal J. K. na telefónne číslo XXXXXXXXXX SMS správy v počte 12, napriek tomu, že si to neželá,
2. dňa 23. 3. 2023 v čase od 2.25 hod. do 19.25 hod. v G. z telefónneho čísla XXXXXXXXXX poslal J.
K. na telefónne číslo XXXXXXXXXX SMS správy v počte 7, napriek tomu že si to neželá,3. dňa 22. 3. 2023 v čase okolo 20.00 hod. v Ružomberku opakovane klopal na vchodové dvere bytu
J. K., pričom jej pod dverami nechal odkaz napísaný modrým perom a veľkými tlačenými písmenami na
letáku OD Kaufland: „NÁJDEM SI ŤA MARTINKA“,

4. bližšie nezisteného dňa mesiaca marec roku 2023, v nezistenom čase v Ružomberku na internetovom
portáli pokec.azet.sk, na sex zoznamke vytvoril profil, kde zverejnil telefónne číslo a fotografiu J. K.,
načo jej začali telefonovať neznámi chlapi za účelom sexuálnych služieb.

Za uvedený priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 25,- eur. Uvedené rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 7. 12. 2023.

Podľa správy o povesti z miesta trvalého bydliska obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese
B. I. G., H. XXX/XX, je ženatý a má maloleté dieťa. Na verejnosti má slušné vystupovanie a v obci požíva
dobrú povesť. Nebol riešený priestupkovou komisiou.

Obžalovaný doposiaľ nemá záznam v registri trestov.

Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný jeden záznam
o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 22. 3. 2023, za ktorý mu bola
Okresným úradom Ružomberok, odbor všeobecnej vnútornej správy v rozkaznom konaní pod č. OU-

RK-OVVS-2023/009869 pokuta vo výške 25,- eur.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 11. 2024 súd uznal obžalovaného vinným zo
spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom
vo výroku rozsudku, za čo bol odsúdený na peňažný trest vo výmere 400,- eur a náhradný trest odňatia

slobody vo výmere 1 mesiac pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu. Súd súčasne
odkázal poškodených J. K., Sociálnu poisťovňu, pobočka Martin a Union zdravotnú poisťovňu s nárokom
na náhradu škodu na civilný proces.

Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie prokurátorka.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/12/2025 zo dňa 26. 3. 2025 odvolací súd zrušil
odvolaním napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že pokiaľ okresný súd
v napadnutom rozsudku obžalovaného uznal vinným na skutkovom základe uvedenom vo výroku

napadnutého rozsudku, takýto skutkový záver okresného súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu popísaného protiprávneho konania obžalovaného, je plne na mieste
protiprávne konanie obžalovaného právne kvalifikovať ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom dopustil hrubej neslušnosti
tým, že napadol iného (obžalovaný pred vchodom do bytového domu na N. A. H. XXXX/X A. G.

a následne na križovatke pri budove gymnázia v Ružomberku počas hádky s bývalou priateľkou J.
K. túto opakovane chytil za plecia a sotil na zem, následkom čoho spadla na zem na ľavý bok a
spôsobil jej zranenie podvrtnutie ľavého kolena s natiahnutím bočného väzu s potrebnou dobou liečby
a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní päť týždňov). Krajský súd totožne s odvolacími
námietkami prokurátora sa stotožnil s tým, že v danom prípade na základe výsledkov vykonaného

dokazovania je plne na mieste a v súlade so zákonom žalovaný skutok právne kvalifikovať aj ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu úmyselné
konanie obžalovaného jasne a zrozumiteľne vyplýva z popisu konania obžalovaného vyjadreného v
skutkovejveteobžalobyslovami:„chytilobomarukamizapleciaasotil,vdôsledkučohospadla“a„znovu
ju chytil oboma rukami za plecia a sotil na zem“. Popísané konanie jednoznačne svedčí minimálne

o eventuálnom úmysle obžalovaného spôsobiť poškodenej ujmu na zdraví. Každá dospelá osoba s
priemernými kognitívnymi schopnosťami si musí byť vedomá faktu, že zasotenie osoby slabšej telesnej
konštitúcie a nižšieho vzrastu ako je útočník, môže viesť k jej nekontrolovanému pádu na zem, pri
ktorom hrozí vznik poranení rôzneho charakteru - od menej závažných až po fatálne, vrátane zranení
majúcich povahu ublíženia na zdraví. Obžalovaný bezpochyby vedel, že svojím konaním - opakovaným

silným zasotením poškodenej vyvolá riziko jej pádu, pri ktorom jej môže vzniknúť ujma na zdraví a
s touto skutočnosťou bol minimálne uzrozumený, čo napĺňa definíciu nepriameho úmyslu podľa § 15
písm. b) Tr. zák. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, motívom jeho konania bol hnev a snaha
umlčať poškodenú, ktorá mu opakovane a hlasno vyčítala jeho predchádzajúce nevhodné správanie.Podľa názoru odvolacieho súdu konaním obžalovaného spočívajúcom vo fyzickom útoku na telesnú
integritu poškodenej súčasne došlo k porušeniu aj ďalšieho záujmu chráneného Trestným zákonom -
záujmu na ochrane ľudského zdravia, nakoľko poškodená pri páde vyvolanom násilným zasotením zo

strany obžalovaného utrpela zranenia vyžadujúce si liečbu a obmedzenie v obvyklom spôsobe života
v trvaní 5 týždňov (ako to nepochybne vyplynulo zo záverov znaleckého posudku vypracovaného na
osobu poškodenej znalcom J. M. M., osobitne str. 26 znaleckého posudku). Konanie obžalovaného teda
smerovalo k úmyselnému porušeniu oboch záujmov chránených Trestným zákonom. Pokiaľ okresný
súd konštatuje absenciu príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a žalovaným následkom

– spôsobeným zranením poškodenej majúcim povahu ublíženia na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr.
zák., odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu trestného konania nebola identifikovaná a ani v
napadnutom rozsudku nie je uvedená žiadna skutočnosť, ktorou by došlo k prerušeniu kauzálneho nexu.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, poškodená zranenia utrpela v priamej príčinnej súvislosti
s konaním obžalovaného, následkom jej pádu na zem, ktorý nastal v dôsledku sotenia obžalovaným
a ako je to aj výslovne uvedené v skutku (o priebehu ktorého nemal pochybnosti ani okresný súd).

V tejto súvislosti odvolací súd dal do pozornosti, že v zmysle ustálenej judikatúry a právnej teórie
príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa
pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, ak však konanie páchateľa zostáva
takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo. Príčinná súvislosť by sa prerušila len
vtedy, keby táto okolnosť pôsobila ako výlučná samostatná príčina, ktorá spôsobila následok bez

ohľadu na konanie páchateľa. Vykonané dokazovanie však bez akýchkoľvek vážnejších pochybností
preukázalo, že konanie obžalovaného - sotenie poškodenej obžalovaným viedlo k bezprostrednému
pádu poškodenej na zem, pri ktorom si spôsobila zranenie ľavého kolena s potrebnou dobou liečby a
obmedzenia v obvyklom spôsobne života v trvaní 5 týždňov.

Po zrušení a vrátení veci je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý
vyslovil odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Odvolací súd vyslovil primárne právny názor, že
skutkový záver súdu prvého stupňa vyjadrený v rozsudku zo dňa 13. 11. 2024 má oporu vo vykonanom
dokazovaní. Rovnako vyslovil právny názor, že konaním obžalovaného (opísaným vo výroku odvolaním
napadnutého rozsudku) spočívajúcom vo fyzickom útoku na telesnú integritu poškodenej súčasne

došlo k porušeniu aj ďalšieho záujmu chráneného Trestným zákonom - záujmu na ochrane ľudského
zdravia, nakoľko poškodená pri páde vyvolanom násilným zasotením zo strany obžalovaného utrpela
zranenie (podvrtnutie ľavého kolena s natiahnutím bočného väzu) vyžadujúce si liečbu a obmedzenie v
obvyklom spôsobe života v trvaní 5 týždňov. Úmyselné konanie obžalovaného smerujúcu k ublíženiu na
zdraví je dostatočne vyjadrené v skutkovej vete obžaloby. Medzi konaním obžalovaného a spôsobeným

následkom na zdraví poškodenej je daná príčinná súvislosť. Súd prvého stupňa sa v plnom rozsahu
vďalšomkonaníriadilprávnymnázoromvyslovenýmodvolacímsúdom.Zrozhodnutiaodvolaciehosúdu
nevyplýva potreba doplnenia dokazovania, pričom žiadne návrhy na doplnenie dokazovania (ohľadom
skutkových zistení) nevzniesli strany konania ani po vrátení veci súdu prvého stupňa na opätovne
prejednanie a rozhodnutie.

Rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že skutok,
ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, má znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a z vykonaných dôkazov mal súd
preukázané, že súdený skutok spáchal obžalovaný.

Pokiaľ ide o skutkový stav, výpovede aktérov, t. j. obžalovaného a poškodenej, sa v zásadných otázkach
skutkového deja rozchádzajú. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe. Obžalovaný popiera spáchanie skutku v podstatných okolnostiach. Vo výpovedi potvrdil, že
v inkriminovanom čase bol v osobnom kontakte s poškodenou pred vchodom do bytového domu na ulici

A. H. XXXX/X A. G., pričom poškodená pri jej chôdzi po schodoch pred bytovým domom spadla na zem,
ku presnej príčine pádu sa vyjadriť nevedel. Obžalovaný poprel, že poškodenú chytil rukami za plecia
a sotil ju. Z výpovede poškodenej mal súd preukázané, že obžalovaný ju počas verbálneho konfliktu
pred vchodom vyššie uvedeného bytového domu chytil oboma rukami za plecia a sotil, v dôsledku čoho
spadla na ľavý bok, následne sa postavila a po prejdení vzdialenosti cca 20 metrov ju na križovatke pri

budove Gymnázia v Ružomberku opätovne chytil oboma rukami za plecia a sotil na zem, v dôsledku
čoho spadla na ľavý bok.Súd pripomína, že je vecou obžalovaného, aký spôsob obhajoby zvolí. Nepochybne pri voľbe
spôsobuobhajobyjemotivovanýdosiahnutímčonajpriaznivejšiehovýsledkutrestnéhostíhania.Napriek
postoju obžalovaného je menovaný zo spáchania skutku usvedčovaný viacerými dôkazmi, na seba

nadväzujúcimi, vzájomne sa dopĺňajúcimi a podporujúcimi a to predovšetkým výpoveďou poškodenej
o priebehu správania sa obžalovaného voči poškodenej a to v otázke identifikácie útočníka a spôsobu
fyzického napadnutia s popisom miesta na tele poškodenej, na ktoré bol vedený útok obžalovaným.
Súd nemal dôvod neveriť výpovedi poškodenej, pretože konzistentne vypovedá o podstatných otázkach
skutkového deja nielen v rámci celého trestného konania, ale aj počas tzv. priestupkového konania,

ktoré predchádzalo trestnému konaniu. U poškodenej súd nezistil motív, na základe ktorého by mala
nepravdivo vypovedať o priebehu skutku. Nemožno prehliadnuť, že obžalovaný a poškodená pred
spáchaním skutku boli vo vzťahu, ich výpovede o tom, či v čase spáchania skutku boli vo vzťahu sa
nezhodujú. V súvislosti s obhajobou obžalovaného, že poškodená proti nemu vypovedá z motívu pomsty
(za to, že sa nerozviedol s manželkou, resp. za to, že jej v minulosti poškodil vozidlo) súd uvádza, že ani
takýto motív u poškodenej nebol preukázaný. Z výpovede poškodenej vyplýva, že vzťah s obžalovaným

sa skončil už v októbri 2022, t. j. niekoľko mesiacov pred spáchaním skutku. Naviac aj obsah sms správ,
ktoré zasielal obžalovaný krátko pred spáchaním skutku poškodenej potvrdzuje tomu, že poškodená sa
vyhýbalaakémukoľvekkontaktusobžalovaným,právenaopakboltopráveobžalovaný,ktorývyhľadával
prítomnosť poškodenej. Uvedené zistenia nasvedčujú pravdivosti výpovede poškodenej, že v čase
vspáchaniaskutkunebolavovzťahusobžalovaným.Vosvetleuvedenýchskutkovýchzistení(oabsencii

vzťahu poškodenej s obžalovaným) nemôže obstáť argumentácia obžalovaného o motíve poškodenej
pomstiť sa mu za to, že sa nerozviedol. Motív krivo vypovedať založený na tvrdení, že poškodenej
v minulosti poškodil motorové vozidlo, vyvrátil samotný obžalovaný tým, že podľa jeho výpovede
poškodená „stiahla“ oznámenie za uvedený skutok voči jeho osobe. Uvedenému zisteniu nasvedčuje
aj lustrácia v evidenčnom systéme Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, podľa ktorej bolo voči

obžalovanému v prípravnom konaní vedené trestné stíhanie za prečin poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1 Tr. zákona (pre skutok zo septembra 2022), ktoré bolo rozhodnutím prokurátora zastavené
z dôvodu jeho neprípustnosti (absencia súhlasu poškodeného s trestným stíhaním obžalovaného).
Ďalší obžalovaným uvádzaný motív nepravdivo vypovedať u poškodenej je len jeho domnienkou
a uvedené tvrdenie nemá žiadny reálny podklad v zabezpečených dôkazoch. Rovnako súd nezistil

žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bola znížená schopnosť poškodenej vnímať prežité udalosti,
resp. ich reprodukovať. V súvislosti s výpoveďou svedka je potrebné pripomenúť, že svedok, na rozdiel
od obžalovaného, má zákonnú a ústavnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky a právne vždy
musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak.
Opis skutku podaný poškodenou korešponduje aj bezprostredne nasledujúcim okolnostiam. Je len

ťažko uveriteľné, že by poškodená zinscenovala príbeh o fyzickom napadnutí a premyslene v ňom
pokračovala aj po vyhľadaní lekára a podaní oznámenia na polícii. Nemožno tiež prehliadnuť, že
podľa sms komunikácie (vo vzťahu ku ktorej obžalovaný aj poškodená potvrdili, že boli jej účastníkom)
krátko po spáchaní skutku sa obžalovaný opakovane ospravedlnil poškodenej, žiadal o odpustenie,
pričom výslovne sa pýtal na jej nohu. Vysvetlenie o uvedenej okolnosti ponúknuté obžalovaným je

nepresvedčivé, pretože pokiaľ by sa nedopustil žiadneho konania cieleného proti poškodenej, nemal
by dôvod sa ospravedlňovať (za úraz, ktorý podľa vlastného tvrdenia nezavinil). Neuniklo pozornosti
súdu, že krátko po napadnutí poškodená vyhľadala lekára a pri prvom kontakte s ním neuviedla,
že zranenie jej bolo spôsobené po napadnutí. Vo vzťahu k uvedenej okolnosti poškodená poskytla
vysvetlenie, ktoré je možné akceptovať (obava z konania obžalovaného, ktorú poškodená ozrejmila na

konkrétnych skutočnostiach). Je nepochybné, že obžalovaný doprevádzal poškodenú až do nemocnice
a nachádzal sa v blízkosti poškodenej aj počas jej vyšetrenia (aj keď nie v jednej miestnosti). Uvedená
okolnosť v spojení s obavou poškodenej z nepredvídateľného konania obžalovaného (založenej na
predchádzajúcom správaní obžalovaného) mohli byť významným faktorom pri opise mechanizmu vzniku
zranenia pri lekárovi. Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že poškodená nasledujúci deň navštívila svoju

všeobecnú lekárku, ktorej opísala rovnaký mechanizmus vzniku zranenia ako v trestnom konaní. Naviac
aj v správe z vyšetrenia zo dňa 24. 3. 2023 je vysvetlené, z akého dôvodu neuviedla mechanizmus
vzniku zranenia pri prvom kontakte s lekárom. Identický mechanizmus vzniku zranenia je uvádzaný
aj v nasledujúcich vyšetreniach poškodenej v špecializovanej (traumatologickej) ambulancii. Rovnako
nemožno prehliadnuť, že poškodená podala oznámenie o spáchaní skutku na polícii už nasledujúci

deň a aj v uvedenom oznámení opísala identický mechanizmus vzniku zranenia. Súd nemal dôvod
neveriť výpovedi poškodenej aj z toho dôvodu, že jej výpoveď je podporená znaleckým dokazovaním,
a to výpoveďou znalca J. M. M. v otázke mechanizmu vzniku zranenia. Súd dáva do pozornosti, že
znalec posudzoval prijateľnosť výpovede poškodenej v otázke mechanizmu vzniku zranenia, pričomdospel k záveru, že zranenie poškodenej mohlo byť spôsobené takým mechanizmom, aký opísala
uvedená svedkyňa vo svojej výpovedi. Výpoveďou znalca J. M. mal súd preukázaný rozsah zranenia
spôsobeného poškodenej pri incidente zo dňa 22. 3. 2023, opísaného vo výroku rozsudku, ako aj

dobu a priebeh obmedzenia poškodenej v obvyklom spôsobe jej života. Poškodená bola v súvislosti
s utrpeným zranením obmedzená v obvyklom spôsobe života nevyhnutnosťou vyšetrenia, ošetrenia a
kontroly na ambulancii urgentného príjmu, nevyhnutnosťou opakovaných kontrol na traumatologickej
ambulancii a nevyhnutnosťou opakovaných kontrol u svojho obvodného lekára. Počas prvých 4-5
týždňov od úrazu pociťovala bolesti ľavého kolena, ktoré neboli intenzívne a len mierne sa zvýrazňovali

pri vstávaní, pri chôdzi, pri pohybe v ľavom kolennom kĺbe, pri dotyku a pri akejkoľvek fyzickej námahe
a postupne v priebehu liečby mali klesajúcu intenzitu. Počas celej doby liečenia poškodená nemohla
vykonávať činnosti a voľnočasové aktivity spojené s väčšou fyzickou námahou. Aj uvedený dôkaz
(výpoveď znalca) potvrdzuje záver, že medzi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom (ujmou
nazdravípoškodenej)jedanápríčinnásúvislosť.Súdnemalpochybnostiosprávnostizáverovvýpovede
znalca, pretože je dostatočne zrejmé, z akých podkladov znalec pri jeho vypracovaní vychádzal a to

predovšetkým zo zdravotnej dokumentácie poškodenej, ale aj výpovedí osôb zúčastnených na priebehu
skutku.

Obhajoba obžalovaného, že sa skutku kladeného mu za vinu nedopustil, je vyvrátená výpoveďou
svedkyne – poškodenej o priebehu skutku, ktorá nebola spochybnená či vyvrátená inými dôkazmi,

naviac na jej výpoveď nadväzujú, vzájomne sa dopĺňajú a podporujú nepriame dôkazy, vyššie uvedené.
Obžalovaný tvrdí, že poškodená si spôsobila zranenie pádom bez jeho zavinenia. Súd dáva do
pozornosti, že uvedená výpoveď obžalovaného nie je podporená žiadnym dôkazom o tejto verzii skutku.
Aj keď znalec J. M. potvrdil, že zranenie mohlo byť spôsobené aj pádom (bez cudzieho zavinenia),
uvedenáskutočnosťnezbavujeobžalovanéhotrestnoprávnejzodpovednosti.Žiadnydôkazpreukazujúci

uvedenýmechanizmusvznikuzranenianebolzadováženýsvýnimkouvýpovedeobžalovaného,sktorou
sa súd vysporiadal.

Obžalovanému nepochybne svedčí aj motív jeho konania. Niet pochýb o tom, že fyzickému napadnutiu
zo strany obžalovaného predchádzala komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou a z verbálneho

prejavu poškodenej vyplynulo, že je rozhodnutá riešiť fyzické napadnutie jej osoby zo strany matky
obžalovaného. Uvedená skutočnosť, dotýkajúca sa jednej z najbližších osôb obžalovaného, odbúrala
zábrany u obžalovaného a viedla ho ku konaniu, ktorého sa dopustil.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím

nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a
nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby,
spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal
obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Spôsob fyzického útoku vedeného obžalovaným voči poškodenej, počet, miesto, do ktorého útok
smeroval, preukazujú, že obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože uvedeným spôsobom chcel
porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana pokojného občianskeho spolužitia pred
závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Prihliadajúc na právny názor odvolacieho
súdu obžalovaný nepochybne vedel, že svojím konaním - opakovaným silným zasotením poškodenej

vyvolá riziko jej pádu, pri ktorom jej môže vzniknúť ujma na zdraví a s touto skutočnosťou bol minimálne
uzrozumený, preto konal minimálne v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona. Obžalovaný tak
vedel, že svojim konaním môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ľudské zdravie
a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný spáchal skutok na mieste verejnosti
prístupnom, dopustil sa fyzicky výtržnosti tým, že fyzicky napadol poškodenú. V prípade konania
obžalovaného teda ide o násilný prejav takého charakteru, ktorý vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia.

Je nepochybné, že uvedeným útokom došlo k fyzickému zásahu do telesnej integrity poškodenej
a vzhľadom na spôsob, intenzitu a miesto útoku aj k úmyselnému ublíženiu na zdraví poškodenej.
Zranenie, ktoré poškodená utrpela v dôsledku konania obžalovaného ju obmedzovali v obvyklom
spôsobe života v trvaní najmenej 5 týždňov. Uvedené obmedzenie sa prejavovalo v bolestivosti zranenejčasti tela a v nemožnosti vykonávania činností a voľnočasových aktivít spojených s väčšou fyzickou
námahou.

Obžalovaný súdeným skutkom spáchal viac trestných činov, preto sa mu ukladá úhrnný trest podľa
najprísnejšieho zo zbiehajúcich trestných činov, ktorým je prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr.
zákona.

Keďže po spáchaní skutku nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, bolo potrebné v zmysle

§ 2 ods. 1 Tr. zákona posúdiť, ktorý Trestný zákon je pre obžalovaného v otázke ukladania trestu
priaznivejší.Uobžalovanéhonebolazistenážiadnapoľahčujúcaokolnosťanadruhejstranebolazistená
jedna priťažujúca okolnosť a to spáchanie viacerých trestných činov. Podľa Tr. zákona účinného do
5. 8. 2024 v prípade prevahy priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje o 1/3-
inu, pričom podľa neskoršieho Trestného zákona prípadná prevaha priťažujúcich okolností nemá za
následokúpravutrestnejsadzby.Jetaknepochybné,žeTr.zákonvzneníúčinnomod6.8.2024votázke

ukladania trestu je pre obžalovaného priaznivejší, z tohto dôvodu súd ukladal trest podľa Tr. zákona
v znení účinnom od 6. 8. 2024.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť. U
obžalovaného neprichádza do úvahy ani poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona,

t. j. vedenie riadneho života pred spáchaním skutku. Dôvodom je zistenie, že obžalovaný sa pred
spáchaním súdeného skutku dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na vyššie uvedenom
skutkovom základe. Na druhej strane u obžalovaného je daná priťažujúca okolnosť a to spáchanie
viacerých trestných činov. Obžalovaný sa do spáchania súdeného skutku spôsobom svojho života
nedostal do rozporu so zákonom v trestnoprávnej rovine. S prihliadnutím na osobu obžalovaného,

skutkové okolnosti, význam záujmov chránených Trestným zákonom, ktorý bol konaním obžalovaného
dotknutýavneposlednomradenaspôsobenýnásledok(predstavujúcipredovšetkýmublíženienazdraví
poškodenej), je na naplnenie účelu trestu z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie postačujúci
podmienečný trest odňatia slobody vymeraný v prvej polovici sadzby s určením skúšobnej doby určenej
v prvej polovici sadzby. Z postoja obžalovaného je zrejmé, že nemá záujem dosiahnuť urovnanie

s poškodenou a doposiaľ nenahradil poškodenej škodu.

Vo svetle všetkých okolností súdenej veci neprichádza do úvahy uplatnenie tzv. materiálneho korektívu
v zmysle ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona. Práve spôsob vykonania činu obžalovaným spočívajúci
v opakovanom fyzickom napadnutí poškodenej a protiprávnym konaním vyvolaný následok (ujma na

zdraví poškodenej) je prekážkou pre použitie materiálneho korektívu podľa citovaného ustanovenia.

Súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodeným J. K., Sociálnej poisťovni, pobočka
Martin a Union zdravotnej poisťovni vo výške uvedenej vo výroku rozsudku. Nárok na náhradu škody bol
uplatnený riadne a včas. V prípade poškodenej J. K. ide o náhradu za bolestné. V prípade poškodenej

Sociálnej poisťovne ide o dávky nemocenského poistenia vyplatené ich poistencovi - poškodenej v
dôsledku protiprávneho konania obžalovaného. V prípade poškodeného Union zdravotná poisťovňa ide
o náklady za zdravotnú starostlivosť poskytnutú ich poistencovi - poškodenej v dôsledku protiprávneho
konania obžalovaného. V prípade poškodených subjektov Sociálna poisťovňa a Union zdravotná
poisťovňa každý z uplatnených nárokov je riadne vyčíslený a preukázaný listinnými dokladmi. Základ

nároku ani jeho rozsah nebol obžalovaným spochybnený.

Podľa znaleckého posudku poškodená J. K. utrpela dňa 22. 3. 2023 poranenia, ktoré boli ohodnotené na
35 bodov. Hodnota bodu v roku 2023 podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
predstavuje 26,08 eur. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal poškodenej J. K. náhradu za bolestné

vo výške 912,80 eur (35 bodov krát 26,08 eur). Poškodená si tiež uplatnila ušlú mzdu počas trvania
práceneschopnosti, pričom podľa ustanovení Občianskeho zákonníka poškodený sa môže domáhať
straty na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví. Uplatnený nárok poškodenej nie je riadne
vymedzený, vyčíslený a preukázaný listinnými dokladmi. Výška náhrady straty na zárobku počas PN
predstavuje rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodenej (ktorý dosahovala pred vznikom škody)

a náhradou, ktorá bola poškodenej vyplatená v dôsledku choroby podľa zákona o sociálnom poistení.
V rámci dokazovania poškodená nepredložila do trestného konania doklad o priemernom zárobku za
rozhodujúce obdobie, na základe čoho nebolo možné vyčísliť rozsah straty na zárobku. Z uvedeného
dôvodu bola odkázaná so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.Podľa § 256 ods. 3 Tr. poriadku súd nepripustil Univerzitnú nemocnicu Martin ako poškodeného na
hlavné pojednávanie. Zo spisu vyplýva, že vyšetrovateľ priznal procesné postavenie poškodenému

vyššie uvedenému subjektu. Uvedený subjekt si uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní vo
výške 406,14 eur predstavujúcej náhradu mzdy za prvých 10 kalendárnych dní pracovnej neschopnosti
ich zamestnankyne J. K. v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného. Dôvodom nepripustenia je
skutočnosť, že nespĺňa definičné znaky poškodenej osoby vyjadrené v ust. § 46 ods. 1 Tr. poriadku,
pretože ide o osobu, ktorej nebolo trestným činom ublížené na zdraví, nebola spôsobená majetková,

morálna alebo iná škoda ani neboli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.
Trestný poriadok v § 46 ods. 1 Tr. por. upravuje postavenie poškodeného, ktorému obvinený priamo
spôsobil škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na
Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia

rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i
v prospech obžalovaného,

v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku
o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho
spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež,

obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným
právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za

právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu
ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie

ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo
spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť,
a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.