Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. september 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7T/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725010503
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8725010503.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Peter Koman, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.

XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX/XX, F. C., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov a obžalovaného A.
G., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom H. I., J. K. XX/XX, F. C., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek
1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa
2. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D., E. XXX/XX, F. C.,

t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov,

2/ A. G., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom H. I., J. K. XX/XX, F. C.,
t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov,

s ú v i n n í, ž e

dňa 08.01.2025 približne o 19.03 hod. pred vstupnými posuvnými dverami do vestibulu autobusovej
stanice v Poprade na ulici J. Wolkera 466, pri platobnej stanici parkovacieho automatu pristúpil
k poškodenému L. M. obvinený A. B., ktorý poškodenému uviedol: „buzík, daj mi jednu cigaretu“,
čo poškodený odmietol, následne chytil obvinený A. B. jednou rukou ľavú ruku poškodeného L. M.
a druhou rukou sa mu pokúsil sňať prsteň obdĺžnikového tvaru zo zlatého kovu, ktorý mal v tom čase

poškodený na ukazováku jeho pravej ruky, čo sa obvinenému A. B. nepodarilo, kde pred nasledujúcimi
útokmi sa poškodený bránil a viackrát udrel obvineného A. B., pričom mu nespôsobil žiadne zranenia
a na konanie obvineného A. B. reagoval tak, že pokračoval vo svojej ceste k predajni Kaufland
pri autobusovej stanici v Poprade, kde obvinený A. B. vyhľadal svojho kamaráta obvineného A. G.
a následne požiadal obvineného A. G., aby mu pomohol okradnúť poškodeného, na čo obvinený A.
G. pristúpil a dobrovoľne nasledoval obvineného A. B. a po vzájomnej dohode na tom, že okradnú
poškodeného L. M., smerovali za poškodeným, ktorého dostihli v priestoroch trávnatého porastu vedľa

nástupišťa č. 15 pri autobusovej stanici v Poprade, kde podľa požiadavky obvineného A. B., zozadu
pristúpil obvinený A. G. k poškodenému L. M., toho chytil oboma rukami v oblasti trupu poškodeného,
čím mu znemožnil pohyb, kde následne obvinený A. B. sa snažil sňať obdĺžnikový prsteň zo žltého kovu
z ukazováka poškodeného L. M., čo sa mu v dôsledku zovretia ruky poškodeným v päsť nepodarilo
a následne obvinený A. B. vybral z pravého vrecka bundy, ktorú mal v tom čase poškodený oblečenú
na sebe eurobankovku nominálnej hodnoty vo výške desať eur, a následne z miesta obaja páchatelia
ušli rôznymi smermi na železničnú stanicu v Poprade, čím spôsobili poškodenému L. M. škodu vo výške

10,- eur,t e d a

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l i

- zločinlúpežepodľa§188odsek1Trestnéhozákonavspolupáchateľstvepodľa§20Trestnéhozákona,

a z a t o i m u k l a d á :

1/ obvinenému A. B.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, Trestného

zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

2/ obvinenému A. G.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. M.,

B. XXX/XX, F. B. odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaných A. B. a A. G. bola podaná obžaloba pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného
zákona, s použitím § 47 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, dňa 08.01.2025 približne

o 19.03 hod. pred vstupnými posuvnými dverami do vestibulu autobusovej stanice v Poprade na ulici
O. P. XXX, pri platobnej stanici parkovacieho automatu pristúpil k poškodenému L. M. obvinený A.
B., ktorý poškodenému uviedol: „buzík, daj mi jednu cigaretu“, čo poškodený odmietol, následne chytil
obvinený A. B. jednou rukou ľavú ruku poškodeného L. M. a druhou rukou sa mu pokúsil sňať prsteň
obdĺžnikového tvaru zo zlatého kovu, ktorý mal v tom čase poškodený na ukazováku jeho pravej ruky,

čo sa obvinenému A. B. nepodarilo, kde pred nasledujúcimi útokmi sa poškodený bránil a viackrát udrel
obvineného A. B., pričom mu nespôsobil žiadne zranenia a na konanie obvineného A. B. reagoval tak,
že pokračoval vo svojej ceste k predajni Kaufland pri autobusovej stanici v Poprade, kde obvinený A.
B. vyhľadal svojho kamaráta obvineného A. G. a následne požiadal obvineného A. G., aby mu pomohol
okradnúť poškodeného, na čo obvinený A. G. pristúpil a dobrovoľne nasledoval obvineného A. B. a po

vzájomnej dohode na tom, že okradnú poškodeného L. M., smerovali za poškodeným, ktorého dostihli
v priestoroch trávnatého porastu vedľa nástupišťa č. 15 pri autobusovej stanici v Poprade, kde podľa
požiadavky obvineného A. B., zozadu pristúpil obvinený A. G. k poškodenému L. M., toho chytil oboma
rukami v oblasti trupu poškodeného, čím mu znemožnil pohyb, kde následne obvinený A. B. sa snažil
sňať obdĺžnikový prsteň zo žltého kovu z ukazováka poškodeného L. M., čo sa mu v dôsledku zovretia

ruky poškodeným v päsť nepodarilo a následne obvinený A. B. vybral z pravého vrecka bundy, ktorúmal v tom čase poškodený oblečenú na sebe eurobankovku nominálnej hodnoty vo výške desať eur,
anáslednezmiestaobajapáchateliaušlirôznymismerminaželezničnústanicuvPoprade,čímspôsobili
poškodenému L. M. škodu vo výške 10,- eur.

Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Po postupe v zmysle § 255 Trestného poriadku a § 256 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku obžalovaného

A. B. poučil o jeho právach a následne pristúpil k vyhláseniu obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1
Trestného poriadku o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení
a) že je nevinný
b) že je vinný zo spáchania skutku
c) že namiesto vyhlásenia, že je vinný môže urobiť vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku a že
súd bude pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať toto vyhlásenie za priznanie sa

k spáchaniu skutku.

Po porade s obhajcom obžalovaný vyhlásil, že je vinný.

Súd ďalej poučil obžalovaného A. B. v zmysle § 257 ods. 2 Trestného poriadku o následkoch

vyhlásenia o vine, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku).

Na položené otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku:

- či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, obžalovaný uviedol: áno,
- či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajcu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný uviedol: áno,
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku, obžalovaný uviedol: áno,
- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu,

obžalovaný uviedol: áno,
- či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu zo spáchania skutku, obžalovaný uviedol: áno.

Po zistení kladného stanoviska potrebných osôb v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd
uznesením v súlade s ust. § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného

A. B. a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa
nevykoná, a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Po postupe v zmysle § 255 Trestného poriadku a § 256 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku obžalovaného
A. G. poučil o jeho právach a následne pristúpil k vyhláseniu obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1

Trestného poriadku o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení
a) že je nevinný
b) že je vinný zo spáchania skutku
c) že namiesto vyhlásenia, že je vinný môže urobiť vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku a že
súd bude pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať toto vyhlásenie za priznanie sa

k spáchaniu skutku.

Po porade s obhajcom obžalovaný vyhlásil, že je vinný.

Súd ďalej poučil obžalovaného A. G. v zmysle § 257 ods. 2 Trestného poriadku o následkoch

vyhlásenia o vine, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku).

Na položené otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku:

- či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, obžalovaný uviedol: áno,
- či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajcu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný uviedol: áno,
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku, obžalovaný uviedol: áno,- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu,
obžalovaný uviedol: áno,
- či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu zo spáchania skutku, obžalovaný uviedol: áno.

Po zistení kladného stanoviska potrebných osôb v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd
uznesením v súlade s ust. § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
A. G. a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa
nevykoná, a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaných A. B. a A. G., že sú obaja vinní konajúci súd potom
dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchali obžalovaný A. B. a A. G. na tom
skutkovom základe, že dňa 08.01.2025 približne o 19.03 hod. pred vstupnými posuvnými dverami do
vestibulu autobusovej stanice v Poprade na ulici J. Wolkera 466, pri platobnej stanici parkovacieho
automatu pristúpil k poškodenému L. M. obvinený A. B., ktorý poškodenému uviedol: „buzík, daj mi jednu

cigaretu“, čo poškodený odmietol, následne chytil obvinený A. B. jednou rukou ľavú ruku poškodeného
L. M. a druhou rukou sa mu pokúsil sňať prsteň obdĺžnikového tvaru zo zlatého kovu, ktorý mal
v tom čase poškodený na ukazováku jeho pravej ruky, čo sa obvinenému A. B. nepodarilo, kde pred
nasledujúcimi útokmi sa poškodený bránil a viackrát udrel obvineného A. B., pričom mu nespôsobil
žiadne zranenia a na konanie obvineného A. B. reagoval tak, že pokračoval vo svojej ceste k predajni

Kaufland pri autobusovej stanici v Poprade, kde obvinený A. B. vyhľadal svojho kamaráta obvineného
A. G. a následne požiadal obvineného A. G., aby mu pomohol okradnúť poškodeného, na čo obvinený
A. G. pristúpil a dobrovoľne nasledoval obvineného A. B. a po vzájomnej dohode na tom, že okradnú
poškodeného L. M., smerovali za poškodeným, ktorého dostihli v priestoroch trávnatého porastu vedľa
nástupišťa č. 15 pri autobusovej stanici v Poprade, kde podľa požiadavky obvineného A. B., zozadu

pristúpil obvinený A. G. k poškodenému L. M., toho chytil oboma rukami v oblasti trupu poškodeného,
čím mu znemožnil pohyb, kde následne obvinený A. B. sa snažil sňať obdĺžnikový prsteň zo žltého kovu
z ukazováka poškodeného L. M., čo sa mu v dôsledku zovretia ruky poškodeným v päsť nepodarilo
a následne obvinený A. B. vybral z pravého vrecka bundy, ktorú mal v tom čase poškodený oblečenú
na sebe eurobankovku nominálnej hodnoty vo výške desať eur, a následne z miesta obaja páchatelia

ušli rôznymi smermi na železničnú stanicu v Poprade, čím spôsobili poškodenému L. M. škodu vo výške
10,- eur.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd na to konanie obžalovaných kvalifikoval ako konanie, ktoré po
všetkých stránkach naplnilo znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo
hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Pri závere o vine obžalovaných zo žalovaného skutku a o právnej kvalifikácii konania obžalovaných na

predmetnom skutkovom základe vychádzal konajúci súd z vyhlásenia obžalovaných A. B. a A. G., že sú
vinní, ktoré zodpovedalo výsledkom dokazovania vykonaného v prípravnom konaní a dôkazom, ktoré
boli podstatným obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície,
2. oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP-4/2-VYS-PP-2025 a dôvodnosti trestného stíhania obžalovaných,
ku ktorému došlo na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej

polície, 2. oddelenia vyšetrovania, ČVS: ORP-4/2-VYS-PP-2025 zo dňa 10.1.2025.

Obžalovaní konali ako plne trestne zodpovedné osoby a z hľadiska subjektívnej stránky vo forme
priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože chceli spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku ich konania

tento záujem aj porušili.

Po uznaní viny je povinnosťou súdu rozhodnúť o zákonnom a spravodlivom treste v zmysle zákonných
kritérií uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, §
233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334,

ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na
to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako
aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 34 ods. 5 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,
b)uorganizátora,objednávateľa,návodcuapomocníkaajnavýznamapovahuichúčastinaspáchanom
trestnom čine,
c) pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo

k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu
nedošlo.

Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť
viac týchto trestov popri sebe. Ak tento zákon neustanovuje inak, súd musí uložiť trest odňatia slobody

za trestný čin podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, §
277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorého spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov
Európskej únie a pri ktorom rozsah trestného činu, spôsobená škoda alebo získaný majetkový prospech
prevyšuje 50 000 eur, a za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov.

Z dôkazov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej
polície, 2. oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP-4/2-VYS-PP-2025 a v trestnom spise Okresného súdu
Poprad, sp. zn. 7T/35/2025 vo vzťahu k výroku konajúceho súdu o treste ukladanom obžalovaným
v podobe odpisov registra trestov, lustrácií ústrednej evidencie priestupkov, správy obce Huncovce a

Veľká Lomnica na, ako aj správy Ústavu na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Prešov
a znaleckých posudkov znalkýň B. N. a Q. R., z ktorých vyplýva, že obž. A. B. bol celkovo dvakrát
súdne trestaný, z naposledy rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/58/2024 zo dňa 20.11.2024,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 7To/4/2025 zo dňa 18.6.2025 pre zločin lúpeže
podľa§188ods.1Trestnéhozákona,začomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere15mesiacov

so zaradením na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.
Z evidencie priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že obžalovaný A. B. má v príslušnej evidencii 24
správnych deliktov a priestupkov proti verejnému poriadku, majetku či občianskemu spolunažívaniu, za
ktoré mu boli uložené blokové pokuty a napomenutia.

Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Antónie Solárovej č. 14/2025 súd zistil, že podľa znalkyne
je u obvineného A. B. preukázaný disharmonický vývin simplexnej, ľahko duševne zaostalej
osobnosti obvineného s poruchami správania na organickom podklade. Aktuálna úroveň intelektovýcha pamäťových schopností obžalovaného je v pásme ľahkej duševnej zaostalosti. Agresivita patrí medzi
zvýraznené črty disharmonicky sa vyvíjajúcej osobnosti obvineného, teda i v stave za triezva osobnosť
disponuje sklonmi k afektívnemu a agresívnemu správaniu, čo sa o to viac u neho zosilni príp. toxickým

vplyvom. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že vek obvineného, ktorý je blízky veku mladistvých
nemal vplyv na jeho rozumovú a vôľovú spôsobilosť. Znalkyňa konštatuje negatívnu prognózu pre
resocializáciu u obvineného, motivácia páchať trestnú činnosť násilnej povahy je determinovaná jednak
osobnostnou výbavou a jednak socioekonomickou úrovňou, existenčnými podmienkami.

Zo znaleckého posudku MUDr. Andrei Remeckej č. 06/2025 súd zistil, že pokiaľ ide o duševný stav
obvineného A. B., u obvineného bola v plnej miere zachovaná schopnosť rozpoznať protiprávnosť
svojho konania a schopnosť ovládať svoje konanie, netrpí duševnou chorobou, chápe zmysel trestného
konania. Pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný, nakoľko u neho nebola
diagnostikovaná žiadna kvalifikovaná duševná choroba. Znalkyňa však vzhľadom na diagnostikovanú
ľahkú mentálnu retardáciu ľahkého až stredne ťažkého stupňa s poruchami správania vyžadujúcimi

pozornosť a liečbu, odporúča uloženie ochrannej psychiatrickej liečby ambulantnou formou.

Obž. A. G. bol celkovo trikrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Poprad
sp. zn. 7T/5/2025 zo dňa 21.3.2025, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na

skúšobnú dobu 3 rokov a 6 mesiacov s probačným dohľadom, obmedzením spočívajúcim v zákaze
požívani alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby a povinnosťou podrobiť
sa sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu.
Z evidencie priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že obžalovaný A. G. má v príslušnej evidencii 18
správnych deliktov a priestupkov proti verejnému poriadku, majetku či občianskemu spolunažívaniu, za

ktoré mu boli uložené blokové pokuty a napomenutia.

Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Antónie Solárovej č. 13/2025 súd zistil, že obv. A. G.
má disharmonicky sa vyvíjajúcu osobnosť s poruchami správania a afektivity pri škodlivom užívaní
alkoholu. Aj v jeho prípade celková úroveň intelektových a pamäťových schopností obžalovaného je

v hraničnom pásme. Agresivita patrí medzi zvýraznené črty disharmonicky sa vyvíjajúcej osobnosti
obvineného, teda i v stave za triezva osobnosť disponuje sklonmi k afektívnemu a agresívnemu
správaniu, čo sa o to viac u neho zosilní príp. toxickým vplyvom. Zo znaleckého posudku vyplýva, že
vek obvineného, ktorý je blízky veku mladistvých nemal vplyv na jeho rozumovú a vôľovú spôsobilosť.
Znalkyňa aj v tomto prípade konštatuje negatívnu prognózu pre resocializáciu u obvineného, motivácia

páchať trestnú činnosť násilnej povahy je determinovaná jednak osobnostnou výbavou a jednak
socioekonomickou úrovňou, existenčnými podmienkami.

Zo znaleckého posudku MUDr. Andrei Remeckej č. 05/2025 súd zistil, že pokiaľ ide o duševný
stav obvineného A. G., nezistila u neho duševnú chorobu, obvinený dokázal rozpoznať protiprávnosť

činu a ovládať svoje konanie, chápe zmysel trestného konania, jeho pobyt na slobode nie je z
psychiatrického hľadiska nebezpečný, nakoľko u neho nebola diagnostikovaná žiadna kvalifikovaná
duševná choroba. Znalkyňa však vzhľadom na diagnostikovanú ľahkú mentálnu retardáciu ľahkého
stupňa s poruchami správania vyžadujúcimi pozornosť a liečbu, odporúča uloženie ochrannej
psychiatrickej liečby ambulantnou formou.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal konajúci súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne
zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol ďalej i nato, aby uložený trest zabezpečil ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne nato, aby trest odradil iných od

páchania trestných činov a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa. Súd súčasne prihliadol aj na
spôsob spáchania činu, jeho následky, formu zavinenia, pohnútku, samotné osoby obžalovaných, ich
pomery a možnosť nápravy, zohľadňujúc pritom pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v podobe
ich priznania a úprimného oľutovania v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, za súčasného zistenia
priťažujúcejokolnostivzmysle§37písm.m)Trestnéhozákona,teda,žeobajaužbolizaobdobnýtrestný

čin odsúdení a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaných sa
účel trestu dosiahne výhradne uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 (troch)
rokov so zaradením na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.Okolnosti skutku, ktoré sú predmetom tohto trestného stíhania, ale aj samotné osoby obžalovaných, ich
doterajší spôsob života, predchádzajúce právoplatné odsúdenia za rovnaký trestný čin ako v predmetnej

trestnej veci a právoplatné postihnutia i za ďalšie protispoločenské konania majúce znaky priestupkov
objektívne nenasvedčujú tomu, aby pre nápravu obžalovaných postačoval iný druh trestu alebo iná
výmera, keďže uloženie iných trestov nemá nádej na dosiahnutie účelu trestu. Napriek opakovaným
právoplatným odsúdeniam za úmyselné trestné činy nezmenili spôsob svojho života a pokračujú
v páchaní úmyselnej trestnej činnosti.

O nároku poškodeného L. M. na náhradu škody súd rozhodol tak, že poškodeného odkázal s nárokom
na náhradu škody na civilný proces, a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že nárok síce bol
do skončenia vyšetrovania uplatnený, avšak v dvoch rozdielnych výškach a nebol podložený žiadnym
dokladom.
Nárok na náhradu škody súd v trestnom konaní neprizná, ak podľa výsledku dokazovania tak nie je

podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody a bolo by potrebné na rozhodnutie o povinnosti
na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo
by ho. Pri rozhodovaní o náhrade škody v rámci tzv. adhézneho konania súd nemohol priznať ani časť
škody, nakoľko táto nebola spoľahlivo preukázaná vykonaným dokazovaním v trestnom konaní, a preto
súd poškodeného L. M. s uplatneným nárokom odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby
oznámením bolo až doručenie rozsudku.