Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1Sf/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200223
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200223.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a z členiek

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: V–V Servis,
s.r.o., so sídlom Dolná 167/113, 900 51 Zohor, IČO: 46031014, právne zastúpeného: Prosman a
Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102479691/2018 zo dňa 05.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Napadnutým rozhodnutím č. 102479691/2018 zo dňa 05.12.2018 žalovaný v rámci odvolacieho
konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 101567087/2018 zo dňa
13.08.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane

z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2014 v sume 16 127,50 Eur.
Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly
vykonanej u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia september 2014 a následného
vyrubovacieho konania. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku
daňovej kontroly č. 101108312/2018 zo dňa 06.06.2018, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam v protokole doručený žalobcovi dňa 07.06.2018, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a)
daňového poriadku ukončila daňová kontrola.

2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane
v kontrolovanom zdaňovacom období z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2014,
vystavenej obchodnou spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o., Vyšehradská 12, 851 05 Bratislava,
IČO: 46665820, ktorou žalobcovi fakturovala dodanie služieb sprostredkovania, zabezpečenia prác
výroby, sortingu a kontroly v mesiaci september 2014, v celkovej výške 96 765,00 Eur (z toho základ
dane 80 637,50 Eur a 20% DPH 16 127,50 Eur).

3. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí nárok na odpočítanie dane z uvedenej faktúry žalobcovi
nepriznalzdôvodu,žežalobcavpriebehuvýkonudaňovejkontrolyanáslednéhovyrubovaciehokonania
nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t. j. dodanie služieb tak, ako bolo deklarovanéna predmetnej faktúre a zároveň nepreukázal, že prijaté služby použil na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ, čím nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených v
§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), na ktorých bezpodmienečné splnenie
sa nárok na odpočítanie dane viaže. V tejto súvislosti správca dane ďalej dôvodil, že v preverovanom
prípade nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, pričom si žalobca
uplatnil právo na odpočítanie dane zo služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, preto porušil
ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH.

4. Na základe odvolania žalobcu proti administratívnemu rozhodnutiu prvého stupňa žalovaný
rozhodnutím č. 102479691/2018 zo dňa 05.12.2018 podľa ustanovenia § 74 ods. 4 daňového poriadku
potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101567087/2018 zo dňa 13.08.2018,
pretože mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za preukázané, že správca dane
zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním prezentovaného záveru, že sporné zdaniteľné obchody

deklarované dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o. sa neuskutočnili. Žalovaný s poukazom na obsah
spisovéhomateriáluvnapadnutomrozhodnutídruhéhostupňakonštatoval,žežalobcavposudzovanom
prípade zneužil princíp fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty s cieľom získania daňovej
výhodyneoprávnenýmodpočítanímdanezozdaniteľnéhoobchodu,ktoréhoreálneuskutočnenienebolo
preukázané, t. j. išlo len o fiktívne deklarovaný obchod bez existencie reálneho plnenia.

II. Rozsah a dôvody žaloby

5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového

rozhodnutia správcu dane z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a náhrady trov konania. Teda
namietal, že rozhodnutie žalovaného, rovnako ako jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane,
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne

posúdenie veci, zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu
a v neposlednom rade namietal, že v konaní došlo aj k porušeniu procesných ustanovení, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

6. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, nesprávne sa vysporiadal tak s listinnými

dôkazmi, ktoré mal počas daňovej kontroly k dispozícii a ktoré sú v súlade s tvrdeniami žalobcu,
ako aj svojimi zisteniami, týkajúcimi sa dodania služieb spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. na
základe faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2014 pre žalobcu. Žalovaný sa predovšetkým riadne
nevysporiadal s výpoveďami svedkov, ktorí boli správcom dane predvolaní, taktiež so skutočnosťou, že
dôkazná núdza na úrovni priameho dodávateľa nemôže byť kladená a interpretovaná na ťarchu žalobcu,

a to aj napriek tomu, že túto skutočnosť uviedol vo svojom vyjadrení.

7. Žalobca s poukazom na výpovede svedkov svedka A. B., C. D., E. F. a G. H. uviedol, že svedkovia
predvolaní a vypočutí správcom dane tomuto poskytli bližšie informácie o realizácii zdaniteľného
obchodu a z týchto svedeckých výpovedí, podľa názoru žalobcu, jednoznačne a nepopierateľne vyplýva,

žeprácumalisprostredkovanúprostredníctvomspoločnostiGLOBALTRADEING,s.r.o.Vtejtosúvislosti
žalobca argumentoval, že zo svedeckých výpovedí uvedených svedkov mal žalovaný a správca dane
potvrdené, že svedkovia na základe popísaného sprostredkovania práce pracovali v závodoch, dostali
rovnaké inštrukcie, ktoré sa týkali údajov, kedy a kam sa majú dostaviť, kde ich následne vyzdvihol
pán I.. Z ich výpovedí tiež vyplýva, že spoločnosť V-V Servis s.r.o. (žalobca) je seriózna spoločnosť, že

medzi žalobcom V-V Servis, s.r.o. a spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. bola uzatvorená dohoda.
V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že sa žalovaný so svedeckými výpoveďami a zistenými
skutočnosťami v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal a tak ako aj správca dane ich ani nebral
do úvahy.

8. Žalobca mal za to, že dodanie služieb poskytnutých spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o.,
deklarované predmetnou faktúrou, bolo v rámci daňovej kontroly dokazovaním preukázané a žalobca
uniesol dôkazné bremeno predložením daňových dokladov. Dôvodil, že predmetné služby boli
poskytnuté tak, ako sú uvedené na dokladoch predložených žalobcom. Zároveň dal do pozornosti, žedaňové orgány žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili dodanie služieb, ale práve naopak, toto
bolo v rámci daňovej kontroly preukázané, a to tak predloženými dokladmi, ako aj výpoveďami svedkov.

9. V nadväznosti na nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu správcom dane namietal
žalobca nesprávne právne posúdenie veci daňovými orgánmi vo vzťahu k splneniu, resp. nesplneniu
zákonných podmienok na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (ktoré podľa nesprávneho záveru
daňových orgánov nemali byť žalobcovi dodané).

10. V súvislosti s posudzovaním potrebnej obozretnosti žalobcu pri výbere obchodného partnera,
žalobca uviedol, že si svojho dodávateľa preveril pre neho všetkými dostupnými spôsobmi, pričom zistil,
že spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o. bola v čase uskutočnených zdaniteľných plnení platiteľom
dane z pridanej hodnoty, bola zapísaná v obchodnom registri, a tiež si overoval, kto bude mať na
starosti predmetný obchod týkajúci sa sprostredkovania. Nakoľko spoločnosť GLOBAL TRADEING,
s.r.o., prostredníctvom ktorej konal poverený C. J., si plnila záväzky vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy,

ktorá bola správcovi dane predložená, pre žalobcu nemalo na základe čoho vyplývať akékoľvek
podozrenie ohľadne spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o.. Ďalej žalobca uviedol, že aj samotné
plnenie si povinností ohľadom sprostredkovania pracovníkov bolo preverením ekonomickej činnosti
a dôveryhodnosti spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. a žalobca o svojom dodávateľovi preto
nemal žiadne pochybnosti. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že žalobca nekonal so

starostlivosťou riadneho obchodníka a nemôže sa domáhať práva na odpočítanie dane. V súvislosti s
vyššie uvedenými skutočnosťami žalobca opakovane poukázal na to, že si svojho dodávateľa preveril
všetkými jemu dostupnými prostriedkami.

11. K svojmu dôkaznému bremenu žalobca argumentoval, že pre účely daňovej kontroly predložil

správcovi dane všetky doklady a evidencie, ktoré vyžaduje zákon o DPH a ktoré správca dane
požadoval. Teda žalobca si splnil všetky formálne podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane,
pričommateriálnustránkuexistencietovarovnespochybnilanisprávcadane.Žalobcadodal,žežalovaný
a správca dane majú len pochybnosti, avšak vykonaným dokazovaním nebolo reálne a objektívne
spochybnené, že k dodaniu v skutočnosti došlo, resp. že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení, a

že žalobca tieto zdaniteľné plnenia v skutočnosti prijal a ďalej ich použil na ďalšie dodávky tovarov a
služieb v zmysle zákona o DPH ako platiteľ.

12. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie pôsobí zmätočne, pretože žalovaný odôvodňuje
neuznanie práva na odpočet dane jednak porušením ustanovení zákona o DPH, ďalej uvádza, že

žalobca mal získať daňové zvýhodnenie, pričom v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetľuje, aké
daňové zvýhodnenie mal žalobca získať. Žalobca dal do pozornosti, že žalovaný sa s touto odvolacou
námietkou v napadnutom rozhodnutí vysporiadal len tým spôsobom, že uvedené je zrejmé z celého
kontextu rozhodnutia správcu dane. V súvislosti so zmätočným obsahom odôvodnenia napadnutého
rozhodnutiapoukázalžalobcanato,žežalovanývodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiazároveňhovorí

aj o daňovom podvode, resp. o podvodnom konaní a tvrdí, že išlo o fiktívne plnenie a žalobca nielen, že
mohol vedieť, ale aj vedel, že sa podieľa na plnení, ktoré je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. S
týmto ničím nepodloženým tvrdením žalobcu vyslovil žalobca nesúhlas, pretože na základe výsledkov
preverovania bola preukázaná materiálna stránka dodania služieb, a to nie len svedeckými výpoveďami,
ale aj tým, že tieto služby boli ďalej žalobcom dodané.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda nie je podľa názoru žalobcu zrejmé, čo je vlastne
dôvodom neuznania práva na odpočet dane, a preto odôvodnenie žalovaného považuje žalobca za
nezrozumiteľné a mätúce.

14. Žalobca mal za to, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané skutočné dodanie
zdaniteľných plnení tak, ako to žalobca deklaruje predmetnou faktúrou, teda hmotnoprávne podmienky
pre uplatnenia práva na odpočet dane boli splnené, pričom predmetné zdaniteľné obchody mali pre
žalobcu svoje ekonomické opodstatnenie a hospodársky cieľ, spočívajúci v ďalšom dodaní týchto
služieb, žalovaný ani správca dane nespochybňujú.

15. V nadväznosti na uvedené žalobca argumentoval, že v uvedenom prípade došlo k reálnemu
uskutočneniu zdaniteľných obchodov, ktoré žalobca štandardným spôsobom preukazoval a pri uplatnení
nároku na odpočet dane postupoval zákonným spôsobom, a preto tento prípad nemožno považovať zazískanie neoprávnenej daňovej výhody, ako to žalovaný tvrdí v napadnutom rozhodnutí. S poukazom
na vyššie uvedené žalobca dodal, že žalovaný riadne nevysvetlil a ani jednoznačne nepreukázal, v čom
presne malo spočívať daňové zvýhodnenie. Správca dane dostatočne a presvedčivo nezdôvodnil, že k

jednotlivým zdaniteľným obchodom v skutočnosti nedošlo, v súvislosti s mechanizmom DPH nevysvetlil,
ktorá zo spoločností mala porušiť neutralitu DPH.

16. Vo vzťahu ku konštatovanému podvodnému konaniu žalobca zastal názor, že žalovaný ako ani
správca dane neuniesli svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázali bez akýchkoľvek pochybností,

že žalobca sa zúčastňuje podvodného alebo právo zneužívajúceho konania. V tejto súvislosti žalobca
zdôraznil, že v prípade preukazovania účasti na podvode alebo zneužití práva je dôkazné bremeno len
na správcovi dane, dodajúc, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako ani správca dane v protokole z
daňovej kontroly jednoznačne nevyslovil záver, na základe čoho presne neuznáva žalobcovi právo na
odpočet dane, a preto žalobca riadne nevedel, k čomu má smerovať jeho argumentácia.

17. S poukazom na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD
EÚ“, príp. „súdny dvor“) C-367/96 a C-212/97, v zmysle ktorých súdny dvor rozlišuje zneužitie práva
(pri ktorom nedochádza k porušeniu právnych noriem ) a podvodné konanie, žalobca argumentoval,
že ak žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatuje porušenie ustanovení zákona o DPH, nemožno
hovoriť o zneužití práva. Žalobca dodal, že z napadnutého rozhodnutia podľa jeho názoru jednoznačne

nevyplýva, či a akým spôsobom mal žalobca zneužiť právo a aké daňové zvýhodnenie mal získať,
akého daňového podvodu mal byť účastný. Rovnako tak namietal, že daňové orgány nedostatočne
odôvodnili svoje závery, objektívne a jednoznačne nepreukázali, že žalobca sa stal súčasťou reťazca
vzťahov s cieľom zneužitia práva formou zneužitia systému DPH, ako ani daňového podvodu. Tieto vady
majú podľa názoru žalobcu vplyv na zákonnosť postupu žalovaného ako aj správcu dane, dodajúc, že

napadnutérozhodnutiejenezákonné,nesprávneavyjadreniažalovaného,akoajjehozáverysúnejasné
a zavádzajúce, pričom napadnuté rozhodnutie je z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti nepreskúmateľné. Na
podporu opodstatnenosti uvedenej žalobnej námietky dal žalobca do pozornosti právne závery uvedené
v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“, príp. „najvyšší súd“) sp. zn.
1Sžf/52/2016 a sp. zn. 1Sžf/31/2016.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a právo
na náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.

19. Zopakoval priebeh administratívneho konania, skutkové zistenia, úvahy spojené s ich vyhodnotením
adôvodydodatočnéhourčeniarozdieludanezakontrolovanézdaňovacieobdobievdôsledkuneuznania
žalobcom uplatneného odpočtu dane z dodávateľskej faktúry č. 0230092014 zo dňa 30.09.2014,
vystavenej obchodnou spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o za dodanie služieb sprostredkovania,
zabezpečenia prác výroby, sortingu a kontroly.

20. K dôvodom potvrdenia odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia správcu dane žalovaný
uviedol, že mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za preukázané, že správca dane
zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním prezentovaného záveru, že sporné zdaniteľné obchody
deklarované dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o. sa neuskutočnili.

21. V nadväznosti na uvedené žalovaný pokračoval argumentáciou, že má zo spisového materiálu
za preukázané, že žalobca v posudzovanom prípade zneužil princíp fungovania mechanizmu dane z
pridanej hodnoty s cieľom získania daňovej výhody neoprávneným odpočítaním dane zo zdaniteľného
obchodu, ktorého reálne uskutočnenie nebolo preukázané, t. j. išlo len o fiktívne deklarovaný obchod

bez existencie reálneho plnenia.

22. S právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe sa žalovaný nestotožnil a zotrval na
svojom závere a argumentoch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí. K žalobným dôvodom
žalovaný uviedol, že sú obsahovo a vecne identické s odvolacími dôvodmi. V tejto súvislosti doplnil,

že k identickým námietkam uvedeným v žalobe i v odvolaní zaujal podrobné stanovisko už v rámci
odvolacieho konania a na tomto stanovisku zotrváva. Mal za to, že v žalobou napadnutom rozhodnutí
sa so všetkými v odvolaní namietanými skutočnosťami dopodrobna vysporiadal a skutkovo a právne ich
žalobcovi objasnil. Naproti tomu žalobca svoje tvrdenia o reálnom uskutočnení sporného zdaniteľnéhoplnenia deklarovaného na faktúre č. 0230092014 vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o.
žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal a taktiež žiadne zo zistení správcu dane v podanej žalobe
relevantným dôkazom nespochybnil. V tejto súvislosti žalovaný argumentoval, že žalobca svoje žalobné

dôvody a tvrdenia nepreukazuje žiadnym dôkazom majúcim podobu faktu – nekonkretizuje, v čom bol
zistený skutkový stav nedostatočný, v akom smere sa daňové orgány nevysporiadali s výpoveďami
svedkov, resp. na akom skutkovom základe si dovolí žalobca vôbec tvrdiť, že ich nebrali v úvahu. Ako
už žalovaný uviedol na str. 11 a 12 žalobou napadnutého rozhodnutia, skutočnosť, že správca dane
a napokon aj žalovaný z výpovedí svedkov nedospeli k takému záveru, ako ho prezentuje žalobca,

neznamená, že sa daňové orgány s výpoveďami svedkov nezaoberali, alebo ich vôbec nebrali v úvahu,
ako zavádzajúco tvrdí žalobca. Z rozhodnutí daňových orgánov je nad všetku pochybnosť zrejmé, že
sa výpoveďami svedkov podrobne zaoberali a vo svojich rozhodnutiach im venovali značnú pozornosť.
Žalobca taktiež žiadnym dôkazom majúcim podobu faktu nepreukazuje ním tvrdenú skutočnosť, že
konanie daňových orgánov bolo účelové. Neuvádza, ktoré dôkazy boli vyhodnotené účelovo, bez ich
vzájomnej súvislosti, v čom spočívala táto účelovosť a ktorý právny úkon nebol daňovými orgánmi braný

v úvahu. Na základe uvedeného žalovaný považuje tvrdenia žalobcu za irelevantné.

23.Žalovanývyjadrilnesúhlasajstvrdenímžalobcu,žeskutkovýstavbolzistenýnedostatočne.Správca
dane v rámci daňovej kontroly preveroval reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu ako na strane
dodávateľa, spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o., tak aj na strane odberateľa, t. j. žalobcu. Žalovaný

mal za to, že tak správca dane, ako i žalovaný, postupovali presne v intenciách ustanovenia § 3 ods.
3 daňového poriadku a pri svojom rozhodovaní vychádzali zo spoľahlivo a úplne zisteného skutkového
stavu veci, vzali do úvahy všetky dôkazy predložené žalobcom, ako i dôkazy, ktoré získal správca dane
svojou vlastnou činnosťou, každý dôkaz skúmali jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliadali na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, a to aj so zreteľom na splnenie

si dôkaznej povinnosti žalobcu. Všetky svoje závery a zistenia podložili relevantnými dôkazmi, ktoré
majú reálny podklad vo vykonanom dokazovaní a sú súčasťou priloženého administratívneho spisu.
Naproti tomu tvrdenia žalobcu o reálnom uskutočnení sporného zdaniteľného obchodu deklarovaného
na spornej faktúre č. 0230092014 vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. sú len v
rovine holých konštatovaní bez akejkoľvek preukaznej hodnoty. Na podporu správnosti vyhodnotenia

zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi žalovaný poukázal na skutočnosť, že v daňovom konaní
nie je možné určitú skutočnosť len tvrdiť, ale je potrebné vedieť tvrdenú skutočnosť aj preukázať,
čo vyplýva z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III ÚS 401/09-17, v ktorom
ústavný súd SR uviedol, že platiteľ má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. V nadväznosti na uvedené žalovaný zdôraznil svoj záver, že

žalobca svoje tvrdenia nepreukázal, dodajúc s poukazom na obsah administratívneho spisu a dôkazy
v ňom priložené, že šetrením správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že k reálnemu dodaniu
služieb deklarovaných na faktúre vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADING, s.r.o. nedošlo. V tejto
súvislosti žalovaný argumentoval, že základným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítania
dane z faktúry, je preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom na nej uvedeným.

V posudzovanom prípade sám žalobca a ani jeho dodávateľ vierohodnými a overiteľnými dôkazmi
nepreukázali uskutočnenie fakturovaných služieb. Vyjadrenia žalobcu ohľadom reálneho uskutočnenia
deklarovaných služieb boli správcom dane i žalovaným vierohodne spochybnené. Všetky skutočnosti
a zistenia, ktoré spochybňujú reálne uskutočnenie sporného zdaniteľného obchodu, ako aj svoje
stanoviská k námietkam žalobcu vzneseným v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu

dane, žalovaný podrobne uviedol na str. 5 až 17 žalobou napadnutého rozhodnutia a v plnej miere na
ne v tomto vyjadrení odkazuje. Žalovaný zotrval na svojich záveroch, pretože majú reálny podklad vo
vykonanom dokazovaní a sú v súlade s európskou i vnútroštátnou legislatívou. Preto sa nestotožňuje
s tvrdením žalobcu, že dodanie služieb spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. bolo vykonaným
dokazovaním správcu dane preukázané, pretože dané tvrdenie je v príkrom rozpore so zisteným

skutkovým stavom.

24. Na základe uvedených skutočností, ako aj vykonaného šetrenia ohľadom prevodu spoločnosti
GLOBAL TRADEING, s.r.o., žalovaný mal za to, že daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že
reálne uskutočnenie preverovaného zdaniteľného obchodu na strane dodávateľa nebolo preukázané

a prevod obchodného podielu spoločnosti na nového konateľa i jej následné zlúčenie s nekontaktným
daňovým subjektom M.S.P., spol. s r.o. bol účelový, s cieľom zamedziť prevereniu účtovných dokladov
spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. preukazujúcich jej hospodársku činnosť. K týmto relevantným
zisteniam a dôkazom sa však žalobca v podanej žalobe vôbec nevyjadruje a zámerne ich obchádza.25. V tejto súvislosti žalovaný rovnako ako v napadnutom rozhodnutí opätovne poukázal na skutočnosť,
že neexistencia účtovných dokladov dodávateľa nebola sama osebe dôvodom na nepriznanie práva

na odpočítanie dane v preverovanom obchodnom prípade. Jediným a rozhodujúcim dôvodom na
nepriznanie práva na odpočítanie dane z preverovaného zdaniteľného obchodu bola skutočnosť, že
sám žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti, ktorou je zaťažený, nepreukázal reálne uskutočnenie
zdaniteľného obchodu deklarovaného na spornej faktúre č. 0230092014 dodávateľom na nej uvedeným,
t. j. spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. Na základe uvedeného, žalovaný považuje opakované

tvrdenia žalobcu, že správca dane preniesol na žalobcu dôkaznú núdzu na úrovni jeho priameho
dodávateľa,resp.,žemunepriznalprávonaodpočítaniedanenazákladeskutočnostítýkajúcichsainého
daňového subjektu, za zavádzajúce a irelevantné. V nadväznosti na uvedené žalovaný s poukazom
na dokazovaním preukázané skutočnosti dodal, že vypočutí pracovníci nepracovali v závodoch pod
spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. tak, ako bolo dohodnuté v rámcovej zmluve o obchodnej
spolupráci (čl. 3) a neboli na túto prácu danou spoločnosťou ani sprostredkovaní. Preto tvrdenie žalobcu

o opaku považuje žalovaný za zavádzajúce a nepravdivé.

26. Za nepravdivé a zavádzajúce považuje žalovaný aj tvrdenie žalobcu, že svedkovia jednoznačne a
nepopierateľne potvrdili, že práca im bola sprostredkovaná spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o.
Takúto skutočnosť svedkovia vo svojich výpovediach nepotvrdili. Jednoznačne uviedli, že s danou

spoločnosťou ani s jej konateľom pánom H., ktorý bol ako jediný za spoločnosť oprávnený konať, nikdy
neprišli do kontaktu.

27. Čo sa týka pána J., žalovaný uviedol, že menovaný nebol v preverovanom období september
2014 už štatutárnym zástupcom spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. a nebol ani jej splnomocneným

zástupcom, a teda nemal žiadne oprávnenie za danú spoločnosť konať. Ak tak konal, jeho konanie nie je
možné v zmysle platných právnych predpisov považovať za konanie spoločnosti GLOBAL TRADEING,
s.r.o. (str. 11 žalobou napadnutého rozhodnutia).

28. Žalovaný sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa so svedeckými výpoveďami v

napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal a tak, ako správca dane, ich ani nebral do úvahy. Mal
za to, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach venovali výpovediam svedkov značnú pozornosť a
v dostatočnej miere sa s nimi vysporiadali. Ku konaniu žalobcom deklarovaného dodávateľa žalovaný
uviedol, že pán H. vo svojej svedeckej výpovedi jednoznačne potvrdil, že menovanú spoločnosť nikdy
neriadil, nevykonával v nej žiadnu podnikateľskú činnosť a nikoho nesplnomocnil na jej zastupovanie,

a preto je potom logický záver správcu dane i žalovaného, že spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o.
nevykonávala žiadnu činnosť, a teda nemohla logicky vykonať ani sprostredkovanie zamestnancov pre
žalobcu tak, ako je deklarované na spornej faktúre č. XXXXXXXXXX.

29. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane z dôvodu, že nekonal so

starostlivosťou riadneho obchodníka a svojho obchodného partnera si riadne nepreveril, žalovaný sa
ani s týmto tvrdením nestotožňuje, nakoľko je zavádzajúce a nepravdivé. Žalovaný opakovane uviedol,
že jediným a rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že
žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti nepreukázal, že zdaniteľný obchod deklarovaný na faktúre, z
ktorej si uplatnil odpočítanie dane sa uskutočnil, t. j. nepreukázal vznik daňovej povinnosti, čo je základný

predpoklad pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. V tejto súvislosti argumentoval, že ak nie je
preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t. j. nie je preukázaný vznik daňovej povinnosti
(dodanie tovaru alebo služby), nie je možné priznať právo na odpočítanie dane. Ide tu o zachovanie
hlavného princípu mechanizmu dane z pridanej hodnoty, ktorým je neutralita dane (viď. str. 10 žalobou
napadnutého rozhodnutia), zo strany správcu dane i žalovaného bolo dodanie služby deklarovanej na

spornej faktúre vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. jednoznačne spochybnené, čo
napokon vyplýva nielen z protokolu, ale aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane,
ktoré žalovaný v rámci odvolacieho konania ako vecne správne potvrdil.

30. V rozpore s tvrdením žalobcu mal žalovaný za to, že žalobca nesplnil všetky hmotnoprávne a

formálne podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane. S poukazom na obsah administratívneho
spisu dal žalovaný do pozornosti, že žalobca nepredložil ku kontrole DPH za zdaňovacie september
2014 relevantné dôkazy, ktoré by preukázali, že služby deklarované na spornej faktúre vystavenej
dodávateľom GLOBAL TRADING, s.r.o. boli skutočne dodané. Ako už uviedol žalovaný na str. 13žalobou napadnutého rozhodnutia, primárnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítania dane je
uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Ak nie je jednoznačne preukázané, že zdaniteľné plnenie uvedené
na faktúre sa uskutočnilo, ide iba o formálnu existenciu faktúry, resp. iného listinného dôkazu. V danom

prípade vykonaným šetrením nebola preukázaná materiálna existencia deklarovaného zdaniteľného
plnenia, t. j. nebol preukázaný predmet dane (existencia dodania služby spoločnosťou GLOBAL
TRADEING s.r.o.), s ktorým sa malo obchodovať a doklady, ktoré tento predmet dane deklarovali, boli
vystavené len formálne, bez materiálneho základu. Pri spornej faktúre išlo o fiktívnu faktúru, ktorá sa
neviazala k žiadnemu reálnemu zdaniteľnému obchodu.

31. K žalobcom poukazovaným rozsudkom žalovaný vyjadril názor, že tieto sa na daný prípad aplikovať
nedajú, pretože sa týkajú reťazových obchodov, pri ktorých nebola spochybnená materiálna existencia
zdaniteľného plnenia, t. j. dodanie tovaru alebo služby, ale bola spochybnená len osoba dodávateľa,
resp. subdodávateľa. V danom prípade však podľa žalovaného ide o obchodný vzťah medzi dvoma
účastníkmi konania, žalobcom a jeho priamym dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o., kde nebol

preukázaný predmet dane (dodanie služby), t. j. bola spochybnená materiálna existencia zdaniteľného
plnenia, a preto žalobca nielenže mohol vedieť, ale aj vedel, že sa svojim konaním zúčastňuje fiktívneho
plnenia, pretože mu žiadne nebolo dodané, a teda v konečnom dôsledku musel vedieť, že sa podieľa na
plnení, ktoré je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, a preto mu právo na odpočítanie dane nemôže
byť priznané.

32.Vtejtosúvislostižalovanýdaldopozornosti,ženastr.16žalobounapadnutéhorozhodnutiapoukázal
aj na rozhodnutie SD EÚ vo veci Kittel C-439/04 a Recolta Recykling C-440/04, kde vo vzťahu k
nedbanlivosti a úmyslu je Európsky súdny dvor tohto názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela
alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým

únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté.
Taktiež vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa vo svetle
objektívnych dôkazov skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré
je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH aj vtedy, keď sú splnené kritéria, na ktorých sú založené pojmy
dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť.

33. Námietku napádajúcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, aké daňové
zvýhodnenie mal žalobca získať, žalovaný označil za zavádzajúcu, pretože na str. 15 žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaný túto skutočnosť jednoznačne uviedol, pričom pripojil predmetný citát
„... daňové zvýhodnenie daňového subjektu spočívalo v neoprávnenom uplatnení práva na odpočítanie

dane zo zdaniteľného obchodu, ktorého reálne uskutočnenie nebolo preukázané. Jednoznačne túto
skutočnosť uviedol správca dane aj na str. 14 odvolaním napadnutého rozhodnutia.“ Žalovaný uvedené
vysvetlenie považuje za jasné a zrozumiteľné.

34. S poukazom na znenie ustanovení § 19 zákona o DPH a § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o

DPH žalovaný vyjadril nesúhlas s námietkou napádajúcou nesprávne právne posúdeniu veci daňovými
orgánmi. V tejto súvislosti dôvodil, že základným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie dane z
faktúry je preukázanie vzniku daňovej povinnosti, t. j. preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu
dodávateľom na nej uvedeným. Pokiaľ nie je preukázaný vznik daňovej povinnosti (t. j. uskutočnenie
zdaniteľného obchodu), nie je možné uplatniť právo na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1). Uvedený záver

je prezentovaný aj v rozsudkoch ESD, z ktorých vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH,
ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb,
ktoréprijali,predstavujezákladnúzásaduspoločnéhosystémuDPHzavedenéhoprávnouúpravouÚnie.
Z uvedeného je podľa názoru žalovaného teda nad všetku pochybnosť zrejmé, že žalobca, ak si chcel
uplatniť právo na odpočítanie DPH zo služieb od dodávateľa GLOBAL TRADEING, s.r.o., musel tieto

služby najprv prijať, t. j. muselo dôjsť k ich dodaniu, teda uskutočneniu zdaniteľného plnenia a vzniku
daňovej povinnosti. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal na závery uvedené v rozsudku
NS SR sp. zn. 5Sžf/63/2011, v ktorom sa uvádza: „Najvyšší súd si nemohol osvojiť ani argumentáciu
žalobkyne, že predložila všetky dokumenty, ktoré sú v rámci obchodnej praxe a obchodného styku
bežné a postačujúce na preukázanie takéhoto obchodného vzťahu a žiadne osobité požiadavky na

dôkazy vyslovene neuvádzajú ani daňové predpisy. Ako už bolo vyššie uvedené, na uplatnenie odpočtu
DPH nepostačuje iba predloženie faktúr a preukázanie ich úhrad, ale zákonodarca požaduje (pre ľahkú
zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktorépre nárok na odpočet stanovil a predovšetkým musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.“

35. V nadväznosti na uvedené žalovaný uzavrel, že v posudzovanom prípade správca dane nárok
na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa GLOBAL TRADEING, s.r.o. žalobcovi nepriznal, pretože
rozsiahlym šetrením zistil, že k dodaniu služieb nedošlo, t. j. zdaniteľný obchod sa neuskutočnil. Pretože
nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, žalobca nepreukázal
splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a)

zákona o DPH, na ktorých bezpodmienečné splnenie sa nárok na odpočítanie dane viaže.

36. Žalovaný považuje za zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný a správca dane
jednoznačne nevysvetlili, na základe čoho neuznávajú žalobcovi právo na odpočet dane. Tak správca
dane ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach presne uviedli, na akom skutkovom základe žalobcovi
nárok na odpočítanie dane neuznali.

37. Žalobca v replike zo dňa 27.06.2019 zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby. Dodal, že podstatnou
námietkou žalobcu, ku ktorej sa žalovaný riadne nevyjadril, je námietka týkajúca sa odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, z ktorého nie je zrejmé, čo je vlastne dôvodom neuznania práva na odpočet
dane. V tejto súvislosti konkretizoval, že v podanej správnej žalobe poukazoval na skutočnosť, že

žalovaný ako aj správca dane odôvodňovali nepriznanie práva na odpočítanie dane nesplnením
hmotnoprávnych podmienok, daňovým zvýhodnením a tiež podvodným konaním. V tejto súvislosti
žalobca v podanej správnej žalobe poukazoval najmä na rozsudky NS SR sp. zn. 1Sžf/52/2016
a sp. zn. 1Sžf/31/2016, a tiež na judikatúru súdneho dvora, a to rozsudky C-367/96 a C-212/97,
ktoré vo svojich odôvodneniach rozlišujú zneužitie práva a podvodné konanie, pričom pri zneužití

práva nedochádza k porušeniu právnych noriem. Podľa názoru žalobcu z napadnutého rozhodnutia
žalovaného, z rozhodnutia správcu dane a napokon ani z vyjadrenia žalovaného k podanej správnej
žalobe jednoznačne nevyplýva, či a akým spôsobom mal žalobca zneužiť právo a aké daňové
zvýhodnenie mal získať, akého daňového podvodu mal byť účastný. Taktiež použitie týchto dvoch
pojmov, ako aj uvedenie, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre uznanie práva na

odpočítanie dane, pôsobí zmätočne.

38. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril podaním zo dňa 14.09.2023, jeho obsahom zotrvávajúc
na zákonnosti a správnosti dôvodov uvedených v napadnutých rozhodnutiach ako aj na dôvodoch
uvedených vo vyjadrení k žalobe.

IV. Relevantná právna úprava

39.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

41. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

42. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

43. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

44. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.45. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

46. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

47. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

48. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

49. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

50. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

51. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V. Rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave

52. Správny súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. BA-1S/24/2019-102 zo dňa 31. októbra 2023 zrušil
napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

53. Ako dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd označil jeho
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť, majúc za to, že žalovaný
jednoznačne neidentifikoval dôvod nesplnenia podmienok odpočítania dane žalobcom, ktoré pre účely
posudzovania oprávnenosti nároku na odpočet dane nie je možné pri jeho nepriznaní daňovými orgánmi
kumulovať. Správny súd vytýkal žalovanému, že v rámci odvolacieho konania a v preskúmavanom

rozhodnutí neustálil, či nebolo žalobcovi priznané právo na odpočet predmetnej dane z dôvodu
nesplnenia hmotnoprávnych podmienok podľa zákona o DPH alebo z dôvodu zneužitia práva alebo
z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode.

VI. Konanie na kasačnom súde a právne posúdenie veci kasačným súdom

54. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“, príp. „najvyšší správny súd“)
v kasačnom konaní rozsudkom sp. zn. 8Sfk/21/2024 z 30. apríla 2025 zrušil rozsudok Správneho súdu
v Bratislave sp. zn. BA-1S/24/2019-102 z 31. októbra 2023 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci správnym súdom a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

55. Kasačný súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že dôvody nepriznania odpočtu uvedené
v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného je potrebné posudzovať v spojení s obsahom
administratívneho spisu. V tejto súvislosti dal do pozornosti skutkové zistenia získané správcom dane pri
preverovaní reálneho základu poskytnutých služieb, deklarovaných spornou faktúrou v kontrolovanom

zdaňovacom období, ďalej výzvu správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku zo dňa
19.10.2017, ktorou žalobcovi notifikoval svoje zistenia, ďalej poukázal na výzvu správcu dane zo dňa
19.11.2017, ktorou žalobcovi oznámil svoje opodstatnené pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených
na preverovanej faktúre. Kasačný súd, vyhodnotiac konkrétne zistenia, s ktorými správca dane vo výzvezo dňa 19.11.2017 oboznámil žalobcu, dospel k záveru, že pochybnosti správcu dane boli orientované
jednoznačne a iba k spochybneniu hmotnoprávnych podmienok, čo podporila aj správcom dane použitá
citácia konkrétnych ustanovení zákona o DPH (§ 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona o DPH). Ďalej dal

kasačný súd do pozornosti obsah podania správcu dane zo dňa 28.03.2018, ktorým oznámil žalobcovi
skutočnosti zistené počas výkonu daňovej kontroly týkajúce sa doplneného dokazovania, najmä
obsahu svedeckých výpovedí dodatočne vypočutých osôb, pričom záverom oznámenia skonštatoval, že
kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal počas daňovej kontroly relevantnými, overiteľnými dôkazmi
pravdivosť údajov na preverovanej faktúre, doplniac, že si žalobca neoprávnene uplatnil právo na

odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona
o DPH. Taktiež správny súd poukázal na závery protokolu z daňovej kontroly zo dňa 05.06.2018,
ktorými správca dane skonštatoval (str. 24), že spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. nevznikla zo
zdaniteľného obchodu uvedeného na faktúre č. 0230092014 zo dňa 30.09.2024 daňová povinnosť v
zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH, t. j. z titulu dodania služieb uvedených na predmetnej faktúre, a
(str. 27), preto správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z tejto faktúry z dôvodu

porušenia ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

56. Kasačný súd ustálil, že sporné časti argumentácie týkajúce sa zmieneného zneužitia práva
a daňového podvodu v súvislosti s preverovanou faktúrou v kontrolovanom zdaňovacom období správca
dane ani žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach podrobnejšie nerozvíjajú, teda nevytvárajú ucelenú

konzekventnú argumentáciu k podvodnému alebo zneužívajúcemu konaniu, pričom vyššie uvedené
zmienky vecne vôbec nenarúšajú záver daňových orgánov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok,
ako jedinom dôvode, pre ktorý nebolo žalobcovi priznané ním uplatnené právo na odpočet DPH.

57. Vo vzťahu k argumentácii správcu dane ohľadom dôvodov nepriznania uplatneného odpočtu

dane smerom k žalobcovi kasačný súd vyjadril názor, že „...žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt
mal k dispozícii v jednotlivých procesných štádiách na viacerých miestach opakovane zrozumiteľne
deklarovaný záver správcu dane, že k dodaniu fakturovaného plnenia spoločnosťou GLOBAL
TRADEING, s.r.o. reálne nedošlo, a to na tej kvalitatívnej úrovni, že bola spochybňovaná samotná
podstata (existencia) fakturovanej služby. .....V argumentácii správcu dane a následne aj sťažovateľa

teda išlo jednoznačne o otázku týkajúcu sa ne/splnenia hmotnoprávnych podmienok, kde dôkazné
bremeno zaťažuje daňový subjekt.“

58. Záverom kasačný súd pripomenul, že „.... správny súd sám v bode 64. napadnutého rozsudku
skonštatoval nasledovné: „Zatiaľ, v zmysle uvedených záverov z vyhodnotenia skutkového stavu, by

bol podľa správneho súdu pochopiteľný dôvod nepriznania odpočtu dane nesplnenie podmienky podľa
§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, konkrétne z dôvodu neexistencie poskytnutého zdaniteľného
plnenia, ako jednej zo zákonných podmienok citovaného ustanovenia § 49 zákona o DPH, ktorého
podmienky na odpočet dane musia byť splnené kumulatívne.“ V nadväznosti na uvedené stanovil
správnemu súdu úlohu, ktorou v ďalšom konaní bude „...v medziach žalobných bodov a prihliadajúc

na relevantnú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít (Súdneho dvora, Ústavného súdu
Slovenskej republiky a kasačného súdu) posúdiť, či správca dane a žalovaný svojimi skutkovými
zisteniami udržateľne spochybnili splnenie tejto primárnej hmotnoprávnej podmienky žalobcom a či
následne žalobca ne/uniesol svoje dôkazné bremeno na preukázaní naplnenia predmetnej podmienky
vo vzťahu k preverovanej transakcii.“

VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

59. Po vrátení veci sa správny súd opätovne oboznámil s obsahom spisového materiálu, vrátane

administratívneho spisu daňových orgánov, ako aj s obsahom rozsudku Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/21/2024 z 30. apríla 2025, preskúmal v medziach žalobného návrhu a
podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov
oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase
právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok

prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu (§ 114 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti
žaloby.60. Poverená zástupkyňa žalovaného, s poukazom na dôvody napadnutého rozhodnutia a vyjadrenia
k správnej žalobe, zotrvala na zákonnosti a správnosti preskúmavaných rozhodnutí a navrhla žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

61. Podľa § 469 SSP bol správny súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom kasačného
súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia dal do pozornosti z obsahu administratívneho spisu
a z preskúmavaných rozhodnutí skutkové zistenia a okolnosti prejednávanej veci.

62.Správnysúdsavintenciáchprávnychzáverovkasačnéhosúduzameralnaskutkovéaprávnezávery
daňovýchorgánovobochstupňov,ktorébolivýsledkompreverovaniaoprávnenostiuplatnenéhoodpočtu
DPH žalobcom za dodanie služieb od faktúrou deklarovaného dodávateľa GLOBAL TRADEING, s.r.o.

63. V nadväznosti na závery kasačného súdu v tejto veci možno konštatovať, že žalovaný a správca
dane založili svoje rozhodnutia na tom, že žalobca ako daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno

vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1
a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH zo spornej faktúry od dodávateľa GLOBAL TRADEING,
s.r.o. za dodanie služieb sprostredkovania, zabezpečenia prác výroby, sortingu a kontroly v mesiaci
september 2014. Zároveň bolo daňovými orgánmi konštatované, že spoločnosti GLOBAL TRADEING,
s.r.o. nevznikla zo zdaniteľného obchodu uvedeného na faktúre č. 0230092014 zo dňa 30.09.2024

daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH, t. j. z titulu dodania služieb uvedených na
predmetnej faktúre, a to z dôvodu nepreukázania reálneho dodania predmetných služieb.

64. V tejto súvislosti správny súd vo všeobecnosti uvádza, že nárok na odpočítanie dane vzniká
príjemcovi plnenia (v tomto prípade žalobcovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych

podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z
28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s.
1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú, že
· poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status

osoby deklarovaného dodávateľa v zmysle ním vystavenej faktúry),
· predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia alebo
reálne uskutočnenie deklarovaných služieb),
· prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné
bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (v danom prípade na žalobcovi),
právo na odpočítanie dane môže byť správcom dane odopreté.

65. Vyššie uvedené podmienky podľa Smernice 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ

dane (žalobca) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
· dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
· daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH),
· daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH),

· zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou, a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

66. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane, napĺňajúc účel správy daní využitím
inštitútu daňovej kontroly a následným vyrubením dane formou rozhodnutia (§ 2 písm. a/ daňového

poriadku v nadväznosti na ustanovenia § 44 ods. 1 v spojení s § 68 ods. 4 písm. a/, ods. 5 a 6
daňového poriadku), realizoval proces verifikácie žalobcom predložených daňových dokladov za účelom
preukázania vzniku nároku na odpočet dane, ktorý si žalobca uplatnil na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie september 2014 za dodanie vyššie deklarovaných služieb od spoločnosti GLOBAL
TRADEING, s.r.o.

67. Za vyššie uvedeným účelom správca dane z interných zdrojov preveril, okrem iných skutočností,
aj okolnosti súvisiace s podnikaním, ekonomickou a daňovou činnosťou dodávateľa deklarovaného
v žalobcom predloženej faktúre, pričom z preverovania vyplynulo, že· ešte pred kontrolovaným zdaniteľným obdobím došlo k zmene konateľa dodávateľskej spoločnosti
GLOBAL TRADEING, s.r.o., pričom konateľom sa stal občan Českej republiky, pán K. H., o ktorom
prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že o tejto spoločnosti nič nevie, žiadnu

činnosť za túto spoločnosť nevykonával ani nikoho nepoveril konaním za spoločnosť,
· miestnym zisťovaním vykonaným na registrovej adrese spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. bola
identifikovaná iba schránka a tzv. virtuálne sídlo,
· spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o. si v mesiaci august 2014 odpočítala daň najmä z
dodávateľských faktúr vyhotovených subjektmi, ktoré v čase vyhotovenia faktúr už neboli platiteľmi DPH

a registrácia pre DPH im bola zrušená z úradnej moci,
· spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o. nepodala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie
september 2014,
· spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o. bola ku dňu 12.11.2014 vymazaná z obchodného registra a jej
právnym nástupcom sa stala spoločnosť M.S.P., spol. s r.o., ktorá je nekontaktná,
· bývalý konateľ spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o., Martin Bezák pri výsluchu v inej daňovej veci

dňa 03.09.2014 správcovi dane uviedol, že jeho spoločnosť obchodovala s pneumatikami všetkých
druhov na nákladné aj osobné automobily.

68. Okrem osoby dodávateľa, v nadväznosti na žalobcom predloženú Rámcovú zmluvu o obchodnej
spolupráci zo dňa 23.12.2012, v zmysle ktorej sa spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o. zaviazala

zabezpečiť pracovníkov za účelom dodávok prác a servisu kvality dielov vo svojej réžii a na svoje
náklady, pričom mala plne zodpovedať za kvalifikáciu a zodpovednosť poskytnutých pracovníkov
pre spoločnosť V-V Servis, s.r.o., správca dane preveroval okolnosti realizácie dodania predmetnej
služby prostredníctvom výziev na poskytnutie informácie odberateľmi žalobcu (ECS Slovensko,
s.r.o., MCSyncro Bratislava, s.r.o. a Faurecia Automotive Slovakia s.r.o., odberateľské spoločnosti

špecifikované v administratívnom spise a v preskúmavaných rozhodnutiach) a prostredníctvom výsluchu
zamestnancov, ktorí vykonávali práce pre odberateľa žalobcu (A. B., C. D., E. F. a G. H., bližšie
špecifikovaní v administratívnom spise a v preskúmavaných rozhodnutiach).

69. V nadväznosti na uvedené z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že z vyššie uvádzaných

odberateľov žalobcu, spoločnosť ECS Slovensko, s.r.o. na výzvu správcu dane nezaslala zoznam
zamestnancov poskytnutých na preverované služby sortingu, ďalej MCSyncro Bratislava, s.r.o. síce
odpovedala na výzvu správcu dane, ale v tom zmysle, že zamestnanci uvedení vo výzve pracovali
v tejto spoločnosti pod personálnou agentúrou V-V Servis, s.r.o. (žalobca), a v neposlednom rade
odberateľ žalobcu Faurecia Automotive Slovakia s.r.o. poskytol na výzvu správcovi dane dochádzkové

listy pracovníkov (závod OZ Lozorno).

70. Odhliadnuc od uvedeného, ďalším preverovaním správcu dane prostredníctvom výzvy na Sociálnu
poisťovňu sa však nepotvrdilo zamestnávanie odberateľom žalobcu deklarovaných zamestnancov,
a to ani prostredníctvom žalobcu a ani prostredníctvom dodávateľa žalobcu, obchodnou spoločnosťou

GLOBAL TRADEING, s.r.o.

71. Rovnako tak z výpovedí svedkov nemožno vyvodiť, že by boli v akomkoľvek zmluvnom vzťahu
s dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o., vo vzťahu ku ktorej
svedkovia A. B., C. D., E. F. a G. H. zhodne neuviedli žiadne identifikovateľné a overiteľné podrobnosti

ohľadom realizácie ich zmluvného vzťahu s touto spoločnosťou v súvislosti so sprostredkovaním
zamestnancov pre žalobcu podľa podmienok dohodnutých v Rámcovej zmluve o obchodnej spolupráci
zo dňa 23.12.2012. Vypočúvaní zamestnanci osobne nekomunikovali s konateľom dodávateľa, pánom
K. H. (s ktorou skutočnosťou korešponduje aj výpoveď uvedeného konateľa, ktorý nepotvrdil akúkoľvek
činnosť v pozícii konateľa za spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o.), rovnako tak nekomunikovali

osobne s bývalým konateľom deklarovaného dodávateľa žalobcu, pánom C. J., ktorý v čase realizácie
preverovaného zdaniteľného plnenia nebol konateľom dodávateľa žalobcu, ani nebol preukázaný žiaden
titulnajehozastupovaniealebokonanievmenedeklarovanéhododávateľa.Taktiežprivýsluchuuvedení
zamestnanci neposkytli žiadne indície o existencii overiteľných dôkazov alebo podkladov (zmluvy,
pracovné zmluvy, potvrdenia o vyplatení odplaty za vykonanú prácu a pod.) o spolupráci s dodávateľom

žalobcu. Jediné, v čom sa výpovede predmetných zamestnancov zhodovali, boli popisy ich spolupráce
a osobných kontaktov pri uvedení na pracovisko a pri podávaní informácií v súvislosti s výkonom práce,
pri odovzdávaní evidencie pracovnej dochádzky konateľovi žalobcu (ktorú si robili samotní pracovníci),a pri preberaní mzdy za vykonanú prácu, a to všetko priamo od konateľov žalobcu (či už od pána I. alebo
C. I., ktorú vo výpovedi ako kontaktnú osobu označila svedkyňa C. D.).

72. Z napadnutých administratívnych rozhodnutí oboch stupňov vyplýva, že daňové orgány výsledky
preverovania žalobcom predložených daňových dokladov, listinných dôkazov a navrhnutého doplnenia
dokazovania podrobne uviedli v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí a tieto skutkové zistenia
zrozumiteľne vyhodnotili vo vzťahu k hmotnoprávnym zákonným podmienkam vzniku nároku na odpočet
dane z pridanej hodnoty za deklarované prijate zdaniteľných plnení.

73. V nadväznosti na uvedené správny súd dodáva, že pokiaľ svedkovia A. B., E. F. a G. H. pri výpovedi
uviedli osobu menom J. (E. F. dokonca nevedel presné priezvisko, či J. alebo J.), ktorá mala konať
v mene dodávateľa žalobcu, z týchto všeobecných zmienok typu, že mali telefonovať s J., mal fungovať
„pod pánom J.“ alebo ohľadom odovzdania odplaty za prácu, kedy konateľ žalobcu, pán I., odovzdával
peniaze v obálke s tým, že „... to je cez GLOBAL a od pána J....“ (bez akéhokoľvek dokladu) a podobne,

tieto výpovede, nemožno vyhodnotiť ako dôkazy o realizácii Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci
zo dňa 23.12.2012 medzi žalobcom a jeho dodávateľom služieb, GLOBAL TRADEING, s.r.o. Uvedené
všeobecné tvrdenia svedkov, ktorí mali vykonávať pre odberateľov žalobcu dohodnuté práce, neboli
podporené žiadnymi konkrétnymi a overiteľnými dôkazmi. Naopak, z výpovedí svedkov bola potvrdená
komunikácia a realizácia zabezpečenia prác len s konateľmi žalobcu.

74. Nemožno preto prisvedčiť dôvodnosti námietky žalobcu, napádajúcej nesprávne a nedostatočné
vyhodnotenie skutkového stavu a výpovedí svedkov daňovými orgánmi. Rovnako tak nemožno
prisvedčiť ani správnosti záverov žalobcu o jednoznačnej materiálnej existencii zdaniteľného
plnenia a ani správnosti záverov o nepopierateľnom a jednoznačnom potvrdení zabezpečenia

(sprostredkovania)zamestnancovpreodberateľovžalobcuprostredníctvompánaJ.,konajúcehovmene
GLOBAL TRADEING, s.r.o. Tieto skutkové závery zo žiadnych overiteľných podkladov, dôkazov ani
z výpovedí vypočutých svedkov nevyplývajú.

75. V danom prípade bolo predmetom preverovania správcom dane splnenie zákonom stanovených

podmienok vzniku nároku žalobcu na uplatnený odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia podľa §
49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, pričom
išlo o preverovanie bežnými postupmi a prostriedkami správy daní, v rámci ktorých boli predovšetkým
preverované skutočnosti týkajúce sa priamo zdaniteľných plnení prijatých žalobcom na základe faktúry
vystavenej dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o.

76. V rozpore s názorom žalobcu, daňové doklady ním predložené k vykonaniu daňovej kontroly,
skutkové zistenia a výpovede uvedených svedkov, objektívne nemožno vyhodnotiť ako dôkazy
preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tvrdeným spôsobom v zmysle žalobcom
predloženej faktúry a rámcovej zmluvy. Pokiaľ žalobca považuje svoje dôkazné bremeno za vyčerpané
predložením daňových dokladov a rámcovej zmluvy, tieto možno považovať iba za tvrdenia nepodložené

prakticky žiadnym hodnoverným dôkazom. O dodaní služieb preverovaným dodávateľom tak v
konečnom dôsledku nesvedčí žiaden presvedčivý dôkaz.

77. V súvislosti s dôkazným bremenom zaťažujúcim daňový subjekt správny súd dáva do pozornosti
právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“, príp.

„najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na
daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona
č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu -
žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok

nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý
si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty

uznaný ako oprávnený.“ (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020).

78. Ohľadom realizácie daňových obchodov platcami DPH s potrebnou odbornou starostlivosťou,
ako aj s ohľadom na ich dôkaznú povinnosť, správny súd taktiež dáva do pozornosti právny závervyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/8/2014 zo dňa 03.03.2015,
v zmysle ktorého: „Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb
zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu tovaru skutočne došlo, keďže si uplatnil

nárok na oslobodenie od dane.“

79. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom
konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla
istým vývojom, ale v ostatných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku

na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie
preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, 4 Sžfk/38/2017, 1 Sžfk/1/2017, 6 Sžfk/43/2017, 1 Sžfk/82/2016).

80. Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 5 Sžf/66/2016 z 31. mája 2018
okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom

subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo
vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený,
aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v

uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo
na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným
obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých
jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

81. Pokiaľ ide o námietky, ktorých podstata spočívala v napádaní nesprávneho rozloženia dôkazného
bremena, ktoré podľa vlastného tvrdenia žalobca v preskúmavanom konaní vyčerpal, a v námietke
nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania daňovými orgánmi, správny súd konštatuje, že
tieto vyhodnotil ako nedôvodné.

82. Daňové orgány na podklade skutkových zistení od priamych odberateľov žalobcu, preverením
zamestnancov a výsluchom zamestnancov spochybnili reálne poskytnutie služieb od deklarovaného
dodávateľa (u ktorého ako ani u jeho právneho nástupcu sa nedali deklarované skutočnosti objektívne
preveriť), čím v zásade spochybnili splnenie druhej podmienky pre odpočet DPH, ktorou je materiálna
existencia fakturovaného plnenia, teda faktická existencia predmetného plnenia, v danom prípade

dodanie deklarovaných služieb.

83. K otázke rozloženia dôkazného bremena správny súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu prax
kasačného súdu (napr. rozsudky vo veciach sp. zn. 1Sžf/10/2015 z 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 z
27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 z 30.04.2019, sp. zn. 5Sfk/8/2022 z 27.09.2023 a i.). S poukazom

na § 24 ods. 1 daňového poriadku správny súd uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažuje práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje,
a to z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet dane. Obchodné transakcie pritom nepostačuje
deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť
odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový

subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok
na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 z 21.04.2020 a
sp. zn. 6Sžfk/20/2018 z 11.06.2019). Uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového
subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Sžfk/40/2018 z 03.09.2019). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena

medzidaňovýmsubjektomasprávcomdanemásvojepravidlá.„...Akvšaksprávcadanepripreverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznúpovinnosťavtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredloženímalebonavrhnutím
ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom

dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
377/2018 zo dňa 14.11.2018 a obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009).84. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť

dôvodná (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/8/2022 z 27.09. 2023).

85. V prejednávanej veci bolo správcom dane pri preverovaní spornej faktúry od dodávateľa GLOBAL
TRADEING, s.r.o. dôvodne a objektívne spochybnené splnenie hmotnoprávnych podmienok na
odpočítaniedanezpridanejhodnoty,atoexistenciaplneniavrámcikonkrétnehovzťahumedzižalobcom

a ním deklarovaným dodávateľom, teda reálne dodanie predmetných služieb tvrdeným dodávateľom.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že služby neboli dodané tak, ako to uviedol žalobca, pričom
správca dane spochybnil reálne dodanie služieb, ktorých dodanie nebolo hodnoverným spôsobom
preukázané. Preto je nesporne namieste právny záver, že dodávateľovi žalobcu nemohla vzniknúť
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH a následne, pri rešpektovaní zásady neutrality
DPH, ani nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe za prijaté faktúrou

deklarované služby v kontexte kumulatívneho naplnenia, resp. nenaplnenia podmienok vzniku nároku
na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) citovaného
zákona.

86. S prihliadnutím na právne závery kasačného súdu a určenie ďalšieho postupu správnemu súdu

v tejto veci, po vykonaní prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí oboch stupňov správny súd
konštatuje, že správca dane a žalovaný svojimi skutkovými zisteniami udržateľne spochybnili splnenie
primárnej hmotnoprávnej podmienky na priznanie žalobcom uplatneného odpočtu dane za fakturované
prijatie predmetných zdaniteľných plnení, a to z dôvodu nepreukázania existencie, resp. reálneho
dodania fakturovaných služieb dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o. žalobcovi, za súčasného

neunesenia dôkazného bremena žalobcom (§ 24 ods. 1 písm. a/ až c/ daňového poriadku) vo vzťahu
ku skutočnostiam preverovaným v rámci daňovej kontroly a následného daňového konania, majúcim
vplyv na priznanie uplatneného odpočtu dane a v konečnom dôsledku na vznik daňovej povinnosti na
DPH za preverované zdaniteľné obdobie.

87. V nadväznosti na právne závery kasačného súdu a vyššie uvádzané dôvody správneho súdu,
stalo sa bezpredmetným posudzovanie žalobných bodov a právnych otázok vo vzťahu k namietanej
nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí z pohľadu zneužitia práva alebo účasti na daňovom
podvode ako dôvodov nepriznania odpočtu dane.

88. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

89. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 vety druhej SSP a contrario v spojení s § 467
ods. 3 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom
konaní nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému

orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

90. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).