Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Naď

Oblasť právnej úpravy – Správne právoOstatné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 18SKomp/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9625200235
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200235.1

Uznesenie

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členiek a členov senátu: JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., (sudkyňa spravodajkyňa), JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr.
GabrielyKlenkovej,PhD.,JUDr.TerézieMecelovej,Mgr.MichalaNovotnéhoaprof.JUDr.JurajaVačoka,
PhD., v kompetenčnom spore medzi Správnym súdom v Banskej Bystrici a Okresným úradom Banská

Bystrica, odbor opravných prostriedkov, vo veci žalobcov: 1/ E. P., trvale bytom: A. O. XX, XXX XX W. Q.
a 2/ X. P., trvale bytom: A. O. XX, XXX XX W. Q., proti žalovanému: Mesto Banská Štiavnica, Radničné
námestie 1, 969 24 Banská Štiavnica, v konaní o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozhodnutiu žalovaného
o pridelení bytu, takto

r o z h o d o l :

Na prejednanie veci je daná právomoc správneho súdu.

Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/55/2024 - 7 zo dňa 11. 10. 2024 sa zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet kompetenčného sporu

1. Mesto Banská Štiavnica rozhodnutím č. 2521/2024/Práv. zo dňa 08. 08. 2024 rozhodlo podľa § 9 ods.
5 zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom

a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších
predpisov o priznaní bytovej náhrady. Žalobcovia proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie dňa 27. 08.
2024.

2. Žalovaný postúpil odvolanie žalobcov Správnemu súdu v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č.
k. 2S/55/2024 - 7 zo dňa 11. 10. 2024 konanie zastavil a vec postúpil Okresnému úradu Banská

Bystrica. Dospel k záveru, že súdy podľa Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) nie sú súdy
oprávnené rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ale len o žalobách
proti právoplatným rozhodnutiam.
3. Okresný úrad Banská Bystrica odmietol svoju vecnú príslušnosť s poukazom na § 9 ods. 6 zákona č.
260/2011 Z. z., podľa ktorého o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd. Vec preto
predložil ako kompetenčný spor medzi Správnym súdom Banská Bystrica a Okresným úradom Banská

Bystrica.

II. Právny rámec

4. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) spory o právomoc
medzi súdmi a inými orgánmi rozhoduje kompetenčný senát najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší správny súd") podľa tohto zákona. Rozhodnutím
kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej moci viazané.5. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) správne súdy
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

6. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z. o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje
súd.

7. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. okresný úrad v sídle kraja rozhoduje ako odvolací

orgán, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z. z. rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému bol pred
1. júlom 2016 prípustný opravný prostriedok podľa § 250l až 250sa Občianskeho súdneho poriadku,
je po 1. júli 2016 možné preskúmať správnou žalobou v rozsahu a za podmienok daných Správnym
súdnym poriadkom.

III. Posúdenie kompetenčným senátom

9. Kompetenčný senát sa zaoberal podľa § 11 ods. 1 CSP sporom o právomoc medzi správnym súdom

a okresným úradom a v tejto súvislosti aj otázkou, či o odvolaní proti rozhodnutiu obce podľa § 9 ods.
5 zákona č. 260/2011 Z. z. je príslušný konať a rozhodnúť správny súd alebo okresný úrad.

10. Ustanovenie § 9 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z. výslovne ustanovuje, že o opravnom prostriedku
proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd. Toto ustanovenie je osobitnou právnou normou, ktorá vylučuje

pôsobnosť okresného úradu podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z., keďže tento sa uplatní
len „ak osobitný predpis neustanovuje inak“. Práve § 9 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z. takým osobitným
predpisom je.

11. Ustanovenie § 9 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z. bolo prijaté ešte za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku (OSP). Podľa neho bolo možné proti rozhodnutiam obcí podať opravný prostriedok priamo na
súd (tretia hlava piatej časti OSP, § 250l a nasl.). Po prijatí zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (SSP) sa tento procesný model zmenil- súdy už nerozhodujú o odvolaniach v zmysle OSP, ale
o správnych žalobách proti právoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy.

12. § 2 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z. z. výslovne stanovuje, že rozhodnutie orgánu verejnej správy,
proti ktorému bol pred 1. júlom 2016 prípustný opravný prostriedok podľa § 250l až 250sa OSP, „je po
1. júli 2016 možné preskúmať správnou žalobou“ v rozsahu a za podmienok daných SSP. Úloha § 2
ods. 1 zákona č. 125/2016 Z. z. spočíva v tom, že vytvára interpretačný most medzi starým a novým
procesným režimom. Účelom zákonodarcu nebolo odňať súdom právomoc, ktorú im priznávali osobitné

hmotnoprávne predpisy (ako § 9 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z.), ale zachovať súdny prieskum pri
zmene procesnej formy jeho uplatnenia.

13. Z toho vyplýva, že pôvodné „odvolanie na súd“ sa po 1. júli 2016 transformovalo na správnu žalobu,
nie na odvolanie k okresnému úradu. § 2 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z. z. nijako neustanovuje, že by sa

mal medzi prvostupňové rozhodnutie obce a súd vložiť nový správny odvolací orgán. Rieši len procesnú
formu súdneho prieskumu, nie samotnú právomoc, ktorú osobitný predpis už priznal súdu.

14. Je pravdou, že § 9 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z. nebol formálne novelizovaný tak, aby
zodpovedal terminológii a systematike Správneho súdneho poriadku. Z hľadiska ústavne konformného

a systematického výkladu však nemožno vyvodiť, že by tým došlo k zrušeniu súdnej ochrany, ktorú toto
ustanovenie priznáva. Zákon naďalej pripúšťa opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu
orgánu verejnej správy „na súd“ a § 2 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z. z. poskytuje jednoznačný návod,
ako tento prieskum procesne realizovať - prostredníctvom správnej žaloby podľa SSP.

15. Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z. z. je generálnou klauzulou, ktorá deklaruje, že
preskúmavaniezákonnostirozhodnutíorgánovverejnejsprávynazákladeopravnýchprostriedkovpodľa
tretej hlavy piatej časti OSP sa nahrádza preskúmavaním prostredníctvom správnej žaloby. Nezakladávšaknovúodvolaciusprávnuinštanciutam,kdeosobitnýhmotnoprávnypredpisvýslovnezverilprieskum
rozhodnutia priamo súdu.

16. Z toho vyplýva, že aj keď § 9 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z. nebol legislatívne „opravený“ do novej
terminológie SSP, jeho účel je zrejmý: zachovať súdny prieskum rozhodnutia obce podľa § 9 ods. 5,
pričom procesným nástrojom tohto prieskumu je po 1. júli 2016 správna žaloba podľa SSP, nie odvolanie
k okresnému úradu.
17. Tento výklad podporuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/3/2020 z

18. 6. 2020. V tejto veci najvyšší súd rozhodoval o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu Centra
právnej pomoci, pričom riešil otázku, či po 1. 7. 2016 má o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
správneho orgánu (vydanému pred týmto dátumom) konať ešte súd podľa OSP alebo už správny súd
podľa SSP. Najvyšší súd vyslovil zásadný záver, že ak účastník po 1. 7. 2016 podá opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré bolo predtým preskúmateľné podľa § 250l a nasl. OSP, takéto
podanie sa považuje za včas podanú správnu žalobu podľa SSP (§ 2 ods. 3 zákona č. 125/2016 Z. z.).

18. Z tohto rozsudku jasne vyplýva princíp zachovania právomoci súdu: súdny prieskum sa zachováva
aj po účinnosti SSP, iba sa mení procesný rámec, v ktorom sa uplatňuje. Najvyšší súd tým potvrdil, že
zákon č. 125/2016 Z. z. neodňal súdom právomoc preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov, ale
pretransformoval pôvodný opravný prostriedok podľa OSP na správnu žalobu podľa SSP.

19. Kompetenčný senát preto vychádza z toho, že aj keď § 9 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z. nebol
novelizovaný, zostáva účinným a predstavuje lex specialis voči všeobecnej úprave v § 4 ods. 2 písm. d)
zákona č. 180/2013 Z. z. Jeho znenie - „o opravnom prostriedku rozhoduje súd“ - treba vykladať tak, že
súd o veci koná v procesnom režime Správneho súdneho poriadku, t. j. prostredníctvom správnej žaloby.

20. Kompetenčný senát si je vedomý uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžk/7/2020 z 21. 4. 2021, v ktorom najvyšší súd k záveru, že po nadobudnutí účinnosti Správneho
súdneho poriadku a zákona č. 125/2016 Z. z. rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu obce podľa § 9 ods.
5 zákona č. 260/2011 Z. z. okresný úrad v sídle kraja ako odvolací orgán podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona

č. 180/2013 Z. z., a až právoplatné rozhodnutie tohto orgánu je preskúmateľné správnou žalobou.

21. Podľa kompetenčného senátu v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu nebola dostatočne
zohľadnená povaha § 9 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z. ako lex specialis k § 4 ods. 2 písm. d) zákona
č. 180/2013 Z. z., ani funkcia § 2 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z. z. ako prechodového ustanovenia,

ktoré má zachovať, nie odňať, súdny prieskum. Výklad prijatý v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sžk/7/2020 de facto vedie k tomu, že osobitná úprava v § 9 ods. 6 sa obchádza a súd je z konania
vylúčený v rozpore s explicitným znením tohto ustanovenia, hoci zákonodarca ho ani po prijatí SSP a
zákona č. 125/2016 Z. z. nezmenil ani nezrušil.

22. Kompetenčný senát zastáva názor, že pri kolízii medzi všeobecnou úpravou odvolacieho orgánu pre
rozhodnutia obcí (§ 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z.) a osobitnou úpravou súdneho prieskumu
(§ 9 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z.) je potrebné uplatniť zásadu lex specialis derogat legi generali, a
teda uprednostniť osobitné ustanovenie, ktoré zachováva súdny prieskum.

23. Na základe všetkých uvedených dôvodov kompetenčný senát dospel k záveru, že ustanovenie §
9 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z. je aj po prijatí Správneho súdneho poriadku a zákona č. 125/2016
Z. z. naďalej účinným osobitným ustanovením, ktoré zveruje rozhodovanie o opravnom prostriedku
proti rozhodnutiu obce podľa § 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. súdu, pričom procesná forma tohto
opravného prostriedku je po 1. júli 2016 správna žaloba podľa SSP.

24. Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžk/7/2020 podľa názoru kompetenčného senátu prehliada
aj prechodovú logiku zákona č. 125/2016 Z. z., ktorá ako výstižne zdôraznil najvyšší súd v rozsudku
sp. zn. 8Sžk/3/2020 nezrušila súdny prieskum, ale ho procesne transformovala. Ak by bolo možné
výkladom vyvodiť, že právomoc prechádza z nezávislého súdu na orgán výkonnej moci, muselo by to

byť ustanovené výslovne a jednoznačne, čo sa nestalo.

25. Kompetenčný senát pripomína, že čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje právo na
súdnu ochranu a že zákon č. 260/2011 Z. z. v § 9 ods. 6 toto právo výslovne zachováva. Z hľadiskaústavne konformného výkladu preto nemožno toto ustanovenie „vyprázdniť“ tým, že by sa právomoc
súdu nahradila správnym odvolacím orgánom bez legislatívnej zmeny.

26. Na základe všetkých uvedených dôvodov kompetenčný senát uzatvára, že ustanovenie § 9 ods.
6 zákona č. 260/2011 Z. z. aj po účinnosti Správneho súdneho poriadku a zákona č. 125/2016 Z. z.
naďalej zveruje rozhodovanie o opravnom prostriedku súdu. Po 1. 7. 2016 sa tento opravný prostriedok
realizuje formou správnej žaloby podľa SSP.

27. Kompetenčný senát preto uzatvára, že na prejednanie veci je daná právomoc správneho súdu, ktorý
je povinný žalobu žalobcov ako opravný prostriedok v zmysle § 9 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z. posúdiť
a rozhodnúť o nej podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.

28. Kompetenčný senát na základe vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že na prejednanie veci
je daná právomoc správneho súdu a uznesenie správneho súdu, (ktorým konanie zastavil a vec postúpil

Okresnému úradu Banská Bystrica) zrušil, pretože nesprávne vyhodnotil svoju právomoc.

29. Toto uznesenie prijal kompetenčný senát jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.