Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 21Csp/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624222475
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2624222475.2

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci žalobcu: SATUR TRAVEL, a.s., so sídlom Miletičova 1, 824 72
Bratislava, IČO: 35 787 201, zast.: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom
Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovaným: 1. Kristián Janočko, nar.
07.06.1996, štátny občan SR, Družstevná 1352/13, 908 77 Borský Mikuláš, 2. Petra Šupová, nar.
03.08.1992, štátny občan ČR, Hlavní 383, 696 17 Dolní Bojanovice, Česká republika, o zaplatenie 4.958

eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby voči žalovanej v 2. rade doručenej súdu dňa 15.07.2025 a z
r u š u j e európsky platobný rozkaz Okresného súdu Senica zo dňa 03.03.2025 č.k. 21Csp/86/2024
– 37 voči žalovanej v 2. rade.

II. Súd konanie voči žalovanej v 2. rade z a s t a v u j e .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej v 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu
domáhal vydania európskeho platobného rozkazu voči žalovaným, ktorým by bola žalovaným uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.958 eur s príslušenstvom.

2. Dňa 03.03.2025 bol Okresným súdom Senica vydaný európsky platobný rozkaz č. k. 21Csp/86/2024
- 37, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.984 eur s príslušenstvom,
spolu náhradou trov právneho zastúpenia vo výške 700,78 eur a náhradou iných trov konania vo výške
249 eur za zapletený súdny poplatok.

3. Európsky platobný rozkaz č. k. 21Csp/86/2024 – 37 zo dňa 03.03.2025 bol žalovanému v 1. rade
doručený dňa 11.04.2025 a žalovanej v 2. rade bol doručený dňa 21.07.2025. Voči žalovanému tak
európsky platobný rozkaz nadobudol vykonateľnosť dňa 11.06.2025.

4. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.07.2025 zobral žalobu späť. Ako dôvod
späťvzatia uviedol, že žalovaný uhradil dlžnú sumu vrátane príslušenstva a to v zmysle vydaného

európskeho platobného rozkazu sp. zn. 21Csp/86/2024. Žiadal, aby súd konania zastavil a priznal
žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade v rozsahu 100%.
Súčasne žiadal vrátiť krátený súdny poplatok.

5. Podľa § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017
Z. z. (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), ak je možné vo veci samej

aleboojejčastirozhodnúťnazákladeskutočnostítvrdenýchžalobcom,oktorýchsúdnemápochybnosti,
najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadreniažalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby
do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania
alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom

rozkaze považuje za uznesenie.

6. Podľa § 268 CSP, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť a) márnym uplynutím lehoty na podanie
odporu, b) dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm.
c).

7. Podľa čl. 4 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak sa právna
vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi
podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci.

8. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

9. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie

zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

10. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, v danom prípade po vydaní
európskeho platobného rozkazu, avšak skôr, než európsky platobný rozkaz nadobudol vykonateľnosť
voči žalovanej v 2. rade, sudca súdu prvej inštancie musel o tomto späťvzatí žaloby rozhodnúť. Keďže
zákon výslovne neupravuje, ako rozhoduje súd prvej inštancie v prípadoch, kedy žaloba bola vzatá

späť žalobcom skôr, ako európsky platobný rozkaz nadobudol vykonateľnosť, zákonnému sudcovi
neostávalo nič iné, iba v súlade s čl. 4 ods. 1 CSP vzniknutú situáciu primerane posúdiť podľa zákonného
ustanovenia, ktoré je čo obsahu a účelu najbližšie posudzovanej veci, a to ust. § 370 ods. 1, 2 CSP,
ktoré upravuje postup odvolacieho súdu v prípade, keď je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej
inštancie, ale skôr, než nadobudlo právoplatnosť.

14. Keďže o späťvzatí žaloby v tomto prípade rozhodol súd prvého stupňa, musel o ňom rozhodnúť
prednostne podľa ustanovení Civilného sporového poriadku vzťahujúcich sa na konanie v prvej inštancii,
kedy na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr,
než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie (§ 146 ods. 1 CSP). Nakoľko žalobca

zobral žalobu späť síce až po vydaní konečného rozhodnutia, avšak skôr, než nadobudlo vykonateľnosť,
ktorému navyše neprechádzalo žiadne pojednávanie ani predbežné prejednanie sporu, a nejde o prípad
podľa § 146 ods. 2 CSP, súd nezasielal späťvzatie žaloby žalovaným na vyjadrenie, pretože ani ich
prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov by v danom prípade nemal za následok
nezastavenie konania.

15. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť po vydaní
platobného rozkazu, avšak skôr, než európsky platobný rozkaz nadobudol vykonateľnosť voči žalovanej
v 2. rade, sudcovi súdu prvej inštancie neostávalo nič iné, iba o tomto späťvzatí rozhodnúť, a preto
pripustil späťvzatie žaloby, európsky platobný rozkaz zrušil voči žalovanej 2. rade, a zastavil konanie

podľa § 145 ods. 1 CSP za primeraného použitia ust. § 370 CSP.

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.17. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak,
že žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby je zásadne chápané ako

procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného
úkonu strany je konanie zastavené, súd však musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby.
O zavinení strany treba uvažovať z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku,
pričom zodpovednosť súd skúma na oboch procesných stranách. Ak bola dôvodne podaná žaloba vzatá
späť len pre správanie žalovaných, ktorí sa po podaní žaloby v plnom rozsahu zachovali v intenciách
žalobného nároku, vtedy nesú zodpovednosť na zastavení konania žalovaní. Ak vezme žalobca v

priebehu konania žalobu späť bez toho, aby žalovaní jeho nárok uspokojili, ide na strane žalobcu o
procesné zavinenie. V danom prípade k späťvzatiu žaloby žalobcom prišlo pre správanie sa žalovaných.
Vzhľadom k tomu, že žalovaní žalovanú pohľadávku uhradili po podaní žaloby, súd dospel k záveru,
že zastavenie konania procesne zavinili žalovaní. O späťvzatí žaloby a náhrade trov konania rozhodol
súd len voči žalovanej v 2. rade, nakoľko európsky platobný rozkaz nadobudol vykonateľnosť voči

žalovanému v 1. rade dňa 11.06.2025. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.