Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200215
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:3023200215.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: JUDr.
Michal Novák, so sídlom Tyršova 231, 570 01 Litomyšl, Česká republika, IČO: 03 433 650, insolvenčný
správca dlžníka EDTS spol. s r.o., Strážná 5181, 760 01 Zlín, Česká republika, IČO: 49 974 998, proti
žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2023/1883, O-273/2023 zo dňa 25. 10. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. V období od 20. 05. 2019 do 18. 11. 2019 vykonal Inšpektorát práce Trenčín (ďalej len „inšpektorát
práce“ alebo „prvostupňový orgán“) u spoločnosti EDTS spol. s r.o. (ďalej aj ako „žalobca“) na pracovisku
spoločnosti Continental Matador Rubber, s. r. o., Terézie Vansovej 1054, 020 01 Púchov, sklad surovín
3 RAMPY, vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu s následkom smrti zamestnanca A. B. (ďalej
aj „poškodený zamestnanec“), ku ktorému došlo dňa 18. 05. 2019. Zistené skutočnosti, zabezpečené

dôkazy aj nedostatky inšpektori práce uviedli v protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu
č. ITN-68-24-2.2/P-J1 -19 zo dňa 18. 11. 2019 (ďalej „protokol“), ktorý bol v tento deň prerokovaný
s konateľom spoločnosti EDTS spol. s r.o. - Ing. Radomírom Tomečkom, a ním aj prevzatý. Konateľ
poskytol vyjadrenie priamo do protokolu: „V rámci prípravy práce si zamestnanec A. B. nevychystal a
následne nepoužil žeriavový záves určený na upevnenie na štandardné vidlice vysokozdvižného vozíka.
Aj keď takéto zariadenie bolo v tom čase na sklade vo firme EDTS spol. s r.o., Strážna 5181, 760 01
Zlín.“.Inšpektorprácereagovalstanoviskomvprotokole,kdekonštatoval,žeposkytnúťvhodnýpracovný

prostriedok je úlohou zamestnávateľa, ktorý sa nemôže spoliehať na zamestnanca. V danom prípade
bol na túto prácu určený písomný postup, podľa ktorého pre výkon bezpečnej práce bolo nevyhnutné
použiť vhodné prídavné zdvíhacie zariadenie.

2. Na základe takto zisteného skutkového stavu inšpektorát práce začal správne konanie vo veci
uloženia pokuty žalobcovi za dvojnásobné porušenie povinností, ktoré bolo príčinou vzniku pracovného
úrazu jeho zamestnanca s následkom smrti. Oznámenie o začatí konania zo dňa 31. 01. 2020 sa

do dispozičnej sféry žalobcu dostalo 06. 02. 2020 a žalobca (prostredníctvom konateľa) naň reagoval
listom zo dňa 13. 02. 2020. Inšpektorát práce rozhodnutím zo dňa 03. 04. 2020 uložil žalobcovi pokutu
v sume 33 000 eur za porušenie povinností, ktoré boli príčinou vzniku pracovného úrazu poškodeného
zamestnanca s následkom smrti, konkrétne za porušenie § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 392/2006Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov
(ďalej len „nariadenie vlády č. 392/2006 Z.z.“) a § 7 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 7 ods. 3
zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len zákon č. 124/2006 Z.z.“ alebo „zákon o BOZP“). Žalovaný ako odvolací orgán
rozhodnutím č. PO/BEZ/2020/3993, O-213/2020 zo dňa 29. 07. 2020 rozhodnutie inšpektorátu práce
zo dňa 03. 04. 2020 zrušil a vec vrátil inšpektorátu práce na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne
inšpektorát práce oznámil žalobcovi listom zo dňa 17. 08. 2020 pokračovanie v správnom konaní
a umožnil mu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Potom vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím

zo dňa 10. 09. 2020, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 33 000 eur za porušenie povinností
ustanovených v § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. a § 7 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na
§ 7 ods. 3 zákona o BOZP, ktoré boli príčinou vzniku pracovného úrazu poškodeného zamestnanca
s následkom smrti. Žalobca proti druhému rozhodnutiu inšpektorátu práce zo dňa 10. 09. 2020 podal
odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že druhé rozhodnutie inšpektorátu práce potvrdil a odvolanie
žalobcu zamietol. Toto v poradí druhé rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou

podanou na Krajský súd v Trenčíne, ktorý ho rozsudkom sp. zn. 11S/3/2021 zo dňa 24. 11. 2022
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Trenčíne uviedol, že z výpisu z
obchodního rejstříku vedeného Krajským soudem v Brně vyplýva, že uznesením Krajského soudu v
Brně č. j. KSBR 53 INS XXXXX/XXXX-X-35 A zo dňa 07. 05. 2019 bol vyhlásený konkurz na majetok
žalobcu - spoločnosti EDTS spol. s r.o. a za insolvenčného správcu bol ustanovený JUDr. Michal

Novák (ďalej len „insolvenčný správca“). Na uvedenú skutočnosť mali reflektovať aj správne orgány,
nakoľko im nebola neznáma, čo vyplýva aj z obsahu administratívneho spisu, v ktorom je založený
výpis žalobcu z českého obchodného registra, opatrený podacou pečiatkou inšpektorátu práce zo dňa
02. 07. 2019, kde v časti „údaje o insolvencích“ sa už nachádzajú zapísané informácie týkajúce sa
prebiehajúceho konkurzu aj osoba správcu. Správne orgány mali ex offo, nečakajúc na upozornenie

zo strany účastníka konania, túto skutočnosť identifikovať, podrobiť právnemu vyhodnoteniu, a to
najmä z pohľadu procesných dopadov na priebeh správneho konania, t. j. posúdenie, s kým majú
ďalej konať a komu doručovať písomnosti a rozhodnutia vydané v správnom konaní. Ustanovenie §
246 ods. 1 českého zákona č. 182/2006 Sb. je aplikovateľné na prejednávanú vec, nakoľko rezultát
správneho konania o uložení pokuty (finančná sankcia vo výške 33 000 eur) bezprostredne súvisí s

majetkovou podstatou žalobcu. Preto písomnosti a rozhodnutia v správnom konaní mali byť doručované
insolvenčnému správcovi, k čomu však nedošlo. Insolvenčný správca tak nemohol v rámci správneho
konania navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, najmä však nemohol podať opravný
prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu inšpektorátu práce. S poukazom na uvedené Krajský
súd v Trenčíne identifikoval v procesnom postupe žalovaného vadu, keď nesprávne právne posúdenie

otázkyúčastníctvavkonanínásledneviedlokpodstatnémuporušeniuustanovenípredorgánomverejnej
správy s následkom vydania nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný následne rozhodnutím
č. O-372/2020, NIP/NIP_PO/BEZ/2023/1883 zo dňa 14. 03. 2023 zrušil rozhodnutie inšpektorátu
práce zo dňa 10. 09. 2020 s odôvodnením, že trpí rovnakou vadou, akú Krajský súd v Trenčíne
vytkol rozhodnutiu žalovaného. Žalobca nebol riadne informovaný o začatí správneho konania (keďže

inšpektorát práce nekonal s insolvenčným správcom žalobcu), ani o jeho výsledku, teda mu nebola
poskytnutá možnosť riadne sa vyjadriť k veci týkajúcej sa uloženia pokuty.

3. Inšpektorát práce listom zo dňa 13. 04. 2023 upovedomil insolvenčného správcu o pokračovaní v
správnom konaní a zároveň mu umožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, čo insolvenčný správca

učinil podaním zo dňa 21. 04. 2023. Inšpektorát práce v poradí tretím rozhodnutím zo dňa 12. 05. 2023
opätovne uložil žalobcovi pokutu vo výške 33 000 eur za porušenie § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
392/2006 Z.z. a § 7 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona o BOZP. Na základe žalobcom
podaného odvolania žalovaný rozhodnutím číslo O-163/2023, NIP/NIP_PO/BEZ/2023/1883 zo dňa 04.
07.2023vporadítretierozhodnutieinšpektorátuprácezodňa12.05.2023zrušilavecvrátilinšpektorátu

práce s tým, aby pri rešpektovaní všetkých záväzných právnych názorov (zo strany odvolacieho orgánu
aj konajúceho súdu) jednoznačne určil a uviedol správne ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodlo (§ 47 ods. 3 správneho poriadku), a tiež aby svoje úvahy vedúce k vyvodeniu zodpovednosti
účastníka konania v konkrétnej sume náležite odôvodnil spôsobom, ktorý vyžaduje dikcia § 47 ods. 3
správneho poriadku a na ňu nadväzujúca súdna prax.

4. Následne inšpektorát práce listom zo dňa 27. 07. 2023 upovedomil insolvenčného správcu
o pokračovaní v správnom konaní a zároveň mu umožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, čo
insolvenčný správca nevyužil. Inšpektorát práce v poradí štvrtým rozhodnutím č. 405/2019/1.2/G, IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2023/10 zo dňa 12. 09. 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) na základe
§ 19 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z .z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“ alebo „zákon o inšpekcii práce“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 33
000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení:
- § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z., spočívajúce v tom, že ako zamestnávateľ na pracovisku
spoločnosti Continental Matador Rubber, s. r. o., Terézie Vansovej 1054, 020 01 Púchov, sklad
surovín 3 RAMPY, nevykonal potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi

na používanie bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola
zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca, nakoľko dňa 18. 05. 2019 poskytol poškodenému
zamestnancovi na prácu - montáž lopaty obracačky paliet do zvislej polohy, pracovný prostriedok -
motorový vysokozdvižný vozík s nosnými vidlicami CAT, typ: GP 50 CN, výrobné číslo: ET 29D 80004,
ktorý však nebol na uvedenú prácu vhodný tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť
a ochrana zdravia zamestnanca, nakoľko uvedený motorový vysokozdvižný vozík nebol opatrený

vhodným zdvíhacím zariadením a lopata obracačky paliet bola jednoducho zavesená pomocou nosných
vidlíc, hranola a viazacích prostriedkov a nebola nijak dodatočne zaistená proti pádu v polohe, v ktorej
sa mala nachádzať. V dôsledku uvedeného konania utrpel poškodený zamestnanec dňa 18. 05. 2019
pracovný úraz s následkom smrti;
- § 7 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona o BOZP, spočívajúce v tom, že ako

zamestnávateľ na pracovisku spoločnosti Continental Matador Rubber, s. r. o., Terézie Vansovej 1054,
020 01 Púchov, sklad surovín 3 RAMPY, ku dňu 18. 05. 2019 zrozumiteľne a preukázateľne neoboznámil
poškodeného zamestnanca (Dohoda o provedení práce zo dňa 15. 05. 2019 s pracovným zaradením -
opravaobracačkypaliet,výmenaložiskovýchdomcov,výmenaprevodovky,kompletizáciaamechanické
uvedenie do prevádzky) s bezpečnými pracovnými postupmi pre opravu stroja - obracačka paliet, pričom

tento zamestnanec dňa 18. 05. 2019 opravu obracačky paliet vykonával. V dôsledku uvedeného konania
utrpel poškodený zamestnanec dňa 18. 05. 2019 pracovný úraz s následkom smrti.

5.1Vočiprvostupňovémurozhodnutiupodalžalobcaodvolanie,oktoromrozhodolžalovanýrozhodnutím
č. PO/BEZ/2023/1883, O-273/2023 zo dňa 25. 10. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že

odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
5.2 Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový orgán preukázal, že žalobca
porušil v uvedenom čase, na uvedenom mieste, pri plnení svojich povinností a popísaným
spôsobom svoje povinnosti tak, ako sú vymedzené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Motorový
vysokozdvižný vozík (ďalej aj „VZV“) s nosnými vidlicami, ktorý bol zamestnancovi na prácu poskytnutý,

nebol na uvedenú prácu (oprava obracačky paliet, výmena ložiskových domcov, výmena prevodovky,
kompletizácia a mechanické uvedenie do prevádzky) vhodný tak, aby pri jeho používaní bola zaistená
bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Tento motorový vysokozdvižný vozík nebol vybavený
vhodným zdvíhacím zariadením, ktoré by zaručovalo bezpečné zdvihnutie obracačky paliet. To, že
poškodenémuzamestnancovibolkdispozíciižeriavovýzávespreupevnenienavidlicevysokozdvižného

vozíka na adrese sídla žalobcu v Zlíne v Českej republike, nič nemení na zistenom porušení povinnosti
účastníkom konania. Poškodený zamestnanec v čase vzniku udalosti vykonával prácu na pracovisku
spoločnosti Continental Matador Rubber, s. r. o. v Púchove, teda vo vzdialenosti viac ako 60 kilometrov
od sídla žalobcu, kde sa v čase vzniku pracovného úrazu mal žeriavový záves pre upevnenie na
vidlice vysokozdvižného vozíka nachádzať. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi na

prácu vhodný pracovný prostriedok, a teda bolo nevyhnutné pred začatím manipulácie s lyžicou
obracačky paliet zabezpečiť, aby na jej odmontovanie a následné pripevnenie bolo použité vhodné
zdvíhacie zariadenie tak, ako to vyplýva z technickej správy k obracačke paliet vypracovanej práve
žalobcom. V tomto prípade žalobca poskytol poškodenému zamestnancovi na výkon práce nevhodný
pracovný prostriedok (VZV s nosnými vidlicami), ktorý nie je určený na bezpečnú manipuláciu so

zaveseným bremenom (lopata stroja - obracačka paliet), ak sa motorový vysokozdvižný vozík používa
ako žeriav. Žalobcovi nebolo vytknuté, že by predmetný vysokozdvižný vozík nebol v primeranom
technickom stave, avšak v dôsledku toho, že na prácu nebol poškodenému na pracovisku pridelený VZV
vybavený zariadením určeným na bezpečnú manipuláciu so zaveseným bremenom, došlo k manipulácií
s bremenom uviazaným na nosných vidliciach VZV bez použitia vhodného zdvíhacieho zariadenia, čo

viedlo k vzniku udalosti. Zo Znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/7376 vypracovaného
Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, odbor kriminalistickej identifikácie vyplýva,
že išlo o nedovolenú manipuláciu s VZV, pri ktorej bol VZV použitý ako žeriav, bez použitia špeciálneho
žeriavového ramena, ktoré výrobcovia VZV dodávajú ako výbavu rozširujúcu použitie VZV, alebo aspoňžeriavového závesu. ktorý sa montuje na štandardné nosné vidlice VZV, ale konštrukčne je riešený tak,
abypoužitéviazacieprostriedkynemohliznehoskĺznuťaabyajsámzávesnemoholskĺznuťdoluzvidlíc.
Žalobca porušil svoju povinnosť, keď poskytol zamestnancovi na prácu po technickej stránke spôsobilý

motorový VZV, ktorý však nebol vybavený vhodným zdvíhacím zariadením, v dôsledku čoho lopatu
obracačky paliet poškodený zamestnanec zavesil pomocou nosných vidlíc, hranola preloženého cez
tieto vidlice a viazacích prostriedkov, čím lopata nebola nijako dodatočne zaistená proti pádu. Žalobca
porušil § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z.
5.3 Poškodený zamestnanec nebol riadne oboznámený s bezpečnými pracovnými postupmi pre

opravu stroja - obracačky paliet v rámci preškolenia zo dňa 15. 05. 2019. Podľa osnovy vstupného
školenia zamestnancov zo dňa 15. 05. 2019 bol poškodený zamestnanec preukázateľne oboznámený
so základnými predpismi v oblasti BOZP, vyšpecifikovanou dokumentáciou BOZP v organizácii a s
konkrétnymi povinnosťami zamestnancov v oblasti BOZP, bez zmienky o tom, že predmetom vstupného
školenia bolo aj oboznámenie poškodeného zamestnanca s bezpečným pracovným postupom pre
montáž lopaty stroja obracačka paliet; predmetný doklad rovnako neobsahuje záznam o praktickom

zoznámení poškodeného s pracoviskom, na ktorom mal montáž lopaty obracačky paliet realizovať. Teda
nie je preukázané, že poškodený zamestnanec pred nástupom do práce obdržal v rámci vstupného
školenia všetky potrebné informácie pre výkon práce, ktorou bol poverený (na základe Dohody
o provedení práce zo dňa 15. 05. 2019 bola medzi poškodeným zamestnancom a žalobcom dohodnutá
úloha „oprava obracačky paliet, výmena ložiskových domcov, výmena prevodovky, kompletizácia a

mechanické uvedenie do prevádzky“). Žalobca síce predložil doklady o predchádzajúcich školeniach
poškodeného zamestnanca v oblasti BOZP (v čase, kedy bol poškodený v predchádzajúcom období
zamestnancom žalobcu), tie však rovnako neobsahovali žiaden záznam o tom, že poškodený bol
s uvedeným bezpečným pracovným postupom oboznámený. Teda z vykonaného preškolenia nie
je zrejmé, že by bol poškodený zamestnanec oboznámený s bezpečným pracovným postupom na

vykonanie dohodnutej úlohy. V osnove vstupného školenia zo dňa 15. 05. 2019 bolo uvedené, že
poškodený zamestnanec bol prakticky zoznámený s pracoviskom, avšak s akým pracoviskom, v akom
meste, v akom štáte nie je uvedené, pričom ani z Dohody o provedení práce zo dňa 15. 05. 2019
nevyplýva, kde by sa mala dohodnutá práca vykonať. V zápisnici o podaní informácie spísanej dňa
02. 07. 2019 Ing. Radomír Tomeček (konateľ žalobcu, ktorý sa v čase vzniku pracovného úrazu

nachádzal na mieste vzniku úrazu a osoba, ktorá vykonávala oboznámenie poškodeného), na otázku
inšpektora práce, či majú určený nejaký vnútorný postup pri osádzaní obracačky paliet na miesto
používania alebo pri jej oprave (otázka č. 12), odpovedal, že sa pracuje podľa dokumentácie; tam sú
návody, technická správa, výkresy; špeciálny postup z hľadiska bezpečnosti práce daný nemajú. Hoci
technická správa k stroju obracačka paliet, predložená inšpektorátu práce, obsahovala aj bezpečný

pracovný postup pre opravu stroja obracačky paliet, v osnove zo vstupného školenia poškodeného
zo dňa 15. 05. 2019 nie je žiaden záznam o tom, že by poškodený bol oboznámený s touto
technickou správou k stroju. Z vykonaných dôkazov možno bez pochybnosti konštatovať, že žalobca ako
zamestnávateľneoboznámilpoškodenéhozamestnancasbezpečnýmipracovnýmipostupmipreopravu
stroja - obracačka paliet. V tomto prípade konanie zamestnanca nijako nezbavuje zamestnávateľa

povinnosti plniť právnymi predpismi ustanovené opatrenia a povinnosti na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci. Pri vzniku pracovného úrazu boli prítomné aj ďalšie osoby a poškodený
zamestnanec mal byť upozornený v čase vzniku pracovného úrazu spolupracovníkom C. D. E., že
koná nebezpečným spôsobom, avšak na zistených porušeniach povinností zo strany žalobcu to nič
nemení.Zamestnávateľjepovinnýkonaťtak,abynapracoviskuaprivýkonečinnostizamestnancovbola

náležite zabezpečená ochrana ich zdravia a života. Vzhľadom na uvedené je preukázané i porušenie §
7 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona o BOZP žalobcom, neoboznámenie poškodeného
zamestnanca s bezpečnými pracovnými postupmi pre opravu stroja obracačka paliet pred začatím
opravy dňa 18. 05. 2019.
5.4 Bolo jednoznačne zistené a preukázané, že porušenia povinností vytknuté žalobcovi boli príčinou

vzniku predmetného pracovného úrazu. Inšpektorát práce popísal v prvostupňovom rozhodnutí
príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalobcom a následkom porušenia povinností, teda
poškodením zdravia, smrťou zamestnanca. K smrti poškodeného zamestnanca došlo v dôsledku
udusenia pritlačením lyžicou obracačky paliet (Znalecký posudok č. 58/2019 zo dňa 27. 06. 2019
vypracovaný Ústavom súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Univerzitnej nemocnice Martin), ktorá

bola ako bremeno zavesená na motorovom vysokozdvižnom vozíku, ktorý nebol opatrený vhodným
zdvíhacím zariadením, nebol teda vhodný na vykonávanú prácu - zdvíhanie zaveseného bremena, ktoré
bolo potrebné vykonať pri oprave obracačky paliet, ktorú vykonával poškodený zamestnanec. Lopata
obracačky paliet bola iba jednoducho zavesená na nosných vidliciach vysokozdvižného motorovéhovozíka pomocou hranola a viazacích prostriedkov a nebola nijak dodatočne zaistená proti pádu, v
dôsledku čoho došlo k uvoľneniu úväzu lopaty, k jej následnému pádu a privaleniu poškodeného.
Zároveň bolo preukázané, že žalobca poškodeného neoboznámil s bezpečnými pracovnými postupmi

pre opravu stroja - obracačka paliet, v dôsledku čoho pri oprave tohto stroja poškodený zamestnanec
zvolil nebezpečný pracovný postup a ľahol si pod uviazanú lopatu, nedostatočne zaistenú proti pádu.
V dôsledku porušenia týchto povinností žalobcom došlo k pritlačeniu poškodeného lopatou a následne
k jeho smrti udusením. Zodpovednosť právnických osôb za správne delikty je postavená na princípe
absolútnej objektívnej zodpovednosti, pričom žalobca je zodpovedný už tým, že k porušeniu povinností

došlo, pričom je irelevantné, či sa tak stalo následkom konania jeho samotného alebo iných osôb a aké
okolnosti k tomu viedli; rovnako je nepodstatné, či žalobca následne odstránil protiprávny stav. Aby sa
žalobca vyvinil, musel by predložiť také dôkazy, z ktorých by bolo zjavné, že sa vytknutých správnych
deliktov nedopustil, čo zdokladované nebolo. Prvostupňový orgán preukázal správny delikt v súlade
s dikciou § 19 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona o inšpekcii práce tak, ako je uvedené vo výroku jeho
rozhodnutia a rozhodol o uložení pokuty žalobcovi.

Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

6. Správnou žalobou sa insolvenčný správca konajúci na účet žalobcu domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia napadnutého rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia, alternatívne aby súd v zmysle

§ 198 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upustil od uloženia
sankcie, nakoľko účel správneho trestania bolo možné dosiahnuť už samotným prejednaním veci a ďalej
z dôvodu, že sankcia je neprimeraná povahe skutku a mala by pre žalobcu likvidačný charakter,
keď žalobca sa už nachádza v insolvenčnom konaní a sankciu by nebolo možné zaplatiť. Zároveň si
uplatnil náhradu trov konania.

7. Žalobca uviedol, že poškodený zamestnanec bol poverený na vykonanie predmetných prác
na základe Dohody o provedení práce z 15. 05. 2019, v ktorej sa poškodený zamestnanec zaviazal
dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, najmä na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci. Poškodený zamestnanec bol vyškolený podľa osnovy vstupného školenia

zamestnancov (prípadne pracovníkov na dohodu a ďalších fyzických osôb) o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci zo dňa 15. 05. 2019 o všetkých potrebných súvisiacich predpisoch a povinnostiach
súvisiacich s vykonávanou prácou, napríklad o: zákon č. 309/2006 Sb. o zajištění dalších podmínek
o bezpečnosti a ochrany zdraví při práci; nařízení vlády č. 101/2005 Sb. o podrobnějších požadavcích
na pracoviště a pracovní prostředí; nařízení vlády č. 378/2001 Sb., kterým se stanoví bližší požadavky

na bezpečný provoz a používání strojů, technických zařízení, přístrojů a nářadí, dalšími souvisejícími
předpisy v oblasti BOZP; s používáním spotřebičů, zařízení a technologiemi, schválenými pracovními
postupy a zakázanými činnostmi; možnými příčiny úrazů, případné nemocí z povolání; používání
zařízení v souladu s pokyny výrobce, návody k obsluze a údržbě (upozorňování na závady, opravy
prostřednictvím odborně způsobilých osob), kontrolou, údržbou a revizí zařízení; seznámení s riziky

při práci na externích pracovištích; bezpečnostními pokyny pro skladování a manipulaci s materiálem;
bezpečnostními pokyny pro provoz zdvihacích zařízení; zajištění bezpečnosti dalších osob na pracovišti;
dalšími podmínkami pro zabezpečení BOZP v organizaci; seznámení s pracovištěm, používanými
technologiemi a návody k obsluze používaných zařízení; předvedení používaných zařízení a pracovních
postupů; a další. Z osnovy vstupného školenia jasne vyplýva, že poškodený zamestnanec bol

oboznámený s bezpečnými pracovnými postupmi pre opravu stroja - obracačka paliet. Tieto postupy
mu boli v rámci preškolenia dňa 15. 05. 2019 vysvetlené a bolo mu predvedené používanie zariadení
a pracovných postupov a bol tiež oboznámený s pracoviskom. To, že nie je v osnove školenia
napísaná každá jednotlivá listina, s ktorou bol zamestnanec oboznámený, nemožno považovať za vadu,
z ktorej by mala byť vyvodzovaná zodpovednosť žalobcu. Nemožno požadovať, aby oboznámenie

zamestnanca obsahovalo desiatky až stovky strán textu, kedy napríklad pri preškolení zamestnanca
pre prácu s vysokozdvižným vozíkom je výstupom konkrétne oprávnenie a nie je v ňom uvedené,
kto a čo presne preškoľovanému povedal. Podstatné je, že podľa obsahu osnovy, podpísanej
aj poškodeným zamestnancom, k potrebnému preškoleniu došlo. Pokiaľ inšpektorát práce uvádza,
že z Dohody o provedení práce nie je celkom jasné, kde mali práce prebiehať a že v osnove

vstupného školenia nie je uvedené, s akým pracoviskom bol poškodený zamestnanec pri preškolení
oboznámený, že nie je uvedené v akom meste a v akom štáte bolo preškolenie vykonané, ide
o neprimerane formalistický prístup. Je zrejmé, že poškodenému zamestnancovi bolo miesto výkonu
práce známe, keďže bol oboznámený s obsahom zákazky oprava obracačky paliet a na pracovisko sadostavil. Požiadavky žalovaného na chýbajúce údaje v preškoľovacej dokumentácii by predstavovali
neprimeranú administratívnu záťaž pre zamestnávateľa, ktorý by musel v každom jednotlivom prípade,
kedy zamestnanca vyšle na plnenie pracovných úloh mimo štandardného pracoviska, každého

zamestnanca znovu preškoliť o bezpečnosti práce a vyhotoviť príslušný dokument, vrátane všetkých
detailných údajov o mieste výkonu práce, alebo by musel pri preškolení zamestnancov v dokumentácii
predpokladať všetky miesta, na ktoré zamestnanca v budúcnosti vyšle na plnenie pracovných úloh.
Skutočnosť, že v dokumentácii nebolo presne špecifikované miesto a štát plnenia pracovných
povinností, nemalo na vznik pracovného úrazu žiadny vplyv, keď žalobca zrejme vykonával tie isté

školenia bezpečnosti práce, ktoré by mal zamestnanec plniť v Českej republike i v inom štáte. Pokiaľ
zamestnanec, ktorý už sám mal príslušnú kvalifikáciu, aj napriek poučeniu o pracovných postupoch,
o používaných zariadeniach, o pracovisku a ďalších skutočnostiach, pokyny a všeobecne záväzné
predpisy porušil, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu žalobcu.

8. Podľa žalobcu nemožno dezinterpretovať vyjadrenie C. F. zo dňa 02. 07. 2019, že špeciálny postup

z hľadiska práce daný nie je, že sa pracuje podľa dokumentácie. Veď dokumentácia obsahovala
taký bezpečný pracovný postup, aký sám inšpektorát práce uvádza, a bolo pracované práve podľa
tejto dokumentácie, s ktorou sú zamestnanci oboznamovaní. Oboznámenie vyplýva okrem iného
z časti oboznámenia s návodmi na obsluhu používaných zariadení a z bezpečnostných pokynov
pre prevádzku zdvíhacích zariadení, čo spĺňa požiadavky na oboznámenie s technickou správou

k stroju obracačka paliet. S ohľadom na dlhoročné a rozsiahle skúsenosti poškodeného zamestnanca
s prácou s vysokozdvižným vozíkom, ako aj jeho opakované preškolenia, neobstojí záver žalovaného,
že poškodený zamestnanec nemohol vedieť, čo je v tomto prípade bezpečné konanie. Poškodený
zamestnanec si bol svojho nebezpečného konania vedomý, bol naň upozornený, ale spoliehal sa
nedôvodne na to, že k tomuto úrazu nedôjde. Poškodený zamestnanec bol osobou, ktorá so žalobcom

spolupracovala mnoho rokov, a to minimálne od 15. 08. 2011 do 31. 10. 2016, od 01. 12. 2017 do 30.
10. 2018 a od 15. 05. 2019 do 18. 05. 2019. Poškodený zamestnanec bol viac ako po dobu uplynulých
piatich rokov externým školiteľom každoročne preškolený na prácu „viazač“ s tým, že viazačský preukaz
a preukaz obsluhy motorových vozíkov vlastnil od roku 2011. Poškodený zamestnanec bol prijatý
akovedúcimontérpreriadenieprácenastavbe-obracačkapaliet,výmenaložiskovýchdomcov,výmena

prevodovky, spätná kompletizácia a mechanické uvedenie do prevádzky. Išlo o vedúceho zamestnanca,
u ktorého sa predpokladajú odborné znalosti aj prípadné riadenie iných zamestnancov a ktorý mal
svojimi znalosťami a skúsenosťami zaistiť splnenie zákazky, čoho by taký zamestnanec mal byť schopný
dokonca aj bez toho, aby musel byť zamestnávateľom o všetkom podrobne preškolený, hoci aj tak
zamestnávateľ v súlade s právnymi predpismi preškolenie zaistil.

9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí argumentuje, že žalobca poškodenému zamestnancovi poskytol
pre výkon práce nevhodný pracovný prostriedok, avšak s ohľadom na znalosti a skúsenosti
poškodeného zamestnanca z plnenia predchádzajúcich pracovných úloh bol tento podľa názoru žalobcu
dostatočne kvalifikovaný pre posúdenie a prípadné upozornenie, že vysokozdvižný vozík, ktorý mu

bol na splnenie pracovnej úlohy poskytnutý, nie je pre danú prácu vhodný. Poškodený zamestnanec
na pozícii vedúceho montéra mal povinnosť zaistiť v rámci prípravy práce potrebné náradie na prácu,
viazacie prostriedky, žeriavový záves na upevnenie na štandardné vidlice vysokozdvižného vozíka,
ktorý bol u žalobcu na sklade k dispozícii na použitie. Tým, že žeriavový záves, ktorý sa nachádzal
u žalobcu na sklade v meste Zlín, t. j. približne 65 kilometrov od miesta nehody, bol v predmetnú

dobu k dispozícii na použitie pri pracovnej úlohe poškodeného zamestnanca, žalobca splnil svoju
povinnosť poskytnúť vhodný pracovný prostriedok zamestnancovi. Ak by poškodený zamestnanec
C. F. oznámil, že potrebuje tento žeriavový záves, C. F. ho mohol obratom priviezť, keďže sám
prišiel do miesta nehody z mesta Zlín. Nie je zrejmé, aký by bol rozdiel, ak by žeriavový záves bol
umiestnený priamo v Púchove, keďže poškodený zamestnanec ho nemienil použiť a uprednostnil svoje

nebezpečné konanie aj napriek výstrahe ostatných prítomných osôb. Nemožno od zamestnávateľa
vyžadovať, aby pri každej jednotlivej úlohe kontroloval, či si vedúci zamestnanec, naviac takto skúsený,
obstaral a použil vhodné pracovné prostriedky pre plnenie jemu zverenej pracovnej úlohy. Sám
zamestnanec musí disponovať dostatočnými znalosťami a odbornosťou, aby sám dokázal posúdiť, aké
pracovné nástroje a pomôcky bude počas konkrétnej zákazky potrebovať a na túto potrebu prípadne

upozornil vopred zamestnávateľa. Ak poškodený zamestnanec počas výkonu práce zistil, že nemá
pre presne špecifikovanú prácu potrebnú manipulačnú techniku, bolo jeho povinnosťou nevystavovať
sa zbytočnému riziku pracovného úrazu a ako vedúci práce mal okamžite prácu prerušiť. Poškodený
zamestnanec však takto nepostupoval a pokračovaním v montáži vystavil seba aj svoje okolie vysokémurizikupracovnéhoúrazu.Podľabodu14protokoluzodňa18.11.2019zpríručkypreobsluhumotorového
vysokozdvižného vozíka CAT vyplýva, že s každým nákladom nie je možné manipulovať len pomocou
nosných vidlíc, ale niektoré náklady budú vyžadovať príslušenstvo. Ak sa príslušenstvo použije, musí

byť zistená jeho nosnosť. Zaisteniu, manipulácii, správnej polohe a preprave bremien sa musí venovať
veľká pozornosť. Poškodený zamestnanec bol opakovane preškolený aj v práci s vysokozdvižným
vozíkom a bol vyškolený na prácu viazača a na obsluhu motorových vozíkov kvalifikácie W2,
teda podrobne poznal požiadavky na obsluhu predmetného vysokozdvižného vozíka. Aj zo záveru
znaleckého posudku kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru zo dňa 24. 06. 2019

vyplýva, že príčinou škody bola nedovolená manipulácia s vysokozdvižným vozíkom poškodeným
zamestnancom a nie to, že by napríklad žalobca poskytol poškodenému zamestnancovi poškodený
vysokozdvižný vozík, ktorý nemal byť vôbec používaný. Zo záveru znaleckého posudku nevyplýva,
že by nebolo možné predmetný vysokozdvižný vozík pre danú činnosť použiť, respektíve že by
dôvodom vzniku škody bolo použitie nesprávneho vysokozdvižného vozíka. Používanie predmetného
vysokozdvižného vozíka nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, v príčinnej súvislosti so vznikom

škody bola nesprávna manipulácia s vysokozdvižným vozíkom poškodeným zamestnancom. Nie
je preto správny záver žalovaného, že žalobca poskytol poškodenému zamestnancovi nevhodný
pracovný prostriedok, keď podľa bodu 21 protokolu žalobca poskytol poškodenému zamestnancovi
autožeriav alebo vhodné prídavné zdvíhacie zariadenie. Poškodený zamestnanec mal k dispozícii
žeriavový záves na upevnenie na štandardné vidlice vysokozdvižného vozíka, avšak tento nevyužil.

10. Pri vzniku pracovného úrazu bol prítomný aj Ing. Tomeček - konateľ žalobcu a C. D. E., ďalší
pracovník na zákazke (zamestnanec spolupracujúcej spoločnosti EDTS ENGINEERING, s.r.o.), ktorý
upozornil poškodeného zamestnanca, aby pod zavesenú lopatu nevstupoval. Keďže C. E. je bývalým
zamestnancom žalobcu a teda dlhoročným kolegom poškodeného zamestnanca, je nepriliehavý názor

žalovaného, že pokiaľ C. E. nebol zamestnancom žalobcu, nemalo jeho upozornenie žiadny význam.
Inšpektorát práce ani žalovaný sa nezaoberali tým, že upozornenie C. E. podporil aj Ing. Tomeček,
ktorý bol fakticky nadriadeným poškodeného zamestnanca. Skutočnosť, že hlasnejší v upozorňovaní
bol C. E. než Ing. Tomeček, nemôže byť rozhodujúca. Dôležité je, že poškodený zamestnanec bol
upozornený svojimi kolegami spolupracujúcimi na zákazke, že sa dopúšťa porušovania bezpečnostných

predpisov. Nie je zrejmé, ako inak mal Ing. Tomeček zabezpečiť, aby poškodený zamestnanec
nevstupoval do nebezpečného priestoru.

11. Žalobca uviedol že počas administratívneho konania v podaných odvolaniach proti rozhodnutiam
inšpektorátu práce opakovane žiadal, aby bol znova vypočutý Ing. Radomír Tomeček a C. D. E.

k tomu, aby bolo podrobne zistené, kto a ako koho upozornil a aká bola presná nadväznosť konania
pred vznikom úrazu. Ing. Tomeček je schopný vyjadriť sa aj k priebehu preškolenia zamestnanca dňa
15. 05. 2019. V bode 23 protokolu zo dňa 18. 11. 2009 je uvedené, že poškodený zamestnanec si bol
vedomý upozornenia a odpovedal, že lopata na neho nemôže spadnúť, že by spadla smerom k stroju.
Poškodený zamestnanec mal zjavne nesprávny úsudok a podstúpil vedome a napriek upozorneniam

iných prítomných riziko pracovného úrazu, hoci bol osobou s najväčšími znalosťami, skúsenosťami
a kvalifikáciou s manipuláciou s vysokozdvižným vozíkom. Inšpektorát práce však opätovný výsluch
uvedených osôb nevykonal.

12. Podľa názoru žalobcu niektoré závery inšpektorát práce učinil v neprospech žalobcu za situácie,

kedy podklady pre tieto závery odôvodňovali opačné závery, napríklad v otázke preškolenia
poškodeného zamestnanca, a došlo súčasne k porušeniu zásady „v pochybnostiach v prospech“.
Bolo poukazované aj na zistenia, ktoré nemali oporu vo vykonanom dokazovaní, napríklad že žalobca
neposkytol poškodenému zamestnancovi vhodné príslušenstvo k vysokozdvižnému vozíku, ale toto
príslušenstvo bolo poškodenému zamestnancovi k dispozícii a bolo jeho rozhodnutím, že ho

nepoužil. Nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom poškodeného zamestnanca
a konaním (respektíve porušením povinností) žalobcu, keď jediným dôvodom pracovného úrazu
poškodeného zamestnanca bola nedovolená manipulácia s vysokozdvižným vozíkom osobou, ktorá
v jeho užívaní bola niekoľko rokov preškoľovaná a bola preškolená aj v tomto jednotlivom prípade.
Závery inšpektorátu práce a žalovaného o tom, že žalobca neposkytol poškodenému zamestnancovi

autožeriav alebo vhodné prídavné zdvíhacie zariadenie sú nepreskúmateľné, keď nie je zrejmé,
na základe čoho boli učinené, keď žeriavový záves bol v tej dobe k dispozícii na sklade žalobcu
v Zlíne, len 65 kilometrov od miesta nehody s tým, že Ing. Tomeček sa z tohto miesta dostavil
krátko pred vznikom nehody a mohol na požiadanie žeriavový nástavec so sebou priviesť. Záveryinšpektorátu práce, že žalobca preukázateľne neoboznámil poškodeného zamestnanca s bezpečným
pracovným postupom pri oprave stroja a technickou správou stroja sú v zjavnom rozpore s vykonaným
dokazovaním, z ktorého vyplýva podrobné preškolenie poškodeného zamestnanca k týmto činnostiam

a poškodený zamestnanec bol aj bezprostredne pred vznikom pracovného úrazu v dobe, kedy mu
bolo možné predísť, upozornený, že koná nesprávne, ale napriek tomuto upozorneniu poškodený
zamestnanec riziko podstúpil. Nemožno sa stotožniť s výkladom § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
392/2006 Z.z. urobeným inšpektorátom práce a žalovaným, keďže by podľa neho mali štatutárne orgány
všetkých obchodných spoločností nepretržite kontrolovať každého jedného zamestnanca, či používa

na zverené pracovné úlohy zodpovedajúce pracovné prostriedky. Takýto výklad odporuje zmyslu a účelu
daného ustanovenia, ktorým je stanovenie povinnosti zamestnávateľa zaobstarať zamestnancovi
vhodnépracovnéprostriedkyprejehopracovnéúlohyapoučiťhoojehopovinnostiach,niepermanentne
kontrolovať, či ich naozaj používa. Príčinou pracovného úrazu poškodeného zamestnanca bolo zlyhanie
ľudského faktora, ktorému nemohol žalobca nijako reálne zabrániť.

13. Žalobca nesúhlasil so závermi inšpektorátu práce a žalovaného, že žalobca porušil povinnosti
vyplývajúce mu z ustanovenia § 7 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z.,
keďže je evidentné, že poškodený zamestnanec bol riadne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznámený
so všetkými relevantnými predpismi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uvedené zákonné
ustanovenia stanovujú povinnosť zamestnávateľovi zamestnanca s úpravou o bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci oboznámiť, k čomu preukázateľne došlo. Tieto zákonné ustanovenia nestanovujú
zodpovednosť zamestnávateľa za to, že sa týmito predpismi zamestnanec neriadi. Aplikácia uvedených
ustanovení tak, ako ju vykonal inšpektorát práce a žalovaný, je preto v danom prípade nesprávna.

14. Žalobca namietal, že počas administratívneho konania boli porušené jeho subjektívne práva,

keď nebolo konané s insolvenčným správcom ako s účastníkom konania, čo viedlo k tomu, že Krajský
súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 11S/3/2021 zo dňa 24. 11. 2022 predchádzajúce rozhodnutie
žalovaného zrušil. S insolvenčným správcom nebolo v pôvodnom administratívnom konaní vôbec
konané a nemal tak možnosť sa zúčastniť ani vykonania dôkazov, ktoré sú podstatné pre meritórne
rozhodnutie. Insolvenčný správca tak nemohol byť prítomný napríklad pri výpovediach C. F. a C. E.

a klásť im otázky. Insolvenčný správca vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 04. 2023 navrhol vykonať výsluch
menovaných k tomu, aby bolo podrobne zistené, kto a ako koho upozornil a aká bola presná nadväznosť
konania pred vznikom úrazu. C. F. je schopný vyjadriť sa aj k priebehu preškolenia zamestnanca dňa
15. 05. 2019. Inšpektorát práce však nevykonal opätovný výsluch menovaných. Inšpektorát práce len
uviedol, že nepovažuje za potrebné v tejto súvislosti vykonávať opätovne výsluchy osôb prítomných

pri vzniku udalosti. Žalobca považuje za zásah do jeho procesných práv a za vadu konania, keď bol
v predchádzajúcim konaní celkom opomenutý a nemal možnosť sa výsluchu svedkov zúčastniť. Konanie
bolovedenénezákonnýmspôsobomadôkazyjenutnézaobstaraťavykonaťznova.Žalobcakodvolaniu
zo dňa 01. 06. 2023 priložil čestné vyhlásenia C. F. a C. E., ktoré preukazujú, že tvrdenia žalobcu
zodpovedajú skutočnému stavu veci a odôvodňujú nutnosť vykonať ich výsluch. Žalovaný sa k čestným

vyhláseniam vyjadruje zavádzajúcim spôsobom, keď uvádza, že C. E. bol z inej spoločnosti a nebol
poškodenému zamestnancovi nadriadeným, takže jeho upozornenie nemalo žiadnu váhu. Ako už
bolo uvedené, C. E. bol zamestnancom sesterskej spoločnosti, mal oprávnenie k tomu, aby konal
s poškodeným zamestnancom a dával mu tiež potrebné upozornenia. Žalovaný bezdôvodne tvrdí,
že C. F. poškodenému zamestnancovi nič nehovoril a do ničoho nevstupoval, hoci to nie je pravda,

čo vyplýva aj z predloženého čestného vyhlásenia a mohlo to byť potvrdené výsluchom. Odkaz
na zápisnicu o výsluchu svedka zo dňa 18. 05. 2019 je nepriliehavý, keďže išlo o nezákonne vykonaný
dôkaz bez účasti žalobcu (insolvenčného správcu). Žalovaný sa predloženými čestnými vyhláseniami
nezaoberal a vysporiadal sa s nimi neadekvátne.

15. Žalobca argumentoval, že inšpektorát práce a žalovaný neboli oprávnení sankciu uložiť z dôvodu,
že podľa § 170 písm. d) českého zákona č. 182/2006 Sb. sa v insolvenčnom konaní neuspokojujú
žiadnym spôsobom riešenia úpadku mimozmluvné sankcie postihujúce majetok dlžníka, s výnimkou
penále za nezaplatenie daní, poplatkov a iných obdobných peňažných plnení, poistného na sociálne
zabezpečenie, príspevku na štátnu politiku zamestnanosti a poistného za verejné zdravotné poistenie,

pokiaľ povinnosť zaplatiť toto penále vznikla pred rozhodnutím o úpadku. Povaha sankcie, ktorá je
predmetom tejto žaloby, nespĺňa uvedenú podmienku, preto ju nemožno uložiť ani nemožno požadovať
jej zaplatenie.16. Žalobca navrhol, aby správny súd vykonal dokazovanie insolvenčným spisom
žalobcu na webovej adrese URL: https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?
id=FFC31B4DEFEF4FA78A5F31 A941807081; napadnutým rozhodnutím; obsahom administratívneho

spisu.

17. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že žalobné body sú obsahovo
zhodné s odvolacími námietkami a zopakoval skutkový a právny záver, ktorý bol uvedený v napadnutom
rozhodnutí.

Posúdenie veci správnym súdom

18. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. 02.
2026,keďžeúčastnícikonanianežiadalinariadeniepojednávania,anisprávnysúdnevzhliadolinýdôvod
na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP.

19. Podstatou žalobných bodov boli námietky žalobcu, že splnil svoje povinnosti ako zamestnávateľ, keď
oboznámil poškodeného zamestnanca s právnymi predpismi a opatreniami na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, ako aj s bezpečnými pracovnými postupmi pri oprave stroja obracačka
paliet a súčasne poskytol poškodenému zamestnancovi vhodný pracovný prostriedok (prídavné

zdvíhacie zariadenie), teda k pracovnému úrazu došlo len v dôsledku neopatrného konania a zavinenia
poškodeného zamestnanca. Správny súd sa s touto žalobnou argumentáciou nestotožnil.

20. Úvodom správny súd konštatuje, že inšpektorát práce uložil žalobcovi pokutu podľa § 19 ods. 1
písm. a) bod 2. zákona o inšpekcii práce v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia,

hoci v čase, keď k pracovnému úrazu poškodeného zamestnanca došlo, bol účinný § 19 ods. 1 písm. a)
zákona o inšpekcii práce, ktorý neobsahoval body 1. a 2. Inšpektorát práce, usmernený právnym
názorom žalovaného vysloveným v rozhodnutí zo dňa 04. 07. 2023, posudzoval zodpovednosť žalobcu
za správny delikt podľa neskôr účinného zákonného ustanovenia zrejme podľa zásady vyjadrenej v § 2
Trestného zákona, t. j. že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,

keď bol čin spáchaný; ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť
viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa
priaznivejší. S účinnosťou od 01. 04. 2021 bol novelizovaný § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce
tak, že pôvodné znenie „inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje
inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených

v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol
pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur“ bolo
nahradené znením „inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak,
zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2

ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov
vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný
úraz, ktorým bola spôsobená 1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur, 2. smrť, najmenej 33 000
eur“. Zákon o inšpekcii práce v prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 01. 04. 2021 (§ 22d)
neobsahuje inštrukciu k aplikácii § 19 ods. 1 písm. a). Z porovnania oboch časových verzií ustanovenia

§ 19 ods. 1 písm. a) je zrejmé, že v prípade ukladania pokuty zamestnávateľovi za správny delikt
spočívajúci v porušení rovnakých vymenovaných povinností, v dôsledku ktorého vznikol pracovný úraz,
ktorým bola spôsobená smrť, je znenie tohto ustanovenia rovnaké, teda stanovuje rovnakú minimálnu
výšku pokuty 33 000 eur. Nemožno preto skonštatovať, že neskôr účinné zákonné ustanovenie by
bolo pre žalobcu priaznivejšie ani nepriaznivejšie. Priaznivejšie je neskôr účinné ustanovenie § 19

ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce len vo vzťahu k porušeniu povinností zamestnávateľa, ktorého
dôsledkom je pracovný úraz s následkom ťažkej ujmy na zdraví, kde došlo k zníženiu minimálnej výšky
sankcie z 33 000 eur na 20 000 eur. Nie je preto porušením práv žalobcu, keď mu bola uložená
pokuta podľa § 19 ods. 1 písm. a) v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, ktoré
upravovalozodpovednosťzapredmetnýsprávnydeliktrovnakoakouvedenéustanovenieúčinnévčase,

keď došlo k pracovnému úrazu poškodeného zamestnanca s následkom smrti.

21. Pre posúdenie naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona
o inšpekcii práce (v znení účinnom v čase, kedy došlo k pracovnému úrazu, t. j. 18. 05. 2019, aj v zneníúčinnom v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí) je potrebné v prvom rade zodpovedať otázku, či
žalobca ako zamestnávateľ vo vzťahu k poškodenému zamestnancovi porušil povinnosti vyplývajúce
zo zákona o inšpekcii práce, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom

bode, šiestom bode a siedmom bode tohto zákona alebo porušil záväzky vyplývajúce z kolektívnych
zmlúv. Žalobcovi bolo kladené za vinu porušenie povinností vyplývajúcich z § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 392/2006 Z.z. a z § 7 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona o BOZP, teda
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia (§ 2 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona o inšpekcii

práce v znení účinnom k 18. 05. 2019). Právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa podľa poznámky pod čiarou rozumejú predpisy vymenované
v § 39 Zákonníka práce, t. j. predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a
protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej
ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi
a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia, aj

pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami
zamestnancov. Jedným z takýchto predpisov je aj nariadenie vlády č. 392/2006 Z.z., ktoré v § 3
ods. 1 stanovuje zamestnávateľovi povinnosť vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok
poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak,
aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Zamestnávateľ je

povinný prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na osobitné pracovné podmienky a druh práce,
na nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku alebo v jeho priestore a na ďalšie nebezpečenstvá,
ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného prostriedku. Hoci to nebolo sporné, správny
súd na doplnenie dodáva, že uvedené právnymi predpismi ustanovené povinnosti sa vzťahujú v danom
prípade, kedy bol poškodený zamestnanec vyslaný žalobcom z Českej republiky na územie Slovenskej

republiky, aj na žalobcu ako zamestnávateľa v zmysle § 5 ods. 2 písm. d), ods. 6 písm. a) Zákonníka
práce (prihliadajúc aj na transponované znenie čl. 3 ods. 1 a ďalších smernice 96/71/ES Európskeho
parlamentu a Rady o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb), zákona č. 351/2015 Z. z.
o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ktorý je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/

EÚ o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb), keďže
žalobca mal mať zabezpečené rovnaké pracovné podmienky, aj z hľadiska bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, ako ostatní zamestnanci na území Slovenskej republiky.

22. Z uvedeného vyplýva, že bolo povinnosťou žalobcu ako zamestnávateľa poskytnúť poškodenému

zamestnancovi taký pracovný prostriedok, ktorý bol vhodný na vykonanie pracovnej úlohy
poškodeného zamestnanca (oprava obracačky paliet, výmena ložiskových domcov, výmena
prevodovky, kompletizácia a mechanické uvedenie do prevádzky). Pokiaľ bolo nutné použiť zdvíhacie
zariadenie na bezpečné zdvihnutie obracačky paliet, čo malo vyplývať z bezpečného pracovného
postupu pre vykonanie predmetnej opravy obracačky paliet uvedeného v technickej správe k obracačke

paliet vypracovanej žalobcom, žalobca bol povinný toto zdvíhacie zariadenie poskytnúť poškodenému
zamestnancovi v mieste výkonu práce v areáli spoločnosti Continental Matador Rubber, s. r. o.
v Púchove. Je irelevantné, že poškodenému zamestnancovi bol k dispozícii žeriavový záves pre
upevnenie na vidlice vysokozdvižného vozíka na adrese sídla žalobcu v Zlíne v Českej republike,
keď pracovná úloha bola poškodeným zamestnancom vykonávaná v Púchove v areáli spoločnosti

Continental Matador Rubber, s. r. o. (ktorý sa nachádza cca 60 km od sídla žalobcu v Zlíne). Bolo
povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť poškodenému zamestnancovi na prácu vhodný pracovný
prostriedok,atopredzačatímmanipulácieslyžicouobracačkypaliet,naktorejodmontovanieanásledné
pripevnenie malo byť použité vhodné zdvíhacie zariadenie tak, ako to vyplýva z technickej správy k
obracačke paliet vypracovanej žalobcom. V tomto prípade účastník konania poskytol poškodenému

zamestnancovi na výkon práce nevhodný pracovný prostriedok (VZV s nosnými vidlicami), ktorý nie
je určený na bezpečnú manipuláciu so zaveseným bremenom (lopata stroja - obracačka paliet), ak
sa motorový vysokozdvižný vozík používa ako žeriav. Inšpektorát práce žalobcovi nevytkol, že by
vysokozdvižný vozík, ktorý poškodenému zamestnancovi bol poskytnutý v mieste výkonu práce v
areáli spoločnosti Continental Matador Rubber, s. r. o. v Púchove, nebol v primeranom technickom

stave, ale že na prácu nebol poškodenému zamestnancovi na pracovisku pridelený VZV vybavený
zariadením určeným na bezpečnú manipuláciu so zaveseným bremenom, v dôsledku čoho došlo
poškodeným zamestnancom k manipulácií s bremenom uviazaným na nosných vidliciach VZV bez
použitia vhodného zdvíhacieho zariadenia, čo viedlo k vzniku pracovného úrazu. Tento záver jepodložený znaleckým posudkom ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/7376 vypracovaným Kriminalistickým
a expertíznym ústavom Policajného zboru, odbor kriminalistickej identifikácie, z ktorého vyplýva, že
išlo o nedovolenú manipuláciu s VZV, pri ktorej bol VZV použitý ako žeriav, bez použitia špeciálneho

žeriavového ramena, ktoré výrobcovia VZV dodávajú ako výbavu rozširujúcu použitie VZV, alebo aspoň
žeriavového závesu, ktorý sa montuje na štandardné nosné vidlice VZV, ale konštrukčne je riešený tak,
abypoužitéviazacieprostriedkynemohliznehoskĺznuťaabyajsámzávesnemoholskĺznuťdoluzvidlíc.

23. Pokiaľ sa žalobca bránil, že bolo povinnosťou poškodeného zamestnanca identifikovať potrebu

zdvíhacieho zariadenia vyhovujúceho požiadavkám na bezpečné vykonanie práce a prerušiť prácu
do času, kým mu žalobca toto zdvíhacie zariadenie neposkytne, správny súd nemôže tejto námietke
prisvedčiť. V zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy a § 6 ods. 7 a 10 zákona o BOZP je povinnosťou
zamestnávateľa starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú
s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch a povinnosti zamestnancov pri
zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú

zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci. Žalobca nemôže prenášať svoju zodpovednosť zabezpečiť poškodenému zamestnancovi
vhodný pracovný prostriedok zaisťujúci bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnanca na poškodeného
zamestnanca. Je povinnosťou zamestnávateľa vykonať všetky potrebné opatrenia na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca. Je potrebné uviesť, že konateľ žalobcu Ing. Tomeček do

zápisnice o podaní informácie zo dňa 02. 07. 2019 inšpektorátu práce na otázku č. 10: „Kto rozhodol
o tom, aký vysokozdvižný vozík sa bude pri danej práci používať?“ odpovedal: „Nakoľko takáto práca sa
dá vykonať iba s vysokozdvižným vozíkom a my sme mali na prevádzke v Púchove tento náš 5 tonový
vozík, tak bol použitý on. Tento vysokozdvižný vozík bol určený na práce v Continental Matador Rubber
s.r.o.“. Konateľ žalobcu sám uviedol, že poškodeným zamestnancom použitý vysokozdvižný vozík patril

žalobcovi a že bol poskytnutý poškodenému zamestnancovi na opravu obracačky paliet, lebo sa táto
práca s ním dala vykonať. Žalobca ako zamestnávateľ nepochybne porušil svoje povinnosti zabezpečiť
poškodenému zamestnancovi vhodný pracovný prostriedok – zdvíhacie zariadenie na opravu obracačky
paliet.

24. Správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani žalobnú námietku, že žalobca ako zamestnávateľ si
splnil povinnosti podľa § 7 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona o BOZP, keďže podľa
osnovy vstupného školenia zamestnancov (prípadne pracovníkov na dohodu a ďalších fyzických osôb)
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo dňa 15. 05. 2019 bol poškodený zamestnanec poučený
o všetkých potrebných súvisiacich predpisoch a povinnostiach súvisiacich s vykonávanou prácou,

vrátane bezpečnostných pracovných postupov pre opravu stroja - obracačka paliet. Tieto postupy mu
boli v rámci preškolenia dňa 15. 05. 2019 vysvetlené a bolo mu predvedené používanie zariadení
a pracovných postupov a bol tiež oboznámený s pracoviskom. Oboznámenie vyplýva okrem iného
z časti oboznámenia s návodmi na obsluhu používaných zariadení a z bezpečnostných pokynov
pre prevádzku zdvíhacích zariadení, čo spĺňa požiadavky na oboznámenie s technickou správou

k stroju obracačka paliet. Správny súd uvádza, že je povinnosťou zamestnávateľa zdokumentovať
priebeh a obsah oboznámenia zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia
pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi do
takej miery, aby v prípade potreby vedel bez pochýb preukázať, že poškodený zamestnanec bol

s pracovnými postupmi pre vykonanie určenej pracovnej úlohy skutočne oboznámený. A v predmetnom
prípade, kedy bola pracovná úloha špecifikovaná priamo v Dohode o provedení práce, nemohlo byť
problematické dokumentáciu z oboznámenia zamestnanca vyhotoviť tak, aby bola zameraná práve
na predpisy a bezpečné pracovné postupy týkajúce sa konkrétnej činnosti - oprava obracačky paliet,
výmena ložiskových domcov, výmena prevodovky, kompletizácia a mechanické uvedenie do prevádzky.

Zosnovyvstupnéhoškoleniazamestnancov(prípadnepracovníkovnadohoduaďalšíchfyzickýchosôb)
zo dňa 15. 05. 2019, ktorého sa zúčastnil poškodený zamestnanec, však nevyplýva, že poškodený
zamestnanec bol oboznámený s konkrétnym pracovným postupom pre opravu obracačky paliet, ani
s technickou správou k stroju obracačka paliet. Z tejto osnovy síce vyplýva, že poškodený zamestnanec
bol oboznámený s návodmi na obsluhu a údržbu používaných zariadení a s bezpečnostnými pokynmi

pre prevádzku zdvíhacích zariadení, avšak bez bližšej konkretizácie. Nie je ani spomenuté, že by bol
oboznámený konkrétne s technickou správou k stroju obracačka paliet, ktorú nemožno všeobecne
stotožniť s návodom na obsluhu a údržbu zariadenia, ani že by mu bol predvedený bezpečný postup
stanovený pre opravu obracačky paliet. Navyše sám konateľ žalobcu Ing. Tomeček do zápisniceo podaní informácie zo dňa 02. 07. 2019 inšpektorátu práce na otázku č. 12: „Máte určený nejaký
vnútorný postup pri osádzaní obracačky paliet na miesto používania alebo pri jej oprave?“ uviedol:
„Pracujesapodľadokumentácie.Tamsúnávody,technickáspráva,výkresy.Špeciálnypostupzhľadiska

bezpečnosti práce daný nemáme.“. Podľa osnovy vstupného školenia o BOZP, podpísanej dňa 15.
05. 2019 poškodeným zamestnancom, bol školiteľom práve C. F.. Je teda nepochybné, že žalobca
ako zamestnávateľ nemal určený interný bezpečný pracovný postup pri oprave stroja obracačka paliet
a poškodený zamestnanec mal pracovať len podľa svojich skúseností a technickej správy k obracačke
paliet, s ktorou nebol preukázateľne oboznámený. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti

preukázateľne oboznámiť zamestnanca so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri
práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi poukazom
na odbornosť zamestnanca a na to, že zamestnanec už bol v minulosti oboznámený, resp. že už
v minulosti vykonával obdobné práce pre zamestnávateľa. V predmetnej veci nebolo preukázané ani to,
že žalobca oboznámil zamestnanca s konkrétnym pracoviskom - Continental Matador Rubber, s. r. o.,
Terézie Vansovej 1054, 020 01 Púchov, sklad surovín 3 RAMPY, nakoľko v Dohode o provedení práce

ani v osnove vstupného školenia niet ani zmienky o tom, kde mal poškodený zamestnanec dohodnutú
pracovnú úlohu vykonávať.

25. Správny súd sa nestotožnil so žalobnou argumentáciou, ktorou sa žalobca snažil o svoje vyvinenie
sa zo zodpovednosti za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce a

o prenesenie zodpovednosti za pracovný úraz na poškodeného zamestnanca. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr.
rozhodnutia sp. zn. 3Asan/6/2020, sp. zn. 5Asan/8/2021), ktorý vyslovil právny názor, že ide o druh
zodpovednosti za správny delikt, ktorý zákonodarca koncipoval ako objektívnu zodpovednosť, teda
zamestnávateľ sa stáva zodpovedným za porušenie povinnosti už tým, že k porušeniu došlo, a to

bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie a to či už z jeho
strany, alebo zo strany tretej osoby (prípadné porušenie predpisov zamestnancom). Zjednodušene
povedané, pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu a z právneho
hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či
k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov, zamestnávateľa alebo

iných subjektov ako zamestnávateľa. Zamestnávateľ podlieha objektívnej zodpovednosti za správny
delikt spočívajúci v porušení povinností na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii
práce. Zavinenie zamestnanca nie je relevantnou okolnosťou vo vzťahu k deliktuálnej zodpovednosti
zamestnávateľa. Prípadnú relevanciu môže mať iba vo vzťahu k náhrade škody, ktorá sa skúma v inom

konaní o zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze (§ 196 Zákonníka
práce ).

26. Nebola dôvodná ani žalobná námietka o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi pracovným
úrazom poškodeného zamestnanca a konaním (respektíve porušením povinností) žalobcu, keď podľa

žalobcu jediným dôvodom pracovného úrazu poškodeného zamestnanca bola nedovolená manipulácia
s vysokozdvižným vozíkom osobou, ktorá v jeho užívaní bola niekoľko rokov preškoľovaná a bola
preškolená aj v tomto jednotlivom prípade. Správny súd opakuje, že s ohľadom na objektívnu
zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce
je nepodstatné, koho zavinením došlo k pracovnému úrazu. Porušenie povinností zamestnávateľa na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného
prostredia bolo inšpektorátom práce preukázané, ako už bolo uzavreté vyššie.

27. Žalobca namietal, že administratívne konanie je zaťažené procesnou vadou, pretože inšpektorát
práce nekonal od začiatku s insolvenčným správcom, ktorý tak nemal možnosť sa zúčastniť vykonania

dôkazov, nemohol byť prítomný pri výsluchu C. F. a C. E.. Správny súd uvádza, že hoci treba dať za
pravdu žalobcovi v tom, že inšpektorát práce nekonal od počiatku s insolvenčným správcom žalobcu,
ale s konateľom žalobcu, nejde o takú vadu konania, v dôsledku ktorej by bolo prvostupňové i napadnuté
rozhodnutie nezákonné. Ako už konštatoval Krajský súd v Trenčíne, z výpisu z českého obchodního
rejstříku vedeného Krajským soudem v Brně (ktorý je súčasťou administratívneho spisu) vyplýva, že

uznesením Krajského soudu v Brně č. j. KSBR 53 INS XXXXX/XXXX-X-35 A zo dňa 07. 05. 2019 bol
vyhlásený konkurz na majetok žalobcu a bol ustanovený insolvenčný správca, s ktorým mal inšpektorát
práce i žalovaný konať namiesto žalobcu. To, že orgány verejnej správy v administratívnom konaní
nekonaliodpočiatkusinsolvenčnýmsprávcom,nemožnozhojiťspätne(t.j.odmomentuzačatiakonaniao uložení pokuty oznámením inšpektorátu práce zo dňa 31. 01. 2020), avšak po vyslovení uvedeného
právneho názoru Krajským súdom v Trenčíne inšpektorát práce oboznámil insolvenčného správcu
o pokračovaní v konaní o uložení pokuty a dal mu možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, a to

opakovane. Pokiaľ ide o postup inšpektorátu práce pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu,
ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví (§ 7 ods. 3 písm. b) zákona o inšpekcii práce),
na tento sa v zmysle § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok), teda inšpektorát práce nemal povinnosť vykonať výsluch osôb C. F. a C. E. za
prítomnosti insolvenčného správcu, ktorý by mohol menovaným klásť otázky. Počas vyšetrovania príčin

vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť, bolo cieľom vyšetrovania inšpektorátu práce
naplniť preventívnu funkciu inšpekcie práce, teda zistiť prípadné porušenia povinností zamestnávateľa
a uložiť mu prijať nápravné opatrenia tak, aby sa do budúcnosti zamedzilo vzniku pracovného úrazu.
V prípade, ak inšpektorát práce pri vyšetrovaní zistí porušenie povinností zamestnávateľa a skonštatuje
to v protokole, ktorým je ukončená inšpekcia práce (vyšetrovanie príčin pracovného úrazu), je tento
protokol podkladom pre začatie konania o uložení pokuty za správny delikt (§ 19 zákona o inšpekcii

práce). Až po začatí konania o uložení pokuty za správny delikt sa zamestnávateľ stáva účastníkom
konania, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok a teda od tohto momentu mal inšpektorát práce
konať s insolvenčným správcom. Hoci inšpektorát práce oznámenie o začatí konania o uložení pokuty
doručoval žalobcovi, nie insolvenčnému správcovi, podstatné je, že toto oznámenie sa dostalo dňa 06.
02. 2020 do dispozičnej sféry žalobcu, ktorý naň reagoval prostredníctvom konateľa zaslaním vyjadrenia

zo dňa 13. 02. 2020. Nemožno preto uzavrieť, že by žalobca o začatí konania o uložení pokuty nemal
vedomosť a nemohol sa k nemu vyjadriť. Ako už bolo vyššie uvedené, inšpektorát práce pochybil, avšak
nejde o tak závažnú procesnú vadu, ktorá by sama o sebe spôsobovala nezákonnosť prvostupňového
inapadnutéhorozhodnutia.Naviaczasituácie,kedyinsolvenčnýsprávcamalreálnumožnosťvpriebehu
konania sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a toto právo aj využil.

28. Žalobca namietol, že inšpektorát práce nevykonal opätovný výsluch C. F. a C. E. za prítomnosti
insolvenčného správcu, a to za účelom zistenia, kto a ako koho upozornil a aká bola presná nadväznosť
konania pred vznikom úrazu, ako aj k priebehu preškolenia poškodeného zamestnanca dňa 15. 05.
2019. Správny súd uvádza, že podľa § 32 správneho poriadku inšpektorát práce je povinný zistiť presne

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom
nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Účastník konania má právo navrhnúť dôkazy, ale ich
vykonanie patrí inšpektorátu práce, ktorý hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 33 a 34 správneho poriadku). Ak inšpektorát práce
dospel k záveru, že vykonanie opätovných výsluchov menovaných svedkov nebolo pre rozhodnutie

vo veci potrebné, pretože skutkový stav už bol spoľahlivo zistený, bolo jeho povinnosťou zdôvodniť,
prečo takéto dôkazy nevykoná. Inšpektorát práce na stranách 11 a 12 prvostupňového rozhodnutia
zdôvodnil, prečo nepovažuje za potrebné vykonať opätovné výsluchy menovaných, ktorí boli prítomní
pri úraze. Uviedol, že nespochybňuje, že C. E. mal poškodeného zamestnanca upozorniť, aby pod
zavesenú obracačku paliet nevstupoval, čo aj vyplýva zo zápisnice o poskytnutí informácie. Taktiež

uviedol, že tvrdenie, že k upozorneniu došlo aj zo strany C. F., nemá oporu v zápisnici o poskytnutí
informácie zo dňa 02. 07. 2019, kde C. F. priamo poukázal na upozornenie zo strany C. E. a súčasne
uviedol „ja som stál na ľavej strane pri pohľade na stroj a mňa neznámy predmet poranil na čele“. Do
zápisnice o výsluchu svedka ČVS: ORP-250/PU-PB-2019 zo dňa 18. 09. 2019 (spísanej povereným
príslušníkom OO PZ Púchov) sa C. F. vyjadril: „Ako som bol na mieste, tak ja som do prác nezasahoval

a celú prácu si riadil pán B., ktorý sa tomu rozumel a vedel čo treba urobiť.“. Správny súd uvedené
zdôvodnenie nevykonania výsluchov menovaných považuje za logické a postačujúce. Žalobca namietal
nevykonanie výsluchov menovaných aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, s čím sa žalovaný
vysporiadal na strane 14 napadnutého rozhodnutia, kde uviedol, že inšpektorát práce sa postačujúcim
spôsobom vysporiadal s požiadavkou insolvenčného správcu na doplnenie dokazovania výsluchom

pána F. a pána E. inšpektorátom práce, keď usúdil, že vykonanie tohto dôkazu, vzhľadom na už
obstarané doklady, pokladá za nadbytočné aj s poukazom na dikciu § 21 ods. 1 správneho poriadku
a z toho vyplývajúcu kompetenciu správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie len vtedy, ak to
vyžaduje povaha veci. Žalovaný sa na strane 12 napadnutého rozhodnutia vysporiadal aj so žalobcom
predloženými čestnými vyhláseniami menovaných. Záverom inšpektorátu práce a žalovaného vo vzťahu

k návrhu insolvenčného správcu na vykonanie výsluchov menovaných aj v nadväznosti na predložené
čestné vyhlásenia nemožno vytknúť vybočenie z rámca správnej úlohy. Závery sú logicky a dostatočne
odôvodnené.29.Žalobcanavrholvsprávnomsúdnomkonanívykonaťdokazovanieobsahomadministratívnehospisu
a insolvenčným spisom žalobcu. Správny súd sa v rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia,
prvostupňového rozhodnutia a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, oboznámil s obsahom

administratívneho spisu. Oboznámenie sa s insolvenčným spisom žalobcu správny súd nepovažoval pre
rozhodnutievpredmetnejvecizapotrebné,keďženiejemedziúčastníkmisporné,ženamajetokžalobcu
bol vyhlásený konkurz a že mu bol ustanovený insolvenčný správca. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpisu
z českého obchodního rejstříku vedeného Krajským soudem v Brně, ktorý je súčasťou administratívneho
spisu.

30. Žalobca tvrdil, že inšpektorát práce nemohol pokutu uložiť, keďže podľa § 170 písm. d) českého
zákona č. 182/2006 Sb. ju nie je možné uspokojiť. Správny súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožnil,
nakoľko podmienky uloženia pokuty za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii
práce ustanovuje zákon o inšpekcii práce a tieto boli splnené, ako už bolo vyššie v odôvodnení tohto
rozsudku konštatované. Český zákon č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční

zákon) upravuje spôsoby riešenia úpadku českých subjektov a v rámci § 170 určuje peňažné nároky
(pohľadávky), ktoré nemožno uspokojiť žiadnym zo spôsobov riešenia úpadku. Český insolvenčný
zákon tak rieši len prípadnú nemožnosť uspokojiť žalobcovi uloženú pokutu v konkurze vyhlásenom
na jeho majetok. Nejde tak o prekážku uloženia pokuty žalobcovi, ale prípadne o prekážku brániacu
jej vymáhaniu. Bude až úlohou insolvenčného správcu v insolvenčnom konaní žalobcu zodpovedať, či

uložená pokuta je uspokojiteľná v rámci konkurzu na majetok žalobcu alebo nie.

31. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že niektoré závery inšpektorát práce
učinil v neprospech žalobcu za situácie, kedy podklady pre tieto závery odôvodňovali opačné závery,
napríklad v otázke preškolenia poškodeného zamestnanca, a došlo súčasne k porušeniu zásady

„v pochybnostiach v prospech“. Ako už správny súd skonštatoval vyššie, inšpektorát práce dospel
k logickému a udržateľnému záveru, že poškodený zamestnanec nebol oboznámený s bezpečným
postupom pre opravu obracačky paliet. Skutočnosť, že žalobca s vyhodnotením dôkazov tak, ako
ho vykonal inšpektorát práce aj žalovaný nesúhlasí, nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaných
rozhodnutí. Žalobca nekonkretizoval, ako malo dôjsť k porušeniu zásady „v pochybnostiach v prospech

obvineného“ (in dubio pro reo) a správny súd nevzhliadol porušenie tejto zásady v administratívnom
konaní. Pokiaľ žalobca uvedené namietal v súvislosti s obsahom osnovy vstupného školenia
poškodeného zamestnanca, z dokazovania vykonaného inšpektorátom práce bez pochybností
vyplynulo, že poškodený zamestnanec nebol oboznámený konkrétne s technickou správou k stroju
obracačka paliet (ktorá mala obsahovať bezpečný postup práce), ktorú nemožno všeobecne stotožniť

s návodom na obsluhu a údržbu zariadenia, ani že by mu bol predvedený bezpečný pracovný postup
stanovený pre opravu obracačky paliet.

32. Žalobca namietal, že bolo poukazované aj na zistenia, ktoré nemali oporu vo vykonanom
dokazovaní, napríklad že žalobca neposkytol poškodenému zamestnancovi vhodné príslušenstvo

k vysokozdvižnému vozíku, ale toto príslušenstvo bolo poškodenému zamestnancovi k dispozícii
a bolo jeho rozhodnutím, že ho nepoužil. Správny súd konštatuje, že inšpektorát práce vykonaným
dokazovaním bez pochybností zistil, že žalobca poškodenému zamestnancovi neposkytol zdvíhacie
zariadenie potrebné na bezpečnú opravu obracačky paliet, keďže toto zdvíhacie zariadenie sa
nenachádzalo v mieste výkonu práce v areáli spoločnosti Continental Matador Rubber, s. r. o. v Púchove.

33. Správny súd nemohol vyhovieť návrhu žalobcu na sankčnú moderáciu podľa § 198 SSP. V § 198
ods. 2 SSP je stanovený limit pre rozhodovanie správneho súdu o sankčnej moderácii, v zmysle ktorého
správny súd môže rozhodnúť len tak, ako mohol rozhodnúť orgán verejnej správy v administratívnom
konaní. Správny súd teda môže uložiť len takú sankciu a v takej výške, ako umožňoval zákon orgánu

verejnej správy, čo platí rovnako aj pre možnosť upustenia od potrestania. Keďže bola žalobcovi uložená
pokuta vo výške 33 000 eur, teda na spodnej hranici možnej sadzby podľa § 19 ods. 1 písm. a)
zákona o inšpekcii práce, nemá správny súd priestor na zníženie uloženej pokuty. Zároveň nie je možné
ani upustiť od uloženia pokuty, pretože zákon o inšpekcii práce ani správny poriadok takúto možnosť
neupravuje. Žalobcovi tak nie je ani teoreticky možné uložiť miernejšiu sankciu, a preto postup podľa §

198 SSP vôbec neprichádza do úvahy.

34. Správny súd konštatuje, že závery inšpektorátu práce a žalovaného uvedené v odôvodneniach ich
rozhodnutí sú založené na dostatočne zistenom skutkovom stave pre riadne posúdenie veci, ktorý máoporu v administratívnom spise a ktorý bol správne právne posúdený, pričom odôvodnenia rozhodnutí
orgánov verejnej správy uvádzajú i vymedzenie úvah, ktorými boli tieto orgány vedené pri prijímaní
svojich záverov. Druh uloženej sankcie (pokuta) a jej výška 33 000 eur nevybočili z rozsahu správnej

úvahy inšpektorátu práce, keďže podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod. 2. zákona o inšpekcii práce v znení
účinnom v čase vydania prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia (ako aj podľa § 19 ods. 1 písm. a)
zákona o inšpekcii práce v znení účinnom v čase vzniku pracovného úrazu) za správny delikt - porušenie
povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až
treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych

zmlúv až do 100 000 eur, ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená
smrť, je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu najmenej 33 000 eur a v tejto minimálnej výške bola
pokuta žalobcovi uložená. Skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie nie sú
odôvodnené podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie jeho práva, ak sú založené
na správnych logických a právnych úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v
prejednávanom prípade bolo splnené.

35. Vzhľadom na vyššie uvádzané okolnosti, skutkové zistenia a citované zákonné ustanovenia správny
súd v postupe a v úvahách inšpektorátu práce ani žalovaného, obsiahnutých v preskúmavaných
administratívnych rozhodnutiach, a v ich právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané
žalobcom, ani nedostatky podľa § 134 ods. 2 písm. a), b) a § 195 SSP, ktoré by odôvodňovali zrušenie

rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

36. Správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný,
nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené podmienky
na priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP, preto mu nepriznal právo

na náhradu trov konania.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote 1 mesiac od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a

administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.