Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky

Judgement was issued by JUDr. Daniela Ellen Rajňáková

Legislation area – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 11P/173/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425204450
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Rajňáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2026:4425204450.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou, vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa: A. B., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX a B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
E., F. G. XXX/XX, toho času: H. XXXX, I. A. XX/X/XX, J., o návrhu otca na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í s a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/362/2017-94 zo dňa 27.11.2018 v časti
o výživnom na maloleté dieťa: A. B., nar. X.X.XXXX tak, že vyživovacia povinnosť matky sa z v y š u j
e zo sumy 30,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne od 1.1.2026.

II. Zročné výživné na maloleté dieťa: A. B., nar. X.X.XXXX za mesiac január 2026 vo výške 90,- eur je
matka p o v i n n á zaplatiť naraz do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom podaným dňa 18.11.2025 domáhal, aby bolo zvýšené výživné na maloleté dieťa
A. B. zo sumy 30,- eur na sumu 120,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka nejaví
žiadny záujem o maloleté dieťa. Dcéra navštevuje základnú školu a výdavky sa zvýšili. Otec tiež žiadal
doplatenie výživného od júla 2025. Na pojednávaní otec uviedol, že trvá na podanom návrhu na zvýšenie

výživného, navrhuje zvýšiť výživné na sumu 120,- eur mesačne, od budúceho mesiaca. Otec uviedol, že
od posledného rozhodovania o výživnom, ktoré bolo v roku 2018 sa zvýšili výdavky na maloletú. Maloletá
navštevuje 4. ročník Základnej školy v K.. Do školy dochádza autobusom, čo mesačne vychádza 50,-
eur. Stravuje sa v školskej jedálni, mesačne sa platí 30,- eur, maloletá chodí do družiny, kde sa platí 30,-
eur mesačne. Do školy sa platili poplatky a tiež zošity a učebnice, čo v priemere vychádza asi 40,- eur
mesačne. Maloletá chodí zo školy na výlety, v decembri otec platil 10,- eur, keď boli v Bratislave. Okrem
toho sú na maloletú bežné výdavky na oblečenie 60,- eur mesačne, strava doma 120,- eur mesačne a

hygienické potreby 20,- eur mesačne. Maloletá je zdravá.
Otec uviedol, že je živnostník, má živnostenský list v oblasti výroby a opracovania jednoduchých
výrobkov z kovu. Pracuje na CNC stroji pre jedného zamestnávateľa, ktorému fakturuje v priemere
1.400,- eur mesačne. Z tejto sumy si platí mesačne odvody 400,- eur. Na živnosť nemá žiadnych
zamestnancov ani žiadny majetok. Pre tohto zamestnávateľa robí už osem rokov. Otec poberá rodinné
prídavky na maloletú vo výške 60,- eur mesačne. Iný príjem nemá. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, tromi dospelými súrodencami a maloletou. Dom patrí

jemu a bratovi. Tento dom je viacgeneračný, on platí za bývanie 220,- eur mesačne, v čom je zahrnutá
elektrina, plyn, voda, brat platí približne rovnakú sumu a rodičia tiež niečo platia. Spolu s bratom si brali
hypotéku, v roku 2016, na kúpu tohto rodinného domu, v ktorom bývajú, v sume 60.000,- eur. Splácajú
to spolu s bratom, čo je dohromady 100,- eur mesačne. Otec mal v roku 2023 osobný bankrot, ktorýspláca po 400,- eur polročne. Otec nevlastní žiadny iný nehnuteľný majetok. Vlastní motorové vozidlo
zn. A., ktorá má asi 10 rokov. Má ešte ďalšie auto, ale to už je odhlásené.
Otec uviedol, že matka má určené výživné v sume 30,- eur mesačne, od augusta 2025 neplatí žiadnu

sumu, ani nijako inak neprispieva na maloletú. S maloletou sa nestretáva skoro tri roky, ani telefonicky
sa o maloletú nezaujíma.

2. Súd pojednával v neprítomnosti matky podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku. Matka má
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, na adrese trvalého pobytu zásielku súdu neprevzala. Podľa

uvedenia otca, by sa mala matka zdržiavať v Ostrihome, kde jej boli zasielané zásielky súdu, ale tieto
si matka taktiež neprevzala. Matka bola kontaktovaná aj telefonicky, telefón nezdvihla. Matke bol termín
pojednávania doručovaný na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu. Matka sa na pojednávanie
nedostavila, ani svoju neúčasť neospravedlnila.

3. Kolízna opatrovníčka na záver uviedla, že navrhuje súdu návrhu otca na zvýšenie výživného vyhovieť

a výživné zvýšiť na sumu 120,- eur mesačne, od podania návrhu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého dieťaťa,
faktúrami otca, výpisom zo živnostenského registra otca, lustráciami matky v registri obyvateľov,
sociálnej poisťovni, lustráciou otca v sociálnej poisťovni, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi,

oboznámením pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11P/362/2017 a takto vykonaným dokazovaním
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu mal súd preukázané, že Rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky č.k. 11P/362/2017-94 zo dňa 27.11.2018 súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej zveril

maloleté dieťa A. B., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, od 1.12.2018 a matku zaviazal
prispievať na jej výživu v sume 30,- eur mesačne od 1.12.2018. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
27.11.2018. V tom čase boli obaja rodičia zamestnaní s presne nezisteným príjmom.

6. Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

7. Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Podľa § 232 odsek 1, 2, 3, 4 Civilného sporového poriadku, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho
rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej
vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je
vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota naplnenie je tri dni
a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd

uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.11.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,ževdanomprípadedošlokzmenepomerovhlavne
na strane maloletého dieťaťa a tiež na strane rodičov. Zmena pomerov na strane maloletej A. B. je v tom,
že od posledného rozhodovania o výživnom, kedy mala maloletá dva roky, v súčasnej dobe navštevuje

základnú školu, štvrtý ročník. Potreby maloletej sa v tejto súvislosti zvýšili, okrem toho sa zvýšili bežné
výdavky na oblečenie, obuv, stravu, hygienické a hlavne školské potreby a pomôcky.
Pomery na strane matky sa nepodarilo zistiť, pretože matka si zásielky súdu neprevzala, ani žiadnym
spôsobom nereagovala. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, tieto sa zmenili. Otec je živnostník, súd mal
preukázané, že má živnosť od 8.4.2019 a to výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu. Otec

pracuje pre jedného zamestnávateľa, ktorému fakturuje v priemere 1.400,- eur mesačne. Z tejto sumy si
platí odvody vo výške 400,- eur mesačne. Otcovi nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť, jeho
príjem sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil.

12. Súd skúmaním odôvodnených potrieb maloletej, ako aj osobných a zárobkových možností,
schopností a majetkových pomerov rodičov dospel k záveru, že návrh otca je dôvodný, preto súd zvýšil

výživné na maloletú A. B. na sumu 120,- eur mesačne od 1.1.2026. Odôvodnené potreby maloletej sa
neustále zvyšujú a výživné v doteraz určenej výške nie je ani minimálnou výškou výživného v zmysle
zákonaaaninepostačujenavýživumaloletejanajejodôvodnenépotreby.Maloletánavštevujezákladnú
školu, v súčasnej dobe je vo štvrtom ročníku. Potreby a výdavky na maloletú, ktoré uviedol otec, súd
považoval za primerané veku a potrebám dieťaťa.

Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadnil aj príjem otca, treba však uviesť, že otec okrem
pravidelnéhofinancovaniapotriebmaloletejsanajejvýživepodieľaajosobnoustarostlivosťou.Matkana
maloletú neprispieva v súčasnej dobe žiadnym výživným, neprispieva ani iným spôsobom na maloletú
a s maloletou sa nestretáva. Súd nemal preukázaný príjem matky v súčasnej dobe. No i napriek tejto
skutočnosti, kedy súd nemal preukázaný súčasný príjem matky, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky

namaloletédieťavzmyslenávrhuotca,nasumu120,-eurmesačne.Vzhľadomnavekmatky,možnostia
schopnosti matky, potencialitu zamestnať sa a samozrejme odôvodnené zvýšené potreby maloletej súd
prihliadol na to, že je v možnostiach a schopnostiach matky zamestnať sa aspoň za minimálnu mzdu,
ktorá je v súčasnej dobe vo výške 915,- eur mesačne. Ak by matka bola zamestnaná za minimálnu mzdu,
tak by si mohla plniť vyživovaciu povinnosť v sume 120,- eur mesačne bez ohrozenia svojho životného

minima, ktoré je 284,13 eura mesačne podľa Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom
znení, čo je životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu. Matke po zaplatení výživného zostane
ešte dostatočne vysoká suma na pokrytie svojich potrieb a výdavkov a nebude ohrozené jej životné
minimum podľa zákona. Vyživovacia povinnosť matky voči maloletej je prioritná, výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že matka na maloletú neprispieva ani

výživným, ani iným spôsobom, s maloletou sa nestretáva. Zaplatením výživného zo strany matky spolu
s vyživovacou povinnosťou zo strany otca a rodinnými prídavkami, budú pokryté všetky odôvodnené
výdavky na maloleté dieťa.
Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

13. Súd zvýšil výživné od 1.1.2026, kedy sa vo všeobecnosti zvyšujú náklady. Zvýšením výživného od
1.1.2026 vznikol matke nedoplatok na výživnom za mesiac január 2026, vo výške 90,- eur. Súd matku
zaviazal zaplatiť nedoplatok na výživnom naraz do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, pretože prítomní účastníci na pojednávaní a to: otec
a kolízna opatrovníčka sa tohto práva po jeho vyhlásení vzdali (§ 368 Civilného sporového poriadku).

Proti rozsudku môže podať odvolanie matka v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.Exekučné konanie začína na návrh (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom
znení). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu
(§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie

poverí súd (§ 55 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení). Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového
poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s
maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.