Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sas/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100830
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100830.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska 2206/8, 811 08 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO:
30 794 536, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/
SSVRODPPKPC1/SOC/2024/10570 zo dňa 07. 08. 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného č. UPS/US7/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/10570 zo dňa 07. 08. 2024 z r
u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie žalovaného č. UPS/US7/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/10570 zo dňa 07. 08. 2024 z r
u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Administratívne konanie

1. Z administratívnych spisov vyplýva, že žalobkyňa 02. 02. 2023 požiadala Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Považská Bystrica (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) o peňažný príspevok na
opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“).

2. V administratívnom konaní bol posúdený zdravotný stav mal. D. B. posudkovou lekárkou, ktorá
vypracovala lekársky posudok zo dňa 13. 02. 2023. Dňa 13. 02. 2023 bol vypracovaný posudkový
záver, vrátane posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých
činnostiach. Stupeň odkázanosti dosahoval hodnotu VI. pri počte 0 bodov. Následne bol vypracovaný
komplexný posudok č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36501-9 zo dňa 17. 02. 2023, podľa ktorého

miera funkčnej poruchy mal. D. B. je 60 % podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z., skupiny III.
8. c) a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Rozhodujúcim pre stanovenie
miery funkčnej poruchy u mal. D. B., vychádzajúc z odborných vyšetrení, je diabetes mellitus 1. typu.
Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti metabolickej bolo navrhnuté kompenzovaťformou peňažného príspevku na opatrovanie a peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených
výdavkov na diétne stravovanie. Maloletý nebol v zmysle komplexného posudku zo dňa 17. 02. 2023
odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, je však odkázaný na sprievodcu.

Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu bol určený na deň 28. 02. 2024.

3. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36487 - 8
zo dňa 28. 02. 2023 podľa § 40 ods. 1, ods. 7, ods. 11, § 42 ods. 7, ods. 8 zákona č. 447/2008
Z. z. priznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie. V odôvodnení uviedol, že maloletý D. B.

sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %
a v súčasnosti potrebuje dohľad potrebný pre diagnostikovaný diabetes mellitus 1. typu s nutnosťou
edukácie maloletého pre potrebu osvojenia úkonov súvisiacich s celoživotným režimom diabetika.
Stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby bol stanovený na VI. stupeň (0 bodov),
a preto je maloletý podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. odkázaný na opatrovanie.

4. Na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu maloletého bola dňa 05. 04. 2024 vykonaná
lekárska posudková činnosť a vydaný lekársky posudok č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2024/31572.
Bol vypracovaný komplexný posudok č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/31572 - 16 zo dňa 11.
04. 2024, podľa ktorého sa maloletý i naďalej považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % pre ťažké zdravotné postihnutie diabetes mellitus I.

typu. Stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby bol stanovený na I. stupeň
s počtom bodov 115 s tým, že maloletý nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 4 zákona č.
447/2008 Z.z., nakoľko nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v stupni odkázanosti V. alebo
VI., a preto sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nebolo navrhnuté kompenzovať formou
peňažného príspevku na opatrovanie.

5. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/
SOC/2024/31584 - 13 zo dňa 15. 04. 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) odňal žalobkyni
podľa § 40 ods. 1, § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. s účinnosťou od 01. 05. 2024 peňažný
príspevok na opatrenie maloletého D. B. vo výške 669 eur mesačne a jeho výplatu zastavil od 01.

05. 2024. Na odôvodnenie uviedol, že na základe určeného opätovného posúdenia sa posudková
lekárka úradu zaoberala posúdením zdravotného stavu maloletého, pričom vychádzala z predložených
odborných lekárskych nálezov. V oblasti sebaobsluhy sa peňažný príspevok na opatrovanie maloletému
nenavrhuje. V októbri 2020 mu bol diagnostikovaný novozistený diabetes mellitus 1. typu. Starostlivosť
o dieťa bola zabezpečovaná matkou. Po dovŕšení šiestich rokov, t.j. od februára 2023 bol maloletému

navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie z dôvodu vhodnej edukácie rodiny a maloletého
na osvojenie úkonov súvisiacich s režimom diabetika. V školskom roku 2023/2024 je maloletý žiakom
1. ročníka bežnej základnej školy, žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a súrodencami. Podľa prílohy
č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z.z.“) je

v súčasnosti maloletý odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v I. stupni odkázanosti s počtom bodov
115. Maloletý nie je odkázaný na opatrovanie, nakoľko nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v
stupni odkázanosti V. alebo VI.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 03. 05. 2024.

K odvolaniu pripojila endokrinologické, diabetologické potvrdenie zo dňa 28. 03. 2024 od E. F. A.,
detskej diabetologičky a endokrinologičky. Žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím č. UPS/US7/
SSVRODPPKPC1/SOC/2024/10570 zo dňa 07. 08. 2024 potvrdil toto rozhodnutie a odvolanie zamietol
(ďalejlen„napadnutérozhodnutie“).Naodôvodnenieuviedol,ževodvolacomkonaníposudkoválekárka
ústredia opätovne zhodnotila odkázanosť maloletého na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých

činnostiach podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. na účely § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008
Z.z.. Miera odkázanosti maloletého bola zisťovaná vo všetkých 12 oblastiach, ktoré príloha č. 3 zákona
č. 448/2008 Z.z. upravuje, a to nasledovne: menovaný je odkázaný na pomoc inej osoby minimálne
pri dvoch úkonoch stravovania a pitného režimu (zistenie obsahu obalu s potravinami a nápojmi; zistenie
záručnej doby z obalov potravín a nápojov; dávkovanie a užívanie enzýmov na trávenie podľa množstva

a zloženia prijímanej potravy; dodržiavanie pitného režimu) 5 bodov, je schopný vykonávať všetky úkony
vyprázdňovania močového mechúra 10 bodov a hrubého čreva 10 bodov, je odkázaný na pomoc inej
fyzickej osoby minimálne pri troch úkonoch zabezpečenia osobnej hygieny (česanie vlasov, umývanie
vlasov; čistenie, strihanie alebo opilovanie nechtov na rukách; čistenie, strihanie alebo opilovanienechtov na nohách ) 5 bodov, je schopný vykonávať všetky úkony celkového kúpeľa 10 bodov,
je odkázaný na pomoc inej osoby minimálne pri dvoch úkonoch obliekania a vyzliekania (výber
oblečenia zodpovedajúceho situácii, prostrediu a klimatickým podmienkam; rozpoznaní jednotlivých

častí oblečenia a ich správne vrstvenie) 5 bodov, je schopný vykonávať všetky úkony zmeny polohy,
sedenia a státia 10 bodov, je schopný samostatného pohybu po schodoch 10 bodov a pohybu po rovine
10 bodov, je odkázaný na pomoc inej osoby minimálne pri dvoch úkonoch orientácie v prirodzenom
prostredí (orientovanie sa v neznámom prostredí; orientovanie sa v cestnej premávke) 5 bodov, je
odkázanýnapomocinejfyzickejosobypriväčšineúkonovdodržiavanialiečebnéhorežimu(dodržiavanie

pokynov ošetrujúceho lekára; rozpoznanie správneho lieku, správnej dávky a prípravu lieku; pravidelné
užívanie liekov a aplikácia mastí; aplikácia podkožných injekcií /napríklad inzulínu/; dodržiavanie diéty)
0 bodov a nie je odkázaný na dohľad pri žiadnej činnosti 10 bodov uvedených v prílohe č. 3 (bod
1 – 11) zákona č. 448/2008 Z.z.. Aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu bol u maloletého
stanovený stupeň odkázanosti II. na pomoc inej fyzickej osoby s počtom dosiahnutých bodov 90.
Z tohto dôvodu žalovaný v komplexnom posudku č. ZA/2024/10909/5 – MAT zo dňa 29. 07. 2024

nenavrhol kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého peňažným
príspevkom na opatrovanie. Zákon č. 447/2008 Z.z. podmieňuje poskytovanie príspevku na opatrovanie
splnením zákonom ustanovených podmienok. V zmysle § 14 ods. 4 cit. zákona fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej
osoby je V alebo VI podľa § 49 ods. 10 a prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z.. Žalovaný tiež uviedol,

že zdravotný stav maloletého bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v spisovej
dokumentácii, pričom rozhodujúcim ochorením je cukrovka I. typu na inzulíne, glykémie sú kontinuálne
monitorované pomocou systému CGM-Dexcom. odkázanosť na nepretržitý dohľad pri väčšine činností
uvedených v bodoch 1 až 11 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. nebola preukázaná, preto nemohol
byť určený VI. stupeň odkázanosti. Uvedené posúdenie je potrebné chápať ako porovnanie schopnosti

maloletého dieťaťa vykonávať jednotlivé činnosti uvedené v prílohe oproti schopnostiam jeho rovesníkov
bez zdravotného postihnutia, vzhľadom na znenie § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Rozdielne
posúdenie odkázanosti maloletého na opatrovanie oproti roku 2023 je v zohľadnení jeho veku
a individuálnom posúdení jeho rozumových schopností, ktoré súvisia s posúdením potreby dohľadu
pri jednotlivých činnostiach. V minulosti bol peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý na základe

zohľadnenia charakteru ochorenia, ale hlavne jeho veku. Nakoľko z aktuálnych odborných vyšetrení
vyplýva, že u maloletého nie sú komplikácie cukrovky verifikované, je bez výraznejších porúch v
oblasti orientácie a komunikácie, posudková lekárka žalovaného skonštatovala, že pri správnom
výchovnom vedení zo strany rodiča spĺňa mentálne predpoklady na zvládnutie rizík, ktoré súvisia
s ťažším zdravotným postihnutím. Maloletý je sebestačný v základných životných úkonoch v porovnaní

s deťmi bez zdravotného postihnutia rovnakého veku a pohlavia. Cukrovka I. typu sa prejavuje deficitom
endokrinnej činnosti buniek pankreasu už v útlom detskom veku. Liečba inzulínom je nevyhnutná
od začiatku ochorenia. Organizácia komplexnej liečby - injekčné podávanie inzulínu resp. podávanie
inzulínu formou inzulínovej pumpy, sledovanie hladiny glykémie v krvi, stravovací a pohybový režim,
edukácia patria do oblasti zdravotnej starostlivosti. Pomoc, ktorú maloletý potrebuje pri uvedených

činnostiach,bolazohľadnenápriurčenístupňaodkázanostinapomocinejfyzickejosobyvbode1prílohy
č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., kde bolo započítaných 5 bodov a v bode 11, kde bolo započítaných 0
bodov. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 12. 08. 2024.

Správna žaloba

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa včas správnu žalobu. Správna žaloba bola podaná
dňa 08. 10. 2024 na poštovú prepravu prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. a bola doručená
správnemu súdu dňa 09. 10. 2024. Žalobkyňa namietala, že nie je zrejmé, na základe čoho orgány
verejnej správy dospeli k záveru, že maloletý je oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o priznaní

peňažného príspevku už dostatočne edukovaný a kompetentný vykonávať všetky úkony súvisiace
s režimom diabetika sám. Poukázala na lekársku správu od detskej diabetologičky a endokrinologičky
E. F. A. zo dňa 28. 03. 2024, z ktorej vyplýva že vzhľadom na nízky vek maloletého, nie je schopný si
uvedomovať nízku a vysokú hladinu glykémie, preto jeho zdravotný stav musí byť sledovaný matkou. V
ďalšom opísala zdravotný stav maloletého syna, ako i to, že starostlivosť o neho je náročná. Maloletý

má okrem základného ochorenia (diabetes mellitus I. typu), ktoré je trvalé aj narušenú komunikačnú
schopnosť a vyžaduje logopedickú starostlivosť. Žalobkyňa odkázala na čl. 23 ods. 2 Dohovoru
o právach dieťaťa a čl. 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Podľa žalobkyne
orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach neodôvodnili prehodnotenie odkázanosti z VI. stupňana I., resp. II. stupeň. Odkázala na § 3 ods. 5 a § 46 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a na judikatúru
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 zo dňa 24. 10. 2018, nález Ústavného súdu

SR III. ÚS 666/2016 zo dňa 11. 10. 2016). Správnemu súdu navrhla, aby zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného súčasne s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému, prípadne orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko vychádzajú z nesprávneho skutkového a právneho
posúdenia veci a sú založené na výklade a aplikácii ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. v rozpore
s Ústavou SR, Dohovorom o právach dieťaťa, Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím

a zásadami správneho poriadku.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu vyjadril rozsiahlym podaním zo dňa 20. 11. 2024. Poukázal
na priebeh administratívneho konania. Uviedol, že posudková lekárka sa vysporiadala so všetkými

predloženými listinnými dôkazmi medicínskeho charakteru a vykonávala ich hodnotenie v súlade
s platnými právnymi predpismi, pričom určovanie miery funkčnej poruchy je vo výlučnej kompetencii
posudkových lekárov, ktorý nie je viazaný návrhmi a odporúčaniami odborných lekárov, všeobecných
lekárov,psychiatrov,psychológov,logopédov,špeciálnychpedagógovaaninávrhmižiadateľaopeňažný
príspevok (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 26Sa/15/2019 zo dňa 06. 10. 2021). Maloletý

netrpí iným zdravotným postihnutím, ktoré by ovplyvňovalo rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorým
je cukrovka detského veku na inzulíne. Posudková lekárka zohľadnila i k odvolaniu predložené lekárske
vyšetrenie od E. F. A. s tým, že posúdenie zdravotného stavu maloletého vykonala na základe
žiadosti matky za prítomnosti maloletého dieťaťa a jeho zákonnej zástupkyne. Žalovaný uviedol,
že predmetom lekárskej posudkovej činnosti nie je primárne vyšetrovať a diagnostikovať fyzické

osoby. Poukázal na posudzovanie odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby
pri jednotlivých činnostiach na účely § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. v zmysle prílohy č. 3
k zákonu č. 448/2008 Z.z., ako i na závery posudkovej lekárky žalovaného v zmysle lekárskeho posudku
č. ZA/2024/10909/3 zo dňa 28. 06. 2024 a bodové ohodnotenie jednotlivých činností sebaobsluhy
vykonaného posudkovou lekárkou. Vo vzťahu k preklasifikovaniu stupňa odkázanosti žalovaný uviedol,

že v porovnaní s minulosťou (rok 2023) a súčasne po ubehnutí štyroch rokov od novo diagnostikovania
cukrovkyI.typu(10/2020)došloumaloletéhokprimeranejedukáciiaurčitejstabilizáciijehozdravotného
stavu.Organizáciakomplexnejliečby-podávanieinzulínu,sledovaniehladinyglykémievkrvi,stravovací
a pohybový režim, edukácia - patria do oblasti zdravotnej starostlivosti a pomoc, ktorú maloletý potrebuje
pri uvedených činnostiach bola zohľadnená pri určení stupňa odkázanosti v bode 11 prílohy č. 3

zákona č. 448/2008 Z.z., kde bolo započítaných 0 bodov. Odkázanosť maloletého na dohľad pri väčšine
činností uvedených v bodoch 1 až 11 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. nebola u maloletého
preukázaná, a preto v bode 12 nemohlo byť určených 0 bodov, a teda nemohol byť určený VI. stupeň
odkázanosti. V minulosti bol peňažný príspevok na opatrovanie maloletému navrhnutý na základe
zohľadnenia charakteru ochorenia, ale hlavne jeho veku a potrebou jeho zaučenia k dodržiavaniu

diétnych opatrení a aplikácii inzulínu (edukácia) a jednak novej životnej situácie (nástup do 1. ročníka
základnej školy bežného typu). Z aktuálnych odborných vyšetrení však vyplýva, že u maloletého
nie sú komplikácie cukrovky verifikované, mobilita je u neho zachovaná, chôdza samostatná, je
bez výraznejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Podľa posudkovej lekárky maloletý nemal
zdokumentované žiadne pohybové poruchy, zmyslové poruchy, poruchy kontinencie a duševné poruchy.

Žalovanýzotrvalnatom,ženapadnutérozhodnutiebolovydanévsúladesplatnoulegislatívouažalobné
námietky žalobkyne označil za neopodstatnené. Stupeň II. odkázanosti maloletého (90 b.) zodpovedá
skutočnému skutkového stavu veci. Aplikácia prílohy č. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
pri posudzovaní odkázanosti na opatrovanie je nepriliehavá, keďže peňažný príspevok na opatrovanie
nie je dávkou sociálneho poistenia. Žalovaný tiež uviedol, že nevzhliadol v procesnom postupe orgánu

verejnejsprávyprvéhostupňažiadnepochybenie.OsobnéposúdeniemaloletéhobolovykonanénaI.iII.
stupni administratívneho konania. K aplikácii § 55 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle, ktorého je
orgán verejnej správy povinný pred vypracovaním komplexného posudku prerokovať s fyzickou osobou
sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia v oblastiach kompenzácie a navrhované druhy
peňažných príspevkov nedošlo, nakoľko uvedené právo nebolo uplatnené. V predmetnej veci bola

vykonaná aj sociálna posudková činnosť s posudzovanou fyzickou osobou - maloletým a žalobkyňou,
a to dňa 05. 04. 2024 (posudkový záver č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2024/31572, č.z. 2024/48867),
pričom uplatnili právo vyjadriť svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Žalovaný sa
nestotožnil s tvrdením žalobkyne o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a ani o nedostatočnomodôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na články Dohovoru OSN
o právach osôb so zdravotným postihnutím, Dohovoru o právach dieťaťa a Ústavy SR, nekonkretizovala,
v čom mali byť postupom orgánov verejnej správy porušené jej práva a práva jej syna. Právne vzťahy

pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z.z., ktorého ustanovenia neodporujú cit. dohovorom, ani Ústave
SR.

Replika žalobkyne

9. Žalobkyňa podaním zo dňa 27. 12. 2024 uviedla, že zotrváva na správne žalobe a že žiada
správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie. správnemu súdu súčasne navrhla doplniť dokazovanie
o vyjadrenia ošetrujúcich lekárov maloletého, prípadne vykonať vo veci znalecké dokazovanie. Duplika
žalovaným nebola podaná.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný
(§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu

predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm.
c) SSP), a to na nariadenom pojednávaní dňa 03. 03. 2026, pričom dospel k záveru, že správna žaloba
je dôvodná.

11. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní zotrvala na podanej správnej žalobe a jej dôvodoch.

12. Žalovaný na nariadenom pojednávaní zotrval na zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov
verejnej správy. Uviedol, že už pri priznaní peňažného príspevku na opatrovanie bola žalobkyňa

upozornená na to, že peňažný príspevok sa poskytuje len dočasne, na obdobie, ktoré súvisí s osvojením
si režimu u maloletého dieťaťa. Na vysvetlenie poukázal na prax zaužívanú v Slovenskej republike
pri klientoch s diabetes, keď väčšina správnych orgánov peňažný príspevok na opatrovanie v týchto
prípadoch nepriznáva. Sú však úrady, ktoré skôr z ľudského hľadiska pri novo diagnostikovanom
ochorení u maloletého dieťaťa rozhodnú, že v tomto prechodnom období, ktoré predstavuje aj značný

šok pre rodinu, podporí rodinu v tom, že peňažný príspevok na opatrovanie prizná, avšak upozorňuje, že
tento stav nebude pretrvávať, a preto stanovuje aj rýchlu kontrolu zdravotného stavu. Samotná aplikácia
inzulínu je zdravotníckym úkonom, nie je úkonom na účely opatrovania.

13. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovaného z 07. 08. 2024 v spojení s

prvostupňovým rozhodnutím z 15. 04. 2024, ktorým žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 správneho
poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie z 15. 04. 2024 o odňatí
peňažného príspevku na opatrovanie maloletého s účinnosťou od 01. 05. 2024 a zastavení jeho výplaty
k tomu istému dňu.

14. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na
kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení
preukazufyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutím,vyhotovenípreukazufyzickejosobysťažkým
zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným
postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa

osobitného predpisu (zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Cieľom úpravy je podpora
sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej
účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
(§ 1 ods. 1, 2 cit. zák.).

15. V prejednávanej veci nebolo sporné, že maloletý syn žalobkyne je osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím. V lekárskom posudku z 05. 04. 2024 vyhotovenom pred orgánom verejnej správy
prvého stupňa posudková lekárka úradu ako druh zdravotného postihnutia určila cukrovku ťažkokompenzovateľnú inzulínom alebo cukrovku detského veku (diabetes mellitus 1. typu) podľa kap. III,
položka č. 8 písm. c) prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. s mierou funkčnej poruchy 60 %. Maloletého
zaradiladoI.stupňaodkázanostinapomocinejfyzickejosoby.Naúrovniodvolacej,príslušnáposudková

lekárka ústredia v lekárskom posudku z 28. 06. 2024 ako druh zdravotného postihnutia rovnako určila
cukrovku detského veku podľa kap. III, položka č. 8 písm. c) prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. s
mierou funkčnej poruchy 60 % s tým, že stanovila II. stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inou
fyzickou osobou. Sporným ostalo, či zdravotný stav maloletého syna žalobkyne čo do ustálenia stupňa
odkázanosti podľa § 49 ods. 10 a 12 zákona č. 448/2008 Z.z. vrátane jeho prílohy č. 3 v spojení s §

14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. odôvodňuje odkázanosť v takom stupni, ktorý by zakladal splnenie
podmienok pre ďalšie trvanie poberania peňažného príspevku na opatrovanie žalobkyňou.

16. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. je fyzická osoba odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z..
Táto príloha uvádza konkrétne činnosti, pri ktorých sa posudzuje odkázanosť fyzickej osoby na pomoc

inej fyzickej osoby. Tie sú zoskupené do skupín, z ktorých každej sa priradí 0, 5 alebo 10 bodov. Podľa
§ 49 ods. 10 tohto zákona sa dosiahnuté body sčítajú. Stupeň odkázanosti V je daný, keď celkový počet
bodovnepresiahne44,astupeňodkázanostiVIjepriradenývtedy,keďcelkovýpočetbodovnepresiahne
24. Výnimkou je, ak fyzická osoba v 12 bode prílohy (potreba dohľadu) dosiahne 0 bodov, kedy jej stupeň
odkázanosti je automaticky VI (§ 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z.). Pri tejto skupine sa žiaden bod

nepridelí okrem iného vtedy, ak fyzická osoba je odkázaná na dohľad pri väčšine činností pod bodmi
1 až 11.

17.Správnysúduvádza,žepríslušnýmorgánomnahodnotenieaposudzovaniezdravotnéhostavu,jeho
zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, je úrad práce, sociálnych vecí a

rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne
jetotoposudzovaniezverenéposudkovýmlekárom(§10zákonač.447/2008Z.z.).Správnysúdnemôže
sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru. Lekársky posudok je jedným z dôkazov v
správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je
oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového

lekárazodpovedajúzásadámlogikyaskutkovýmzáveromvyplývajúcimzdôkazovvykonanýchorgánom
verejnej správy. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením
skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti,
a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom
pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Zároveň je potrebné uviesť, ak

posudkový lekár vo svojom posudku dospeje k určitému záveru (napríklad k ustáleniu, že fyzickú osobu
nemožno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodu, že táto nespĺňa
podmienku dosiahnutia kvalifikovaného percentuálneho stupňa, t. j. aspoň 50 %), a ktorý záver však
odporuje záverom a odporúčaniam obsiahnutým v lekárskych správach odborných lekárov, je potom v
záujme samotnej preskúmateľnosti lekárskeho posudku žiaduce, aby posudkový lekár jasne vysvetlil,

prečo takéto stanovisko odborného lekára a na základe akých dôvodov neakceptuje a prijíma odlišný
záver, navyše v neprospech samotnej fyzickej osoby (rozsudok NSS SR, sp. zn. 6Ssk/2/2022 z 24. 01.
2023).

18. Primárne správny súd preto riešil žalobnú námietku nedostatočného odôvodnenia zmeny stupňa

odkázanosti maloletého D. B., u ktorého už bol predtým úradom konštatovaný VI. stupeň odkázanosti,
a teda splnenie podmienok pre priznanie príspevku na opatrovanie žalobkyni. Správny súd ďalej
uvádza, že správny poriadok v § 47, na ktorý zákon č. 447/2008 Z.z. explicitne odkazuje v § 53
ods. 1, 2 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Dôležitou súčasťou rozhodnutia je
odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia. Menovaný zákon zakotvuje povinnosť

uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s
ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Orgán verejnej správy musí v odôvodnení opísať predmet
konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal

s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami k vykonaným
dôkazom. Na základe vyhodnotenia dôkazov orgán verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti považuje
za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia uvedie
aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku. Požiadavkykladené predovšetkým na obsahovú stránku rozhodnutia je nevyhnutné dodržať zvlášť v prípade, ak
orgán verejnej správy rozhoduje o odňatí už raz právoplatne priznaného peňažného príspevku, keď
takéto rozhodnutie predstavuje citeľný zásah nielen do majetkovej sféry účastníka konania, ale aj do

jeho osobnej oblasti. Rozhodnutie o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie takýto závažný zásah
predstavuje (pozri rozsudok NSS sp. zn. 6Ssk/77/2025 z 30. 10. 2025).

19. V tu prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobkyni bol pôvodne rozhodnutím z 28. 02. 2023
č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36487 - 8 priznaný peňažný príspevok na opatrovanie maloletého

syna na základe podanej žiadosti, a to s účinnosťou od 01. 02. 2023. U maloletého bol určený
VI. stupeň odkázanosti (0 bodov). Konkrétne, maloletý v 12. bode Potreba dohľadu prílohy č. 3
písm. A zákona č. 448/2008 Z.z. dosiahol 0 bodov, kedy jeho stupeň odkázanosti je automaticky
VI v zmysle ust. § 49 ods. 12 cit. zákona v znení účinnom v danom čase. Lekársky posudok
posudkovej lekárky úradu z 13. 02. 2023 č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36501, ktorého závery
boli prevzaté do komplexného posudku č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36501 - 9 zo dňa 17. 02.

2023 a následne sa stali podkladom spolu s posudkovým záverom z 13. 02. 2023 pre rozhodnutie
o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie bol vyhotovený v čase, kedy mal maloletý syn
žalobkyne 6 rokov. Posudková lekárka úradu v predmetnom lekárskom posudku zo dňa 13. 02. 2023 č.
PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36501 vyšla okrem iného i z objektívneho lekárskeho nálezu detskej
diabetologičky a endokrinologičky E. F. A. z januára 2023, ktorý je súčasťou administratívneho spisu

a v ktorom je konštatované, že: „u maloletého bol diagnostikovaný v 10/2020 diabetes mellitus typ
I., závislý od inzulínu. Je v sledovaní detského endokrinológa a diabetológa (MUDr. Szökeová A.).
Dieťa nastavené na inzulinoterapiu (intenzifikovaný inzulínový režim Novorapid + Levemir). Glykémie
sú kontinuálne monitorované pomocou CGM – Dexcom G6. Kontrola glykémie je nutné viackrát počas
dňa, pred a po podávaní stravy, v prípade rozkolísaný glykémií (choroba, stres) aj častejšie počas

dňa aj noci. Riziko hyperglykémii a hypoglykémii stále vysoké, vzhľadom na nízky vek dieťaťa, musí
byť sledované matkou, nakoľko dieťa nevie rozoznať závažnosť svojho zdravotného stavu. Podávanie
inzulinoterapie matkou je nutné, pre nízky vek dieťaťa. Dieťa je nastavené na špeciálnu diabetickú diétu
9/250, s presným výpočtom sacharidových jednotiek na deň. Stravu musí podávať matka vzhľadom
na nízky vek dieťaťa a nutnosť váženia stravy a dodržovania prepísaných sacharidových jednotiek.

Ochorenie je celoživotné. Pacient musí byť pravidelne sledovaný v nefrologickej, kardiologické, očnej,
neurologickej, alergologickej a diabetologickej ambulancii. V E. 12. 01. 2023 E. F. A., detský diabetológ
a endokrinológ.“ Termín opätovného posúdenia posudková lekárka úradu stanovila na február 2024.

20. Posudková lekárka (v rámci opätovného posúdenia zdravotného stavu v odvolacom konaní) v

lekárskom posudku z 28. 06. 2024 č. ZA/2024/10909/3 nanovo určila stupeň odkázanosti maloletého
s tým, že v porovnaní s predchádzajúcim lekárskym posudkom z 13. 02. 2023 dospela k záveru,
že maloletého je potrebné zaradiť do II. stupňa odkázanosti. U maloletého boli pri jednotlivých
činnostiach určené nasledujúce body: 1. Stravovanie a pitný režim - 5 bodov, 2. Vyprázdňovanie
močového mechúra - 10 bodov, 3. Vyprázdňovanie hrubého čreva - 10 bodov, 4. Osobná hygiena - 5

bodov, 5. Celkový kúpeľ - 10 bodov, 6. Obliekanie, vyzliekanie - 5 bodov, 7. Zmena polohy, sedenie
a státie - 10 bodov, 8. Pohyb po schodoch - 10 bodov, 9. Pohyb po rovine - 10 bodov, 10. Orientácia
v prostredí - 5 bodov, 11. Dodržiavanie liečebného režimu - 0 bodov 12. Potreba dohľadu - 10 bodov,
celkovo 90 bodov. V lekárskom posudku z 28. 06. 2024 posudková lekárka ústredia uviedla nasledovné
odôvodnenie: „7-ročný chlapček, v dispenzárnej starostlivosti diabetológa, od roku 2020 je liečený

pre cukrovku 1. typu na inzulíne, glykémie sú kontinuálne monitorované pomocou CGM – Dexcom.
Komplikácie cukrovky neverifikované, doporučené sledovanie v očnej, nefrologickej a neurologickej
ambulancii. Taktiež je sledovaný pre štítnu žľazu, s dvoma uzlíkmi v ľavom laloku, zo zavzatým thymom
v parenchýme pravého laloku. Štítna žľaza je nezväčšená. Vyšetrený v centre poradenstva a prevencie
na žiadosť rodiča z dôvodu posúdenia špeciálnych výchovno - vzdelávacích potrieb žiaka. V závere

hodnotený celkový výkon intelektových schopností v pásme priemeru, prítomná narušená komunikačná
schopnosť v zmysle vývinovej jazykovej poruchy (oslabené porozumenie reči a narušená expresia reči).
doporučené zabezpečenie asistenta v škole, mobilita zachovaná, chôdza samostatná, bez výraznejších
porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Dieťa bolo osobne posúdené posudkovým lekárom. Ide
o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je

odkázaná na pomoc inou fyzickou osobou podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. - stupeň II. v
rozsahu 2 - 4 hodiny denne. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu: kontrola v apríli 2035.“21. Ako hlavný dôvod priznania príspevku na opatrovanie bola v rozhodnutí úradu z 28. 02. 2023
konštatovaná nutnosť edukácie maloletého pre potrebu osvojenia úkonov súvisiacich s celoživotným
režimom diabetika. Rozdiel v posúdení odkázanosti maloletého na opatrovanie oproti roku 2023 bol

v napadnutom rozhodnutí zdôvodnený tým, že došlo ku zohľadneniu veku maloletého a individuálnemu
posúdeniu jeho rozumových schopností, ktoré súvisia s posúdením potreby dohľadu pri jednotlivých
činnostiach. Súčasne žalovaný uviedol, že z aktuálnych odborných vyšetrení vyplýva, že komplikácie
cukrovky nie sú verifikované a že maloletý je bez výraznejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie.
Bolo odkázané i na to, že v minulosti bol peňažný príspevok na opatrovanie maloletému navrhnutý

na základe zohľadnenia charakteru ochorenia, ale hlavne jeho veku. Správny súd konštatuje,
že po preskúmaní veci dospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov.

22. Správny súd uvádza, že v čase posudzovania posudkovou lekárkou orgánu verejnej správy
druhého stupňa mal maloletý syn žalobkyne 7 rokov, t.j. len o 1 rok viac oproti predchádzajúcemu

posúdeniu zdravotného stavu maloletého a jeho zaradeniu do VI. stupňa odkázanosti. Z aktuálneho
objektívneho nálezu detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024, ktorý posudková
lekárka ústredie vyhodnocovala v rámci administratívneho konania o odňatí peňažného príspevku
na opatrovanie, však nevyplýva, že maloletý už spĺňa mentálne predpoklady, ktoré súvisia s jeho
ťažkým zdravotným postihnutím. Práve naopak detská diabetologička a endokrinologička konštatovala

totožne, ako v predošlej lekárskej správe z januára 2023, že: „riziko hyperglykémii a hypoglykémii
je vysoké“, „dieťa si neuvedomuje nízku a vysokú hladinu glykémie“, „musí byť sledované matkou,
nakoľko dieťa nevie rozoznať závažnosť svojho zdravotného stavu“. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení
napadnutéhorozhodnutiaodkazovalnato,žezaktuálnychodbornýchlekárskychvyšetrenívyplýva,žeu
maloletého nie sú komplikácie cukrovky verifikované, správny súd uvádza, že z lekárskej správy detskej

diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024 vyplýva, že „riziko hyperglykémií a hypoglykémií je
vysoké“, z čoho možno dôvodne usudzovať, že náhle (akútne) vzniknuté komplikácie cukrovky nemožno
u maloletého vylúčiť, ba práve naopak riziko ich vzniku je podľa odbornej lekárky vysoké. Tento záver
bol E. A. uvádzaný už aj v lekárskej správe z 12. 01. 2023 v znení: „riziko hypeglykémií a hypoglykémií je
stále vysoké“, ktorá bola zhodnocovaná posudkovou lekárkou úradu v konaní vo veci žiadosti žalobkyne

o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie, kedy posudková lekárka úradu dospela k záveru
o potrebe aplikácie ust. § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. a úrad následne k záveru o splnení
legislatívnych kritérií pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie. Obsahovo takmer totožná
správa E. A. z 28. 03. 2024 so správou z januára 2023 však doviedla posudkovú lekárku ústredie pri
opätovnom posúdení zdravotného stavu maloletého s odstupom roka k diametrálne odlišnému záveru

o absencii odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby, pričom tento záver nebol dostatočne
presvedčivo zdôvodnený.

23. Rovnako predmetná lekárka E. A. uviedla, že podávanie inzulinoterapie matkou je nutné pre nízky
vek dieťaťa. Predmetné lekárske závery detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024 sú

totožné s tými, ktoré skonštatovala už v lekárskej správe z 12. 01. 2023 a ktoré spolu s vyhodnotením
ďalších lekárskych nálezov doviedli posudkovú lekárku úradu pôvodne pred rokom k zaradeniu
maloletého do VI. stupňa odkázanosti v zmysle lekárskeho posudku z 13. 02. 2023. Posudková
lekárka ústredia však na podklade takmer totožných lekárskych nálezov detskej diabetologičky
a endokrinologičky z 28. 03. 2024 s pomerne krátkym časovým odstupom jedného roku dospela

k diametrálne odlišným zisteniam, pričom u maloletého sa navyše konštatovala i narušená komunikačná
schopnosť. Z obsahu administratívneho spisu, a to konkrétne zo správy z diagnostického vyšetrenia
č.j. 186/2023 mal správny súd preukázané, že oslabenou sa javí rozsah a kapacita bezprostrednej
auditívnej pamäte a oblasť sociálneho porozumenia, pričom je narušená komunikačná schopnosť
– expresívna zložka reči. Z predmetnej správy z diagnostického vyšetrenia tiež vyplynulo, že maloletý

nemá dostatočne rozvinutú sluchovo - rečovú pamäť a má ťažkosti si zapamätať napr. dlhšie vety,
súvetia, či počutý príbeh. Rovnako u maloletého boli pozorované ťažkosti s vyjadrovaním, či formuláciou
myšlienok. I v kontexte uvedených výsledkov z diagnostického vyšetrenia maloletého v Centre
poradenstva a prevencie v G. H. nemožno považovať za dostatočne presvedčivo odôvodnený záver
o tom, že rozumové schopnosti maloletého, ktoré súvisia s posúdením potreby dohľadu sú už na takej

úrovni po uplynutí jedného roka (v čase opätovného posudzovania zdravotného stavu mal maloletý 7
rokov), že splnenie zákonných podmienok pre ďalšie trvanie nároku na priznanie príspevku na jeho
opatrovanie nie je dané.24. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že v minulosti bol maloletému peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý
na základe zohľadnenia charakteru ochorenia, správny súd uvádza, že charakter ochorenia v čase
vydania napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie úradu o odňatí peňažného

príspevku na opatrovanie, bol rovnaký, ako v čase rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku
na opatrovanie matky maloletého. V prípade diabetes mellitus 1. typu sa jedná o chronické ochorenie
a na tomto charaktere predmetného zdravotného postihnutia odstup jedného roka nič nemení.

25. Pokiaľ poverený zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní argumentoval, že prax orgánoch

verejnej správy prvého stupňa je taká, že väčšina správnych orgánov peňažný príspevok na opatrovanie
v prípadoch diabetes mellitus nepriznáva, avšak sú úrady, ktoré skôr z ľudského hľadiska pri novo
diagnostikovanom ochorení u maloletého dieťaťa rozhodnú o jeho priznaní v prechodnom období,
správny súd uvádza, že v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného vo veci
odňatia peňažného príspevku na opatrovanie nemôže skúmať zistený skutkový stav veci, zákonnosť a
správnosť právoplatného rozhodnutia vo veci priznania peňažného príspevku žalobkyni na opatrovanie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu o jeho odňatí. Správny súd uvádza, že všetky úrady práce, sociálnych
vecí a rodiny ako orgány verejnej správy príslušné na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu
vo veciach priznania peňažného príspevku na opatrovanie sú povinné s odkazom na čl. 2 ods. 2
Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,
t.j. v danom prípade podľa ust. § 40 ods. 1 a 3 zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého rodičovi

možno poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie, ak osobne a každodenne opatruje fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku, je odkázaná na pomoc inej fyzickej
osoby a dosiahla zákonom daný stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pokiaľ poverený
zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní naznačoval, že niektoré úrady vydávajú rozhodnutia
o priznaní peňažného príspevku rodičom maloletých detí s diagnózou diabetes mellitus „skôr z ľudského

hľadiska“, čo má byť aj prípad žalobkyne, správny súd uvádza, že konanie vo veci žiadosti žalobkyne
o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie bolo ukončené právoplatným rozhodnutím úradu č.
PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36487 - 8 zo dňa 28. 02. 2023, vo vzťahu ku ktorému nemal správny
súd dôvod pochybovať, že bolo vydané v dôsledku splnenia zákonných kritérií a nie na podklade
subjektívnych dôvodov, t.j. z „ľudského hľadiska“. Napokon je v réžií žalovaného, aby úrady koordinoval

a metodicky usmerňoval vo veci výkonu štátnej správy v oblasti podpory sociálneho začlenenia fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti.

26. Žalovaný tiež uviedol, že organizácia komplexnej liečby patrí do oblasti zdravotnej starostlivosti
a pomoc, ktorú maloletý potrebuje pri uvedených činnostiach, bola zohľadnená pri určení stupňa

odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v bode 1 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., kde bolo
započítaných 5 bodov a v bode 11, kde bolo započítaných 0 bodov.

27.Správnysúduvádza,žemaloletýpôvodnevkonanívovecižiadostiopriznaniepeňažnéhopríspevku
na opatrovanie v 12. bode Potreba dohľadu prílohy č. 3 písm. A zákona č. 448/2008 Z.z. dosiahol 0

bodov, kedy jeho stupeň odkázanosti je VI. Na proti tomu v štádiu rozhodovania o odňatí peňažného
príspevku na opatrovanie, posudková lekárka ústredia uviedla, že dieťa je odkázané na pomoc inou
fyzickou osobou v rozsahu 2 - 4 hodiny denne a je zaradené do II. stupňa odkázanosti. V časti
činnosti - 11. Dodržiavanie liečebného režimu - rovnako však stanovila 0 bodov, keďže maloletý bol
pri všetkých úkonoch dodržiavania liečebného režimu odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Takýto

záver je zmätočný. Na jednej strane je dôvodom odňatia peňažného príspevku na opatrovanie vyšší vek
maloletého a posúdenie jeho rozumových schopností v súvislosti s potrebou dohľadu pri jednotlivých
činnostiach, ale na druhej strane je konštatované, že maloletý je v časti 11. Dodržiavania liečebného
režimu v plnom rozsahu odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby.

28. V nadväznosti na uvedené správny súd opätovne odkazuje na lekársku správu z vyšetrenia
maloletého u detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024, z ktorej vyplýva, že maloletý
má intenzifikovaný inzulínový režim ako súčasť inzulínovej liečby. Je mu podávaný Novorapid
a Levemir s tým, že kontrola glykémie je nutná viackrát počas dňa, pred a po podávaní stravy,
v prípade rozkolísaných glykémií aj častejšie počas dňa aj noci, pričom dieťa si neuvedomuje

nízku a vysokú hladinu glykémie, t.j. má syndróm neuvedomenia si zmeny hladiny glykémie. Nie je
dostatočne odôvodnené, či maloletý vzhľadom na svoj vek (7 rokov v čase opätovného posudzovania
jeho zdravotného stavu) je schopný samostatne vyhodnotiť aktuálnu potrebu inzulínu, či množstva
sacharidových jednotiek v jedle vo väzbe na aktuálnu hyperglykémiu, či hypoglykémiu. Podľa správnehosúduniesúdostatočnezrejméúvahy,ktoréviedliposudkovúlekárkuústrediaanásledneorgányverejnej
správy k tomu, že maloletý je vo veku 7 rokov už dostatočne edukovaný a schopný samostatnej aplikácie
inzulínu a dodržiavania diétneho režimu. Pokiaľ posudková lekárka ústredia nevzala do úvahy závery

odborného lekára, a to detskej diabetologičky a endokrinologičky E. A., ktorá uvádzala, že hladiny
glykémie musia byť sledované matkou, nakoľko dieťa nevie rozoznať závažnosť svojho zdravotného
stavu pre nízky vek, mala to dostatočným spôsobom ozrejmiť, prečo tieto nepovažovala za smerodajné
v posudzovanom prípade. V opačnom prípade je jej posudok nepreskúmateľný a na jej posudku vydané
napadnuté rozhodnutie žalovaného tiež, keďže tieto závery posudkovej lekárky ústredia boli následne

prevzaté tak do komplexného posudku, ako i napadnutého rozhodnutia.

29. Správny súd nespochybňuje, že pokiaľ je priznaný peňažný príspevok, tento v budúcnosti,
po opätovnom posúdení zdravotného stavu fyzickej osoby, môže byť odňatý. Požiadavky kladené
predovšetkým na obsahovú stránku rozhodnutia je však nevyhnutné dodržať zvlášť v prípade, ak orgán
verejnej správy rozhoduje o odňatí peňažného príspevku, keď takéto rozhodnutie predstavuje citeľný

zásah nielen do majetkovej sféry účastníka konania, ale aj do jeho osobnej oblasti. Nárok na peňažný
príspevok na opatrovanie bol už raz priznaný. Za takého stavu je potom nevyhnutné riadne identifikovať
zmenu, ktorá nastala po priznaní peňažného príspevku a mala vplyv pre nasledujúce trvanie, resp. pre
odňatie tohto peňažného príspevku. V tomto prípade tou zásadnou zmenou mal byť fakt, že maloletý
má o 1 rok viac, t.j vo veku 7 rokov má byť rozumovo vyspelý zvládnuť sám režim diabetika. Tento

záver nebol dostatočne ozrejmený, navyše nebol podporený lekárskym nálezom detskej diabetologičky
a endokrinologičky z 28. 03. 2024, ani správou z diagnostického vyšetrenia v Centre poradenstva
a prevencie v G. H. a bol i v rozpore s postupom samotnej posudkovej lekárky ústredia, ktorá i napriek
tomu v časti činnosti - 11. Dodržiavanie liečebného režimu stanovila 0 bodov, čím v podstate potvrdila,
že maloletý bol pri všetkých úkonoch dodržiavania liečebného režimu odkázaný na pomoc inej fyzickej

osoby.

30. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala v správnej žalobe na rozpor s Ústavou SR a Dohovorom OSN
o právach osôb so zdravotným postihnutím, Dohovorom o právach dieťaťa, správny súd uvádza, že
právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého

zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. a správny súd nezistil, že by tieto ustanovenia
zákona odporovali ustanoveniam Ústavy SR, či zmieneným dohovorom. Žalobkyňa v správnej žalobe
ani nešpecifikovala, v čom mali byť postupom orgánov verejnej správy porušené jej práva, či práva jej
syna vo väzbe na Ústavu SR, či dohovory.

31. Správny súd rezultuje, že z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov) a vec vrátiť žalovanému podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie
konanie. Správny súd sa nestotožnil s návrhom žalobkyne na zrušenie prvostupňového rozhodnutia.
Podľa správneho súdu nebolo potrebné zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa,

keďže v odvolacom konaní došlo k nezávislému vykonaniu lekárskej posudkovej činnosti posudkovou
lekárkou žalovaného a žalovaný môže v rámci svojej kompetencie v odvolacom administratívnom konaní
v súlade s § 59 ods. 1 až 3 správneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.
sám odstrániť vytýkané vady. Pre odvolacie konanie podľa správneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1
a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je typický (úplný) apelačný princíp. Rovnako správny súd poukazuje i na

to, že odvolací orgán môže prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy, ktorý
ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo
hospodárnosti konania (§ 59 ods. 3 správneho poriadku).

32. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude nanovo posúdiť odkázanosť maloletého na pomoc inej

fyzickej osoby a opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu s tým, že
žalovaný rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku v spojení s § 53 ods.
1 zákona č. 447/2008 Z. z.. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný
(§ 191 ods. 6 SSP).

33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, avšak nárok
náhradu trov konania si neuplatnila. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní výslovne uviedla, že sináhradu trov konania neuplatňuje. Žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo
zákona nevyplýva.

Poučenie:

Administratívne konanie

1. Z administratívnych spisov vyplýva, že žalobkyňa 02. 02. 2023 požiadala Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Považská Bystrica (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) o peňažný príspevok na
opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“).

2. V administratívnom konaní bol posúdený zdravotný stav mal. D. B. posudkovou lekárkou, ktorá
vypracovala lekársky posudok zo dňa 13. 02. 2023. Dňa 13. 02. 2023 bol vypracovaný posudkový
záver, vrátane posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých
činnostiach. Stupeň odkázanosti dosahoval hodnotu VI. pri počte 0 bodov. Následne bol vypracovaný

komplexný posudok č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36501-9 zo dňa 17. 02. 2023, podľa ktorého
miera funkčnej poruchy mal. D. B. je 60 % podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z., skupiny III.
8. c) a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Rozhodujúcim pre stanovenie
miery funkčnej poruchy u mal. D. B., vychádzajúc z odborných vyšetrení, je diabetes mellitus 1. typu.
Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti metabolickej bolo navrhnuté kompenzovať

formou peňažného príspevku na opatrovanie a peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených
výdavkov na diétne stravovanie. Maloletý nebol v zmysle komplexného posudku zo dňa 17. 02. 2023
odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, je však odkázaný na sprievodcu.
Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu bol určený na deň 28. 02. 2024.

3. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36487 - 8
zo dňa 28. 02. 2023 podľa § 40 ods. 1, ods. 7, ods. 11, § 42 ods. 7, ods. 8 zákona č. 447/2008
Z. z. priznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie. V odôvodnení uviedol, že maloletý D. B.
sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %
a v súčasnosti potrebuje dohľad potrebný pre diagnostikovaný diabetes mellitus 1. typu s nutnosťou

edukácie maloletého pre potrebu osvojenia úkonov súvisiacich s celoživotným režimom diabetika.
Stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby bol stanovený na VI. stupeň (0 bodov),
a preto je maloletý podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. odkázaný na opatrovanie.

4. Na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu maloletého bola dňa 05. 04. 2024 vykonaná

lekárska posudková činnosť a vydaný lekársky posudok č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2024/31572.
Bol vypracovaný komplexný posudok č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/31572 - 16 zo dňa 11.
04. 2024, podľa ktorého sa maloletý i naďalej považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % pre ťažké zdravotné postihnutie diabetes mellitus I.
typu. Stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby bol stanovený na I. stupeň

s počtom bodov 115 s tým, že maloletý nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 4 zákona č.
447/2008 Z.z., nakoľko nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v stupni odkázanosti V. alebo
VI., a preto sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nebolo navrhnuté kompenzovať formou
peňažného príspevku na opatrovanie.

5. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/
SOC/2024/31584 - 13 zo dňa 15. 04. 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) odňal žalobkyni
podľa § 40 ods. 1, § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. s účinnosťou od 01. 05. 2024 peňažný
príspevok na opatrenie maloletého D. B. vo výške 669 eur mesačne a jeho výplatu zastavil od 01.
05. 2024. Na odôvodnenie uviedol, že na základe určeného opätovného posúdenia sa posudková

lekárka úradu zaoberala posúdením zdravotného stavu maloletého, pričom vychádzala z predložených
odborných lekárskych nálezov. V oblasti sebaobsluhy sa peňažný príspevok na opatrovanie maloletému
nenavrhuje. V októbri 2020 mu bol diagnostikovaný novozistený diabetes mellitus 1. typu. Starostlivosť
o dieťa bola zabezpečovaná matkou. Po dovŕšení šiestich rokov, t.j. od februára 2023 bol maloletému
navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie z dôvodu vhodnej edukácie rodiny a maloletého

na osvojenie úkonov súvisiacich s režimom diabetika. V školskom roku 2023/2024 je maloletý žiakom1. ročníka bežnej základnej školy, žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a súrodencami. Podľa prílohy
č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z.z.“) je

v súčasnosti maloletý odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v I. stupni odkázanosti s počtom bodov
115. Maloletý nie je odkázaný na opatrovanie, nakoľko nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v
stupni odkázanosti V. alebo VI.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 03. 05. 2024.

K odvolaniu pripojila endokrinologické, diabetologické potvrdenie zo dňa 28. 03. 2024 od E. F. A.,
detskej diabetologičky a endokrinologičky. Žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím č. UPS/US7/
SSVRODPPKPC1/SOC/2024/10570 zo dňa 07. 08. 2024 potvrdil toto rozhodnutie a odvolanie zamietol
(ďalejlen„napadnutérozhodnutie“).Naodôvodnenieuviedol,ževodvolacomkonaníposudkoválekárka
ústredia opätovne zhodnotila odkázanosť maloletého na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých
činnostiach podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. na účely § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008

Z.z.. Miera odkázanosti maloletého bola zisťovaná vo všetkých 12 oblastiach, ktoré príloha č. 3 zákona
č. 448/2008 Z.z. upravuje, a to nasledovne: menovaný je odkázaný na pomoc inej osoby minimálne
pri dvoch úkonoch stravovania a pitného režimu (zistenie obsahu obalu s potravinami a nápojmi; zistenie
záručnej doby z obalov potravín a nápojov; dávkovanie a užívanie enzýmov na trávenie podľa množstva
a zloženia prijímanej potravy; dodržiavanie pitného režimu) 5 bodov, je schopný vykonávať všetky úkony

vyprázdňovania močového mechúra 10 bodov a hrubého čreva 10 bodov, je odkázaný na pomoc inej
fyzickej osoby minimálne pri troch úkonoch zabezpečenia osobnej hygieny (česanie vlasov, umývanie
vlasov; čistenie, strihanie alebo opilovanie nechtov na rukách; čistenie, strihanie alebo opilovanie
nechtov na nohách ) 5 bodov, je schopný vykonávať všetky úkony celkového kúpeľa 10 bodov,
je odkázaný na pomoc inej osoby minimálne pri dvoch úkonoch obliekania a vyzliekania (výber

oblečenia zodpovedajúceho situácii, prostrediu a klimatickým podmienkam; rozpoznaní jednotlivých
častí oblečenia a ich správne vrstvenie) 5 bodov, je schopný vykonávať všetky úkony zmeny polohy,
sedenia a státia 10 bodov, je schopný samostatného pohybu po schodoch 10 bodov a pohybu po rovine
10 bodov, je odkázaný na pomoc inej osoby minimálne pri dvoch úkonoch orientácie v prirodzenom
prostredí (orientovanie sa v neznámom prostredí; orientovanie sa v cestnej premávke) 5 bodov, je

odkázanýnapomocinejfyzickejosobypriväčšineúkonovdodržiavanialiečebnéhorežimu(dodržiavanie
pokynov ošetrujúceho lekára; rozpoznanie správneho lieku, správnej dávky a prípravu lieku; pravidelné
užívanie liekov a aplikácia mastí; aplikácia podkožných injekcií /napríklad inzulínu/; dodržiavanie diéty)
0 bodov a nie je odkázaný na dohľad pri žiadnej činnosti 10 bodov uvedených v prílohe č. 3 (bod
1 – 11) zákona č. 448/2008 Z.z.. Aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu bol u maloletého

stanovený stupeň odkázanosti II. na pomoc inej fyzickej osoby s počtom dosiahnutých bodov 90.
Z tohto dôvodu žalovaný v komplexnom posudku č. ZA/2024/10909/5 – MAT zo dňa 29. 07. 2024
nenavrhol kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého peňažným
príspevkom na opatrovanie. Zákon č. 447/2008 Z.z. podmieňuje poskytovanie príspevku na opatrovanie
splnením zákonom ustanovených podmienok. V zmysle § 14 ods. 4 cit. zákona fyzická osoba s ťažkým

zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej
osoby je V alebo VI podľa § 49 ods. 10 a prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z.. Žalovaný tiež uviedol,
že zdravotný stav maloletého bol objektivizovaný lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v spisovej
dokumentácii, pričom rozhodujúcim ochorením je cukrovka I. typu na inzulíne, glykémie sú kontinuálne
monitorované pomocou systému CGM-Dexcom. odkázanosť na nepretržitý dohľad pri väčšine činností

uvedených v bodoch 1 až 11 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. nebola preukázaná, preto nemohol
byť určený VI. stupeň odkázanosti. Uvedené posúdenie je potrebné chápať ako porovnanie schopnosti
maloletého dieťaťa vykonávať jednotlivé činnosti uvedené v prílohe oproti schopnostiam jeho rovesníkov
bez zdravotného postihnutia, vzhľadom na znenie § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Rozdielne
posúdenie odkázanosti maloletého na opatrovanie oproti roku 2023 je v zohľadnení jeho veku

a individuálnom posúdení jeho rozumových schopností, ktoré súvisia s posúdením potreby dohľadu
pri jednotlivých činnostiach. V minulosti bol peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý na základe
zohľadnenia charakteru ochorenia, ale hlavne jeho veku. Nakoľko z aktuálnych odborných vyšetrení
vyplýva, že u maloletého nie sú komplikácie cukrovky verifikované, je bez výraznejších porúch v
oblasti orientácie a komunikácie, posudková lekárka žalovaného skonštatovala, že pri správnom

výchovnom vedení zo strany rodiča spĺňa mentálne predpoklady na zvládnutie rizík, ktoré súvisia
s ťažším zdravotným postihnutím. Maloletý je sebestačný v základných životných úkonoch v porovnaní
s deťmi bez zdravotného postihnutia rovnakého veku a pohlavia. Cukrovka I. typu sa prejavuje deficitom
endokrinnej činnosti buniek pankreasu už v útlom detskom veku. Liečba inzulínom je nevyhnutnáod začiatku ochorenia. Organizácia komplexnej liečby - injekčné podávanie inzulínu resp. podávanie
inzulínu formou inzulínovej pumpy, sledovanie hladiny glykémie v krvi, stravovací a pohybový režim,
edukácia patria do oblasti zdravotnej starostlivosti. Pomoc, ktorú maloletý potrebuje pri uvedených

činnostiach,bolazohľadnenápriurčenístupňaodkázanostinapomocinejfyzickejosobyvbode1prílohy
č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., kde bolo započítaných 5 bodov a v bode 11, kde bolo započítaných 0
bodov. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 12. 08. 2024.

Správna žaloba

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa včas správnu žalobu. Správna žaloba bola podaná
dňa 08. 10. 2024 na poštovú prepravu prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. a bola doručená
správnemu súdu dňa 09. 10. 2024. Žalobkyňa namietala, že nie je zrejmé, na základe čoho orgány
verejnej správy dospeli k záveru, že maloletý je oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o priznaní
peňažného príspevku už dostatočne edukovaný a kompetentný vykonávať všetky úkony súvisiace

s režimom diabetika sám. Poukázala na lekársku správu od detskej diabetologičky a endokrinologičky
E. F. A. zo dňa 28. 03. 2024, z ktorej vyplýva že vzhľadom na nízky vek maloletého, nie je schopný si
uvedomovať nízku a vysokú hladinu glykémie, preto jeho zdravotný stav musí byť sledovaný matkou. V
ďalšom opísala zdravotný stav maloletého syna, ako i to, že starostlivosť o neho je náročná. Maloletý
má okrem základného ochorenia (diabetes mellitus I. typu), ktoré je trvalé aj narušenú komunikačnú

schopnosť a vyžaduje logopedickú starostlivosť. Žalobkyňa odkázala na čl. 23 ods. 2 Dohovoru
o právach dieťaťa a čl. 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Podľa žalobkyne
orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach neodôvodnili prehodnotenie odkázanosti z VI. stupňa
na I., resp. II. stupeň. Odkázala na § 3 ods. 5 a § 46 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a na judikatúru

(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 zo dňa 24. 10. 2018, nález Ústavného súdu
SR III. ÚS 666/2016 zo dňa 11. 10. 2016). Správnemu súdu navrhla, aby zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného súčasne s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému, prípadne orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko vychádzajú z nesprávneho skutkového a právneho
posúdenia veci a sú založené na výklade a aplikácii ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. v rozpore

s Ústavou SR, Dohovorom o právach dieťaťa, Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím
a zásadami správneho poriadku.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu vyjadril rozsiahlym podaním zo dňa 20. 11. 2024. Poukázal
na priebeh administratívneho konania. Uviedol, že posudková lekárka sa vysporiadala so všetkými
predloženými listinnými dôkazmi medicínskeho charakteru a vykonávala ich hodnotenie v súlade
s platnými právnymi predpismi, pričom určovanie miery funkčnej poruchy je vo výlučnej kompetencii
posudkových lekárov, ktorý nie je viazaný návrhmi a odporúčaniami odborných lekárov, všeobecných

lekárov,psychiatrov,psychológov,logopédov,špeciálnychpedagógovaaninávrhmižiadateľaopeňažný
príspevok (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 26Sa/15/2019 zo dňa 06. 10. 2021). Maloletý
netrpí iným zdravotným postihnutím, ktoré by ovplyvňovalo rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorým
je cukrovka detského veku na inzulíne. Posudková lekárka zohľadnila i k odvolaniu predložené lekárske
vyšetrenie od E. F. A. s tým, že posúdenie zdravotného stavu maloletého vykonala na základe

žiadosti matky za prítomnosti maloletého dieťaťa a jeho zákonnej zástupkyne. Žalovaný uviedol,
že predmetom lekárskej posudkovej činnosti nie je primárne vyšetrovať a diagnostikovať fyzické
osoby. Poukázal na posudzovanie odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby
pri jednotlivých činnostiach na účely § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. v zmysle prílohy č. 3
k zákonu č. 448/2008 Z.z., ako i na závery posudkovej lekárky žalovaného v zmysle lekárskeho posudku

č. ZA/2024/10909/3 zo dňa 28. 06. 2024 a bodové ohodnotenie jednotlivých činností sebaobsluhy
vykonaného posudkovou lekárkou. Vo vzťahu k preklasifikovaniu stupňa odkázanosti žalovaný uviedol,
že v porovnaní s minulosťou (rok 2023) a súčasne po ubehnutí štyroch rokov od novo diagnostikovania
cukrovkyI.typu(10/2020)došloumaloletéhokprimeranejedukáciiaurčitejstabilizáciijehozdravotného
stavu.Organizáciakomplexnejliečby-podávanieinzulínu,sledovaniehladinyglykémievkrvi,stravovací

a pohybový režim, edukácia - patria do oblasti zdravotnej starostlivosti a pomoc, ktorú maloletý potrebuje
pri uvedených činnostiach bola zohľadnená pri určení stupňa odkázanosti v bode 11 prílohy č. 3
zákona č. 448/2008 Z.z., kde bolo započítaných 0 bodov. Odkázanosť maloletého na dohľad pri väčšine
činností uvedených v bodoch 1 až 11 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. nebola u maloletéhopreukázaná, a preto v bode 12 nemohlo byť určených 0 bodov, a teda nemohol byť určený VI. stupeň
odkázanosti. V minulosti bol peňažný príspevok na opatrovanie maloletému navrhnutý na základe
zohľadnenia charakteru ochorenia, ale hlavne jeho veku a potrebou jeho zaučenia k dodržiavaniu

diétnych opatrení a aplikácii inzulínu (edukácia) a jednak novej životnej situácie (nástup do 1. ročníka
základnej školy bežného typu). Z aktuálnych odborných vyšetrení však vyplýva, že u maloletého
nie sú komplikácie cukrovky verifikované, mobilita je u neho zachovaná, chôdza samostatná, je
bez výraznejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Podľa posudkovej lekárky maloletý nemal
zdokumentované žiadne pohybové poruchy, zmyslové poruchy, poruchy kontinencie a duševné poruchy.

Žalovanýzotrvalnatom,ženapadnutérozhodnutiebolovydanévsúladesplatnoulegislatívouažalobné
námietky žalobkyne označil za neopodstatnené. Stupeň II. odkázanosti maloletého (90 b.) zodpovedá
skutočnému skutkového stavu veci. Aplikácia prílohy č. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
pri posudzovaní odkázanosti na opatrovanie je nepriliehavá, keďže peňažný príspevok na opatrovanie
nie je dávkou sociálneho poistenia. Žalovaný tiež uviedol, že nevzhliadol v procesnom postupe orgánu
verejnejsprávyprvéhostupňažiadnepochybenie.OsobnéposúdeniemaloletéhobolovykonanénaI.iII.

stupni administratívneho konania. K aplikácii § 55 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle, ktorého je
orgán verejnej správy povinný pred vypracovaním komplexného posudku prerokovať s fyzickou osobou
sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia v oblastiach kompenzácie a navrhované druhy
peňažných príspevkov nedošlo, nakoľko uvedené právo nebolo uplatnené. V predmetnej veci bola
vykonaná aj sociálna posudková činnosť s posudzovanou fyzickou osobou - maloletým a žalobkyňou,

a to dňa 05. 04. 2024 (posudkový záver č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2024/31572, č.z. 2024/48867),
pričom uplatnili právo vyjadriť svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Žalovaný sa
nestotožnil s tvrdením žalobkyne o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a ani o nedostatočnom
odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na články Dohovoru OSN
o právach osôb so zdravotným postihnutím, Dohovoru o právach dieťaťa a Ústavy SR, nekonkretizovala,

v čom mali byť postupom orgánov verejnej správy porušené jej práva a práva jej syna. Právne vzťahy
pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z.z., ktorého ustanovenia neodporujú cit. dohovorom, ani Ústave
SR.

Replika žalobkyne

9. Žalobkyňa podaním zo dňa 27. 12. 2024 uviedla, že zotrváva na správne žalobe a že žiada
správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie. správnemu súdu súčasne navrhla doplniť dokazovanie
o vyjadrenia ošetrujúcich lekárov maloletého, prípadne vykonať vo veci znalecké dokazovanie. Duplika

žalovaným nebola podaná.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol

zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný
(§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu
predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm.

c) SSP), a to na nariadenom pojednávaní dňa 03. 03. 2026, pričom dospel k záveru, že správna žaloba
je dôvodná.

11. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní zotrvala na podanej správnej žalobe a jej dôvodoch.

12. Žalovaný na nariadenom pojednávaní zotrval na zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov
verejnej správy. Uviedol, že už pri priznaní peňažného príspevku na opatrovanie bola žalobkyňa
upozornená na to, že peňažný príspevok sa poskytuje len dočasne, na obdobie, ktoré súvisí s osvojením
si režimu u maloletého dieťaťa. Na vysvetlenie poukázal na prax zaužívanú v Slovenskej republike
pri klientoch s diabetes, keď väčšina správnych orgánov peňažný príspevok na opatrovanie v týchto

prípadoch nepriznáva. Sú však úrady, ktoré skôr z ľudského hľadiska pri novo diagnostikovanom
ochorení u maloletého dieťaťa rozhodnú, že v tomto prechodnom období, ktoré predstavuje aj značný
šok pre rodinu, podporí rodinu v tom, že peňažný príspevok na opatrovanie prizná, avšak upozorňuje, žetento stav nebude pretrvávať, a preto stanovuje aj rýchlu kontrolu zdravotného stavu. Samotná aplikácia
inzulínu je zdravotníckym úkonom, nie je úkonom na účely opatrovania.

13. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovaného z 07. 08. 2024 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím z 15. 04. 2024, ktorým žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 správneho
poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie z 15. 04. 2024 o odňatí
peňažného príspevku na opatrovanie maloletého s účinnosťou od 01. 05. 2024 a zastavení jeho výplaty
k tomu istému dňu.

14. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na
kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení
preukazufyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutím,vyhotovenípreukazufyzickejosobysťažkým
zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným
postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa

osobitného predpisu (zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Cieľom úpravy je podpora
sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej
účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
(§ 1 ods. 1, 2 cit. zák.).

15. V prejednávanej veci nebolo sporné, že maloletý syn žalobkyne je osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím. V lekárskom posudku z 05. 04. 2024 vyhotovenom pred orgánom verejnej správy
prvého stupňa posudková lekárka úradu ako druh zdravotného postihnutia určila cukrovku ťažko
kompenzovateľnú inzulínom alebo cukrovku detského veku (diabetes mellitus 1. typu) podľa kap. III,

položka č. 8 písm. c) prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. s mierou funkčnej poruchy 60 %. Maloletého
zaradiladoI.stupňaodkázanostinapomocinejfyzickejosoby.Naúrovniodvolacej,príslušnáposudková
lekárka ústredia v lekárskom posudku z 28. 06. 2024 ako druh zdravotného postihnutia rovnako určila
cukrovku detského veku podľa kap. III, položka č. 8 písm. c) prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. s
mierou funkčnej poruchy 60 % s tým, že stanovila II. stupeň odkázanosti maloletého na pomoc inou

fyzickou osobou. Sporným ostalo, či zdravotný stav maloletého syna žalobkyne čo do ustálenia stupňa
odkázanosti podľa § 49 ods. 10 a 12 zákona č. 448/2008 Z.z. vrátane jeho prílohy č. 3 v spojení s §
14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. odôvodňuje odkázanosť v takom stupni, ktorý by zakladal splnenie
podmienok pre ďalšie trvanie poberania peňažného príspevku na opatrovanie žalobkyňou.

16. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. je fyzická osoba odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z..
Táto príloha uvádza konkrétne činnosti, pri ktorých sa posudzuje odkázanosť fyzickej osoby na pomoc
inej fyzickej osoby. Tie sú zoskupené do skupín, z ktorých každej sa priradí 0, 5 alebo 10 bodov. Podľa
§ 49 ods. 10 tohto zákona sa dosiahnuté body sčítajú. Stupeň odkázanosti V je daný, keď celkový počet

bodovnepresiahne44,astupeňodkázanostiVIjepriradenývtedy,keďcelkovýpočetbodovnepresiahne
24. Výnimkou je, ak fyzická osoba v 12 bode prílohy (potreba dohľadu) dosiahne 0 bodov, kedy jej stupeň
odkázanosti je automaticky VI (§ 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z.). Pri tejto skupine sa žiaden bod
nepridelí okrem iného vtedy, ak fyzická osoba je odkázaná na dohľad pri väčšine činností pod bodmi
1 až 11.

17.Správnysúduvádza,žepríslušnýmorgánomnahodnotenieaposudzovaniezdravotnéhostavu,jeho
zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, je úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne
jetotoposudzovaniezverenéposudkovýmlekárom(§10zákonač.447/2008Z.z.).Správnysúdnemôže

sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru. Lekársky posudok je jedným z dôkazov v
správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je
oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového
lekárazodpovedajúzásadámlogikyaskutkovýmzáveromvyplývajúcimzdôkazovvykonanýchorgánom
verejnej správy. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením

skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti,
a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom
pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Zároveň je potrebné uviesť, ak
posudkový lekár vo svojom posudku dospeje k určitému záveru (napríklad k ustáleniu, že fyzickú osobunemožno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodu, že táto nespĺňa
podmienku dosiahnutia kvalifikovaného percentuálneho stupňa, t. j. aspoň 50 %), a ktorý záver však
odporuje záverom a odporúčaniam obsiahnutým v lekárskych správach odborných lekárov, je potom v

záujme samotnej preskúmateľnosti lekárskeho posudku žiaduce, aby posudkový lekár jasne vysvetlil,
prečo takéto stanovisko odborného lekára a na základe akých dôvodov neakceptuje a prijíma odlišný
záver, navyše v neprospech samotnej fyzickej osoby (rozsudok NSS SR, sp. zn. 6Ssk/2/2022 z 24. 01.
2023).

18. Primárne správny súd preto riešil žalobnú námietku nedostatočného odôvodnenia zmeny stupňa
odkázanosti maloletého D. B., u ktorého už bol predtým úradom konštatovaný VI. stupeň odkázanosti,
a teda splnenie podmienok pre priznanie príspevku na opatrovanie žalobkyni. Správny súd ďalej
uvádza, že správny poriadok v § 47, na ktorý zákon č. 447/2008 Z.z. explicitne odkazuje v § 53
ods. 1, 2 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Dôležitou súčasťou rozhodnutia je
odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia. Menovaný zákon zakotvuje povinnosť

uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s
ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Orgán verejnej správy musí v odôvodnení opísať predmet
konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal

s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami k vykonaným
dôkazom. Na základe vyhodnotenia dôkazov orgán verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti považuje
za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia uvedie
aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku. Požiadavky
kladené predovšetkým na obsahovú stránku rozhodnutia je nevyhnutné dodržať zvlášť v prípade, ak

orgán verejnej správy rozhoduje o odňatí už raz právoplatne priznaného peňažného príspevku, keď
takéto rozhodnutie predstavuje citeľný zásah nielen do majetkovej sféry účastníka konania, ale aj do
jeho osobnej oblasti. Rozhodnutie o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie takýto závažný zásah
predstavuje (pozri rozsudok NSS sp. zn. 6Ssk/77/2025 z 30. 10. 2025).

19. V tu prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobkyni bol pôvodne rozhodnutím z 28. 02. 2023
č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36487 - 8 priznaný peňažný príspevok na opatrovanie maloletého
syna na základe podanej žiadosti, a to s účinnosťou od 01. 02. 2023. U maloletého bol určený
VI. stupeň odkázanosti (0 bodov). Konkrétne, maloletý v 12. bode Potreba dohľadu prílohy č. 3
písm. A zákona č. 448/2008 Z.z. dosiahol 0 bodov, kedy jeho stupeň odkázanosti je automaticky

VI v zmysle ust. § 49 ods. 12 cit. zákona v znení účinnom v danom čase. Lekársky posudok
posudkovej lekárky úradu z 13. 02. 2023 č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36501, ktorého závery
boli prevzaté do komplexného posudku č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36501 - 9 zo dňa 17. 02.
2023 a následne sa stali podkladom spolu s posudkovým záverom z 13. 02. 2023 pre rozhodnutie
o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie bol vyhotovený v čase, kedy mal maloletý syn

žalobkyne 6 rokov. Posudková lekárka úradu v predmetnom lekárskom posudku zo dňa 13. 02. 2023 č.
PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36501 vyšla okrem iného i z objektívneho lekárskeho nálezu detskej
diabetologičky a endokrinologičky E. F. A. z januára 2023, ktorý je súčasťou administratívneho spisu
a v ktorom je konštatované, že: „u maloletého bol diagnostikovaný v 10/2020 diabetes mellitus typ
I., závislý od inzulínu. Je v sledovaní detského endokrinológa a diabetológa (MUDr. Szökeová A.).

Dieťa nastavené na inzulinoterapiu (intenzifikovaný inzulínový režim Novorapid + Levemir). Glykémie
sú kontinuálne monitorované pomocou CGM – Dexcom G6. Kontrola glykémie je nutné viackrát počas
dňa, pred a po podávaní stravy, v prípade rozkolísaný glykémií (choroba, stres) aj častejšie počas
dňa aj noci. Riziko hyperglykémii a hypoglykémii stále vysoké, vzhľadom na nízky vek dieťaťa, musí
byť sledované matkou, nakoľko dieťa nevie rozoznať závažnosť svojho zdravotného stavu. Podávanie

inzulinoterapie matkou je nutné, pre nízky vek dieťaťa. Dieťa je nastavené na špeciálnu diabetickú diétu
9/250, s presným výpočtom sacharidových jednotiek na deň. Stravu musí podávať matka vzhľadom
na nízky vek dieťaťa a nutnosť váženia stravy a dodržovania prepísaných sacharidových jednotiek.
Ochorenie je celoživotné. Pacient musí byť pravidelne sledovaný v nefrologickej, kardiologické, očnej,
neurologickej, alergologickej a diabetologickej ambulancii. V E. 12. 01. 2023 E. F. A., detský diabetológ

a endokrinológ.“ Termín opätovného posúdenia posudková lekárka úradu stanovila na február 2024.

20. Posudková lekárka (v rámci opätovného posúdenia zdravotného stavu v odvolacom konaní) v
lekárskom posudku z 28. 06. 2024 č. ZA/2024/10909/3 nanovo určila stupeň odkázanosti maloletéhos tým, že v porovnaní s predchádzajúcim lekárskym posudkom z 13. 02. 2023 dospela k záveru,
že maloletého je potrebné zaradiť do II. stupňa odkázanosti. U maloletého boli pri jednotlivých
činnostiach určené nasledujúce body: 1. Stravovanie a pitný režim - 5 bodov, 2. Vyprázdňovanie

močového mechúra - 10 bodov, 3. Vyprázdňovanie hrubého čreva - 10 bodov, 4. Osobná hygiena - 5
bodov, 5. Celkový kúpeľ - 10 bodov, 6. Obliekanie, vyzliekanie - 5 bodov, 7. Zmena polohy, sedenie
a státie - 10 bodov, 8. Pohyb po schodoch - 10 bodov, 9. Pohyb po rovine - 10 bodov, 10. Orientácia
v prostredí - 5 bodov, 11. Dodržiavanie liečebného režimu - 0 bodov 12. Potreba dohľadu - 10 bodov,
celkovo 90 bodov. V lekárskom posudku z 28. 06. 2024 posudková lekárka ústredia uviedla nasledovné

odôvodnenie: „7-ročný chlapček, v dispenzárnej starostlivosti diabetológa, od roku 2020 je liečený
pre cukrovku 1. typu na inzulíne, glykémie sú kontinuálne monitorované pomocou CGM – Dexcom.
Komplikácie cukrovky neverifikované, doporučené sledovanie v očnej, nefrologickej a neurologickej
ambulancii. Taktiež je sledovaný pre štítnu žľazu, s dvoma uzlíkmi v ľavom laloku, zo zavzatým thymom
v parenchýme pravého laloku. Štítna žľaza je nezväčšená. Vyšetrený v centre poradenstva a prevencie
na žiadosť rodiča z dôvodu posúdenia špeciálnych výchovno - vzdelávacích potrieb žiaka. V závere

hodnotený celkový výkon intelektových schopností v pásme priemeru, prítomná narušená komunikačná
schopnosť v zmysle vývinovej jazykovej poruchy (oslabené porozumenie reči a narušená expresia reči).
doporučené zabezpečenie asistenta v škole, mobilita zachovaná, chôdza samostatná, bez výraznejších
porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Dieťa bolo osobne posúdené posudkovým lekárom. Ide
o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je

odkázaná na pomoc inou fyzickou osobou podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. - stupeň II. v
rozsahu 2 - 4 hodiny denne. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu: kontrola v apríli 2035.“

21. Ako hlavný dôvod priznania príspevku na opatrovanie bola v rozhodnutí úradu z 28. 02. 2023
konštatovaná nutnosť edukácie maloletého pre potrebu osvojenia úkonov súvisiacich s celoživotným

režimom diabetika. Rozdiel v posúdení odkázanosti maloletého na opatrovanie oproti roku 2023 bol
v napadnutom rozhodnutí zdôvodnený tým, že došlo ku zohľadneniu veku maloletého a individuálnemu
posúdeniu jeho rozumových schopností, ktoré súvisia s posúdením potreby dohľadu pri jednotlivých
činnostiach. Súčasne žalovaný uviedol, že z aktuálnych odborných vyšetrení vyplýva, že komplikácie
cukrovky nie sú verifikované a že maloletý je bez výraznejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie.

Bolo odkázané i na to, že v minulosti bol peňažný príspevok na opatrovanie maloletému navrhnutý
na základe zohľadnenia charakteru ochorenia, ale hlavne jeho veku. Správny súd konštatuje,
že po preskúmaní veci dospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov.

22. Správny súd uvádza, že v čase posudzovania posudkovou lekárkou orgánu verejnej správy
druhého stupňa mal maloletý syn žalobkyne 7 rokov, t.j. len o 1 rok viac oproti predchádzajúcemu
posúdeniu zdravotného stavu maloletého a jeho zaradeniu do VI. stupňa odkázanosti. Z aktuálneho
objektívneho nálezu detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024, ktorý posudková
lekárka ústredie vyhodnocovala v rámci administratívneho konania o odňatí peňažného príspevku

na opatrovanie, však nevyplýva, že maloletý už spĺňa mentálne predpoklady, ktoré súvisia s jeho
ťažkým zdravotným postihnutím. Práve naopak detská diabetologička a endokrinologička konštatovala
totožne, ako v predošlej lekárskej správe z januára 2023, že: „riziko hyperglykémii a hypoglykémii
je vysoké“, „dieťa si neuvedomuje nízku a vysokú hladinu glykémie“, „musí byť sledované matkou,
nakoľko dieťa nevie rozoznať závažnosť svojho zdravotného stavu“. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení

napadnutéhorozhodnutiaodkazovalnato,žezaktuálnychodbornýchlekárskychvyšetrenívyplýva,žeu
maloletého nie sú komplikácie cukrovky verifikované, správny súd uvádza, že z lekárskej správy detskej
diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024 vyplýva, že „riziko hyperglykémií a hypoglykémií je
vysoké“, z čoho možno dôvodne usudzovať, že náhle (akútne) vzniknuté komplikácie cukrovky nemožno
u maloletého vylúčiť, ba práve naopak riziko ich vzniku je podľa odbornej lekárky vysoké. Tento záver

bol E. A. uvádzaný už aj v lekárskej správe z 12. 01. 2023 v znení: „riziko hypeglykémií a hypoglykémií je
stále vysoké“, ktorá bola zhodnocovaná posudkovou lekárkou úradu v konaní vo veci žiadosti žalobkyne
o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie, kedy posudková lekárka úradu dospela k záveru
o potrebe aplikácie ust. § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. a úrad následne k záveru o splnení
legislatívnych kritérií pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie. Obsahovo takmer totožná

správa E. A. z 28. 03. 2024 so správou z januára 2023 však doviedla posudkovú lekárku ústredie pri
opätovnom posúdení zdravotného stavu maloletého s odstupom roka k diametrálne odlišnému záveru
o absencii odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby, pričom tento záver nebol dostatočne
presvedčivo zdôvodnený.23. Rovnako predmetná lekárka E. A. uviedla, že podávanie inzulinoterapie matkou je nutné pre nízky
vek dieťaťa. Predmetné lekárske závery detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024 sú

totožné s tými, ktoré skonštatovala už v lekárskej správe z 12. 01. 2023 a ktoré spolu s vyhodnotením
ďalších lekárskych nálezov doviedli posudkovú lekárku úradu pôvodne pred rokom k zaradeniu
maloletého do VI. stupňa odkázanosti v zmysle lekárskeho posudku z 13. 02. 2023. Posudková
lekárka ústredia však na podklade takmer totožných lekárskych nálezov detskej diabetologičky
a endokrinologičky z 28. 03. 2024 s pomerne krátkym časovým odstupom jedného roku dospela

k diametrálne odlišným zisteniam, pričom u maloletého sa navyše konštatovala i narušená komunikačná
schopnosť. Z obsahu administratívneho spisu, a to konkrétne zo správy z diagnostického vyšetrenia
č.j. 186/2023 mal správny súd preukázané, že oslabenou sa javí rozsah a kapacita bezprostrednej
auditívnej pamäte a oblasť sociálneho porozumenia, pričom je narušená komunikačná schopnosť
– expresívna zložka reči. Z predmetnej správy z diagnostického vyšetrenia tiež vyplynulo, že maloletý
nemá dostatočne rozvinutú sluchovo - rečovú pamäť a má ťažkosti si zapamätať napr. dlhšie vety,

súvetia, či počutý príbeh. Rovnako u maloletého boli pozorované ťažkosti s vyjadrovaním, či formuláciou
myšlienok. I v kontexte uvedených výsledkov z diagnostického vyšetrenia maloletého v Centre
poradenstva a prevencie v G. H. nemožno považovať za dostatočne presvedčivo odôvodnený záver
o tom, že rozumové schopnosti maloletého, ktoré súvisia s posúdením potreby dohľadu sú už na takej
úrovni po uplynutí jedného roka (v čase opätovného posudzovania zdravotného stavu mal maloletý 7

rokov), že splnenie zákonných podmienok pre ďalšie trvanie nároku na priznanie príspevku na jeho
opatrovanie nie je dané.

24. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že v minulosti bol maloletému peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý
na základe zohľadnenia charakteru ochorenia, správny súd uvádza, že charakter ochorenia v čase

vydania napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie úradu o odňatí peňažného
príspevku na opatrovanie, bol rovnaký, ako v čase rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku
na opatrovanie matky maloletého. V prípade diabetes mellitus 1. typu sa jedná o chronické ochorenie
a na tomto charaktere predmetného zdravotného postihnutia odstup jedného roka nič nemení.

25. Pokiaľ poverený zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní argumentoval, že prax orgánoch
verejnej správy prvého stupňa je taká, že väčšina správnych orgánov peňažný príspevok na opatrovanie
v prípadoch diabetes mellitus nepriznáva, avšak sú úrady, ktoré skôr z ľudského hľadiska pri novo
diagnostikovanom ochorení u maloletého dieťaťa rozhodnú o jeho priznaní v prechodnom období,
správny súd uvádza, že v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného vo veci

odňatia peňažného príspevku na opatrovanie nemôže skúmať zistený skutkový stav veci, zákonnosť a
správnosť právoplatného rozhodnutia vo veci priznania peňažného príspevku žalobkyni na opatrovanie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu o jeho odňatí. Správny súd uvádza, že všetky úrady práce, sociálnych
vecí a rodiny ako orgány verejnej správy príslušné na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu
vo veciach priznania peňažného príspevku na opatrovanie sú povinné s odkazom na čl. 2 ods. 2

Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,
t.j. v danom prípade podľa ust. § 40 ods. 1 a 3 zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého rodičovi
možno poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie, ak osobne a každodenne opatruje fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku, je odkázaná na pomoc inej fyzickej
osoby a dosiahla zákonom daný stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pokiaľ poverený

zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní naznačoval, že niektoré úrady vydávajú rozhodnutia
o priznaní peňažného príspevku rodičom maloletých detí s diagnózou diabetes mellitus „skôr z ľudského
hľadiska“, čo má byť aj prípad žalobkyne, správny súd uvádza, že konanie vo veci žiadosti žalobkyne
o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie bolo ukončené právoplatným rozhodnutím úradu č.
PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2023/36487 - 8 zo dňa 28. 02. 2023, vo vzťahu ku ktorému nemal správny

súd dôvod pochybovať, že bolo vydané v dôsledku splnenia zákonných kritérií a nie na podklade
subjektívnych dôvodov, t.j. z „ľudského hľadiska“. Napokon je v réžií žalovaného, aby úrady koordinoval
a metodicky usmerňoval vo veci výkonu štátnej správy v oblasti podpory sociálneho začlenenia fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti.

26. Žalovaný tiež uviedol, že organizácia komplexnej liečby patrí do oblasti zdravotnej starostlivosti
a pomoc, ktorú maloletý potrebuje pri uvedených činnostiach, bola zohľadnená pri určení stupňa
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v bode 1 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z., kde bolo
započítaných 5 bodov a v bode 11, kde bolo započítaných 0 bodov.27.Správnysúduvádza,žemaloletýpôvodnevkonanívovecižiadostiopriznaniepeňažnéhopríspevku
na opatrovanie v 12. bode Potreba dohľadu prílohy č. 3 písm. A zákona č. 448/2008 Z.z. dosiahol 0

bodov, kedy jeho stupeň odkázanosti je VI. Na proti tomu v štádiu rozhodovania o odňatí peňažného
príspevku na opatrovanie, posudková lekárka ústredia uviedla, že dieťa je odkázané na pomoc inou
fyzickou osobou v rozsahu 2 - 4 hodiny denne a je zaradené do II. stupňa odkázanosti. V časti
činnosti - 11. Dodržiavanie liečebného režimu - rovnako však stanovila 0 bodov, keďže maloletý bol
pri všetkých úkonoch dodržiavania liečebného režimu odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Takýto

záver je zmätočný. Na jednej strane je dôvodom odňatia peňažného príspevku na opatrovanie vyšší vek
maloletého a posúdenie jeho rozumových schopností v súvislosti s potrebou dohľadu pri jednotlivých
činnostiach, ale na druhej strane je konštatované, že maloletý je v časti 11. Dodržiavania liečebného
režimu v plnom rozsahu odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby.

28. V nadväznosti na uvedené správny súd opätovne odkazuje na lekársku správu z vyšetrenia

maloletého u detskej diabetologičky a endokrinologičky z 28. 03. 2024, z ktorej vyplýva, že maloletý
má intenzifikovaný inzulínový režim ako súčasť inzulínovej liečby. Je mu podávaný Novorapid
a Levemir s tým, že kontrola glykémie je nutná viackrát počas dňa, pred a po podávaní stravy,
v prípade rozkolísaných glykémií aj častejšie počas dňa aj noci, pričom dieťa si neuvedomuje
nízku a vysokú hladinu glykémie, t.j. má syndróm neuvedomenia si zmeny hladiny glykémie. Nie je

dostatočne odôvodnené, či maloletý vzhľadom na svoj vek (7 rokov v čase opätovného posudzovania
jeho zdravotného stavu) je schopný samostatne vyhodnotiť aktuálnu potrebu inzulínu, či množstva
sacharidových jednotiek v jedle vo väzbe na aktuálnu hyperglykémiu, či hypoglykémiu. Podľa správneho
súduniesúdostatočnezrejméúvahy,ktoréviedliposudkovúlekárkuústrediaanásledneorgányverejnej
správy k tomu, že maloletý je vo veku 7 rokov už dostatočne edukovaný a schopný samostatnej aplikácie

inzulínu a dodržiavania diétneho režimu. Pokiaľ posudková lekárka ústredia nevzala do úvahy závery
odborného lekára, a to detskej diabetologičky a endokrinologičky E. A., ktorá uvádzala, že hladiny
glykémie musia byť sledované matkou, nakoľko dieťa nevie rozoznať závažnosť svojho zdravotného
stavu pre nízky vek, mala to dostatočným spôsobom ozrejmiť, prečo tieto nepovažovala za smerodajné
v posudzovanom prípade. V opačnom prípade je jej posudok nepreskúmateľný a na jej posudku vydané

napadnuté rozhodnutie žalovaného tiež, keďže tieto závery posudkovej lekárky ústredia boli následne
prevzaté tak do komplexného posudku, ako i napadnutého rozhodnutia.

29. Správny súd nespochybňuje, že pokiaľ je priznaný peňažný príspevok, tento v budúcnosti,
po opätovnom posúdení zdravotného stavu fyzickej osoby, môže byť odňatý. Požiadavky kladené

predovšetkým na obsahovú stránku rozhodnutia je však nevyhnutné dodržať zvlášť v prípade, ak orgán
verejnej správy rozhoduje o odňatí peňažného príspevku, keď takéto rozhodnutie predstavuje citeľný
zásah nielen do majetkovej sféry účastníka konania, ale aj do jeho osobnej oblasti. Nárok na peňažný
príspevok na opatrovanie bol už raz priznaný. Za takého stavu je potom nevyhnutné riadne identifikovať
zmenu, ktorá nastala po priznaní peňažného príspevku a mala vplyv pre nasledujúce trvanie, resp. pre

odňatie tohto peňažného príspevku. V tomto prípade tou zásadnou zmenou mal byť fakt, že maloletý
má o 1 rok viac, t.j vo veku 7 rokov má byť rozumovo vyspelý zvládnuť sám režim diabetika. Tento
záver nebol dostatočne ozrejmený, navyše nebol podporený lekárskym nálezom detskej diabetologičky
a endokrinologičky z 28. 03. 2024, ani správou z diagnostického vyšetrenia v Centre poradenstva
a prevencie v G. H. a bol i v rozpore s postupom samotnej posudkovej lekárky ústredia, ktorá i napriek

tomu v časti činnosti - 11. Dodržiavanie liečebného režimu stanovila 0 bodov, čím v podstate potvrdila,
že maloletý bol pri všetkých úkonoch dodržiavania liečebného režimu odkázaný na pomoc inej fyzickej
osoby.

30. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala v správnej žalobe na rozpor s Ústavou SR a Dohovorom OSN

o právach osôb so zdravotným postihnutím, Dohovorom o právach dieťaťa, správny súd uvádza, že
právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. a správny súd nezistil, že by tieto ustanovenia
zákona odporovali ustanoveniam Ústavy SR, či zmieneným dohovorom. Žalobkyňa v správnej žalobe
ani nešpecifikovala, v čom mali byť postupom orgánov verejnej správy porušené jej práva, či práva jej

syna vo väzbe na Ústavu SR, či dohovory.

31. Správny súd rezultuje, že z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy jenepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov) a vec vrátiť žalovanému podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie
konanie. Správny súd sa nestotožnil s návrhom žalobkyne na zrušenie prvostupňového rozhodnutia.
Podľa správneho súdu nebolo potrebné zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa,

keďže v odvolacom konaní došlo k nezávislému vykonaniu lekárskej posudkovej činnosti posudkovou
lekárkou žalovaného a žalovaný môže v rámci svojej kompetencie v odvolacom administratívnom konaní
v súlade s § 59 ods. 1 až 3 správneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.
sám odstrániť vytýkané vady. Pre odvolacie konanie podľa správneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1
a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je typický (úplný) apelačný princíp. Rovnako správny súd poukazuje i na

to, že odvolací orgán môže prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy, ktorý
ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo
hospodárnosti konania (§ 59 ods. 3 správneho poriadku).

32. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude nanovo posúdiť odkázanosť maloletého na pomoc inej
fyzickej osoby a opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu s tým, že

žalovaný rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku v spojení s § 53 ods.
1 zákona č. 447/2008 Z. z.. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný
(§ 191 ods. 6 SSP).

33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná

žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, avšak nárok
náhradu trov konania si neuplatnila. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní výslovne uviedla, že si
náhradu trov konania neuplatňuje. Žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo
zákona nevyplýva.