Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4Sf/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100817
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100817.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Maximall s.r.o., so sídlom Hlavná č.202/17, 053 15
Hrabušice, IČO: 50 744 127, právne zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospudka, s.r.o., so
sídlom M. Gorkého č.8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č.5952/63, 815 11 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.104457763/2025 zo dňa 29.10.2025,

o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 29.12.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len “správny
súd“aleboaj„súd“)vrovnakýdeň,sažalobcadomáhalpreskúmaniazákonnostirozhodnutiažalovaného
č.104457763/2025 zo dňa 29.10.2025 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie Daňového úradu Košice č.103093418/2025 zo dňa 31.07.2025 (ďalej len „rozhodnutie
prvostupňového orgánu“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č.563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubený
rozdiel dane v sume 22 302,66 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2023.
Žalobca žiadal zrušiť obe uvedené rozhodnutia a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), odôvodňujúc ho
tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by žalobcovi hrozila závažná ujma, hospodárska
a finančná škoda, keďže výška podľa názoru žalobcu neoprávnene vyrubenej dane, nemajúca oporu v
normách daňového práva, je veľkého rozsahu a v prípade jej vymáhania zo strany žalovaného alebo

správcu dane je pre žalobcu likvidačná a spôsobilá privodiť mu nenávratný a spätne nenapraviteľný
zánik, čím by tak došlo k vzniku škody veľkého rozsahu tak žalobcu ako aj veriteľom žalobcu. Žalobca
mal tiež za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.

3. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa vyjadril aj žalovaný, ktorý ho nepovažuje
za opodstatnený, keďže zo žalobcom uvedených dôvodov nevyplýva, že by postupom správcu dane by

mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých možno priznať správnej žalobe podľa
§ 185 písm. a) SSP odkladný účinok. Žalovaný preto navrhol daný návrh žalobcu zamietnuť.

4. Podľa § 184 SSP „podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.“5. Podľa § 185 SSP „správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správ hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda
či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.“

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP „nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.“

7. Podľa § 188 SSP „ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

8. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého
základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj
základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje.

Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil základné právo hmotného
charakteru tretích osôb.

9. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho
súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu

verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň
nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný
účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1 a 2 SSP).

10. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo
opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej
žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185
písm. a) SSP je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného
charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky
hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej

škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a
absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie
nesplneniaktorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

12. V danej veci mal súd jednoznačne za preukázané splnenie oboch podmienok procesnoprávneho
charakteru, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.

13. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku
správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť
ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad.14. Zároveň platí, že v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa
uplatňuje dispozičná zásada, a teda dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 druhá veta SSP), ktorý

je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým
ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či
iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len
nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí

vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by
správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017, v zmysle ktorého
preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré
opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. To, že nesmie ísť

len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

15. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby spolu s
vyjadrením žalovaného a ostatného spisového materiálu, vrátane predloženého administratívneho spisu

dospel k nasledujúcemu záveru.

16. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku len všeobecne poukázal na hrozbu závažnej
ujmy, hospodárskej a finančnej škody, kedy, podľa žalobcu, výška neoprávnene vyrubenej dane, nemá
oporu v normách daňového práva a je veľkého rozsahu, pričom v prípade jej vymáhania zo strany

žalovaného alebo správcu dane by bola pre žalobcu likvidačná. Správny súd je toho názoru, že uvedené
tvrdenie samo o sebe nepostačuje na vyvodenie záveru o existencii hrozby ujmy, značnej hospodárskej
či finančnej škody, alebo iného nenapraviteľného následku. V návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinkuabsentuješpecifikáciarozsahuadôsledkovhrozbyškody,ktorábymalabyťžalobcovispôsobená
výkonom rozhodnutia prvostupňového orgánu v spojení s rozhodnutím žalovaného, a to s ohľadom na

konkrétne hospodárske výsledky žalobcu ( resp. jeho ekonomickú kondíciu ), ktorých existenciu žalobca
nijako nepreukázal.

17. Priznať správnej žalobe odkladný účinok tak nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie správneho
orgánu ukladá určité peňažné plnenie, kedy jeho úhrada a s tým súvisiaca finančná strata na majetku by

sa mala považovať za ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku. Samotná skutočnosť,
že správnym orgánom bola uložená istá daňová povinnosť, nie je vo všeobecnosti postačujúcim
dôvodom na priznanie odkladného účinku len preto, že podľa žiadateľa ide o zásah do jeho majetkových
práv, bez splnenia iných zákonom predpokladaných podmienok, a to najmä bez hodnoverne osvedčenej
reálnej hrozby, vážnej, ťažko odstrániteľnej ujmy alebo iného vážne nenapraviteľného následku,

v prípade úhrady vyrubenej dane. Žalobca je podnikateľom a jeho činnosť tak so sebou nesie
znášanie podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní
vedených v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou.

18. Zároveň žalobca svoje presvedčenia o hrozbe ujmy s nepriaznivými následkami na jeho existenciu

v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného nepodporil
relevantnými dôkazmi na preukázanie týchto jeho obáv. Za danej situácie nemajú tvrdenia žalobcu podľa
názoru správneho súdu komplexný, hodnoverný základ a majú iba hypotetický charakter.

19. Podľa názoru správneho súdu tak prvá hmotnoprávna podmienka hrozby ujmy, značnej

hospodárskej alebo finančnej škody či iného nenapraviteľného následku v danom prípade splnená
nebola.

20. V nadväznosti na uvedené správny súd ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné
priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom) preto ani

nepristúpil.

21. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol podľa § 188 SSP.22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).