Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/227/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200214
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.

D., a z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci
žalobcu: ORCOM s.r.o., so sídlom Biela 9, 949 01 Nitra, IČO: 44 370 474, zastúpeného BURDA LEGAL
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Rudnícka 8, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO:
46530894, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie, Grösslingová 5, 811
09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394001021/1794-5567/2021 zo
dňa 19. 02. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava,
stále pracovisko Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 7891/326/2020-32453/2020 zo dňa 01. 10.

2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi podľa § 75 ods. 9 zákona č. 364/2004
Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „zákon o vodách“) uložená pokuta vo výške 50 000,-
Eur za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách, ktorého sa žalobca mal dopustiť
tým, že v dňoch 27.05.2020 a 29.05.2020 vypúšťal nevyčistené splaškové (žumpové) odpadové vody
cez prepadovú hranu odľahčovacieho objektu čistiarne odpadových vôd (ďalej len „ČOV“), ktorý je
umiestnený na parcela EKN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria a odpadové vody z ČOV s vysokými

koncentračnými hodnotami znečistenia v ukazovateľoch rozpustené látky sušené pri 105? a celkový
fosfor cez výustný objekt v r.km 28,8, nachádzajúci sa v katastrálnom území A. B. parcela EKN č.
XXXX/XXX vodná plocha, do povrchového vodného toku Stará Nitra bez právoplatného povolenia
orgánuštátnejvodnejsprávy.Nedovolenýmvypúšťanímsplaškovýchodpadovýchvôdzodľahčovacieho
objektu a odpadových vôd z ČOV s vysokými koncentračnými hodnotami znečistenia v ukazovateľoch
rozpustené látky sušené pri 105? a celkový fosfor bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy prišlo
k mimoriadnemu zhoršeniu vôd (ďalej len „MZV“), ktoré sa prejavilo najmä zafarbením vody v toku

(sivo-čierne sfarbenie), zápachom po splaškoch, penou a úhynom rýb. Uvedeným konaním mal žalobca
porušiť povinnosti upravené v § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách, čím došlo podľa prvostupňového
orgánu k MZV podľa § 41 ods. 1 zákona o vodách.2. Prvostupňový orgán vo svojom odôvodnení poukázal na vykonanie obhliadky inšpekcie na vodnom
toku Stará Nitra r. km. 28,8, kedy bolo zistené, že žalobca prevádzkuje kanalizáciu do ktorej mali
byť vypúšťané odpadové vody z 25 firiem, ktoré mali byť následne čistené v ČOV a vypúšťané

prostredníctvom predmetného výustného objektu do vodného toku Stará Nitra v r.km 28,8. Vykonaním
obhliadky dňa 27.05.2020 v dopoludňajších hodinách bolo podľa prvostupňového orgánu zistené, že z
výustného objektu odtekajú do vodného toku Stará Nitra v r.km 28,8 znečistené odpadové vody sivej
farby, s výrazným zápachom po splaškoch, odpadové vody mierne penili, čo sa však v podvečerných
hodinách cca o 16,45 hodine zmenilo na výrazné penenie.

3. Ďalej bolo podľa prvostupňového orgánu zistené, že v odtokovej šachte ČOV pred merným objektom
bola natiahnutá hadica, prostredníctvom ktorej bola do šachty mohutným prúdom privádzaná čistá
voda z vodného zdroja, ktorá riedila odpadové vody odtekajúce z ČOV do vodného toku. Zároveň bolo
zistené, že odľahčovací objekt ČOV nachádzajúci sa pred oplotením ČOV, do ktorého boli fekálnym
vozidlom vypúšťané splaškové odpadové vody privážané na ČOV, mal nefunkčnú prepadovú hranu.

Počas riešenia mimoriadneho znečistenia vôd fekálne vozidlo patriace žalobcovi priviezlo na ČOV
splaškové odpadové vody zo žúmp od súkromných osôb. Pri ich vypúšťaní bolo zistené, že odpadové
vody v dôsledku nefunkčnej prepadovej hrany odtekali bez čistenia priamo do odtokového potrubia a
následne do vodného toku, preto bolo vypúšťanie okamžite zastavené. V usadzovacej nádrži ČOV bola
zároveň zistená akumulovaná odpadová voda výraznej čiernej farby. Obhliadkou vodného toku nad

výustným objektom bola zistená vizuálne čistá voda bez znečistenia a zápachu, s výskytom živých rýb.
Naopak, pod výustným objektom bol zaznamenaný rozsiahly úhyn rýb. Pracovníčkou RVPS Nitra bol
vykonaný odber 52 kusov uhynutých rýb z 9 druhov na laboratórnu analýzu. Úhyn rýb bol následne
potvrdený aj v obci Branč na moste za obecným úradom.

4. Po zaslaní uvedených odberov uhynutých rýb na analýzu do Štátneho veterinárneho a potravinového
ústavu v Dolnom Kubíne, Skúšobné laboratórium ŠVPS Dolný Kubín (akreditácia SNAS, reg. č.
486/5-117), bolo molekulárno-biologickou analýzou metódou PCR podľa prvostupňového orgánu
zistené, že nebol u rýb potvrdený výskyt ochorenia. Patologicko-anatomická pitva preukázala, že
úhyn rýb nastal v dôsledku udusenia spôsobeného pôsobením cudzorodých látok, čo bolo doložené

prítomnosťou kalu v žiabrach a ústnej dutine, rozsiahlymi autolytickými zmenami (rozpad, rozklad)
na koži a vnútorných orgánoch v dôsledku pôsobenia tenzidov, krvnými zrazeninami v okolí srdca a
rozbredlou slezinou a svalstvom, čo rovnako podľa prvostupňového orgánu poukazuje na pôsobenie
cudzorodých látok na organizmus rýb.

5. Zo všetkých skutočností zistených pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd podľa prvostupňového
orgánu vyplýva, že žalobca vypúšťal fekálnym vozidlom splaškové odpadové vody cez odľahčovací
objekt ČOV bez čistenia priamo do vodného toku Stará Nitra bez povolenia orgánu štátnej vodnej
správy a súčasne vypúšťal v dňoch 27.05.2020 a 29.05.2020 odpadové vody z ČOV s nepovolenými
ukazovateľmi a hodnotami, ktoré nemal stanovené v povolení na vypúšťanie odpadových vôd. Týmto

konaním bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy, cez výustný objekt v r. km 28,8, porušil povinnosť
podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách, čo viedlo k mimoriadnemu znečisteniu vôd prejavujúcemu
sa sivočiernym zafarbením vody, zápachom po splaškoch, tvorbou peny a úhynom rýb. Uvedeným
konaním boli naplnené znaky mimoriadneho znečistenia vôd podľa § 41 ods. 1 zákona o vodách,
pričom žalobca bol podľa prvostupňového orgánu pôvodcom tohto mimoriadneho znečistenia. Výsledok

riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd a správneho konania preukázal naplnenie skutkovej podstaty
správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách. Výšku pokuty za uvedeného konanie
prvostupňový orgán bola určil podľa § 75 ods. 9 zákona o vodách, kedy súčasne postupoval v súlade s
§ 76 ods. 1 zákona o vodách a prihliadol najmä na rozsah porušenia povinností a okolnosti, za ktorých k
porušeniu došlo. Prvostupňový orgán zohľadnil, že mimoriadne znečistenie vôd vzniklo súbehom dvoch

uvedených protiprávnych konaní účastníka konania. Zároveň prihliadol na závažné následky konania,
ktorými bol rozsiahly úhyn rýb. Uložená pokuta vo výške 50 000 eur podľa prvostupňového orgánu
predstavuje 30,3 % z maximálnej zákonnej sadzby podľa § 75 ods. 9 vodného zákona a považoval ju
za primeranú závažnosti zisteného protiprávneho stavu.

6. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č.
1394001021/1794-5567/2021 zo dňa 19. 02. 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové
rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
(ďalej len „správny poriadok“) potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteniami a závermi prvostupňovéhoorgánu, týkajúcich sa konania žalobcu. Odvolacie námietky žalobcu o porušení § 3 ods. 5 a §
32 ods. 1 Správneho poriadku považoval za zavádzajúce a konštatoval, že prvostupňový správny
orgán riadne a úplne zistil skutkový stav veci a postupoval v súlade s právnymi predpismi.

S odvolaním sa na zadovážené dôkazy v administratívnom spise žalovaný konštatoval, že žalobca
ako prevádzkovateľ ČOV v uvedených dňoch neoprávnene vypúšťal odpadové vody bez čistenia
cez odľahčovací objekt ČOV a následne z výustného objektu v r. km 28,8 do vodného toku Stará
Nitra s vysokými koncentračnými hodnotami znečistenia vo všetkých stanovených ukazovateľoch
okrem pH a v ukazovateľoch rozpustené látky sušené pri 105? a celkový fosfor. Znečistenie sa

podľa žalovaného prejavilo zafarbením vody, zápachom, penou a úhynom rýb a vykazovalo vysoké
koncentrácie znečisťujúcich látok nad stanovené limity. Týmto konaním došlo k naplneniu znakov
mimoriadneho zhoršenia vôd podľa § 41 ods. 1 zákona o vodách. Uloženie pokuty bolo preto zákonnou
povinnosťou orgánu štátnej vodnej správy a bolo vykonané v súlade so zákonom o vodách.

7. Ďalej žalovaný považoval tvrdenia žalobcu, že prevádzkuje ČOV určenú výlučne na čistenie

splaškových odpadových vôd, za zavádzajúce. Z povolenia na vypúšťanie odpadových vôd č. OU-
NR-OSZP3-2015/041964-05/F40 zo dňa 19.12.2015 podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že
z predmetnej ČOV je povolené vypúšťanie komunálnych aj priemyselných odpadových vôd do
povrchových vôd. Poukazovanie žalobcom na zmluvné vzťahy s producentmi odpadových vôd, podľa
ktorých má byť čistenie priemyselných odpadových vôd zabezpečené nimi, je v prejednávanej veci

bezpredmetné, keďže žalobca je prevádzkovateľom ČOV, na ktorého sa predmetné povolenie vzťahuje.
Tvrdeniežalobcu,žeČOVtechnickynedisponujezariadenímnačisteniepriemyselnýchodpadovýchvôd
a takéto služby neposkytuje, nemožno podľa žalovaného akceptovať, nakoľko povolenie sa vzťahuje aj
na priemyselné odpadové vody. Povinnosti prevádzkovateľa ČOV vyplývajú priamo zo zákona o vodách
a zo zákona č. 442/2002 Z. z. a nemožno sa ich zbaviť poukazovaním na zmluvné vzťahy s tretími

osobami. Žalobca preto podľa žalovaného nesie zákonnú zodpovednosť za dodržiavanie podmienok
povolenia na vypúšťanie odpadových vôd č. OU-NR-OSZP3-2015/041964-05/F40 zo dňa 19.12.2015.
Žalovaný tiež neakceptoval tvrdenie žalobcu, že preliatie prepadovej hrany odľahčovacieho objektu
nemožno považovať za pochybenie, keďže ide o funkčný bezpečnostný prvok ČOV. Zo zadováženého
skutkového stavu podľa žalovaného vyplýva, že žalobca sám priznal, že v čase mimoriadneho zhoršenia

vôd bola kovová prepadová hrana odľahčovacieho objektu skorodovaná a na viacerých miestach
deravá. Uvedené skutočnosti vylučujú podľa žalovaného záver, že by preliatie prepadovej hrany bolo
spôsobené výlučne jej riadnou bezpečnostnou funkciou.

8. Za zavádzajúce označil žalovaný aj tvrdenie žalobcu o tom, že sa nedopustil protiprávneho konania,

keďže odmieta úmyselné, či účelové vypúšťanie splaškových odpadových vôd fekálnym vozidlom cez
odľahčovací objekt ČOV bez čistenia priamo do vodného toku. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na
Protokol č. 2 riešenia MZV zo dňa 29.05.2020, z ktorého vyplynulo, že žalobca vypúšťal nečistené
splaškové odpadové vody bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy z výustného objektu v r.km 28,8
aj dňa 29.05.2020 a to tak, že prítok na ČOV bol odstavený a všetky odpadové vody boli vypúšťané

do toku bez čistenia na ČOV, pričom uvedenú skutočnosť žalobca nespochybnil v rámci riešenia
MZV. Uvedené podľa žalovaného dokazuje aj fotodokumentácia založená v administratívnom spise.
Tvrdenie žalobcu, že zdroj nedovoleného vypúšťania priemyselných odpadových vôd má pôvod v
činnosti spoločnosti Renviro, nemožno podľa žalovaného akceptovať, keďže prevádzkovateľom ČOV je
žalobca. Zároveň podľa § 41 ods. 4 zákona o vodách sa za pôvodcu MZV považuje podľa žalovaného

ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase jeho vzniku a u ktorého bola preukázaná príčinná súvislosť s
jeho prevádzkovaním. Žalovaný nespochybnil spoluprácu účastníka konania pri riešení a odstraňovaní
následkov MZV, táto povinnosť mu však vyplýva priamo z § 41 ods. 5 zákona o vodách.

9. Žalovaný ohľadne výšky uloženého pokuty sa stotožnil s prvostupňovým orgánom, ktorý podľa

neho postupoval v súlade s § 76 ods. 1 zákona o vodách, kedy prihliadol najmä na rozsah a dobu
trvania MZV (27.05. – 29.05.2020), na hromadný úhyn rýb, ako aj na spôsob spáchania deliktu. Podľa
žalovaného boli zohľadnené dve samostatné protiprávne konania žalobcu, a to vypúšťanie nečistených
splaškových odpadových vôd cez odľahčovací objekt ČOV a vypúšťanie odpadových vôd s vysokými
koncentračnými hodnotami znečistenia v ukazovateľoch rozpustené látky sušené pri 105 °C a celkový

fosfor, v oboch prípadoch bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy. Žalovaný považoval pokutu za
primeranú, uloženú v dolnej hranici zákonného rozpätia, zákonnú a dostatočne odôvodnenú, keďže plní
represívnu aj preventívnu funkciu.II.
Správna žaloba

10. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, doručenou pôvodne
na Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 29. 04. 2021, ktoré v úvode žaloby považoval
za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav považoval za nedostatočne
zistený a rozhodnutie v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty označil za nedostatočne odôvodnené
a teda za nepreskúmateľné.

11. Ohľadne vady nesprávneho právneho posúdenia žalobca uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový
orgán nesprávne interpretovali ustanovenie § 41 ods. 4 zákona o vodách, kedy za pôvodcu MZV označili
žalobcu. Žalobca sa podľa vlastných tvrdení správneho deliktu nedopustil. Skutočným pôvodcom
MZV bola podľa žalobcu spoločnosť Renviro s. r. o., IČO: 46 235 248 (ďalej len
„Renviro“), ktorá pri prevádzke svojho recyklačného zariadenia (technologickej linky) vyúsťujúceho do

kanalizačnej siete ČOV preukázateľne a neoprávnene vypustila do tejto siete tuhý odpad o nečistené
priemyselnéodpadovévody.Priaplikáciiustanovenia§41ods.4zákonaovodáchsažalovanýnekriticky
uspokojil so zistením, že koncové zariadenie je vo vlastníctve (v prevádzke) žalobcu, kedy je daná
jeho zodpovednosť za vzniknuté MZV, ktoré malo pritom podľa žalobcu pôvod v prevádzkovej činnosti
inej spoločnosti, ktorá prevádzkuje vlastné zariadenie na vstupe do kanalizačnej siete prevádzkovanej

žalobcom, cez ktorú sa nedovolený odpad dostal do povrchového toku rieky. Podľa žalobcu pre
identifikáciu pôvodcu MZV musia byť v súlade s § 41 ods. 4 zákona o vodách splnené dve podmienky,
a to prevádzkovanie zariadenia v čase vzniku MZV a príčinná súvislosť medzi prevádzkovaním
tohto zariadenia a samotným vznikom MZV. Zariadením sa podľa žalobcu na účely zistenia pôvodcu
nemá namysli len čistička odpadových vôd, odľahčovací objekt alebo výustný objekt, ako to uviedli

prvostupňový orgán a žalovaný, pretože tento záver nemá oporu v zákone o vodách. Prijatý výklad
žalovaným by mal podľa žalobcu za následok, že skutočný znečisťovateľ by bol nepostihnuteľný, a to
len z dôvodu, že nevlastní, resp. neprevádzkuje samotnú ČOV, príp. koncové zariadenie bez ohľadu na
to, čo do tohto cudzieho zariadenia vypustí. Žalobca vyjadril presvedčenie, že v podmienkach právneho
štátu nemôže byť sankcionovaný za MZV, ktoré nespôsobil a samotné vlastníctvo ČOV a vyúsťovacieho

objektu bez ďalšieho neznamená, že žalobca má byť pôvodcom MZV. Žalobca v uvedenej súvislosti
poukázal na to, že v rámci administratívneho konania predložil dôkazy o tom, že pôvodcom MZV bola
spoločnosť Renviro, ktorá sa zaoberá v rámci svojej podnikateľskej činnosti recykláciou PET fliaš. Táto
spoločnosť podľa žalobcu prevádzkovala zariadenie v čase, kedy MZV vzniklo a keď sa preukázala
príčinnásúvislosťsjehoprevádzkovaním.Strohékonštatovaniežalovanéhoozodpovednostižalobcuza

MZV je podľa žalobcu zjavne nesprávne, nedostatočne odôvodnené a ako také samo o sebe spôsobilo
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

12. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že ČOV v jeho vlastníctve nie je z technického hľadiska
spôsobilá na čistenie priemyselných odpadových vôd a je spôsobilá len na čistenie splaškových

odpadových vôd. Z tohto dôvodu je preto podľa žalobcu povinný producent priemyselných odpadových
vôd zabezpečiť prečistenie týchto vôd na svoje vlastné náklady pred vypustením do kanalizačnej siete
žalobcu. Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd neobsahuje požiadavky na sledovanie parametrov
(povolených hodnôt) rozpustných látok a celkového fosforu. Túto argumentáciu žalovaný podľa žalobcu
vyhodnotil ako zavádzajúcu, pričom sa nezaoberal samotných odôvodnením uvedeného povolenia,

podľa ktorého je zrejmé, že podmienky (povolené koncentračné hodnoty) sa vzťahujú len k vypúšťaniu
komunálnych odpadových vôd a nie priemyselných odpadových vôd. Orgány verejnej správy preto
podľa žalobcu nesprávne vyhodnotili obsah predmetného povolenia. Žalobca sa preto podľa svojho
názoru nemohol dopustiť protiprávneho konania, keďže nie je producentom priemyselných odpadových
vôd a ani nevlastní zariadenie, ktoré by bolo spôsobilé čistiť takýto druh vôd. Týmto postupom

žalovaný súčasne nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže sa neoboznámil s obsahom povolenia,
fungovaním ČOV, povinnosťami producenta odpadových vôd a ČOV v prevádzke žalobcu.

13. Posúdenie konania žalobcu pri odstraňovaní vzniknutej havarijnej situácie žalovaným považoval
žalobca za nesprávne. Fekálne vozidlo v čase vzniku MZV nevypúšťalo splaškové odpadové vody cez

odľahčovací objekt ČOV bez ich čistenia priamo do vodného toku, ale účelom bolo prečistenie zanesenej
privádzacej rúry ČOV. Vypúšťaním obsahu fekálneho vozidla pod tlakom preto žalobca iniciatívne
odstraňoval vzniknutú havarijnú situáciu a nevypúšťal splaškové odpadové vody cez odľahčovací objekt
ČOV bez ich čistenia priamo do vodného toku. Týmto konaním sa podľa názoru žalobcu dosiahol aspoňčiastočný prietok privádzacej rúry a umožnil tak prívod splaškovej odpadovej vody z odľahčovacieho
objektu do ČOV, čim aspoň čiastočne obmedzil negatívne dôsledky havarijnej situácie. Žalobca preto
svoje konanie nepovažoval za protiprávne, zakladajúce zodpovednosť za správny delikt.

14. K uloženej pokute žalobca uviedol, že táto je neprimeraná a orgánmi verejnej správny
neodôvodnená. Škoda bola podľa žalobcu spôsobená jemu porušením povinností tretieho subjektu,
pričom sám vykonal všetky kroky vedúce k náprave, odvráteniu a zmierneniu škodlivých následkov.
Súčasne žalobca poukázal na skutočnosť, že poskytoval súčinnosť a že doposiaľ nebolo voči nemu

v obdobnej veci iniciované žiadne správne konanie a ani nebol doposiaľ sankcionovaný. Tieto okolnosti
podľa žalobcu orgány verejnej správy nezobrali do úvahy a ani ich nevyhodnotili.

15. V záverečnom petite žaloby žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného spolu
s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň tiež navrhol, aby súd
postupom podľa § 198 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zvážil moderáciu pokuty a uložil ju v najnižšej možnej výmere
v sume 2000,- Eur.

III.
Vyjadrenie žalovaného

16. K žalobe sa podaním doručeným dňa 27. 10. 2021 vyjadril žalovaný. Podľa žalovaného z definičných
znakov „mimoriadneho zhoršenia vôd“ je zrejmé, že na ich naplnenie sa nevyžaduje reálne zhoršenie
kvality vôd, ale postačuje, ak zo situácie vyplynulo ich závažné ohrozenie. V prejednávanom prípade
došlo podľa žalovaného k reálnemu poškodeniu zložiek životného prostredia, čo medzi účastníkmi

konanianiejesporné.Podľažalovanéhobolopreukázané,ženečistenéodpadovévodybolivypúšťanéz
výustného objektu žalobcu v r.km 28,8 do vodného toku Stará Nitra. Týmto konaním došlo ku MZV, ktoré
podľa žalovaného spôsobil žalobca, ktorý vypúšťal cez ním prevádzkovaný výustný objekt odpadové
vody predmetných spoločností, ktorým zabezpečuje čistenie odpadových vôd ako prevádzkovateľ
kanalizácie a ČOV. Podľa žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že nečistené odpadové vody

boli do vodného toku vypustené práve cez výustný objekt žalobcu, tzn., že ak by žalobca riadne
prevádzkoval ČOV a neodstavil technológiu čistenia odpadových vôd na ČOV (prítok odpadovej vody
na ČOV), resp. mal funkčnú prepadovú hranu, nedošlo by ani k vzniku MZV. Z pohľadu zodpovednosti
žalobcu za vznik MZV je podľa žalovaného bezpredmetné, či žalobca vedel, že v danom čase vypúšťa
odpadové priemyselné vody, alebo či vedel, že jeho činnosťou môže dôjsť k vzniku MZV. Žalobca

ako prevádzkovateľ ČOV a výustného objektu z povahy svojej činnosti musí podľa žalovaného znášať
zodpovednosť aj za okolnosti, ktoré zjavne nevie ovplyvniť. Žalovaný nespochybňuje skutočnosť,
že producentom odpadových vôd môže byť iný subjekt, avšak od producenta odpadových vôd je
nutné odlíšiť pôvodcu MZV, pretože ak by bola otázka producenta odpadových vôd vo vzťahu k MZV
relevantná, zákonodarca by to uviedol priamo do znenia ustanovenia § 41 ods. 4 vodného zákona.

Pokiaľ žalobca akceptoval, že cez výustný objekt, ktorý prevádzkuje, budú vypúšťané odpadové vody
aj iných subjektov, nesie podľa žalovaného zodpovednosť za všetky odpadové vody, ktoré vypustí
do vodného toku. Podľa žalovaného nie je vecou správnych orgánov posudzovať súkromnoprávnu
zodpovednosť dvoch právnických osôb, a teda z pohľadu správneho orgánu je bezpredmetné, ako ku
škodlivému následku došlo, smerodajné je, že následok nastal a bol spôsobený konaním žalobcu, ktorý

je zodpovedný za prevádzkovanie výustného objektu.

17. Žalovaný sa ďalej nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sa nemohol dopustiť porušenia ustanovenia
§ 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách, pretože z predmetného ustanovenia vyplýva, že povolenie
príslušného orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na vypúšťanie a)

odpadových vôd; b) osobitných vôd; c) geotermálnych vôd, pričom citované ustanovenie nerieši otázku
čistenia predmetných vôd. Objektívna stránka správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona
o vodách spočíva podľa žalovaného v konaní, a to vo vypúšťaní odpadových vôd, osobitných vôd alebo
priemyselných odpadových vôd do povrchovej vody, podzemnej vody alebo verejnej kanalizácie bez
príslušného povolenia, pričom v predmetnom prípade žalobca vypúšťal odpadové vody do povrchového

vodného toku bez povolenia podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách. Otázka
čistenia priemyselných vôd podľa žalovaného nie je predmetom znakov skutkovej podstaty správneho
deliktu podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách a pre posúdenie naplnenia znakov
skutkovej podstaty daného správneho deliktu je irelevantné, či žalobca je spôsobilý čistiť priemyselnéodpadovévody.Povolenie,ktorýmžalobcadisponovalnavypúšťanieodpadovýchvôdpodľažalovaného
neobsahovalo úpravu ukazovateľov rozpustených látok sušených pri 105°C a ukazovateľa celkový
fosfor, a teda nebolo komplexné vo vzťahu všetkým druhom odpadových vôd, ktorými sú v podľa

ustanovenia § 2 písm. j) vodného zákona splašková, priemyselná a komunálna voda.

18. Argumentácia žalobcu týkajúca sa odvracania vzniknutej havarijnej situácie smeruje podľa
žalovaného k obhájeniu svojej protiprávnej činnosti. Žalobca svojou argumentáciou podľa žalovaného
potvrdzuje, že došlo z jeho strany k vypúšťaniu odpadových vôd z fekálneho vozidla cez odľahčovací

objekt, avšak má za to, že predmetným konaním odvracal hroziacu škodu. Podľa žalovaného je preto
zrejmé, že nie je sporným konanie žalobcu, ale či takéto konanie je konaním protiprávnym. Nakoľko
zákon o vodách neupravuje liberačné dôvody, ktoré by bolo možné použiť v prospech konania žalobcu,
nemožno posudzovať žalobcovo konanie inak, ako v rozpore so zákonom.

19. Uloženú pokutu považoval žalovaný za zákonnú a riadne odôvodnenú, keďže orgány verejnej

správy konštatovali, že sa žalobca dopustil viacerých protizákonných činností, ako aj skutočnosť, že
jeho konaním došlo k reálnemu poškodeniu zložiek životného prostredia. S poukazom na uvedené
skutočnosti preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

IV.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

20. K vyjadreniu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 28. 10. 2021, sa žalobca následne vyjadril
podanímdoručenýmsúdudňa08.11.2021(replika).Žalobcauviedol,žežalovanýlenzotrvávanasvojom
nesprávnom výklade ustanovenia § 41 ods. 4 zákona o vodách, že pôvodcom MZV mohol byť iba

žalobca ako prevádzkovateľ ČOV a výustného objektu, ktorý má niesť zodpovednosť aj za okolnosti,
ktoré nevie ovplyvniť. Žalovaný bol podľa žalobcu povinný zistiť a sankcionovať skutočného pôvodcu
MZV, inak nie je naplnená citovaná hypotéza právnej normy zákona o vodách. Prevádzkovateľom
zariadenia môže byť podľa žalobcu nielen prevádzkovateľ koncového zariadenia, ale aj prevádzkovateľ
akéhokoľvek zariadenia, ktoré je v súvislosti so svojou prevádzkou spôsobilé zapríčiniť MZV, teda

akýkoľvek producent odpadových vôd. Žalobca namietal, že ku vzniku MZV malo dôjsť v príčinnej
súvislosti s prevádzkovaním jeho zariadení. Žalobca poukázal na skutočnosť, že bez protiprávneho
konania spoločnosti Renviro by nedošlo k vypúšťaniu odpadu, ktorý kontaminoval povrchový tok rieky.
Skutočnýmznečisťovateľommábyťpretopodľažalobcutensubjekt,ktorýnepredčistenéodpadovévody
do kanalizácie vyúsťujúcej do povrchového toku rieky reálne a bez povolenia vypustil. Znečisťovateľom

preto podľa žalobcu nie je subjekt, ktorý má v prevádzke zariadenie, prostredníctvom ktorého boli
odpadové vody vypustené do vodného toku. Keďže žalobca nie je producentom priemyselných
odpadových vôd a ani nevlastní žiadne zariadenie, ktoré by bolo spôsobilé tieto vody čistiť, nie je možné
podľa žalobcu hovoriť o jeho protiprávnom konaní, ktoré by malo spočívať v neoprávnenom vypúšťaní
priemyselných odpadových vôd v rozpore s povolením.

21. Odstraňovanie následkov havárie, ktorá bola spôsobená činnosťou tretej osoby, nemožno
stotožňovať so samotnou príčinou vzniku tejto havárie. K odvracaniu, resp. eliminovaniu vznikajúcej
škody bolo podľa názoru žalobcu jeho povinnosťou podľa § 417 ods. 1
Občianskeho zákonníka a teda takémuto konaniu chýba znak protiprávnosti. Žalovaný sa podľa názoru

žalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v správnej žalobe ohľadne zjavnej
neprimeranosti uloženej pokuty ako aj s argumentáciou ohľadne prihliadnutia na škodlivé následky
porušenia povinnosti, nevyhodnotenia okolností, za ktorých došlo k porušeniu povinností a ani či a ako
sa žalobca pričinil o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. Žalobca v závere zotrval na
svojom žalobnom návrhu.

22. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.12.2021 (duplika). Spôsob,
ktorým žalobca odvracal škodu odporuje podľa žalovaného § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách ,
pretožeakchcelžalobcaspriepustniťprivádzaciurúrudočistiarneodpadovýchvôd,moholtourobiťiným
spôsobom, pri ktorom by nedošlo k vypusteniu odpadových vôd do vodného toku bez povolenia orgánu

štátnej vodnej správy. Konanie žalobcu nie je možné podľa žalovaného považovať za výkon povinnosti
ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť, ale naopak za správny delikt. Ohľadne výšky uloženej pokuty
žalovaný odkázal na svoju repliku a napadnuté rozhodnutie. V ďalších častiach dupliky žalovaný zotrval
na svojej argumentácii uvedenej vo svojom vyjadrení k žalobe.V.
Relevantná právna úprava

23. Podľa § 2 písm. m) zákona o vodách na účely tohto zákona komunálnou odpadovou vodou je voda
zo sídelných útvarov obsahujúca prevažne splaškovú odpadovú vodu; môže obsahovať priemyselnú
odpadovú vodu, infiltrovanú vodu a v prípade jednotnej stokovej siete alebo polodelenej stokovej siete
aj vodu z povrchového odtoku.

24. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o vodách povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde
o používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych
vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.

25. Podľa § 41 ods. 1 zákona o vodách mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie

kvality vôd (ďalej len "mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo
závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez
povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä
zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých
rýb alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou

vodou.

26. Podľa § 41 ods. 4 zákona o vodách za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto
prevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná
súvislosť s jeho prevádzkovaním.

27. Podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej
osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do
povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné
vody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej

vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1],

28. Podľa § 75 ods. 9 zákona o vodách ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo
nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu
možno uložiť do 165 000 eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt,

v dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd.

29. Podľa § 76 ods. 1 zákona o vodách pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada
najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako
sa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých

následkov.

VI.
Právne posúdenie veci

30. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023
vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna
2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v

znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a
rozhodnutie do novovzniknutého senátu a registra 10S správneho súdu.

31. Na účel prejednania žaloby nariadil správny súd na deň 13. 02. 2026 pojednávanie, na ktorom za
účasti zástupcov obidvoch účastníkov konania rozhodol o žalobe vyhlásením rozsudku. So zreteľom na

dátum nápadu žaloby správny súd v súlade s § 493e Správneho súdneho poriadku konal a rozhodoval
vo veci podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku v znení účinnom k 30. júnu 2023.32. Podstata žalobných bodov smerovala voči záverom žalovaného ohľadne nesprávneho právneho
posúdenia zodpovednosti žalobcu za spáchaný správny delikt a určenie skutočného pôvodcu
MZV, ďalej nesprávneho právneho posúdenia konania žalobcu pri odstraňovaní havarijnej situácie

a v nedostatočnom odôvodnení žalovaného a prvostupňového orgánu týkajúceho sa uloženej pokuty
za spáchaný správny delikt.

33. Predtým, ako správny súd pristúpil k posudzovaniu námietok týkajúcich sa nesprávneho právneho
posúdenia, bolo potrebné najskôr preskúmať správnosť zisteného skutkového stavu veci, z ktorého je

potrebné následne vychádzať pri vyvodzovaní príslušných právnych záverov.

34. Pokiaľ ide o zistený skutkový stav, na ktorý boli prvostupňovým orgánom následne aplikované
citované zákonné ustanovenia, tento bol ustálený v podstatných častiach podľa prvostupňového
rozhodnutia, rozhodnutia žalovaného ako aj z protokolov z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd zo dňa
27.05.2020, 29.05.2020 a 06.07.2020 (ďalej len „protokoly“), nasledovne.

35. Žalobca bol v danom čase prevádzkovateľom kanalizácie, do ktorej boli vypúšťané splaškové
odpadové vody a priemyselné vody z výroby na základe zmluvných vzťahov od 25 ďalších subjektov.
Žalobca bol rovnako prevádzkovateľom ČOV, v ktorej boli tieto odpadové vody čistené a následne
vypúšťané cez výustný objekt, ktorý tiež prevádzkoval žalobca, do vodného toku Stará Nitra v riečnom

kilometri 28,8.

36. Vykonaním obhliadky dňa 27.05.2020 bolo zistené vytekanie odpadových vôd z výustného objektu
do vodného toku Stará Nitra, pričom došlo aj k vykonaniu odberov vody z tohto vodného toku. Počas
obhliadky samotnej ČOV bolo zároveň zistené, že z cisternového vozidla vo vlastníctve žalobcu, ktorým

boli prepravované odpadové vody od fyzických osôb, boli tieto vypúšťané cez odľahčovací objekt ČOV,
ktoré následne odtekali bez čistenia cez nefunkčnú prepadovú hranu v tejto šachte rovno odtokovým
potrubím spájajúcim sa s potrubím s odpadovou vodou z ČOV a následne do výustného objektu
a do vodného toku. Navyše bolo inšpekciou zistené, že v odtokovej šachte z ČOV bola umiestnená
hadica, ktorá mohutným prúdom čistej vody z vlastného vodného zdroja žalobcu riedila odpadové vody

odtekajúcezČOVdovodnéhotoku.Obhliadkouvodnéhotokupodvýustnýmobjektombolzaznamenaný
mohutný úhyn rýb rôznych druhov a veľkostí.

37. Vykonaním opätovnej obhliadky za účasti štatutára žalobcu dňa 28.05.2020 bol zistený nezmenený
stav vypúšťania odpadových vôd, pričom bolo konštatované zhoršenie situácie, keďže žalobca odstavil

prítokodpadovýchvôddoČOVavšetkyodpadovévody25ďalšíchsubjektovbolibezčisteniavypúšťané
do vodného toku. V ďalší deň 29.05.2020 bolo obhliadkou zistené vytekanie znečistenej odpadovej
vody z výustného objektu, z ktorého boli obdobne ako dňa 27.05.2020 vykonané odbery. V rovnaký deň
došlo aj ku vykonaniu obhliadky samotnej ČOV, z ktorej vyplynulo, že táto je mechanicko-biologická
s biofiltrom bez prevzdušňovacieho zariadenia, ktorou sú čistené splaškové a priemyselné odpadové

vody z 25 spoločností. Z vyhodnocovanej jednotky ČOV vyplýval údaj, že odo dňa 28.05.2020. do
29.05.2020 bolo do vodného toku vypustených 70 m3 odpadových vôd. Analýzou koncentračných
hodnôt z odobratých vzoriek boli zistené mnohonásobné prekročenia týchto hodnôt v ukazovateľoch
kvality povrchovej vody oproti hodnotám uvedeným v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 269/2010
Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd , ako aj vysoké hodnoty

znečistenia v ukazovateľoch rozpustené látky sušené pri 105? a celkový fosfor oproti hodnotám
stanoveným v príslušnom povolení na vypúšťaní odpadových vôd vydaným pre žalobcu.

38. Takto ustálený skutkový dej žalobca v rámci žalobných bodov spochybnil tým, že pôvodcom MZV
je spoločnosť Renviro, ktorá pri vlastnej výrobnej činnosti vypustila odpadové vody do ČOV, ďalej tým,

že ČOV nečistí priemyselné vody a ani povolenie sa nevzťahuje na čistenie priemyselných vôd, a tým,
že žalobca z cisternového vozidla nevypúšťal splaškové a odpadové vody, ale odstraňoval vzniknutú
havarijnú situáciu, kedy chcel uvoľniť zanesené privádzacie potrubie za účelom spriechodnenia vtoku
odpadových vôd do ČOV.

39. Pokiaľ ide o konanie žalobcu zo dňa 27.05.2020, ktoré sa týkalo vypúšťania odpadových vôd
cez prepadovú hranu odľahčovacieho objektu ČOV, ostali žalobcom nespochybnené zistenia a závery
žalovaného (prvostupňového orgánu) týkajúce sa riedenia odpadových vôd žalobcom vychádzajúcich
z ČOV prúdom vody z vlastného vodného zdroja. Tieto závery vyplývali jednak z prvostupňovéhorozhodnutia a jednak z protokolov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, pričom žalobca sa
k týmto skutočnostiam nijak nevyjadril. Žalobca tiež nevyvracal závery o tom, že cisternové vozidlo
priviezlo v tento deň splaškové odpadové vody zo žúmp rodinných domov na likvidáciu a že samotné

vypúšťanie bolo zastavené až na základe príkazov inšpekcie na mieste. Obdobne žalobca neuviedol
žiadnu argumentáciu voči záveru, že v usadzovacej nádrži ČOV bola nahromadená odpadová voda
výraznej čiernej farby.

40. V súvislosti s námietkami žalobcu, že v daný deň odstraňoval havarijnú situáciu zanesenej

privádzacej rúry, ktorú mala spôsobiť spoločnosť Renviro, najskôr správny súd uvádza, že zo žiadnych
zisteníaanizožiadnychdôkazovzadováženýchvadministratívnomspisenevyplýva,ževtentodeňbolo
zanesené privádzacie potrubie nádrže odľahčovacieho objektu a že takéto zanesenie mala spôsobiť
práve spoločnosť Renviro. Zo zistení skôr vyplýva, že inšpekcia vydala žalobcovi príkazy na zamedzenie
dovozuanáslednéhovypúšťaniaodpadovýchvôdzostranyžalobcu.Okremtejtoskutočnostisasprávny
súd oboznámil aj s e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a Renviro, ktorá je datovaná v dňoch

15. a 20. apríla 2020 (t.j. viac ako mesiac pred MZV) a zo dňa 01.06.2020, z ktorej nijak nevyplýva,
že by práve v dňoch 27. – 29.05.2020 došlo k zaneseniu uvedeného privádzacieho potrubia do ČOV
a teda že pôvodcom znečistenia má byť práve spoločnosť Renviro, ktorému by to bolo zo strany žalobcu
vyčítané.Zobsahue-mailovzodňa15.04.2020nevyplývaanižiadnekonštatovaniežalobcu ovypúšťaní
priemyselných vôd.

41. Správny súd v danom kontexte uvádza, že žalobca dostatočným spôsobom nevysvetlil svoj záver,
že z akého dôvodu by bolo v prípade zanesenia prítokového potrubia do ČOV potrebné pristúpiť
k jeho vysokotlakému prečisťovaniu práve obsahom cisternového vozidla, ktorým boli práve splaškové
odpadové vody. Z uvedených tvrdení žalobcu by potom fakticky vyplývalo, že nahromadený sediment

(odpad) sa žalobca snažil odstraňovať ďalším odpadovým materiálom, ktorý mal pochádzať od celkovo
25 subjektov, a hlavne za stavu, keď prepadová hrana odľahčovacieho objektu bola poškodená, čo sám
žalobca uviedol vo vyjadrení k protokolu č. 3 zo dňa 13.07.2020. Navyše z tohto vyjadrenia vyplýva
vlastné tvrdenie žalobcu, že prepadovú hranu opravil až dňa 06.07.2020, čiže je zrejmé že v čase MZV
funkčná nebola.

42. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že spomínaným preplachovaním privádzacej rúry nádrže
odľahčovacieho objektu malo dôjsť k uvoľneniu prietoku do ČOV, tak tieto tvrdenia nie sú v súlade
zo zisteniami inšpekcie zo dňa 28.05.2020. V rámci týchto zistení bolo prvostupňovým orgánom
konštatované, že v tento deň bol odstavený prítok odpadových vôd do ČOV, pričom odpadové vody

z ostatných 25 subjektov boli bez čistenia vypúšťané do vodného toku Stará Nitra.

43. Na tieto skutočnosti nadväzujú následné zistenia inšpekcie zo dňa 29.05.2020, z ktorých vyplýva,
že po odčítaní hodnôt z vyhodnocovacej jednotky ČOV došlo v dňoch od 28.05.2020 (13:10 hod.)
do 29.05.2020 (17:45 hod.) k vypusteniu z ČOV 70 m3 odpadových vôd do vodného toku Stará

Nitra. Predmetné množstvo malo podľa záverov inšpekcie, ktoré boli premietnuté do prvostupňového
rozhodnutia a rozhodnutie žalovaného, tvoriť len časť vypustených vôd, keďže prítok do ČOV bol
zastavený a nečistené odpadové vody odtekali vo uvedeného vodného toku. Voči týmto záverom
prvostupňového ako aj rozhodnutia žalovaného neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorá by tieto zistenia
spochybňovala.

44. Žalobca ďalej namietal nespôsobilosť jeho ČOV na čistenie priemyselných odpadových vôd,
nesprávne vyhodnotenie udeleného povolenia na vypúšťanie odpadových vôd orgánmi verejnej správy
a tiež skutočnosť, že v jeho ČOV nedochádza ku čisteniu priemyselných vôd. Z Protokolu č. 2 zo dňa
29.05.2020, ktorý podpísala konateľka žalobcu vyplýva, že žalobca si bol vedomý, že do ČOV pritekajú

nielen splaškové odpadové vody ale aj priemyselné vody z výroby.

45. Z povolenia udeleného žalobcovi zo dňa 19.12.2015 vyplýva, že bolo vydané na vypúšťanie
komunálnych a priemyselných odpadových vôd do povrchových vôd a boli v ňom stanovené povolené
koncentračné a bilančné hodnoty vypúšťaného znečistenia ako aj podmienky povolenia. V závere

odôvodnenia povolenia bolo uvedené, že sa povoľuje vypúšťanie komunálnych odpadových vôd
do povrchových vôd recipientu Stará Nitra v riečnom kilometri 28,80. Z definície citovaného ustanovenia
§ 2 písm. m) zákona o vodách vyplýva, že komunálne vody môžu obsahovať aj priemyselnú odpadovúvodu. Čistenie priemyselných odpadových vôd preto podľa správneho súdu vyplýva nielen z výrokovej
časti, ale aj odôvodnenia tohto povolenia.

46. Správny súd vzhľadom na žalobné námietky žalobcu vyhodnotil aj stanovisko Okresného úradu Nitra
zodňa16.04.2021,č.OU-NR-OSZP3-2021/0104860-02/F51.Stanoviskouvádza,žesamotnáČOVbola
stavebne a vodoprávne povolená ako čistiaca stanica priemyselných vôd, ktorá bola uvedená do trvalej
prevádzky na základe príslušného rozhodnutia právoplatného dňa 04.08.2005, ktorej bolo po skončení
pôvodného povolenia vydané nové povolenie zo dňa 19.12.2015 (pozn. povolenie vydané v súvislosti

s posudzovanou vecou – bod 44. rozsudku) na 10-ročnú prevádzku s vypúšťaním komunálnych
a priemyselných odpadových vôd do povrchových vôd. V stanovisku bol konštatovaný faktický stav, že
na stokovú sieť žalobcu sú zaúsťované aj vody z priemyselnej výroby okolitých prevádzok, v ktorých
si jednotlivé subjekty sami prečisťujú a vypúšťajú ich na základe zmluvného vzťahu so žalobcom do
ČOV. V závere bolo konštatované, že z takéhoto stavu vyplýva, že vody sa v ČOV neprečisťujú, ale sú
vypúšťané do vodného toku Stará Nitra.

47. Uvedené závery v stanovisku preukazujú, že ČOV je svojou povahou čističkou priemyselných vôd,
na čistenie ktorých bolo zároveň vydané aj povolenie. To, že okresný úrad konštatoval, že čistička na
základe popísaného technického riešenia stokovej siete nečistí odpadové vody (nevykonáva čistenie),
pretože si ich čistia subjekty vo svojich prevádzkach ešte nepotvrdzuje žalobnú argumentáciu žalobcu,

že ČOV nie je technicky spôsobilá na čistenie priemyselných vôd, príp. že žalobca nedisponuje
oprávnením na čistenie priemyselných vôd. Závery stanoviska práveže v tomto smere priamo vyvracajú
žalobcove žalobné námietky o nespôsobilosti ČOV na čistenie priemyselných vôd ako aj námietky, že
žalobca nedisponuje povolením na vypúšťanie priemyselných vôd.

48. Zo zhrnutia uvedených skutkových záverov orgánov verejnej správy preto vyplýva, že žalobca bol
v danom čase vlastníkom stokovej, kanalizačnej siete, ČOV, cisternového vozidla ako aj vyústného
objektu smerujúceho do vodného toku, kedy disponoval oprávnením na čistenie a vypúšťanie
priemyselných vôd. Nad týmto celým technologickým systémom mal žalobca plnú kontrolu a do tohto
systému boli na základe žalobcových zmluvných vzťahov vpúšťané odpadové vody z 25 ďalších

prevádzok.

49. Prvostupňový orgán a žalovaný na základe zisteného skutkového stavu dostatočným spôsobom
a nad rozumnú mieru pochybností preukázali konanie žalobcu zo dňa 27.05.2020, ktoré spočívalo
vo vypúšťaní nevyčistených splaškových odpadových vôd cez prepadovú hranu odľahčovacieho

objektu ČOV do povrchového vodného toku, ktorých namerané hodnoty znečistenia prekročili hodnoty
stanovené povolením. Žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť ustálený skutkový dej, resp.
nastoliť pochybnosť aj o inom možnom závere, pričom ako už bolo uvedené, viaceré zistené skutočnosti
ostali žalobcom nenamietané (napr. riedenie odpadových vôd žalobcom vlastným vodným zdrojom,
nepreukázanie zanesenia privádzacieho potrubia do ČOV).

50. Obdobný záver je možné konštatovať aj v súvislosti s postihovaným konaním žalobcu v dňoch
28. - 29.05.2020, ktoré spočívalo vo vypúšťaní odpadových vôd z ČOV s vysokými koncentračnými
hodnotami znečistenia do povrchového vodného toku oproti hodnotám uvedeným v povolení. Opätovne
súd poukazuje na žalobcom nespochybnené skutkové zistenia (napr. zastavenie prívodu do ČOV dňa

28.05.2020 a následný odtok nevyčistených odpadových vôd do vodného toku , odčítanie hodnoty
objemu vypustených odpadových vôd medzi dňami 28. a 29. 05. 2020, úhyn rýb a výsledky odberov
vzoriek vody), pričom obsah žalobných námietok nebol rovnako spôsobilý spochybniť ustálený skutkový
dej,resp.vytvoriťpochybnosťajoinommožnomzávere,akýjemožnévyvodiťzozisteníprvostupňového
orgánu a žalovaného.

51. Správny súd s poukazom na zistený skutkový stav veci preto nepovažoval žalobné námietky
týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia za dôvodné. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán na
základe vlastných zistení správne aplikovali ustanovenia § 41 ods. 4 zákona o vodách, kedy za
pôvodcu MZV označili žalobcu, ktorý ako už bolo uvedené vlastnil a prevádzkoval v rámci areálu

celý technologický systém prítoku, čistenia a odtoku odpadových vôd, pričom samotné prevádzkovanie
týchto zariadení žalobcom a jeho konania v dňoch 27.05. - 29.05.2020 zapríčinili práve vznik MZV. Aj
judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 6Asan/3/2018 zo dňa 17. 05. 2018)
uznala, že pokiaľ daný subjekt vlastnil a prevádzkoval kanalizačnú sieť spolu s potrubím na odvádzanieodpadových v čase vzniku MZV, je potrebné takýto subjekt považovať za pôvodcu MZV. Žiadne
povoleniepritomnemôželegitimizovaťznečisťovanievôd;jehoúčelomjenaopakstanoviťpodmienky,za
ktorých sa má zásahu do vôd predchádzať Ak dôjde k znečisteniu vôd v rozpore s týmito podmienkami,

nastupuje objektívna zodpovednosť subjektu, ktorý takýto stav spôsobil, a to bez ohľadu na zavinenie,
s následkom uloženia príslušnej sankcie (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/6/2011 zo
dňa 29. 09. 2011).

52. Z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, konkrétne z rozsudku sp. zn.

6Asan/10/2020 zo dňa 31. 05. 2022, vyplýva, že zodpovedným subjektom z hľadiska objektívnej stránky
správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách je osoba, ktorá fakticky
realizuje vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s povolením vydaným podľa § 21
ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1 zákona o vodách. Z uvedeného záveru preto vyplýva, že účelom
predmetnej právnej úpravy je postihovať subjekty, ktoré reálne vykonávajú vypúšťanie odpadových vôd
a pritom nedodržiavajú podmienky stanovené v príslušnom povolení, prípadne túto činnosť vykonávajú

bez toho, aby takýmto povolením disponovali. Samotná požiadavka osobitného povolenia a povinnosť
rešpektovať jeho podmienky pritom jednoznačne reflektujú chránený verejný záujem, ktorým je ochrana
vôd ako zložky životného prostredia.

53. Zákon o vodách ustanovil v § 74 ods. 1 písm. e) objektívnu zodpovednosť právnickej osoby alebo

fyzickej osoby-podnikateľa, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd
alebo do podzemných vôd. Z citácie tohto ustanovenia je zrejmé, že subjektom správneho deliktu je
„právnická osoba, ktorá vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd“, ktorý zodpovedá objektívne.
Zavinenie nie je nutné skúmať, keďže zavinenie je pojmovým znakom priestupku, pričom pri správnych
deliktoch právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb sa otázka zavinenia neskúma (obdobne aj

rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Stk/1/2024 zo dňa 22.05.2025, bod
37). V prípade správnych deliktov, ktoré sú konštruované na objektívnej zodpovednosti je možné zbaviť
sa zodpovednosti len v prípade liberačných dôvodov ustanovených zákonom. Zákon o vodách liberačný
dôvod v tomto prípade neupravuje, za liberačný dôvod preto nemožno považovať skutočnosť, že
pôvodcom odpadovej vody bola iná osoba, ktorá na základe zmluvného vzťahu so žalobcom vypúšťala

svoje priemyselné vody do systému prevádzkovaného žalobcom v rozpore so zmluvou.

54. Správny súd preto prisvedčil záverom žalovaného, že žalobca je zodpovedným subjektom za
spáchanie správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona o vodách v postavení prevádzkovateľa
zariadenia (resp. viacerých zariadení), u ktorého bolo na základe zisteného skutkového stavu

preukázané vypúšťanie splaškových odpadových vôd a tiež aj priemyselných vôd v rozpore s udeleným
povolením. Námietku žalobcu, podľa ktorej mal byť nepriaznivý stav vôd spôsobený konaním inej osoby,
považoval správny súd jednak za takú, ktorej správnosť sa zisteným skutkovým stavom nepreukázala
a zároveň za právne irelevantnú. Žalobca ako prevádzkovateľ viacerých zariadení je totiž nositeľom
preventívnych (§ 40 zákona o vodách) a zakročovacích povinností podľa § 41 ods. 5 a ods. 6

zákona o vodách a zodpovedá za dodržiavanie podmienok vypúšťania odpadových vôd ustanovených
v príslušnom povolení. Žalobca sa preto v rámci jeho statusu nemôže zbaviť zodpovednosti poukazom
na skutočnosť, že odpadové vody preberá od iných subjektov na základe vlastných zmluvných vzťahov,
pričom tieto odpadové vody pretekajú celým jeho systémom prevádzkovaných zariadení (kanalizáciou,
ČOV, vyúsťovacím potrubím). Ak by bolo možné prenášať zodpovednosť na jednotlivých producentov

odpadových vôd, viedlo by to k popretiu zmyslu a účelu právnej úpravy, keďže každý prevádzkovateľ
zariadenia na čistenie odpadových vôd by sa mohol vyhnúť zodpovednosti za prekročenie povolených
hodnôt tým, že by poukázal na pôvod znečistenia u tretích osôb, hoci je to práve on, kto je adresátom
povinností vyplývajúcich z povolenia na vypúšťanie odpadových vôd.

55. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na aplikáciu inštitútu moderácie pokuty, správny súd nezistil naplnenie
zákonných podmienok podľa § 198 SSP. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že pokuta vo výške
50 000,- Eur bola vzhľadom na sankčné rozpätie stanovené maximálnou hranicou sankcie do 165 000,-
Eur uložená v dolnej časti tejto sankčnej sadzby, predstavujúcu hodnotu 30,3 % tejto sadzby. Rovnako
ako žalovaný sa správny súd stotožňuje aj so záverom, že pokuta zohľadňovala trvanie protiprávneho

stavu v rozmedzí troch dní, kedy žalobca aj napriek viacerým príkazom prvostupňového orgánu na
zastavenie znečisťovania vôd pokračoval vo vypúšťaní nečistených odpadových vôd do vodného
toku, čoho následkom bola aj škoda na životnom prostredí v podobe mohutného úhynu rýb. V tejto
súvislosti je tiež potrebné dodať, že MZV bolo spôsobené dvomi protiprávnymi konaniami žalobcu.Takto stanovená výška sankcie za žalobcom spáchaný správny delikt zodpovedá podľa správneho súdu
povahe a závažnosti zistených protiprávnych konaní a súčasne rešpektuje zásady generálnej prevencie,
požiadavky primeranosti sankcie a jej individualizácie. Zároveň správny súd takto uloženú sankciu

nepovažoval za likvidačnú, pričom likvidačný charakter uloženej pokuty žalobca vo svojej žalobnej
argumentácii dostatočne nepreukázal.

56. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol a súčasne zamietol aj návrh na moderáciu
uloženej pokuty podľa § 198 SSP.

57.Otrováchkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§168Správnehosúdnehoporiadku,kedyúspešnému
žalovanému trovy konania nepriznal, keďže neboli prítomné dôvody na to, aby bolo spravodlivé takéto
trovy od žalobcu požadovať.

58. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),
a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení
s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.