Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100484
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100484.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.

a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpeného: Mgr. Martinom
Lieskovským, advokátom, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, IČO: 42 427 291, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti opatrenia žalovaného č. SPSČ-PO2-2023/000920-032 zo dňa 10.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Žalovaný bol na základe personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 192 zo dňa
23.05.2023 podľa § 14 ods. 1 a § 16 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície v relevantnom znení (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prijatý do služobného pomeru
v štátnej službe príslušníka Policajného zboru dňom 01.06.2023 a zároveň vymenovaný do hodnosti

strážmajster. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. bol zaradený do prípravnej štátnej služby ako
policajt čakateľ a podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovený do funkcie referent 2. oddelenia
odboru ochrany diplomatických misií úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
miesto výkonu štátnej služby Bratislava. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. mu bola určená
skúšobná doba v dĺžke 18 mesiacov.

2. Dňa 10.11.2023 bol zo strany vedúceho oddelenia metodiky a služobných činností Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností, Stredná odborná škola Policajného
zboru, predložený riaditeľovi Strednej odbornej školy Policajného zboru Pezinok návrh na zrušenie
služobného pomeru v skúšobnej dobe a to z dôvodu, že žalobca bol opakovane ústne upozornený
nadriadenými na jeho nežiaduce správanie sa, vyjadrovanie a vystupovanie voči učiteľom a ostatným
poslucháčom, pričom napriek pohovorom so žalobcom neprišlo k náprave. S týmto návrhom vyjadrila
súhlas vedúca odboru a zástupkyňa riaditeľa.

3. Dňa 10.11.2023 bolo žalovanému doručené oznámenie riaditeľa Strednej odbornej školy Policajného
zboru Pezinok č. SPSČ-PO2-2023/000920-032 zo dňa 10.11.2023 (ďalej len „napadnuté opatrenie“),
ktorým bolo žalobcovi oznámené zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe s tým, že služobnýpomer sa skončí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia tohto oznámenia
a teda dňom 13.11.2023. V napadnutom opatrení neboli uvedené dôvody na skončenie služobného
pomeru v skúšobnej dobe.

II. Správna žaloba

4. Žalobca včas podanú žalobu zo dňa 13.12.2023 odôvodnil tým, že napadnuté opatrenie považuje za
vydané na základe konania voči jeho osobe, ktoré bolo neoprávnené, nepodložené a účelovo vedené.

Podľa žalobcu ide o zaujatosť a zneužitie personálnej právomoci riaditeľa Strednej odbornej školy
Policajného zboru Pezinok, ktorý ho týmto spôsobom pripravil o prácu, s ktorou nemal žiadne problémy.

5. Poukázal na to, že sa nedopustil žiadneho priestupku a neexistujú žiadne relevantné písomné
dôkazy, že by porušil dobré mravy, predpisy alebo vážnosť štúdia a školy. Tiež poukázal na to, že sa
nemohol vyjadriť k písomnostiam, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, a to k záznamom

evidovaným na oddelení metodiky a služobných činností školského odboru Strednej odbornej školy
Pezinok a poukázal tiež na to, že mu bolo odopreté obdržať kópie týchto písomností. Žalobca poukázal
tiež na neprimerané správanie D. E. A. voči jeho osobe, na základe ktorého žiadal ešte dňa 10.10.2023
o preradenie do vyučovacej skupiny iného vyučujúceho.

6. Žalobca na základe výzvy súdu na doplnenie žalobných bodov a žalobného návrhu písomným
podaním zo dňa 04.06.2024 doplnil svoju žalobnú argumentáciu tak, že poukázal na judikatúru, z
ktorej vyvodzoval, že aj skončenie služobného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 190 zákona č.
73/1998 Z. z., hoci je formálne možné aj bez uvedenia dôvodu, podlieha súdnemu prieskumu z hľadiska
zákazu zneužitia práva a rozporu s dobrými mravmi. Žalobca poukazoval najmä na rozsudok Krajského

súdu v Žiline zo dňa 20.01.2015, sp. zn. 20S/104/2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.12.2015, sp. zn. 3Sžo/67/2015. Z citovaných rozhodnutí žalobca
vyvodzoval,žehocizákonneukladáslužobnémuorgánupovinnosťuviesťdôvodyskončeniaslužobného
pomeru v skúšobnej dobe, vždy existujú konkrétne skutkové dôvody, ktoré služobný orgán k tomuto
postupu vedú, a tieto dôvody musia byť objektívne, preukázateľné a nesmú byť svojvoľné. Žalobca

zdôrazňoval, že citovaná judikatúra výslovne pripúšťa, že formálne zákonný postup môže byť materiálne
nezákonný, pokiaľ by bol v rozpore s dobrými mravmi alebo by predstavoval zneužitie právomoci
služobného orgánu. Poukazoval pritom na záver krajského súdu, podľa ktorého generálna klauzula
dobrých mravov predstavuje „poslednú inštanciu“ ochrany pred svojvoľným výkonom verejnej moci, a
to aj v oblasti verejnoprávnych služobných vzťahov. Žalobca ďalej citoval právne názory obsiahnuté v

uvedených rozhodnutiach, podľa ktorých výkon práv vyplývajúcich zo zákona č. 73/1998 Z. z. musí byť
v súlade s dobrými mravmi, pričom rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie orgánu verejnej
moci, ktoré je zjavne neakceptovateľné z hľadiska základných hodnôt právneho poriadku a vykazuje
znaky hrubej nevyváženosti medzi právami účastníkov verejnoprávneho vzťahu.

7. Žalobca zdôrazňoval, že ak služobný orgán v oznámení o skončení služobného pomeru neuviedol
žiadne dôvody, hoci podľa jeho následných vyjadrení konkrétne dôvody existovali, sám nevylúčil
pochybnosti o svojvoľnosti svojho postupu. Práve v takýchto prípadoch podľa citovanej judikatúry
vzniká priestor na súdny prieskum, či služobný orgán nezneužil inštitút skončenia služobného pomeru
v skúšobnej dobe.

8. Žalobca zároveň poukazoval aj na princíp legitímneho očakávania, ktorý odvodzoval z judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky, najmä z nálezu sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008, z ktorého
vyplýva, že jednotlivec musí byť chránený pred nepredvídateľným a arbitrárnym zásahom orgánov
verejnej moci. Podľa žalobcu bol tento princíp porušený tým, že k zrušeniu jeho služobného pomeru

došlo bez predchádzajúceho objektívneho preverenia vytýkaného správania a bez možnosti obhajoby.

9. Na základe uvedenej judikatúry žalobca uviedol, že aj keď bol postup žalovaného formálne založený
na § 190 zákona č. 73/1998 Z. z., materiálne vykazoval znaky zneužitia práva, rozporu s dobrými mravmi
a porušenia princípov právneho štátu, keďže podľa jeho názoru k skončeniu služobného pomeru došlo

v časovej a vecnej súvislosti s podaním sťažnosti na vyučujúceho, a nie na základe objektívne zistených
a preukázaných skutočností týkajúcich sa výkonu služby.

III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.08.2024 poukázal na to, že v správnej žalobe bol
pôvodne ako žalovaný subjekt nesprávne označená Stredná odborná škola Policajného zboru Pezinok,

ktorá však nemala samostatnú právnu subjektivitu. Z tohto dôvodu považoval označenie žalovaného
za podstatnú procesnú vadu a vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že žalovaným
subjektom malo byť priamo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Následne konštatoval, že súd túto
námietku zohľadnil, keď oznámil, že výzva doručená škole bola zaslaná omylom a považovala sa za
bezpredmetnú, pričom žaloba bola následne riadne doručená ministerstvu.

11. Vo vzťahu k vecnému posúdeniu žalovaný uviedol, že žalobca napádal zákonnosť rozhodnutia,
ktorým mu bolo oznámené zrušenie služobného pomeru dňom 13.11.2023 v skúšobnej dobe. Zdôraznil,
že podľa § 190 zákona č. 73/1998 Z. z. je možné v skúšobnej dobe zrušiť služobný pomer písomne aj
bez uvedenia dôvodu, a zároveň poukázal na zákonnú úpravu skúšobnej doby podľa § 8 citovaného
zákona. Žalovaný uviedol, že žalobca bol prijatý do služobného pomeru dňa 01.06.2023 do funkcie

referenta odboru ochrany diplomatických misií a následne bol dňom 04.09.2023 vyslaný na štúdium
do školy za účelom získania základného policajného vzdelania, ktoré bolo podmienkou zotrvania v
služobnom pomere. Služobný pomer žalobcu bol podľa žalovaného zrušený počas skúšobnej doby, v
rámci ktorej to zákon výslovne umožňoval.

12. Žalovaný ďalej rozviedol, že k zrušeniu služobného pomeru pristúpil nadriadený s personálnou
právomocou v situácii, keď by disciplinárne konanie nesplnilo svoj účel a žalobca sa javil ako nevhodný
na výkon štátnej služby príslušníka Policajného zboru, najmä z dôvodu absencie osobnostných a
morálnych predpokladov. Na podporu tohto záveru poukázal na úradné záznamy vyhotovené policajtmi
a zamestnancami, s ktorými bol žalobca v kontakte, ktoré opisovali jeho správanie, spôsob komunikácie

a konflikty s nadriadenými aj ostatnými poslucháčmi školy. Žalovaný uviedol, že zo spisového
materiálu vyplývalo, že žalobca mal problémy s rešpektovaním autorít, absolvoval viaceré pohovory s
pedagogickými a riadiacimi pracovníkmi školy a opakovane bol upozorňovaný na nevhodné správanie.
Ako ďalšie dôvody uviedol aj sťažnosti na obťažovanie hlukom motorového vozidla žalobcu v priestoroch
školy a na nebezpečný spôsob jazdy, ktorý bol podľa vyjadrení ostatných poslucháčov nezlučiteľný s

postavením príslušníka Policajného zboru. Žalovaný uviedol, že po konzultácii s generálnym riaditeľom
sekcie personálnych a sociálnych činností ministerstva bolo rozhodnuté o zrušení služobného pomeru
žalobcu podľa § 190 zákona č. 73/1998 Z. z. a dňa 10.11.2023 bol spracovaný návrh na zrušenie
služobného pomeru, v ten istý deň bola táto skutočnosť žalobcovi oznámená za prítomnosti príslušných
nadriadených funkcionárov školy.

13. Žalovaný považoval zrušenie služobného pomeru žalobcu za opodstatnené, personálny rozkaz aj
napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z., a navrhol, aby správny súd žalobu
v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

14. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného v prvom rade uviedol, že toto vyjadrenie považuje za
stručné. Podľa jeho názoru neobsahuje argumenty spôsobilé vyvrátiť dôvodnosť tvrdení uvedených
v správnej žalobe a v jej doplnení. Zdôraznil, že žalovaný sa nevysporiadal s podstatou žalobných
námietok. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení sám uvádzal, že k zrušeniu
služobného pomeru v skúšobnej dobe sa pristupuje najmä v prípadoch, keď by disciplinárne konanie

nesplnilo svoj účel a poslucháč sa javí ako nevhodný pre výkon štátnej služby. Z tohto tvrdenia žalobca
vyvodzoval, že aj v jeho prípade existovala možnosť riešenia veci prostredníctvom disciplinárneho
konania, pričom žalovaný nijako nevysvetlil, prečo sa k tomuto postupu nepriklonil a z akých dôvodov
považoval disciplinárne konanie za neúčelné. Takýto postup žalobca považoval za neodôvodnený a
účelový.

15. Vo vzťahu k úradným záznamom, na ktoré žalovaný poukazoval ako na podklad pre zrušenie
služobného pomeru, žalobca uviedol, že tieto tvrdenia popiera. Namietal, že bol žalovaným označovaný
za osobu s excentrickou povahou a problematickým správaním bez toho, aby mu bola daná možnosť
sa k týmto tvrdeniam vyjadriť. Zdôraznil, že už podaním zo dňa 10.10.2023 vyjadril nespokojnosť s

prístupom niektorých vyučujúcich, najmä D. E. A., voči ktorej mal pochybnosti o jej nezaujatosti. Uviedol
tiež, že v nadväznosti na jeho sťažnosť bol dňa 19.10.2023 vykonaný pohovor s touto vyučujúcou, ktorá
mala možnosť negovať jeho tvrdenia, pričom jej vyjadrenia boli žalovaným zohľadnené, avšak žalobcovi
takýto priestor poskytnutý nebol.16.Žalobcaďalejnamietal,žežalovanývočinemupostupovaljednostranne,keďžesanemoholvyjadriťk
úradným záznamom spísaným tretími osobami a rozhodol bez toho, aby boli tieto záznamy sprístupnené

žalobcovi ešte pred zrušením služobného pomeru. Poukázal na to, že k týmto záznamom sa dostal
až nahliadnutím do súdneho spisu, hoci o ich sprístupnenie predtým žiadal. Takýto postup považoval
za rozporný s dobrými mravmi v zmysle § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a za porušenie princípov
objektívnosti a spravodlivosti.

17. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného o jeho údajných konfliktoch s ostatnými poslucháčmi žalobca
uviedol, že zo žiadneho z predložených dôkazov nevyplývalo, že by sa dostal do názorových sporov s
inými poslucháčmi školy. Takéto tvrdenia označil za nepreukázané a spôsobilé vyvolať pochybnosti o
vierohodnosti vyjadrení žalovaného. Rovnako namietal tvrdenia o problémoch s rešpektovaním autorít,
keď uviedol, že viaceré pohovory, na ktoré žalovaný poukazoval, boli iniciované aj z jeho strany práve
za účelom riešenia nevhodného správania nadriadených. Poukázal na to, že nikdy nebol sankcionovaný

za bezohľadnú jazdu motorovým vozidlom, že žalovaný nepredložil žiadne konkrétne dôkazy o porušení
predpisov cestnej premávky a že anonymné a nepodpísané tvrdenia nemožno považovať za relevantné
dôkazy. Namietal tiež vierohodnosť úradných záznamov vyhotovených s výrazným časovým odstupom
od opisovaných udalostí a poukazoval na ich časovú súvislosť s pripravovaným zrušením služobného
pomeru.

18. Záverom žalobca konštatoval, že z vyjadrenia žalovaného nevyplývalo žiadne konkrétne a
preukázané správanie, ktoré by odôvodňovalo zrušenie jeho služobného pomeru v skúšobnej dobe.
Zdôraznil, že žalovaný síce postupoval podľa § 190 zákona č. 73/1998 Z. z. bez uvedenia dôvodu,
avšak dodatočne v konaní pred súdom uvádzal konkrétne dôvody, ktoré mu predtým neoznámil ani

mu k nim neposkytol možnosť vyjadrenia, čo žalobca považoval za zneužitie práva. Na podporu
svojej argumentácie poukázal aj na svoju predchádzajúcu pätnásťročnú službu v ozbrojených silách
Slovenskej republiky a na priaznivé služobné hodnotenia, ktoré podľa jeho názoru spochybňovali
tvrdenia žalovaného o jeho osobnostnej a morálnej nespôsobilosti.

19. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa na výzvu súdu k replike žalobcu.

IV. Relevantná právna úprava

20.Podľa§190zákonač.162/2015Z. z.Správnysúdnyporiadokvrelevantnomznení(ďalejlen„SSP“),

ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie
je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa § 190, prvá a tretia veta zákona č. 73/1998 Z. z., v skúšobnej dobe môže nadriadený alebo
policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. Služobný pomer sa končí uplynutím

troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo
policajta, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby; ustanovenia § 266 ods. 3a 4 sa použijú
primerane.

22. Podľa § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného

pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný
za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného
stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

23. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola
podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§
49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s

obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a
podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté opatrenie, ako aj
postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania opatrenia (§
135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splneniaprocesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) správny súd vec prejednal na pojednávaní dňa
13.02.2026 a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

24. Z obsahu žaloby súd zistil, že žalobné námietky žalobcu smerovali k arbitrárnosti napadnutého
opatrenia, pričom žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je neodôvodnené, účelové, spôsobené
zaujatosťou riaditeľa Strednej odbornej školy Pezinok. V súvislosti s posudzovaním dôvodov pre
zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe žalobca poukazoval na príslušné ustanovenia o dobrých
mravoch (§ 2a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.) a judikatúru Najvyššieho súdu SR a to na rozsudok

Krajského súdu v Žiline zo dňa 20.01.2015, sp. zn. 20S/104/2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.12.2015, sp. zn. 3Sžo/67/2015. Súd sa preto zaoberal
otázkou, či žalovaný postupoval zákonne, ak zrušil služobný pomer žalobcu bez uvedenia dôvodov.

25. Súd ako prvé uvádza, že judikatúra, na ktorú žalobca poukazoval v súvislosti s dôvodmi pre zrušenie
služobného pomeru bola prekonaná neskoršou judikatúrou Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho

súdu. Vo vzťahu k preskúmavaniu zákonnosti opatrení, ktorými dochádza k skončeniu služobného
pomeru v skúšobnej dobe, z novšej ustálenej judikatúry vyplýva, že je potrebné vychádzať z doslovného
znenia § 190 zákona o štátnej službe príslušníkov zborov, podľa ktorého je možné skončiť služobný
pomer bez uvedenia dôvodov (porov. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27.07.2023,
sp.zn. 6Ssk/102/2022).

26. Skúšobná doba predstavuje obdobie zvýšenej flexibility v personálnych vzťahoch, ktoré je
zákonodarcom vedome koncipované odlišne od už stabilizovaného služobného pomeru po jej uplynutí.
Súd preto vychádza z jasného a zrozumiteľného znenia ustanovenia § 190 zákona č. 73/1998 Z.z.,
pričom jeho interpretácia založená na doslovnom výklade je žiaduca, keďže základnou metódou

výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda
doslovnéhovýkladu.Takýtovýkladniejesvojvoľnýaniejepopretímpodstatyazmysluzákona.Akzákon
výslovne umožňuje skončenie služobného pomeru bez uvedenia dôvodu, nemožno súdnym výkladom
túto zákonnú úpravu rozširovať o povinnosť služobného orgánu dôvod konkretizovať. Prípadné
skúmanie dôvodov ktoré viedli k zrušeniu služobného pomeru je v zmysle judikatúry odôvodnené v

prípadochtýchsprávnychrozhodnutí,ktorýmisprávnyorgánpozrušeníslužobnéhopomeruvskúšobnej
dobe ukladá povinnosť úhrady nákladov vynaložených na štúdium. V tomto kontexte má hodnotenie
dôvodov pre zrušenie služobného pomeru význam, pretože v tom prípade ide o ukladanie povinnosti na
úhradu nákladov spojených so vzdelávaním príslušníka zboru (porov. rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR, sp.z. 7Ssk/48/2024).

27. Vo vzťahu k použitiu ustanovenia § 2a zákona č. 73/1998 Z.z., z ktorého vyplýva, že výkon práv
a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi a upravuje
zákaz zneužitia práva, súd uvádza, že toto zákonné ustanovenie zakotvuje všeobecný zákaz zneužitia
práv zo služobného pomeru a jeho účelom nie je obmedziť zákonom priznané oprávnenie služobného

orgánu zrušiť služobný pomer v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodov. Dobré mravy predstavujú
materiálny limit výkonu práva, avšak ich porušenie nemožno vyvodiť zo samotného faktu, že oprávnený
subjekt využije zákonom upravený právny inštitút, ktorý je pre žalobcu nepriaznivý. Rozpor s dobrými
mravmi by bol daný iba v prípade, ak by výkon práv predstavoval zjavné zneužitie práva, ak by
napadnuté opatrenie sledovalo šikanózny cieľ alebo nelegitímne účely. V preskúmavanej veci žalobca

tvrdil, že napadnuté opatrenie je účelovo vedené proti jeho osobe a ide o zaujatosť riaditeľa školy. Svoje
tvrdenia bližšie nekonkretizoval a existenciu okolností, ktoré by predstavovali zjavné zneužitie práva
alebo diskrimináciu žalobcu, nepreukázal. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z administratívneho spisu.
Skutočnosť, že služobný orgán využil zákonom predpokladaný inštitút zrušenia služobného pomeru
v skúšobnej dobe, preto sama osebe nezakladá rozpor s dobrými mravmi a nemôže viesť k záveru

o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov správny súd túto žalobnú námietku
nepovažoval za dôvodnú.

28. Uvedené ustanovenie § 190 zákona č. 73/1998 Z. z., t. j. možnosť zrušenia služobného pomeru
v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodov predstavuje osobitný právny režim skúšobnej doby, ktorej

podstatou je umožniť služobnému orgánu preveriť vhodnosť príslušníka na výkon štátnej služby a to
bez toho, aby bol viazaný povinnosťou konkretizovať dôvody zrušenia služobného pomeru. Služobný
pomer je teda možné skončiť písomne aj bez uvedenia dôvodov a teda z akýchkoľvek dôvodov, ktoré
výslovne neatakujú základné ľudské práva a slobody. Žalobca v žalobe netvrdil a ani neosvedčil, žeby došlo ku konaniu, ktorým by boli porušené jeho základné ľudské práva a slobody, a také konanie
nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu. Súd preto nemohol prisvedčiť žalobnej námietke, podľa
ktorej je napadnuté opatrenie v tomto smere arbitrárne, svojvoľné a v rozpore so zásadou dobrých

mravov.

29. Žalobca ďalšou žalobnou námietkou namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k písomnostiam,
ktoré „boli vedené na jeho osobu“, a bola mu odopretá možnosť sa s podkladmi oboznámiť. Súd k
tejto námietke uvádza, že v prejednávanej veci je predmetom súdneho prieskumu opatrenie, ktorým

došlo k zrušeniu služobného pomeru v skúšobnej dobe, teda opatrenie, pri ktorom zákon, tak ako
je uvedené vyššie, výslovne nevyžaduje uvedenie dôvodov a ktoré nie je založené na zisťovaní a
právnom hodnotení konkrétnych skutkových okolností. Skončenie služobného pomeru v skúšobnej
dobe je realizáciou zákonom priznanej možnosti služobného orgánu zrušiť služobný pomer v štádiu
preverovania vhodnosti príslušníka na výkon štátnej služby. Ak zákon nevyžaduje, aby služobný orgán
uvádzal dôvody skončenia služobného pomeru, neexistuje ani zákonná povinnosť viesť dokazovanie

smerujúce k preukazovaniu konkrétnych skutkových tvrdení, ku ktorým by sa žalobca mal vyjadrovať.
Právo oboznámiť sa s podkladmi sa viaže na existenciu podkladov, z ktorých správny orgán vyvodzuje
právne závery o právach a povinnostiach účastníka; v prípade skončenia služobného pomeru v
skúšobnejdobevšakideopersonálneopatreniezaloženénazákonompredpokladanejdiskrečnejúvahe
služobného orgánu. Súd preto dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že žalobca nemal možnosť

vyjadriť sa k interným písomnostiam vedeným v jeho osobnom spise, nepredstavuje v danom prípade
porušenie jeho procesných práv, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť napadnutého opatrenia.

30. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého opatrenia ako aj postupu
predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu, a

vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju
zamietol.

31. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo

na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto
dôvody súd nevzhliadol.

32. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca
odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,

ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6

ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.