Uznesenie – Život a zdravie – Iné práva… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010428
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5624010428.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov
JUDr. Vladimíra Kuráka a JUDr. Štefana Tomáša prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.
februára 2026 odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/36/2024 zo dňa 7. júla 2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, sp.zn. 2T/36/2024 zo dňa 7.7.2025 obžalovaného A. B., nar.
XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, B. E. C., uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom od 6.8.2024 a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. v znení účinnom od 6.8.2024, na tom skutkovom základe, že:

dňa 22.3.2023 v čase okolo 23:00 hod. pred vchodom do bytového domu na adrese A. D. XXXX/X A. C.,
počas hádky s bývalou priateľkou F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G., H. XXX/XX, ju chytil oboma rukami
za plecia a sotil, v dôsledku čoho spadla na ľavý bok, následne sa postavila a po prejdení cca 20 metrov
ju na križovatke pri budove Gymnázia v C. znovu chytil oboma rukami za plecia a sotil na zem, pričom
spadla na ľavý bok, čím spôsobil poškodenej ľahké zranenie podvrtnutie ľavého kolena s natiahnutím
bočného väzu s potrebnou dobou liečby a obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní 5 týždňov.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti obžalovaného odsúdil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41
ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
mu určil skúšobnú dobu 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný
povinný nahradiť škodu poškodeným F. G., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom G., H. XXX/XX vo výške

912,80 Eur, Sociálnej poisťovni, pobočka Martin so sídlom Námestie SNP 4, Martin, IČO: 30 807 484
vo výške 2.964,80 Eur a Union zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO:
36 284 831, vo výške 313,63 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú F. G. so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B. ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice

o hlavnom pojednávaní. Obžalovaný podal odvolanie proti výroku o vine, a teda tým automaticky aj proti
výroku o treste a proti výroku o náhrade škody. Do termínu konania verejného zasadnutia obžalovaný
zahlásené odvolanie nezdôvodnil.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadril.

Verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného sa pred odvolacím krajským súdom konalo v neprítomnosti
obžalovaného A. B. a za prítomnosti prokurátora. Senát krajského súdu rozhodol o vykonaní verejnéhozasadnutia v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko na to boli splnené zákonné podmienky podľa §
293 ods. 5 Tr. por. Obžalovaný bol riadne a včas upovedomený o termíne verejného zasadnutia,
upovedomenie o termíne verejného zasadnutia osobne prevzal dňa 2.2.2026, čo preukazuje doručenka

na č.l. 345 spisu. Obžalovaný bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia v jeho
neprítomnosti, ako to vyplýva z obsahu upovedomenia na č.l. 346. Vykonaniu verejného zasadnutia
v neprítomnosti obžalovaného nebránila žiadna zákonná preukážka (§ 293 ods. 6 Tr. por.). Obžalovaný
neúčasť na verejnom zasadnutí žiadnym spôsobom neospravedlnil. Prokurátor v rámci konečného
návrhu na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaný) podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli
vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie
podané obžalovaným A. B. bolo podané oprávnenou osobou, proti výrokom rozhodnutia, proti ktorým je

prípustné, v zákonom stanovenej lehote a je nedôvodné.
Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
skutku (právne kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom
sa postupovalo podľa ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré

by mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na
obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú
správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom
na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody
rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v ich podstate stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal

dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.
Pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal v potrebnom rozsahu a zákonným spôsobom, postupoval dôsledne
v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku
dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam, súčasne náležite sa vysporiadajúc

s obhajobou obžalovaného.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku

vyložil, ako sa vyrovnal s podstatnou obhajobou obžalovaného A. B. a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny. Krajský
súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom súdu
prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené
kritéria z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný
a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu podstatnú otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť.
Krajský súd si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje
za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo

v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu
a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa, je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie podstatných odvolacích námietok obžalovaného
a jeho obhajcu, majúcich podstatný význam z hľadiska rozhodovania o vine obžalovaného.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno

pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).Skutočnosť, že obžalovaný A. B. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne

záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný A. B. počas celého trestného konania popiera spáchanie skutku, odvolací súd
poukazuje na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú vinu obžalovaného,
a na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vykonané dôkazy

vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba
nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že obžalovaný A.
B. spáchal žalovaný skutok. Z vykonaných dôkazov možno spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších
pochybností prijať len jediný záver o tom, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok a vylúčiť prijatie iného
záveru.

Obžalovaný A. B. priznáva, že v dobe skutku bol s poškodenou F. G., avšak popiera, že by ju bol
opakovane chytil oboma rukami za plecia a sotil, v dôsledku čoho spadla na zem a tým jej spôsobil
zranenia podľa obžaloby. Okresný súd však správne na str. 8 až 10 odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyhodnotil vykonané dôkazy a na ich podklade učinil správny záver o vine obžalovaného

v zmysle podanej obžaloby, náležite sa vysporiadajúc aj s jeho obhajobou. Ani krajský súd tu
nemá žiadne vážnejšie pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok. Ako už bolo
uvedené vyššie, ani obžalovaný nepopiera, že v dobe skutku bol s poškodenou F. G.. Obžalovaný
je zo spáchania skutku primárne usvedčovaný výpoveďou svedkyne poškodenej F. G., ktorá v rámci
svojich výpovedí opakovane a v podstatných bodoch zhodne popisovala správanie obžalovaného

v dobe skutku a okolnosti, za akých mala utrpieť v obžalobe popísané zranenia práve konaním
obžalovaného. Výpoveď svedkyne poškodenej nie je pritom jediným a osamoteným dôkazom, ktorý
obžalovaného usvedčuje zo spáchania žalovaného skutku. Výpoveď svedkyne poškodenej podporuje
SMS komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou krátko po skutku, v rámci ktorej sa obžalovaný
poškodenej opakovane ospravedlňoval a výslovne sa pýtal na jej nohu. Poškodená na ďalší deň

navštívila svoju všeobecnú lekárku, ktorej uvádzala rovnaký mechanizmus vzniku zranenia ako v rámci
vedeného trestného konania. Poškodená na ďalší deň po skutku podala na obžalovaného oznámenie
na polícii ohľadne spôsobených zranení. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný žiaden taký
motív na strane poškodenej, pre ktorý by mala nepravdivo obviniť obžalovaného zo spôsobenia
zranení. Poškodená zároveň hodnoverne a logicky vysvetlila, z akého dôvodu pri prvotnom vyšetrení

bezprostredne po skutku neuviedla, ako jej v skutočnosti toto zranenie vzniklo (strach poškodenej
z prítomného obžalovaného, s ktorým mala opakovane negatívne skúsenosti, obžalovaný sa voči nej
agresívne správal aj v dobe skutku). Verziu poškodenej ohľadne mechanizmu vzniku zranení podporil
tiež znalec F. I. I., ktorý sa vyjadril, že zranenia mohli byť poškodenej spôsobené tak, ako táto vypovedá.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku tiež dospel k správnemu záveru, že obžalovaný mal motív ku

konaniu voči poškodenej, aké sa mu obžalobou kládlo za vinu. Bezprostredne pred skutkom (fyzickým
napadnutím poškodenej), mala poškodená verbálny konflikt jednak s obžalovaným, ale aj s jeho matkou,
pričom poškodená dala obžalovanému aj jednu facku, obžalovaný mal na poškodenú hnev, súčasne
poškodená mu adresovala výčitky. V takejto vzájomne vypätej konfliktnej situácii následne obžalovaný
na poškodenú fyzicky zaútočil tak, ako sa uvádza v skutku výroku o vine rozsudku a spôsobil jej tam

popísané zranenia. So spôsobeným zranením bola poškodená bezprostredne po skutku na lekárskom
vyšetrení. V rámci tohto vedeného trestného konania boli zranenia poškodenej verifikované znalcom
z odboru zdravotníctvo F. I. I., pričom znalec sa vyjadril, že zranenia mohli byť poškodenej spôsobené
tak, ako to uvádzala.Po tom, čo okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne protiprávne konanie
obžalovaného správne právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

v znení účinnom od 6.8.2024 v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. v znení účinnom od 6.8.2024, a to s odôvodnením na str. 11 napadnutého rozsudku,
s ktorým sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje. S použitím § 2 ods. 1 Tr. zák. okresný súd zároveň
protiprávne konanie obžalovaného správne právne kvalifikoval podľa Trestného zákona v znení účinnom
od 6.8.2024 s odkazom na správne dôvody, ktoré okresný súd uvádza na str. 11 napadnutého rozsudku

(Trestný zákon v znení účinnom od 6.8.2024 je pre obžalovaného priaznivejší). Obžalovaný inému
(poškodenej F. G.) ublížil na zdraví a zároveň sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej
neslušnosti tým, že napadol iného (poškodenú F. G.). Miesta, kde ku spáchaniu skutku došlo, t.j. pred
vchodom do bytového domu na adrese A. D. XXXX/X A. C. a na križovatke pri budove Gymnázia v C., sú
miesta verejnosti prístupné. Opakované fyzické napadnutie poškodenej na týchto verejnosti prístupných
miestach tým spôsobom, že obžalovaný počas hádky poškodenú chytil oboma rukami za plecia a sotil

ju na zem, a to takou intenzitou, že spadla na zem a následkom pádu zavineného obžalovaným jej bolo
spôsobené podvrtnutie ľavého kolena s natiahnutím bočného väzu, dosahuje povahu hrubej neslušnosti.

K právnej kvalifikácii skutku aj ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. považuje
krajský súd za potrebné zvýrazniť nasledovné. Je plne na mieste a v súlade so zákonom žalovaný

skutok právne kvalifikovať aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, pokiaľ obžalovaný poškodenú chytil oboma rukami za plecia a sotil, v
dôsledku čoho spadla na zem a znovu ju chytil oboma rukami za plecia a sotil na zem, takéto konanie
obžalovaného jednoznačne svedčí minimálne o jeho eventuálnom úmysle spôsobiť poškodenej ujmu
na zdraví. Každá dospelá osoba s priemernými kognitívnymi schopnosťami si musí

byť vedomá faktu, že zasotenie osoby slabšej telesnej konštitúcie a nižšieho vzrastu ako je útočník,
môže viesť k jej nekontrolovanému pádu na zem, pri ktorom hrozí vznik poranení rôzneho charakteru
- od menej závažných až po fatálne, vrátane zranení majúcich povahu ublíženia na zdraví. Poškodená
zranenia utrpela v priamej príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním obžalovaného.
Konanie obžalovaného - sotenie poškodenej obžalovaným viedlo k bezprostrednému pádu

poškodenej na zem, pri ktorom si spôsobila zranenie ľavého kolena. Zranenie, ktoré poškodená utrpela,
má povahu ublíženia na zdraví v zmysle zákonnej definície podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. (ublížením na
zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo
lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý
spôsob života poškodeného). Podľa záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo,

odvetvie chirurgia F. I. I., u poškodenej vzhľadom na rozsah zranenia, charakter zranenia, priebeh
a spôsob liečby, je adekvátna a primeraná doba liečenia a práceneschopnosti v trvaní 5 týždňov.
Poškodená bola obmedzená v obvyklom spôsobe života nutnosťou vyšetrenia, ošetrenia a opakovanými
kontrolami u lekárov (traumatologická ambulancia, obvodný lekár). Poškodená počas celej uvádzanej
doby nemohla vykonávať činnosti a voľnočasové aktivity spojené s väčšou fyzickou námahou (práca

okolo domu, väčšie upratovanie, dvíhanie a prenášanie ťažších predmetov, behanie, skákanie, loptové
hry). Zraneniam poškodenej zodpovedá primeraná doba jej práceneschopnosti 5 týždňov.

Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovanému, odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový súd
v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku

poukázal na konkrétne dôkazy vykonané ohľadne rozhodnutia o uložení trestu obžalovanému, ako
aj na konkrétne skutočnosti z týchto dôkazov vyplývajúce. Následne trest ukladal správne v kontexte
zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák., osobitne s prihliadnutím na § 34 ods. 4 Tr. zák., ako
aj v kontexte účelu trestu, generálnej a individuálnej prevencie. U obžalovaného správne nebola
zistená žiadna poľahčujúca (a to ani vedenie riadneho života pred spáchaním skutku vzhľadom na

jeho priestupkovú minulosť) a správne bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm.
h) Tr. zák. (obžalovaný spáchal dva trestné činy). Nakoľko obžalovanému sa trest ukladá za viac
trestných činov (dva trestné činy), okresný súd správne obžalovanému trest ukladal ako úhrnný podľa
podmienok uvedených v ustanovení § 41 ods. 1 Tr. zák., a to podľa trestnej sadzby trestu odňatia
slobody v prípade prísnejšie trestného prečinu (trestného činu). Pokiaľ ide o druh trestu ukladaného

obžalovanému (trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu), takýto druh
trestu je u obžalovaného opodstatnený zohľadniac opakované protiprávne konanie obžalovaného voči
poškodenej F. G., s ktorou majú negatívne vzťahy. Pred spáchaním tohto skutku sa obžalovaný voči
poškodenej dopustil aj priestupku, pričom krajský súd zobral do úvahy povahu a charakter tohtopriestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Aby sa obžalovaný do budúcna vyvaroval ďalšieho
protiprávneho konania voči poškodenej, s ktorou majú negatívne vzťahy, je potrebné na jeho osobu
vplývať uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu (t.j. hrozbou

výkonu trestu odňatia slobody v prípade nevedenia riadneho života počas skúšobnej doby). Okresný súd
obžalovanému správne trest ukladal na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody, nakoľko sa
jedná o doposiaľ netrestanú osobu a v prípade žalovaného skutku sa jednalo o jednorazové protiprávne
konanie obžalovaného. Určenie skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
pri dolnej hranici zákonom určenej dĺžky skúšobnej doby je dôvodným vzhľadom k tomu, že v danom

prípade sa jedná o prvé odsúdenie obžalovaného za spáchanie trestného činu a pred spáchaním
tohto trestného činu obžalovaný spáchal jeden priestupok voči poškodenej. Takto okresným súdom
uložený trest obžalovanému aj krajský súd považuje za trest zákonný a spravodlivý, uložený v súlade so
zásadami pre ukladanie trestov, ktorý povedie k naplneniu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie,
správne uložený aj z pohľadu naplnenia účelu trestu u obžalovaného a ktorý je zároveň objektívnym
vyjadrením spáchanej trestnej činnosti.

Ani podľa názoru krajského súdu v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky na postup podľa
§ 10 ods. 2 Tr. zák., t.j. uplatnenie princípu ultima ratio pri spáchaní prečinov obžalovaným. Podľa
tohto zákonného ustanovenia nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť

nepatrná. Podľa názoru krajského súdu nepatrnosť obžalovaným spáchaných prečinov nie je nepatrná.
Obžalovaný konal úmyselne, spáchal dva trestné činy, jednalo sa o opakovaný fyzický útok na osobu
poškodenej, ktorým jej spôsobil následok – zranenie s potrebnou dobou liečby a obmedzenia v obvyklom
spôsobe života v trvaní 5 týždňov, obžalovaný nemal zábrany takto opakovane fyzicky zaútočiť na osobu
ženského pohlavia, fyzicky slabšiu, a nemal zábrany takto opakovane konať na miestach verejnosti

prístupných.

Okresný súd správne obžalovanému postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť nahradiť
škodu poškodeným F. G., Sociálnej poisťovni a Union zdravotnej poisťovni, s poukazom na správne
dôvody uvedené na str. 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Menovaní poškodení si náhradu škody

uplatnili riadne a včas, ich uplatnené nároky sú riadne preukázané a jedná sa o škodu spôsobenú
trestným činom obžalovaného. Zároveň poškodená F. G. bola správne podľa § 288 ods. 2 Tr. por.
so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces (pokiaľ ide o ňou uplatnený nárok
na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti), a to z dôvodov uvedených na str. 12
odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.