Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215168
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:2116215168.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu G. O. R., D., V. XXX, IČO: XXXXXXXX, právne
zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Trnava, Hlavná 31, IČO: 36865281,
proti žalovanému Ing. C. X., narodenému XX. C. XXXX, P., N. D. XX, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Trnava, Námestie SNP 3, IČO: 36 857 548, o zaplatenie
2.531,36 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16C/207/2016 o

dovolanížalobcuprotirozsudkuKrajskéhosúduvTrnavez27.novembra2024č.k.26Co/100/2023-375,
takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdTrnava(ďalejlen„súdprvejinštancie")rozsudkomz19.júla2023č.k.16C/207/2016-298
žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % (výrok II.) a rozhodol, že štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% (výrok III.).
1.1. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 52 ods. 1, § 52
ods. 2, 3 a 4, § 54 ods. 2, § 631, § 634 ods. 1 a 2, § 641 ods. 1 a § 652 ods. 1 a 2, § 706 ods. 1 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník") s poukazom na
ustanovenia § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP").
1.2. V odôvodnení (v poradí druhého) rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu je v
prejednávanej veci nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.531,36 eura so zákonným úrokom z omeškania
na základe faktúry č. XXX/XXXX za žalobcom tvrdenú vykonanú prácu uvedenú v predmetnej faktúre na

rodinnom dome žalovaného s tým, že podľa žalobcu došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu ústnej
zmluvy o dielo v zmysle s § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej sa strany dohodli na
vykonaní vodoinštalačných a kúrenárskych prác. Žalovaný uvedený nárok žalobcu sporoval pokiaľ ide
o dôvod i výšku a tvrdil, že práce uvedené vo faktúre č. XXX/XXXX žalobca nevykonal. Medzi stranami
nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného vykonal vodoinštalačné a kúrenárske práce s tým, že tieto
prebiehali v roku 2012 a žalovaný žalobcovi za tieto práce uhradil sumu 3.000 eur, ktorú sumu mu

žalobca fakturoval faktúrou č. XXXX/XX. Sporným nebolo, že medzi stranami sporu bola uzatvorená
ústna zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného vodoinštalačné, kúrenárske
a kanalizačné práce. Z faktúry č. XXXX/XX nevyplývalo, v akom rozsahu tieto práce žalobca vykonal a
z ktorých konkrétnych činností pozostávali.
1.3. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v spore neuniesol
dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, že práce naviac fakturované v zmysle faktúry

boli vykonané, a že strany sporu boli dohodnuté o predmete opravy a úpravy veci. Z výpovedí
svedkov, navrhnutých žalobcom, jednoznačne vyplynulo, že svedkovia neboli prítomní pri dohadeo úprave a oprave veci. Zároveň z ich výpovedí nevyplývalo ani to, že práce naviac, tak ako boli
žalobcom fakturované, aj boli vykonané. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané aj
znalecké dokazovanie znalcom Ing. G. C., ktorý mal určiť hodnotu prác v zmysle žalobcom predloženej

faktúry. Žalobca predložil znalcovi zoznam prác, ktoré vykonával na stavbe rodinného domu. Znalec
pri zodpovedaní otázok týkajúcich sa ceny vykonaných prác vychádzal z tvrdení žalobcu o popise
vykonávanýchčinností.Vovzťahukznaleckémudokazovaniusúdprvejinštancieuviedol,žejehoúlohou
bolo ohodnotiť práce, o ktorých žalobca tvrdil, že ich vykonal a dodal, že znalec nie je dôkazom o
tom, že rozsah prác bol vykonaný, že došlo k dohode o rozsahu prác a že práce vykonal žalobca. V

súvislosti so skutočnosťou, že žalobca účtoval cenu práce za montáž potrubia odlišnú dĺžku, ako bola
reálne pripojená, súd prvej inštancie konštatoval, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu v rámci jeho
záverečnej reči, že žalovaný si bol vedomý plného rozsahu prác. Súd prvej inštancie mal za preukázané,
že žalobca uvedenú prácu nevykonal. K nevykonaniu ďalších žalobcom navrhovaných dôkazov sa súd
prvej inštancie v bode 45. odôvodnenia svojho rozhodnutia vyjadril, že žalobca nepredložil návrhy na
vykonanie dôkazov včas. K neopodstatnenosti návrhu na znalecké dokazovanie k prácam vystavených

vo faktúre č. XXXX/XX uviedol, že táto faktúra nebola predmetom sporu a ani rozsah prác vykonaných
v rámci tejto faktúry. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nepovažoval vykonanie tohto dôkazu
za hospodárne.
1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O nároku štátu

na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že štátu priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 27. novembra 2024 č. k.
26Co/100/2023-375 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi

nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok II.).
2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie s poukazom na odvolacie dôvody
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Argumentoval, že záver súdu prvej inštancie o
neprípustnosti ním navrhovaných dôkazov z dôvodu zákonnej koncentrácie je nesprávny a v konečnom
dôsledkudošlokporušeniujehoprocesnýchpráv.Navrhol,abyodvolacísúdvykonalvýsluchsvedkaIng.

E.E.,výsluchžalobcuažalovaného,výsluchsvedkaIng.I.T.atiež,abyvykonalajznaleckédokazovanie
a obhliadku nehnuteľnosti. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval žalobca za jednostranné,
dôkazy za hodnotené izolovane a mal za to, že podstatné skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých
výpovedí neboli zo strany súdu prvej inštancie vôbec vyhodnotené. Žalobca súdu prvej inštancie tiež
vytkol, že sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal zjavne účelovou obranou žalovaného.

2.2. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
potvrdiť ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Zhodne so závermi súdu prvej inštancie
konštatoval, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku voči žalovanému.
2.3. Žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedka Ing. E. E.,
konateľa spoločnosti N. D., s.r.o., že práce, ktoré vyúčtoval faktúrou č. XXX/XXXX v rodinnom dome

žalovaného boli ním skutočne vykonané; výsluchom strán sporu k upresneniu prác, ktoré boli dohodnuté
a fakturované na základe faktúr č. XXXX/XX a č. XXX/XXXX a výsluchom svedka Ing. I. T. k doplneniu
časovej súvislosti. Odvolací súd k uvedeným odvolacím námietkam konštatoval, že tieto nie sú
opodstatnené, pretože sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy
a je jeho kompetenciou rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla

predložiť už skôr (ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania), bude
prihliadať.Odvolacísúdmalzato,žesúdprvejinštancieneporušilnaznačenýmpostupomrovnosťstrany
vo vzťahu k jej právu uplatňovať prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany. Odvolací súd
vyslovil, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol prečo a z akých dôvodov nevyhovel
dôkazným návrhom strany sporu a dodal, že navrhnuté dôkazy boli už doterajším konaním bez

dôvodných pochybností vyvrátené dôkazmi, ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie vykonané.
2.4. Odvolací súd sa vyjadril tiež k namietanému spôsobu hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie,
ako aj k namietanému spôsobu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že v
preskúmavanej veci je z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zrejmá logická súvislosť medzi
dôkazmi, ako aj úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno. Súd prvej inštancie k tomuto skutkovému záveru dospel na základe vykonaného dokazovania
a dostatočne jasne ho zdôvodnil.
2.5. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie správne posúdil, že nie je možné subsumovať
skutkové tvrdenia žalobcu pod tie právne normy, ktorých aplikácia by mala na danú vec dopadať, keďžezistený skutkový dej nenapĺňal hypotézu týchto právnych noriem (konkrétne § 652 a nasl. Občianskeho
zákonníka a ani ustanovenia v zmysle § 632 a nasl. Občianskeho zákonníka).
2.6. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací súd zdôraznil, že vo svojom zrušujúcom

uznesení sp. zn. 26Co/9/2022 zo dňa 31. marca 2023, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo
vyhovujúcej časti z dôvodu, že z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo možné vo vzťahu k podstatnej skutkovej
otázke ,,predmetu diela" dospieť k právnemu záveru, ktorý z týchto zistení vyvodil súd prvej inštancie a
preto bolo také rozhodnutie potrebné považovať za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy, resp. článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ( I. ÚS 243/07 ) a teda došlo k naplneniu odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby znova posúdil
žalobou uplatnený nárok čo do vyhovujúcej časti vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania,
ktoré treba vyhodnotiť podľa § 191 CSP a v písomnom vyhotovení rozsudku uviesť podstatné náležitosti
podľa § 220 ods. 2 CSP.
2.7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

3. Žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ") podal voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP.

3.1. Naplnenie uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ identifikoval
primárne (i) v nesprávnej aplikácii zákonnej koncentrácie súdneho konania súdom prvej inštancie, ktorú
potvrdil odvolací súd, ktorý sa však zaoberal v rozhodnutí sudcovskou koncentráciou konania, (ii) v
nedostatočnom vysporiadaní sa odvolacieho súdu s odvolacími dôvodmi a (iii) v hodnotení dôkazov
súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom. Konkrétne poukázal na zamietnutie výsluchu svedka

Ing. E. E., ktoré odvolací súd odôvodnil zákonnou koncentráciou konania. Práve tento svedok mohol
svojim svedectvom potvrdiť, že práce v dome žalovaného boli skutočne vykonané a preto vykonanie
tohtodôkazumohlomaťvýznamnývplyvnarozhodnutievovecisamej.Podľadovolateľasaodvolacísúd
nezaoberal odvolacou námietkou o nevykonaní predmetného dôkazu z dôvodu zákonnej koncentrácie
a nesprávne dospel k záveru, že dôkazy neboli vykonané v dôsledku aplikácie sudcovskej koncentrácie

(aj keď súd prvej inštancie uvedené odôvodnil zákonnou koncentráciou). V ďalšom poukázal dovolateľ
na zamietnutie vykonania nasledovných dôkazov: opätovný výsluch žalobcu; výsluch znalca Ing. G.
C.; vypracovanie znaleckého posudku k prácam (vykonaných v roku 2012) žalobcu, za ktoré žalobca
vystavil faktúru č. XXXX/XX; obhliadku nehnuteľnosti - rodinného domu postaveného na pozemku parc.
č. XXX/X v obci J., v prítomnosti žalovaného a znalca Ing. G. C.. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov,

dovolateľ uviedol, že odvolací súd ich hodnotil izolovane bez vzájomnej súvislosti. V tejto súvislosti
dovolateľ priblížil, že sa súdy vôbec nevysporiadali s tvrdeniami, ktoré vyplynulo z výsluchu svedka Ing.
T.. Svedok potvrdil, že v rozhodujúcom čase (rok 2013) priniesol na stavbu rodinného domu žalovaného
akumulačnú nádobu, ktorá sa využíva v spojení s tepelným čerpadlom, ktoré žalobca pripravoval v
kotolni žalovaného. Zároveň potvrdil, že žalovaný cez žalobcu naďalej odoberal tovar na dokončovacie

práce aj v roku 2013 bez akejkoľvek výhrady žalovaného (po ukončení dohodnutých a uhradených prác
v roku 2012). Tiež potvrdil, že montáž čerpadla nebola súčasťou pôvodnej dohody (2012), avšak z
odoberaného materiálu vrátane akumulačných nádrží je zrejmé, že žalobca zabezpečoval navyše pre
žalovanéhoajmontážaspúšťaniečerpadla,ktorévšakprejehoporuchunebolomožnéspustiť(samotné
čerpadlo si zabezpečoval žalovaný). Zároveň svedok uviedol práce, ktoré boli predmetom prvotnej

dohody(vykonanévroku2012)atorozvodypodlahovéhokúrenia,rozvodyvodyačiastočnekanalizácie.
Svedok sa zároveň vyjadril aj k položke 1 faktúry č. XXX/XXXX, ku ktorej uviedol, že sa používa na
dopájanie medzi zdrojom tepla a akumulačnou nádobou alebo stúpačkou. Z uvedeného je zrejmé,
že žalobca naďalej vykonával práce pre žalovaného v kotolni, kde zároveň aj prerábal kanalizáciu v
dôsledku inštalácie nového tepelného čerpadla spoločnosťou GEOTHERM Slovakia s.r.o. Dovolateľ

zdôraznil, že svedok týmito informáciami disponoval nielen od žalobcu, ale aj žalovaného.
3.2. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd" alebo „najvyšší súd") ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) uvádza nasledovné:

6. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí
byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania,
ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného
rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad. Ak by najvyšší

súdbezohľadunaprípadnúneprípustnosťdovolaniapristúpilkposúdeniuvecnejsprávnostirozhodnutia
odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu
toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd") sp. zn. II. ÚS 172/03].

7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle

§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie
končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9.Podľa§431ods.1CSPdovolanieprípustnépodľa§420možnoodôvodniťibatým,ževkonanídošlok
vade uvedenej v tomto ustanovení a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia sa dovolací dôvod vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada; podľa § 432 ods. 1 CSP potom dovolanie prípustné
podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a
podľa odseku 2 tu spomínaného ustanovenia sa dovolací dôvod vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

10. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce

je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj
v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa (bod 3.1.). Dovolateľ vytkol nižším
súdom vady v procese dokazovania a hodnotenia dôkazov a v rámci dovolacej argumentácie tiež vytkol
odvolaciemu súdu nedostatočné odôvodnenie jeho rozsudku.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny

proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, podobne ani právo na rozhodnutie v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ako ani jej právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II.

ÚS 251/03). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05).

12. Pojem „procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa

ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
tedasamaprocedúraprejednaniaveci(to,akosúdviedolkonaniealebospor)znemožňujúcaúčastníkovi
(strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní.13. Na to, aby mohlo dôjsť ku konštatovaniu zaťaženia konania pred súdom vadou v podobe porušenia
nesprávnym procesným postupom súdu práva strany sporu na spravodlivý proces, musí byť daná okrem
postupu súdu hodnotiteľného za nesprávny i príčinná súvislosť medzi takýmto procesným postupom

súdu a upretím strane sporu niektorého z jej prináležiacich procesných práv, popri tom tu však musí byť
aj zákonom predpokladaná intenzita zásahu do práv, odôvodňujúca záver, že nebyť takéhoto zásahu,
strane sporu by sa dostalo možnosti uplatniť (ešte pred právoplatným skončením konania) tie argumenty
alebo námietky, ktoré pre nenáležitý postup odvolacieho súdu (resp. aj súdu prvej inštancie) museli byť
uplatnené až dovolaním.

14. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej
inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní
skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V
rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté

rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie
zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP,
avšak tieto vady v prejednávanej veci nezistil.

15. Dovolateľ namietal, že súdy nižších inštancií (po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu a vrátení
veci súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie) nevykonali v konaní ním navrhované
dôkazy, konkrétne opätovný výsluch žalobcu, výsluch znalca Ing. G. C., výsluch svedka Ing. E. E.,
vypracovanie znaleckého posudku k prácam žalobcu vykonaným v roku 2012 (ktoré boli predmetom

faktúry č. XXXX/XX) a obhliadku nehnuteľnosti - rodinného domu postaveného na pozemku parc.
Č. XXX/X v obci J. a to v prítomnosti žalobcu, žalovaného a znalca Ing. G. C.. V tejto spojitosti
odvolací súd poukázal na bod 45. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
v predmetnom bode odôvodnenia rozsudku uviedol, že opätovný výsluch žalobcu nepovažoval za
opodstatnený a ani hospodárny, keďže žalobca už vo veci vypočutý bol a bola mu poskytnutá možnosť

sa vyjadriť ku všetkým okolnostiam v prejednávanej veci. Navyše, súd prvej inštancie zdôraznil, že vo
veci už bolo raz rozhodnuté a vec mu bola vrátená z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nie
z dôvodu nevykonania dôkazov, resp. potreby doplnenia dokazovania. Výsluch znalca Ing. G. C. súd
prvej inštancie nepovažoval za relevantný vo veci, keďže tento znalec sa nemohol vyjadriť ku existencii
dohody o predmete opravy a úpravy medzi stranami sporu a ani ku skutočnosti, či žalobca práce reálne

vykonal. Znalec bol vo veci ustanovený za účelom ohodnotenia prác uvedených žalobcom vo faktúre č.
XXX/XXXX. Rovnako za neopodstatnenú vyhodnotil súd prvej inštancie obhliadku nehnuteľnosti súdom,
keďže úlohou súdu bolo posúdenie opodstatnenosti žaloby s ohľadom na skutkové tvrdenia žalobcu,
predloženie dôkazov a následné unesenie dôkazného bremena žalobcom. Dodal, že vykonanie dôkazu
výsluchom svedka Ing. E. E. a vypracovanie znaleckého posudku k prácam žalobcu v zmysle faktúry č.

XXXX/XX, mohol žalobca navrhnúť skôr, v čase pred prvotným rozhodnutím vo veci samej. Uvedené súd
prvej inštancie argumentoval zákonnou koncentráciou konania v zmysle § 154 CSP. Vzhľadom na to, že
tieto dôkazy neboli navrhnuté včas, súd prvej inštancie tieto nevykonal. Odvolací súd v tejto súvislosti
konštatoval, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle § 153 ods. 2 CSP na dôkazy
nebude prihliadať, neporušil rovnosť strany, pokiaľ išlo o jej právo uplatňovať prostriedky procesného

útoku alebo procesnej obrany.

16. V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že sú koncentrované
vo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V
materiálnom zmysle zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené

pred súdom prvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže
odvolacieho konania nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany prípustné. Zákonná koncentrácia konania je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí
pre odvolacie sporové konanie. Dovolací súd dáva v tomto smere do pozornosti zásadu, ktorá platila
už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t.j. „práva patria len bdelým" (pozorným,

ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv
a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V
slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa one, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a
pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.

17. Aj napriek argumentácii odvolacieho súdu v bode 11. svojho rozsudku, v rámci ktorej uviedol, že súd
prvejinštanciepostupovalvprípadenevykonanianavrhovanýchdôkazovpodľaustanoveníosudcovskej
koncentrácii konania správne (súd prvej inštancie explicitne oprel svoj postup o ustanovenia o zákonnej
koncentrácii v zmysle CSP), dovolací súd uvádza, že ako sudcovská, tak i zákonná koncentrácia
konania sú zhodne založené na princípe včasného uplatňovania prostriedkov procesného útoku a

obrany s cieľom zabezpečiť rýchlosť a efektívnosť sporu. Zákonná koncentrácia ukladá objektívnu
časovúhranicupriamozozákona,zatiaľčosudcovskáumožňujesúduvrámcijehodiskrečnejprávomoci
tieto lehoty sprísniť. V danom prípade bolo ale pre posúdenie dovolacej argumentácie uvedenej v
bode 15. rozhodujúce práve to, že oprávnenosť nároku dovolateľ chcel preukázať dôkazmi, ktoré
navrhol vykonať až po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu (rozhodnutí prvom v poradí), t. j. po
koncentrácii prvoinštančného konania pred vydaním zrušeného rozsudku. I keď si dovolací súd v danej

súvislosti uvedomuje, že „Pravidlám sporového konania, ktoré sa riadi zásadou koncentrácie konania
a objektívnym stavom existujúcim v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP) nebráni, pokiaľ
sa uplatňovaný nárok preukáže vykonaním dôkazu, ktorý prišiel na rad až po vyslovení právneho
názoru odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení a teda po koncentrácii konania. Ak odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vráti na ďalšie konanie, strany sporu môžu uvádzať nové

skutočnosti a navrhovať nové dôkazy v rozsahu dôvodov zrušujúceho uznesenia, bez toho, aby boli
obmedzované tým, že v predchádzajúcom konaní pred súdom prvej inštancie túto možnosť nevyužili;
účinky zákonnej (sudcovskej) koncentrácie konania nad rámec dôvodov zrušujúceho uznesenia tým nie
sú dotknuté." (R 29/2025), o daný prípad v prejednávanej veci nejde. Podľa dovolacieho súdu odvolací
súd postupoval správne, keď v zmysle § 387 ods. 1, 2 v odôvodnení svojho rozsudku skonštatoval

správnosť záverov súdu prvej inštancie, podľa ktorých „Vykonanie dôkazov: výsluch svedka: Ing. E. E.
a vypracovanie znaleckého posudku k prácam žalobcu v zmysle faktúry č. XXXX/XX, mohol žalobca
navrhnúť už skôr, t. j. v čase pred prvotným rozhodnutím vo veci samej a to s poukazom na § 154
Civilného sporového poriadku „do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí". Nakoľko tieto
dôkazy neboli navrhnuté včas, súd tieto dôkazy nevykonal." (pozri bod 45. prvoinštančného rozsudku).

V danom veci je potrebné si uvedomiť, že odvolací súd rozhodnutím prvým v poradí zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti výslovne z dôvodu, že z vykonaných skutkových zistení v
žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo možné vo vzťahu
k podstatnej skutkovej otázke ,,predmetu diela" dospieť k právnemu záveru, ktorý z týchto zistení
vyvodil súd prvej inštancie a preto bolo také rozhodnutie potrebné považovať za nepreskúmateľné, čo v

napadnutom uznesení aj patrične zdôvodnil (pozri nielen bod 11., na ktorý jediný sa dovolateľ zameral,
ale v jeho kontexte aj tie nasledujúce, až po bod 16.). Odvolací súd explicitne súdu prvej inštancie
uložil, aby znova posúdil žalobou uplatnený nárok čo do vyhovujúcej časti vychádzajúc z výsledkov
vykonaného dokazovania, ktoré treba vyhodnotiť podľa § 191 CSP a v písomnom vyhotovení rozsudku
uviesť podstatné náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Znamená to, že nové návrhy na dokazovanie

a tvrdenie nových skutočností dovolateľom nesledovali vyslovený právny názor odvolacieho súdu na
prejednávanú vec, v danom prípade išlo o nové návrhy po zákonnej koncentrácii konania, ktorého
výsledky mal súd prvej inštancie znovu vyhodnotiť, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie vypraviť
tak, aby zodpovedalo § 220 ods. 2 CSP. Navyše, dovolací súd má z obsahu súdneho spisu za
preukázané, že strany sporu boli v konaní poučené o tom, že skutočnosti a dôkazy musia predložiť

alebo označiť (resp. uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany) najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (zákonná koncentrácia konania). Rovnako boli
strany sporu v konaní preukázateľne poučené aj o tom, že na prostriedky procesného útoky a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (sudcovská koncentrácia

konania). Dovolacia námietka o nesprávnej aplikácii zákonnej koncentrácie súdneho konania súdom
prvej inštancie, potvrdenej odvolacím súdom, je preto neopodstatnená. Zároveň dovolací súd uvádza, že
vzhľadom na uvedené nemožno vo veci konštatovať ani porušenie zásady rovnosti strán v neprospech
žalobcu.

18. Dovolateľ ďalej namietal postup nižších súdov vo veci hodnotenia dôkazov, resp. nevykonania ním
navrhovaných dôkazov a nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu. K tomuto dovolací
súd uvádza, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich
vyhodnotení zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak,že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle
konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04).
Dovolací súd v prejednávanej veci nezistil, že by postupom súdov nižších inštancií došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces uvedeným spôsobom, ani že zistenie skutkového stavu by bolo prima
facie natoľko chybné (svojvoľné), že by k nemu súd pri rešpektovaní základných zásad hodnotenia
vykonaných dôkazov nemohol nikdy dospieť (porov. I. ÚS 6/2018), a ani že prijaté právne závery by
boli v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. že by z nich v žiadnej možnej
interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývali (porov. I. ÚS 243/07).

19. I keď súdy viaže povinnosť efektívne preskúmať argumenty a dôkazné návrhy strán a vykonať ich
hodnotenievovzťahukrozhodnutiu,ktorésamáprijaťasúdymusiasvojerozhodnutiariadneodôvodniť;
tieto princípy spravodlivého procesu nemožno však vykladať tak, že vyžadujú podrobnú odpoveď na
každý argument strany. Dosah povinnosti odôvodniť rozhodnutie sa môže líšiť v závislosti od povahy
prejednávanejveciaotázka,čisúdsplniltútosvojupovinnosť,môžebyťzodpovedanáibasprihliadnutím

na konkrétne okolnosti každého prípadu a po posúdení spravodlivosti procesu ako celku.

20. Právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že

základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo
na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový (skutočný) stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom

omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil,
že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo

svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda
na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS

174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva
aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29.
apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09.
decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z
19. februára 1998). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať

podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).

21. Konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok
(m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným
rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu má podľa dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v
zmysle § 393 CSP.

22. Dovolací súd v predmetnej veci nezistil, že by išlo o taký prípad vybočenia z medzí ustanovenia
§ 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces. Dovolací súd

konštatuje, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vymedzil predmet konania, zhrnul, ako
vo veci rozhodol súd prvej inštancie, uviedol obsah odvolania žalobcu a ďalších vyjadrení a následne
zrozumiteľne a jasne vysvetlil na základe, akých súdom prvej inštancie zistených skutkových okolností,
považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny.23. Po preštudovaní spisového materiálu, stotožňujúc sa s názorom odvolacieho súdu, dovolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie v bode 45. odôvodnenia svojho rozsudku dostatočne zrozumiteľne,

jasne a vyčerpávajúco žalobcovi poskytol odpoveď, prečo a na základe akých dôvodov nevyhovel
dôkazným návrhom strany sporu a poukázal na to, že žalobcom navrhnuté dôkazy boli už doterajším
konaním bez dôvodných pochybností vyvrátené dôkazmi, ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie
vykonané. Zároveň dovolací súd opätovne uvádza, že odvolací súd postupoval správne, keď v zmysle
§ 387 ods. 1, 2 v odôvodnení svojho rozsudku skonštatoval správnosť záverov súdu prvej inštancie.

Na uvedenom základe má dovolací súd za to, že postup hodnotenia dôkazov nižšími súdmi a ani
(podľa dovolateľa nedostatočné) odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v prejednávanej veci
nepredstavujú vady konania zakladajúce prípustnosť dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.

24. Dovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné akcentovať, že dovolacie konanie má od
účinnosti Civilného sporového poriadku povahu procesu rigoróznejšieho a odborne náročnejšieho

typického v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Spracovaniu dovolania a celkovej
kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Z hľadiska
posúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom
upraveným v zákone (§ 431 a § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a

predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.

25. Najvyšší súd neidentifikoval zo strany nižších súdov taký procesný postup, ktorý by zakladal
porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Vzhľadom na vyššie uvedené, najvyšší súd dovolanie

žalobcu podané na základe dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP odmietol ako neprípustné
podľa § 447 písm. c) CSP.

26. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.