Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318207481
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:2318207481.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: L. M., nar. X. H. XXXX, H.V. Č.. XXX, zastúpeného
splnomocnenkyňou:VIALEGE,s.r.o.,Pata,Veterná1093,IČO:36866415,protižalovanému:CONVEY
Property, a.s., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 43 852 017, zastúpenému advokátom: JUDr. Ľubomír
Vanek, Skalica, Potočná 169/85, IČO: 42 293 529, o nahradenie prejavu vôle, vedenom na Okresnom
súde Galanta pod sp. zn. 15C/48/2018, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 29. mája 2024 sp. zn. 10Co/23/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania priznáva v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 25. októbra

2022 č. k. 15C/48/2018-308 rozhodol tak, že I. nahradil prejav vôle žalovaného pod kúpnou zmluvou,
ktorá tvorí prílohu tohto rozsudku, podľa ktorej žalovaný prevádza svoj spoluvlastnícky podiel vo výške
1/2-ice pomeru k celku na nehnuteľnostiach, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. Š. a sú evidované ako parc.
reg. „E“ č. 173/12 - orná pôda o výmere 11 435 m2, parc. reg. „E“ č. 173/112 - orná pôda o výmere 134
m2, pričom obe sú vedené na LV č. XXX pre kat. úz. Š. za kúpnu cenu 2.800 eur, pričom žalobca je túto
kúpnu cenu povinný zaplatiť do troch pracovných dní od oznámenia platobného spôsobu a miesta;. II.

priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.
1.1. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 31, § 136 ods. 1 a 2, § 140, § 603 ods. 3, § 605 a § 853 OZ
(zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) a poukazom na rozsudok
NS SR sp. zn. 4Cdo/48/2009 z 30. 6. 2010. Vecne dôvodil, že žalobca sa domáhal žalobou doručenou
súdu prvej inštancie 31. 10. 2018, aby súd uložil žalovanému povinnosť uzavrieť s ním zmluvu, ktorej
predmetom bude prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo výške 1/2-ice k celku, ktoré sa

nachádzajú v kat. úz. Š. a sú evidované ako parc. reg. „E“ č. 173/12 - orná pôda o výmere 11 435 m2,
parc. reg. „E“ č. 173/112 - orná pôda o výmere 134 m2, pričom obe sú vedené na LV č. XXX pre kat. úz.
Š.E., za kúpnu cenu vo výške 2.800 eur. Žalobu odôvodnil tak, že je podielovým spoluvlastníkom týchto
nehnuteľností vo výške 1/2-ice k celku, pričom zvyšný spoluvlastnícky podiel bol bez rešpektovania jeho
predkupného práva prevedený predchádzajúcou spoluvlastníčkou E. M. na žalovaného, a to kúpnou
zmluvou z 9. 11. 2015, pričom vklad spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného

bolpovolenýdňa4.12.2015.Podľatvrdenížalobcuonakospoluvlastníknehnuteľnostínemalvedomosť
o tom, že predchádzajúca spoluvlastníčka vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu previedla na
žalovaného, pričom pred samotným predajom, keďže nešlo o predaj blízkej osobe mu nebola doručená
žiadnapísomnáponuka,obsahujúcavýzvunarealizáciujehopredkupnéhopráva.Zuvedenýchdôvodov
sa teda žalobca domáhal v zmysle § 603 ods. 3 OZ toho, aby mu žalovaný, ktorý je súčasným
spoluvlastníkom nehnuteľnosti tieto ponúkol na predaj za tých istých podmienok, ako ich nadobudol do

vlastníctva pri porušení žalobcovho predkupného práva. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním
zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalobca a žalovaný sú spoluvlastníkmi nehnuteľností každý vovýške 1/2-ice k celku k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX pre kat. úz. Š. ako parc. reg. „E“ č.
173/12 - orná pôda o výmere 11 435 m2, parc. reg. „E“ č. 173/112 - orná pôda o výmere 134 m2.
Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam titulom dedenia na základe Osvedčenia

o dedičstve sp. zn. D 2239/96, Dnot 298/96 zo dňa 24. 7. 1997. Žalovaný nadobudol spoluvlastnícke
právo k spornému spoluvlastníckemu podielu na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s predchádzajúcou
spoluvlastníčkou E. M. dňa 9. 11. 2015, ktorej vklad bol povolený dňa 4. 12. 2015.
1.2. Dôvodil, že z ním citovaných zákonných ustanovení, ako aj z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že
povinnosťou každého spoluvlastníka veci je ponúknuť túto vec pred jej zamýšľaným predajom inej osobe

než osobe blízkej na odkúpenie spoluvlastníkovi, resp. spoluvlastníkom. Takáto ponuka pritom musí
byť jednoznačná a kvalifikovaná a musí byť jednoznačné, že sa táto ponuka dostala do dispozičnej
sféry spoluvlastníka, pričom platí, že spoluvlastnícky podiel k veci je možné previesť až po tom, čo
je zrejmé, že spoluvlastník svoje predkupné právo nemá v úmysle realizovať. Keďže ustanovenia OZ
upravujúce spoluvlastníctvo k veci neobsahujú úpravu následkov nerealizácie predkupného práva, je
podľa ustálenej súdnej praxe (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/48/2009 z 30. 6. 2010) v zmysle §

853 OZ potrebné aplikovať ust. § 602 a nasledujúcich OZ. Z ust. § 605 OZ vyplýva, že v prípade, ak
ide o realizáciu ponuky spojenej s predkupným právom k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam,
musí byť táto ponuka realizovaná písomne. V prejednávanom spore pritom žalovaný žiadnu takúto
relevantnú ponuku adresovanú vtedajšou spoluvlastníčkou E. M. smerujúcu k žalobcovi nepreukázal.
Žalovaný taktiež nepreukázal žiadny písomný právny úkon, ktorý mal jeho konateľ Y. N. vykonať v

mene vtedajšej spoluvlastníčky voči žalobcovi a ktorý mal obsahovať kvalifikovanú ponuku na realizáciu
predkupného práva, navyše žalovaný ani nepreukázal žiadne písomné plnomocenstvo, ktoré mu malo
byť udelené predchádzajúcou spoluvlastníčkou E. M., aby v jej mene oslovil s ponukou na realizáciu
predkupného práva žalobcu. Takéto plnomocenstvo, keďže sa malo týkať písomného právneho úkonu,
t. j. písomne realizovanej ponuky na realizáciu predkupného práva k nehnuteľnostiam, muselo mať v

zmysle § 31 OZ písomnú formu. Absenciu písomnej formy pritom podľa názoru súdu nebolo možné
nahradiť žiadnymi svedeckými výpoveďami smerujúcimi k preukázaniu akejsi osobnej návštevy a
osobnej komunikácie konateľa žalovaného ako splnomocnenca vtedajšej spoluvlastníčky so žalobcom.
Z uvedených dôvodov, keďže súdom citované zákonné ustanovenia jednoznačne ustanovujú písomnú
formu ponuky na realizáciu predkupného práva, boli svedecké výpovede vypočutých svedkov právne

irelevantné, pretože nesmerovali k preukázaniu existencie písomnej ponuky, preto súd tieto svedecké
výpovede vyhodnotil ako nespôsobilé na preukázanie skutočností tvrdených žalovaným. V priebehu
trvania sporu žalovaný k spisovému materiálu založil Čestné prehlásenia svedkov, ktorí v konaní boli
vypočutí, a to M. N. a E. Q., pričom z týchto čestných prehlásení malo vyplývať, že uvedení svedkovia
mali sprevádzať Y. N. do Obce Dvorníky a z ich vzájomnej komunikácie malo vyplynúť, že v zastúpení

spoluvlastníčky sporných nehnuteľností mal Y. N. niesť ponuku na využitie zákonného predkupného
práva pre druhého vlastníka. Súd uvedené čestné prehlásenia vyhodnotil ako účelové a neprihliadal na
ne, pričom z rovnakého dôvodu aj zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov,
a to hlavne s prihliadnutím na to, že uvedení svedkovia už v konaní vypočutí boli. Každá zo strán im mala
možnosť klásť otázky, pričom ich následné vyjadrenia a pochybnosť o ich objektivite vyplýva aj z toho,

že k doplneniu svojich svedeckých výpovedí pristúpili z dôvodu, že boli oboznámení s právnym názorom
konajúceho súdu, ako aj s právnym názorom súdu II. inštancie, ktorý bol výsledkom odvolacieho konania
vo veci.
1.3. Z uvedeného súd konštatoval, že v prebiehajúcom spore nebol predložený žiadny dôkaz, ktorým by
žalovaný preukázal doručenie písomného návrhu na uplatnenie predkupného práva, teda súd vychádzal

ztoho,žežalovanývrámcisvojejobranynepreukázalzákladnúnáležitosťrealizáciepredkupnéhopráva.
Súd taktiež nezdieľal názor žalovaného, že z konkludentného konania žalobcu malo vyplývať, že jeho
úmyslom je ponechať si predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi, pretože táto argumentácia
by mala opodstatnenie iba v prípade, že by žalobcovi bola riadnym spôsobom v súlade so zákonom
prezentovaná písomná ponuka na realizáciu jeho predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu k

nehnuteľnostiam. Takýto postup je pritom predpokladaný aj zákonom v ust. § 605 OZ, resp. musí
vyplývať z jednoznačnej reakcie osoby oprávnenej k predkupnému právu po doručení kvalifikovanej
ponuky. Žiadna takáto situácia, resp. postoj žalobcu však z vykonaného dokazovania nevyplynul. Z
tohto dôvodu teda nebolo možné ani vychádzať z toho, že vyhovením žalobe by došlo k neprípustnému
kumulovaniu nárokov, vyplývajúcich z porušenia predkupného práva v zmysle § 603 ods. 3 OZ.

1.4. Na základe vyššie uvedeného teda súd jednoznačne stanovil, že predkupné právo žalobcu k
spoluvlastníckemu podielu na vyššie uvedených nehnuteľnostiach porušené bolo a žalovaný tento
spoluvlastnícky podiel nadobudol do vlastníctva bez rešpektovania predkupného práva žalobcu. V
zmysle § 603 ods. 3 OZ sa žalobca svojou žalobou domáhal ako oprávnená osoba a spoluvlastníknehnuteľností, pričom jeho spoluvlastnícke predkupné právo bolo porušené, aby mu žalovaný
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ich
kúpil od predchádzajúcej spoluvlastníčky. Na základe uvedeného bol súd prvej inštancie toho názoru,

že pre spravodlivú úpravu práv a povinností sporových strán je potrebné žalobe vyhovieť s tým, že
žalovanému musí byť v záujme riadnej vykonateľnosti rozsudku uložená nielen povinnosť realizovať
ponuku smerom k žalobcovi, ale taktiež povinnosť v zmysle tejto ponuky ďalej postupovať, teda uzatvoriť
zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam na žalobcu za totožných
podmienok, za akých ich nadobudol do vlastníctva on. Súd bol taktiež toho názoru, že žalobca podaním

žaloby jednoznačne formuloval, že takúto ponuku mieni akceptovať za totožných podmienok, preto je
podľa názoru súdu postačujúce, ak bude nahradený prejav vôle žalovaného pod kúpnou zmluvou, ktorej
znenie bude tvoriť prílohu tohto rozsudku, pričom táto zmluva obsahuje totožné podmienky, za akých
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nadobudol žalovaný. Podľa názoru súdu takéto rozhodnutie
smeruje jednak k ochrane vlastníckeho práva a z neho vyplývajúceho predkupného práva a bude taktiež
spravodlivýmspôsobomusporadúvaťvzájomnéprávaapovinnostistránsporu.Včastiotrováchkonania

svojerozhodnutieodôvodnilprávneust.§255ods.1CSP(zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku v znení neskorších predpisov), vecne plným úspechom žalobcu.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 29. mája 2024 sp. zn. 10Co/23/2023
rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku zmenil tak, že:

Súd nahrádza prejav vôle žalovaného uzavrieť Kúpnu zmluvu označenú ako Zmluva o prevode
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti so žalobcom, ktorá tvorí prílohu tohto rozsudku, o prevode
spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo výške 1-ice na nehnuteľnostiach, zapísaných Okresným
úradom Galanta, katastrálnym odborom, ako parc. reg. „E“ č. 173/12 - orná pôda o výmere 11 435 m2,
parc. reg. „E“ č. 173/112 - orná pôda o výmere 134 m2, pričom obe sú vedené na LV č. XXX pre kat.

úz. Š., za kúpnu cenu 2.800 eur, splatnú do troch pracovných dní od písomného oznámenia čísla účtu
žalovaného v tvare IBAN žalobcovi. (I. výrok) Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. (II. výrok)
2.1. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 140, § 603 ods. 3 OZ, a tým, že
podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 6Cdo/115/2011 bolo

už NS SR judikované (rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/262/2009, 4Cdo/334/2009, 5Cdo/211/2009 a pod.), že z
hľadiska obsahu účinkov a výkonu je potrebné aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 OZ aplikovať
(uplatnením analógie legis - § 853 OZ) všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti,
druhej hlavy, druhého oddielu OZ (§ 602 až § 606 OZ). Otázka možnosti použitia všeobecnej úpravy o
predkupnom práve na vzťahy vyplývajúce z úpravy vecného predkupného práva je v rozhodovacej praxi

dovolacieho súdu ustálená a nebol zistený dôvod, pre ktorý by bol daný odklon od doterajšieho výkladu.
Oprávnený spoluvlastník má teda pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber
tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu
zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu
predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby.

Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri
kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré
však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Treba zdôrazniť, že súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a
a § 603 ods. 3 OZ je z právnej povahy veci vylúčené. Iné následky porušenia predkupného práva zákon
nepripúšťa, a preto zo zákona nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka,

ktorého predkupné právo bolo porušené (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/48/2009).
2.2. Z obsahu spisu vyplývalo, že žalobca sa žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného
uzavrieť s ním zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu (z dôvodu porušenia predkupného
práva právnou predchodkyňou žalovaného), alternatívne (ak nebude návrhu o nahradenie prejavu
vôle vyhovené) určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu právnou

predchodkyňou žalovanej na žalovanú. Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy
o prevode spoluvlastníckeho podielu však nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený. Znamená
to, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do
pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, vrátane práv a povinností vyplývajúcich
z predkupného práva. Uvedené nároky z porušenia predkupného práva sa teda vzájomne vylučujú,

čo znamená, že oprávnený spoluvlastník sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje. Z povahy týchto
nárokov je vylúčené, aby oprávnený súčasne uplatňoval neplatnosť právneho úkonu (§ 40a OZ) a tiež
niektorý z nárokov vyplývajúci z § 603 ods. 3 OZ (napr. žiadosťou o nahradenie prejavu vôle).2.3. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vytkol súdu
prvej inštancie, že z odôvodnenia v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie v predmetnej veci
(rozsudku Okresného súdu Galanta z 31. 12. 2020 č. k. 15C/48/2018-196, ktorým súd vyhovel žalobe

o nahradenie prejavu vôle) nevyplývalo, ako súd prvej inštancie riešil vzájomne sa vylučujúce nároky
z porušenia predkupného práva, keďže v prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy
o prevode spoluvlastníckeho podielu, nemôže sa oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu
nadobúdateľ vec ponúkol na kúpu, pretože nadobúdateľ ju platne nenadobudol. Práva vyplývajúce z §
603 ods. 3 OZ (nahradenie prejavu vôle) môže podielový spoluvlastník uplatniť, ak relatívnu neplatnosť

zmluvy, na ktorom základe nadobúdateľ vec získal, neuplatnil vôbec alebo ju síce uplatnil, ale vadne,
resp. neúčinne (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/28/2009). Relatívna neplatnosť spoluvlastníckeho
podielu v § 140 OZ je uplatnená tým, že sa dotknutý spoluvlastník dovolá tohto dôvodu u prevádzateľa a
nadobúdateľa. Právne účinky dovolania sa tejto neplatnosti nastávajú okamihom, kedy tento prejav vôle
dôjde všetkým subjektom relatívne neplatného právneho úkonu (vrátane doručenia žaloby uvedeným
subjektom).

2.4. Žalobca po zrušení odvolacím súdom v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie o. i. uviedol
v podaní z 23. 3. 2022, že v žalobe bolo jasne a zrozumiteľné uvedené, že pre prípad, že súd by
nevyhovel žalobe o nahradenie vôle žalovaného predať mu spoluvlastnícky podiel na pozemkoch,
žalobca navrhuje, aby súd rozsudkom určil neplatnosť zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu.
Keďže však súd prvej inštancie vyhovel žalobe o nahradenie vôle ako preferenčnej možnosti riadne

uplatnenej žalobcom, bolo nehospodárne a nelogické, aby súd pristúpil k vyhodnocovaniu eventuálneho
petitu. Žaloba o relatívnu neplatnosť nebola uplatnená riadne, resp. bola a je neúčinná, lebo nebola
uplatnená, a žaloba nebola podaná proti, E. M. ako prevodkyni predmetného spoluvlastníckeho podielu.
Nič teda nebránilo tomu, aby súd vyhovel žalobe, resp. preferenčnému žalobnému petitu žalobcu a
nahradil vôľu žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy so žalobcom. Ďalej uviedol, že s cieľom vyhovieť

požiadavke odvolacieho súdu, navrhuje, aby súd prvej inštancie pojal do rozsudku (buď priamo do
výroku rozsudku alebo do prílohy rozsudku) text kúpnej zmluvy ako ho opätovne prikladá, v ktorom
texte oproti textu, ktorý bol prílohou žaloby upravil len obchodné meno a sídlo žalovaného, ktoré tento
medzičasom zmenil. V pôvodnej zmluve medzi žalovaným a E. M. bola kúpna cena zaplatená v hotovosti
pri uzavretí kúpnej zmluvy, kedy boli obe strany prítomné na jednom mieste v rovnakom čase, a pani

E. M. potvrdila prijatie danej platby. Vzhľadom na odlišnosť spôsobenú uzavretím zmluvy v súdnom
konaní (ktorú zapríčinil žalovaný, a teda môže ísť prípadne aj na jeho ťarchu) je potrebné zaplatenie
kúpnej ceny prostredníctvom bankového účtu a v primeranej lehote na zrealizovanie medzibankového
prevodu, a to z dôvodu preukaznosti plnenia a predchádzaniu ďalším sporom medzi stranami. Žalobca
ďalej v elektronickom podaní z 30. 3. 2022, dodatočne doručenom v listinnej podobe /iba zmluva/ dňa

1. 4. 2022, predložil Zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti s vlastnoručným
podpisom žalobcu, a to za účelom doloženia do prílohy rozsudku. Žalovaný dňa 20. 9. 2022 predložil
súdu listinné dôkazy - Čestné prehlásenie p. E. Q. z 5. 8. 2022 s úradne osvedčeným podpisom dňa
20.9.2022 a Čestné prehlásenie p. M. N. z 2.8.2022 s úradne osvedčeným podpisom dňa 8. 9. 2022. Na
pojednávaní dňa 27. 9. 2022 uviedol, že tieto čestné prehlásenia boli spísané, nakoľko odvolací súd sa

zaoberalotázkoučivypočutísvedkoviabolioboznámenísobsahomlistín,ktoréniesolzástupcapôvodne
žalovaného k pôvodnému vlastníkovi, a pokiaľ súdu nebude postačovať takéto čestné prehlásenie,
navrhol doplniť dokazovanie výsluchom uvedených svedkov, na dotaz súdu uviedol, že navrhuje, aby
súd opätovne vypočul svedkov Q. a N. za účelom doplnenia ich svedeckých výpovedí, či a ako
bolo oboznámení s obsahom listín, ktoré štatutárny zástupca pôvodne žalovaného niesol pôvodnému

vlastníkovi nehnuteľností tak, ako to bolo naznačené v uznesení súdu druhej inštancie. Žalobca namietal
takéto doplnenie dokazovania, ktoré je v rozpore so zásadou hospodárnosti a kontradiktórnosti konania,
svedkovia už boli v konaní vypočutí, každá zo strán mala možnosť klásť im otázky, boli vypočutí
vo vzájomnej neprítomnosti bez možnosti koordinovať svoje výpovede, zo strany žalobcu preto aj
vzhľadom na pomer svedkov pôvodnému vlastníkovi existujú vážne pochybnosti o ich nezaujatosti.

Žalovaný reagoval, že týmito svedeckými výpoveďami práve preukazuje doručenie, nestotožňuje sa s
názorom prezentovaným žalobcom o tom, že vzťah svedkov k jednej strane sporu zakladá automaticky
pochybnosť o ich dôveryhodnosti. Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
27. 9. 2022 v prítomnosti zástupcov oboch sporových strán zamietol návrh na doplnenie dokazovania
výsluchom svedkov E. Q. a M. N.. Strany nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto na tomto

pojednávaní uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia
rozsudku na termín 25. 10. 2022, kedy vyhlásil tentoraz napadnutý (v poradí druhý) rozsudok. Súd prvej
inštancie v tentoraz napadnutom (v poradí druhom) rozsudku správne aplikoval na predmetnú vec okrem
ust. § 140 OZ i ust. § 605 a § 603 ods. 3 OZ. Z ust. § 605 OZ správne vyvodil, že v prípade, ak ideo realizáciu ponuky spojenej s predkupným právom k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam,
musí byť táto ponuka realizovaná písomne, a že v prejednávanom spore žalovaný žiadnu takúto
relevantnú ponuku adresovanú vtedajšou spoluvlastníčkou E. M. smerujúcu k žalobcovi nepreukázal.

Taktiež správne uzavrel, že žalovaný nepreukázal žiadny písomný právny úkon, ktorý mal jeho konateľ Y.
N. vykonať v mene vtedajšej spoluvlastníčky voči žalobcovi a ktorý mal obsahovať kvalifikovanú ponuku
na realizáciu predkupného práva, navyše žalovaný ani nepreukázal žiadne písomné plnomocenstvo,
ktoré mu malo byť udelené predchádzajúcou spoluvlastníčkou E.X. M., aby v jej mene oslovil s ponukou
na realizáciu predkupného práva žalobcu. Takéto plnomocenstvo, keďže sa malo týkať písomného

právneho úkonu, t. j. písomne realizovanej ponuky na realizáciu predkupného práva k nehnuteľnostiam,
muselo mať v zmysle § 31 OZ písomnú formu. Absenciu písomnej formy pritom podľa názoru súdu
prvej inštancie nie je možné nahradiť žiadnymi svedeckými výpoveďami smerujúcimi k preukázaniu
akejsi osobnej návštevy a osobnej komunikácie konateľa žalovaného ako splnomocnenca vtedajšej
spoluvlastníčky so žalobcom.
2.5. Z uvedených dôvodov, keďže súdom citované zákonné ustanovenia jednoznačne ustanovujú

písomnú formu ponuky na realizáciu predkupného práva, boli svedecké výpovede vypočutých svedkov
právne irelevantné, pretože nesmerovali k preukázaniu existencie písomnej ponuky, preto súd prvej
inštancie tieto svedecké výpovede vyhodnotil ako nespôsobilé na preukázanie skutočností tvrdených
žalovaným. V priebehu trvania sporu žalovaný k spisovému materiálu založil Čestné prehlásenia
svedkov, ktorí v konaní boli vypočutí, a to M. N. a E. Q., pričom z týchto čestných prehlásení malo

vyplývať, že uvedení svedkovia mali sprevádzať Y. N. do Obce Dvorníky a z ich vzájomnej komunikácie
malo vyplynúť, že v zastúpení spoluvlastníčky sporných nehnuteľností mal Y. N. niesť ponuku na využitie
zákonného predkupného práva pre druhého vlastníka. Súd prvej inštancie uvedené čestné prehlásenia
vyhodnotil ako účelové a neprihliadal na ne, pričom z rovnakého dôvodu aj zamietol návrh na doplnenie
dokazovania výsluchom týchto svedkov, a to hlavne s prihliadnutím na to, že uvedení svedkovia už v

konaní vypočutí boli, každá zo strán im mala možnosť klásť otázky, pričom ich následné vyjadrenia a
pochybnosť o ich objektivite vyplýva aj z toho, že k doplneniu svojich svedeckých výpovedí pristúpili z
dôvodu, že boli oboznámení s právnym názorom konajúceho súdu, ako aj s právnym názorom súdu II.
inštancie, ktorý bol výsledkom odvolacieho konania vo veci. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
konštatoval, že v prebiehajúcom spore nebol predložený žiadny dôkaz, ktorým by žalovaný preukázal

doručenie písomného návrhu na uplatnenie predkupného práva žalobcovi, teda súd vychádzal z toho,
že žalovaný v rámci svojej obrany nepreukázal základnú náležitosť realizácie predkupného práva.
2.6. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie v rámci konania nepripustil vykonanie navrhnutých
dôkazov potrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností, a to čestných prehlásení M. N. a E. Q.,
hoci uvedení svedkovia boli priamo prítomní u úkonu, ktorým konateľ žalovaného Y. N. osobne doručil

písomnú ponuku k uplatneniu predkupného práva žalobcovi, keď za uplatnenie ponuky písomne je
potrebné nesporne považovať tiež písomný úkon doručený adresátovi akoukoľvek osobou. Práve o
doručení písomnej ponuky Y. N. žalobcovi svedčia žalovaným predložené dôkazy, ktoré súd prvého
stupňa odmietol vykonať, i keď sú rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu, čím zasiahol do práva
žalovaného na spravodlivý proces. Záver súdu o tom, že absenciu písomnej formy nie je možné nahradiť

svedeckými výpoveďami, vychádza zo svojvôle súdu, je absolútne neodôvodnený a je v rozpore so
zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Ako jeden z dôkazov podľa CSP v rámci civilného konania je tiež
svedecká výpoveď, ktorá môže dokazovať akékoľvek skutočnosti a nemožno vylúčiť užitia svedeckej
výpovedi pri dokazovaní doručenia určitej písomnosti. Naopak pravdivosť a obsah svedeckých výpovedí
má byť hodnotená vo vzájomnom súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi, čo v tomto prípade

súd prvého stupňa neučinil, čím rozhodol na základe nezákonných postupov, ktorých výsledkom je
nezákonné rozhodnutie. Pričom pravdivosť uvedených výpovedí podporuje tiež fakt, že žalobca práva
z porušenia predkupného práva neuplatnil takmer počas troch rokov. Odvolací súd nemohol považovať
túto námietku za dôvodnú, nakoľko odvolateľ uvádzal, že súd prvej inštancie nepripustil vykonanie
dôkazov - čestných prehlásení M. N. a E. Q., čím mal zasiahnuť do práva žalovaného na spravodlivý

proces, avšak ako už bolo vyššie odvolacím súdom uvedené, na pojednávaní dňa 27. 9. 2022 súd
prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania opätovným výsluchom svedkov E. Q. a M.
N., a nie ich písomnými čestnými vyhláseniami, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové a
neprihliadal na ne najmä z dôvodu, že uvedení svedkovia už v konaní vypočutí boli, každá zo strán
im mala možnosť klásť otázky, pričom ich následné vyjadrenia v čestných prehláseniach a pochybnosť

o ich objektivite vyplývala z toho, že k doplneniu svojich svedeckých výpovedí pristúpili z dôvodu, že
boli oboznámení s právnym názorom konajúceho súdu, ako aj s právnym názorom súdu II. inštancie,
ktorý bol výsledkom odvolacieho konania vo veci. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj relevanciu
svedeckých výpovedí, keď uzavrel, že ním citované zákonné ustanovenia jednoznačne ustanovujúpísomnú formu ponuky na realizáciu predkupného práva, preto svedecké výpovede vypočutých svedkov
sú právne irelevantné, pretože nesmerovali k preukázaniu existencie písomnej ponuky. Zákon určuje
formu, akou musí spoluvlastník uskutočniť ponuku len vtedy, ak ide o ponuku spoluvlastníckeho

podielu k nehnuteľnej veci, jej nedodržanie má za následok neplatnosť ponuky. Aj odvolací súd bol
názoru, že v prejednávanom spore žalovaný žiadnu relevantnú písomnú ponuku adresovanú vtedajšou
spoluvlastníčkou E. M. smerujúcu k žalobcovi nepreukázal, tiež nepreukázal žiadny písomný právny
úkon, ktorý mal jeho konateľ Y. N. vykonať v mene vtedajšej spoluvlastníčky voči žalobcovi a ktorý
mal obsahovať kvalifikovanú ponuku na realizáciu predkupného práva, žalovaný nepreukázal žiadne

písomné plnomocenstvo, ktoré mu malo byť udelené predchádzajúcou spoluvlastníčkou E. M., aby v
jej mene oslovil s ponukou na realizáciu predkupného práva žalobcu. Pokiaľ odvolateľ namietal záver
súdu o tom, že absenciu písomnej formy nie je možné nahradiť svedeckými výpoveďami, odvolací súd
uviedol, že povinnú písomnú formu zákon vyžaduje predovšetkým pri úkonoch, ktorých predmetom je
nehnuteľnosť alebo práva a povinnosti spojené s nehnuteľnosťami, táto forma je však príznačná aj
pre právne úkony, ktoré vyvolávajú významné právne dôsledky a z toho dôvodu musia byť (v prípade

sporu) preukázateľné bez ohľadu na výpovede svedkov (Komentár ASPI k § 40 OZ). Odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie nezdieľal názor
žalovaného, že z konkludentného konania žalobcu malo vyplývať, že jeho úmyslom je ponechať si
predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi, pretože táto argumentácia by mala opodstatnenie iba v
prípade, že by žalobcovi bola riadnym spôsobom v súlade so zákonom prezentovaná písomná ponuka

na realizáciu jeho predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam. Takýto postup je
pritom predpokladaný aj zákonom v ust. § 605 OZ, resp. musí vyplývať z jednoznačnej reakcie osoby
oprávnenej k predkupnému právu po doručení kvalifikovanej ponuky. Žiadna takáto situácia resp. postoj
žalobcu však z vykonaného dokazovania nevyplynul. Z tohto dôvodu teda nebolo možné ani vychádzať
z toho, že vyhovením žalobe by došlo k neprípustnému kumulovaniu nárokov, vyplývajúcich z porušenia

predkupného práva v zmysle § 603 ods. 3 OZ. Na základe vyššie uvedeného teda súd prvej inštancie
jednoznačne stanovil, že predkupné právo žalobcu k spoluvlastníckemu podielu na vyššie uvedených
nehnuteľnostiach porušené bolo a žalovaný tento spoluvlastnícky podiel nadobudol do vlastníctva bez
rešpektovania predkupného práva žalobcu. V zmysle § 603 ods. 3 OZ sa žalobca svojou žalobou
domáhal ako oprávnená osoba a spoluvlastník nehnuteľností, pričom jeho spoluvlastnícke predkupné

právo bolo porušené, aby mu žalovaný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach ponúkol na predaj
za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od predchádzajúcej spoluvlastníčky.
2.7. Odvolateľ považoval za neodôvodnený záver súdu prvého stupňa, že argumentácia o
konkludentnom konaní žalobcu ponechať si predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi, by mala
opodstatnenieibavprípade,žebyžalobcovibolariadnymspôsobomprezentovanáponukanarealizáciu

predkupného práva. Uvedený záver súd podľa neho bližšie neodôvodnil a odkázal na ust. § 605 OZ,
pričom však toto ustanovenie stanovuje dobu, do kedy má byť predkupné právo uplatnené a následok
jehoneuplatnenia.Odvolacísúdktejtonámietkeuviedol,žesúdprvejinštancievtejtosúvislostipoukázal
ajnaznenieust.§603ods.3ajnaznenieust.§605OZ.Ust.§605OZ(akniejedohodnutádoba,dokedy
sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do

dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná
ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.) súd prvej inštancie
správne aplikoval, nakoľko ustanovuje, že riadna písomná ponuka sa vykoná ohlásením všetkých
podmienok, a ak ide o nehnuteľnosť musí byť písomná, pričom súd zároveň konštatoval porušenie
predkupného práva (nakoľko žalovaný nepreukázal doručenie riadneho a včasného písomného návrhu/

ponuky predchádzajúcej spoluvlastníčky na uplatnenie predkupného práva žalobcovi) a nadobudnutie
žalovaným spoluvlastníckeho podielu do vlastníctva bez rešpektovania predkupného práva žalobcu.
Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Zo samotnej
dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že iba ak oprávnený nevyužije svoje právo domáhať sa aby mu

nadobúdateľ ponúkol vec na predaj, zostane mu predkupné právo zachované. V predmetnej veci však
žalobca využil svoje právo domáhať sa, aby mu nadobúdateľ ponúkol vec na predaj, podal predmetnú
žalobu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Námietka odvolateľa preto nebola dôvodnou.
2.8. Odvolateľ v súvislosti s konkludentným zrieknutím sa predkupného práva dal do pozornosti
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/4441/2007, v ktorom dospel NS ČR k záveru, že predkupné právo

spoluvlastníka zaniká aj v prípade, že spoluvlastník o zamýšľanom predaji druhým vlastníkom tretej
osobe vie, dá však nepochybne najavo, že o vec nemá záujem. V takom prípade ide o ústne alebo
konkludentne uzatvorenú dohodu o tom, že predkupné právo nebude uplatnené. Pokiaľ spoluvlastník
prejaví vôľu vec nekúpiť, bolo by zbytočné mu ju ponúkať znovu na odkup. Podľa názoru žalovanéhosúd nesprávne vyhodnotil skutkový stav doručenia ponuky predkupného práva žalobcovi a jej uplatnenie
žalobcom. V rámci konania bolo podľa neho preukázané, že žalobcovi bola odovzdaná písomná ponuka
na uplatnenie predkupného práva, a že žalobca mal nespornú vedomosť o tom, že spoluvlastníčka E. M.

mala zámer predať spoluvlastnícky podiel tretej osobe. Uvedené podľa neho vyplývalo zo svedeckých
výpovedí štatutárneho zástupcu žalovaného Y. N. a svedeckých výpovedí a čestných prehlásení pána
Q. a pána M. N., ktorí potvrdili, že boli spoločne navštíviť žalobcu u neho doma (čo napokon potvrdil
tiež sám žalobca), a to za pani E. M., ktorá ich vybavením tejto veci poverila z dôvodu zlých vzťahov
medzi ňou a žalobcom, za účelom, aby žalovaný ponúkol na predaj žalobcovi jej spoluvlastnícky podiel.

Súd podľa neho nesprávne vyhodnotil skutkový stav tiež s ohľadom na žalovaným predložené dôkazy,
a to (i) Ponuku na využitie predkupného práva z 2. 9. 2015, ktorú odovzdal pri osobnej schôdzke
zástupcažalovanéhoY.N.žalobcovi,tentosasnímvšaknechcelveľmirozprávaťanimuničpodpisovať,
tak si žalovaný urobil poznámku na danom dokumente, aby mal podklad pre pani E. M.V. o danom
úkone, (ii) Ponuku na využitie predkupného práva z 22. 6. 2016, ktorou žalovaný ponúka žalobcovi
predmetné nehnuteľnosti na predaj. Uvedené dôkazy súd prvého stupňa zrejme nehodnotil vôbec,

nakoľko v odôvodnení rozsudku sa k nim nijak bližšie nevyjadril (možno okrajovo avšak nekonkrétne v
bode 10. napadnutého rozhodnutia). Z uvedených dôkazov a zo zhora popísaných svedeckých výpovedí
podľa žalovaného jednoznačne vyplývalo, že ponuka na uplatnenie predkupného práva bola žalobcovi
doručená písomne osobne žalovaným, čo žalobca sám potvrdil, tvrdením, že pán Lipa ho naozaj osobne
navštívil. Žalobca mal teda nespornú vedomosť o zamýšľanom predaji spoluvlastníckeho podielu z pani

M. na žalovaného, na predmetné ponuky nijako nereagoval, v zákonnej lehote nezložil kúpnu cenu
a o dané pozemky nikdy neprejavil akýkoľvek záujem. V zmysle judikatúry bolo nutné tento prejav
žalobcu jednoznačne považovať za prejav jeho vôle nevyužiť zákonné predkupné právo voči súčasnému
spoluvlastníkovi, teda jeho zrieknutie. S takýmto zánikom predkupného práva počíta tiež judikatúra
a komentované znenie zákona, pričom zakotvujú, že predkupné právo spoluvlastníka zanikne najmä

vtedy, ak dotknutý spoluvlastník predkupné právo v dohodnutej dobe neuplatní, zaniká i v prípade, že
spoluvlastník o zamýšľanom predaji druhým spoluvlastníkom tretej osobe vie, dá však najavo, že o vec
nemá záujem. V takom prípade môže ísť tiež o konkludentný prejav, že spoluvlastník nebude predkupné
právo uplatňovať. Predkupné právo môže teda zaniknúť „zrieknutím sa“, ku ktorému môže dôjsť tiež
mlčky. Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného nesporne vyplývalo, že z vôle žalobcu možno

vyvodzovať, že nesporne vedel o zamýšľanom predaji predmetného spoluvlastníckeho podielu pani E.
M., bola mu doručená ponuka predkupného práva, pričom sa vyjadril, že o pozemky nemá záujem, teda
nepochybne jeho konkludentným konaním dal jednoznačne najavo, že o spoluvlastnícky podiel nemá a
nikdy nemal žiadny záujem za akýchkoľvek podmienok.
2.9. S poukazom na už vyššie uvedené závery odvolacieho súdu (ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil

so závermi súdu prvej inštancie) považoval odvolací súd aj túto námietku za nedôvodnú, odvolateľom
uvádzané rozhodnutie NS ČR nebolo možné aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko v prejednávanej
veci ako už bolo vyššie uvedené nebolo preukázané, že žalobca o zamýšľanom predaji druhým
vlastníkom tretej osobe vedel, ani to, že dal nepochybne najavo, že o vec nemá záujem, ani že by prišlo
k zrieknutiu sa predkupného práva mlčky. Štatutárny zástupca žalovaného Y. N. na pojednávaní dňa 7.

11. 2019 o. i. uviedol, že niekedy pravdepodobne v mesiacoch september alebo október 2015 (presný
deň si nepamätá) so synom a p. E. Q. navštívili žalobcu, návštevu vykonali z dôvodu, že pre p. E. M.
zabezpečovali a pomáhali jej s konaním o prejednaní novoobjaveného dedičstva v danej lokalite, v rámci
tohtoprocesuimp.M.oznámila,žežalobcaužnežije,prednávštevoužalobcunatútovyrážaliodnotárky
JUDr. Kotvanovej v Holíči, ktorá im pripravila podklady a dala ich do obálky, v deň keď vykonal návštevu

u žalobcu v H. vyrážal z Q., tam za ním prišli syn spolu s E. Q., spoločne s nimi v čase obeda navštívil
žalobcu, prišli pred dom so s. č. ako je to uvedené na liste vlastníctva, na hádzanie kamienkov do rolety
sa objavil pán, ktorý uviedol, že v danej lokalite nič nevlastní, celé to trvalo veľmi krátko, odohralo sa to
pred bránou, jeho syn a E. Q. si zapálili, dofajčili cigarety, na čo odišli. Na rovnakom pojednávaní žalobca
uviedol, že štatutárneho zástupcu žalovaného nikdy nevidel, nikdy ho ako osoba nenavštívil, vôbec si ho

nepamätá, pamäť má v poriadku, pamätal by si ho aj keby bol oveľa obéznejší. Z uvedeného vyplývalo,
žeštatutáržalovanéhovosvojejvýpovedianilennetvrdil,žebyvmeneE.M.ponúkolžalobcovinapredaj
jej spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach a už vôbec nie, že by išlo o písomnú ponuku
a že by mal od nej na uvedené písomné splnomocnenie, ani že by si na ponuke urobil poznámku. Svedok
M. N., syn Y. N. vo výpovedi dňa 3. 12. 2020 o. i. uviedol, že prišli do obce H. zastavili pred domom, on

s p. Q. zostali v aute a otec vystúpil, neskôr vystúpili aj oni aby si dali cigaretu, otec záležitosť vybavil
za 10 minút, pričom najdlhšie mu trvalo kým mu len niekto otvoril, na zvonenie najprv nikto neotváral,
otec hádzal aj kamienky do okeníc, neskôr mu otvoril nejaký pán, chvíľu sa zhovárali a potom odišli.
Keď sa otca pýtal, prečo to trvalo tak krátko tak mu uviedol, že s pánom nič nevybavil, že nič nemá.Svedok E. Q. na pojednávaní dňa 7. 11. 2019 o. i. uviedol, že so štatutárnym zástupcom žalovaného a s
jeho synom niekedy po lete 2015 išli do obce H., štatutárny zástupca žalovaného išiel s nejakými svojimi
papiermi,ktorésatýkalipredkupnýchprávnaniečo,onizostalisjehosynompriaute,štatutárnyzástupca

žalovaného sa pokúšal niekoho z nehnuteľnosti nájsť, potom mu otvoril nejaký pán, svedok si absolútne
nepamätal a nevedel by ho popísať, štatutárny zástupca žalovaného prišiel s tým, že nepochodil a nič
nevybavil. Ten pán otvoril bránu, odznelo tam nie, nie. Z uvedenej výpovede Y. N., pri ktorej mu kládli
otázky právny zástupcovia žalovaného aj žalobcu, ani pri vzájomnom hodnotení s ostatnými dôkazmi,
nebolomožnénijakousudzovať,žedošlokdoručeniupísomnejponukynarealizáciupredkupnéhopráva

s riadnym obsahom žalobcovi. Nemohla byť potom pre rozhodnutie súdu relevantnou Ponuka na využitie
predkupného práva datovaná 2. 9. 2015 (ktorú inak žalovaný súdu predložil až spolu so záverečnou
rečou z 18. 12. 2020), ktorou mala E. M. v zastúpení žalovaným (bez preukázania splnomocnenia) dať
žalobcovi ponuku na využitie predkupného práva ako spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností (za
sumu 4 eur/1 m2), keď na nej uvedený text „odmietol podpísať prevzatie ponuky predkupného práva“
sám o sebe vyvracia neskoršie tvrdenie žalovaného o doručení písomnej ponuky žalobcovi, odhliadnuc

od toho, že z vyššie uvedenej výpovede Y. N. nevyplývalo ani len tvrdenie o tom, že by mal ponuku a
splnomocnenie so sebou, že by sa ich pokúsil doručiť žalobcovi, ani že mu ich doručil, ani že by ich
tento odmietol prevziať, ani že by si urobil poznámku na danom dokumente. Žalobca doručenie tejto
ponuky poprel.
2.10. Odvolací súd na okraj uviedol, že aj v prípade zániku predkupného práva v konkrétnom vzťahu to

neznamená,žepredávajúciužniejeviazanýobsahomsvojejponukydanejspoluvlastníkovi.Ajvprípade
zániku predkupného práva, v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu tretej osobe je totiž viazaný
podmienkami uvedenými v ponuke, ich nedodržanie môže mať za následok porušenie predkupného
práva (por. cenu v tvrdenej ponuke 4 eur/1 m2 a cenu v kúpnej zmluve 2.800 eur), predávajúci teda
nemôže spoluvlastnícky podiel predať za nižšiu cenu alebo za ľahších podmienok, než uviedol v ponuke

oprávnenému, nič však nebráni tomu, aby vec predal za vyššiu cenu alebo za ťažších podmienok,
než uviedol v ponuke oprávnenému. Pokiaľ sa súd prvej inštancie nezaoberal Ponukou na využitie
predkupného práva z 22. 6. 2016, zo strany žalovanej, adresovanou žalobcovi, odvolací súd považoval
jeho postup rovnako za správny, nakoľko táto nebola pre rozhodnutie v predmetnej veci relevantnou,
a to s poukazom na to, že kúpna zmluva medzi E. M. a žalovaným bola uzavretá už dňa 9. 11. 2015

a žalovaný žalobcovi ponúkal odkúpenie predmetných nehnuteľností za cenu niekoľkonásobne vyššiu
ako ich sám získal.
2.11. Odvolateľ taktiež namietal, že postup žalobcu sa zmenil, až po tom, čo ho oslovil pán Y., podľa
žalovaného bolo preukázané, že p. R. Y., spoločník a konateľ spoločnosti R. J., L..C..I.., živí tento
spor a sleduje tým vlastné záujmy (nadobudnutie predmetného pozemku za nižšiu ako trhovú cenu

prostredníctvom tohto sporu), pričom motiváciou sú jednotné pozemkové úpravy ohľadom predmetných
pozemkov, ktoré sa snaží p. Y. docieliť, a ktorým nebolo vyhovené už v roku 2015, vzhľadom na
námietky žalovaného, lebo tieto navrhované úpravy boli pre žalovaného (a dokonca aj žalobcu) značne
nevýhodné. Návrh na zmenu pozemkových úprav inicioval p. Y. prostredníctvom spoločnosti R. J.,
L..C..I.. znovu v roku 2018, teda v roku, kedy si „náhodne“ pán M. „rozmyslel“, že po troch rokoch

nezáujmu o pozemky, vlastne tieto zrazu chce. I tento fakt spochybňuje vôľu žalobcu o nadobudnutie
spoluvlastníckeho podielu k predmetným pozemkom, a potvrdzuje verziu konkludentného zrieknutia sa
predkupného práva voči žalovanému a následnej snahy tretej osoby (p. Y.) získať tento pozemok za
priaznivejšiu ako súčasnú trhovú cenu. V konaní bol žalovaným predložený dôkaz (Podanie žalovaného
vo veci OU-GA-PLO-2019/000374), a to podanie žalovaného vo veci pozemkových úprav, ktorým

žalovaný nesporne preukázal skutočný cieľ sledovaný touto žalobou, nakoľko predmetné pozemky sa
nachádzajú pod stavbou p. Y., ani s týmto dôkazom sa súd prvého stupňa nijako nevysporiadal. Uvedený
postup bolo nutné považovať skorej za zneužitie práva, nakoľko týmto síce právom aprobovaným
spôsobom žalobca sleduje získanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, o ktorých
vlastníctvo však od počiatku nemá záujem, ale fakticky týmto inštitútom len zakrýva skutočnú vôľu pána

Y.. Zneužitie práva v zmysle rozsiahlej judikatúry nepožíva právnu ochranu, a táto by súdom mala byť
jednoznačne v tomto prípade odmietnutá. Teda i v tomto prípade súd nesprávne právne vec posúdil v
rozpore so zákonom a ustálenou judikatúrou (ktoré odvolateľ nekonkretizoval). Odvolací súd považoval
túto námietku za nedôvodnú, nakoľko v predmetnej veci nebolo preukázané splnenie si ponukovej
povinnosti E. M., nemohlo tak dôjsť ani k preukázaniu zániku predkupného práva nevyužitím ponuky

oprávnenou osobou alebo jej odmietnutím. Podanie žalovaného vo veci OU-GA-PLO-2019/000374,
týkajúce sa pozemkových úprav, ani to, či sa predmetné pozemky nachádzajú pod stavbou p. Y., neboli
relevantné pre rozhodnutie predmetnej veci, rovnako odvolacia argumentácia týkajúca sa tretej osoby
nebola spôsobilá ovplyvniť závery súdu prvej inštancie o nepreukázaní splnenia si ponukovej povinnostiE. M.. V konaní žalobcu, ktorý sa právom aprobovaným spôsobom snažil získať spoluvlastnícky podiel
na predmetných nehnuteľnostiach, ktorý žalovaný nadobudol v dôsledku nerešpektovania predkupného
práva žalobcu, nemožno vidieť zneužitie práva žalobcom alebo nezáujem žalobcu o jeho vlastníctvo

iba na základe predpokladov a domnienok žalovaného o prípadnom budúcom naložení s takýmto
spoluvlastníckym podielom žalobcom.
2.12. Žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené,
arbitrárne, teda nepreskúmateľné, kedy sa súd nevysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného
a zároveň absolútne ignoroval niektoré dôkazy predložené žalovaným, dôkazy hodnotil v rozpore so

zákonom a niektoré nevykonal vôbec. S poukazom na už uvedené a po preskúmaní obsahu spisu
a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného
dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie mali vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a
prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou,
pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení
práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Nedôvodnou
tak bola odvolacia námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku.

2.13. Súd prvej inštancie bol názoru, že pre spravodlivú úpravu práv a povinností sporových strán je
potrebné žalobe vyhovieť s tým, že žalovanému musí byť v záujme riadnej vykonateľnosti rozsudku
uložená nielen povinnosť realizovať ponuku smerom k žalobcovi, ale taktiež povinnosť v zmysle
tejto ponuky ďalej postupovať, teda uzatvoriť zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k sporným
nehnuteľnostiam na žalobcu za totožných podmienok, za akých ich nadobudol do vlastníctva on.

Súd bol taktiež toho názoru, že žalobca podaním žaloby jednoznačne formuloval, že takúto ponuku
mieni akceptovať za totožných podmienok, preto bolo podľa názoru súdu postačujúce, ak bude
nahradenýprejavvôležalovanéhopodkúpnouzmluvou,ktorejzneniebudetvoriťprílohutohtorozsudku,
pričom táto zmluva obsahuje totožné podmienky, za akých spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
nadobudol žalovaný. Podľa názoru súdu takéto rozhodnutie smeruje jednak k ochrane vlastníckeho

práva a z neho vyplývajúceho predkupného práva a bude taktiež spravodlivým spôsobom usporadúvať
vzájomné práva a povinnosti strán sporu. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie rozhodol pri
rozhodovaní o nahradení prejavu vôle v rozpore s prípustnými procesnými postupmi súdu, nakoľko súd
nemôže nič meniť, upresňovať alebo doplňovať na podstatných náležitostiach zmluvy, pričom súd v
napadnutom rozhodnutí doplňuje prejav vôle o splatnosti kúpnej ceny. Zároveň nahradzuje prejav vôle

uzatvoriť takú zmluvu, ktorá nie je v zmysle katastrálneho zákona vkladuschopnou listinou (chýba rodné
priezvisko kupujúceho).
2.14. Odvolací súd k tejto námietke uviedol, že v prípade druhej zákonnej možnosti nápravy porušenia
predkupného práva sa oprávnený spoluvlastník žalobou domáha, aby súd rozhodol, že sa nahradzuje
prejav vôle žalovaného uzavrieť zmluvu navrhovaného obsahu, uvedením textu zmluvy alebo uzavrieť

zmluvu, ktorej text tvorí prílohu rozsudku (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1875/05). Pri
rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach zmluvy meniť,
doplňovať, či upresňovať (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo/4846/2009), je vylúčené, aby neurčité,
prípadne v zmluve chýbajúce údaje, boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy.
Obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci

od pôvodného podielového spoluvlastníka (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
445/2016). Do výroku rozhodnutia teda súd pojme celé znenie zmluvy alebo zmluvu pripojí ako
neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Len čo rozsudok o nahradení prejavu vôle nadobudne právoplatnosť,
účinkom tejto právoplatnosti je, že zmluva sa považuje za uzavretú dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Pri formulácii výroku rozhodnutia musí súd dbať, aby vyjadroval to čoho sa žalobca žalobou skutočne

domáhal (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/4542/2007). Súd je pritom viazaný žalobným
návrhom žalobcu (§ 216 CSP). Viazanosť súdu žalobným návrhom však neznamená úplnú a
bezpodmienečnú viazanosť formuláciou (doslovným znením, slovným vyjadrením) petitu. Zo žaloby a
jej petitu musí byť jasné a zrejmé, čoho sa žalobca domáha (a týmto je súd viazaný), nie je nevyhnutne
viazaný exaktným spôsobom, akým žalobca petit formuloval. Súd preto neprekročí žalobný návrh, ak

enunciát rozsudku nebude doslovne zhodný s vyjadrením petitu. V súlade s princípom neformálnosti
súd posudzuje podanie (a teda aj žalobu vrátane žalobného návrhu) podľa obsahu. Ostatne uvedenú
námietku žalovaného odvolací súd považoval za čiastočne dôvodnú, preto zosúladil výrok rozhodnutia
v časti o splatnosti kúpnej ceny so zmluvou a výrok formulačne upresnil. Nebolo však možné na základevyššie uvedeného doplniť chýbajúci údaj (rodné priezvisko kupujúceho) do zmluvy (ako navrhoval
žalobca), tento údaj bol však doplnený do záhlavia tohto rozsudku odvolacieho súdu.
2.15. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie

preto podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku právne zmenil (pri
zachovaní spôsobu rozhodnutia, a teda faktickom potvrdení rozsudku v takejto časti), nakoľko tu muselo
dôjsť k zosúladeniu výroku rozsudku v časti o splatnosti kúpnej ceny so zmluvou.
2.16. Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 396 ods. 1 a 2, §
251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP. Nakoľko odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej

inštancie, bolo potrebné znovu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a
tiežonárokunanáhradutrovodvolacíchkonaní(vrátanekonaniaonariadenieneodkladnéhoopatrenia).
V novom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania je premietnutý úspech strán v celom konaní.
Odvolací súd rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania (ako
celku, teda prvoinštančného i odvolacích konaní) v plnom rozsahu z dôvodu jeho plného úspechu v
spore (súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, formálnou zmenou rozsudku žalobca neutrpel, keďže išlo o

faktické potvrdenie). Odvolací súd nevidel (ani strany netvrdili) žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (aplikáciu ust. § 257 CSP).

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť
ktorého odôvodňoval § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

3.1. Právne otázky dovolacím súdom doposiaľ neriešené špecifikoval nasledovne:
„1. Či doručenie ponuky predkupného práva treťou osobou mimo poštového prepravcu možno
považovať za riadne uplatnenie predkupného práva.
2. Či preukázaná vedomosť pôvodného spoluvlastnika o predaji spoluvlastníckeho podielu druhým
spoluvlastníkom a zároveň odmietnutie ponuky nového spoluvlastnika k odkúpeniu spoluvlastníckeho

podielu pôvodnému spoluvlastníkovi, môže byť považované za konkludentný prejav vole druhého
spoluvlastníka, že nemal záujem o nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému spoluvlastnickemu
podielu ani od pôvodného spoluvlastníka.“
3.2. V prípade prvej predostretej otázke bol dovolateľ názoru, že súdy nižších inštancií nesprávne
právne posúdili splnenie zákonného uplatnenia predkupného práva s poukazom na ust. § 605 zák.

č. 40/1964 Zb., občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ktoré stanovuje, že ponuka predkupného práva
má byť uplatnená písomne. Zo zisteného skutkového stavu súdmi nižších stupňov bolo zistené, že
žalobcovi bolo prostredníctvom Y. N. osobne doručená ponuka pôvodnej spoluvlastníčky E. M. na
využitie predkupného práva datovaná 2. 9. 2015. Osobné doručenie bolo potvrdené tromi svedkami, a to
Y. N., E. Q. a M. N., ktorý potvrdili, a to osobnou výpoveďou a následne čestnými prehláseniami, že boli

v rozhodnom období osobne na adrese bydliska žalobcu. Súdy nižších inštancií vyvodili z uvedeného
skutkového stavu právny záver, že uvedená ponuka na uplatnenie si predkupného práva žalobcom
nebola vykonaná písomne. Podľa názoru dovolateľa je nutné za písomné uplatnenie predkupného
práva považovať tiež úkon vykonaný iným subjektom ako poštovou prepravou, teda v tomto prípade
pánom N., a toto uplatnenie má mať rovnaké dôsledky ako keby bolo zaslané poštou a žalobcom

by bolo odmietnuté prevzatie. Právne závery súdu by znamenali, že v prípade, ak oprávnený z
predkupného práva neprevezme ponuku na využitie predkupného práva od poštového doručovateľa,
potom sa o tejto ponuke nedozvedel a povinný spoluvlastník by si vlastne nemohol splniť jeho zákonnú
povinnosť ponúknuť písomne k predaju spoluvlastnícky podiel. Uvedené by bolo zároveň v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. Súdy nižších inštancií nadstavili právne závery

dokonca o skutočnosť, že žalovaným nebola predložená plná moc, na zastupovanie v záležitosti ponuky
k uplatneniu predkupného práva, pričom však dal do pozornosti, že pokiaľ akýkoľvek spoluvlastník
doručuje ponuku k uplatneniu predkupného práva prostredníctvom poštovej prepravy, tiež nedáva
poštovému prepravcovi plnú moc k predloženiu ponuky k uplatneniu predkupného práva. Dovolateľ bol
názoru,žeponukunauplatneniespoluvlastníckehoprávadoručenúžalobcovip.Y.N.jenutnépovažovať

za riadne doručenú v predpísanej forme i za predpokladu, že si ju žalobca odmietol fakticky prevziať, a
teda bola doručená zákonom predpokladaným spôsobom podľa ust. § 605 OZ.
3.3. Vo vzťahu k druhej dovolateľom vymedzenej otázke s ohľadom na prípustnosť konkludentného
zrieknutia sa predkupného oprávneného spoluvlastníka v rozhodovacej praxi súdu, bol dovolateľ názoru,
že za konkludentný prejav vôle k neuplatneniu predkupného práva možno považovať vedomosť žalobcu

a scudzení vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu E. M. od roku 2015 a následne neuplatnenie
predkupného práva v zmysle ponuky žalovaného z júna 2016. Mal za to, že je nevyhnutné posúdiť vôľu
žalobcu, ktorý dal nepochybne najavo, že o vec nemá záujem, a teda právne posúdiť vec tak, že žalobca
sa konkludentne vzdal jeho predkupného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Konkludentné vzdaniesa nárokov zo zákonného predkupného práva žalobcom je podporené tiež prejavom vôle žalobcu, ktorý
žalobu adresuje súdu až na hrane trojročnej premlčacej doby na základe prepojenia s osobou (p. Y.),
ktorá má na vlastníctve predmetných nehnuteľností vehementný záujem.

3.4. Dovolateľ taktiež navrhol dovolaciemu súdu v zmysle ustanovenia § 444 ods. 2 CSP odložiť
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odôvodňujúc to obavou o zbavenie žalobcovho základného
práva, a to vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, pričom následná reparácia do pôvodného
stavu, resp. stavu pred napadnutým rozhodnutím, bude veľmi náročná časovo i finančne, čím by
žalovanému bola spôsobená ujma na majetku v značnej výške, vzhľadom na súčasnú hodnotu

predmetných nehnuteľnosti, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že navrátenie do pôvodného stavu
je fakticky nemožné, nakoľko akokoľvek krátky zásah do vlastníckeho práva je v zásade spätne
nereparovateľný.
3.5. Vzhľadom na v súhrne uvedené, dovolateľ navrhol dovolaciemu súdu rozhodnutie odvolacieho súdu
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol dovolaciemu súdu dovolanie ako neprípustné odmietnuť,
prípadne ako nedôvodné zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v

neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1), skúmal prípustnosť dovolania
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné
odmietnuť.

6. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným

spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade
je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných
prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a
slobôd.

7. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z
akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými
podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže
byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;

namieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.

9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom

sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho
konania.

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnomdôsledkuvedúkjehoodmietnutiu,je(procesnou)povinnosťoudovolateľavysvetliťvdovolaní,
z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V
dôsledku spomenutej viazanosti dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dovolací súd neprejednáva (ex officio)
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod; ide o posilnenie

dispozičného princípu v dovolacom konaní (deetatizáciu dovolania), pri plnom rešpektovaní autonómie
a zodpovednosti dovolateľa, pri rozhodovaní o tom, či podá dovolanie, aký dovolací dôvod uplatní a
akým spôsobom ho vymedzí. S tým súvisí aj procesná pasivita dovolacieho súdu, ktorý pri prípadných
vadáchdovolaniatietopririadnomzastúpenídovolateľanenapráva.Niejeprípustné,abydovolacídôvodbol vymedzený dovolateľom s odkazom na jeho skoršie podania pred prvostupňovým alebo odvolacím
súdom (§ 433 CSP).

11. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný
prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací
súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený
preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený
prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v

dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním sa preto
nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie ani
prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového
stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle
§ 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd a jeho prieskum skutkových
zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho

zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a
posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní, (tzv. opomenutý dôkaz,
deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi
prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), avšak len pri dovolacom dôvode (vade

zmätočnosti) v zmysle § 420 písm. f) CSP, nie pri dovolacom dôvode v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Iným
(zmeneným) skutkovým stavom v zásade nie je možné úspešne odôvodniť nesprávne právne posúdenie
veci v zmysle § 421 CSP. V dovolacom konaní nemožno preskúmavať hodnotenie dôkazov súdmi (R
42/1993).

12. Dovolací súd prihliada na tie dovolacie námietky, ktoré dovolateľ uplatnil v odvolaní, a ktorými sa
odvolací súd zaoberal, avšak ich nepovažoval za opodstatnené, čo musí vyplývať z dovolania. Na
dovolacie námietky uplatnené až (len) v dovolaní dovolací súd neprihliada (princíp subsidiarity), viď napr.
sp. zn. 8Cdo/159/2020, 9Cdo/132/2020, 7Cdo/27/2023, 3Cdo/39/2024, IV. ÚS 526/2024.

13. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

14. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu
predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa

právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci
nemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu. Ani sama polemika
s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú

kritériám uvedeným v § 432 ods. 2 CSP.

15. Okrem toho nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v
zmysle § 421 ods. 1 CSP je, že dovolateľ uvedie právnu (nie skutkovú) otázku, ktorú odvolací súd riešil a
na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP

musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Inak
dovolací súd nemá možnosť posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, či ide o právnu otázku, od ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a či sú splnené osobitné podmienky uvedené v jednotlivých
prípadoch, v ktorých citované ustanovenie dovolanie pripúšťa (§ 421 ods. 1 písm. a), b), c) CSP).

16. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. b) CSP je rozhodujúce, že ide o otázku,
ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté, avšak táto otázka doteraz v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o
§ 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolateľ by mal: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom auviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) tvrdiť (a prípadne i doložiť), že takáto otázka doteraz nebola riešená
dovolacím súdom, c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.

17. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, i keby bola prípadne
v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto
ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená
jasným, zrozumiteľným a nepochybným spôsobom. Dovolací súd je viazaný len tým, ako dovolateľ
právnu otázku nastolí.

18. Dovolateľ ako prvú právnu otázku špecifikoval nasledovne:
„1. Či doručenie ponuky predkupného práva treťou osobou mimo poštového prepravcu možno
považovať za riadne uplatnenie predkupného práva.
18.1. V súvislosti s dovolateľom nastolenou otázkou dovolací súd konštatuje, že pre danú prejednávanú
vec nebola pre rozhodnutie rozhodujúca, nakoľko súd prvej inštancie v spojitosti s odvolacím súdom

založil svoje rozhodnutie na nedostatku písomnej formy ponuky, pričom konštatovali, že žalovaný
nepreukázal žiadny písomný právny úkon, ktorý mal jeho konateľ Y. N. vykonať v mene vtedajšej
spoluvlastníčky voči žalobcovi a ktorý mal obsahovať kvalifikovanú ponuku na realizáciu predkupného
práva, navyše žalovaný ani nepreukázal žiadne písomné plnomocenstvo, ktoré mu malo byť udelené
predchádzajúcou spoluvlastníčkou E. M., aby v jej mene oslovil s ponukou na realizáciu predkupného

práva žalobcu. Takéto plnomocenstvo, keďže sa malo týkať písomného právneho úkonu, t. j. písomne
realizovanej ponuky na realizáciu predkupného práva k nehnuteľnostiam, muselo mať v zmysle § 31
OZ písomnú formu.

19. Pokiaľ ide o druhú dovolateľom nastolenú otázku, či preukázaná vedomosť pôvodného

spoluvlastníka o predaji spoluvlastníckeho podielu druhým spoluvlastníkom a zároveň odmietnutie
ponuky nového spoluvlastníka k odkúpeniu spoluvlastníckeho podielu, pôvodnému spoluvlastníkovi,
môže byť považované za konkludentný prejav vôle druhého spoluvlastníka, že nemal záujem o
nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu ani od pôvodného
spoluvlastníka, dovolací súd aj v tomto prípade konštatuje, že sa nejedná o právnu otázku, od ktorej

záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, pretože súdy nemali preukázané, že žalobca o zamýšľanom
predaji druhým vlastníkom tretej osobe vedel, ani to, že dal nepochybne najavo, že o vec nemá záujem,
ani že by prišlo k zrieknutiu sa predkupného práva mlčky.

20. Dovolací súd preto dospel k záveru, že dovolanie žalovaného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

nie je podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP prípustné, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, dovolateľ síce
právne otázky špecifikoval, avšak tieto otázky neboli otázkami, na ktorých dovolací súd založil svoje
rozhodnutie.

21.Zuvedenýchdôvodovdovolacísúddovolaniežalobcu,ktorýmnamietalnesprávneprávneposúdenie

veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, v ktorom
dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

22. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
priznal nárok na ich plnú náhradu, pretože výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu z

procesného hľadiska zavinil žalovaný (§ 256 ods. 1 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.