Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 9S/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101178
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101178.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., E., nar. XX. XXXX XXXX, bytom D. XXXX/X,
XXX XX F., zastúpeného: LEGAL CARTEL, s. r. o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava,
IČO: 36 677 175, proti žalovanému: Akadémia policajného zboru v Bratislave, so sídlom Sklabinská 1,
835 17 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. APZ-AS-10-001/2025
zo dňa 28. mája 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 23. júla
2025 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 24.07.2025, opravenou a doplnenou podaním
zo dňa 25.09.2025 (doručeným správnemu súdu dňa 29.09.2025), domáha preskúmania zákonnosti
opatrenia žalovaného č. APZ-AS-10-001/2025 zo dňa 28.05.2025 (ďalej len „napadnuté opatrenie“),

ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že podľa § 8 ods. 6 písm. b) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých
školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.02.2025 (ďalej len „zákon o vysokých
školách“), dňa 01.03.2025 zaniklo žalobcovo členstvo v senáte, z dôvodu vzniku zákonnej prekážky
podľa § 8 ods. 3 zákona o vysokých školách, teda zo zákona. Žalobným petitom sa žalobca domáha
zrušenia napadnutého opatrenia a uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania,
vrátane trov právneho zastúpenia.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa §
185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že po tom, čo mu bolo napadnuté
opatrenie oznámené (dňa 28.05.2025), zvolal predseda akademického senátu ďalšie zasadnutia
akademickéhosenátuakadémie,avšakžalobcovipozvánkynazasadnutianebolipotermíne28.05.2025

zasielané. Následne žalobca poukázal na to, že obdobný postup bol uplatnený aj voči ďalšiemu členovi
akademického senátu. Žalobca mal za to, že týmto postupom dochádza k porušovaniu jeho verejného
subjektívneho práva ako člena akademického senátu na pokojný výkon mandátu. V nadväznosti na
napadnuté opatrenie tak vzniká závažná ujma, pretože všetky zasadnutia akademického senátu konané
po oznámení napadnutého opatrenia sú zvolávané neplatne, žalobcovi je znemožňované uplatňovať
práva vyplývajúce z členstva v akademickom senáte a takto zvolané zasadnutia nemôžu objektívne

prijímať platné uznesenia. V tomto bode tiež poukázal na to, že medzičasom predseda akademického
senátu vyhlásil doplňovacie voľby, ktoré sa konali dňa 24.09.2025, v ktorých boli štyria členovia,
ktorí nahradili žalobcu a E. A. B. G. C. C. C., E., a dvoch ďalších členov, ktorí sa členstva v akademickom
senáte vzdali. Žalobca zastával názor, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
otázky týkajúcej sa zániku členstva v akademickom senáte, pričom žalobca a E. A. B. G. C. C.
C., E., boli nahradení novými členmi nezákonne. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že akademický

senát ako samosprávny zastupiteľský orgán prijíma rozhodnutia zásadného významu, najmä v oblasti
systemizačných zmien s dopadom na personálnu štruktúru zamestnancov akadémie, ako aj rozhodnutiao odvolaniach uchádzačov o štúdium proti rozhodnutiam o neprijatí, a pod. Podľa žalobcu preto existuje
dôvodná hrozba, že na úrovni akademického senátu budú ďalej prijímané nezákonné rozhodnutia, ktoré
povedú k vytváraniu a prehlbovaniu stavu právnej neistoty a ktoré napokon môžu byť dôvodom pre ich

preskúmavanie správnym súdom, čo zbytočne prispeje k zaťažovaniu správneho súdnictva. Žalobca
napokon skonštatoval, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným
záujmom.

3. Žalovaný sa k správnej žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním zo dňa 18.03.2026. Vo

vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žiada správny súd,
aby návrhu nevyhovel a uznesením ho zamietol. Uvedený postup odôvodňoval zachovaním princípu
právnej istoty a zachovaním nezmeniteľnosti rozhodnutí prijatých v akademickom senáte akadémie,
na ktorých sa zakladá takmer každodenné fungovanie akadémie a jej orgánov, čím by bolo dotknuté
aj právne povedomie celej akademickej obce akadémie, ministerstva vnútra vo vyššie uvedenom
kontexte nevynímajúc. Mal za to, že by tým bol dotknutý verejný záujem spočívajúci v riadnom chode

útvaru ministerstva vnútra a chode vysokej školy policajnej samotnej. V neposlednom rade najfatálnejší
dopad by bol na vzdelávací proces a vedeckovýskumnú činnosť školy, v čom by bol verejný záujem
najviac dotknutý, pretože ide prvoradú úlohu akadémie, pričom akékoľvek narušenie tohto procesu
má nedozierne a ťažko napraviteľné následky do budúcnosti. Verejný záujem v tomto prípade podľa
žalovaného z tohto dôvodu vysoko prevyšuje záujmy jednotlivcov. Žalobcovi nehrozí závažná ujma, ani

značná hospodárska škoda či finančná škoda, ani závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok, preto podľa žalovaného nie sú splnené zákonné podmienky. Navyše
žalobca zastáva funkciu vedúceho katedry akadémie, priložený organizačný poriadok katedry taxatívne
vymenováva jeho právomoci, ktorými môže ovplyvňovať chod školy, hájenie práv členov akademickej
obce, dokonca s dôrazom na postavenie (vedúceho pracovníka) vo väčšom rozsahu a efektívnejšie ako

člen akademického senátu. V tomto bode žalovaný tiež poukázal na niektoré tvrdenia žalobcu, ktoré
označil ako paradox. Mal za to, že tvrdenia žalobcu o bránení uplatňovania mandátu sú neopodstatnené
argumentujúc tým, že ani prítomnosť žalobcu na zasadnutí nie je jednoznačnou zárukou, že prijaté
rozhodnutia senátu budú zákonné a nebude nimi zaťažovaný správny súd. Akademickú obec akadémie
tvoria uvedomelí zamestnanci a policajti, ktorí rešpektujú právne predpisy a vedia robiť zákonné

rozhodnutia, uvedomujúc si svoju zodpovednosť. Nie je to len sám žalobca. Čo sa týka doplňovacích
volieb do akademického senátu žalovaný uviedol, že tie boli zvolané a prebehli v súlade s internými
prepismi akadémie s tým, že doplňovaní členovia boli regulérne zvolení, na čo dohliadala a kontrolovala
volebná komisia.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže

obsahovať iba stručné odôvodnenie.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy (ďalej len „rozhodnutie“) alebo opatrenia orgánu verejnej správy (ďalej aj len „opatrenie“)

alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia mu hrozí závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným
záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa
vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia závažná ujma hrozí.
Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje
určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne
následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia
správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym
súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie

alebo opatrenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia sú vylúčené.

11. Správny súd konštatuje, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe posúdil ako
nedôvodný, pretože neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie v súlade s § 185 písm. a) SSP. Dôvodom

priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého
z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba
následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4.
prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom
tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia

orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov
však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje
podmienku, že takého priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

12. V prejednávanej veci správny súd na základe návrhu žalobcu posudzoval, či boli kumulatívne

splnené podmienky, s ktorými SSP spája možnosť priznať odkladný účinok správnej žalobe, a to
existencia hrozby závažnej ujmy a absencia rozporu s verejným záujmom. Vzhľadom na kumulatívny
charakter týchto podmienok, zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie k nemožnosti vyhovenia
návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku a k jeho zamietnutiu.

13. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia hrozí závažná ujma, resp. iný vážny
nenapraviteľný následok. Vznik závažnej ujmy, resp. iného nenapraviteľného následku musí byť
v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, či iným právnym následkom
z neho vyplývajúcim. Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť

za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca,
pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne
závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný
následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení.

14. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho návrhu uviedol, že v dôsledku uvedeného postupu
žalovaného vzniká závažná ujma, keďže zasadnutia akademického senátu konané po oznámení
napadnutého opatrenia sú podľa jeho názoru zvolávané v rozpore so zákonom, a teda rozhodnutia
prijímané akademickým senátom sú nezákonné. Žalobca tiež tvrdil, že bol nezákonne zbavený možnosti
podieľať sa na výkone pôsobnosti akademického senátu počas funkčného obdobia, čím dochádza k

zásahu do jeho verejného subjektívneho práva na nerušený výkon mandátu. Správny súd zdôrazňuje,
že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava v medziach
žalobných bodov žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ale zisťuje len existenciu uvedených
zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. V prípade, ak by súd priznal správnej žalobeodkladný účinok z tohto dôvodu, žalobca by síce mohol počas súdneho sporu vykonávať funkciu člena
akademického senátu, ale v prípade, ak by súd žalobu zamietol, bola by ohrozená legitimita hlasovania,
príp. rozhodovania akademického senátu ako celku. V okolnostiach veci sa dostalo do konfliktu právo

žalobcu na výkon mandátu a verejný záujem na zákonnom chode akademického senátu. Napriek tomu,
že žalobcovi hrozí ujma na jeho právach, priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným
záujmom. Žalobca zároveň nepreukázal, že miera zásahu do jeho práv dosahuje takú intenzitu, ktorú
by bolo možné považovať za závažnú ujmu, a ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku.

15. Žalobca v návrhu neodôvodnil a neosvedčil ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej
žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom.
Samotné konštatovanie žalobcu, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je
v rozpore s verejným záujmom, je na osvedčenie splnenia predmetného predpokladu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe pochopiteľne nepostačujúce. Správny súd s odkazom na
nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 479/2017-44 pripomína, že verejný záujem možno vymedziť ako

záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami,
ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko
spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda
o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo
skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané

na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

16. Keďže vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185
písm. a) SSP, správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe ako nedôvodný
a v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

17.TotorozhodnutieprijalsenátSprávnehosúduvBratislavepomeromhlasov3:0(§139ods.4vspojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2

písm. e) SSP.