Rozsudok – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20Cbi/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124202554
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Wilková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124202554.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, G. proti žalovanému: FRDS advisory, k.s., so sídlom kancelárie: Skalná
7622/9, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 01, IČO: 54 736 048, správca úpadcu: SAMKANG
DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so sídlom Bratislavská 4356, Sereď 926 01, IČO:
36 269 620, zastúpený: ARIES LEGAL s.r.o., sídlom Skalná 7622/9, Bratislava - mestská časť Staré
Mesto 811 01, IČO: 54 726 417, o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzu vyhlásenom na majetok úpadcu SAMKANG
DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v konkurze, so sídlom Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269

620, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 90 v poradí „E“ ako iná pohľadávka.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 1/3 trov konania s tým, že o
výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2024 domáhal určenia pravosti pohľadávky č. 90

vo výške 19.407,23 eura, jej výšky, poradia, právneho dôvodu, pohľadávky č. 91 vo výške 7.500,-
eur, jej výšky, poradia, právneho dôvodu a pravosti pohľadávky č. 92 vo výške 20.000,- eur vrátane
príslušenstva jej výšky, poradia, právneho dôvodu.

2. V žalobe uviedol, že prvá pohľadávka žalobcu je tvorená sumou z nevyplatenia odstupného po
skončení pracovného pomeru medzi žalobcom a úpadcom, a to vo výške 19.407,23 eura. Celková
suma odstupného po skončení pracovného pomeru a náhrady na nevyčerpanú dovolenku bola vo výške

23.319,23 eura avšak časť nároku bola žalobcovi uhradená Sociálnou poisťovňou z garančného fondu.
Správca túto pohľadávku (označenú ako pohľadávka č. 90 poprel čo do poradia a uznáva najnižšie
možnéporadie„podriadenápohľadávka“,čoodôvodňujetým,žežalobcabolvčasevyhláseniakonkurzu
likvidátorom úpadcu a teda bol spriaznenou osobou. Jednak má žalobca za to, že ide o extenzívny
výklad § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) správcom, ale
najmä má žalobca za to, že ide o zjavne nesprávny dôvod, keďže žalobca bol vymenovaný za likvidátora
01.06.2023 až po tom, čo valné zhromaždenie úpadcu rozhodlo o zrušení úpadcu a teda žalobca sa ujal

funkcie likvidátora až vstúpením úpadcu do likvidácie 19.07.2023, čo znamená, že úpadca bol v úpadku
už pred týmto dátumom, pričom nemal ani nemohol mať vplyv na rozhodnutie úpadcu o jeho zrušení a
úpadku. Druhá pohľadávka žalobcu je tvorená sumou nevyplatenej odmeny žalobcu ako likvidátora od
úpadcu. Nárok na odmenu likvidátora vznikla uzavretím Mandátnej zmluvy (zo dňa 01.06.2023) medzižalobcom a úpadcom, v ktorej bola dohodnutá odmena likvidátora 3000,- eur mesačne (aj za každý
začatý kalendárny mesiac), pričom žalobcovi ako likvidátorovi nebola uhradená časť odmeny za mesiac
október 2023 vo výške 1500,- eur a žiadna odmena za mesiac november 2023 a mesiac december 2023,

teda celková pohľadávka žalobcu voči úpadcovi je vo výške 7500,- eur. Správca poprel túto pohľadávku
(označenú ako pohľadávka č. 91 čo do poradia ako aj čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Pokiaľ
ide o poradie, žalovaný uviedol rovnaký dôvod ako pri popretí poradia prvej pohľadávky, pokiaľ ide o
popretie právneho dôvodu a vymáhateľnosti tejto pohľadávky správcom, správca ako dôvod uvádza,
že Mandátna zmluva uzavretá medzi žalobcom a úpadcom nebola schválená príslušným orgánom –

valným zhromaždením. Žalobca má za to, že uvedený dôvod sa javí ako nesprávny a neopodstatnený,
a to najmä s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., keďže likvidátor bol
ustanovený v súlade s právnymi predpismi na základe rozhodnutia valného zhromaždenia úpadcu a
následne riadne zapísaný v obchodnom registri. Mandátna zmluva bola uzavretá riadne medzi úpadcom
a žalobcom v súlade s ustanoveniami §566 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „Obchodný zákonník“), podpísaná žalobcom a úpadcom, pričom podpis úpadcu, resp. jeho štatutára

bol notársky overený. Ak by aj existovala povinnosť valného zhromaždenia úpadcu schváliť Mandátnu
zmluvu s likvidátorom, tak ide o povinnosť jednej zmluvnej strany, resp. jej orgánu a žalobca ako druhá
zmluvná strana nemôže niesť zodpovednosť na splnenie či nesplnenie takejto prípadnej povinnosti a
teda má právo domáhať sa svojho zmluvného nároku. Tretia pohľadávka žalobcu je tvorená sumou
pôžičky poskytnutej žalobcom úpadcovi. Žalobca poskytol úpadcovi pôžičku v hotovosti dňa 08.12.2023

v celkovej výške 20 000,- eur za účelom úhrady prevádzkových a režijných nákladov úpadcu. Zmluva
o pôžičke medzi žalobcom a úpadcom bola dohodnutá ústne, keďže podľa § 657 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) na platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma. Správca poprel túto pohľadávku (označenú ako pohľadávka č. 92) čo do poradia ako
aj čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Pokiaľ ide o popretie právneho dôvodu a vymáhateľnosti

tejto pohľadávky žalovaným, žalovaný ako dôvod uvádza, že žalobca nepreukázal existenciu a vznik
pohľadávky a že pôžička bola úpadcovi reálne odovzdaná. Uvedené tvrdenie je možné vyvrátiť a to
jednak už uvedeným ustanovením § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa písomná forma
zmluvy o pôžičke nevyžaduje, ale najmä príjmovými dokladmi jasne preukazujúcimi a potvrdzujúcimi
prevzatie pôžičky úpadcom od žalobcu. Zároveň správca uvádza ako dôvod popretia právneho dôvodu

a vymáhateľnosti poskytnutie pôžičky v hotovosti, čo údajne má byť v rozpore s ustanovením § 4
ods. 2 zákona 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti. Žalobca v tejto súvislosti poukázal
na ustanovenie § 8 písm. h) tohto zákona, podľa ktorého zákaz podľa správcom uvádzaného § 4
tohto zákona sa nevzťahuje na hotovostné platby „v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu,
výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie“. Žalobca uvádza, že mimoriadna situácia

na Slovensku skončila 15.09.2023, čiže v čase poskytnutia pôžičky trvala a teda tento dôvod popretia
pohľadávky nie je relevantný a správny. Úpadca taktiež na požiadanie žalobcu, vzhľadom na skutočnosť,
že pôžičku v dohodnutom čase nevrátil, uznal svoj dlh dňa 02.05.2023, na ktorom doplnil svoj podpis
ako prejav vôle aj majoritný spoločník úpadcu. Žalovaný taktiež v popretí pohľadávky uvádza, že ak by
sa Uznanie dlhu preukázalo ako platné, tak ide o odporovateľný právny úkon. S uvedeným tvrdením

nie je možné súhlasiť, keďže nejde o zvýhodnenie jedného z veriteľov, ale „len“ o potvrdenie a uznanie
už predtým prijatej pôžičky. Žalobca má za to, že prihlásené pohľadávky sú dôvodné a správne čo do
poradia aj čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe k argumentácii žalobcu má za to, že ide o extenzívny výklad §

9 ods. 1 ZKR a považuje dôvod popretia pohľadávky správcom za nesprávny, nakoľko žalobca bol
vymenovaný za likvidátora dňa 01.06.2023 (až po tom, čo valné zhromaždenie rozhodlo o zrušení
úpadcu a teda žalobca sa ujal funkcie likvidátora až vstúpením do likvidácie dňa 19.07.2023), čo
znamená, že úpadca bol v úpadku už pred týmto dátumom, pričom nemal ani nemohol mať vplyv na
rozhodnutie úpadcu o jeho zrušení a úpadku uviedol, že predmetné súdne konanie je incidenčným

konaním, ktorého účelom je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená,
nejde teda o súdne konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle § 11 a § 74a ZKR (kde sa
skúma, či bol žalobca povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu), tak ako sa žalobca mylne
domnieva. Dňa 01.06.2023 bola uzatvorená Mandátna zmluva medzi úpadcom ako mandantom a

žalobcom ako mandatárom . V zmysle čl. 1 ods. 1, ods. 2 Zmluvy, spoločnosť úpadcu rozhodnutím jej
valného zhromaždenia zo dňa 01.06.2023 o zrušení spoločnosti vstúpila do likvidácie a likvidátorom
sa dňom vstupu do likvidácie stal žalobca. Na základe verejne dostupných informácií zverejnených v
Obchodnom registri, spoločnosť úpadcu vstúpila do likvidácie (pred vyhlásením konkurzu) a likvidátoromsa stal žalobca dňa 07.07.2023. Spoločnosť vstupuje do likvidácie zápisom likvidátora do obchodného
registra. V zmysle § 75b ods. 1 Obchodného zákonníka „Vstupom spoločnosti do likvidácie prechádza
na likvidátora pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti okrem oprávnenia zvolať

zasadnutie najvyššieho orgánu spoločnosti.“ Žalovaný zároveň odkazuje aj na čl. 1 ods. 4 Zmluvy,
kde je uvedené, že vymenovaním likvidátora a uzatvorením tejto Zmluvy, prechádza na mandatára
pôsobnosť štatutárneho orgánu spoločnosti úpadcu. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca
vykonával pôsobnosť štatutárneho orgánu a teda je v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) ZKR spriaznenou
osobou právnickej osoby (úpadcu), t. j. v zmysle § 95 ods. 3 ZKR sa má pohľadávka popretého veriteľa

(spriazneného s úpadcom) uspokojovať ako podriadená pohľadávka. Ohľadom pohľadávky s por č. 91
žalovaný poukázal na ustanovenie § 75a ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka „Ak likvidátora
ustanovili spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti, patrí likvidátorovi odmena a náhrada výdavkov
podľa zmluvy; ustanovenie § 66 ods. 6 sa použije primerane“ a ustanovenie § 66 ods. 6 Obchodného
zákonníka „Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní
záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o

výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak
bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva
o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo
písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene..“ V čl. 5 Zmluvy je síce
upravená odmena mandatára, avšak v tejto časti nebola Zmluva schválená valným zhromaždením,

o čom navyše svedčí aj zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia úpadcu. Žalobca v žalobe
taktiež uviedol, že ak by aj existovala povinnosť valného zhromaždenia úpadcu schváliť Mandátnu
zmluvu s likvidátorom, tak ide o povinnosť jednej zmluvnej strany, resp. jej orgánu a žalobca ako druhá
zmluvná strana nemôže niesť zodpovednosť za splnenie či nesplnenie takejto prípadnej povinnosti a
teda má právo domáhať sa svojho zmluvného nároku. Uvedené je len subjektívny názor žalobcu, ktorý

nenachádza oporu v žiadnom zákone a neodkázal na žiadnu právnu normu, ktorá by jeho argumentáciu
podporovala. K pohľadávke s por. č. 92 žalovaný uviedol, že žalobca namieta dôvod popretia správcu,
a to nepreukázanie reálneho odovzdania pôžičky úpadcovi. Žalovaný dodal, že domnelú pohľadávku
žalobcu nepoprel z dôvodu absencie písomnej formy zmluvy o pôžičke. Žalovaný (okrem iného) v
oznámení o popretí pohľadávky uviedol, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, ktorý pre svoj vznik

vyžaduje,abybolapôžičkaveriteľovi(úpadcovi)reálneposkytnutá,pričomžalobcanepreukázalreálnosť
uvedeného kontraktu a teda odovzdania pôžičky, ani že takouto hotovosťou v danom čase disponoval
a aký bol jej pôvod. Vo vzťahu k príjmových dokladom žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave č. k. 21CoKR/11/2019 zo dňa 26.05.2020, v zmysle ktorého: „Samotné predloženie
príjmového pokladničného dokladu, ktorý naviac ani nespĺňa formálne náležitosti účtovného dokladu

podľa zákona o účtovníctve, a ktorého pravosť a pravdivosť nie je možné verifikovať ani z účtovníctva
úpadcu, pretože úpadca svojim účtovníctvom nedisponuje, nepodporuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o
skutočnom reálnom poskytnutí tvrdenej pôžičky.“ Krajský súd v Trnave v predmetnom rozhodnutí ďalej
poukázal na to, že pochybnosti vyvoláva aj postup, ak veriteľ (príjmové, výdavkové) doklady nepredloží
už k prihláške a prikladá ich až k incidenčnej žalobe, ale aj to, že v prípade bezhotovostných operácií je

potrebné skúmať aj to, či vôbec žalobca je solventný (či mohol disponovať v rozhodnom čase finančnými
prostriedkamivkonkrétnejvýške).Žalobcanepreukázalreálneposkytnutieúpadcovivžiadnomrozsahu,
ako ani skutočnosť, že v rozhodnom období disponoval potrebnými finančnými prostriedkami. V prípade,
ak by sa preukázalo uznanie dlhu zo dňa 02.05.2023 ako platné, ide o odporovateľný právny úkon,
ktorým úpadca neoprávnene zvýhodnil iného veriteľa, prípadne ukrátil iných veriteľov. Odporovateľným

právnym úkonom (uznaním dlhu), úpadca neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa (žalobcu) oproti iným
svojim veriteľom prihláseným v konkurznom konaní a existujúcim v čase vykonania odporovateľného
právneho úkonu (uznania dlhu), čím znížil výšku ich pomerného uspokojenia. Popretie uvedených
pohľadávok správcom je zákonné a dôvodné a pohľadávky popretého veriteľa tak ako boli prihlásené
sú sporné v celom rozsahu.

4. Súd nariadil pojednávanie na deň 21.02.2025, na ktoré sa žalobca bez odôvodnenia nedostavil,
napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný, pričom predvolanie na pojednávanie prevzal dňa
31.01.2025 a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a preto súd konal a
rozhodol v jeho neprítomnosti.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na všetkých skutočnostiach uvádzaných
v písomných podaniach, ako aj v popretiach pohľadávok. Ďalej uviedol, že z predložených príloh
k prihláške bolo preukázané, že žalobca fakticky vykonával funkciu štatutára orgánu spoločnosti nazáklade generálnej plnej moci a teda je spriaznenou osobou s úpadcom. Zároveň bola medzi úpadcom
a veriteľom podpísaná aj mandátna zmluva osoby vykonávajúcej funkciu likvidátora, na základe ktorej
vymenovaním likvidátora a uzavretím zmluvy prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu úpadcu na veriteľa.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súhrnnej prihlášky nezabezpečených
pohľadávok (č.l 46), oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 21.02.2024 (č.l. 35), generálneho
splnomocnenia(č.l.3),skončeniapracovnéhopomerudohodou(č.l.5),rozhodnutiaSociálnejpoisťovne,
pobočka Galanta č. 14/2023-GA-DPG (č.l.6-7), mandátnej zmluvy (č.l. 10-11), zápisnice z mimoriadneho

valného zhromaždenia spoločnosti úpadcu (č.l. 12-13), príjmových pokladničných dokladov (č.l. 14),
uznania dlhu (č.l. 15), a zistil tento skutkový a právny stav:
7. Z generálneho splnomocnenia vyplýva, že úpadca splnomocnil žalobcu ako splnomocnenca na
to, aby ho zastupoval vo všetkých úkonoch, a to aj vtedy, ak sa na takýto úkon vyžaduje osobitné
splnomocnenie. V rozsahu plnomocenstva bol žalobca oprávnený konať vo vzťahu ku všetkých
fyzickým a právnickým osobám, štátnym orgánom, orgánom miestnej samosprávy atď. a svojimi úkonmi

zaväzovať splnomocniteľa k povinnostiam a nadobúdať pre neho práva. Zároveň bol žalobca na základe
splnomocnenia oprávnený podpisovať listiny, podávať vysvetlenia, činiť vyhlásenia rôzneho druhu voči
fyzickým a právnickým osobám, orgánom štátnej správy a samosprávy, ako aj voči peňažným ústavom.
Bol oprávnený nakladať s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na účtoch v peňažných ústavoch
vedených na meno úpadcu, konať a podpisovať za neho pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich

sa nadobúdania a prevádzania vlastníckeho práva akéhokoľvek majetku. Taktiež preberať peňažné
i nepeňažné poštové zásielky, doporučené listové zásielky adresované úpadcovi, atď.
8. Na Základe Mandátnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom ako mandantom a žalobcom ako
mandatárom dňa 01.06.2023 sa žalobca zaviazal pre úpadcu, na jej účet a v jej mene za odplatu
zabezpečiť všetky činnosti a úkony nevyhnutné na likvidáciu spoločnosti úpadcu. Zmluvné strany sa

dohodli na mesačnej odmene 3.000,- eur.
9. Zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti úpadcu konaného dňa 01.06.2023
vyplýva, že valné zhromaždenie úpadcu schválilo zrušenie a vstup spoločnosti do likvidácie
a vymenovalo žalobcu do funkcie likvidátora spoločnosti.
10. Z príjmového pokladničného dokladu č. 221208-01 zo dňa 08.12.2022 vyplýva, že spoločnosť

úpadcuprijalaodžalobcusumu10.000,-eur,akoúčeljeuvedenápôžičkado31.03.2023s10%úrokom.
11.Zpríjmovéhopokladničnéhodokladuč.221208-02zodňa08.12.2022vyplýva,žespoločnosťúpadcu
prijala od žalobcu sumu 10.000,- eur, ako účel je uvedená pôžička do 31.03.2023 s 10 % úrokom.
12. Z oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 21.02.2024 adresovaného žalobcovi vyplýva, že správca
oznámil popretie pohľadávky pod poradovým číslom 90 čo do poradia, pod poradovým číslom 91 čo do

právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia a pod poradovým číslom 92 čo do právneho dôvodu,
výšky, vymáhateľnosti a poradia.
13. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou
starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom
záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v

akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné
šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú
pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka
je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej

pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia
prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie
dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka,
najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

14. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo
do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie,
nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej

únie.15. Podľa ustanovenia § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej
lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu
pohľadávok v registri úpadcov, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

16. Podľa ustanovenia § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy
zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie,
ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,

veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

17. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej
pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto
právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného

oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky
je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

18. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti

a podľa pokynov súdu.

19. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca si prihláškou pohľadávky prihlásil do
konkurzného konania na majetok úpadcu pohľadávku vo výške 19.407,23 eura eur titulom uzavretia
Dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.06.2023. Rovnako nebolo sporným, že správca

konkurznej podstaty úpadcu túto pohľadávku žalobcu zapísal do registra úpadcov pod č. 90 a dňa
19.02.2024 prihlásenú pohľadávku žalobcu čo do poradia poprel. Medzi stranami nebolo sporné, že
žalobca si prihláškou pohľadávky prihlásil do konkurzného konania na majetok úpadcu pohľadávku vo
výške 7.500,- eur titulom uzavretia Mandátnej zmluvy na výkon funkcie likvidátora. Rovnako nebolo
sporným, že správca konkurznej podstaty úpadcu túto pohľadávku žalobcu zapísal do zoznamu

pohľadávok pod č. 91 a dňa 19.02.2024 prihlásenú pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu,
výšky, vymáhateľnosti a do poradia poprel. Napokon v konaní nebolo sporné, že žalobca si prihláškou
pohľadávky prihlásil do konkurzného konania na majetok úpadcu pohľadávku vo výške 20.000,- eur
titulom Zmluvy o pôžičke. Rovnako nebolo sporným, že správca konkurznej podstaty úpadcu túto
pohľadávku žalobcu zapísal do zoznamu pohľadávok pod poradovým č. 92 a dňa 19.02.2024 prihlásenú

pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia poprel.

20. Incidenčné konanie je predovšetkým zamerané na zistenie, či konkrétna pohľadávka bola správcom
správne popretá, či popierací prejav správcu obstojí, či dôvody uvedené v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a tým vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

21. Žalobca v konaní namietal popretie pohľadávky zapísanej do zoznamu pohľadávok pod poradovým
č. 90 čo do poradia z dôvodu, že by mal byť osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 1 písm. a) ZKR, keďže vykonával funkciu „faktického“ štatutárneho orgánu spoločnosti na
základe generálnej plnej moci a tiež funkciu likvidátora na základe Mandátnej zmluvy, čím na neho prešla

pôsobnosťštatutárnehoorgánuúpadcu.Uvedenépopretiejepodľanehonesprávne,keďžespriaznenou
osobou právnickej osoby je osoba, ktorú je možné považovať za jednu z osôb uvedených v § 9 ods.
1 ZKR. Uvedené ustanovenie ponúka taxatívny výpočet osôb, čo znamená, že zákonom vymedzený
okruh osôb nie je možné žiadnym spôsobom rozširovať.

22. V zmysle ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) je spriaznenou osobou právnickej osoby jej štatutárny
orgán alebo jeho člen, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady. Žalobca v spoločnosti
úpadcu nezastával funkciu štatutárneho orgánu ani nebol jeho členom a teda ho nemožno v zmysle
platnej právnej úpravy považovať za osobu spriaznenú s úpadcom, považovať jeho konanie ako
konanie spriaznenej osoby a okruh jeho práv nemožno obmedziť ako je to v prípade spriaznenej

osoby. Argumentácia žalovaného s poukazom na zastávanie funkcie „faktického“ štatutárneho orgánu
spoločnosti žalobcom a tiež likvidátora spoločnosti, tak neobstojí, keďže zákon faktického štatutára ani
likvidátora spoločnosti neradí do okruhu spriaznených osôb. Súd ani nemal v konaní preukázané, že by
žalobca bol v pozícii faktického štatutára, ktorý reálne myslel, rozhodoval, inštruoval a riadil spoločnosťúpadcu, či už priamo či nepriamo. Z uvedeného dôvodu súd považuje správcom uznané poradie
pohľadávky „D“ podriadená pohľadávka za nedôvodné a určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky
prihlásenej do konkurzu vyhlásenom na majetok zapísanej do zoznamu pohľadávok pod poradovým

číslom 90 v poradí „E“ ako iná pohľadávka.

23. Žalobca tiež v konaní namietal popretie jeho pohľadávky zapísanej pod poradovým číslom 91,
keďže Mandátna zmluva z ktorej pohľadávka vznikla, bola medzi žalobcom a úpadcom riadne uzavretá
a podpísaná oboma zmluvnými stranami, pričom v prípade povinnosti valného zhromaždenia schváliť

predmetnú zmluvu nemôže žalobca niesť zodpovednosť za nesplnenie si takejto povinnosti druhou
zmluvnou stranou.

24. Podľa § 75a ods. 1 Obchodného zákonníka veta druhá, ak likvidátora ustanovili spoločníci alebo
príslušný orgán spoločnosti , patrí likvidátorovi odmena a náhrada výdavkov podľa zmluvy s tým,
že ustanovenie § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka sa použije primerane. V zmysle § 66 ods. 3

Obchodného zákonníka je schvaľovanie zmluvy o výkone funkcie (bez ohľadu na jej pomenovanie)
zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia. Keďže nedošlo k schváleniu Mandátnej zmluvy osoby
vykonávajúcej funkciu likvidátora zo dňa 01.06.2023 spôsobom predpokladaným v § 66 ods. 3
Obchodného zákonníka, čo v konaní nebolo sporným, vzhľadom na absenciu odsúhlasenia valným
zhromaždením je preto mandátna zmluva, podľa ktorej patrila žalobcovi odmena za výkon funkcie

likvidátora 3.000,- eur mesačne, absolútne neplatným právnym úkonom. Na základe absolútne
neplatného právneho úkonu tak žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka, ktorú si prihlásil do konkurzu
na majetok úpadcu vo výške 7.500,- eur. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že dôvody obsiahnuté v
popieracomprejavežalovanéhovylučujúpohľadávkuzapísanúdozoznamupohľadávokpodporadovým
č. 91 z uspokojenia v predmetnom konkurze, a preto žalobcu v tejto časti zamietol.

25. Napokon žalobca namietal popretie jeho pohľadávky zapísanej pod poradovým číslom 92, pričom
úpadcovi poskytol pôžičku v hotovosti za účelom úhrady prevádzkových a režijných nákladov, táto
bola reálne odovzdaná o čom svedčia príjmové pokladničné doklady a uznanie dlhu úpadcom zo dňa
02.05.2023, na ktorom doplnil svoj podpis ako prejav vôle majoritný spoločník úpadcu.

26. Reálne poskytnutie pôžičky vyžaduje aj odovzdanie finančných prostriedkov, ktoré sú za týmto
účelom veriteľom dlžníkovi poskytované. Samotné predloženie príjmového pokladničného dokladu,
tvrdenia žalobcu o skutočnom reálnom poskytnutí tvrdenej pôžičky nepreukazujú. Pri rozhodovaní
o veci vzal súd do úvahy povinnosť vyplývajúcu z čl. 8 Základných princípov Civilného sporového
poriadku, ktorý stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy

na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana,
ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v
podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Žalobca s poukazom na procesnú obranu žalovaného neoznačil ďalšie dôkazy
a tak nepreukázal reálne poskytnutie pôžičky v rozsahu 20.000,- eur, ani skutočnosť, že v rozhodnom

období disponoval finančnými prostriedkami v uvedenej výške. Súd má za to, že popretie pohľadávky
zapísanej pod poradovým číslom 92 čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti je dôvodné a preto
žalobcu v časti určenia popretej pohľadávky č. 92 zamietol.

27. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. O nároku na náhradu trov konania ako celku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a §

256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcu ako stranu v konaní procesne úspešnú iba v časti
určenia poradia popretej pohľadávky č. 90, zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 1/3
trov konania. Hrubý úspech žalobcu predstavuje 1/3 z celku (z troch určovacích
výrokov bol úspešný iba v časti určenia popretej pohľadávky č. 90) a hrubý úspech žalovaného 2/3z celku a tým je daný prevažný úspech žalovaného v rozsahu 1/3 a teda žalovaný má právo na náhradu
účelne vynaložených trov práve v tomto rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).