Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419202268
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4419202268.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXXXX C. D., D. XXX, právne zastupuje: Mgr. Monika Korbášová, advokátka so
sídlom Nám. 1. mája 9, 811 06 Bratislava - Staré mesto, IČO: 41 909 895, proti žalovanému: E. F., G. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I., B. J. XXXX/X, r.č.: XXXXXX/XXXX, štátny občan SR, právne zastupuje:
JUDr. Jozef Pirohár, advokát so sídlom Podzámska 29, 940 02 Nové Zámky, IČO: 42 199 671, o určenie

neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že Darovacia zmluva zo dňa 26.03.2019 v znení dodatku č. 1 zo dňa 01.04.2019,
uzavreté medzi darcom F. F., G. F., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, t.č. bytom D. – H. B. /v čase
uzavretia zmluvy bytom K. XXXX/X, D./, štátny občan SR, a žalovaným E. F., G. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. I., B. J. XXXX/X, r.č.: XXXXXX/XXXX, štátny občan SR ako obdarovaným, a ktorými darca
previedol na obdarovaného nehnuteľnosti v podiele 1/1, ktoré sú v súčasnosti zapísané Okresným
úradom Nové Zámky, odbor katastrálny, na liste vlastníctva XXXX, katastrálne územie: H. I., obec: H.

I., kraj: H. ako:
- Rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele reg. ,,C“ číslo XXXX/XX,
- záhradkárska chata so súpisným číslom XXXX postavená na parcele reg. ,,C“ číslo XXXX/XXX,
- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2,
- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XX – záhrada o výmere 285 m2,
- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2,

- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX – ostatná plocha o výmere 143 m2,
a ktorými darca previedol na obdarovaného spoluvlastnícky podiel 1/148 z celku k nehnuteľnostiam
zapísaným Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny, na liste vlastníctva XXXX, katastrálne
územie: H. I., obec: H. I., kraj: H., ako:
- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 477 m2,
- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 467 m2,
- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2,

- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 649 m2,
- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2,
- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 571 m2,
- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 297 m2,
- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 456 m2,
- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2,

- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2,
- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 531 m2,
- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1707 m2,
- parcela reg. „C“ číslo XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 586 m2,
a pri ktorých bol vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného ako obdarovaného do katastra
nehnuteľností povolený rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, pod číslom
vkladu: V XXXX/XXXX, sú voči žalobcovi právne neúčinné.II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.4.2019 domáhal voči žalovanému určenia neúčinnosti

Darovacej zmluvy zo dňa 26.03.2019 v znení dodatku č. 1 zo dňa 01.04.2019, uzavreté medzi darcom
F. F., G. F., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, t.č. bytom D. – H. B. /v čase uzavretia zmluvy bytom
K. XXXX/X, D./, štátny občan SR, a žalovaným E. F., G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I., B. J. XXXX/
X, r.č.: XXXXXX/XXXX, štátny občan SR ako obdarovaným. Darca je otec a obdarovaný syn. Žalobca
v žalobe uviedol, že otec žalovaného, F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: obec D. – H. B., bol rozsudkom pre
zmeškanie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.01.2019, sp. zn. 14C/62/2016 zaviazaný zaplatiť

žalobcovi sumu 37.934,34 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy uvedeného konania. F. F. si však
svoju povinnosť uloženú mu uvedeným rozsudkom, ktorý sa stal vykonateľným dňa 06.02.2019, v
lehote dobrovoľne nesplnil. Preto žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie predmetnej
pohľadávky s tým, že exekúcia na majetok F. F. začala dňa 19.03.2019 a to u súdnej exekútorky Mgr.
Jany Virličovej, pod sp. zn. 368EX 84/19. V upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor zakázal

povinnému F. F. nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcií. Žalobca ďalej uviedol, že pohľadávku
žalobcu je vzhľadom na jej výšku, možné iba zexekvovaním nehnuteľností vo vlastníctve povinného,
nakoľko iný majetok, okrem finančných prostriedkov na účte, ktoré ale nepostačujú na uspokojenie
vymáhanej pohľadávky, povinný nemá. Žalobca poukázal na to, že zo správania povinného, ktorý sa
vyhýba doručeniu zásielok a odmieta oznámiť adresu jeho pobytu súdnemu exekútorovi, možno vyvodiť

jeho snahu vyhnúť sa zaplateniu pohľadávky. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že dňa 11.04.2019 zistil,
že povinný Darovacou zmluvou zo dňa 26.03.2019, v znení jej dodatku zo dňa 01.04.2019 previedol
svoje nehnuteľnosti na syna ( vklad darovacej zmluvy povolený do katastra nehnuteľností pod č. V
– XXXX/XXXX a vklad dodatku povolený pod. č. V – XXXX/XXXX). Uvedené nehnuteľnosti . ktoré
boli pred tým zapísané na samostatnom liste vlastníctva č. XXXX, súd v súčasnosti zapísané na

liste vlastníctva XXXX, k.ú. H. I.. Podľa žalobcu dlžník F. F. uvedenými právnymi úkonmi: darovacou
zmluvou a dodatkom, ktorými previedol svoje nehnuteľnosti na blízku osobu žalovaného, úmyselne
ukrátil uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky a to v posledných 3 rokoch. Preto si žalobca
súdnou cestou, ako veriteľ, uplatňuje právo odporovať týmto právnym úkonom a žiada súd, aby ich voči
nemu určil za právne neúčinné.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 07.06.2019, v ktorom uviedol, že s ňou nesúhlasí a že
žalobcom uplatnený nárok neuznáva. Uviedol, že je pravdou, že nadobudol do vlastníctva v žalobe
špecifikované nehnuteľnosti a to na základe Darovacej zmluvy uzavretej s otcom F. F., ktorý mu
predmetné nehnuteľnosti daroval, pretože si tak vysporadúvali ich rodinné vzťahy. V tejto súvislosti

žalovaný uviedol, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že by otec mal nejakú dlžobu voči žalobcovi a
že by otec mohol mať, alebo mal úmysel uvedeným prevodom nehnuteľností na žalovaného ukrátiť
svojho veriteľa a to žalobcu. Uviedol, že nemal mať odkiaľ takúto vedomosť a že ani pri náležitej
starostlivosti nemohol údajný úmysel F. F. poznať. Žalovaný uviedol, že nebolo ani preukázané, že F. F.
vôbec mal vedomosť o údajnom dlhu voči žalobcovi v čase, keď uzatvoril darovaciu zmluvu. Žalovaný

ďalej poukázal na to, že o uvedenom prevode nehnuteľností komunikovali aj s bratom L. F., ktorý by
sa taktiež k celej situácii vedel vyjadriť a preto navrhol jeho výsluch ako svedka. O prevode vedela aj
manželka žalovaného, M. F., ktorú tiež navrhol vypočuť. A ako svedka navrhol vypočuť aj otca F. F..
Žalovanýďalejpoukázalajnato,žejehootecmáajinýnehnuteľnýmajetok,zktoréhojemožnéuspokojiť
veriteľa. T.j. žalovaný mal zato, že nebola splnená podmienka ukrátenia veriteľa, nakoľko dlžník mal iný

majetok, z ktorého mohla byť uspokojená pohľadávka veriteľa.

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 09.08.2019, v ktorom uviedol,
že podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka sa pri odporovaní právnemu úkonu, ktorého stranou
bola osoba blízka dlžníkovi, jeho úmysel ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii tohto

úmyslu, predpokladá. Žalobca tvrdil, že žalovaný vo svojom vyjadrení účelovo uvádza, že predmetnú
darovaciu zmluvu uzavreli s otcom za účelom vyporiadania rodinných vzťahov a že údajný úmysel otca
nemohol poznať. Žalovaný ale neuviedol o aké rodinné vzťahy išlo a ako sa mali uzavretím odporovanej
darovacej zmluvy vyporiadať. Žalobca ďalej poukázal na to, že poverenie na vykonanie exekúcie
voči F. F. bolo vydané19.03.2019 s tým, že táto informácia je verejne prístupná v registri vydaných

poverení na vykonanie exekúcie na internete, kde je možné vyhľadať povinného – fyzickú osobu podľamena, priezviska a dátumu narodenia, t.j. žalovaný mohol jednoduchým spôsobom zistiť, že voči jeho
otcovi je vedená exekúcia. Žalovaný poukázal na to, že právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky, ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku dlžník má súčasne za

následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, a to i len čiastočne, hoci nebyť
týchto úkonov by sa z majetku dlžníka inak uspokojiť mohla. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
to, že podľa upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 20.03.2019 bola výška vymáhanej pohľadávky
žalobcu k danému dňu 39.093,59 eur, pričom trovy exekúcie boli v prípade nezaplatenia do 15 dní
od doručenia upovedomenia vo výške 9.454,80 eur, spolu 48.548,39 eur. Tiež poukázal na to, že

prílohou žaloby bola Správa o priebehu exekúcie zo dňa 04.04.2019, obsahom ktorej je súpis majetku
povinného, ktorý bol zistený lustráciou súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej. Okrem nehnuteľností,
ktoré boli predmetom prevodu odporovanej darovacej zmluvy sú v nej uvedené aj iné nehnuteľnosti
vo vlastníctve F. F., ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva XXXX E. XXXX, oba pre k. ú. N. O. (ďalej
len „LV XXXX“ a „LV XXXX“) a na ktoré poukazuje žalovaný ako na majetok, ktorý by mal podľa jeho
názoru postačovať na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Tvrdenie žalovaného o tom, že by tento majetok

žalobca schválne v žalobe neuviedol, označil žalobca vzhľadom na vyššie uvedené za neopodstatnené.
Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX, je podľa žalobcu dostatočne zrejmé,
a to i laikovi, že tieto nebudú postačovať na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Spoluvlastnícky podiel
F. F. o veľkosti 1/29 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV XXXX je totiž prakticky nepredajný. A
nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX sú pozemky pomerne malej výmery, pričom sa jedná o jedná o

roztrúsené pozemky, prevažne záhrady v záhradkárskej oblasti, ako to vyplýva z výpisu z katastrálnej
mapy. Žalobca súčasne súdu predložil na ilustráciu hodnoty týchto pozemkov, spolu o výmere 541 m2,
porovnanie inzerát z reality.sk s ponukou uceleného pozemku o výmere 939 m2 nachádzajúceho sa v
inej lokalite v k. ú. N. O., predávaného za cenu 11.500,- eur. Preto ak by sa vychádzalo z ceny 12,- eur/
m2 v danej lokalite, uvedené nehnuteľnosti by mohli dosiahnuť maximálnu cenu 6.500,- eur. Žalobca

ďalej poukázal na okolnosti, ktoré podľa neho nasvedčujú úmysel F. F. vyhnúť sa zaplateniu žalobcovej
pohľadávky napriek tomu, že tento úmysle žalobca ani nie je povinný preukazovať. Poukázal na to, že F.
F. sa od počiatku súdneho sporu so žalobcom vyhýbal doručeniu písomností, na čo súd napokon vydal
rozsudok pre zmeškanie, na základe ktorého je vedená exekúcia na vymoženie žalobcovej pohľadávky,
pričom žalobca sa v plnom rozsahu sa stotožnil s názorom Okresného súdu Bratislava III vysloveným v

odôvodnení Uznesenia o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku zo dňa 16.05.2019, pod sp. zn. 14C
62/2016-171. Žalobca má zato, že dlžník F. F. sa o exekúcií dozvedel najneskôr dňa 21.03.2019, kedy
mu bol zablokovaný jeho účet v banke (viď Správa o priebehu exekúcie zo dňa 04.04.2019). Pričom aj
samotná súdna exekútorka potvrdila, že dlžníka sa dňa 25.03.2019 pokúšal dovolať do exekútorského
úradu, dovolal sa však až nasledujúci deň, pričom ale súčasne odmietol uviesť exekútorke adresu svojho

pobytu za účelom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca ďalej uviedol, že podľa listov
vlastníctva č. XXXX E. J. XXXX, oba pre k. ú H. I., je nadobúdacím titulom uvedených nehnuteľností
darovacia zmluva zo dňa 26.03.2019 a dodatok zo dňa 01.4.2019, vklad povolený pod č. V – XXXX/
XXXX a č. zmeny V – XXXX/XXXX, teda z času, kedy F. F. podľa žalobcu preukázateľne vedel o exekúcií
vedenejnajehomajetok.Finančnéprostriedkyvovýške2.358,01eur,zablokovanévprospechexekúcie,

a nehnuteľnosti, ktoré ostali vo vlastníctve F. F. opísané v ods. 8 a 9, podľa žalobcu zjavne nebudú
postačovať na uspokojenie žalobcovej pohľadávky, preto prevodom nehnuteľností titulom odporovanej
darovacej zmluvy v znení jej dodatku došlo k ukráteniu žalobcu. Z uvedeného dôvodu žalobca zotrval
na podanej žalobe.

4. K tomuto podaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 13.02.2019, kde uviedol, že nevedel,
že sa voči jeho otcovi vedie exekučné konanie, že dar prijal podľa § 42 Občianskeho zákonníka a že
mu týmto darom otec splatil svoj dlh. Podaním zo dňa 07.02.2025 žalovaný cestou právneho zástupcu
poukázal na § 42a Občianskeho zákonníka podľa ktorého môže veriteľ odporovať právnym úkonom
dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, pričom ak bol takýto úkon urobený

v prospech osoby blízkej dlžníkovi, predpokladá sa, že táto osoba o úmysle dlžníka vedela. Tento
predpoklad je však vyvrátiteľný, čo znamená, že blízka osoba môže preukázať opak. Žalovaný v podaní
tvrdil, že preukáže, že o dlžníkovej situácii a domnelom úmysle ukrátiť veriteľa žalovaný nevedel a ani pri
vynaložení odbornej starostlivosti vedieť nemohol, nakoľko sám dlžník v danom čase nemal vedomosť
o judikovanej pohľadávke žalobcu. Podľa žalovaného v tomto prípade možno uvažovať, že je splnená

podmienka existencie vymáhateľnej pohľadávky. Čo sa ale týka podmienky ukrátenia uspokojenia
pohľadávky a úmyslu dlžníka, tieto podľa žalovaného splnené neboli. Podľa vedomostí žalovaného
totiž existuje ďalší nehnuteľný majetok dlžníka, z ktorého žalobca môže byť uspokojený. Žalovaný ďalej
uviedol, že na preukázanie odporovateľnosti musí veriteľ preukázať, že:- úkon dlžníka spôsobil zmenšenie jeho majetku, a
- toto zmenšenie ohrozilo či znemožnilo uspokojenie pohľadávky veriteľa.
Ak má však dlžník stále dostatok majetku na uspokojenie veriteľa, nejde podľa žalovaného o

odporovateľný právny úkon. Žalovaný mal za to, že nebolo preukázané „kvalifikované zmenšenie
majetku“ dlžníka, pretože dlžník aj po prevode nehnuteľností stále vlastní iný majetok, ktorý by mohol
slúžiť na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Na podporu svojich tvrdení o nesplnení podmienok pre
úspešnosť tejto žaloby, žalovaný poukázal na rôzne rozhodnutia súdov SR. Aj s poukazom na
žalovaným citované rozhodnutia mal žalovaný za to, že žalobca musí preukázať, že po prevode

nehnuteľností už neexistuje reálna možnosť uspokojenia pohľadávky. Okrem toho podľa žalovaného
ak dlžník stále vlastní iné nehnuteľnosti, alebo dostatok iného majetku, nie je splnená podmienka
odporovateľnosti. Nestačí len poukázať na to, že majetok dlžníka sa znížil - musí byť preukázané, že
už nie je schopný uspokojiť pohľadávku. Ďalej žalovaný v súvislosti so svojou výpoveďou, v rámci
ktorej na pojednávaní dňa 07.11.2019, kde okrem iného tvrdil, že už previedol, zaplatil sumu 6.410,-
euro ako kúpnu cenu za motorové vozidlo, ktoré chcel kúpiť. Nakoniec vysvitlo, že išlo o podvod a preto

podal aj trestné oznámenie dňa 06.03.2019. Vzhľadom na tieto skutočnosti, resp. z dôvodu, že prišiel
o takúto sumu peniazi, mu pomohol otec uvedeným darovaním, t.j. pomohol mu tak, že mu daroval
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho sporu.

5. V priebehu konania tunajší súd zistil, že na Okresom súde Bratislava III sa vedie konanie pod

sp. zn.60C/74/2019 kde sa rieši otázka, ktorá mala súvislosť aj s predmetom súdneho konania
v tejto veci sp. zn. 5C/26/2019, t.j. otázka, ktorá mala význam pre rozhodnutie v tejto veci 5C a to
predovšetkým otázka týkajúca sa samotného exekučného titulu na základe ktorého sa vedie exekúcia
voči dlžníkovi, ktorý previedol časť svojho majetku na žalovaného. Uvedený exekučný titul bol síce
vyhlásený na Okresnom súde Bratislava III v konaní sp.zn. 14C/62/2016 a nadobudol aj právoplatnosť

a vykonateľnosť. Ako však bolo uvedené, práve toto rozhodnutie, tento exekučný titul, bol spochybnený
tým, že bola podaná žaloba o obnovu konania v ktorom bol vyhlásený, ktoré konanie sa viedlo pod sp.zn.
60C/74/2019. Tunajší súd preto uznesením sp.zn. 5C/26/2019-154, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
25.06.2020konanieprerušildoskončeniakonaniaoobnovekonania.Uvedenékonanieboloprávoplatne
ukončenékudňu26.04.2024anáslednesúdpokračovalajvtomtoprerušenomkonaní,t.j. vecprejednal

na pojednávaní a vykonal dokazovanie.

6. Tunajší súd nariadil na prejedanie veci pojednávanie. Súd vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi predloženými stranami, zabezpečením darovacej zmluvy a dodatku z katastra nehnuteľností,
výsluchom žalovaného a navrhnutého svedka / brata žalovaného /. Aj keď žalovaný navrhol pôvodne aj

iných svedkoch, súd ich výsluch nevykonal, aj keď tieto dôkazy pôvodne pripustil. Nevykonal ich jednak
z dôvodu, že na výsluchu manželky žalovaný netrval a čo sa týka výsluchu otca, tiež nebolo zrejmé, či
žalovaný vôbec chce , aby bol vypočutý. Súd dal žalovanému možnosť, vyzval ho, aby zabezpečil účasť
otca pre účely jeho výsluchu, keďže tak žalovaný bezdôvodne neurobil, ani tento dôkaz vykonaný nebol.
Strany sporu počas konania zotrvali na svojich vyjadreniach a v rámci svojich záverečných návrhov si

v prípade ich úspechu uplatnili nárok na náhradu trov konania.

7. Ako bolo uvedené, žalobca v konaní odporoval právnemu úkonu a to darovacej zmluve uzavretej
dňa 26.03.2019 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 01.04.2019, medzi darcom F. F. a žalovaným ako
obdarovaným a ktorou darca previedol na obdarovaného nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, pre

kat.ú.H.I. vpodiele1/1 anehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXX,prekat.ú.H.I. vpodiele1/148, medzi
žalovaným ako obdarovaným a jeho otcom, t.j. blízkou osobou ako darcom. L., F. F., otec žalovaného,
bol v čase uzavretia uvedenej darovacej zmluvy dlžníkom žalobcu. Žalobca darovaciu zmluvu odporoval
z dôvodu, že mal zato, že ide o právny úkon medzi blízkymi osobami, urobený s úmyslom jeho dlžníka
a súčasne darcu, ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Podľa žalobcu táto darovacia zmluva predstavuje teda

ukracujúci právny úkon, ktorým je ukrátená pohľadávky veriteľa- žalobcu.

8. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej straneznámy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj

pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou
jemu blízkou (§ 116 a 117) , alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v
písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej

starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou.
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech.
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali

odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi.
Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;

ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

9. Súd žalobu žalobcu právne posudzoval najmä podľa ustanovení § 42a ods. 1.,2 a 3 písm. a),
§42b a § 116 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaným mal súd za preukázané, že otec
žalovaného, F. F., bol rozsudkom pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.1.2019,
vykonateľným dňa 6.2.2019, sp.zn. 14C/62/2016 zaviazaný na úhradu sumy 37.934,34 eur s prísl. a to
žalobcovi. Keďže dlžník F. F. túto sumu, na úhradu ktorej bol uvedeným rozsudok pre zmeškanie

zaviazaný v prospech žalobcu, žalobcovi neuhradil, žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie na
majetok F. F. a exekúcia sa vedie u súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej s tým, že poverenie na
jej vedenie bolo súdnej exekútorke doručené dňa 19.03.2019, a to Okresným súdom Bratislava III a
u súdnej exekútorky je vedená pod sp.zn. 368 EX 84/19. Dňa 20.03 2019 súdna exekútorka vydala
Upovedomenie o začatí exekúcie, kde povinnému zakázala nakladať so svojim majetkom. Uvedené

skutočnosti mal súd preukázané z rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava III zo dňa
16.1.2019, z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 20.3.2019 a tiež zo správy súdnej exekútorky
o priebehu exekučného konania zo dňa 04.04.2019. Z darovacej zmluvy a dodatku k nej , zabezpečené
z príslušného katastrálneho úradu, súd zistil, že otec žalovaného a súčasne dlžník žalobcu, F.
F., darovacou zmluvou zo dňa 26.03.2019 v znení jej písomného dodatku č.1. zo dňa 01.04.2019,

previedol potom, ako bola žalobcovi voči nemu exekučným titulom priznaná pohľadávka 37.934,34 eur
s prísl., na žalovaného, svojho syna, nehnuteľný majetok uvedený vo výroku tohto rozsudku. Tu súd
len na doplnenie uvádza, že podľa aktuálnej rozhodovacej praxe, pre účely odporovania právnemu
úkonu stačí, ak veriteľ, ktorý chce právnemu úkonu odporovať, disponuje splatnou pohľadávkou.
Pre úspešné odporovanie právnemu úkonu na súde nie je potrebný súdom vydaný exekučný titul,

t.j. nie je potrebné, aby v čase konania o odporovacej žalobe veriteľ mal túto pohľadávku priznanú
právoplatným súdnym rozhodnutím. Uvedené súd uviedol len na doplnenie, pretože v tejto veci, v čase
vykonaniaodporovanéhoprávnehoúkonu,žalobcamalukrátenúpohľadávkupriznanúvyššieuvedeným
právoplatným rozsudkom pre zmeškanie. Ďalej súd zo správy súdneho exekútora mal za preukázané,
že čo sa týka ostatného majetku dlžníka, tak z neho k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, ktorá sa

neustále navyšuje aj z dôvodu jej úročenia, nedošlo. A majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku
uspokojiť, dlžník previedol na sebe blízku osobu- žalovaného. Súd preto žalobcovu odporovaciu
žalobu posudzoval najmä podľa ustanovení § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy odporovaný
právny úkon bol medzi blízkymi osobami a úmysel ukrátiť veriteľa sa v takomto prípade predpokladá
zo zákona. Žalobca v konaní dostatočne preukázal, že v čase prevodu nehnuteľností z dlžníka F. F. na

žalovaného a to darovacou zmluvou v znení jej dodatku, disponoval voči dlžníkovi F. F. súdom priznanou
splatnou pohľadávkou, t.j. vymáhateľnou pohľadávkou, ktorá je v súčasnosti predmetom exekúcie.
Žalovanýakopasívnelegitimovanáosobapodľa§42bbolpretopovinnýpreukázať,ževynaložil náležitú
starostlivosti, aby dostatočne preveril, že úmyslom darcu nebolo ukrátiť veriteľa. V priebehu konaniavšak žalovaný sám na pojednávaní dňa 07.11.2019 uviedol, že si finančnú situáciu otca neoveroval
a súčasne potvrdil, že nepoznal hodnotu ostatného otcovho nehnuteľného majetku, čo vyplýva aj z jeho
písomného podania zo dňa 07.06.2019 / č.l.62 v spise/. Žalovaný síce tvrdil, že dlžník disponoval aj

iným majetkom a to nehnuteľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku dlžníka
a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Katastrálnom území N. O. , zapísané na LV č.: XXXX, XXXX,
XXXXX. Žalobca však súdu predložil dôkazy preukazujúce, že z príjmu dlžníka F. F. a z jeho ostatného
nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v N. O., nie je možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Najmä
čo sa týka nehnuteľností, tam boli zo strany žalobcu predložené konkrétne vyjadrenia realitnej kancelárie

Aston Reala / založené na č.l. 432 až 438 v spise/ zohľadňujúce konkrétne pozemky, ich spoluvlastnícke
podiely, prístupy k týmto pozemkom atď., ktoré vyjadrenia žalovaný síce spochybnil, ale obdobný dôkaz
potvrdzujúci jeho tvrdenia o hodnote týchto konkrétnych nehnuteľností, s poukazom na ich konkrétne
vlastnosti, súdu nepredložil. Naopak, aj z dôkazov - inzerátov predložených žalovaným / založené na
č.l. 451 až 461 v spise/, ktoré sa týkali však cien pozemkov spolu s chatou – domom, vyplýva, že
takýto pozemok spolu so stavbou, t.j aj tá ma určitú hodnotu , sa ponúka v danej lokalite na predaj

v priemere za cca 37,- eur za m2.. Potom aj pri takejto cene bola hodnota ostatných pozemkov vo
vlastníctve dlžníka, ktoré neboli prevedené na žalovaného a ktoré sú stále vo vlastníctve dlžníka a boli
v jeho vlastníctve aj v čase vykonania odporovaného úkonu, berúc do úvahy vlastnícke podiely dlžníka,
pri nehnuteľnostiachvkat.územíN.O.zapísanénaLVč.XXXXvsume20.017,-eur/541m2x37,-eur/,
pri nehnuteľnostiach v kat. území N. O. zapísané na LV č. XXXXX v sume 330,- eur / 259m2 x 37,-eur :

29/ . T.j aj pri takto priemerom zistenej cene pozemkov by bola hodnota dlžníkových nehnuteľností, resp.
jeho spoluvlastníckeho podielu, spolu vo výške cca 20.350,- eur. K tomu dlžník vlastní ešte pozemok
v kat. území N. O. zapísaný na LV č. XXXX, na ktorom je chata. Tam súd tiež vychádzal z priemeru
cien chát inzerovaných inzerátmi predloženými žalovaným , kde sa inzerujú chaty v cene od 21.000,-
eur do 159.000,- eur, 69.600,- eur, 37.000,- eur, t.j. po spriemerovaní všetkých týchto cien, je priemerná

cena 71.650,- eur. A aj z tejto sumy má nárok len na hodnotu spoluvlastníckeho podielu, t.j. na 29- tinu,
t.j. cca 2.500,- eur. T.j. aj keby súd vychádzal z cien predložených právnym zástupcom žalovaného, na
ohodnotenie ostatných nehnuteľností dlžníka, tak aj tak by ich hodnota bola cca 23.000,- eur, pričom
v čase začatia výkonu rozhodnutia, exekúcie na vymoženie pohľadávky žalobcu, bola pohľadávka len
na istine skoro 38.000,- eur, k tomu prináleží ešte príslušenstvo a trovy. T.j. majetok, ktorý dlžníkovi

zostal po uzavretí v tomto konaní odporovanej darovacej zmluvy, nepostačoval na uspokojenie celej
pohľadávky žalobcu. A pre úspešné odporovanie právnemu úkonu stačí aj to, že len časť pohľadávky
veriteľa je ukrátená / t.j. nemusí byť ukrátená celá pohľadávka , stačí ak je len sčasti ukrátená/. Súd
teda mal za preukázané, že žalobca v čase uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 26.03.2019 v znení jej
dodatku č. l zo dňa 01.04.2019, uzavretej medzi žalovaným a jeho otcom, ktorý bol v tom čase súčasne

dlžníkom žalobcu, žalobca disponoval vymáhateľnou pohľadávkou voči dlžníkovi – otcovi a darcovi
žalovaného. Súčasne mal súd za dostatočne preukázané, že darovacou zmluvou a jej dodatkom, ktoré
právne úkony boli odporované v tomto konaní, došlo k ukráteniu pohľadávky žalobcu, pričom v tomto
prípade, kedy bol odporovaný právna úkon medzi blízkymi osobami / otcom a synom/ a úmysel ukrátiť
veriteľa predpokladá. Ako bolo uvedené, zákon konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka

ukrátiť jeho veriteľa blízke osoby poznali. Bolo preto na žalovanom ako blízkej osobe darcu, ak sa
chcel účinne brániť podanej odporovacej žalobe, aby v konaní preukázal, že o úmysle dlžníka/ darcu/
v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu nemohol vedieť a to ani pri vynaložení náležitej
starostlivosti. K účinnému vyvráteniu tejto zákonnej domnienky bolo preto potrebné jednak tvrdenie
žalovaného, že úmysel darcu, ukrátiť svojho veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať,

ale najmä preukázanie ( t.j. splnenie dôkaznej povinnosti) konkrétnych úkonov vynaloženia náležitej
starostlivosti.Aako bolouvedené, vpriebehukonania žalovanýjednaknapojednávaní dňa07.11.2019
sám uviedol, že si finančnú situáciu otca neoveroval, pretože on nemal nikdy žiadne exekúcie a tiež
potvrdil, že nepoznal hodnotu ostatného otcovho nehnuteľného majetku, čo vyplýva aj z jeho písomného
podania z 07.06.2019 / č.l.62 v spise/. A ani výsluchom svedka / brata žalovaného/ nebolo preukázané

nič, čo by preukázalo opak. Resp. neboli preukázané žiadne také skutočnosti, svedčiace o tom, že
žalovaný úmysel svojho otca, dlžníka žalobcu, ukrátiť svojho veriteľa nemohol objektívne poznať. V
tomto smere žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by zákonnú prezumpciu vedomosti o
úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, vyvrátil. Nárok žalobcu uplatnený žalobou je preto dôvodný a súd mu
z uvedeného dôvodu vyhovel.

10.Na základe vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto určil
neúčinnosť Darovacia zmluva zo dňa 26.03.2019 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 01.04.2019, uzavreté
medzi darcom F. F., G. F., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, t.č. bytom D. – H. B. /v čase uzavretiazmluvy bytom K. XXXX/X, D./, štátny občan SR, a žalovaným E. F., G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
I., B. J. XXXX/X, r.č.: XXXXXX/XXXX, štátny občan SR ako obdarovaným, a to voči žalobcovi.

11. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 C.s.p.. V konaní bol úspešný v celom
rozsahu žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému
a to v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím podľa
§ 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, a to cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.