Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Machová, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/26/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200195
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200195.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
BA-5S/26/2021
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.
(spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci
žalobcu: Obec Nesluša, so sídlom Nesluša 978, 023 41 Nesluša, IČO: 00 314 137, zastúpeného:
JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., so sídlom Karpatská 11, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 506,
proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16655-9000/2020 zo dňa 18.01.2021, takto
r o z h o d o l :
BA-5S/26/2021
I. Správny súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
BA-5S/26/2021
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia
1.Žalovanýzačalpodľa§169ods.3písm.a)zákonač.343/2015Z.z.overejnomobstarávaníaozmene
a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) konanie
o preskúmanie úkonov kontrolovaného - žalobcu po uzavretí zmluvy z vlastného podnetu pri zadávaní
zákazky na dodanie tovaru na predmet „Zariadenia pre zberný dvor – Nesluša“, realizovanej postupom
pre zadávanie podlimitných zákaziek bez využitia elektronického trhoviska, vyhlásenej zverejnením
výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania č. 77/2018 z 19.04.2018 pod zn. 5514
– WYT (ďalej len „výzva na predkladanie ponúk“).
2. V lehote na predkladanie ponúk predložili ponuku traja uchádzači, vylúčený nebol žiadny uchádzač.
Výsledkom danej zákazky bolo uzavretie kúpnej zmluvy z 06.08.2018 (ďalej len „kúpna zmluva“) medzi
žalobcom a úspešným uchádzačom STARTECH, s. r. o. s celkovou cenou za predmet zmluvy vo výške168 120,- Eur s DPH a lehotou dodania do 2 mesiacov. Informácia o výsledku verejného obstarávania
bola zverejnená vo Vestníku verejného obstarávania.
3. Po preskúmaní úkonov a dokumentácie žalobcu v uvedenom konaní žalovaný, odbor dohľadu,
vydal rozhodnutie č. 10841-6000/2020-OD/5 zo dňa 24.11.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní konštatoval, že žalobca ako kontrolovaný
svojím konaním porušil: „§ 113 ods. 1 v nadväznosti na § 42 ods. 1 písm. b) v spojení s § 10 ods.
2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov a
princíp rovnakého zaobchádzania tým, že neopísal požiadavky na predmet zákazky nestranne tak,
aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená
čestná hospodárska súťaž a tým, že zvýhodnil konkrétne zariadenie od konkrétneho výrobcu oproti
iným zariadeniam na relevantnom trhu, ktoré by tiež mohli byť vyhovujúce z hľadiska dosiahnutia
obstarávaného cieľa a súčasne postupoval aj v rozpore s princípom hospodárnosti a efektívnosti podľa
§ 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keďže tým, že nestanovil požiadavky na predmet zákazky
nestranne, spôsobil, že predmetného verejného obstarávania sa nemohli zúčastniť záujemcovia, resp.
uchádzači, ktorí vedeli ponúknuť zariadenia od iných výrobcov spĺňajúce požadovaný cieľ obstarávania,
ktorých cena mohla byť nižšia ako cena zariadenia, na ktoré parametre odkazuje diskriminačne
stanovený opis predmetu zákazky, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného
obstarávania“.
4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že vo výzve na predkladanie ponúk
bol uvedený v bode II.1.4) stručný opis, cit.: „Predmetom zákazky je dodanie technológii na zber
a zvoz biologicky rozložiteľného odpadu, drobného stavebného odpadu, šatstva a textílii a iných.
Predmetom dodania je kolesový nakladač s príslušenstvom. Bližšia špecifikácia predmetu zákazky sa
nachádza v súťažných podkladoch a ich prílohách.“. Ďalej uviedol, že v dokumente C_1 „TECHNICKÁ
ŠPECIFIKÁCIA - Časť 2“ žalobca stanovil technické požiadavky na predmet zákazky, konkrétne
„Kolesový nakladač – 1ks“, s tam uvedenými jednotlivými min./max. technickými požiadavkami
a všeobecnými požiadavkami na logický celok. Žalovaný poukázal aj na závery znalca z iného konania
týkajúce sa tak isto stanovených technických požiadaviek na predmet zákazky - kolesový nakladač
1 ks, z ktorých vyplýva, že technické parametre uvedené žalobcom sú stanovené tak, že ich vie
splniť jeden výrobca na trhu, konkrétne výrobca BOBCAT a stroje S770 a A770, resp. stanovené
technické parametre odkazujú na uvedené zariadenie od spoločnosti BOBCAT. Žalovaný konštatoval,
že žalobca postupoval v rozpore s § 42 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní tým, že
súťažnépodkladyneobsahujúnestrannýopispredmetuzákazky.Zároveňzuvedenýchpravidielpoužitia
ekvivalentu nie je zrejmé, v ktorom smere a aká veľká odchýlka jednotlivých technických parametrov je
pre žalobcu prípustná na splnenie požiadavky použitia tovaru. S poukazom na metodické usmernenie
a rozhodovaciu prax uviedol, že za skrytú diskrimináciu pri zadávaní zákaziek treba považovať aj
taký postup verejného obstarávateľa, keď nevymedzí predmet zákazky nestranne, teda nezabezpečí,
aby mal každý hospodársky subjekt rovnaké možnosti vo verejnom obstarávaní, čím v konečnom
dôsledku neumožní zdravú hospodársku súťaž. Podľa žalovaného princíp hospodárnosti a efektívnosti
je porušený aj vtedy, ak požiadavky na predmet zákazky sú stanovené tak, že ich vie splniť len jeden
konkrétny výrobok na relevantnom trhu, keďže v prípade, ak by boli tieto požiadavky určené nestranne,
tak by požadovaný cieľ obstarávania mohli naplniť aj iné zariadenia od iných výrobcov, pričom nie je
možné vylúčiť, že by ich cena v konečnom dôsledku mohla byť nižšia ako cena zariadenia, na ktorého
parametre odkazuje diskriminačne stanovený opis predmetu zákazky.
5. Na podklade žalobcom podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný,
Rada Úradu pre verejné obstarávanie, rozhodoval v odvolacom konaní a vydal rozhodnutie č.
16655-9000/2020 zo dňa 18.01.2021, právoplatné dňa 19.01.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“
a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní.
V odôvodnení doplnil o odbornom stanovisku č. 23/2020, že je vypracované A. A. B., C., znalkyňou
v odbore 390000 – Strojárstvo (390901 - Odhad hodnoty strojových zariadení, 390700 - Strojárske
technológie, 390400 - Stroje a zariadenia na všeobecné účely; ďalej len „odborné stanovisko“),
ako aj uviedol jeho jednotlivé závery.
6.Ďalejžalovanývnapadnutomrozhodnutíuviedol,žeprvostupňovýsprávnyorgánpostupovalsprávne,
keď pri posudzovaní predmetného prípadu použil odborné stanovisko, a to aj napriek tomu, že bolozískané v inom konaní, keďže z hľadiska vecnej stránky išlo o rovnakú vec. Zhodnotil, že žalobca
v odvolaní nenapáda ani tak záver o diskriminačne stanovených požiadavkách na predmet zákazky,
ale jeho argumentácia smeruje najmä k spochybneniu odborného stanoviska. Žalovaný uviedol, že
z § 173 ani § 175 zákona o verejnom obstarávaní nevyplýva povinnosť uviesť meno a priezvisko
odborníka, ktorý vyhotovuje odborné stanovisko, zároveň je v tomto prípade vylúčená možnosť odvolať
sa proti rozhodnutiu o ustanovení znalca v zmysle § 185 ods. 2 tohto zákona. Zdôraznil, že znalkyňa
pre zodpovedanie otázok položených úradom porovnávala technické parametre 31 strojov od 7 rôznych
výrobcov, teda nie je preukázané, že by znalkyňa nevzala do úvahy porovnateľné zariadenie na
relevantnom trhu a nevykonala jeho porovnanie s technickými požiadavkami na predmet zákazky.
7. Vo vzťahu k námietke neoprávnenosti znalkyne vypracovať dané odborné stanovisko žalovaný
uviedol, že znalkyňa má zapísanú v zozname znalcov v odbore strojárstvo aj činnosť: 390400 - Stroje a
zariadenianavšeobecnéúčely,obsahomodvetviajeokreminéhoajstanovenieskutočnéhotechnického
a morálneho stavu, príčin nespĺňania požadovaných parametrov, znefunkčnenia alebo poškodenia
dielcov, skupín a celkov zariadení, ktoré vznikli z projektových, konštrukčných, výrobných a montážnych
dôvodov. Uviedol, že kategórie strojových zariadení oprávňujúce na výkon činnosti znalca zapísaného
v tomto odvetví sú uvedené v tabuľke 2.5 ods. 2 časti B.2.1.10 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov okrem poľnohospodárskej a lesníckej techniky a mechanických zabezpečovacích systémov.
Žalovaný poukázal iba na časť tabuľky kategórie strojových zariadení stanovených v prílohe č. 2 k
vyhláške č. 228/2018 Z. z.; pričom v tabuľke sa nenachádza výslovne kategória ,,kolesové nakladače“,
avšak nachádza sa tu kategória ,,kolesové rýpadlá a zakladače“, pričom podľa žalovaného v danom
prípade ide o obdobný typ stroja ako v prípade kolesového nakladača, čo podporuje aj STN 27 7004,
a znalkyňa podľa žalovaného je odborne spôsobilá posudzovať aj zariadenia typu ,,nakladač“.
8. K neprípustnosti otázky číslo 4 položenej žalovaným znalkyni (z namietaného dôvodu, že ide o
právnu otázku) žalovaný uviedol, že znalkyňa v rámci odpovede poukazovala na konkrétne technické
parametre stanovené žalobcom, pričom žalovaný pri formulovaní svojich právnych záverov mal
dostatočný podklad na vlastné právne posúdenie veci a pri formulovaní zistení vychádzal z odpovedí
znalkyne, ktoré poskytla na otázky technického charakteru. Poukázal na rozhodnutie žalovaného č.
14726-9000/2019 z 09.12.2019, z ktorého vyplýva, že hoci v súťažných podkladoch bola upravená
možnosť predložiť ekvivalent, bolo tak bez bližšieho popisu akceptovateľných odchýlok v hodnotách
jednotlivých parametrov, preto potenciálny uchádzač nebol schopný posúdiť, či bude akceptovaný
produkt s inými parametrami. Podľa žalovaného žalobca neidentifikoval žiaden iný stroj okrem stroja
od výrobcu BOBCAT, ktorý by spĺňal všetky jeho technické požiadavky, teda nepreukázal nestrannosť
opisu predmetu zákazky.
II. Správna žaloba
9. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 11.02.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa
12.02.2021, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutých rozhodnutí podľa § 191 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“).
10. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia sa opierajú iba o závery odborného stanoviska, ktorého
relevanciu žalobca namietal už v odvolacom konaní. Ako prvé už aj v rámci odvolania namietal,
že z prvostupňového rozhodnutia nepoznal totožnosť znalca, ktorý odborné stanovisko poskytol,
a hoci to žalovaný odstránil v druhostupňovom napadnutom rozhodnutí, mal za to, že ako účastník
konania mal základné procesné právo poznať identitu znalca v rámci konania pred prvostupňovým
správnym orgánom, pričom tým, že sa o jeho totožnosti dozvedel až v rámci odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, nemohol v tejto súvislosti uplatniť žiadne procesné úkony ani námietky. Nevedel tak
verifikovať zápis znalca v zozname znalcov ani odvetvie, v rámci ktorého je znalec oprávnený vykonávať
znaleckú činnosť. Poukázal na § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), v zmysle ktorého mal za to,
že príležitosť na účinné obhajovanie práv a záujmov účastníka konania nebolo dodržané.
11. Ďalšia žalobná námietka smerovala k záveru žalovaného, že znalkyňa vo vykonanom prieskume
trhu poukázala na viacero porovnateľných strojov od rôznych výrobcov, čo považoval žalobca
za nezodpovedajúce odvolacej námietke o tom, že z odborného stanoviska nie je zrejmé, akýmspôsobom znalec vykonal prieskum trhu, ani to, aký trh a v akom rozsahu bol preskúmaný. Žalobca
uviedol, že obdobné kolesové nakladače vyrábajú aj iní výrobcovia (značky), napr.: Volvo, Liebherr,
Terex, Weycor, XCMG, Atlas, Kaelble, New Holland, Hidromek, ktoré znalkyňa nevzala do úvahy,
teda zoznam výrobcov na trhu preskúmaných znalcom nebol konečný. Zároveň namietal, že žalovaný
neprípustným spôsobom prenáša dôkazné bremeno na žalobcu, keď uviedol, že žalobca mohol a mal
preukázať nesprávnosť záverov odborného stanoviska tým, že by poukázal aspoň na jedno ďalšie
zariadenie od iného výrobcu, ktoré by spĺňalo všetky technické požiadavky stanovené žalobcom, čo
však neurobil. Podľa žalobcu práve žalovaný musí preukázať, že na trhu neexistuje iný výrobca, ktorého
výrobok by spĺňal podmienky opisu predmetu zákazky a nemôže predpisovať žalobcovi, aký dôkaz by
mal predložiť.
12. Žalobca považoval argumentáciu žalovaného o oprávnenosti znalca vypracovať dané odborné
stanovisko za irelevantnú a tvrdil, že znalec vypracoval odborné stanovisko mimo svojho oprávnenia
a odvetvia. Mentálnu konštrukciu použitú žalovaným, na základe ktorej vyvodil, že „kolesové rýpadlo a
zakladač“ je obdobné zariadenie ako obstarávané strojené zariadenie opísané v predmete zákazky, mal
za chybnú. Výkladom STN 27 7004 dospel k rozlišovaniu kolesových nakladačov a zakladačov. Uviedol,
že strojné zariadenie obstarávané žalobcovom v súťaži sa nepoužíva na povrchovú ťažbu a nemá ani
ťažobné zariadenie v podobe kolesa alebo korečkovej reťaze a obstarávané strojné zariadenie nemôže
mať nosnú konštrukciu v koncepcii kolesového rýpadla a ani portálového žeriavu. Uvedená technická
norma a ani odvetvie znalca sa teda nevzťahuje na strojné zariadenie, ktoré bolo predmetom súťaže.
13. Napokon namietal, že ohľadom neprípustnosti otázky č. 4 položenej znalcovi pre vyjadrovanie
sa k právnej otázke, sa žalovaný nezaoberal podstatou námietky, keď poukazoval iba na odpoveď
znalca na otázku, pričom jej neprípustnosť znamená nemožnosť zohľadniť akúkoľvek odpoveď na takúto
otázku.Záveromdodal,žepokiaľsúpodkladyrozhodnutianesprávne(akoodbornéstanovisko),nemôže
byť správnym ani napadnuté rozhodnutie, ktoré je na základe týchto podkladov vydané.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania
14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.03.2021 uviedol, že odborné
stanovisko použil ako podklad pre napadnuté rozhodnutia zákonne, že technické požiadavky v oboch
posudzovaných prípadoch na predmet zákazky boli úplne totožné a žalobcovi bolo odborné stanovisko
riadne doručené a mal možnosť sa podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku k nemu vyjadriť. K záverom
odborného stanoviska uviedol, že znalec pre zodpovedanie položených otázok porovnával technické
parametre 31 strojov od siedmich rôznych výrobcov, pričom žalobca mohol preukázať nesprávnosť
záverov odborného stanoviska poukázaním aspoň na jedno ďalšie zariadenia od iného výrobcu, ktoré
by spĺňalo všetky technické požiadavky ním stanovené. Poukázal na odpoveď žalobcu na výzvu
žalovaného, či má vedomosť aj o ďalších ekvivalentných technických riešeniach, t. j. výrobcoch, ktorý by
spĺňali ním stanovené požiadavky, resp. technické parametre vo väzbe na predmet zákazky, v ktorej
žalobca uviedol, že nemá vedomosť o iných ekvivalentných technických riešeniach, t. j. výrobcoch a tiež,
že nie je expertom v oblasti techniky využívanej na nakladanie s odpadmi, a tak nedisponuje znalosťami
o celom trhu s týmito zariadeniami. Ďalej mal za to, že znalec vyhotovil odborné stanovisko v súlade
s rozsahom svojho oprávnenia. Uviedol, že mal pri formulovaní svojich právnych záverov dostatočný
podklad na vlastné právne posúdenie veci a vychádzal z odpovedí znalca, ktoré poskytol na otázky
technického charakteru. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
15. V replike zo dňa 19.04.2021 žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, tieto zopakoval. Uviedol, že
pokiaľ sú dôvodné pochybnosti o odbornom stanovisku, iba na základe ktorého boli vydané napadnuté
rozhodnutia, nie sú tak splnené zákonné predpoklady o riadnom zistení skutkového stavu, ktoré je
základom pre vydanie akéhokoľvek správneho rozhodnutia. Zotrval na tom, že žalovaný neozrejmil,
akým spôsobom bol rozsah prieskumu trhu zo strany znalca vykonaný a z akého dôvodu neboli
do prieskumu trhu zaradené produkty aj iných aktívnych relevantných dodávateľov na trhu. Poukázal
na to, že s poukazom na obsah STN 27 7004 sa oprávnenie znalkyne A. A. B. vzťahuje na kolesové
rýpadlá a nakladače, ktoré sú však úplne inými zariadeniami, než bol obstaraný stroj, ktorý nemá
ani naberacie koleso ani korčekovú reťaz a nie je určené na povrchovú ťažbu. Poskytnutie stanoviska
znalcom mimo svojho oprávnenia je na účely správneho konania irelevantné. Odpoveď na neprípustnú
otázku o nestrannom a nediskriminačnom definovaní predmetu zákazky položená znalcovi je podľa
žalobcu tiež irelevantná. Zhrnul, že spochybnenie odborného stanoviska je dostačujúce pre vyvodeniezáveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, keďže práve toto bolo základom pre vyvodenie
právneho záveru správneho orgánu o porušení právnych povinností žalobcu.
16. Žalovaný v duplike zo dňa 12.05.2021 zotrval na svojich tvrdeniach a opätovne poukázal na dôkaznú
núdzu na strane žalobcu, ktorý nepredložil žiaden relevantný dôkaz ani neodkázal svoje tvrdenia
na žiadne konkrétne ustanovenie príslušného právneho predpisu, ktoré by preukazovali správnosť jeho
tvrdení.
IV. Relevantná právna úprava
17. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení, „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
18. Podľa § 119 prvá veta SSP (v znení účinnom do 30.06.2023), „Správny súd vychádza zo skutkového
stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“
19. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.“
20. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“
21. Podľa § 113 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom do 05.05.2021), „Verejný
obstarávateľ vypracuje súťažné podklady podľa § 42 a uverejní ich spolu so sprievodnou dokumentáciou
v profile v deň uverejnenia výzvy na predkladanie ponúk vo vestníku.“
22. Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní,
„(1) Súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie
predmetu zákazky. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú všetky okolnosti,
ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Opis predmetu zákazky môže
odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu výroby alebo poskytovania požadovaných tovarov,
stavebných prác alebo služieb, ako aj na osobitný postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy,
ak tieto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty, musia však súvisieť s predmetom zákazky a byť
primerané jej hodnote a cieľom. Predmet zákazky musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať
jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 3. Technické
požiadavky
a) zohľadnia požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a riešenia vhodné pre
všetkých užívateľov okrem náležite odôvodnených prípadov; ak právne záväzné akty Európskej únie
ustanovujú záväzné požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo riešenia
vhodné pre všetkých užívateľov, v technických požiadavkách verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú
odkaz na príslušné právne záväzné akty Európskej únie,
b) musia byť určené tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo
záujemcov a zabezpečená hospodárska súťaž.
(2) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vypracujú opis predmetu zákazky
a) na základe výkonnostných a funkčných požiadaviek, ktoré môžu zahŕňať environmentálne
charakteristiky; technické požiadavky sa musia určiť tak, aby boli zrejmé všetky podmienky a okolnosti
dôležité na vypracovanie ponuky,
b) odkazom na technické špecifikácie v poradí: slovenské technické normy, ktorými sa prevzali
európske normy, európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie, medzinárodné
normy, iné technické referenčné systémy zavedené európskymi normalizačnými organizáciami, alebo
ak také neexistujú, národné technické osvedčenia alebo národné technické špecifikácie týkajúce sa
projektovej dokumentácie, uskutočnenia stavebných prác a používania stavebných výrobkov, technické
špecifikácie, ktoré pochádzajú z priemyselného odvetvia a sú týmto odvetvím všeobecne uznávané,
normy pre oblasť obrany a špecifikácie obranného materiálu, ktoré sú obdobné týmto normám; takýto
odkaz musí byť doplnený slovami „alebo ekvivalentný“,c) na základe výkonnostných a funkčných požiadaviek uvedených v písmene a) s odkazom na
technické špecifikácie uvedené v písmene b), ktoré slúžia ako prostriedok na zabezpečenie súladu s
výkonnostnými a funkčnými požiadavkami, alebo
d) odkazom na technické špecifikácie uvedené v písmene b) pre niektoré charakteristiky a odkazom na
výkonnostné alebo funkčné požiadavky uvedené v písmene a) pre ostatné charakteristiky.
(3) Technické požiadavky sa nesmú odvolávať na konkrétneho výrobcu, výrobný postup, obchodné
označenie,patent,typ,oblasťalebomiestopôvodualebovýroby,akbytýmdochádzalokznevýhodneniu
alebo k vylúčeniu určitých záujemcov alebo tovarov, ak si to nevyžaduje predmet zákazky. Takýto odkaz
možno použiť len vtedy, ak nemožno opísať predmet zákazky podľa odseku 2 dostatočne presne a
zrozumiteľne, a takýto odkaz musí byť doplnený slovami „alebo ekvivalentný“.“
23. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia
dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp
transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.“
V. Právne posúdenie veci správnym súdom
24. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 4S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s
Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025
bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 10S správneho súdu.
25. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola
podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom
(§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa
s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu
a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie,
ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP),
za splnenia procesných podmienok vec prejednal dňa 30.01.2026 na pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP),
a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
26. Správny súd podľa § 97 SSP v rámci skúmania splnenia procesných podmienok konania, za
ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť, medzi ktoré patrí aj prípustnosť správnej žaloby, ako
prvé skúmal či napadnuté rozhodnutie podlieha prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 3 SSP,
resp. nie je z neho vylúčené podľa § 7 SSP. Napriek tomu, že predmetom prieskumu je v tomto konaní
napadnuté rozhodnutie týkajúce sa „len“ konštatovania o porušení ustanovení zákona o verejnom
obstarávaní, a nie rozhodnutie o uložení pokuty, ergo na prvý pohľad z toho nemusí byť zrejmý
priamy zásah do subjektívnych práv účastníka konania, správny súd považuje v tomto prípade za
rozhodujúce osobitné ustanovenie § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, uvedené aj v poučení
napadnutého rozhodnutia, ktoré jednoznačne zakladá právomoc správneho súdu na súdny prieskum
takéhoto rozhodnutia o odvolaní. Uvedené potvrdzujú aj závery z uznesenia Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/23/2022 zo dňa 22.07.2022, že pre otázku prípustnosti správnej
žaloby v takomto prípade je kľúčové osobitné zákonné ustanovenie o prípustnosti súdneho prieskumu
takého rozhodnutia, ktoré bolo v rozhodnom čase platné a účinné, nie otázka miery alebo záväznosti
(konečnosti) dopadu správneho aktu na právne postavenie účastníka konania. Z uvedených dôvodov
považoval súd správnu žalobu za prípustnú a preto pristúpil k meritórnemu prieskumu napadnutého
rozhodnutia v rozsahu žalobcom uplatnených žalobných bodov.
27. Predmetom konania bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia v kontexte žalobných
námietok o pochybeniach žalovaného spočívajúcich v neuvedení totožnosti znalca vyhotovujúceho
odborné stanovisko v prvostupňovom rozhodnutí, v nedostatočnom prieskume trhu vykonanéhoznalcom, vo vypracovaní odborného stanoviska znalcom mimo svojho oprávnenia a v neprípustnosti
štvrtej položenej otázky znalcovi pre vyjadrovanie sa k právnej otázke znalcom.
28. K námietke nepoznania totožnosti znalca skôr ako až z druhostupňového napadnutého rozhodnutia,
súd uvádza, že nie je daný ani preukázaný zásah do subjektívnych práv žalobcu, keďže na žalobcove
odvolacie námietky v tomto smere bolo podrobne odpovedané v napadnutom rozhodnutí, bola v ňom
uvedená totožnosť znalca, pričom žalobca v tomto smere ani v žalobe (s vedomosťou totožnosti znalca)
neuviedol, čo by vo vzťahu k totožnosti znalca namietal, teda aké námietky voči osobe znalca mu nebolo
umožnené uplatniť v administratívnom konaní.
29. V tejto súvislosti platí, že správny súd nezrušuje napadnuté rozhodnutie a nevracia vec naspäť
do administratívneho konania len pre formálne zopakovanie administratívneho konania, keď by to pre
účastníka konania nepredstavovalo vo vzťahu k skutkovej alebo právnej stránke veci reálnu možnosť
dosiahnuťrozhodnutievjehoprospechaninijakoneprivodilopreneholepšiepostavenie/výsledok(napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 103/2011). Nakoľko žalobca neuviedol žiadnu
konkrétnu námietku voči osobe (totožnosti) znalca, súd vyhodnotil túto žalobnú námietku v kontexte
vyššie uvedeného ako nedôvodnú, nespôsobujúcu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nemajúcu
potenciál akokoľvek zmeniť záver napadnutého rozhodnutia.
30. Za ďalšie, čo sa týka žalobcovej námietky o potrebe vysporiadania sa v odbornom stanovisku
so všetkými výrobcami na trhu, túto súd považuje za nedôvodnú, keďže z ničoho takáto povinnosť
nevyplývaapokiaľznalecpresvojezáverypoužilexemplifikatívnyvýpočetvýrobkovniektorýchvýrobcov
(ako to v odbornom stanovisku aj uvádzal, že v prieskume trhu bolo preverených 31 strojov od 7 rôznych
výrobcov na trhu, teda neuvádzal výpočet výrobcov pokrývajúci celý trh), súd v takomto závere znalca
nevidí automaticky jeho irelevantnosť alebo nedostatočnú hodnovernosť. Znalec jasne uviedol, že sa
mu podarilo zistiť, že požiadavky - technické parametre - stanovené na predmet zákazky vie splniť
iba jeden výrobca na trhu a jeho konkrétne dva stroje. Závery odborníkov nemusia byť vždy absolútne,
pri kladení takej požiadavky na závery odborníkov, by bolo často nemožné dospieť k akémukoľvek
záveru. Osobitne, negatívne skutočnosti nie je možné dokazovať absolútne, keďže často by prichádzalo
do úvahy posudzovať nespočetné množstvo informácií či možností.
31. Práveže naopak, tak ako uvádzal aj žalovaný, pokiaľ žalobca poznal ďalšieho výrobcu, ktorého
výrobok - kolesový nakladač - by spĺňal technické parametre stanovené žalobcom v technickej
špecifikácii, nič mu nebránilo to uviesť a mohol vyvrátiť závery z odborného stanoviska. Pozitívne
skutočnosti sa dokazujú podstatne jednoduchšie, keďže tvrdené skutočnosti je možné priamo dokázať.
Nešlo preto podľa súdu v tomto prípade o neúnosné zaťažovanie žalobcu dôkazným bremenom, ale o
štandardnú dôkaznú situáciu; a keďže žalovaný preukázal odborným stanoviskom danú skutočnosť
- že uvádzané požiadavky spĺňa iba jeden výrobca, prešlo na žalobcu dôkazné bremeno, aby dané
skutočnostivyvrátilkonkrétnymidôkazmi(t.j.žestanovenépožiadavkyspĺňaajakýkoľvekďalšívýrobca/
výrobok), a teda nielen nepreukázanými tvrdeniami, čo však žalobca neurobil, preto neuniesol dôkazné
bremeno tvrdenia, že nie je správny záver o splnení zadaných požiadaviek iba jedným výrobcom. To
znamená, že nestačí namietať len neúplnosť prieskumu trhu, keď aj z danej vzorky znalec dospel
k jasným záverom, potom je potrebné pre úspech namietať konkrétny záver znalca.
32. Správny súd neprisvedčil ani námietke o vypracovaní odborného stanoviska znalcom mimo svojho
oprávnenia a odvetvia, pretože má za to, že odborné stanovisko môže vykonať akákoľvek osoba
odborne znalá danej problematiky (aj v širšom kontexte), aj keď nie je zapísaná v nejakom konkrétnom
znaleckom odbore, pričom v danom prípade išlo o znalkyňu zapísanú v relevantnom odbore strojárstvo,
pre činnosti: strojárske technológie, stroje a zariadenia na všeobecné účely, ktorého obsahom je napr.
aj stanovenie príčin nespĺňania požadovaných parametrov, a ktorá pôsobí aj na Ústave výrobných
systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality na Strojníckej fakulte STU v Bratislave.
V tomto smere žalobca ani nepomenoval, ktorý odbor by spĺňal požiadavky podľa jeho názoru, a či v
tomtoodborejevôbecnejakýznaleczapísaný,ataktiežaninepredložilinéodbornévyjadrenie(prípadne
od odborníka z viac príbuznejšieho odboru), ktoré by závery predmetného odborného stanoviska
vyvracali. Rozlišovaním žalobcu medzi kolesovými rýpadlami a zakladačmi a kolesovými nakladačmi nie
je možné vylúčiť použiteľnosť jediného odborného stanoviska predloženého v tomto správnom konaní
vypracovaného odborníkom z príslušnej oblasti; osobitne nie je v situácii, keď žalobca neidentifikoval
žiadne nesprávne konkrétne technické či skutkové závery alebo porovnania znalca v ňom uvedené.33. Zároveň súd pripomína, že požiadavky na vyhotovenie odborného stanoviska nie sú také prísne
ako pri znaleckých posudkoch, a teda odborné stanovisko môže vykonať akákoľvek osoba odborne
znalá danej problematiky, aj keď nie je zapísaná v nejakom konkrétnom znaleckom odbore a často
ich vypracovávajú odborníci z daných oblastí, ktorí vôbec nie sú zapísaní ako znalci. Pri vypracovaní
daného odborného stanoviska znalkyňou súd z hľadiska jej odbornosti nezistil žiadne nedostatky
či nekompetentnosť. Správny súd nemá za to, že v prípade vypracovania odborného posudku uvedenou
znalkyňou by išlo o takú vadu, ktorá by zneplatnila závery z odborného stanoviska alebo ktorá by mohla
vylúčiť relevanciu celého odborného posudku ako takého.
34. Napokon, čo sa týka námietky neprípustnosti otázky č. 4 položenej znalcovi pre vyjadrovanie
sa k právnej otázke, súd uvádza, že v prípade, ak aj odborník uvedie nejaké právne závery, len
v tejto časti sa na ich závery neprihliada, avšak nespôsobuje to neplatnosť alebo irelevantnosť celého
odborného stanoviska či znaleckého posudku. Tak ako uvádzal aj žalovaný, znalec odpovedal na otázku
aj s poukazom na konkrétne technické parametre. Pokiaľ aj znalec uviedol k tejto odpovedi svoj „právny“
názor na opis predmetu zákazky (že nie je opísaný nestranne, že je znevýhodňujúci relevantné subjekty
na trhu), nanajvýš v tejto časti by sa záver znalca nebral do úvahy. V danom prípade však závery o
nesplnení technických parametrov nie sú právnymi závermi, žalovaný z nich mohol vychádzať a takisto
vychádzal aj z odpovedí na ostatné otázky, pričom právne závery na danú vec si robí, a aj v tomto
prípade robil, sám správny orgán. Súd vyhodnotil preto aj túto námietku ako nedôvodnú.
35. V zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca svojimi námietkami nespochybnil správnosť
či relevantnosť odborného stanoviska ako podkladu pre vydanie napadnutých rozhodnutí, čo bolo jeho
hlavným žalobným bodom, a preto nespochybnil ani správnosť či zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
36. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,
neprisvedčilnámietkamžalobcu,avychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostíacitovanýchustanovení
zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol.
37. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo
na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto
dôvody súd nevzhliadol.
38. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
BA-5S/26/2021
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. b/ SSP v znení
účinnom do 30.06.2025).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §
6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.