Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 27P/183/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125208667
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Bineková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125208667.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Binekovou, v právnej veci manželky/matky

A. B., C. D., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, toho času bytom E. XX, a manžela/otca F. B.,
narodenéhoXX.XX.XXXX,trvalebytomG.,G.G.XXX,nanávrhmanželkyorozvodmanželstvaaúpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej H. B., narodenej XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, t a k t o

r o z h o d o l :

I. manželstvo navrhovateľky A. B., C. D., narodenej XX.XX.XXXX a manžela F. B., narodeného
XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v D., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D., vo
zväzku X, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza,

II. na čas po rozvode manželstva schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:

maloletá H. B., narodená XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky,

obaja rodičia s ú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,

otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej H. sumou vo výške 60,- eur mesačne, ktoré
bude poukazovať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva, opakovane do budúcna,

styk otca s maloletou s a n e u p r a v u j e,

III. žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súde dňa 22.10.2025 sa manželka domáhala vydania rozsudku, ktorým by

súd rozviedol jej manželstvo a upravil by výkon rodičovských práv a povinností k maloletej H. na čas
po rozvode manželstva. Navrhovala, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti bez výslovnej
úpravy styku otca s maloletou a aby otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 50,- eur
mesačne. Podaný návrh skutkovo odôvodnila tvrdeniami, že s manželom sa zoznámili v roku 2023,
spočiatku bolo ich spolužitie harmonické, v roku 2024 uzavreli manželstvo, z manželstva pochádza
maloletá dcéra H., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX, s manželom momentálne nezdieľajú spoločnú
domácnosť, manželka k manželovi stratila citový vzťah, o výchovu a starostlivosť o dcéru sa manžel

vôbec nezaujíma, manžel má mimomanželský pomer, dôvera medzi manželmi je narušená, komunikujú
minimálne, manželka nechce už s manželom zdieľať spoločný život.2. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Uviedol, že nielen on si našiel novú partnerku, ale
aj manželka nového partnera.

3. Na informatívnom stretnutí na súde rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, v ktorej sa dohodli na úprave
pomerov k maloletej H. na čas po rozvode ich manželstva tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

4. K svojim príjmovým, majetkovým a výdavkovým pomerom sa rodičia/manželia vyjadrili na

informatívnom stretnutí. Matka uviedla, že poberá rodičovský príspevok a prídavok na maloletú H. vo
výške 420,- eur mesačne, iný príjem nemá. S maloletou H. býva v nájomnom sociálnom byte, kde s nimi
býva aj jej mama a jej brat s rodinou. Mesačné výdavky matka vyčíslila nasledovne: nájom 60,- eur,
elektrina 30,- eur. Medzi mesačné výdavky zaradila aj výdavky na vodu, stravu, hygienu, lieky a vitamíny
pre dcéru bez ich presného vyčíslenia. Otec pracuje len brigádne, mesačne zarobí cca 420,- eur, keď
vycestuje za prácou do Čiech, v Českej republike pracuje mesiac a potom je mesiac na Slovensku doma.

Býva v dome, ktorý je vo vlastníctve jeho brata, spolu s bratom a rodičmi. Ako svoje mesačné výdavky
otec uviedol sumu 75,- eur na vodu a elektrinu a ostatné bežné výdavky bez presného vyčíslenia. Obaja
rodičia majú ukončené základné vzdelanie a majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej H..

5. Vo veci samej súd rozhodol na pojednávaní, na ktoré sa nedostavil opatrovník, hoci bol riadne a

včas predvolaný. Svoju neúčasť ospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal. Súd pojednával a rozhodol
v neprítomnosti opatrovníka v súlade s ustanovením § 31 CMP.

6. Podľa § 37 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,CMP“) súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich

pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

7. Súd vykonal vo veci samej dokazovanie výsluchom manželov, dokazovanie listinnými dôkazmi (rodný
list maloletej, sobášny list, rodičovská dohoda) a osvojil si skutkového tvrdenia manželov/rodičov, ktoré
neboli v rozpore s vykonaným dokazovaním.

8. Sobášnym listom mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v D.,
ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D. vo zväzku X, ročníka XXXX, na strane
XX, pod poradovým číslom XX. Obaja manželia sú štátni občania Slovenskej republiky, slovenskej
národnosti. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese E. XXX. Výsluchmi manželov mal

súd preukázané, že manželia žijú oddelene, nežijú v spoločnej domácnosti takmer rok, spoločne
nehospodária, manžel nadviazal mimomanželský vzťah, následne aj manželka, manželka počas celého
súdneho konania zotrvala na návrhu na rozvod manželstva. Manželom sa v manželstve narodila
maloletá dcéra H., ktorá má 1 rok. Osobnú starostlivosť maloletej a jej výchovu zabezpečuje matka, proti
jej starostlivosti otec nevyslovil žiadne výhrady, práve naopak. Rodičia dokážu komunikovať vo veciach

rodičovstva. Matka nebráni otcovi v kontakte a v stretnutí s maloletou, avšak doposiaľ otec o stretnutie
s maloletou nejavil prílišný záujem. K príjmom rodičov bolo súdom zistené, že matka je poberateľkou
prídavku na dieťa a rodičovského príspevku vo výške cca 420,- eur mesačne, otec pracuje brigádne
s priemerným mesačným príjmom vo výške 210,- eur. Obaja rodičia majú len základné vzdelanie. Obaja
majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej H..

9. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Účelom každého manželstva je vytvoriť harmonické životné spoločenstvo, ktoré spočíva na pevných
citových vzťahoch manželov a v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení,
sú si navzájom verní, vzájomne rešpektujú svoju dôstojnosť, poskytujú si vzájomne podporu a pomoc
v majetkovej i v nemajetkovej sfére (t. j. prekonávajú spoločne každodenné starostí vo všetkých

životných situáciách) a starajú sa spoločne o ich deti. Povinnosti manželov, akými sú povinnosť žiť
spolu, byť si verní či vzájomne si pomáhať, sú právnym vyjadrením mravných postulátov, plnenie
ktorých nemožno od manželov vynucovať, ale ak nie sú tieto povinnosti dobrovoľne manželmi plnené,
existuje možnosť domáhať sa návrhom na súde rozvodu manželstva. V rozvodovom konaní súd skúma,či je vzťah medzi manželmi narušený a rozvrátený, ako vážny je rozvrat vzťahu medzi manželmi,
akej je intenzity a aká je dĺžka jeho trvania, rovnako aj príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu
manželstva. Súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozvedie, iba ak vykonaným dokazovaním

má preukázanú existenciu vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahu medzi manželmi spôsobujúcu
nemožnosť plnenia účelu manželstva a neexistenciu ďalšej perspektívy obnovenia manželského
spolužitia.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že hmotnoprávna podmienka na rozvod

manželstva účastníkov tohto konania je splnená. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti takmer 1
rok, spoločne nehospodária, obaja porušili povinnosť byť si vzájomne verní, medzi manželmi je vážne
narušená vzájomná dôvera, manželia si vzájomne nepomáhajú, spoločne nevychovávajú maloletú
dcéru. Manželstvo účastníkov konania je už iba formálnym zväzkom, preto súd toto manželstvo
rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstva súd považuje neveru zo strany manžela. (I. výrok)

12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

14. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16.Zákonorodineumožňujenahradiťrozhodnutiesúduoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode dohodou rodičov. Rodičovská dohoda, aby bola vykonateľná,
musí byť schválená súdom. Súd dohodu rodičov schváli, ak je táto v súlade so zákonom a ak je v záujme

maloletého dieťaťa.

17.RodičovskúdohoduozverenímaloletejH.doosobnejstarostlivostimatkybezvýslovnejúpravystyku
otca s ňou a s právom oboch rodičov maloletú ďalej zastupovať a spravovať jej majetok vyhodnotil súd za
súčasného skutkového stavu (rodičia spolu nežijú, maloletá je vo faktickej osobnej starostlivosti matky,

proti ktorej nemá žiadne výhrady otec, otec má umožnený kontakt s maloletou, rodičia dokážu vzájomne
komunikovať vo veciach rodičovstva) za súladnú so záujmom maloletej H. a súčasne nezistil rozpor
danej dohody so zákonom. Dohodnutá výška výživného zohľadňuje otcov mesačný príjem z brigád tak,
aby boli pokryté bežné potreby maloletej ročnej H., na úhradu ktorých súčasne slúži aj prídavok na dieťa
vyplácaný matke štátom.

18. Po posúdení rodičovskej dohody súd dospel k právnemu záveru, že táto nie je v rozpore so zákonom
ani v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, preto ju schválil. (II. výrok)

19. Účastníci konania nežiadali priznať náhradu trov konania, preto súd rozhodol o trovách konania

v súlade s § 52 a § 57 CMP tak, že žiaden z nich nemá nárok na náhradu trov konania. (III. výrok)Poučenie:

Poučenie: Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov. (§ 355 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,CSP“))
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia
oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. (§ 122 CMP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané

a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie o výživnom, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia. (§ 376 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku) Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd,
v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. (§
371 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)