Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620201679
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2620201679.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v spore žalobcu: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom

E. XXX/X, XXX XX Š.-N., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Schmidlom, so sídlom Borský Svätý Jur
774, 908 79 Borský Svätý Jur, IČO: 40 227 618 proti žalovanému: S. Š.-N., N. N. M. XXX, XXX XX Š.-N.,
F.: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Katarína Filová, s.r.o., so sídlom Konventná
7/625, 811 03 Bratislava, IČO: 47 256 460 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.06.2020 domáhal určenia, že žalobca je v
celosti, tzn. v podiele 1/1 výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v obci Š.-N. a v
katastrálnom území (ďalej len „k.ú.“) N. J. S., a to novovytvorenej parcely č. 277/1 - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 102 m2, novovytvorenej parcely č. 279/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 1143 m2, novovytvorenej parcely č. 279/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 37 m2,
novovytvorenej parcely č. 279/3 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 23 m2, novovytvorenej parcely
č. 281 - záhrada vo výmere 1143 m2 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), na základe geometrického

plánu č. XX/XXXX zo dňa 25.03.2019 vyhotoveného S. M. a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že v roku 2016 sa žalobca
rozhodol previesť darovacou zmluvou nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Š.-N., H..Ú.. N. J. S., a
to rodinný dom súpisné č. XXX spolu s príslušnými parcelami na svojich synov a vtedy sa dozvedel,
že rodinný dom nie je možné previesť, pretože nie je vlastníkom parcely, na ktorej je dom postavený.
Vlastníkom parcely pod domom súpisné č. XXX a aj ďalších priľahlých parciel je žalovaný. Ide o
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Š.-N.D., H..Ú.. N. J. S., na základe geometrického plánu č. XX/

XXXX zo dňa 25.03.2019 vyhotoveného S. M., a to o novovytvorenú parcelu č. 277/1 - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 102 m2, o novovytvorenú parcelu č. 279/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 1143 m2, o novovytvorenú parcelu č. 279/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 37 m2,
o novovytvorenú parcelu č. 279/3 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 23 m2, o novovytvorenú
parcelu č. 281 - záhrada vo výmere 1143 m2, spolu vo výmere 2448 m2. Tieto novovytvorené parcely
vznikli z pôvodných parciel zapísaných na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX, parcely registra „D.“
parcelné č. 95/1 - vodné plochy vo výmere 1825 m2 a parcelné č. 763/1 - zastavané plochy a nádvoria vo

výmere 450 m2 a na LV č. XXXX, parcely registra „E“ parcelné č. 762/12 - záhrady vo výmere 937 m2 a
parcelné č. 762/18 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1114 m2. Predmetné parcely žalobca užíval
viac ako 50 rokov, t.j. od roku 1966 pokojne a nerušene v dobrej viere, že je ich vlastníkom, nakoľko ich
od pôvodných vlastníkov odkúpil a dohodnutú kúpnu cenu vyplatil. Odkúpenie stavebných pozemkovsa vykonávalo na základe ponúk stavebného pozemku, jedna ponuka bola od pôvodných vlastníkov
L. H., Š. H. M. Q.X. H. a druhá ponuka bola od pôvodných vlastníkov E. E. M. S. E.H., s ktorými bol
v príbuzenskom pomere (strýko a teta). Okresný národný výbor - odbor výstavby v N. pod Č..Z.. I..

XXXX/XX zo dňa 31.12.1966 vydal územné rozhodnutie č. 19 o umiestnení stavby rodinného domu pre
stavebníka Q. S. na parcele č. XXX/XX, H..Ú.. N.. Komisia výstavby pri Miestnom národnom výbore v
Š. N. K. Č.. XXXX/XX zo dňa 31.12.1966 vydala žiadateľovi Q. S. rozhodnutie - povolenie na výstavbu
novostavby na pozemku parcelné č. XXX/XX, H..Ú.. N.. Ak by žalobca nebol majiteľom predmetného
stavebného pozemku, nebolo by mu z vyššie uvedených inštitúcií vydané rozhodnutie o povolení stavby

napozemku,ktorýbynebolvjehovlastníctve.ŽalobcapožiadalvtedajšiuŠtátnusporiteľňuoposkytnutie
úveru na stavbu rodinného domu, ktorá ho vyzvala na doloženie dokladu o vlastníctve pozemku. Na
základe doloženého dokladu o vlastníctve pozemku registrovaného Štátnym notárstvom v Senici, bola
žalobcovi poskytnutá pôžička zo Š. N. Č.. XXXXX na výstavbu rodinného domu, ktorú pravidelne splácal.
Pôžička by mu nebola poskytnutá, ak by nedoložil doklad o vlastníctve pozemku. Žalobca mal so Štátnou
poisťovňou uzatvorenú poistku č. XX-XXXXXX, ktorá sa na základe priloženého dokladu vzťahovala

na zákonnú zodpovednosť plynúcu poistníkovi ako stavebníkovi budovy aj na jeho zodpovednosť z
vlastníctva príslušného stavebného pozemku. Žalobca taktiež počas celej doby užívania platil dane
za predmetné parcely, ak by si neplnil daňové povinnosti, boli by voči nemu vyvodené dôsledky, s
týmto však nikdy problém nemal, nemá žiadne nedoplatky na daniach z nehnuteľností. Dňa 09.05.1996
S. E.H. ako pôvodná vlastníčka predmetných nehnuteľností na základe Čestného prehlásenia svojim

podpisom potvrdila, že v roku 1966 odpredala stavebný pozemok, k.ú. územie N., pôvodne parcela č.
XXX/XX, nové parcelné č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX žalobcovi a túto skutočnosť spolu s manželom,
toho času už nebohým E. E., oznámila na bývalý S. I. Š.-N. písomne listom zo dňa 22.10.1966. Do
dnešného dňa sa nepodarilo zistiť kde nastala chyba a prevod nehnuteľností na žalobcu sa v katastri
neuskutočnil. V katastri nehnuteľností nie je možné zistiť akým spôsobom sa S. Š. stalo vlastníkom

týchto nehnuteľností, ktoré žalobca v 60-tych rokoch odkúpil od pôvodných vlastníkov. Kúpne zmluvy,
na základe ktorých žalobca odkúpil predmetné nehnuteľnosti od pôvodných vlastníkov, odovzdal Š. K.,
zamestnancovi vtedajšieho S. Š.J.-N., ktorý ich mal vložiť do katastra nehnuteľností. Za túto službu
mu zaplatil. Po krátkom čase zistil, že nie je zapísaný ako vlastník nehnuteľností, preto sa od Š. K.
domáhal vrátenia dokladov, tento však vrátenie dokladov stále odkladal, zrejme ich stratil (mal problémy

s alkoholom), ale nakoľko žalobca nemal na úradoch problém s vybavením či už stavebného povolenia,
úveru alebo poistenia, mal za to, že ich Š. K. do katastra nakoniec vložil. Po smrti Š. K. požiadal
ešte jeho manželku o preverenie, či jeho doklady nezaložil niekde doma, ale ani jeho manželka ich
nenašla, čo žalobcu len utvrdilo v tom, že sú vložené na katastri a v spojitosti s tým, že nikdy nemal
žiadny problém mal za to, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Prvý problém nastal až v roku

2016, keď chcel žalobca svoj dom spolu s parcelou previesť na svojich synov. Vzhľadom k tomu, že
žalobca užíval viac ako 50 rokov predmetné parcely pokojne a nerušene a v dobrej viere, že je ich
vlastníkom, na základe hore uvedených skutočností a na základe nižšie uvedených dôkazov, bolo synovi
žalobcu na základe právneho poradenstva vysvetlené, že nie je možné previesť predmetné parcely
od žalovaného darovacou zmluvou a vedenie žalovaného syna žalobcu oboznámilo so skutočnosťou,

že ak chce pozemok v prospech žalobcu vysporiadať, musí ho žalobca zaplatiť. Na základe ďalšieho
právneho poradenstva bolo synovi žalobcu vysvetlené, že podľa zákona musí byť v zmluve s mestom
uvedená konkrétna suma za predaj nehnuteľností a bolo mu doporučené obrátiť sa na Mesto Š.-N. so
žiadosťou o odkúpenie predmetných nehnuteľností za symbolické 1 €, na čo dostal odpoveď, že žiadosť
bola posunutá do stavebnej komisie. Mestské zastupiteľstvo sa zámerne vyhýbalo odpovedi. Členom

stavebnej komisie bolo oznámené, že žalobca žiada odkúpiť pozemok v intraviláne za 1 €, žiadne bližšie
informácie ani dôvody, pre ktoré žiada odkúpenie za symbolickú sumu, im oznámené neboli, ani im
neboli predložené žiadne doklady, napriek tomu, že k žiadosti všetky doklady priložil. Osobne za každým
členom stavebnej komisie zašiel, každý z nich mu potvrdil, že žiadne informácie ani doklady k dispozícii
nedostal, čo malo za následok, že Komisia pre výstavbu, územné plánovanie a životné prostredie S. Š.-

N. odkúpenie neodporučila. Má za to, že neinformovanie členov stavebnej komisie bolo zo strany Mesta
Š.-N. zámerné konanie. Prednostka Mesta Š.-N. synovi žalobcu prostredníctvom primátora Mesta Š.-
N. nechala odkaz, že Mesto Šaštín-Stráže odporúča obrátiť sa na Okresný súd v Senici s určovacou
žalobou. Uznesenie Komisie pre výstavbu, územné plánovanie a životné prostredie S. Š.-N.Ž. Č.. XX/
XXXX mu bolo doručené aj písomne. Keďže žalovaný je v evidencii nehnuteľností vedený ako výlučný

vlastník sporných nehnuteľností, má žalobca na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem (§
137 písm. c) CSP).2. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe rozsudkom č.k. 5C/23/2020-237 zo dňa 28.03.2023, ktorým
výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne navrhol, aby odvolací súd vo veci sám
rozhodol. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. S niektorými závermi súdu
prvej inštancie nesúhlasil z dôvodu, že v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané vlastníctvo k

sporným nehnuteľnostiam a rovnako tak na základe pomenovania jednotlivých pozemkov ako hate či
lúky, a to i v prípade geometrického plánu č. 221/1-2109-915/66 z roku 1967 je nesporným, že sa jedná
o pozemky, ktoré boli žalobcom vyplatené. O tom svedčia ponukové listy a potvrdenia majiteľov L. H.
zo 04.12.1966 a 05.01.1967, ktorá urobila žalobcovi ponuku na odpredaj pozemkov a zároveň v nich i
potvrdzuje prevzatie finančnej hotovosti za uvedené pozemky vo výške 2.000 Kčs a 1.000 Kčs. Rovnako
tak ponukový list od p. H. a súrodencov z 22.10.1966, ponukový list od E. E. z 22.10.1966. Dôkazom

je i zápisnica z 26. októbra 1966 z riadneho zasadnutia rady S. Š. N., v ktorej uznesení sa uvádza, že
rada MNV súhlasí s odkúpením pozemkov od E. E. a Š. H. v k.ú. časti E. a tieto prideľuje pod odkúpení
p. S. na stavbu rodinného domu. Zároveň sa zaväzuje previesť pozemkovoknižný výpis o vyhotovení
objednávky na zameranie pozemku a po vyhotovení geometrického plánu, vyhotoviť kúpnu zmluvu a
dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku. Povinnosti na zaknihovanie a zodpovednosť

teda prebral predchodca žalovaného. V nadväznosti na uvedené bol vypracovaný i geometrický plán
z roku 1967 (na základe ktorého neskôr v roku 1987 žalovaný duplicitne kúpil od rovnakých majiteľov
predmetné pozemky, ktoré už raz vyplatil p. S., no tento stav nebol zaknihovaný tak, aby uvedené
sedelo so zakreslením v geometrickom pláne, ktorý nie náhodou bol vypracovaný začiatkom roka
1967) a mnoho na to nadväzujúcich rozhodnutí, či už zo strany žalovaného alebo zo strany štátnej

sporiteľne, kde žalobca získal pôžičku na výstavbu domčeka. Žalobca má z tohto dôvodu za to, že
súd nedostatočne skúmal vzájomnú súvislosť všetkých doložených listinných dôkazov, ktoré v súhrnne
preukazujú pravdivosť tvrdenia žalobcu. Skutočnosť, že vlastníctvo uvedených nehnuteľností svedčí v
prospech žalobcu potvrdzuje i čestné prehlásenie S. E. z 09.05.1996, ktorým deklaruje vlastníctvo p. Q.
S. k predmetným novovytvoreným parcelám 277-281 vzniknutých z parcely č. 762/12, ktorú ešte v roku

1966 odpredala spolu so svojim manželom E. E.. Uvedené oznámila na vtedajší MNV Šaštín-Stráže
listom z 22.10.1966, na základe čoho bolo p. S. vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu.
Potvrdenie obecného úradu Š. - N. z 03.07.1996 rovnako potvrdzuje, že žalovaný má vedomosť o tom,
že v roku 1966 boli tieto nehnuteľnosti poskytnuté žalobcovi do osobného užívania, a to na základe
ponukových listov, ktorými boli predmetné nehnuteľnosti odovzdané bývalému S. Š.-N. v prospech pána

Q. S.. Ak by aj boli zo strany súdu pochybnosti o preukázaní vlastníckeho práva, žalobca mal za to,
že s poukazom na uvedené listinné dôkazy p. Q. S. nadobudol vlastnícke právo k v žalobe uvedeným
nehnuteľnostiam na základe zákonného vydržania za splnenia všetkých podmienok. Právne následky
vydržania nastávajú bez zreteľa na inak v zásade platný intabulačný princíp, pričom žalobca poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 22 Cdo 3688/2008.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Pridržal sa predchádzajúcich vyjadrení a mal za to, že žalobca počas súdneho
konania nepredložil dôkazy, ktorými by relevantným spôsobom preukázal svoje vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam.

5. Odvolací Krajský súd v Trnave o odvolaní žalobcu rozhodol uznesením č.k. 28Co/46/2023-279 zo dňa
04.06.2024, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V bode 32. tohto rozhodnutia uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude v
konaní pokračovať a o žalobe žalobcu opätovne rozhodnúť, pričom v ďalšom konaní súd prvej inštancie

opätovne vyhodnotí vykonané dokazovanie so zameraním sa na posúdenie naplnenia predpokladov
vydržania sporných nehnuteľností a ďalej zistí skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie vo veci a za
týmto účelom vykoná navrhnuté dôkazy (najmä za účelom zistenia výmery pozemku, ktorý bol žalobcovi
fakticky odovzdaný na výstavbu rodinného domu) a v nadväznosti na to opätovne posúdi uplatnený
nárok žalobcu, pričom zohľadní nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 468/2022

a sp. zn. II. ÚS 484/2015.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.11.2020 k žalobe uviedol, že podľa LV č. XXXX M. X.
Č.. XXXX je výlučným vlastníkom pozemkov parcelné č. XXX/XX, parcelné č. XXX/XX, parcelné č.XXX/X a parcelné č. XX/X. Titulom nadobudnutia pozemkov parcelné č. XXX/XX a parcelné č. XXX/
XX sú podľa údajov katastra kúpna zmluva zo dňa 12.02.1986 (predávajúca S. E.), kúpna zmluva
zo dňa 12.02.1986 (predávajúca L. H.) a rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov zo dňa 27.01.1986,

sp. zn. Výst. XXXX/XX. Tieto pozemky následne v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
v znení neskorších predpisov prešli delimitáciou na Q. N. (J. S. Š.-N.). O tejto skutočnosti eviduje
Q. Ú. N., katastrálny odbor záznam č. XX/XX so zoznamom nehnuteľného majetku, ktorý prešiel
k 22.11.1991 do vlastníctva Q. N.. Pozemky parcelné č. XXX/X a parcelné č. XX/X tvorili pôvodne
tzv. neknihované vlastníctvo a boli takto evidované v pozemkových knihách, keďže išlo o pozemky,

ktoré z dôvodu svojho verejnoprospešného charakteru (cesta, potok S.) nepatrili do vlastníctva žiadnej
fyzickej osoby. V rámci usporiadania pozemkového vlastníctva po roku 1989 bol v obci Š.-N., k.ú.
N. schválený register obnovenej evidencie pozemkov rozhodnutím Okresného úradu v N., odboru
pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 28.05.2002, sp. zn. V.-X-V.-XX/
Wá, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2002. Na základe uvedeného rozhodnutia bolo do
katastra nehnuteľností zapísané vlastníctvo S. Š.-N. k obom uvedeným pozemkom (parcelné č. XXX/

X aj parcelné č. XX/X). Uvedené listiny nepochybne preukazujú nadobudnutie vlastníckeho práva S.
Š.-N. ako žalovaného k pozemkom parcelné č. XXX/XX, parcelné č. XXX/XX, parcelné č. XXX/X a
parcelné č. XX/X. S. Š.-N. nikdy v minulosti neuzavrelo žiadnu zmluvu, na základe ktorej by previedlo
vlastnícke právo k uvedeným pozemkom na inú osobu a nenastala ani žiadna právna skutočnosť, ktorá
by spôsobila prechod vlastníckeho práva na tretiu osobu, preto údaje uvedené na X. Č.. XXXX M. X.

Č.. XXXX preukazujú hodnoverne existenciu vlastníckeho práva žalovaného aj v súčasnosti. Žalobca
naopak žiadnym spôsobom nepreukázal, že riadne nadobudol pozemky, ktoré sú nanovo zamerané
geometrickým plánom ako pozemky parcelné č. XXX/X, parcelné č. XXX/X, parcelné č. XXX/X, parcelné
č. XXX/X a parcelné č. XXX. Listiny, ktoré žalobca predložil súdu ako dôkazy, nie sú a ani v minulosti
neboli spôsobilé vyvolať prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcu. Možno konštatovať,

že aj v prípade, ak by bol skutočne žalobcovi pridelený stavebný pozemok na individuálnu bytovú
výstavbu, miestne národné výbory prideľovali pozemky o výmere cca 600 - 800 m2, v žiadnom prípade
nie pozemok o výmere 2448 m2, navyše také, ktoré boli súčasťou cesty, resp. vodnej plochy. Sporné
je aj tvrdenie žalobcu, že „nikdy nemal žiadny problém“ a „prvý problém nastal až v roku 2016, keď
chcel svoj dom spolu s parcelou previesť na svojich synov“. Samotný žalobca totiž predložil ako listinný

dôkaz čestné prehlásenie p. E. zo dňa 09.05.1996, z ktorého vyplýva, že pri budovaní plynovej prípojky
dávala ako vlastníčka pozemku parcelné č. XXX/XX súhlas s vybudovaním plynovej prípojky pre účely
stavebného povolenia, keďže žalobca nebol ako vlastník pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností.
Podľa ustálenej judikatúry pre nadobudnutie vlastníckeho práva nestačí, ak žalobca pozemky viac ako
50 rokov užíva a tvrdí, že mu pozemky patria, ak toto tvrdenie nie je podložené konkrétnymi okolnosťami,

z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie žalobcu bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (Zbierka
rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. 8/1991). Žalovaný má za to, že žalobca nepredložil žiadne doklady,
ktoré by preukazovali oprávnenosť a dobromyseľnosť jeho držby. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný
žalobcovi nebol nápomocný a nepreviedol na žalobcu na základe jeho žiadosti vlastnícke právo k
sporným pozemkom uviedol, že žalovaný ako subjekt územnej samosprávy je bez výnimky viazaný

platnýmiprávnymipredpismianemôžepostupovaťvrozporesozákonom(§8ods.3zákonač.369/1990
Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí v znení neskorších predpisov). V prípade, ak by žalovaný previedol na žalobcu pozemky
o celkovej výmere 2448 m2 za cenu 1 € (ktorá ani zďaleka neodzrkadľuje trhovú hodnotu pozemkov),
došlo by jednak k obchádzaniu zákazu darovania nehnuteľného majetku vo vlastníctve mesta a jednak

by žalovaný závažným spôsobom porušil citované ustanovenia zákona o obecnom zriadení aj zákona
o majetku obcí o hospodárnom nakladaní s majetkom mesta. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 01.02.2021 k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že právny

predchodca žalovaného v roku 1966 na základe ponukových listov troch osôb, ktorým žalobca vyplatil
dohodnutú sumu za predmetné pozemky, pridelil tieto pozemky na výstavbu rodinného domu žalobcovi.
V tejto súvislosti žalovaný uložil svojmu pracovníkovi priamo v rozhodnutí o tomto postupe, urobiť
všetky administratívnoprávne úkony spojené s týmto úkonom a prevzal tak na seba zodpovednosť za
ich realizáciu, ktorej sa nemá ako zbaviť. Ak tak náhodou z akéhokoľvek dôvodu nespravil, porušil

svoje povinnosti, uviedol všetky ďalšie subjekty do omylu, ktorý nemôže v súčasnosti využívať vo svoj
prospech, lebo by to odporovalo dobrým mravom ako základnému princípu právnej doktríny SR a
vychádzajúc z toho, že na nepráve právo vzniknúť nemôže, je ďalšie prevádzanie týchto pozemkov z
akéhokoľvek dôvodu, akýmkoľvek spôsobom, bez súhlasu žalobcu ipso facto neplatné. Z predloženýchlistinných dôkazov je zrejmé, že predmetné pozemky hore uvedeným spôsobom boli dané do užívania
žalobcovi za účelom výstavby rodinného domu. V tomto zmysle potom sám žalovaný vydal rad právnych
aktov, ktoré jednoznačne osvedčujú, že o „socialistickom“ vlastníctve predmetných nehnuteľností

žalobcu vedel a dával mu stavebné povolenia, podmienky realizácie stavby, kontroloval jej priebeh,
vydal kolaudačné rozhodnutie, poskytol nenávratnú pôžičku, potvrdil vlastníctvo na výzvu banky, ktorá
to vyžadovala ako podmienku poskytnutia pôžičky, vydal povolenie na stavbu plotu, bol oboznámený
s tým, že na žalobcu sa ako na vlastníka nehnuteľností obracajú ďalší účastníci konaní ako plynári,
nafta, atď. Pôvodný vlastníci dokonca písomne deklarovali vedomosť, že vlastníkom nehnuteľností je

práve žalobca. Žalovaný nikdy neoslovil žalobcu ako nevlastníka predmetných nehnuteľností. Naopak
vydal aj nové súpisné čísla rodinného domu a účtoval mu dane. Žalobca po celý čas platil nie len tie,
ale aj všetky ostatné poplatky s prevádzkou tejto nehnuteľnosti spojené. Pokiaľ teda niekto predkladá
nejaké zmluvy o vyvlastnení alebo predaji časti uvedených nehnuteľností, dokonca deklarované ako
novoobjavené dedičstvo, za jeden deň dedičsky vybavené a prevedené na žalovaného bez vedomia
žalobcu, ktorý ho už v tom čase užíval 20 rokov, hoci sa nachádza v širšom centre obce a neďaleko od

sídla žalovaného, len svedčí o zákonnosti takéhoto postupu. Keďže žalobca evidentne predložil doklady,
že uvedené pozemky v roku 1966 dal žalovaný do užívania po ich vyplatení pôvodným vlastníkom, je
zrejmé, že je nezmyslom a podvodom, aby tie isté pozemky žalovaný od pôvodných majiteľov znovu
kupoval alebo im ich vyvlastňoval. Ak žalovaný takéto úkony spravil, sú absolútne ex tunc neplatné a
nespôsobilé vyvolať akékoľvek právne následky. Pri týchto aktoch totiž žalovaný nadobúdal od osôb,

ktoré žiadne práva k uvedeným nehnuteľnostiam nemali, a preto ani žiadne takéto práva nemohol
od nich žalovaný nadobudnúť. V roku 1995 zákon č. 18/95 Zb. stanovil presný postup ako prípadné
nedostatky a nezrovnalosti v tomto smere odstrániť. Z predložených dokladov je zrejmé, že žalobca, hoci
bol evidentne účastníkom takéhoto konania, pri zápisoch vlastníckych práv k predmetným pozemkom,
minimálne ako ich užívateľ 29. rok, nik sa neunúval ho osloviť hoci nesporne všetci účastníci komisie

museli vedieť, že existuje a geodet, ktorý vyhotovoval zamerania by sa bez súčinnosti žalobcu na
pozemok ani nedostal. Napriek uvedenému, hoci v rozhodnutí Q. Ú. N. z 28.05.2002 sp. zn. V.-X-V.-
XX/Wá, pozemkový odbor sa v dikcii uvádza ako v súlade so zákonom oslovili všetkých účastníkov
konania, teda aj užívateľov ako oprávnené osoby, žalobca o ničom nevedel a ako mu nebolo doručené
oznámenie o začatí konania a možnosti vyjadriť sa, tak mu nebolo doručené ani samotné konečné

rozhodnutie. Toto napokon podporujú aj duplicitné kúpne zmluvy pozemkov od ich pôvodných vlastníkov
alebo ich právnych nástupcov, hoci už raz v roku 1966 tieto pozemky štát v rámci ponuky od nich
prevzal a pridelil do užívania následne žalobcovi. Ak by žalovaný postupoval podľa zákona, čo síce
deklaroval, ale v skutočnosti nesplnil a vedome žalobcu ako účastníka konania opomenul a z konania
vynechal, tak minimálne v danom čase by v súlade s uvedeným zákonom, vzhľadom k dokladom, ktoré

existovali aj v čase vyššie uvedeného nezákonného konania vedeného žalovaným, musel žalovaný
vlastnícke právo žalobcovi k sporným nehnuteľnostiam priznať a dať zapísať v príslušnom katastri,
minimálne z titulu dobromyseľného vydržania. Navyše žalovaný tým, že si dával od žalobcu platiť dane
z nehnuteľností a ďalšie poplatky spojené s predmetnými nehnuteľnosťami, tým že nikdy po celú dobu
nespochybnil vyjadrenia žalobcu v rôznych konaniach kde vystupoval ako účastník aj on, hoci bol

žiadateľmi označovaný za vlastníka uvedených nehnuteľností, práve žalobca a nie žalovaný, hoci vedel,
že všetky poplatky platí žalobca ako vlastník, prispel k tomu, že utvrdzoval, nech už si myslel čokoľvek,
žalobcu v tom, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, nežiadal od neho žiadne nájmy a podobne,
čo by zrejme ako vlastník, minimálne od roku 2002 žiadať mal, dal mu aj súhlas na oplotenie uvedených
pozemkov a tieto žalobca po celú dobu od roku 1966 nerušene, bona fide, vychádzajúc z rozhodnutia

národnéhovýboruopridelenípozemkudotrvaléhoužívania,užíval.Natomničnemeníaniúpravazroku
1995, pretože tam sa konanie mohlo začať iba na základe konania úradu ex offo, k čomu však dodnes
vo vzťahu k žalobcovi, jeho absolútnym opomenutím a ignoráciou zo strany žalovaného nedošlo, a
preto ani týmto zákonom predpokladaným spôsobom zápis jeho vlastníckeho práva nebol preater legen
realizovaný. Deklarovaný zápis vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností

si žalovaný zabezpečil takmer trestnoprávnym konaním jednotlivých jeho zástupov a nesplnením si
povinností, ku ktorým sa sám zaviazal, a ktoré mu v daných časových obdobiach boli uložené rovnako
zákonom.

8. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 08.06.2022 uviedol, že v prípade užívania pozemku

žalobcom, ak sa prikláňa k stanovisku, že sa jednalo o právo osobného užívania pozemku, toto právo
sa ku dňu 1. januára 1992 zmenilo ex lege na vlastníctvo fyzickej osoby - žalobcu. V tejto súvislosti
poukázal na ustanovenie § 872 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Pod týmto
právom sa rozumie právo osobného užívania pozemkov, ktoré existovalo od roku 1964, a na základektorého boli fyzickým osobám poskytované do časovo neobmedzeného užívania pozemky na účely
výstavby rodinných domčekov, rekreačných chát, garáží a na zriaďovanie záhradiek. Právoplatnosťou
rozhodnutia bývalých národných výborov o pridelení pozemku do osobného užívania vzniklo fyzickým

osobám právo, aby bola s nimi uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku a štátu vznikla povinnosť
takúto dohodu uzavrieť. Skutočnosť, že prideľovaný pozemok nebol v tzv. socialistickom spoločenskom
vlastníctve, nemala vplyv na neúčinnosť rozhodnutia, rozhodnutie bolo rozhodnutím orgánu štátnej
správy, prejavom štátnej moci a nie prejavom vôle štátu ako vlastníka. Uvedené rozhodnutie v prípade
žalobcu je Uznesenie č. 184/1966 uvádzané v zápisnici z 21. riadneho zasadania rady S. Š. N., ktoré sa

konalo dňa 26.10.1966 o 15.00 hodine v zasadačke S. Š. N.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 5194/2007. S poukazom na trvajúcu spornosť výmery pozemku,
na ktorý bolo žalobcovi udelené právo osobného užívania pozemku, žalobca zastáva názor, že uvedenú
výmerudostatočnepreukazujeGeometrickýplánč.zákazky:XXX/X-XXXX-XXX/XX,ktorýbolzaúčelom
výstavby rodinného domčeka a prenechaním pozemku do osobného užívania vypracovaný. Naopak
tvrdenie žalovaného, že kedysi bolo zvykom prideľovať pozemky o výmere maximálne 800 m2 nebolo

do dnešného dňa preukázané žiadnym toho času platným právnym predpisom, či všeobecne záväzným
nariadením. Teda čo bolo zvykom ešte neznamená, že bolo bezvýnimočným pravidlom.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 01.12.2022 uviedol, že žalobca sa vo svojom podaní zo dňa
08.06.2022 „prikláňa k stanovisku, že sa jednalo o právo osobného užívania pozemku, toto právo

sa ku dňu 1. januára 1992 zmenilo ex lege na vlastníctvo fyzickej osoby - pána Q. S.“, čím sa mal
žalobca stať výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a tvrdí, že rozhodnutím, ktorým vzniklo
právo osobného užívania pozemkov, bolo „Uznesenie č. 184/1966 uvádzané v zápisnici z 21. Riadneho
zasadnutia rady S. Š. N., ktoré sa konalo dňa 26. októbra 1966 o 15.00 hodine v zasadačke S. Š. N.“.
Z textu uznesenia č. 184/21966, ktoré bolo zachytené v zápisnici nasledovne: „Rada S. Š. N. súhlasí

s odkúpením čiastky pozemkov od E. E. a Š. H. v k.ú. N. I. Č. „.“ a tieto prideľuje po odkúpení Z. S.,
obyvateľovivŠ.N.nastavburodinnéhodomu......prevediepozemnoknižnývýpisavyhotovíobjednávku
nazameraniepozemku.Povyhotovenígeometrickéhoplánuvyhotovíkúpnuzmluvuadohoduozriadení
práva osobného užívania pozemku.“ vyplývajú viaceré skutočnosti: a) uznesenie bolo prijaté Radou S.
Š. N., b) v uznesení nie je nijako identifikovaný pozemok, ku ktorému má byť zriadené právo osobného

užívania, nie je určené parcelné číslo, výmera, naopak z uznesenia je zrejmé, že pozemok má ešte
len byť identifikovaný geometrickým plánom, ku ktorému má ešte len byť vyhotovená objednávka, c)
samotné uznesenie predpokladá ďalší postup, vyhotovenie kúpnej zmluvy, dohody o zriadení práva
osobného užívania, tzn. aj v prípade, ak by sme uznesenie považovali za relevantné rozhodnutie, nie je
tento akt právnym titulom pre vznik práva osobného užívania, d) uznesenie rady S. Š. N. nie je možné

považovaťzarozhodnutieštátnehoorgánuvzmyslesprávnehoaktuaprejavuštátnejmoci.Ajvminulosti
boli na správne rozhodnutia kladené určité formálne a obsahové nároky, tzn. rozhodnutie muselo byť
dostatočne určité, zrozumiteľné, strana o ktorej práva a povinnosti išlo musela byť identifikovaná,
rozhodnutie muselo obsahovať označenie o tom, že ide o rozhodnutie, obsahovalo výrokovú časť,
odôvodnenie a poučenie, rozhodnutie muselo byť podpísané oprávnenou osobou, príp. opatrené

odtlačkom úradnej pečiatky. V prípade uznesenia, ktoré má byť podľa žalobcu práve tým rozhodnutím,
na základe ktorého mu vzniklo právo osobného užívania pozemkov, všetky uvedené atribúty rozhodnutia
chýbajú. Ďalším dôvodom, pre ktorý nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že uznesenie rady MNV
je rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania, je zákonná úprava uvedená v ustanovení
§ 205 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.1969, podľa ktorého „Rozhodnutím

o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda
o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva Okresný národný výbor.“ Uznesenie bolo prijaté
Radou S. Š. N., nie Okresným národným výborom v N., preto tvrdenie žalobcu o tom, že uznesenie
rady MNV je zákonom predpokladaným rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania v
tomto smere neobstojí. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

znení účinnom do 30.06.1969, podľa ktorého „Na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania
uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré
majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú
formu, je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne
registráciou dohody na štátnom notárstve.“ Uvedené zákonné ustanovenie spolu s citovaným § 205 ods.

1 upravovalo v čase, kedy malo údajne dôjsť k vzniku práva osobného užívania žalobcu, podmienky, za
ktorých takáto skutočnosť mohla nastať. Ako prvé muselo byť príslušným okresným národným výborom
vydané rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, následne mal národný výbor alebo
organizácia, ktorá mala pozemok vo vlastníctve alebo v správe uzavrieť s občanom písomnú dohodu ozriadeníprávaosobnéhoužívaniaanakoniecmuselabyťtátodohodaregistrovanánaštátnomnotárstve.
Na riadny vznik práva osobného užívania bolo potrebné, aby došlo ku všetkým trom krokom, keďže
registrácia na štátnom notárstve mala konštitutívny účinok. Navyše uvedené ustanovenie predpokladalo

uzavretie dohody o zriadení práva osobného užívania s národným výborom, ktorý mal vlastnícke právo
k pozemkom alebo ich mal v správe. Z dôkazov ktoré predložil žalobca a tiež z listín, ktoré žalovaný
získal z katastra nehnuteľností je však zrejmé, že Miestny národný výbor v Š. N. nebol až do roku
1986, resp. 1987 vlastníkom sporných pozemkov, preto takúto dohodu v roku 1969 uzavrieť nemohol.
Možno konštatovať, že vtedajšie právne predpisy pomerne presne upravovali postup, ako vznikne právo

osobného užívania pozemkov. Žalobca počas doterajšieho priebehu sporu nepreukázal dôkaznými
prostriedkami žiadnu skutočnosť, ktorá by čo len naznačovala, že k zriadeniu a vzniku práva osobného
užívania sporných pozemkov došlo. Ak však p. Z. S. ani žalovanému ako jeho právnemu nástupcovi
(?!) žiadne právo osobného užívania nevzniklo, nemohlo po roku 1992 dôjsť k pretransformovaniu do
vlastníckeho práva, ako tvrdí žalobca. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 08.06.2022 okrem iného aj
spochybňuje tvrdenie žalovaného, že žalobca nemohol získať do osobného užívania výmeru pozemku

vyššiu ako 800 m2, pričom uvádza, že „naopak tvrdenie protistrany, že kedysi bolo zvykom prideľovať
pozemky o výmere maximálne 800 m2 nebolo do dnešného dňa preukázané žiadnym toho
času platným právnym predpisom či všeobecne záväzným nariadením. Teda čo bolo zvykom ešte
neznamená, že bolo bezvýnimočným pravidlom“. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie §
200 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.1969. Z uvedeného nepochybne vyplýva,

že právo osobného užívania mohlo byť v roku 1966 platne zriadené pre účely výstavby rodinného
domu len k pozemku do výmery 800 m2 a tvrdenie žalobcu, že mu vzniklo právo osobného užívania
k pozemkom v celkovej výmere 2448 m2 nie je a nemôže byť pravdivé. Navyše k tomu, aby vzniklo
právo osobného užívania k pozemku musel byť dodržaný zákonom stanovený postup, k čomu však
nedošlo, resp. žalobca žiadnym dôkazným prostriedkom dodržanie podmienok smerujúcich k vzniku

práva osobného užívania pozemkov vo výmere 2448 m2 nepreukázal.
10. Súd vykonal dokazovanie A. K. Č.. XX/XXXX zo dňa 25.03.2019 vypracovaným S. M., výpisom
z X. Č.. XXXX zo dňa 07.10.2019, výpisom z X. Č.. XXXX zo dňa 09.10.2019, ponukou stavebného
pozemku zo dňa 22.10.1966 vypracovanou H. a súrodencami, ponukou stavebného pozemku zo
dňa 22.10.1966 vypracovanou E. E. a S. E., Zápisnicou z 21. riadneho zasadania rady S. Š. N.

zo dňa 26.10.1966, potvrdením L. H. zo dňa 04.12.1966, Územným rozhodnutím č. 19 zo dňa
31.12.1966, Rozhodnutím Komisie výstavby pri S. I. Š. N. zo dňa 31.12.1966, potvrdením L. H.
zo dňa 05.01.1967, žiadosťou žalobcu pre Štátnu sporiteľňu, miestna pobočka v Š. N. zo dňa
09.08.1968, potvrdením Štátnej sporiteľne, pobočka N. zo dňa 01.08.1968, pozvaním S. I. Š. N. zo dňa
16.07.1969, uzávierkovým výpisom z pôžičkového účtu zo dňa 31.12.1968, Poistkou č. XXXXXXXX

zo dňa 01.02.1967, potvrdeniami o platení poistného, žiadosťou o odpredaj keramického stropu bez
uvedenia dátumu, Čestným prehlásenie S. E. zo dňa 09.05.1996, Rozhodnutím č. XXXXXXXXXX zo
dňa 07.02.2020 o vyrubení dane z nehnuteľnosti, Rozhodnutím č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2018
o vyrubení miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, žiadosťou O. S. zo
dňa 16.05.2019, vyjadrením S. Š.-N. zo dňa 29.05.2019, Výpisom zo zápisnice komisie pre výstavbu,

územné plánovanie a životné prostredie zo dňa 21.08.209, potvrdením S. Š.-N. zo dňa 24.06.2020,
Rozhodnutím Okresného úradu v N. Č..Z.. V.-X-V.-XX/Wá zo dňa 28.05.2002, výpismi z pozemkovej
knihy zo dňa 28.10.2020, návrhom na zápis do evidencie nehnuteľností zo dňa 12.02.1987, výpismi
z pozemkovej knihy zo dňa 27.04.1980 a zo dňa 29.10.1985, Kúpnymi zmluvami zo dňa 12.02.1986,
Rozhodnutím MNV - odbor výstavby Š.-N. Č..: I.. XXXX/XX zo dňa 27.01.1986, Geometrickým plánom

č. XXX/X-XXXX-XXX/XX zo dňa 15.02.1967 a Odpisom výkazu plôch k tomuto geometrickému plánu,
dokladmi o platení poplatkov za vodu, elektrinu, plyn, RTVS, Žiadosťou o zriadenie plynovej prípojky
zo dňa 30.08.1994, Platobným výmerom na platbu dane z nehnuteľností zo dňa 26.04.2000 a zo
dňa 28.02.2001, oznámením o dani z nehnuteľnosti na rok 1996, výzvou na zaplatenie nedoplatku,
výzva na zaplatenie nedoplatku zo dňa 22.09.1999, výmerom dane z nehnuteľnosti za rok 1994 zo

dňa 05.05.1994, upomienkou zo dňa 20.10.1994, výmerom dane z nehnuteľnosti za rok 1993 zo dňa
10.11.1993, Dohodou o náhrade škody zo dňa 23.09.1975, potvrdením S. Š.-N. zo dňa 21.11.2018,
Rozhodnutím Q. Š.-N. o určení súpisného čísla zo dňa 13.05.1996, Rozhodnutím komisie výstavby pri S.
Š.-N. zo dňa 03.07.1972, žiadosťou o povolenie vybudovania oplotenia zo dňa 04.10.1979, oznámením
S. Š.-N. zo dňa 13.12.1979, Zmluvou o pôžičke zo dňa 22.05.1970, potvrdením Štátnej sporiteľne zo dňa

01.08.1968, žiadosťou o poskytnutie pôžičky zo dňa 08.08.1968, oznámením o poskytnutí bezúročnej
pôžičky zo dňa 11.12.1968, oznámením Komisie výstavby a životného prostredia pri S. Š.-N. z kontroly
rozostavanosti IBV v obci, potvrdením Q. Ú. Š.-N. zo dňa 03.07.1996, Rozhodnutím S. Š.-N. zo dňa
27.01.1986, výpisom z katastra nehnuteľností - pozemkovej knihy pre parcelu. č. XXX M. Č.. XX,zoznamom nehnuteľného majetku, ku ktorému mal právo hospodárenia S. Š.-N. k termínu 22.11.1991,
ako aj ostatným obsahom spisu.

11. Z bodu 32. rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že súd prvej inštancie mal ďalej zistiť skutkový
stav veci potrebný pre rozhodnutie vo veci a za týmto účelom mal vykonať navrhnuté dôkazy, a to najmä
za účelom zistenia výmery pozemku, ktorý bol žalobcovi fakticky odovzdaný na výstavbu rodinného
domu. V tomto smere, po rozhodnutí odvolacieho súdu, žalobca predložil súdu len fotokópie snímok
z časti katastrálnej mapy vytlačených z aplikácie MAPKA dňa 08.10.2024, nepoužiteľných na právne

úkony, týkajúcich sa parciel registra „D.“ parcelné č. XXX/X, Č.. XXX/XX M. Č.. XXX/XX a parciel registra
„U.“ parcelné č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX/X M. Č.. XXX všetko pre obec Š.-N. a k.ú. N. J. S.,
žiadny iný dôkaz súdu nepredložil a ani nenavrhol žiadny dôkaz vykonať. Žalovaný nepredložil súdu
žiadny dôkaz a ani nenavrhol žiadny dôkaz vykonať.

12. Z hore uvedeného potom vyplýva, že súd prvej inštancie pri svojom opätovnom rozhodnutí mohol

vychádzať len z listinných dôkazov, ktoré mal k dispozícii pri svojom prvom rozhodnutí vo veci, keďže
strany, po rozhodnutí odvolacieho súdu, zostali v spore nečinné a nepredložili súdu žiadne ďalšie
relevantné dôkazy týkajúce sa najmä zistenia výmery pozemku, ktorý bol žalobcovi fakticky odovzdaný
na výstavbu rodinného domu, a tak teda súd zistil rovnaký skutkový stav veci ako pri svojom prvom
rozhodnutí, a to:

13. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Š.-N., H..Ú.. N. J. S.,
zapísaných na X. Č.. XXXX ako parcely registra „D.“ parcelné č. XX/X - vodné plochy vo výmere 1825
m2 a parcelné č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 450 m2 obidvoch v podiele 1/1 a na LV
č. XXXX ako parcely registra „D.“ parcelné č. XXX/XX - záhrady vo výmere 937 m2 a parcelné č. XXX/

XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1114 m2 obidvoch v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia
pozemkov parcelné č. XXX/XX a parcelné č. XXX/XX je kúpna zmluva zo dňa 12.02.1986 (predávajúca
S. E.), kúpna zmluva zo dňa 12.02.1986 (predávajúca L. H.) a rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov
zo dňa 27.01.1986 sp. zn. I.. XXXX/XX. Tieto pozemky následne v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí v znení neskorších predpisov prešli delimitáciou na Obec N. (neskôr S. Š.-N.). O tejto

skutočnosti eviduje Okresný úrad N., katastrálny odbor záznam č. XX/XX so zoznamom nehnuteľného
majetku, ktorý prešiel k 22.11.1991 do vlastníctva Q. N.. Pozemky parcelné č. XXX/X (cesta) a parcelné
č. XX/X (potok S.) tvorili pôvodne tzv. neknihované vlastníctvo a boli takto evidované v pozemkových
knihách, keďže išlo o pozemky, ktoré z dôvodu svojho verejnoprospešného charakteru (cesta, potok
S.) nepatrili do vlastníctva žiadnej fyzickej osoby. V rámci usporiadania pozemkového vlastníctva po

roku 1989 bol v obci Š.-N., H..Ú.. N. schválený register obnovenej evidencie pozemkov rozhodnutím
Okresného úradu v N., odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa
28.05.2002 sp. zn. V.-X-V.-XX/Wá, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2002, na základe ktorého
bolo do katastra nehnuteľností zapísané vlastníctvo Mesta Š.-N. k obom uvedeným pozemkom parcelné
č.XXX/Xajparcelnéč.XX/X.Horeuvedenéúdajepreukazujúhodnoverneexistenciuvlastníckehopráva

žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam.

14. Podľa § 133 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1964 do
31.03.1983, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

15.Podľa§134ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomod01.04.1964do
31.03.1983,kzmluveoprevodenehnuteľnostijepotrebnájejregistráciaštátnymnotárstvom.Vlastníctvo
prechádza registráciou zmluvy.

16. Podľa § 205 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1964
do 31.12.1991, rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby
sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.
17.Podľa§205ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomod01.04.1964do
31.12.1991, na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania alebo na základe toho, že občanovi

vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní podľa ustanovenia § 135a ods. 2 uzavrie dohodu
o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok
v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je knej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou
dohody na štátnom notárstve.

18. Podľa § 206 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1964 do
31.12.1991, dohoda musí obsahovať najmä označenie pozemku prideleného do osobného užívania,
účel a rozsah užívania a výšku úhrady.

19. Podľa § 872 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od

01.01.1992, právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku
dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej
osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.

20. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v účinnom znení, oprávnený

držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,
a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

21. Podľa § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v účinnom znení, ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.

Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

22. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite žaloby,
pričom jednoznačne v konaní neustálil, či titulom nadobudnutia vlastníckeho práva malo byť uzavretie

kúpnych zmlúv s pôvodnými vlastníkmi týchto nehnuteľností, získanie práva osobného užívania s jeho
následnou transformáciou na vlastnícke právo alebo nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

23. Žalobca preukázal v spore naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam tým, že na časti sporných nehnuteľností má postavený rodinný dom súpisné č. XXX,

ktorý je podľa aktuálnych záznamov katastra nehnuteľností postavený na pozemku, resp. častiach
pozemkov patriacich žalovanému.

24. Medzi stranami sporu neboli sporné skutočnosti, že žalobca je vlastníkom rodinného domu súpisné
č. XXX nachádzajúceho sa v obci Š.-N. M. H..Ú.. N. J. S., že Okresný národný výbor - odbor výstavby

v N. vydal dňa 31.12.1966 pod Č.j.: I.. XXXX/XX územné rozhodnutie, ktorým povolil žalobcovi ako
stavebníkovi umiestniť stavbu rodinného domu na pozemku parcelné č. XXX/XX I. H..Ú.. N., že Komisia
výstavby pri Miestnom národnom výbore v Š. N. vydala dňa 31.12.1966 pod Č. XXXX/XX žalobcovi
stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na pozemku parcelné č. XXX/XX I. H..Ú.. N., že Štátna
sporiteľňa, okresná pobočka v N. poskytla dňa 23.01.1968 žalobcovi pôžičku, ktorú žalobca splácal,

že Štátna poisťovňa uzavrela so žalovaným dňa 01.02.1967 poistku č. XXXXXXXX, na základe ktorej
poistila žalobcovi budovu v stavbe s tým, že poistenie sa vzťahovalo na zákonnú zodpovednosť plynúcu
žalobcovi ako stavebníkovi budovy a na jeho zodpovednosť z vlastníctva príslušného stavebného
pozemku, že žalobca platil poistné, že žalobca platil dane z nehnuteľností a poplatky za komunálne
odpadyadrobnéstavebnéodpady,žeplatilpoplatkyzavodu,elektrinu,plyn,rozhlasatelevíziu,žeObec

Šaštín-Stráže rozhodnutím zo dňa 13.05.1996 určila novostavbe rodinného domu patriacemu žalobcovi
súpisné číslo XXX, že Komisia výstavby pri S. Š.-N. vydala dňa 03.07.1972 rozhodnutie, ktorým povolila
žalobcovi užívať rodinný dom postavený na pozemku parcelné č. XXX/XX, že žalobca podal na S. Š.-
N. dňa 04.10.1979 žiadosť o povolenie vybudovania oplotenia, že S. Š.-N. listom zo dňa 13.12.1979
oznámila žalobcovi, že k vybudovaniu oplotenia predzáhradky rodinného domu nemá námietky a že

žalobca uzavrel s Miestnym národným výborom v Š.J. N. dňa 22.05.1970 Zmluvu o pôžičke na výstavbu
rodinného domu.

25. Žalobca svoje tvrdenie, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol kúpou, keďže
ich od pôvodných vlastníkov odkúpil a zaplatil dohodnutú kúpnu cenu, v spore žiadnym spôsobom

nepreukázal. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, a to ponukou stavebného pozemku zo dňa
22.10.1966 vypracovanou L. H., Š. H. M. Q. H., ponukou stavebného pozemku zo dňa 22.10.1966
vypracovanou E. E. M. S. E., ako ani potvrdeniami L. H. zo dňa 04.12.1966 a zo dňa 05.01.1967
nevyplýva, že by medzi žalobcom a hore uvedenými osobami došlo, resp. v budúcnosti malo dôjsťk uzavretiu kúpnych zmlúv a tieto listiny v žiadnom prípade nemožno považovať za kúpne zmluvy
registrované štátnym notárstvom v zmysle § 133 a § 134 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 01.04.1964 do 31.03.1983, teda v čase datovania hore uvedených listín.

Navyše v žiadnej z týchto listín nie sú identifikované konkrétne nehnuteľnosti.

26. Žalobca taktiež nepreukázal svoje tvrdenie, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudol získaním práva ich osobného užívania, ktoré sa ku dňu 1. januára 1992 zmenilo ex lege
podľa § 872 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.1992 na

vlastníctvo fyzickej osoby, čím sa mal žalobca stať výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Tvrdil, že právo osobného užívania predmetných pozemkov mu vzniklo na podklade ponuky stavebného
pozemku zo dňa 22.10.1966 vypracovanej L. H., Š. H. M. Q. H. a ponuky stavebného pozemku zo dňa
22.10.1966 vypracovanej E. E. M. S. E., na základe ktorých bolo vydané Uznesenie č. 184/1966 na 21.
riadnom zasadaní rady S. Š. N., ktoré sa konalo dňa 26. októbra 1966 o 15.00 hodine. Podľa znenia tohto
Uzneseniač.XXX/XXXXXuvedenéhovzápisniciRadaS.Š.N.súhlasilasodkúpenímčiastkypozemkov

odE.E.M.Š.H.vk.ú.N.včasti„E.“stým,žetietopridelípoodkúpeníZ.S.,obyvateľovivŠ.N.nastavbu
rodinného domu, prevedie pozemnoknižný výpis, vyhotoví objednávku na zameranie pozemku a po
vyhotovení geometrického plánu vyhotoví kúpnu zmluvu a dohodu o zriadení práva osobného užívania
pozemku. Z tohto uznesenia vyplýva, že bolo prijaté Radou S. Š. N., pozemky mali byť po odkúpení
pridelené Z. S. a nie žalobcovi, ako tento tvrdí, tieto pozemky nie sú v uznesení žiadnym spôsobom

identifikované, teda nie sú uvedené ich parcelné čísla ani výmera. Naopak z tohto uznesenia je zrejmé,
že pozemky, resp. pozemok má ešte len byť identifikovaný geometrickým plánom, na ktorý treba najprv
vyhotoviť objednávku. Uznesenie potom predpokladalo ďalší postup, a to vyhotovenie kúpnej zmluvy a
dohody o zriadení práva osobného užívania. Dôvodom, pre ktorý nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu,
že Uznesenie rady MNV č. XXX/XXXXX je rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania

žalobcu, je zákonná úprava uvedená v ustanovení § 205 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.04.1964 do 31.12.1991, podľa ktorého „Rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania
vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie
vydáva Okresný národný výbor.“ V danom prípade bolo Uznesenie č. XXX/XXXXX prijaté radou S. Š.
N., nie Okresným národným výborom v N., a preto nemôže byť zákonom predpokladaným rozhodnutím

o pridelení pozemku do osobného užívania. Žalobca teda nepreukázal existenciu právne relevantného
rozhodnutia, ktorým by mu bol určitý pozemok pridelený do osobného užívania. Navyše ustanovenie
§ 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1964 do 31.12.1991 upravovalo ďalší
zákonný postup po pridelení určitého pozemku do osobného užívania, a to následné uzavretie dohody
o zriadení práva osobného užívania pozemku medzi občanom, ktorému má byť pozemok pridelený

a národným výborom, ktorý mal pozemok v správe. Takáto dohoda musela mať písomnú formu a
bola potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, pretože právo osobného užívania pozemku mohlo
vzniknúť až registráciou dohody na štátnom notárstve. Hore uvedené zákonné ustanovenie § 205
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka teda upravovalo v čase, kedy malo údajne dôjsť k vzniku práva
osobného užívania žalobcu, podmienky, za ktorých takáto skutočnosť mohla nastať. Ako prvé muselo

byť príslušným okresným národným výborom vydané rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného
užívania, následne mal národný výbor alebo organizácia, ktorá mala pozemok vo vlastníctve alebo v
správe uzavrieť s občanom písomnú dohodu o zriadení práva osobného užívania a nakoniec musela byť
táto dohoda registrovaná na štátnom notárstve. Miestny národný výbor v Š. N. však ani nemohol či už
s Z. S. alebo so žalobcom v roku 1969 uzavrieť dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku,

pretože vlastníkom predmetných pozemkov sa stal až v roku 1986. Na riadny vznik práva osobného
užívania bolo potrebné, aby došlo ku všetkým trom krokom, keďže registrácia na štátnom notárstve
mala konštitutívny účinok. Právne predpisy platné v tom čase teda presne upravovali postup vzniku
práva osobného užívania pozemkov a v danom prípade nielenže tento postup nebol dodržaný, keďže
žalobca nepredložil v spore rozhodnutie o pridelení pozemku do jeho osobného užívania ani písomnú

dohodu o zriadení práva osobného užívania registrovanú na štátnom notárstve, ale žalobca nepredložil
ani relevantné listinné dôkazy, ktoré by čo len naznačovali, že k zriadeniu a vzniku jeho práva osobného
užívania sporných pozemkov došlo, pretože z hore uvedeného Uznesenia rady MNV č. XXX/XXXXX je
zrejmé, že stavebný pozemok mal byť po splnení všetkých zákonných podmienok pridelený Z. S.hovi
a nie žalobcovi. Žalobca v spore ani neozrejmil či vôbec a akým spôsobom došlo, resp. malo dôjsť k

prechodu určitých konkrétnych práv a povinností z Z. S. na žalobcu. Žalobca v spore neuniesol dôkazné
bremeno, keďže nepreukázal, že mu vzniklo právo osobného užívania k predmetným pozemkom v
celkovej výmere 2448 m2, v dôsledku čoho logicky ani nemohlo dôjsť ku dňu 1. januára 1992 ex lege
podľa § 872 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.1992 kzmene tohto práva osobného užívania predmetných pozemkov na vlastnícke právo žalobcu ako fyzickej
osoby k predmetným pozemkom.

27. Odvolací súd sa v bode 19. svojho rozhodnutia stotožnil so závermi súdu prvej inštancie
uvedenými v bodoch 25. a 26. tohto rozhodnutia, teda že z vykonaného dokazovania nevyplynulo
nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom k sporným nehnuteľnostiam na základe kúpnych zmlúv s
pôvodnými vlastníkmi týchto nehnuteľností alebo získaním práva osobného užívania s jeho následnou
transformáciou na vlastnícke právo.

28. Žalobca taktiež nepreukázal ani svoje tvrdenie, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudol vydržaním. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ex
lege (zo zákona) pri splnení zákonom požadovaných predpokladov, a to musí ísť o spôsobilý predmet
vydržania, držba musí byť oprávnená, musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby,
pričom u nehnuteľných vecí je vydržacia doba desaťročná a držiteľ musí byť pri užívaní dobromyseľný

v tom, že mu vec patrí.

29. V tejto súvislosti odvolací súd v bode 20. svojho rozhodnutia poukázal na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 468/2022 z 24. novembra 2022, podľa ktorého pri ústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti držby je vždy potrebné skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne

presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že
pritom nesplnil zákonné podmienky iného nadobúdacieho titulu. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci
treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,
že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Rovnako tak v náleze sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.

novembra 2018 ústavný súd konštatoval, že pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním
vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva
podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134
Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav
nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom
domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje,
resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne

konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je
v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú
sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

30. Podstatným pre rozhodnutie prejednávanej veci je teda posúdenie otázky dobrej viery žalobcu o
tom, že mu sporné nehnuteľnosti patria. Žalobca svoju dobromyseľnosť držby a vlastníctva predmetných
pozemkov mienil preukázať listinnými dôkazmi, a to udelením stavebného povolenia na stavbu
rodinného domu na pozemku parcelné č. XXX/XX I. H..Ú.. N., poskytnutím pôžičky od Štátnej sporiteľne,

okresná pobočka v Senici a Miestneho národného výboru v Š. N. na stavbu rodinného domu, poistkou
Štátnej poisťovne, na základe ktorej poistila žalobcovi budovu v stavbe a jeho zodpovednosť z
vlastníctva príslušného stavebného pozemku, potvrdeniami o platení dane z nehnuteľností a poplatkov
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, potvrdeniami o platení poplatkov za vodu, elektrinu,
plyn, rozhlas a televíziu, rozhodnutím Obce Š.-N. o určení súpisného čísla novostavbe jeho rodinného

domu, povolením Komisie výstavby pri S. Š.-N. užívať rodinný dom postavený na pozemku parcelné
č. XXX/XX a oznámením S. Š.-N., že k vybudovaniu oplotenia predzáhradky rodinného domu žalobcu
nemá námietky. Z týchto žalobcom predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva a medzi
stranami to ani nie je sporné, že Okresný národný výbor - odbor výstavby v N. vydal dňa 31.12.1966 pod
č.j.: Výst. XXXX/XX územné rozhodnutie, ktorým povolil žalobcovi ako stavebníkovi umiestniť stavbu

rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/XX I. H..Ú.. N. a súčasne Komisia výstavby pri S. I. Š.
N. vydala dňa 31.12.1966 pod č. XXXX/XX žalobcovi stavebné povolenie na stavbu rodinného domu
na pozemku parc. č. XXX/XX I. H..Ú.. N.. Štátna sporiteľňa, okresná pobočka v Senici poskytla dňa
23.01.1968 žalobcovi pôžičku, ktorú žalobca splácal a Štátna poisťovňa uzavrela so žalobcom dňa01.02.1967 poistnú zmluvu (poistka č. 81722050), na základe ktorej poistila žalobcovi budovu v stavbe s
tým, že poistenie sa vzťahovalo na zákonnú zodpovednosť plynúcu žalobcovi ako stavebníkovi budovy
a na jeho zodpovednosť z vlastníctva príslušného stavebného pozemku. Komisia výstavby pri S. Š.-

N. vydala dňa 03.07.1972 rozhodnutie, ktorým povolila žalobcovi užívať rodinný dom postavený na
pozemku parcelné č. XXX/XX. Obec Š.-N. rozhodnutím z 13.05.1996 určila novostavbe rodinného domu
patriacemu žalobcovi súpisné číslo XXX. S. Š.-N. listom zo dňa 13.12.1979 oznámila žalobcovi, že k
vybudovaniu oplotenia predzáhradky rodinného domu nemá námietky. Žalovaný listom z 21.11.2018
potvrdil, že rodinný dom č. XXX na pozemku XXX/X I. H..Ú.. N. bol daný do užívania na základe

užívaciehopovoleniaz03.07.1972.Zovšetkýchtýchtohoreuvedenýchlistinnýchdôkazovpredložených
v spore žalobcom je však len nepochybne preukázané vlastníctvo žalobcu k predmetnému rodinnému
domu súpisné č. XXX čo v prejednávanej veci medzi stranami nebolo nijako sporné, keďže žalovaný
vlastníctvo žalobcu k stavbe predmetného rodinného domu počas tohto konania a ani v minulosti
žiadnym spôsobom nenamietal. Zo žiadnych z týchto listinných dôkazov však nie je možné vyvodiť,
a nie sú k tomu po právnej stránke ani spôsobilé, vznik vlastníckeho práva žalobcu k pozemku, na

ktorom je rodinný dom postavený, ako ani k pozemkom k nemu priľahlých. Žalobca tvrdil, že predmetné
nehnuteľnosti užíval nepretržite 50 rokov (od roku 1966 do roku 2016) v dobrej viere, že mu patria,
nakoľko ich od pôvodných vlastníkov odkúpil a dohodnutú kúpnu cenu vyplatil. Odkúpenie týchto
stavebných pozemkov sa vykonávalo na základe ponuky stavebného pozemku zo dňa 22.10.1966
vypracovanej L. H., Š. H. M. Q. H. a ponuky stavebného pozemku zo dňa 22.10.1966 vypracovanej

E. E. M. S. E., pričom následne mu rada S. Š. N. Uznesením č. XXX/XXXX prijatým na 21. riadnom
zasadaní rady S. Š. N., ktoré sa konalo dňa 26. októbra 1966 o 15.00 hodine pridelila tieto pozemky do
osobného užívania. Žalobca tvrdil, že s užívaním predmetných pozemkov nikdy nemal žiadny problém
a prvý problém nastal až v roku 2016, kedy chcel svoj dom spolu s parcelou previesť na svojich synov a
vtedy zistil, že pozemok pod domom nie je jeho vlastníctvom. Toto svoje tvrdenie však vyvrátil samotný

žalobca, nakoľko ako listinný dôkaz predložil v spore čestné prehlásenie S. E., nar. 20.01.1926 zo
dňa 09.05.1996, v ktorom táto uviedla, že ako vlastníčka pozemku parcelné č. XXX/XX dáva súhlas k
vybudovaniu plynovej prípojky do rodinného domu súpisné č. XXX I. H..Ú.. N., pretože tento pozemok
nebolprevedenýnažalobcu.Zuvedenéhopotomjednoznačnevyplýva,žeminimálneod09.05.1996mal
žalobcanepochybnúvedomosťotom,ženiejevlastníkompredmetnýchpozemkovatakužpotomnijako

nemoholbyťdobromyseľnývtom,žejeichvlastníkom.Súduniejezrejmézakéhodôvoduzostalžalobca
nečinný a už v roku 1996 si svoje vlastníctvo k predmetným pozemkov nepreveril, avšak v konečnom
dôsledkutátoskutočnosťprerozhodnutievprejednávanejvecianinemážiadnyvýznam.Podľaustálenej
judikatúry pre nadobudnutie vlastníckeho práva nestačí, ak žalobca pozemky viac ako 50 rokov užíva a
tvrdí, že mu pozemky patria, ak toto jeho tvrdenie nie je podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých

sa dá usúdiť, že toto presvedčenie žalobcu bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (Zbierka rozhodnutí
a stanovísk súdov SR č. 8/1991). S poukazom na skutočnosti uvedené v bode 25. tohto rozsudku sa
žalobca nemohol dôvodne domnievať, že predmetné pozemky kúpil od pôvodných vlastníkov, pretože
s pôvodnými vlastníkmi predmetných pozemkov nikdy neuzavrel žiadne kúpne zmluvy, nemohol sa
ani dôvodne domnievať, že vlastníkom týchto predmetných pozemkov sa stal na základe skutočností

uvedených v bode 26. tohto rozsudku, keďže nepreukázal, že právo osobného užívania k predmetným
pozemkom v celkovej výmere 2448 m2 mu vzniklo na základe Uznesenia rady S. Č.. XXX/XXXXX,
pretože z tohto uznesenia jednoznačne vyplýva, že stavebný pozemok mal byť po splnení všetkých
zákonných podmienok pridelený Z. S. a nie žalobcovi. V danom prípade nešlo o chybu v písaní pri
uvedení krstného mena, ako uvádza odvolací súd, pretože Z. S. bol otcom žalobcu a podľa tvrdenia

samotného žalobcu pozemok na stavbu rodinného domu vybavoval práve jeho otec Z. S.. Žalobca v
spore neuviedol a ani nepreukázal či, kedy a akým spôsobom malo prísť k zmene Uznesenia rady
MNV č. 184/21966, ktorá evidentne rozhodla o pridelení stavebného pozemku Z. S. a nie žalobcovi, a
to za predpokladu zákonom splnených podmienok. V konaní naďalej zostala nezodpovedanou otázka
v akej výmere bol fakticky pozemok parc. č. XXX/XX daný do užívania žalobcovi za účelom výstavby

rodinného domu, pretože v tomto smere zostali strany sporu nečinné a napriek záverom odvolacieho
súdu uvedených v bode 23. jeho rozhodnutia v tejto súvislosti nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov
a ani žiadne relevantné dôkazy súdu nepredložili. V tomto smere, po rozhodnutí odvolacieho súdu,
žalobca predložil súdu len fotokópie snímok z časti katastrálnej mapy vytlačených z aplikácie MAPKA
dňa 08.10.2024, nepoužiteľných na právne úkony, týkajúcich sa parciel registra „D.“ parcelné č. XXX/

X, Č.. XXX/XX M. Č.. XXX/XX a parciel registra „U.“ parcelné č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX/X a č.
XXX všetko pre obec Š.-N. a k.ú. N. J. S., z ktorých však v žiadnom prípade nie je zrejmé v akej výmere
bol fakticky pozemok parc. č. XXX/XX daný do užívania žalobcovi za účelom výstavby rodinného domu.Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil v spore žiadne také
dôkazy, ktoré by preukazovali oprávnenosť a skutočnú dobromyseľnosť jeho držby.

31. S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca v spore neuniesol
dôkaznébremeno,pretoženepreukázalžiadnezosvojichtvrdení,tedanadobudnutievlastníckehopráva
kspornýmnehnuteľnostiamčiužnazákladekúpnychzmlúvspôvodnýmivlastníkmitýchtonehnuteľností
alebo získaním práva osobného užívania s jeho následnou transformáciou na vlastnícke právo a ani
vydržaním, a preto žalobu zamietol.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

35. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto

rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Senica.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.