Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-30Cb/177/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116224805
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1116224805.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobcu L.. F. F., narodeného

XX.XX.XXXX, bývajúceho A. C. XXXX/X, Z. XXX XX, zastúpeného Podtatranská advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Družstevná 614/55, Štrba 059 38, IČO: 47 234 237, proti žalovanej Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 00 151 700,
zastúpenej BAJO LEGAL, s. r. o., so sídlom Landererova 8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811
09, IČO: 36 860 581,o zaplatenie 27.752,76 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy prvoinštančného konania, odvolacieho konania a
dovolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom
Bratislava III samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 28.11.2016 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 27.752,76 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 27.752,76 eura od 11.05.2016 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Uviedol, že 10.07.2008 uzavrel so žalovanou zmluvu o obchodnom zastúpení
pri sprostredkovaní poistenia osôb, na základe ktorej vykonával pre žalovanú činnosť obchodného
zástupcu. 05.08.2010 strany sporu uzavreli zmluvu o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní

poistenia osôb, ktorá predošlú zmluvu nahradila. Na základe tejto zmluvy vykonával žalobca činnosť
obchodného zástupcu do 30.11.2015 s tým, že od 01.01.2012 bol žalobca na pozícii unit manažéra.
Dňa 30.11.2015 bol žalobcovi na základe spoločného konania so žalovanou zrušený zápis v zozname
viazaných finančných agentov, o čom bol žalobca vyrozumený oznámením žalovanej z 30.11.2015. Na
základe spomenutej skutočnosti došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Ukončeniu
spolupráce predchádzalo bezdôvodné preradenie žalobcu z pozície vedúceho skupiny (unit manažér)
na pozíciu obyčajného obchodného zástupcu, čo žalobcu pripravilo o značnú časť príjmu, na ktorom

bol závislý. Žalobca počas trvania zmluvného vzťahu so žalovanou významnou mierou rozšíril obchod s
existujúcimi zákazníkmi žalovanej a zároveň pre žalovanú získal množstvo zákazníkov prostredníctvom
skupiny obchodníkov, ktorú vytvoril a viedol. Na základe výsledkov práce požiadal žalobca žalovanú
o vyplatenie odstupného vo výške dvanásťnásobku priemernej mesačnej provízie za obdobie piatich
rokov, a to sumu 28.928,14 eura, od ktorej odpočítal nárok žalovanej na vrátenie provízie. Výsledná
suma je žalovanou sumou, ktorú žalovaná nezaplatila, a preto sa žalobca obrátil na súd. Tvrdenia
preukazoval výzvou na úhradu odstupného spolu s doručenkou, potvrdením o príjme, zmluvou o

obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia osôb z 05.08.2010 (ďalej aj „zmluva“), zmluvou o
obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia osôb z 15.07.2008.2. Okresný súd Bratislava I. vydal 15.06.2017 platobný rozkaz sp. zn. 30Cb/177/2016, ktorým návrhu
žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti označenému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením a
konajúci súd ho preto uznesením sp. zn. 30Cb/177/2016 z 23.10.2017 zrušil. Žalovaná v odpore nárok
žalobcu v celom rozsahu neuznala a označila ho za neodôvodnený a neopodstatnený čo do výšky
a základu. Žalovaná nesúhlasila so žalobcom, že na základe ich spoločného konania bol zrušený
zápis žalobcu v zozname viazaných finančných agentov. Žiadosť o zrušenie zápisu v registri podpísal

žalobca a osobne ju doručil žalovanej, čiže ide o jeho jednostranný právny úkon, na základe ktorého
má žalovaná povinnosť podať návrh na zrušenie zápisu v príslušnom registri. Následne zanikla aj
zmluva medzi stranami sporu, ktorý zánik sa viaže na zrušenie zápisu žalobcu v príslušnom registri
vedenomNárodnoubankouSlovenska.Podľažalovanejnároknaodstupnéžalobcovinevznikol,pretože
žalobca skončil zmluvu a toto skončenie nebolo odôvodnené okolnosťami na strane žalovanej alebo
vekom, invaliditou alebo chorobou žalobcu a ak od neho nemožno spravodlivo požadovať pokračovanie

v činnosti. Úkonom, ktorým žalobca ukončil zmluvu bola jeho žiadosť o zrušenie zápisu v príslušnom
registri vedeným Národnou bankou Slovenska. K odporu priložila žiadosť žalobcu o zrušenie zápisu
v registri, podregister poistenia alebo zaistenia, zoznam viazaných finančných agentov vedenom
Národnou bankou Slovenska z 24.11.2015, oznámením žalovanej z 30.11.2015 spolu s doručenkou,
elektronickou správou z 01.06.2016, započítaním vzájomných peňažných pohľadávok z 11.05.2016 a

odpoveďou žalovanej spolu s doručenkou, predžalobnou výzvou spolu s doručenkou, výzvou žalobcu
na úhradu odstupného z 09.05.2016 a odpoveďou žalovanej z 18.05.2016 spolu s doručenkou.

4. Žalobca vo vyjadrení z 24.08.2018 poukázal na to, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi
stranami sporu došlo naplnením rozväzovacej podmienky dohodnutej v zmluve. Naplnenie rozväzovacej

podmienky nie je konaním žiadnej zmluvnej strany, ale ide o ukončenie zmluvy na základe právnej
skutočnosti, s ktorou zmluva spája zánik zmluvného vzťahu. Napokon výmaz žalobcu z príslušného
registra nevykonali strany sporu, ale tretí subjekt - Národná banka Slovenska. Konanie žalobcu bolo
podmienené jeho bezdôvodným preradením z pozície vedúceho skupiny na obyčajného obchodného
zástupcu. Pri tomto preradení žalobca prišiel o prevažnú časť príjmov, ktoré poberal z produkcie

celej skupiny, ktorú vytvoril a viedol. Krok žalobcu k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou bol
tak podmienený okolnosťami na strane žalovanej a za daných okolností nebolo možné od žalobcu
požadovať pokračovanie v činnosti. K vyjadreniu okrem listín, ktoré už boli súčasťou spisu, pripojil aj
tabuľky a elektronickú komunikáciu.

5. Na pojednávaní konanom 25.10.2018 žalobca zotrval na písomných podaniach. Doplnil, že prišiel o
následné provízie z poistných zmlúv, ktoré boli ním uzatvorené počas pôsobenia pre žalovanú, ako aj
o provízie z poistných zmlúv, ktoré boli uzatvorené skupinou obchodných zástupcov, ktorých priviedol
a pre žalobcu pracovali. Žalovaná stále uvádza žalobcu ako osobu spravujúcu poistenia uzatvorené
žalobcom a jeho obchodnými zástupcami, a teda poistení stále volajú žalobcovi a ten vybavuje ich

žiadosti týkajúce sa servisu poistných zmlúv. Žalovaná tak stále profituje z činnosti žalobcu, hoci zmluvný
vzťahmedzistranamisporubolukončenýažalobcatýmtoprichádzaoservisnéprovízie.Napojednávaní
konanom 25.10.2018 súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie sp. zn. 30Cb/177/2016, ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

6.Žalovanávpodanízo14.12.2018nesúhlasilastvrdenímžalobcu,žezmluvnývzťahskončilnaplnením
rozväzovacej podmienky. Opätovne zdôraznila, že žalobca nemá nárok na odstupné, pretože bol to
práve žalobca, ktorý ukončil zmluvný vzťah so žalovanou. Ak by žalobca nepodal žiadosť o zrušenie
zápisu v príslušnom registri, nevznikla by povinnosť žalovanej na podanie návrhu na zrušenie registrácie
žalobcu v registri vedenom Národnou bankou Slovenska. Vo svojej žiadosti žalobca neuviedol žiadne

okolnosti na strane žalovanej, pre ktoré takúto žiadosť podal. Dôvody uvádzané žalobcom sú preto
účelovo dopĺňané.

7. Proti rozsudku uvedenom v bode 5. tohto rozsudku podala žalovaná odvolanie z dôvodu, že
neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Odvolací súd odvolanie žalovanej

uznesením sp. zn. 3Cob/118/2021 z 31.08.2021 odmietol, pretože dospel k záveru, že boli splnené
všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Proti uzneseniu odvolacieho súdu bolo podané
dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 2Obdo/6/2023
z 31.10.2023 tak, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/118/2021 z 31.08.2021 arozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/177/2016 z 25.10.2018 zrušil a vec vrátil Mestskému
súdu Bratislava III na ďalšie konanie.

8. Žalovaná 23.01.2024 podala proti žalobcovi vzájomnú žalobu, pretože zrušením vyššie označených
rozhodnutí vznikol žalovanej nárok na vrátenie sumy, ktorú žalobcovi zaplatila na podklade zrušených
rozhodnutí.

9. Podaním z 21.08.2024 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná nárok

žalobcu po podaní žaloby v celom rozsahu splnila. Žalovaná v podaní z 27.08.2024 vyslovila nesúhlas
so späťvzatím žaloby.

10. Na pojednávaní konanom 13.09.2024 strany sporu zotrvali na písomných podaniach. Žalobca trval
na tom, že zmluva zanikla v dôsledku naplnenia rozväzovacej podmienky upravenej v zmluve. Žalovaná
uviedla, že žalobca svojim úkonom spôsobil to, že zmluva zanikla, keď požiadal žalovanú, aby ho

vymazala z registra Národnej banky Slovenska. Žalovaná nemala na výber a žiadosť o výmaz podať
musela. Išlo len o vôľu žalobcu a jeho jednostranný úkon. Výška nároku na províziu nebola preukázaná a
nebolo preukázané ani rozvinutie obchodnej činnosti, ani klientskej bázy a ani záujem žalovanej odobrať
žalobcovi obchodných zástupcov. Žalobca poukázal na e-mail XX.XX.XXXX,M. z 31.07.2015, v ktorom
táto tvrdí, že žalobca závažne porušil pravidlá zmluvy a smernicu pre obchodného zástupcu a má sa

s ním s okamžitou platnosťou ukončiť spolupráca. Podľa žalobcu ale k žiadnemu porušeniu pravidiel
nedošlo a žalobca do dnešného dňa tieto dôvody nevie. Žalobcovi boli odňatí obchodní zástupcovia
a ostal bez príjmu. Ak by neurobil tento krok k zrušeniu zmluvného vzťahu, musel by ďalej pracovať
pre žalovanú a mal by len minimálny príjem. Príjem žalobcu pozostával predovšetkým zo skupiny,
ktorú riadil. Žalobca ako riadiaci skupiny neuzatváral zmluvy, riadil skupinu a hľadal nových obchodných

zástupcov. Skupina mu bola odňatá a žalobca by nemal z čoho platiť výdavky. Žalovaná argumentovala,
že e-mail, na ktorý poukázal žalobca je irelevantný, pretože z tohto dôvodu nedošlo k zániku zmluvy.
Presunutie skupiny žalobcu je argumentácia, ktorá je ex post dopĺňaná a účelová. Nie je uvedená
v žiadosti žalobcu o zrušenie jeho zápisu v príslušnom registri Národnej banky Slovenska. Žalobca
na pojednávaní ďalej uviedol, že pre žalovanú od roku 2008 vytváral štruktúru ako obchodník. Keď

odchádzal mala štruktúra približne 500 obchodníkov. Na základe výsledkov bola žalobcovi ponúknutá
pozícia manažéra. Mal skupinu obchodníkov, o ktorých sa staral, učil ich a ukazoval im ako robiť nový
obchod. Ako manažér skupiny nastúpil od 01.01.2012, pričom postupne začal budovať skupinu ďalších
manažérov, výsledkom čoho by bol jeho postup na funkciu riaditeľa. Túto šancu nedostal, jeho štruktúra
obchodníkov a klientov mu bola odňatá. Odstupné, ktoré bolo obvyklé v takejto situácii vyplácať, mu

vyplatené a ani ponúknuté nebolo. Bez udania dôvodu bol postavený späť do pozície obchodného
zástupcu a ostal bez príjmu, pretože jeho príjem pozostával zo skupiny, ktorú vybudoval. Bez príjmu
nemal inú možnosť, než začať hľadať príjem inde. Žalovaná tvrdila, že e-mail R.z 31.07.2015 nasvedčuje
tomu, že žalobca porušil zmluvu a predbehol žalovanú v ukončení zmluvy. Žalovaná zdôraznila, že tiež
investovala prostriedky do žalobcu, vyplácala mu provízie. Žalobca na pojednávaní ďalej uviedol, že

jeho hlavnou pracovnou náplňou bolo prijímanie nových obchodníkov, ich učenie a dojednávanie s nimi
ich prvých zmlúv. Po naučení a ukážke v praxi, začali obchodníci uzatvárať zmluvy. Kariérny postup
žalobcu bol upravený obchodnou politikou žalovanej.

11. Na pojednávaní konanom 18.10.2024 súd vypočul svedkov. Svedkyňa T. uviedla, že bola riaditeľkou

pobočky v Bratislave (vyhodnocovanou v top 3 na Slovensku) a žalobca bol manažérom. Žalobca bol
zrušený z pozície unit manažéra (zo dňa na deň) aj napriek tomu, že spĺňal podmienky (štandardy a
plány) pre danú pozíciu. Išlo o bežný postup žalovanej. Skupina žalobcu bola pridelená inej osobe.
Z uvedeného dôvodu potom žalobca skončil so žalovanou spoluprácu. Podľa svedkyne žalobca patril
medzi najlepších obchodných zástupcov na jej pobočke. Bol pravidelne vyhodnocovaný v top 5

manažérov na Slovensku. Unit manažér viedol svoj tím ľudí, školil tím a motivoval ho, kontroloval
zmluvy, chodil na stretnutia s klientami, viedol porady a školenia, plnil plány, naberal nových obchodných
zástupcov. Žalobca bol odmeňovaný za prínos klientov (provízia získaná obchodným zástupcom v
skupine žalobcu bola rozdeľovaná medzi obchodného zástupcu a žalobcu), za plnenie plánov a mal aj
provízie z poistného kmeňa. Unit manažér mohol uzatvárať zmluvy s klientami aj sám, bolo to aj žiadúce.

Zrušenie žalobcu z pozície unit manažéra znamená, že žalobcovi bol odobratý tím ľudí a pridelený
inému. Žalobca následne už nedostával províziu z poistného kmeňa a ani z uzavretých zmlúv. Ostala
mu provízia len z vlastného kmeňa, ak sa žalovaná nerozhodla inak. Provízia žalobcu potom závisela
od jeho aktivity a od jeho predchádzajúceho kmeňa (jeho udržateľnosti). Príjem obchodného zástupcua unit manažéra je diametrálne odlišný. Od riaditeľa pobočky a obchodného riaditeľa záviselo, či sa
žalobca mohol opätovne stať unit manažérom. Svedok S. uviedol, že nastúpil na pozíciu unit manažéra
a chodil na zácvik k žalobcovi (učil sa od neho), ktorého označil za profesionála. Nové vedenie zo dňa

na deň vymenilo manažérov, čím došlo aj k poklesu príjmov svedka a určite aj žalobcu, ktorý mal ako
unit manažér pod sebou viac ľudí. Obchodní zástupcovia žalobcu boli prerozdelení do iných skupín
manažérov. Úloha unit manažéra spočívala v nábore ľudí, v školiacich záležitostiach, v riadení produkcie
a v naplňovaní plánov vrátane kontrolnej činnosti. Unit manažér mohol tiež uzatvárať zmluvy. Svedok
uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by nebolo možné sa po preradení dostať späť na pozíciu unit

manažéra. Žalovaná poukázala na príjmy žalobcu ako obchodného zástupcu, ktoré boli v niektorých
mesiacochpodobnépríjmomakovofunkciiunitmanažéra.Možnosťstaťsaunitmanažérombolavýsada
zo strany žalovanej a nie povinnosť žalovanej. Preradením na nižšiu pozíciu mohol žalobca sám ako
obchodný zástupca získať províziu na základe svojej činnosti. Žalobca uviedol, že zvolený postup zo
strany žalovanej bol zvolený preto, aby sa žalobca nestal riaditeľom (stačilo mu splnenie jedného bodu),
keďže v Bratislave už riaditeľ bol a nemohli by byť dvaja. Nemal preto (nemohol mať) už ambíciu stať

sa riaditeľom.

12. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou je v prvom rade otázka, či žalobcovi
vznikol nárok na odstupné.

13. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona
č. 40/1964 Zb. - ďalej len „Občiansky zákonník“) vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno
viazaťnasplneniepodmienky.Nanemožnúpodmienku,naktorújezánikprávaalebopovinnostiviazaný,
sa neprihliada.

14. Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či
právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré
už nastali, pominú.

15. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto

časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím
na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy
právo na odstupné, ak a) pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s

doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a b) vyplatenie
odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a
ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj
použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.

17. Podľa § 669a Obchodného zákonníka právo na odstupné nevznikne, ak a) zastúpený odstúpil od
zmluvypreporušeniezmluvnéhozáväzkuobchodnýmzástupcom,ktorézakladáprávonaodstúpenieod
zmluvy, b) obchodný zástupca skončil zmluvu a toto skončenie nie je odôvodnené okolnosťami na strane
zastúpeného alebo vekom, invaliditou, alebo chorobou obchodného zástupcu a ak od neho nemožno
spravodlivo požadovať pokračovanie v činnosti, c) podľa dohody so zastúpeným obchodný zástupca

prevedie práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu.

18. Podľa Čl. 2 ods. 2 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok zákona
(ďalej len „C. s. p.“) právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej

rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

19. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.21. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s

jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných stranami sporu.

22. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v
zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a
sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s

právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná
strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno
považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Súd preto osobitne neuvádza, ktoré ďalšie
konkrétne dôkazy nevykonal, hoci boli navrhnuté, pretože v zmysle vyššie označených rozhodnutí

najvyššej súdnej autority strany sporu vyhlásením, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania už
podané návrhy na doplnenie dokazovania zobrali späť a netrvajú na nich.

23. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech
strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré

môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce

navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu

nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej

právnej skutočnosti.

24. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo 06.03.2017
„ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo
rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

25. Podľa R 25/2018 platí, že „súd opätovne konajúci o žalobe o splnení povinnosti v peniazoch, po tom,
ako bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené dovolacím súdom a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie,
prihliadne podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 217 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) na to, že žalovaný už splnil povinnosť uloženú mu skorším právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím; inak neprípustne založí exekučný titul na opätovné vymáhanie už raz splnenej povinnosti“.

26. Pravidlo obsiahnuté v § 217 ods. 1 určuje, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov alebo na základe nesporných skutočností tvrdených účastníkmi konania, ak o ich

pravdivosti nemá súd dôvodné a závažné pochybnosti v čase vyhlásenie jeho rozhodnutia. To znamená,
že súd pri rozhodovaní veci nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase
vyhláseniarozhodnutiaužnetrvajú,akoanipredvídaťskutočnosti,ktorévčasevyhláseniaeštenenastali
(s výnimkou pravidla obsiahnutého v ods. 2 tohto ustanovenia). Skutkový v čase vyhlásenia rozhodnutiaje pre súd záväzný a rozhodujúci v sporových i nesporových konaniach v prípadoch, keď sa rozhoduje
konštitutívne alebo deklaratórne.

27. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 3Cob/118/2021 z 31.08.2021 odmietol odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/177/2016 z 25.10.2018. Na základe
týchtorozhodnutížalovanásplnilisúdomuloženúpovinnosť,t.j.žalobcovizaplatilacelýprisúdenýnárok.
Uvedené sporové strany vyslovene potvrdili v písomných podaniach - bod 8. a 9. tohto rozsudku.

28. Ak teda v spore žalovaná na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí odvolacieho súdu a
súdu prvej inštancie, ktoré boli následne zrušené (bod 7. tohto rozsudku), zaplatila žalobcovi prisúdenú
čiastku, je potrebné uvedenú skutočnosť zohľadniť pri novom prejednaní veci. Ak bola uplatňovaná
pohľadávka v sume 27.752,76 eura s príslušenstvom už uhradená, musí konajúci súd, vychádzajúc zo
stavu existujúceho v čase vyhlásenia jeho rozsudku (§ 217 ods. 1 C. s. p.) žalobu zamietnuť, a to aj vtedy
ak by dospel k záveru, že nárok je opodstatnený. V opačnom prípade by založil neprípustne exekučný

titul na opätovné vymáhanie prisúdenej sumy. Treba zdôrazniť, že zamietnutím opodstatneného nároku
nedôjde k situácii, že žalobca sa dostane do pozície bezdôvodného obohatenia voči žalovanej. V
tejto súvislosti súd poukazuje na závery prijaté v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 09.04.2014 sp. zn. 7Cdo/85/2013. O bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu by išlo len vtedy,
ak by bolo plnené na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré nezodpovedalo skutočným

hmotnoprávnym pomerom strán, teda ak by právny dôvod plnenia nemal oporu v hmotnom práve (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 09.02.2017 sp. zn. II.ÚS 18/2016).

29. Na základe vyššie uvedeného v súlade s Čl. 2 ods. 2 Základných princípov C. s. p. a v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít R 25/2018 súd žalobu žalobcu v celom

rozsahu zamietol, pretože žalobou uplatnený nárok bol na základe uznesenia Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 3Cob/118/2021 z 31.08.2021 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. 30Cb/177/2016 z 25.10.2018 uhradený žalobcovi v celom rozsahu, čo strany sporu potvrdili v
písomných podaniach - bod 8. a 9. tohto rozsudku. Následne sa súd musí zaoberať (ne)dôvodnosťou
uplatneného nároku žalobcu, t. j. či plnenie žalovanej žalobcovi malo alebo nemalo oporu v hmotnom

práve.

30. Súd dodáva, že na pojednávaní konanom 13.09.2024 nepripustil späťvzatie žaloby zo strany žalobcu
uskutočnené podaním z 21.08.2024, pretože žalovaná podaním z 27.08.2024 vyslovila nesúhlas so
späťvzatím žaloby a uviedla vážne ekonomické dôvody (nedobrovoľné zaplatenie nároku v exekučnom

konaní na základe zrušených rozhodnutí), s ktorými sa konajúci súd stotožnil. Na nesúhlas žalovanej
musel súd prihliadať, pretože k späťvzatiu žaloby došlo až po otvorení pojednávania, ku ktorému došlo
25.10.2018.

31. Medzi stranami sporu nie je sporné, že medzi sebou uzavreli zmluvu o obchodnom zastúpení

pri sprostredkovaní poistenia osôb z 15.07.2008 a následne zmluvu o obchodnom zastúpení pri
sprostredkovanípoisteniaosôbz05.08.2010,ktorounahradilipredošlúzmluvu.VČl.IVbod1.zmluvysa
žalobca a žalovaná dohodli, že zmluva zanikne dňom zrušenia zápisu obchodného zástupcu v registri.

32. V nadväznosti na tvrdenia žalobcu bolo potrebné posúdiť, či vyššie označené ustanovenie zmluvy

je rozväzovacou podmienkou. Rozväzovacia (rezolutívna) podmienka je podmienka, ktorej splnením
právne účinky, ktoré už nastali, zaniknú. V týchto prípadoch existuje do splnenia alebo zmarenia
podmienky neistota, či platný a účinný právny úkon nestratí účinky. Splnením rozväzovacej podmienky
zaniká právny úkon ex nunc. Nesplnenie rozväzovacej podmienky znamená, že právne účinky právneho
úkonu trvajú aj ďalej, a právny úkon prestáva byť podmienený. Najvyšší súd Slovenskej republiky

v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/84/2014 z 25.03.2015 uviedol, že „právne následky (účinky) právneho
úkonu môžu by urobené závislými na akejkoľvek skutočnosti, o ktorej subjekty právneho úkonu v čase
jeho vzniku nevedia, či sa vôbec splní, resp. kedy sa splní, alebo na podmienke. Podmienka je tak
vedľajším ustanovením v právnom úkone, ktorým sa účinnosť právneho úkonu, t.j. vznik, zmena či zánik
subjektívnych občianskych práv a povinností, robí závislým na skutočnosti, ktorá je subjektom právneho

úkonu neznáma. Rozväzovacia podmienka je taká podmienka, kedy jej splnením už medzičasom
existujúce právne účinky právneho úkonu (práva a povinnosti), zaniknú. Do splnenia alebo zmarenia
takejto podmienky existuje neistota, či právny úkon, ktorý je platný, záväzný a účinný, nestratí už
právne účinky, ktoré nastali. Splnením rozväzovacej podmienky už existujúce právne účinky právnehoúkonu zaniknú a právny úkon stráca ex nunc právne účinky a odpadá právny dôvod na plnenie. Pri
uzatváraní konkrétnej zmluvy totiž môžu byť medzi účastníkmi také okolnosti, že už v čase uzatvárania
zmluvy bude aspoň jeden zmluvný partner vedieť, že v prípade nesplnenia dojednaných zmluvných

záväzkov druhou zmluvnou stranou, nebude mať záujem na ďalšom trvaní zmluvy. Pre takýto prípad
si môžu zmluvné strany dojednať rozväzovaciu podmienku“. Dohoda medzi stranami sporu o zániku
zmluvy dňom zrušenia zápisu žalobcu v registri nie je rozväzovacou podmienkou. Medzi stranami
sporu po uzavretí zmluvy nepanovala neistota, či zmluva nestratí právne účinky, ktoré nastali. Nie je
splnené ani to, že pri uzatváraní zmluvy aspoň jeden zmluvný partner vedel, že v prípade nesplnenia

dojednaných zmluvných záväzkov druhou zmluvnou stranou, nebude mať záujem na ďalšom trvaní
zmluvy. Bol presne dohodnutý dôvod, kedy zmluva zaniká, a to dňom zrušenia zápisu žalobcu v registri.
Uvedené má podklad v § 14 ods. 7 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom
poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z. z.“), ktorý
upravuje, že finančný agent je oprávnený začať vykonávať finančné sprostredkovanie odo dňa zápisu do
príslušného zoznamu. Výmaz finančného agenta z príslušného podregistra má potom za následok, že

finančné sprostredkovanie vykonávať nemôže, čoho logickým následkom je zánik zmluvy. Strany sporu
nepodmienili platnosť a účinnosť zmluvy zápisom žalobcu do príslušného registra, kedy by splnením
tejto podmienky účinky právneho úkonu trvali aj ďalej, a právny úkon by prestal byť podmienený, ale
dohodli sa na presných a jasných okolnostiach spôsobujúcich zánik zmluvy. Námietka žalobu je preto
v tomto smere neopodstatnená.

33. Podľa § 16 ods. 2 písm. e) zákona č. 186/2009 Z. z. účinného v roku 2015, kedy došlo k zrušeniu
zápisu žalobcu v príslušnom registri, Národná banka Slovenska zruší zápis viazaného finančného
agenta, podriadeného finančného agenta alebo viazaného investičného agenta v príslušnom zozname
v príslušnom podregistri podľa § 13, ak navrhovateľ na zrušenie zápisu podal úplný návrh na zrušenie

zápisu v registri viazaného finančného agenta; ak navrhovateľa o podanie návrhu na zrušenie zápisu
požiadal viazaný finančný agent, je navrhovateľ povinný podať návrh na zrušenie zápisu týchto osôb
do 30 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti. Žalobca v danom spore mal status viazaného finančného
agenta (Čl. I bod 2. zmluvy; § 8 zákona č. 186/2009 Z. z.). Žalovaná ako finančná inštitúcia so sídlom
na území Slovenskej republiky, s ktorou má žalobca uzavretú zmluvu podľa § 8 zákona č. 186/2009

Z. z. mala podľa § 14 ods. 2 zákona č. 186/2009 Z. z. účinného v roku 2015 status navrhovateľa na
zrušenie zápisu viazaného finančného agenta v príslušnom registri. Žalovaná má v zmysle zákona č.
186/2009 Z. z. povinnosť podať návrh na zrušenie zápisu, ak ju o to požiadal viazaný finančný agent.
Žalobca 24.11.2015 požiadal žalovanú o zrušenie zápisu v registri, podregister poistenia alebo zaistenia,
zoznam viazaných finančných agentov vedenom Národnou bankou Slovenska, v ktorom je vedený pod

registračným číslom 78978. Na základe tejto žiadosti podala žalovaná návrh na zrušenie zápisu. Zápis
žalobcu v registri bol zrušený 30.11.2015 (tieto skutočnosti sa zhodujú s údajmi verejného registra -
Register finančných agentov a finančných poradcov dostupný na https://regfap.nbs.sk/search.php) o
čom žalovaná informovala žalobcu listom z 30.11.2015 doručeným žalobcovi 07.12.2015. Súdu bola
predložená aj elektronická komunikácia z 10.06.2016, v ktorej žalobca žiadal zaslanie kópie výmazu,

ktorý osobne doručil. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že k zrušeniu zápisu žalobcu v registri
nedošlo na základe spoločného konania strán sporu, ale na základe jednostranného právneho úkonu
žalobcu - viazaného finančného agenta, ktorý žalovanú požiadal ako navrhovateľa na zrušenie zápisu
viazaného finančného agenta v príslušnom registri o zrušenie jeho zápisu. Takýto návrh žalovaná mala
následne povinnosť v zmysle § 16 zákona č. 186/2009 Z. z. podať. K zániku zmluvného vzťahu medzi

stranami sporu došlo na základe prejavenej vôle žalobcu, a to jeho listom z 24.11.2015 označeným ako
„Žiadosťozrušeniezápisuvregistri,podregisterpoisteniaalebozaistenia,zoznamviazanýchfinančných
agentovvedenomNárodnoubankouSlovenska“,čohonásledkombolapovinnosťžalovanejpodaťnávrh
na zrušenie zápisu žalobcu v príslušnom registri vedenom Národnou bankou Slovenska.

34. V § 669a Obchodného zákonníka (bod 17. tohto rozsudku) sú negatívne vymedzené situácie, v
ktorých obchodnému zástupcovi nevznikne nárok na odstupné, a to aj napriek tomu, že získal pre
zastúpeného nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi. V prípade
podľa písmena b) § 669a Obchodného zákonníka nevznikne nárok na odstupné, ak obchodný zástupca
skončil zmluvu a toto skončenie nie je odôvodnené okolnosťami na strane zastúpeného alebo vekom,

invaliditou, alebo chorobou obchodného zástupcu a ak od neho nemožno spravodlivo požadovať
pokračovanie v činnosti. Uvedené ustanovenie je založené na princípe, podľa ktorého obchodný
zástupca nemá nárok na odstupné, ak je zmluva o obchodnom zastúpení ukončená z jeho strany (najmä
podaním výpovede, prípadne odstúpením od zmluvy). Z uvedeného pravidla však existujú nasledujúcevýnimky: a) ak obchodný zástupca skončil zmluvu na základe okolností na strane zastúpeného (najmä
v dôsledku odstúpenia od zmluvy pre porušenie zmluvných záväzkov zastúpeným), b) ak obchodný
zástupca skončí zmluvu z dôvodu svojho veku, invalidity alebo choroby, a to za predpokladu, že od

neho nemožno spravodlivo požadovať pokračovanie v činnosti. Obchodný zákonník ani smernica o
obchodných zástupcoch nestanovujú žiadne bližšie špecifiká týkajúce sa toho, aký vek, miera invalidity
alebo druh choroby sa vyžaduje na to, aby mohol obchodný zástupca ukončiť zmluvu o obchodnom
zastúpení, a zároveň si zachovať právo na odstupné. Charakter a opodstatnenosť týchto dôvodov sa
bude posudzovať v každom prípade jednotlivo, pričom obchodný zástupca bude niesť dôkazné bremeno

preukázania toho, že v danom prípade nie je možné spravodlivo požadovať pokračovanie v činnosti.
V praxi pôjde najčastejšie o ochorenia dlhodobého charakteru, pokročilý vek a takú mieru invalidity,
ktorá obchodnému zástupcovi z dlhodobého hľadiska znemožňuje bežný výkon činnosti obchodného
zástupcu.

35. V danom spore súd dospel k záveru, že zmluvu medzi stranami sporu skončil žalobca tým, že listom

z 24.11.2015 označeným ako „Žiadosť o zrušenie zápisu v registri, podregister poistenia alebo zaistenia,
zoznam viazaných finančných agentov vedenom Národnou bankou Slovenska“ podal žiadosť o výmaz
jeho osoby z príslušného registra. V súlade s § 669a Obchodného zákonníka preto žalobcovi právo
na odstupné nevzniklo. Zároveň žalobca netvrdil, že skončil zmluvu z dôvodu svojho veku, invalidity
alebo choroby. Žalobca argumentoval tým, že skončil zmluvu na základe okolností na strane žalovanej.

V danom prípade ale neplatí podmienka, že od neho nemožno spravodlivo požadovať pokračovanie v
činnosti, pretože táto sa viaže len na vek, invaliditu alebo chorobu.

36. Podľa žalobcu okolnosti na strane žalovanej predstavujú preradenie žalobcu zo strany žalovanej
na pozíciu obchodného zástupcu. Súdu bol predložený list žalovanej z 26.08.2015, v ktorom oznámila

žalobcovi, že s účinnosťou od 01.09.2015 bude zaradený do pozície obchodného zástupcu. Dôvodom
preradenia bolo neplnenie väčšiny priebežných aktivít / úloh a povinnosti bližšie v liste uvedených. Na
základe tohto preradenia žalobca podľa jeho slov stratil príjem zo skupiny, ktorú vytvoril. Pre vyriešenie
tejto otázky, je potrebné vychádzať z toho, že žalobca na základe zmluvy mal vykonávať finančné
sprostredkovanie v sektore poistenia medzi žalovanou a klientami žalovanej alebo potencionálnymi

klientami žalovanej. Práva a povinnosti upravovala zmluva v Čl. III. Žalobca vykonával pozíciu
obchodného zástupcu do 01.01.2012, kedy postúpil na základe výsledkov svojej činnosti na pozíciu
manažéra. V tomto smere žalobca odkazoval na obchodnú politiku žalovanej, ktorú síce predložil ale s
účinnosťou až od 01.01.2015. Žalobca na základe postúpenia na pozíciu unit manažéra nevykonával
činnostipodľaČl.IIIzmluvy,alepredovšetkýmvzmysleobchodnejpolitiky,čopodľajehoslovzahrňovalo

tvorbuskupinyobchodníkov,ichškolenieasprevádzanieprocesomuzatváraniaichprvýchzmlúv.Zatúto
činnosť dostával od žalovanej provízie (bod 10. tohto rozsudku). Rozhodnutím žalovanej oznámeným
žalobcovi listom z 26.08.2015 bola žalobcovi ním vybudovaná skupina obchodníkov odňatá a žalobca
mal vykonávať pozíciu obchodného zástupcu. Uvedené je potrebné vnímať tak, že žalobca vykonával
na základe zmluvy pozíciu obchodného zástupcu do 01.01.2012 a od 01.09.2015 ju mal znova v zmysle

zmluvy vykonávať. Žalobca ale na uvedené reagoval tak, že zmluvu ukončil. Súdu bolo predložené
potvrdenie žalobcu o príjme, podľa ktorého mal žalobca ako obchodný zástupca príjem od 07.02.2011 do
01.01.2012 (kedy postúpil na pozíciu unit manažéra) v rozpätí od 1.159,02 eura do 2.306,58 eura (mimo
mimoriadnychprovíziíazálohovýchprovízií).Od01.01.2012do01.09.2015(kedybolžalobcapreradený
späť do pozície obchodného zástupcu) bol príjem žalobcu v rozpätí od 264,33 eura do 5.121,88 eura

(mimo mimoriadnych provízií a zálohových provízií). V auguste 2011 žalobca získal províziu za júl 2011 v
sume 2.306,58 eura a mimoriadnu províziu 150 eur, t. j. celkovo sumu 2.456,58 eura. Ide o sumu vyššiu
než provízia získaná napríklad za mesiace apríl 2013, máj 2013, jún 2013, júl 2013, august 2013, august
2014, január 2015, august 2015 ako unit manažér. Nie je preto pravdou, že žalobca mal údajne ostať
bez príjmu. Bez príjmu by žalobca ostal len v tom prípade, ak by prestal vykonávať činnosti v zmysle

zmluvy, na vykonávanie ktorých sa zaviazal. Zároveň neobstojí tvrdenie žalobcu, že nie je spravodlivé
od neho požadovať, aby pokračoval v činnosti pre žalovanú. Žalovaná nijak nelimitovala žalobcu vo
výkone činnosti pre žalovanú na základe zmluvy v pozícii obchodného zástupcu. Na tejto pozícii dosiahol
žalobca svojim úsilím miestami aj vyšší príjem ako v pozícii unit manažéra. Len samotný dôvod, že
žalobca v zmysle obchodnej politiky žalovanej bol preradený späť na pozíciu obchodného zástupcu,

ktorú v zmysle zmluvy mal vykonávať, nenapĺňa dôvody, pre ktoré nie je spravodlivé od neho požadovať,
aby pokračoval v činnosti pre žalovanú ako obchodný zástupca. Toto kritérium sa ako už súd uviedol v
prípade žalobcu ani aplikovať nemôže, keďže ho zákon viaže na vek, invaliditu, alebo chorobu.37. Žalobca mal pre žalovanú vykonávať činnosti v zmysle zmluvy na pozícii obchodného zástupcu.
Žalovaná žalobcovi umožnila postúpiť v kariérnom rebríčku vyššie na pozíciu unit manažéra. V tejto
pozícii žalovaná žalobcovi za jeho činnosť uhradila v priemere vyššie provízie. Následne bol žalobca

z tejto pozície preradený späť do pozície obchodného zástupcu. Keďže žalobca nebol prijatý do
funkcie unit manažéra, pričom podľa zmluvy mal vykonávať činnosť obchodného zástupcu a do
tejto funkcie sa po preradení vrátil, pričom v tejto funkcii nebol nijako limitovaný žalovanou, nie je
naplnená podmienka, že skončenie zmluvného vzťahu zo strany žalobcu je odôvodnené okolnosťami
na strane žalovanej. Žalobca ani len netvrdil, že žalovaná porušila vo vzťahu k jeho osobe nejakú

povinnosť stanovenú žalovanej zmluvou. V liste z 24.11.2015 označenom ako „Žiadosť o zrušenie
zápisu v registri, podregister poistenia alebo zaistenia, zoznam viazaných finančných agentov vedenom
Národnou bankou Slovenska“ žalobca nespomína žiadnu okolnosť na strane žalovanej, pre ktorú končí
zmluvnývzťah.Žalobcanevyužilanizmluvnúmožnosťzmluvuvypovedať,pričomvovýpovedibyuviedol
dôvody svojho konania. Za daných okolností preto nie je naplnená zákonná podmienka, že skončenie
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu je odôvodnené okolnosťami na strane žalovanej, a preto

žalobcovi právo na odstupné nevzniklo. Žalobca neuviedol žiadne okolnosti vzťahujúce sa na uzavretú
zmluvu so žalovanou, na základe ktorej mal vykonávať obchodného zástupcu. Postup na pozíciu unit
manažéra a následné vrátenie sa na pozíciu obchodného zástupcu sú okolnosťami, ktoré nemajú vplyv
na obsah zmluvou založeného vzťahu medzi stranami sporu. Súd znova opakuje, že žalobca na rozdiel
od svedkaW. nebol prijatý na pozíciu unit manažéra. V takomto prípade by bolo možné uvažovať o tom,

že preradenie na inú nižšiu pozíciu oproti počiatočnej pozícii spojenej s poklesom príjmu je okolnosťou
na strane žalovanej - toto ale nie je tento prípad, pretože žalobca prijatý na pozíciu obchodného zástupcu
sa vrátil späť do pozície obchodného zástupcu a v tejto pozícii svojim úsilím dokázal mať príjem miestami
vyšší než v pozícii unit manažéra. Dôvodom skončenia zmluvného vzťahu je podľa názoru súdu okolnosť
na strane žalobcu, a to strata jeho ambície stať sa riaditeľom (bod 11. tohto rozsudku). Kariérny postup

žalobcu je len možnosť poskytnutá žalovanou (bod 3.2 obchodnej politiky), ale nič nemení na tom, že
žalobca sa zaviazal pre žalovanú na základe zmluvy vykonávať činnosti obchodného zástupcu.

38. Elektronická správa L. M. z 31.07.2015 o ukončení spolupráce so žalobcom je pre posúdenie
tohto sporu irelevantná, pretože nebola to žalovaná, ktorá zmluvu so žalobcom ukončila. Výsluchy

svedkov nemajú rovnako pre právne posúdenie tohto sporu žiadny vplyv, pretože svedkovia vo
všeobecnosti potvrdili pokles príjmu v pozícii obchodného zástupcu oproti pozícii unit manažéra, ale
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca v pozícii obchodného zástupcu dokázal svojou
šikovnosťou dosiahnuť príjem vyšší a porovnateľný príjmu unit manažéra v určitých mesiacoch (bod 36.
tohto rozsudku). Okrem toho v zmysle obchodnej politiky (bod 3.2) mal žalobca po uplynutí 12 mesiacov

opätovne možnosť postúpiť v štruktúrach žalovanej vyššie.

39. Keďže žalobcovi právo na odstupné nevzniklo, súd konštatuje nedôvodnosť uplatneného nároku
žalobcu, t. j. plnenie žalovanej žalobcovi nemalo oporu v hmotnom práve. Z uvedeného dôvodu už bolo
nadbytočné sa zaoberať výškou odstupného, ktoré žalobca požadoval.

40. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania a dovolacieho konania
rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. podľa konečného úspechu
v spore. Žalovaná mala v spore plný úspech, pretože súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol
a konštatoval nedôvodnosť uplatneného nároku žalobcu, t. j. plnenie žalovanej žalobcovi nemalo

oporu v hmotnom práve. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania,
odvolacieho konania a dovolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu 100 %. O výške tejto
náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom
súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.