Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-27Cb/602/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105220993
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1105220993.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne LINEA Property, s.r.o.,

so sídlom Drieňová 34, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 02, IČO: 31 322 247, zastúpenej Mgr.
Vladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom Rožňavská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov 821
01, proti žalovanému Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie
429/1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 81101, IČO: 00603481, o zaplatenie 4.121,95 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.133,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 12
% ročne zo sumy 422,22 eura od 16.03.2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne

zo sumy 710,94 eura od 26.08.2005 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou z 01.06.2005 domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 8.268,47 eura
(249.096 Sk) s príslušenstvom a náhrady trov konania. Tvrdila, že vlastní pozemok s parcelným číslom
XXXXX/XX v A. - T., katastrálne územie C., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX. Časť z

tohto pozemku o výmere XXX mX užíva žalovaný ako pozemnú komunikáciu. Na užívanie pozemku
nemá žalovaný žiadny právny titul, čím sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje. Pozemok ocenila
podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 576/2003 Z.
z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 Z.
z. XXXX/XX/>o stanovení všeobecnej hodnoty majetku na sumu 4,26 eura (128,40 Sk) / m2 / rok.
Ročný nájom tak predstavuje 2.067,12 eura (62.274 Sk). Uplatnila si preto voči žalovanému nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia od 01.06.2001 do 01.06.2005 vo výške 8.268,47 eura. Žalovaného
vyzvala listom z 01.03.2004 na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak žalovaný odmietol zaplatiť
žalobkyni žalovanú sumu. Žalobkyňa sa teda obrátila na súd. Tvrdenia preukazovala listom žalovaného
z 05.05.2004, listom žalobkyne z 01.03.2004 s podacím lístkom, výpočtom nájmu pozemku, listom z
08.03.2004,výpisom z listu vlastníctva a výpismi z obchodného registra.

2. Na pojednávaní konanom 21.06.2007 žalobkyňa uviedla, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú

žalovaný užíva, čím sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje. Výška bezdôvodného obohatenia
je 4,26 eura (128,40 Sk) / m2 / rok. Žalovaný namietal, že výmera pozemku 485 m2 nie je presná.
Vzniesol aj námietku premlčania, pretože nárok žalobkyne je za prvé dva roky premlčaný. V nadväznosti
na vznesenú námietku premlčania zobrala žalobkyňa žalobu za obdobie od 01.06.2001 do 03.06.2003v celkovej sume 4.146,52 eura (124.918 Sk) späť. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a súd
vyhlásil uznesenie, ktorým konanie v časti o zaplatenie 4.146,52 eura (124.918 Sk) zastavil. Strany
sporu sa vzdali odvolania. Žalovaný ďalej uviedol, že na výmere X. Podaním sa nachádza miestna

komunikácia v jeho vlastníctve slúžiaca širokej verejnosti, pričom je ochotný zaplatiť, avšak nie sumu
žiadanú žalobkyňou.

3. Podaním z 11.02.2008 žalobkyňa súdu predložila znalecký posudok J.. X. číslo 19/2006, ako aj
geometrický plán, z ktorého vyplýva výmera dotknutej parcely 209 m2. Podaním z 10.04.2012 žalobkyňa

súdu predložila svoje vyjadrenie k znaleckému posudku J.. P. číslo 21/2011. Na pojednávaní konanom
22.05.2014 predložila žalobkyňa svoje vyjadrenie zo 06.11.2013. Podaním z 11.08.2021 predložila
žalobkyňa súdu znalecký posudok J.. A. číslo 1/2021.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 30.05.2025. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a nesúhlasila
s posudkom J.. M.. Žalovaný uviedol, že ide v intenciách právoplatne skončeného sporu v obdobnej

veci vedenej Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. B1-25Cb/100/2009, pričom je ochotný zaplatiť
žalobkyňou požadovanú sumu 4,26 eura (128,40 Sk) / m2 / rok - presne toľko žalobkyňa žalobou
požaduje. Súdu predložil znalecký posudok J.. M. číslo 8/2016, podľa ktorého je hodnota nájmu
4,089 / m2 / rok. Žalovaný uznal, že má povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie za obdobie
03.06.2003 až 01.06.2005 za výmeru 133 m2. Žalobkyňa žiadala priznať bezdôvodné obohatenie (resp.

náhradu škody) za výmeru 209 m2, pretože nad 127 m2 (žalobkyňa vychádza z inej výmery komunikácie
než žalovaný) je pozemok nevyužiteľný (nepoužiteľný) práve kvôli pozemnej komunikácii. Žalobkyňa
označila výmeru 485 m2 uvedenú v žalobe ako chybu v písaní.

5. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporná výmera, za ktorú má žalovaný zaplatiť

žalobkyni bezdôvodné obohatenie.

6. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

8. Podľa § 10a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom
2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

9. Podľa § 3 nariadenia účinného do 31. decembra 2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Táto sadzba bola od 22.12.2003 do 28.03.2004 vo výške 6 % a od 01.03.2005 do
28.02.2006 vo výške 3 %.

10. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

11. Podľa § 261 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“)
touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa
týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.13. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

15. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

17. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd zdôrazňuje, že do práva na

spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

18. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v
zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a

sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s
právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná
strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno

považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.

19.Súdzdôrazňuje,žepodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Obdo/66/2020
z 28.10.2020 platí, že „V zmysle judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) sú právny názor a hodnotiace
úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle ust. § 118 ods.

2 OSP (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, sp. zn. 5Cdo/211/2013
z 13. mája 2014). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového
stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11
ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Pri výkone spravodlivosti súd nesmie

byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným
vlastným predbežným právnym posúdením. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolatelia neodôvodnene
namietali, že nedodržaním procesného postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP bolo porušené ich právo
na spravodlivý proces“.

20. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech
strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré
môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej

právnej skutočnosti.

21. Súd v prvom rade uvádza, že je potrebné určiť režim právneho predpisu, pod ktorý sa primárne
subsumuje vzťah medzi stranami sporu. Súd sa nestotožňuje s tým, že vzťah medzi stranami sporu je
obchodnoprávnym vzťahom, pričom vychádzal z § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Medzi stranami

sporu nebol uzavretý relatívny obchodný záväzkový vzťah. Pre určenie relatívneho obchodného
záväzkového vzťahu je základom kritérium jeho subjektov a povahy ich činností. Záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi a subjektmi verejného práva tak upravuje práve odsek 2 § 261 Obchodného
zákonníka. Rozhodujúce je kritérium subjektu, ale zákon tu prelamuje zásadu vyslovenú v odseku
1 § 261, že na oboch stranách záväzkového vzťahu musia byť podnikatelia, a pripúšťa, aby režimu
Obchodného zákonníka boli podriadené aj vzťahy, kde podnikateľ vystupuje ako subjekt len na jednej

strane (tzv. jednostranné obchody). Zákon vyžaduje, aby na jednej strane záväzkového vzťahu stál
podnikateľ a aby záväzok súvisel s jeho podnikateľskou činnosťou. Na druhej strane záväzku môžu
vystupovať subjekty verejného práva a záväzok sa musí týkať zabezpečenia verejných potrieb alebo
vlastnej prevádzky. Pochopiteľne, vzhľadom na to, že ide o subjekty verejného práva, požiadavka
podnikateľskej činnosti neprichádza do úvahy. V predmetnom spore je nesporné, že žalobkyňa je

podnikateľom, ale táto nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobkyne nemá nič spoločné s podnikaním žalobkyne,
pretože nárok žalobkyňa neodvodzuje zo svojho podnikania, ale zo skutočnosti, že na jej nehnuteľnosti
je pozemná komunikácia vo vlastníctve žalovaného. Ide preto o vzťah spadajúci pod režim Občianskeho
zákonníka.

22. Zásadne nie je sporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku s parcelným číslom XXXXX/
XX v A. - T., XX.XX.XXXX.., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX (v žalobe nesprávne
uvedené ako číslo XXXX - poznámka súdu). Uvedené potvrdzuje výpis z listu vlastníctva č. XXXX
predložený žalobkyňou. Rovnako je nesporné, že na pozemku žalobkyne sa nachádza pozemná

komunikácia (miestna cesta), čo potvrdzuje aj list žalovaného z 05.05.2004.

23. V danom spore súd nevidí žiadny dôvod odkláňať sa od právoplatného rozhodnutia Mestského súdu
Bratislava III sp. zn. 25Cb/100/2009 z 18.02.2022, ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave
rozhodnutím sp. zn. 2Cob/102/2022 z 24.09.2024.

24. Ak sa na pozemku žalobkyne nachádza pozemná komunikácia vo vlastníctve žalovaného (čo v
konaní ani nebolo sporné) a neexistuje právny dôvod (nájomná zmluva, zmluvne či zákonom zriadené
vecné bremeno a pod.), na základe ktorého by bol upravený právny vzťah medzi stranami sporu, vzniká
žalobkyni nárok z bezdôvodného obohatenia.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 28.05.2012, sp. zn. 7Cdo/117/2011 konštatoval,
že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia

vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia
na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia , majetková
ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto
predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

26. Súdna prax sa zjednotila v názore, že majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa)
nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak
(pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia) jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenia by
musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania pozemkov

bez nájomnej či inej zmluvy, alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto titulu nie je vzhľadom na povahu
plnenia schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady.27. Pre záver o (ne)dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobkyňou voči žalovanému titulom
bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu bolo treba, aby žalobkyňa preukázala, že
medzi ňou a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázala, že

žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že jej (v akej konkrétnej výške)
vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom
majetkovej ujmy.

28. Žalovaný má postavenie verejnoprávnej korporácie, má vlastný majetok, vlastné príjmy a hospodári

za podmienok stanovených zákonom podľa vlastného rozpočtu (viď nález Ústavného súdu Slovenskej
republikysp.zn.III.ÚS389/08).Vykonávajednakprenesenúpôsobnosť,ktorápredstavujevýkonštátnej
správy zverenej orgánom mesta a ďalej samostatnú pôsobnosť, ktorá je prejavom jej samosprávy.
V oblasti prenesenej pôsobnosti sa uplatňujú princípy verejného práva regulujúce výkon verejnej
správy. Orgány verejnej moci tu vystupujú autoritatívne vo vzťahu k občanom a jedná sa teda o
správu uplatňujúcu princípy nadriadenosti a podriadenosti. Pokiaľ však ide o výkon samosprávy, ktorej

podstatou je predovšetkým hospodárenie s majetkom, kedy o spôsoboch jeho využitia a nakladania s
ním rozhoduje v medziach zákona verejnoprávna korporácia (právnická osoba - čl. 65 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky) samostatne, tu je potrebné zdôrazniť, že verejnoprávna korporácia vstupuje do
súkromnoprávnych vzťahov, kde platia súkromnoprávne princípy, predovšetkým princíp rovnosti strán
a ďalšie princípy občianskeho práva, vrátane princípu vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého

užívaním cudzieho majetku. Preto, ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené
všeobecné užívanie majetku vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného
obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
pretože aj keď existuje právny dôvod užívania pozemnej komunikácie (miestnej cesty), nejde o titul,
podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby také plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania jej

majetku) bolo poskytované bezplatne. Pripustením opačnej možnosti by došlo k porušeniu základného
princípu občianskoprávnych vzťahov, spočívajúceho v rovnosti účastníkov (viď rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/52/2009).

29. Súd preto dospel k záveru, že ak žalobkyňa vlastní pozemok, ktorý je užívaný žalovaným bez

právneho dôvodu, má to za následok vznik bezdôvodného obohatia na strane žalovaného plnením bez
právneho dôvodu. Pokiaľ preto žalovaný nepristúpil k úprave právneho vzťahu s vlastníkom pozemkov
(žalobkyňou) a na tomto pozemku je zriadená pozemná komunikácia (miestna cesta), potom je povinný
poskytnúť žalobkyni majetkový prospech zodpovedajúci tomu, o čo sa jeho majetkový stav nezmenšil,
hocisatakmalostaťvsúladesprávom.Žalovanýnapokonnepopieralsvojupovinnosťzaplatiťžalobkyni

peňažnú sumu predstavujúcu bezdôvodné obohatenie za využívanie pozemku žalobkyne v rozsahu,
v akom je na tomto pozemku pozemná komunikácia (miestna cesta) za obdobie od 03.06.2003 do
01.06.2005 (bod 2. tohto rozsudku).

30. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia táto je žalobkyňou požadovaná v sume 4,26 eura /

m2 / rok. Nie je preto absolútne potrebné riešiť akékoľvek rozpory medzi znaleckými posudkami J..
M. a J.. A. pokiaľ ide o určenie výšky bezdôvodného obohatenia. Žalovaný vychádzal zo znaleckého
posudku J.. M. číslo 8/2016, podľa ktorého je hodnota nájmu 4,089 / m2 / rok. Na pojednávaní konanom
30.05.2025 žalovaný súhlasil so sumou požadovanou žalobkyňou, a preto tu medzi stranami sporu už
nie je žiadny spor.

31. Žalobkyňa sa snažila presvedčiť súd (a aj samú seba), že nepožaduje sumu 4,26 eura / m2 /
rok, ale sumu podľa znaleckého posudku J.. A., pričom tvrdila chybu v písaní v rámci žaloby. Tieto
argumenty súd odmieta, ide o účelové tvrdenia žalobkyne, ktoré sú v jasnom rozpore s jej žalobou.
Žalobkyňa musí niesť zodpovednosť za to, ako svoj nárok vymedzí a čo požaduje. V žalobe žalobkyne

sa jasne uvádza, že žalovaný užíva jej pozemok v rozsahu 485 m2, pričom požaduje bezdôvodné
obohatenie v sume 4,26 eura (128,40 Sk) / m2 / rok za obdobie 01.06.2001 - 01.06.2005 (4 roky).
485 m2 x 4,26 eura (128,40 Sk) / m2 / rok x 4 roky = 8.268,47 eura (249.096 Sk). K žalobe priložila
žalobkyňa svoj list z 01.03.2004 adresovaný žalovanému a výpočet nájmu pozemku, v ktorom vychádza
z rovnakej výmery a sumy ako uviedla v žalobe. Nejde preto o žiadne chyby v písaní, počítaní, iné zrejmé

nesprávnosti a ani vady žaloby. Na odstránenie vád žaloby nebola žalobkyňa vyzvaná. Ak následne
zistila žalobkyňa, že skutočná výmera pozemnej komunikácie (miestnej cesty) na pozemku žalobkyne
je nižšia než ňou uvádzaná, mala možnosť urobiť späťvzatie žaloby. Ak žalobkyňa zistila, že výška
bezdôvodného obohatenia je vyššia než žiadala, mala možnosť navrhnúť zmenu žaloby. Žalobkynitiež nič nebránilo zažalovať vyššiu sumu a následne túto podľa výsledkov znaleckého dokazovania
upraviť. Žalobkyňa nič z toho neurobila a argumentovala tým, že dodatočným zistením nižšej výmery
pozemnej komunikácie (miestnej cesty) na pozemku žalobkyne vlastne stúpla ňou požadovaná výška

bezdôvodného obohatenia (m2 / rok) až do žalovanej sumy nedotknutou späťvzatím - 4.121,95 eura.
Takýto prístup súd striktne odmieta a vychádzal z riadne v žalobe vymedzenej a listinnými dôkazmi
podporenej sumy požadovaného bezdôvodného obohatenia 4,26 eura (128,40 Sk) / m2 / rok.

32. Ďalej bolo treba vyriešiť výmeru pozemnej komunikácie (miestnej cesty) na pozemku žalobkyne.

Žalobkyňa spočiatku tvrdila výmeru 485 m2, ktorú následne podaním z 11.02.2008 upravila na 209 m2.
J.. A. v znaleckom posudku číslo 1/2021 vychádzala z výmery pozemku pod zriadenou komunikáciou
v rozsahu 127,36 m2. Ing. M. v znaleckom posudku číslo 8/2016 vychádzal z výmery pozemku pod
zriadenou komunikáciou v rozsahu 133 m2. Z výmery 133 m2 vychádzal aj žalovaný. Predložený
znalecký posudok J.. M. obsahoval zameranie geodetom Ing. C. Y.. Podľa tohto zamerania je plocha,
ktorá je zabratá miestnou komunikáciou v rozsahu 133 m2. Keďže žalovaný nerozporoval (a uznal),

že predmetná pozemná komunikácia (miestna cesta) žalovaného zaberá plochu pozemku žalobkyne
v rozsahu 133 m2, súd vychádzal z uvedeného rozsahu (čo je v konečnom dôsledku priaznivejšie pre
žalobkyňu).

33. Výška bezdôvodného obohatenia je potom pri výmere 133 m2 za obdobie od 03.06.2003 do

01.06.2005 (730 dní = dva roky) vo výške 4,26 eura / m2 / rok, čo je suma 1.133,16 eura (4,26 x 133 x 2).
Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.133,16 eura žalobkyni. Vo zvyšku 2.988,79 eura
(4.121,95 eura - 1.133,16 eura) súd žalobu žalobkyne vrátane úrokov z omeškania zamietol, pretože
žalobkyňa požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia nad výmeru pozemku zastavanú pozemnou
komunikáciou vo vlastníctve žalovaného.

34. Žalobkyni nepatrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za zvyšnú časť pozemku (nad
133 m2), na ktorom sa nenachádza pozemná komunikácia (miestna cesta) žalovaného. Žalobkyňa na
pojednávaní konanom 30.05.2025 a predovšetkým vo svojej záverečnej reči žiadala náhradu škody
za pozemok do výmery 209 m2 (ako rozdiel medzi touto výmerou a 133 m2, resp. 127 m2), keďže

túto časť pozemku pozemná komunikácia odrezala a podľa žalobkyne tým znehodnotila zvyšnú časť
pozemku. Súd však v tejto súvislosti uvádza, že predmetná skutočnosť v prípade nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia je absolútne irelevantná a súd pripomína, že je treba vychádzať z časti
zastavaného pozemku žalobkyne pozemnou komunikáciou žalovaného, ktorá bola skutočne užívaná
žalovaným. Na danom mieste nie je sporné, že takouto plochou bol pozemok žalobkyne v rozlohe 133

m2, preto žalobkyni patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len za túto skutočne užívanú časť
pozemku. Okrem toho žalobkyňa nikde v žalobe neuvádza nič o náhrade škody a až do 30.05.2025
túto argumentáciu vôbec nepoužila. K akejkoľvek náhrade škody chýbajú žalobkyni substancované
tvrdenia a súd nemá dôvod sa touto argumentáciou žalobkyne zaoberať, keďže v tejto časti ani nebola
pripustená zmena žaloby. Ak žalobkyňa neuvedie rozhodujúce skutočnosti (skutkové tvrdenia) ohľadom

uplatneného nároku, súd si ich nemôže miesto žalobkyne domyslieť len, aby mohol žalobe vyhovieť,
keďže to nie je úlohou súdu v kontradiktórnom civilnom sporovom konaní, úloha súdu sa obmedzuje na
posúdenie rozhodujúcich skutočností uvádzaných stranami sporu, a ak strana sporu tieto rozhodujúce
skutočnosti neuvedie, neunesie bremeno tvrdenia ohľadom daného nároku, čo sa v konečnom dôsledku
prejaví v strate sporu.

35. Súd vychádzal striktne zo žaloby, keďže žalobkyňa procesný úkon zmeny žaloby neurobila, pričom
v žalobe požaduje žalobkyňa výlučne vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k celej výmere
jej pozemku 485 m2. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2Cob/102/2022 z 24.09.2024, ktorý uviedol, že „Súd prvej inštancie správne priznal nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia za skutočne užívanú časť pozemku - 133 m2. Súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru, že argumentácia žalobcu, že zvyšnú časť pozemku, na ktorom nebola
zastavaná pozemná komunikácia žalovaného, ale túto časť pozemku pozemná komunikácia odrezala
a podľa žalobcu tým znehodnotila zvyšnú časť pozemku (76 m2), predmetná skutočnosť by bola
relevantnou vo vzťahu k posudzovaniu nároku za zriadenie vecného bremena. V prípade nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia súd uzavrel, že je treba vychádzať z časti zastavaného pozemku
žalobcu pozemnou komunikáciou žalovaného, ktorá bola skutočne užívaná žalovaným (133 m2).“.36. Ďalej súd upriamuje pozornosť aj na to, že nie je prípustné tvrdiť nové skutočnosti v záverečnej
reči, a teda nie je dôvod sa venovať tejto argumentačnej línii žalobkyne, ktorá nebola nikdy obsahom
žaloby. Aj Krajský súd v Bratislave v uznesení z 30.04.2024, sp. zn. 2Cob/60/2020 uviedol, že „Zároveň

odvolací súd uvádza, že obsahom záverečnej reči je zhrnutie návrhov a vyjadrení k dokazovaniu,
ako aj k právnej stránke veci, nie uplatnenie nových prostriedkov procesného útoku alebo procesnej
obrany, takýto postup by bol v rozpore so zásadou koncentrácie konania. Konštatáciu žalovaného o
úmysle zákonodarcu vo vzťahu k moderácii zmluvnej pokuty v záverečnej reči, nie je možné ani podľa
obsahu vyhodnotiť ako uplatnenie prostriedku procesnej obrany. Súd prvej inštancie sa nemal preto ani

povinnosť zaoberať sa moderáciou zmluvnej pokuty, nakoľko takýto návrh žalovaný neuplatnil a preto
ani povinnosť postupovať podľa § 153 ods. 3 CSP.“.

37.Súdzároveňžalovanéhozaviazalajnazaplatenieúrokuzomeškania,keďžesadostaldoomeškania
s vydaním bezdôvodného obohatenia. Súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7MCdo/5/2014 z 30.09.2014, podľa ktorého pri nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia nie je v Občianskom zákonníku (a ani v Obchodnom zákonníku - poznámka súdu) určená
doba splnenia, je treba vychádzať z toho, že ten, kto je povinný bezdôvodné obohatenie vydať (dlžník)
je povinný plniť prvý deň po tom, čo bol veriteľom o splnenie požiadaný. Ak nedošlo k požiadaniu dlžníka
skôr, je treba za kvalifikovanú výzvu považovať žalobný návrh. Dňom splatnosti pohľadávky je potom
deň po doručení tohto žalobného návrhu žalovanému.

38. Žalobkyňa preukázala doručenie kvalifikovanej výzvy žalovanému 12.03.2004 (podacia pečiatka
Magistrátu hl. m. SR Bratislavy na liste z 08.03.2004, ktorým bolo žalovanému odstúpené podanie
žalobkyne - vyúčtovanie bezdôvodného obohatenia). V spomenutom liste ale žalobkyňa vyúčtovala
bezdôvodné obohatenie od 01.01.2000 do 29.02.2004. Aplikujúc toto obdobie na daný spor ide o rozsah

bezdôvodného obohatenia od 03.06.2003 do 29.02.2004 (čo je 272 dní) v celkovej sume 422,22 eura.
Platí preto, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou sumy 422,22 eura od 16.03.2004, t. j. deň
po 15.03.2004 uvedený v liste žalobkyne z 01.03.2004, do ktorého mal žalovaný plniť. Výšku úroku z
omeškania určil súd na 12 % ročne podľa nariadenia citovaného v bode 9. tohto rozsudku. Súd tak
žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 422,22 eura od

16.03.2004 do zaplatenia. Vo zvyšku 710,94 eura (1.133,16 eura - 422,22 eura) sa dostal žalovaný do
omeškania deň po doručení žaloby (podľa doručenky bola žaloba žalovanému doručená 25.08.2005).
Výšku úroku z omeškania určil súd na 6 % ročne podľa nariadenia citovaného v bode 9. tohto rozsudku.
Súd tak žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 710,94
eura od 26.08.2005 do zaplatenia a vo zvyšku (úroky z omeškania) žalobu žalobkyne zamietol, pretože

úroky omeškania boli uplatnené v nesprávnej sadzbe 13 %, nesprávne počítané už od 01.06.2001.

39. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by požadované úroky z omeškania v zastavenej časti 4.146,52
eura (13 % úrok z omeškania zo sumy 4.146,52 eura od 01.06.2001) neboli dotknuté späťvzatím,
tak sú v celom rozsahu premlčané, nemožno ich priznať a súd žalobu žalobkyne aj v tejto časti

zamietol. Námietku premlčania žalovaný vzniesol na pojednávaní konanom 21.06.2007. Senát
občianskoprávneho kolégia v rozsudku z 29. júna 2010 sp. zn. 1 Cdo 157/2009 uviedol, že povinnosť
platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň
trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto
záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí

ako celok. Obdobie 01.06.2001 do 02.06.2003 (vrátane), za ktoré tiež požadovala žalobkyňa vydanie
bezdôvodného obohatenia bolo dotknuté späťvzatím žaloby z dôvodu premlčania. Premlčanie nároku
žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za toto obdobie má za následok aj premlčanie úrokov
z omeškania. Žalobkyňa za každý jeden deň v rámci obdobia 01.06.2001 do 02.06.2003 mala vedomosť
o osobe, ktorá sa na jej úkor obohacuje - žalovaný a aj o výške bezdôvodného obohatenia, ktoré

vyčísľovala podľa vyhlášky (list žalobkyne z 01.03.2004), a teda v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vrátane úrokov z omeškania za
obdobie od 01.06.2001 do 02.06.2003 premlčaný, keďže žaloba bola podaná až 03.06.2005, t. j. viac
ako dva roky odo dňa, keď sa žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jej úkor obohatil.

40.Sumarizujúcvšetkouvedenésúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkynisumu1.133,16eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 422,22 eura od 16.03.2004 do zaplatenia as úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 710,94 eura od 26.08.2005 do zaplatenia a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamietol.

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. a s § 256 ods. 1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore a podľa
zásady procesného zavinenia zastavenia konania. Nárok na náhradu trov konania by patril žalovanému.
Žalobkyňa pôvodne požadovala sumu 8.268,47 eura, z ktorej zobrala čiastočne späť sumu 4.146,52
eura a v tejto časti súd konanie zastavil. Z procesného hľadiska má teda súd za to, že je to práve

žalobkyňa, ktorá procesne zavinila zastavenia konania v tejto časti a táto časť je prevyšujúca než
časť, ktorá po čiastočnom späťvzatí ostala predmetom konania. Súd zdôrazňuje, že nárok na náhradu
trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o
dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu
výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobkyne. Ide teda o to, či sa žalobkyňa domohla
uplatneného nároku (v zastavenej časti), pričom súd neskúma, či by bola žalobkyňa v meritórnom

konaní úspešná, alebo nie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/1/2014,
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/4/2010, rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/12/2008, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 196/2009). Žalobkyňa sa celkom zjavne nedomohla sumy 4.146,52 eura voči žalovanému,
a preto nemožno konštatovať, že pre správanie sa žalovaného bola žaloba žalobkyne vzatá späť. Žaloba

bola vzatá späť na základe vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného. Toto ale nemožno
hodnotiť ako správanie sa žalovaného, pre ktoré bola žaloba vzatá späť. Žalovaný by preto mal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania, keďže zastavená časť (4.146,52 eura) a zostávajúca časť
(4.121,95 eura) predstavuje k pôvodne žalovanej istine (8.268,47 eura) 50,15 % : 49,85 %. Okrem toho
úspech na strane žalovaného je aj vo zvyšnej časti keď žalobkyni bol prisúdená suma 1.133,16 eura

z požadovanej 4.121,95 eura, čo je 27,49 %. Zamietajúca časť 2.988,79 eura predstavuje 72,51 %
a čistý úspech žalovaného je 45,02 %. Keďže ale žalovaný nebol zastúpený advokátom a z obsahu
spisu súd zistil, že iné trovy žalovanému nevznikli, súd v súlade s Čl. 17 Základných princípov C. s. p.
zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol priamo a nárok na náhradu trov konania žalovanému proti
žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom
súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.