Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 3, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117220189
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3117220189.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu A. B., narodeného

XX.XX.XXXX, bytom v C. D. C. A., E. XX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Prosman a
Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Trnave, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, za ktorú
koná JUDr. Tomáš Pavlovič, proti žalovanému Fakultná nemocnica Trenčín, so sídlom v Trenčíne,
Legionárska 28, IČO 00 610 470, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária
JUDr. Danica Birošová, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 46, IČO 36 837 857, za ktorú koná JUDr.
Michaela Gáborík, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna
Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO 00 585 44, právne zastúpeného JUDr.

Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 55, IČO 42 174 856, o náhradu
škody

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného s a p r i z n á v a voči žalobcovi náhrada trov
konania v rozsahu 100 %.

III. Štátu s a p r i z n á v a voči žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu bolestného vo
2 252,00 eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanémudozaplatenia,náhradusťaženiaspoločenskéhouplatnenia114912,00eurs5,00%úrokom
z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia , náhradu za
stratu na zárobku počas práceneschopnosti 3 631,17 eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia, náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s liečením 51,00 eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po doručení

žaloby žalovanému do zaplatenia a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15 000,00 eur.

2. Svoje nároky založil na tom, že došlo u neho k ujme na zdraví v dôsledku protiprávneho konania
žalovaného. Dňa 3. 3. 2015 bol všeobecnou lekárkou odoslaný na urologické vyšetrenie k žalovanému,
kde mu bola diagnostikovaná hernia scrotalis. Následne bol vyšetrený na chirurgickom oddelení
žalovaného s odporučením hospitalizácie za účelom vykonania operačného zákroku. Po absolvovaní
predoperačných vyšetrení bol dňa 13. 4. 2015 prijatý na hospitalizáciu k žalovanému a 14.4.2015

absolvoval v spinálnej anestéze operáciu pre indirektnú ingvinálnu herniu (pravostranná prietrž, pruh).
Žalobca po prebudení z anestézie pociťoval problémy s hybnosťou dolných končatín, ktoré pretrvávali
aj do ďalšieho dňa, preto na túto skutočnosť upozornil službukonajúcu sestru. O tejto skutočnosti
informoval 16. 4. 2015 zároveň aj primára oddelenia, ktorý ho odoslal na vyšetrenie k neurológovi.Následne bol vyšetrený neurologičkou D. D., ktorá zdravotný stav žalobcu zhodnotila ako bežnú reakciu
na spinálnu anestéziu, ktorá postupne odznie. Napriek týmto pooperačným ťažkostiam bol 16. 4.
2O15 prepustený z hospitalizácie do domáceho liečenia so záverom - na úrovni nervového systému

t. č. nenachádzame organickú príčinu vysvetľujúcu ťažkosti s kontinenciou moču a stolice. Žalobca v
domácom prostredí spozoroval slabšiu citlivosť v dolnej časti dolných končatín s tým, že pri dotyku
pociťoval v končatinách mierne svrbenie. V nasledujúcich dňoch pociťoval žalobca zhoršenie svojho
zdravotného stavu, absolvoval viacero vyšetrení u odborných lekárov, resp. v nemocničnom zariadení,
bez zlepšujúceho sa jeho stavu, napokon 16.11.2015 absolvoval konzultáciu v Univerzitnej nemocnici

Bratislava, kde mu bola určená diagnóza G544, poškodenie bedrových a krížových nervových koreňov.
Žalobca požiadal o preskúmanie vyššie uvedenej poskytnutej zdravotnej starostlivosti Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý listom zo dňa 11. 1. 2016 potvrdil, že pri operácii hernie žalobcu
v inguinálnej oblasti došlo k poškodeniu genitofemorálneho nervu.

3. Na základe uvedeného skutkového stavu veci dospel žalobca k záveru, že mu protiprávnym konaním

žalovaného bola spôsobená škoda, druhu a rozsahu, ako ju uviedol v žalobnom návrhu. Poukázal na
to, že priamym pôvodcom zásahu je ten, kto sa dopustil neoprávneného zásahu do osobnostných práv
druhého svojim konaním alebo opomenutím. Pôvodcom zásahu je aj ten, kto za neoprávnený zásah
do osobnostných práv iného zodpovedá na základe analogickej aplikácie § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého škoda (analogicky nemajetková ujma) je spôsobená právnickou osobou

alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri jej činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Z
oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín jednoznačne vyplýva,
že pri operačnom zákroku u žalovaného došlo k poškodeniu periférnych neurogénnych štruktúr (nervus
genitofemoralis). Úrad napriek konštatovaniu, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri operačnom
zákroku, poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovaným nehodnotí ako postup non lege artis, a to

z dôvodu, že žalobca podpísal poučenie a informovaný súhlas pacienta v zmysle § 6 zákona č.
576/2004 Z. z. Takéto hodnotenie nepovažoval žalobca za správne. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č.
576/2004 Z .z. je ošetrujúci zdravotnícky pracovník povinný informovať osobu, ktorej sa má zdravotná
starostlivosť poskytnúť, o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o
možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Žalobcovi nebolo pred operačným zákrokom poskytnuté dostatočné poučenie v uvedenom zmysle, pred
operáciou nevedel o následkoch rizík poskytnutia zdravotnej starostlivosti a nemal možnosť sa slobodne
rozhodnúť. Pokiaľ by žalobca mal dostatok informácii (že môže dôjsť k poškodeniu genitofemorálneho
nervu, ktoré spôsobí závažné trvalé následky), operáciu by za žiadnych okolností neabsolvoval.
Realizácia lekárskeho zákroku bez informovaného súhlasu, teda aj na základe súhlasu, ktorý nebol

vykonaný v zmysle vyššie uvedených podmienok, t.j. súhlas bez toho, aby sa pacientovi dostalo
riadneho poučenia, je porušením právnej povinnosti, a teda nedovoleným, protiprávnym konaním,
ktorý je jedným z predpokladov náhrady škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalším
predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik škody, ktorý je v danej veci nesporný. Spornou by mohla
byť otázka príčinnej súvislosti. Všeobecne platí, že príčinná súvislosť, ako predpoklad zodpovednosti

za škodu je daná, ak protiprávny úkon je vyvolávajúcim činiteľom (príčinou) poškodenie zdravia,
inými slovami k následku (poškodeniu zdravia) by nedošlo, nebyť príčiny (nedovoleného zákroku ).
Medzi porušením povinnosti (protiprávnym konaním) žalovaného a nižšie uvedenou škodou žalobcu, a
zároveň zásahom do osobnostných práv žalobcu tak existuje priama príčinná súvislosť, keďže nebyť
tohto (ne)konania (nedbanlivosti žalovanej - ak by žalovaná postupovala lege artis medicinae, vrátane

riadneho informovaného súhlasu) nedošlo by k poškodeniu zdravia žalobcu. Pred operačným zákrokom
mal byť žalobca riadne poučený o rizikových faktoroch tejto operácie. Pokiaľ by bol žalobca riadne
oboznámený o následkoch a rizikách, takúto operáciu by nikdy nepodstúpil a negatívne následky,
spojené s operáciou by nikdy nenastali. Poučenie o následkoch a rizikách dané pacientovi pritom musí
byť také, aby aj laik mohol zvážiť riziká zákroku a rozhodnúť sa, či zákrok podstúpi alebo nie.

4. Podľa predbežného lekárskeho posúdenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. celková náhrada
bolestného je za 127,50 bodov 2 252,00 eur, sťaženia spoločenského uplatnenia 4 200 bodov, teda 76
608,00 eur. Žalobcovi vznikol pokles schopnosti vykonávať pracovnú činnosť o viac ako 70 %, preto
je dôvod navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, teda na sumu 114 912,00

eur. Počas trvania práceneschopnosti v období od 7.4.2015 do 12.9.2016 došlo u žalobcu k strate na
zárobku 3 631,17 eur (3 dni x 55 % z DVZ 27,4776 eur + 522 dní x 25 % z DVZ 27,4776 eur). Náklady
na cestovné do zdravotníckych zariadení boli celkom 51,00 eur.5. Žalobca mal ďalej za to, že vyššie uvedeným postupom žalovaného došlo aj k neoprávnenému
zásahu do jeho práv na život, zdravie a najmä na súkromie, ktoré je súčasťou fyzickej integrity človeka
a ako také je chránene čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 8 ods. 1. Dohovoru, chrániacich súkromný

život, pretože súkromný život v pojatí Európskeho súdu pre ľudské práva zahŕňa fyzickú a duševnú
integritu. Ustanovenie čl. 16 je rozvinutím ustanovenia o práve na život, so zrejmým dôrazom zaistiť
ochranu človeka, nakoľko predstavuje súčasť ústavného statusu jedinca, ktorého záruky sú výslovne
upravené v konkrétnych ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Uvedený záver má zásadný význam
z hľadiska nárokov plynúcich z poskytnutej zdravotnej starostlivosti, najmä poskytnutej non lege artis (v

závislosť na odbornosti zdravotného výkonu, ktorý sa dotýka osobnostných práv človeka). Protiprávnym
konaním žalovaného došlo k zásahom do osobnostných práv žalobcu, spočívajúcim v tom, že žalobca
miloval prírodu a venoval sa vysokohorskej turistike, ktorej sa už viac nemôže účastniť. Žalobca sa pre
čiastočne ochrnutie a necitlivosť končatín už viac nevenuje plávaniu ani nenavštevuje žiadne kultúrne
podujatia, ako tomu bolo zvykom kým nedošlo k poškodeniu jeho zdravia. Dovtedy pre človeka plného
životného elánu skončil v priebehu jedného okamihu jeho doterajší plnohodnotný život. Žalobca bol

nútený opustiť zamestnanie, ktoré ho napĺňalo a bavilo. Fakt, že zdravotný stav žalobcu sa po banálnej
operácii pruhu zmenil natoľko, že tento už nie je schopný vykonávať samostatne bežné domáce práce,
opravy a práce okolo domu, s ktorými nikdy nepotreboval ako zručný muž pomoc, sa odrazili aj na jeho
psychickom stave. Žalobca sa už viac nemôže venovať dlhoročnej záľube v opravovaní áut, nakoľko pri
zohýbaní dostane ihneď závrat, pri akejkoľvek zvýšenej námahe u hrozí riziko odpadnutia, vzhľadom

k tomu, že žalobca trpí únikom moču ako aj stolice je nútený nosiť plienky, čo v ňom vyvoláva pocity
hanby a menejcennosti. Je zjavné, že žalobcovi tak protiprávne konanie žalovaného zasiahlo nielen do
súkromného, ale aj rodinného života. Vzhľadom k rozsahu a intenzite zásahu do osobnostných práv a
značnej miere zníženia vážnosti žalobcu v spoločnosti žiadal žalobca náhradu nemajetkovej ujmy 15
000,00 eur.

6. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobcovi bola zo
strany žalovaného poskytnutá zdravotná starostlivosť riadne, správne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami právnych predpisov, týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti. V zmysle týchto
ustanovení poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť

je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so
zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Žalovaný poučil žalobcu o jeho zdravotnom stave
správne, úplne, žiadne dôležité informácie nezatajil, ani ich nepodal oneskorene, nevykonal iný úkon,
aký bol žalobcovi vysvetlený, neurobil nesprávny diagnostický postup, všetky potrebné informácie

odovzdal žalobcovi ešte pred vykonaním lekárskeho zákroku. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti
bolo predmetom vykonaného dohľadu zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
nebolo zistené žiadne pochybenie. Toho času neexistuje žiadne odborné stanovisko, resp. znalecký
posudok, z ktorého by vyplývalo, že žalovaný nepostupoval správne. Žalovaný zároveň namietol
premlčanie uplatneného nároku, dvojročná premlčacia doba uplynula podľa jeho názoru 14. 4. 2017

(deň operačného zákroku), žaloba bola podaná 10. 11. 2017.

7. Žalobca nesúhlasil s námietkami žalovaného, zotrval na tom, že žalobcovi nebola poskytnutá
informácia o tom, že v priebehu operácie môže dôjsť k poškodeniu genitofemorálneho nervu, s takouto
vedomosťou by operáciu v žiadnom prípade neabsolvoval. Aj zo stanoviska Úradu pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že pri operačnom zákroku k takémuto poškodeniu došlo. Navyše,
týmto stanoviskom súd nie je viazaný. Ak aj pacient pri operačnom zákroku utrpí poškodenie zdravia,
ktoréjejednýmzmožnýchrizíkzákroku,neznamenáto,žezdravotníckezariadenienemohlopostupovať
non lege artis. Námietku premlčania žalobca nepovažoval za dostatočne určitú a kvalifikovanú.

8. Žalovaný zotrval na tom, že informovanie a poučenie žalobcu o jeho zdravotnom stave a liečebnom
postupebolonáležitéadostatočné,čožalobcasvojimpostupomajpotvrdil.Poukázalďalejnato,žeÚrad
dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou je orgánom, ktorý má v zmysle zákona právomoc vykonávať
dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, jej správnosťou. Súd má v zásade vychádzať z
rozhodnutí na to kompetentných orgánov a len ako ultima racio by mal v odôvodnených prípadoch

prikročiť k ich korekcii. Môže k tomu dôjsť výnimočne, ak sa v konaní pred súdom ukážu nové významné
skutočnosti, o ktorých príslušný úrad nemal vedomosť. K prekonaniu takéhoto stanoviska by mohlo
dôjsť výhradne na základe znaleckého posudku, ktorý by špecifikoval nedostatky a chyby úradu pri jeho
výkone dohľadu, ktoré by mali za následok jeho nesprávny záver.9. Intervenient na strane žalovaného navrhol žalobu zamietnuť. Mal za to, že pokiaľ zákrok, ktorý
absolvoval žalobca so sebou prinášal isté riziká, ale bolo urobené všetko, čo vyžaduje lekárska veda

pri podobných zákrokoch, nevznikol žalobcovi žiaden nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej
ujmy. Prípadné neinformovanie pacienta možno vyhodnotiť ako konanie v rozpore so zákonom, ale
toto konanie bezprostredne nesmeruje k poškodeniu zdravia, v takom prípade absentuje základný
predpoklad možnosti priznania akejkoľvek náhrady súdom, a to príčinná súvislosť. Je pri tom
povinnosťou žalobcu existenciu príčinnej súvislosti, smerujúcej k poškodeniu zdravia, preukázať. Ide o

skutkovú otázku, je potrebné ju tvrdiť a preukazovať. V danej veci ale k poučeniu žalobcu došlo, bol
riadne informovaný o zdravotnom stave, zákroku ako aj o jeho možných následkoch. Informovaný súhlas
potvrdil žalobca svojim podpisom. V prípade žalobcu došlo k nepriaznivému následku s jeho súhlasom,
bez porušenia povinnosti žalovaným. K možnému premlčaniu intervenient uviedol, že začiatok plynutia
premlčacej doby je viazaný na moment, kedy sa poškodený dozvedel, aká škoda na zdraví mu vznikla.
Nárok na bolestné považoval za premlčaný, nakoľko premlčacia doba začala plynúť okamihom vytrpenia

bolesti, teda dňom operačného zákroku. Začiatok plynutia premlčacej lehoty v prípade nároku na
náhradu za sťažené spoločenské uplatnenie je po ustálení zdravotného stavu, ku ktorému dochádza rok
po udalosti, v tomto prípade 14. 4. 2016. Intervenient spochybnil aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy,
považoval ju za duplicitne uplatnený nárok na základe rovnakých skutkových okolností ako nárok na
náhradu sťaženého spoločenského uplatnenia. Nepovažoval za prípustné, aby sa takýmto spôsobom

navyšoval nárok z titulu náhrady škody.

10. Skutočnosti ohľadne zdravotného stavu žalobcu medzi stranami neboli sporné. Sporným zostalo, či
žalobca pred operačným zákrokom dostal informácie ohľadne operačného zákroku, ktorý mal podstúpiť.
Z listinných dôkazov vyplynulo, že 13.04.2015 žalobca podpísal záznam o informovaní a poučení

pacienta, čím potvrdil, že bol lekárom náležite informovaný o svojom zdravotnom stave, navrhovanom
liečebnom postupe, o možných vedľajších prejavoch a následkoch tohto postupu. 09.04.2015 žalobca
podpísal pučenie pacienta o anestézii. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojom
oznámení o výsledku šetrenia zo dňa 11.01.2016 uviedol, že žalobca 14.04.2015 absolvoval v
zariadení žalovaného v spinálnej anestéze operáciu pre indirektnú pravostrannú ingvinálnu herniu

(pre pravostrannú prietrž, pruh). Pred operačným výkonom boli realizované predoperačné vyšetrenia,
žalobca poskytol informovaný súhlas so spôsobom anestézie. Z obsahu predloženej dokumentácie
úrad konštatoval, že ťažkosti žalobcu, neuropatické bolesti, alebo bolesti na podklade poškodenia
periférnych neurogénnych štruktúr pri operácii, pričom jednou z možných komplikácií operácie hernie
v ingvinálnej oblasti je poškodenie genitofemorálneho nervu. Žalobca uviedol, že sa dostal do situácie,

kedy mu vznikla na miešku prietrž, išlo o bolestivý stav, ktorý spôsoboval aj nepriechodnosť čriev bolo
nevyhnutné tento problém riešiť. Zdravotný problém potvrdili viacerí lekári, chirurg doporučil operáciu,
nebol iný spôsob riešenia jeho ťažkostí, nepriechodnosť čriev sa mohla hocikedy obnoviť. Absolvoval
vyšetrenie v anesteziologickej ambulancii, lekárka mu vzhľadom na jeho zdravotný stav doporučila
spinálnu anestéziu, s tým súhlasil. Do nemocnice prišiel 13.04.2015, záznam o poučení pacienta

podpísal už 14.4.2015, poučenie si riadne neprečítal lekár za ním nebol. Keby vedel, že môže nastať
následok v podobe poškodenia nervu, operáciu by neodmietol, ale žiadal by celkovú anestéziu. Zotrval
na tom, že nebol poučený o tom čo môže vzniknúť po doporučenej anestézii.

11. Podľa § 420 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú
podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým
dotknutá.Zodpovednostisazbavíten,ktopreukáže,žeškodunezavinil.Podľa§442ods.1Občianskeho
zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 42 ods. 3

Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka
pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa

všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa § 449 ods.1 Občianskeho zákonníka pri škode na
zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.12. Za predpoklady zodpovednosti za škodu sa považujú: protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná
udalosť, vyvolávajúca škodu, vznik ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom, respektíve
škodnou udalosťou a ujmou a zavinenie. Existencia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu

musí byť v každom jednotlivom prípade daná a preukázaná, ak niektorý z prípadných predpokladov
nebolo možné v určenom rozsahu preukázať, zodpovednostný právny vzťah medzi škodcom a
poškodeným nevznikne a teda poškodenému nemôže byť priznaná náhrada škody. Na vznik objektívnej
zodpovednosti stačí splnenie prvých troch menovaných predpokladov, pričom zavinenie sa v prípade
objektívnej zodpovednosti neskúma. Zodpovedný subjekt sa za určitých okolností môže svojej

zodpovednosti zbaviť a to preukázaním, že ujmu, ktorá vznikla, nezavinil. Protiprávnym úkonom je také
konanie, ktoré je v rozpore s hmotným právom a protiprávnosť v danom prípade možno charakterizovať
ako porušenie povinností, ktoré lekárovi, prípadne zdravotníckemu zariadeniu ukladá príslušný právny
predpis. Porušením právnej povinnosti v medicínskom práve sa rozumie objektívne rozpor medzi tým
ako lekár skutočne konal a tým ako konať mal, aby si splnil svoju povinnosť. Protiprávne konanie lekára
môže spočívať v tom, že nepostupoval lege artis, že nevyužil potrebné odborné znalosti a postupy pri

vymedzeníanamnézy,stanovenídiagnózyaliečebnéhopostupu,zaisteniaosobnejstarostlivosti.Vpraxi
sa protiprávnosť konania môže prejaviť v nedostatku informovaného súhlasu pacienta s navrhovaným
úkonom zdravotnej starostlivosti, v nedostatku poučenia pacienta o zdravotnom stave a o dôsledkoch
navrhovaného liečebného úkonu, v porušení práva pacienta na oboznámenie sa s obsahom svojej
zdravotnej dokumentácie a podobne. Plnenie zákonnej povinnosti v oblasti medicínskeho práva spočíva

v uskutočnení takej činnosti, ktorá vyplýva lekárovi z právneho predpisu, vzhľadom na ich postavenie
subjektov, poskytujúcich zdravotnú starostlivosť. Ak by z takejto činnosti, kde lekár postupoval lege
artis vznikla pacientovi ujma, nezodpovedá za túto ujmu, v dôsledku chýbajúcej protiprávnosti takéhoto
konania ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Protiprávnosť konania je vylúčená
v prípade súhlasu pacienta s vyšetrovacím či liečebným úkonom lekára, v dôsledku, ktorého došlo

k vzniku ujmy. Súhlas pacienta je okolnosťou vylučujúcu protiprávnosť iba v prípade, ak sú splnené
zákonné podmienky jeho udelenia (nikoho nemožno nútiť podstúpiť lekársky zákrok). Pod skutkovú
podstatu všeobecnej zodpovednosti za škodu v medicínskom práve možno zahrnúť predovšetkým
prípady zavineného porušenia povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade so súčasne
dostupnými poznatkami lekárskej vedy, čiže takzvané konanie non lege artis. Porušenie požiadavky

postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lege artis je označované v medicínskom práve ako
chybnýpostuppriposkytovanízdravotnejstarostlivosti,pričomuvedenéchybysúnajčastejšímiprípadmi
zavineného protiprávneho úkonu lekára. Chybný postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ako
protiprávny úkon hodnotený v súlade so špecifikami medicínskej zodpovednosti má z hľadiska založenia
občiansko-právnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka význam iba vtedy, ak

reálne viedol k vzniku ujmy a ak ho možno považovať za príčinu nepriaznivého následku ( ujmy).

13. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto
ju zamietol. Bolo nesporné, že v dôsledku operačného zákroku došlo u žalobcu k poškodeniu
genitofemorálneho nervu, čo u neho spôsobilo trvalé, vyššie uvedené následky. K poškodeniu došlo v

priebehu operácie, a nie následkom zvolenej anestézie, ako sa zrejme mylne žalobca domnieval. So
spôsobom anestézie žalobca po doporučení odbornej lekárky súhlasil, rovnako súhlasil s operačným
zákrokom a príslušné poučenie podpísal, hoci si ho neprečítal. Nebolo preukázané, že došlo k
nezákonnému postupu v zmysle neposkytnutia potrebných informácií pred operačným zákrokom. Hoci
žalobca v písomnej žalobe tvrdil, že pokiaľ by mal dostatok informácií o možných následkoch, operáciu

by neabsolvoval, pri výsluchu uviedol len toľko, že by žiadal iný druh anestézie, s tým, že operácia
bola nevyhnutná, nakoľko bez nej by mal závažné zdravotné ťažkosti. Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, ktorý disponuje odborníkmi v oblasti medicíny, potvrdil, že k poškodeniu zdravia žalobcu
došlo v priebehu operácie, nie v dôsledku použitej anestézie, pričom uvedené poškodenie nervu
je komplikáciou, ktorá pri uvedenom druhu operačnom zákroku môže nastať. Nebolo preukázané,

a žalobca to v žalobe ani netvrdil, že lekári pri operačnom zákroku nepostupovali lege artis, a
ak aj v dôsledku operačného zákroku utrpel žalobca poškodenie zdravia, lekári resp. žalovaný za
túto ujmu nezodpovedajú. Je potrebné uviesť, že prípadné neposkytnutie náležitého poučenia pred
operačným zákrokom by bolo protiprávnym konaním, ale toto samotné by nesmerovalo k poškodeniu
zdravia žalobcu. K poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri operácii, ktorú by, ako sa žalobca vyjadril,

absolvoval aj vtedy, keby mal o možných komplikáciách nevedomosť vzhľadom na to, že bez operácie
by mal závažné zdravotné ťažkosti. Na základe toho je možné konštatovať, že chýbajú základné
predpoklady pre uplatnenie si nároku na náhradu škody, rovnako nároku za úhradu nemajetkovej ujmya to protiprávne konanie. Pokiaľ by bolo preukázané protiprávne konanie, spočívajúce v neposkytnutí
náležitého poučenia, čo sa nestalo, chýbala by príčinná súvislosť tohto konania so vznikom škody.

14. Vyššie uvedené považoval súd za postačujúce k rozhodnutiu vo veci, preto sa ďalšími námietkami
k žalobe nezaoberal.

15. Žalobca až na pojednávaní 20.07.2020 navrhol znalecké dokazovanie k priebehu samotného
operačného zákroku, v žalobe ani v ďalšom písomnom vyjadrení ale neuviedol žiadne skutkové

okolnosti, resp. právne hodnotenie, ktoré by smerovali k tomu, že lekári pri operácii samotnej
nepostupovali lege artis. Žalovaný a intervenient s takýmto dokazovaním nesúhlasili s poukazom na
rozpor so zásadou koncentrácie dokazovania. Podľa § 149 a § 153 ods. 1-3 Civilného sporového
poriadku, prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, ich popretie,
návrhy na vykonanie dôkazov. Strany sú povinné tieto prostriedky uplatniť včas, pričom nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania. Súd na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas nemusí prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonania ďalších úkonov súdu. Žalobca si uplatnil svoje nároky na základe toho, že mu nebolo
poskytnuté pred operáciou náležité poučenie, priebeh operácie a stým súvisiaci návrh na vykonanie
znaleckého dokazovania predniesol až na súdom určenom pojednávaní, teda nie včas, preto na tento

prostriedok procesného úkonu súd neprihliadol a rozhodol, že navrhovaný dôkaz nevykoná.

16. V dôsledku podaného odvolania sa vecou zaoberal súd druhej inštancie, Krajský súd v Trenčíne,
ktorý uznesením zo dňa 30.11.2021, č. k. 17Co/110/2020-156, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. Odvolací súd dal v otázke znaleckého dokazovania žalobcovi za pravdu, Záver súdu prvej inštancie,
že žalobca neuplatnil návrh na vykonanie znaleckého dokazovania včas, ale až na pojednávaní
dňa 20.07.2020, a preto na tento prostriedok procesného úkonu neprihliadol a nenariadil žalobcom
navrhované znalecké dokazovanie, tak nezodpovedal priebehu konania. Preto platí, že návrh na

znalecké dokazovanie žalobca uplatnil včas, v dôsledku čoho malo byť i vykonané.

18. Za tejto situácie súd prvej inštancie predčasne uzavrel, že žalovaný pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti žalobcovi nekonal protiprávne, s odôvodnením, že "chýbajú základné predpoklady pre
uplatnenie si nároku na náhradu škody, rovnako nároku za úhradu nemajetkovej ujmy, a to protiprávne

konanie". Potom súd prvej inštancie nemohol dospieť ani k záveru, že "pokiaľ by bolo preukázané
protiprávne konanie spočívajúce v neposkytnutí náležitého poučenia, čo sa nestalo, chýbala by príčinná
súvislosť tohto konania so vznikom škody", nakoľko príčinnú súvislosť by bolo možné hodnotiť až v
nadväznosti na konkrétne zistené protiprávne konanie a následok na zdraví žalobcu (teda najskôr
je nutné zistiť konkrétne protiprávne konanie a následok a až potom ustáliť príčinnú súvislosť medzi

konaním a následkom). Vzhľadom na včasné uplatnenie návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania
žalobcom zostala otvorená otázka zodpovednosti žalovaného za dôsledky na zdraví a osobnostných
právach žalobcu.

19. Pritom musí odvolací súd akcentovať, že súd prvej inštancie sa nemohol spoľahnúť na Oznámenie

o výsledku šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý prijal závery o vzniku
poškodeniazdraviažalobcuvkoreláciískonanímžalovaného.Vďalšomkonanísúdprvejinštanciebude
povinnývyriešiťviacerénastolenéotázky.Vzhľadomnažalovanýmvznesenúnámietkupremlčaniabude
potrebné prednostne ustáliť, či a prípadne aká časť nárokov žalobcu je premlčaná. Ak nároky žalobcu
premlčané nebudú, bude potrebné, po zložení preddavku žalobcom na trovy znaleckého dokazovania

(§ 253 CSP), nariadiť znalecké dokazovanie. Následne bude potrebné znova sa zaoberať vecou samou
- teda oboma nárokmi uplatnenými žalobcom - nárokom zo škody na zdraví aj nárokom na náhradu
nemajetkovej ujmy. Odvolací súd zároveň podotkol, že súbeh oboch nárokov žalobcu je možný -
odvolací súd už vo svojej rozhodovacej praxi zaujal tento záver a nemá dôvod na jeho zmenu, napr.
v rozhodnutí zo dňa 19.1.2018, sp. zn. 17Co/209/2018; podporne je nutné upozorniť na zhodný záver

plynúci z judikatúry Najvyššieho súdu SR, z rozsudku zo dňa 28.5.2014, sp. zn. 7 Cdo 65/2013, ktorý
bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako R 1/2015). Pri nároku
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bude potrebné skúmať dôvody hodné osobitného
zreteľa pre zvýšenie náhrady najviac o 50 % v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhradeza bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko žalobca má za to, že sú splnené
podmienky na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %.

20. Súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil vo veci znaleckú organizáciu
forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o..

21. Otázky a odpovede znaleckého ústavu boli nasledovné:

Uveďte, či u žalobcu mohlo dôjsť k poškodeniu genitofermorálneho nervu v dôsledku podania spinálnej
anestézie pri operačnom zákroku u žalovaného, ktorý bol vykonaný dňa 14.04.2015. Ak k tomu nie je
možné zaujať jednoznačné stanovisko, vyjadrite sa s určením miery pravdepodobnosti (pravdepodobné,
málo pravdepodobné, vysoko pravdepodobné).
Odpoveď: Znalecká organizácia v prípade žalobcu môže vylúčiť súvislosť medzi poškodením jeho
genitofemorálneho nervu vpravo a podaním spinálnej anestézie. K poškodeniu genitofemorálneho nervu

vpravo u menovaného teda nedošlo v dôsledku podania spinálnej anestézie.

Posúďte správnosť zdravotníckej starostlivosti, ktorá bola žalobcovi poskytnutá zo strany žalovaného v
súvislosti s operačným zákrokom hernie a zdôvodnite to. Ak k tomu nie je možne zaujať jednoznačné
stanovisko, vyjadrite sa s určením miery pravdepodobnosti (pravdepodobne, málo pravdepodobné,

vysoko pravdepodobné ).
Odpoveď: Znalecká organizácia konštatuje, že postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
žalobcovi počas jeho hospitalizácie na Chirurgickej klinike FN Trenčín v období od 13.04.2015 do
17.04.2015 boli správne. V súvislosti s dokumentovanými ťažkosťami menovaného v pooperačnom
období je možné uviesť, že veľmi pravdepodobne došlo k prechodnej lézii (čiastočnému poraneniu)

nervus genitofemoralis vpravo s typickým obrazom bolesti v oblasti hornej časti pravého stehna a
mieška. Z dostupných podkladov nevyplýva presný interval trvania týchto ťažkostí. U menovaného došlo
v pooperačnom období k dekompenzácii vertebrogénneho algického stavu, ktorý si vyžadoval okrem
iného hospitalizáciu na Neurologickom oddelení FN Trenčín v období od 13.07.2015 do 17.07.2015.
V rámci zdravotnej dokumentácie z daného obdobia sa už známky genitofemorálnej neuralgie vpravo

u menovaného neuvádzajú. Poranenie genitofemorálneho nervu je medicínskym rizikom operácie
slabinovejhernie,pričomtotoporanenienemusíbyťautomatickynásledkomnesprávnehomedicínskeho
postupu. Znalecká organizácia v tejto súvislosti revidovala aj okolnosti poskytnutia poučenia pacientovi
zo dňa 13.04.2015 a uvedenia jeho písomného informovaného súhlasu. Žalobcu mal ošetrujúci
lekár podľa Záznamu o informovaní a poučení pacienta dňa 13.04.2015 náležite informovať a

poučiť o jeho zdravotnom stave, o navrhovanom diagnostickom a/alebo liečebnom postupe v zmysle
očakávaného prínosu, ako aj možných vedľajších prejavoch a následkoch tohto postupu. Znalecká
organizácia konštatuje, že poskytnuté poučenie (vrátane eventuálnej zmienky o možnosti poranenia
genitofemorálneho nervu) ďalej nemôže analyzovať, nakoľko z dostupných podkladov nevyplýva jeho
konkrétny medicínsky obsah.

V prípade ak sa preukáže poskytnutie zdravotnej starostlivosti non lege artis zo strany žalovanej, uveďte,
či existuje medicínska príčina súvislosť medzi nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou zo
strany žalovanej a vznikom poškodenia zdravia čo do dôvodu a v rozsahu ktorý uvádza žalobca.
Odpoveď: Znalecká organizácia analýzou dostupných podkladov nezistila nesprávne postupy pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi počas jeho hospitalizácie na Chirurgickej klinike FN
Trenčín v období od 13.04.2015 do 17.04.2015.

Vyjadrite sa tiež k správnosti poskytnutej predoperačnej ako aj pooperačnej starostlivosti. V tejto
súvislosti uveďte, či operačný zákrok vykonaný žalovaným považujete jediné možné riešenie hernie u

žalobcu alebo existujú aj iné spôsoby jej liečby (vhodnejšie).
Odpoveď: Znalecká organizácia považuje poskytnutú predoperačnú zdravotnú starostlivosť v zmysle
predoperačných vyšetrení (interné a anestéziologické vyšetrenia) za správnu, rovnako ako aj vedenie
anestézie počas operačného zákroku. Za správny medicínsky postup znalecká organizácia považuje
aj operačné riešenie pravostrannej inguinálnej hemie u menovaného. V danom prípade bolo teoreticky

možné uvažovať aj o laparoskopickej operácii (t. j. operácii bez nutnosti vykonania kožného rezu v
slabinovej oblasti), ktorá má, samozrejme, tiež svoje riziká (okrem iného poranenie periférneho nervu v
slabinovej oblasti, krvácanie, či poranenie čreva).Uveďte dátumovo, kedy bolo najskôr možné považovať zdravotný stav žalobcu za ustálený pre potreby
bodového ohodnotenia bolestného.
Odpoveď: Obdobie ustálenia zdravotného stavu pána A. B. pre potreby bodového

hodnotenia bolestné ho je možné určiť na deň 17.04.2015.

Uveďte, či žalovaná pred operáciou správne vyhodnotila zdravotný stav žalobcu, určila správnu
klasifikáciu operačného a anestéziologického rizika, zvolila správny postup pri predoperačnej
starostlivosti, pri operácii a pri pooperačnej starostlivosti (premedikácia, voľba anestézie, pooperačná

analgézia ... ).
Odpoveď: Stav pacienta bol zo strany predoperačných vyšetrení posúdený správne. Interné
predoperačné vyšetrenie bolo realizované správne, lege artis. Anestéziologické vyšetrenie bolo
realizované správne, klasifikácia anestéziologického aj operačného rizika bola správna, postup
predoperačnej starostlivosti bol zvolený správne, rovnako ako premedikácia, voľba anestézie aj
pooperačná analgézia. Poskytovanie pooperačnej zdravotnej starostlivosti na chirurgickej klinike bolo

tiež správnym postupom lege artis.

Uveďte, či operačný výkon u žalobcu bol zdravotne nevyhnutný, a existoval v čase poskytnutia
zdravotnej starostlivosti iný medicínsky vhodný postup, ktorý by suploval potrebu operačného zákroku.
Odpoveď: Znalecká organizácia uvádza, že indikácia k operačnému riešeniu pravostrannej slabinovej

hernie veľkosti 5 x 10 cm bola správna. V danom prípade bolo teoreticky možné zvážiť laparoskopickú
operáciu (t. j. operáciu bez nutnosti vykonania kožného rezu v slabinovej oblasti), ktorá má, samozrejme,
tiež svoje riziká (okrem iného poranenie periférneho nervu v slabinovej oblasti, krvácanie, či poranenie
čreva).

Uveďte, či sa u žalobcu vyskytovali v predchorobí iné pridružené ochorenia, ktoré mali vplyv na výber
anestézie, operačný postup a vznik pooperačných komplikácii, ktoré uvádza žalobca.
Odpoveď: U pacienta bola identifikovaná v rámci predoperačných vyšetrení artériová hypertenzia,
hypercholesterolémia, počínajúce sklerotické zmeny ciev na očnom pozadí, recidivujúce obličkové
koliky, alergická anamnéza, vertebrogénny algický syndróm, varixy predkolení, z hodnôt výšky a

hmotnosti pacienta rezultovala obezita II. stupňa. Uvedené zistenia z anestéziologického hľadiska
predikovali voľbu spinálnej anestézie ako vhodnejší výber s nižším anestéziologickým rizikom oproti
celkovej anestézii, ktorá by nevyhnutne bola sprevádzaná umelou pľúcnou ventiláciou a svalovou
relaxáciou. Znalecká organizácia na tomto mieste znova upozorňuje, že posudzovaná komplikácia nie je
v príčinnej súvislosti s anestéziologickým výkonom. V rámci pooperačného obdobia bolo menovanému

dňa 16.04.2015 vykonané neurologické konziliárne vyšetrenie pre pocit pálenia v genitofemorálnej
oblasti, ktorého výsledkom bol záver bez presvedčivej neurogénnej lézie. V následnom období
boli ťažkosti menovaného spôsobené dekompenzáciou vertebrogénneho algického syndrómu bez
objektivizácie ťažkostí, ktoré by mohli predstavovať genitofemorálnu neuralgiu.

Uveďte, či je eventuálne lokálne poškodenie periférnych neurogénnych štruktúr nervus genitofemoralis
pri indikovanom operačnom zákroku dôvodom na tvrdenie, že v dôsledku uvedeného poškodenia
periférneho nervového tkaniva došlo k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti zo strany žalovanej non
lege artis, alebo sa jedna o predvídateľné nevyhnutné riziko spojené s typom uvedeného operačného
zákroku.

Odpoveď: Poranenie genitofemorálneho nervu je medicínskym rizikom operácie slabinovej hernie,
pričom toto poranenie nemusí byť automaticky následkom nesprávneho medicínskeho postupu, t. j.
postupu non lege artis.

Uveďte, či patrí do klinického obrazu jednostranného poškodenia periférnych neurogénnych štruktúr

(nervus genitofemoralis), ktorý inervuje motorické a senzitívne časti kože na prednej ploche stehna a
kožu skrota u muža, inkontinencia moču a stolice, resp. sexuálna dysfunkcia.
Odpoveď: Vo vzťahu k príčinnej súvislosti inkontinencie moču a stolice so spinálnou anestéziou
je treba poznamenať, že ak by k inkontinencii došlo v dôsledku poškodenia pri podaní spinálnej
anestézie, tak by tieto príznaky boli prítomné bezprostredne po odoznení anestézie a spojené aj s

inými neurologickými príznakmi, zodpovedajúcimi poškodenej inervácii celého zasiahnutého nervového
zväzku, vychádzajúceho z anatomicky príslušného medzistavcového priestoru. Vo všeobecnosti do
klinického obrazu poškodenia nervus genitofemoralis nepatrí inkontinencia moču, stolice a ani sexuálna
dysfunkcia.22. Po doplnení dokazovania znaleckým posudkom sú opätovne dospel k záveru, že predpoklady
zodpovednosti za škodu, ktorými sú protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná udalosť,

vyvolávajúca škodu, vznik ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom, respektíve škodnou
udalosťou a ujmou a zavinenie, neboli naplnené. Existencia predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu musí byť v každom jednotlivom prípade daná a preukázaná, ak niektorý z prípadných
predpokladov nebolo možné v určenom rozsahu preukázať, zodpovednostný právny vzťah medzi
škodcom a poškodeným nevznikne a teda poškodenému nemôže byť priznaná náhrada škody.

Porušením právnej povinnosti v medicínskom práve sa rozumie objektívne rozpor medzi tým ako
lekár skutočne konal a tým ako konať mal, aby si splnil svoju povinnosť. Protiprávne konanie lekára
môže spočívať v tom, že nepostupoval lege artis, že nevyužil potrebné odborné znalosti a postupy pri
vymedzení anamnézy, stanovení diagnózy a liečebného postupu, zaistenia osobnej starostlivosti. Zo
záverov znaleckého posudku vyplýva, že zo strany žalovaného boli splnené všetky postupy potrebné
pre operačný zákrok, ktorý žalobca podstúpil. Predmetný znalecký posudok konštatuje, že k poškodeniu

genitofermorálneho nervu nemohlo dôjsť podaním spinálnej anestézie, hospitalizácia žalobcu v období
od 13.04.2015 do 17.04.2015 bola vykonaná správne, neboli zistené žiadne postupy zo strany
žalovaného, ktoré by boli nesprávne, predoperačná starostlivosť zo strany žalovaného bola vykonaná
správne, zdravotný stav žalobcu bol pred operáciou zo strany žalovaného vyhodnotený správne,
operačné riešenie bolo zvolené správne. Závery realizovaného znaleckého dokazovania potvrdzujú

skutkové tvrdenia žalovaného, že poučenie žalobcu ako pacienta bolo realizované štandardným
spôsobom formou informovaného súhlasu. Celý priebeh predoperačných vyšetrení a súvisiacich
administratívnych úkonov, ktoré žalovaný realizoval, ako aj priebeh samotnej anestézie bol lege artis,
a teda správny. V posudzovanom prípade žalobcu nie je z anatomického hľadiska možné, aby došlo k
poškodeniu genitofemorálneho nervu zo strany aesteziológa pri manipulačných technikách spojených

s punkciou lumbálneho priestoru pri podávaní spinálnej anestézie. Nebol tak naplnený prvý predpoklad
pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorým je protiprávne konanie žalovaného. Preto súd
žalobu zamietol.

23. Žalovaný a rovnako intervenient na strane žalovaného vzniesli námietku premlčania s poukazom

na to, že zdravotný stav žalobcu bol ustálený 17.04.2015 a žalobca si uplatnil svoj nárok po uplynutí
dvojročnej premlčacej lehoty až 20.11.2017.

24. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu

škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

25. Ustanovenie § 106 ods. 1 OZ upravuje pri práve na náhradu škody dvojročnú subjektívnu premlčaciu
dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, keď preukázateľne získal informáciu
o okolnostiach vzniku škody, ktoré mu pomôžu urobiť si dostatočne pravdepodobný úsudok o tom,
ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu
zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody. V
tomto prípade okrem ustáleného zdravotného stavu žalobcu, ktorý upresnil znalecký ústav je podstatné

i to, kedy sa žalobca dozvedel o tom, kto zodpovedá za vzniknutú škodu. Žalobca po prepustení z
nemocnice 16.04.2015 neustále pociťoval zdravotné ťažkosti a absolvoval viac vyšetrení za účelom
zistenia ich príčiny. Diagnóza mu bola určená pri vyšetrení v Univerzitnej nemocnici v Bratislave,
16.11.2015akoG544,poškodeniebedrovýchakrížovýchnervovýchzakončení.AžzlistuÚradudohľadu
nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 11.01.2016 zistil, že k poškodeniu genitofemorálneho nervu došlo

pri jeho operáccii hernie. Subjektívna premlčacia doba tak skončila až 11.02.2018 a žaloba bola podaná
včas.

26. Žalovaný a rovnako intervenient na strane žalovaného opomenuli, že žalobca si uplatnil viacero
nárokov. Popri náhrade za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia žiadal náhradu za stratu

na zárobku, náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a náhradu nemajetkovej
ujmy. Každý s týchto nárokov predstavuje samostatne uplatniteľný nárok, so samostatným plynutím
premlčacej doby a samostatným počiatkom jej plynutia. Pre náhradu za stratu na zárobku a úhradu
nákladov spojených s liečením platí aj objektívna premlčacia lehota. Právo na náhradu nemajetkovejujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej
lehote, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).
Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova "mohlo", a nie od slova

"mohol". Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel,
alebo nevedel o svojom práve. Aj keby sa počítala premlčacia lehota v týchto nárokoch od okamihu
prepustenia žalobcu z nemocnice (16.04.2015), žaloba by bola podaná včas. Ani pre tieto nároky nebola
námietka premlčania podaná dôvodne, k tomu je potrebné dodať, že u týchto nárokov žalovaný a
intervenient na strane žalovaného svoju námietku neupresnili.

27. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného boli v spore plne úspešní, preto im súd s použitím §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

28. V priebehu konania uznesením zo dňa 08.04.2025, č. k. 21C/60/2017-317, bolo znaleckej organizácii
forenzic.sk priznané znalečné vo výške 3 152,37 eur. Táto suma bola vyplatená z rozpočtových

prostriedkov tunajšieho súdu.

29. Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou
normou, ustanovením § 148 OSP, podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek
tomu, že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného

princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu
priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 31. júla 2018, sp. zn. 4Obo/3/2018 - zverejnené v Zbierke rozhodnutí pod R/75/2018.)

30. Na základe vyššie uvedeného súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi,
ktorý bol v spore neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.