Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. august 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 112P/129/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125205231
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nikoleta Uhlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125205231.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky - A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX, právne zastúpená advokátskou kanceláriou EQUIDEM – advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Hornopotočná 1, Trnava v mene ktorej koná JUDr. Ing. Dušan Grman, advokát proti manželovi: D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k mal. dieťaťu: E. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX a plnoletej dcére: B. F. B.,

nar. dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o úpravu práv a povinností vo vzťahu k plnoletej B. F. B., nar. dňa XX.XX.XXXX
zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.07.2025 domáhala, aby súd rozviedol jej
manželstvo a plnoleté dieťa B. F. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletého E. B. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do

striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že deti budú v osobnej starostlivosti matky po
dobu dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych týždňov, následne budú v osobnej starostlivosti otca po
dobu ďalších dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych týždňov, pričom tento režim sa bude pravidelne
striedať a výmena detí sa uskutoční vždy v nedeľu do 18:00 hod., pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak
a aby súd otca zaviazal prispievať na výživu detí aj počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti sumou
300,00 Eur mesačne na maloletého E. B. B., nar. XX.XX.XXXX a sumou 200,00 Eur mesačne na B.

F. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom uvedené výživné je určené na dorovnanie životnej úrovne detí počas
obdobia,keďsanachádzajúvstarostlivostimatky,ajesplatnévždydo10.dňapríslušnéhokalendárneho
mesiaca, vopred na účet navrhovateľky. Konanie vo veci návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k deťom sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX. Súčasťou návrhu
zo dňa 08.07.2025 bol aj návrh manželky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží
manželovi povinnosť prispievať na výživu manželky sumou 1 000,00 Eur mesačne vždy do 10. dňa

v mesiaci. Návrh manželky na vydanie neodkladného opatrenia vo veci výživného na manželku súd
vylúčil na samostatné konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. XXXXX/XX/XXXX.

2. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať
na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa

nadobúda dovŕšením osemnásteho roku.

3. Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že B. F. B., nar. dňa XX.XX. XXXX bola v čase podania
návrhu už plnoletá.

4. Podľa§7ods.1zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“),účastníkom

je ten, koho tento zákona za účastníka označuje.5. Podľa § 7 ods. 2 CMP, v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho
právach a povinnostiach sa má konať.

6. Podľa § 8 CMP, návrh navrhovateľa, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa § 7, súd uznesením
odmietne.

7. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

8. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je
miestne príslušný všeobecný súd osoby oprávnenej na výživné.

9. Podľa § 155 CMP, konanie ( vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov) sa
začína len na návrh.

10. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú osoba oprávnená
na výživné a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

11. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konania

podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

12. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak

tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
13. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
14. Konanie o rozvod manželstva je síce obligatórne spojené s konaním o úprave práv a povinností,

avšak iba k maloletým deťom, a preto pokiaľ medzičasom dieťa nadobudlo plnoletosť, a následne
vyjadrilo svoj súhlas so vstupom do konania, odvolací súd je oprávnený posudzovať už iba výšku
vyživovacej povinnosti, nakoľko táto trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť v zmysle
ustanovenia § 62 ods.1 Zákona o rodine, a nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z
hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. V zostávajúcom rozsahu pokiaľ ide o konanie

o úpravu práv a povinností k maloletému súd konanie zastaví. ( Rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 20CoP/7/2020 zo dňa 9.6.2021).

15. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k plnoletému dieťaťu, z povahy veci je zrejmé, že o zverení
do osobnej starostlivosti, jeho zastupovaní, správe jeho majetku, úprave jeho styku s rodičom a o práve

rodiča na informácie už nie je možné rozhodovať, lebo tieto práva sú súčasťou rodičovských práv
a povinností a nadobudnutím plnoletosti zanikajú. Nadobudnutím plnoletosti však nezaniká vyživovacia
povinnosť. Ústavný súd sa zaoberal otázkou, aký má byť postup v konaní o rozvod manželstva
v prípade, že dieťa nadobudne plnoletosť ohľadne jeho výživy a jednoznačne povedal, že „všeobecný
súd v takejto situácii v rámci konania o rozvode a úprave práv a povinností voči maloletému dieťaťu

nemôže upravovať výkon rodičovských práv a povinností k tomuto (plnoletému) dieťaťu, ale plnoleté
dieťa má samo možnosť podať návrh na výživné voči rodičovi“ (rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. II.
ÚS 254/2013). Ak sa teda konanie o rozvod manželstva nestihne ukončiť skôr ako maloleté dieťa
rozvádzajúcich sa manželov nadobudne plnoletosť, nadobudnutím plnoletosti sa ukončuje aplikačný
rozsah komentovaného ustanovenia. Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas

po rozvode treba zastaviť, lebo tu už nie je predmetom konania. Pokračovať v konaní o pomeroch detí
manželov je možné po nadobudnutí plnoletosti iba o výživnom, na ktoré vznikol nárok do plnoletosti.
Pokiaľ ide o výživné po nadobudnutí plnoletosti, v takomto prípade však už ide o konanie vo veciach
výživy plnoletých osôb podľa § 154 a nasl. a s konaním o rozvod manželstva nemá nič spoločné. Nie
je teda vylúčené, aby dieťa po tom, čo nadobudne plnoletosť, podalo návrh na úpravu vyživovacej

povinnosti jeho rodičov, konanie o tomto návrhu už však nebude spojené s konaním o rozvod, ale súd
o ňom povedie samostatné konanie na základe návrhu oprávnenej plnoletej osoby.16. V predmetnej veci je s konaním o rozvod manželstva obligatórne spojené aj konanie o úpravu
pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu manželov – E. B. B., nar.
XX.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že B. F. B., nar. dňa XX. XX.XXXX, dieťa manželov, bola už

v čase podania návrhu plnoletá, nie sú splnené procesné podmienky konania o úpravu pomerov
rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu, nakoľko plnoleté dieťa stratilo dňom
nadobudnutia plnoletosti procesnú subjektivitu v predmetnom konaní. Preto súd návrh v časti o úpravu
práv a povinností ( ktorej súčasťou je aj nárok na výživné ) k plnoletej dcére zastavil.

17. Súd konštatuje, že pokiaľ ide o výživné plnoletých osôb Civilný mimosporový poriadok priamo
označuje, kto je účastníkom konania o určenie výživného plnoletých osôb. Matke osoby oprávnenej z
vyživovacej povinnosti nesvedčí účastníctvo v konaní o určenie výživného podľa § 156 CMP. Okruh
účastníkov vo veciach výživného plnoletých osôb je presne vymedzený, zákon za účastníka konania
označuje osobu oprávnenú na výživné a osobu, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Matka
osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti, takouto oprávnenou osobou na podanie návrhu nie je.

Účastníctvo v mimosporovom procese vykazuje významné procesné odlišnosti, ku ktorým patrí o. i. aj
spôsob, ako sa založí procesné postavenie subjektu určitých hmotnoprávnych vzťahov. S procesným
postavením účastníka konania súvisí vecná legitimácia ako stav vyplývajúci z hmotného práva a
reflektujúci skutočnosť, že subjekt je nositeľom práv, povinností a právom chránených záujmov, ktoré sú
predmetom konania. Pojmovým znakom každého subjektívneho práva je existencia možnosti domáhať

sa jeho ochrany, pričom sa však predpokladá, že subjektu toto právo svedčí. Súd v tomto smere
konštatuje, že matke osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti nesvedčí účastníctvo podľa § 7 CMP a
ajpretojejnávrhnaurčenievýživnéhovovzťahukplnoletejdcérenebolomožnéspoukazomna §8ods.
1 CMP vylúčiť na samostatné konanie, keďže nebol podaný oprávnenou osobou. Konanie o výživnom
plnoletej dcéry nebude spojené s konaním o rozvod, ale súd o ňom povedie samostatné konanie na

základe návrhu oprávnenej plnoletej osoby.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

19. O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 CMP

žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia
odvolanie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.